Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 22, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/104/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4209207909
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4209207909.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek
senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenej: Advocate s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava IČO: 36 865 141, proti povinnému: E. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom X. XXXX/XX, H., o vymoženie 276,80 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti

uzneseniu Okresného súdu Komárno (ďalej len súd prvej inštancie) zo dňa 27. augusta 2021 pod č.k.
8Er/480/2009-19, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Ďalším výrokom
súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal a posledným výrokom nepriznal náhradu trov
exekúcie povinnému. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g), §
200 ods. 1, ods. 5, § 203 ods. 1, § 243b, § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, § 35, § 45 ods. 1 zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

1.1. Uviedol, že oprávnená sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 26.06.2009 domáhala vykonania
exekúcie na vymoženie pohľadávky proti povinnému vo výške 276,80 eur s príslušenstvom a trov
exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu so sídlom v Bratislave zo dňa 12.05.2009, sp.zn. SR 13575/08.
Dňa 28.07.2009 vydal súd prvej inštancie poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého, PhD.. Nakoľko oprávnená predložila ako exekučný titul rozhodcovský rozsudok,

súd je oprávnený preskúmať, či strany uzavreli platnú rozhodcovskú zmluvu. Keďže súd prvej
inštancie touto rozhodcovskou zmluvou nedisponoval, považoval za potrebné vyzvať oprávnenú na jej
predloženie. Prípisom zo dňa 19.09.2013 doručeným právnemu zástupcovi oprávnenej (v súlade s §
49 ods. 1 OSP účinným do 30.06.2016) vyzval súd oprávnenú, aby predložila rozhodcovskú zmluvu,
na základe ktorej konal a rozhodol Stály rozhodcovský súd so sídlom v Bratislave rozhodcovským
rozsudkom sp.zn. SR 13575/08 zo dňa 12.05.2009. Oprávnená na danú výzvu súdu nereagovala

a listinu preukazujúcu právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať nepreukázala. Z listín,
ktoré oprávnená v konaní predložila, súd nemal preukázané, že oprávnená a povinný uzavreli platnú
rozhodcovskú zmluvu, resp. rozhodcovskú doložku, ktorou by bola založená právomoc rozhodcovského
súdu konať a rozhodovať v prípade sporov vyplývajúcich z účastníkmi uzavretej zmluvy, teda i v
tomto prípade. Nakoľko v konaní nebolo preukázané, že vydaný rozsudok je formálne vykonateľný,
nie je spôsobilý byť exekučným titulom, na základe ktorého by mohol byť realizovaný nútený výkon

rozhodnutia. Keďže rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa
náležitosti vykonateľného rozhodnutia, exekúcia je neprípustná, z ktorého dôvodu súd prvej inštancierozhodol tak, že exekúciu v súlade s § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do
31.10.2013 vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Zároveň v súlade s § 203 ods. 1 Exekučného poriadku
o trovách exekúcie rozhodol tak, že ich náhradu súdnemu exekútorovi nepriznal, keď súdny exekútor

podaním doručeným súdu dňa 24.08.2021 oznámil, že si trovy exekúcie neuplatňuje. Povinnému
náhradu trov exekúcie nepriznal z dôvodu, že mu nárok na náhradu trov exekúcie v súlade s § 200 ods.
1 veta tretia Exekučného poriadku ani nevznikol.

2. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. oprávnená napadla odvolaním, v ktorom namietala

zastavenie exekúcie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), a h) Civilného sporového poriadku.
Žiadala, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie v napadnutom výroku I. zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a uhradiť trovy konania, ktoré jej vznikli, vrátane trov
odvolacieho konania.

2.1. Namietala, že v predmetnej veci bola zmluva uzavretá v zmysle § 497 Obchodného zákonníka.

Aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa nie je možná, nakoľko právny vzťah medzi
oprávnenou a povinným, s prihliadnutím na charakter zmluvy, nie je vzťahom spotrebiteľským. K
rozhodcovskej doložke uviedla, že táto bola dojednaná v bode 17. VPPÚ a podľa jej názoru je tzv.
nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany
svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto

pohľadu rozhodcovská doložka nevyžaduje od povinného, aby spory s oprávnenou riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní. Mala preukázateľne za to, že rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade
s právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a z toho dôvodu
nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Na základe toho nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku, nakoľko nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa a ani od neho

nevyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu. Povinný si bol podľa nej vedomý svojich
záväzkov vyplývajúcich z predmetnej zmluvy o úvere ako aj VPPÚ.

3. Povinný a súdny exekútor sa k odvolaniu písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa
náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP) vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné a uznesenie

súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie začalo dňa 26.06.2009, kedy bola pred súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka
60, spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - Rozsudku Stáleho

rozhodcovského súdu sp.zn. SR 13575/08 zo dňa 12.05.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
01.06.2009 a vykonateľnosť dňa 04.06.2009, ktorého fotokópia bola súdu prvej inštancie predložená
spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (doručená súdu prvej inštancie dňa
22.07.2009)aplnomocenstvom.Súdprvejinštancievydalsúdnemuexekútorovipoverenienavykonanie
exekúcie zo 28.07.2009. Výzvou zo dňa 19.09.2013 žiadal oprávnenú prostredníctvom jej právneho

zástupcu o predloženie zmluvy o úvere spolu so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré
sú súčasťou zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávnenou a povinným a ktoré obsahujú rozhodcovskú
doložku. Oprávnená sa na výzvu súdu vyjadrila, že konajúci súd mal v tejto veci vyzývať na predloženie
predmetných dokumentov priamo oprávnenú, nakoľko z povahy listín vyplýva, že nimi disponuje práve
oprávnená. Právny zástupca oprávnenej disponoval iba exekučným titulom a tento spolu s návrhom na

vykonanie exekúcie aj predložil. Následne po vyjadrení súdneho exekútora, že v prípade zastavenia
exekúcie si trovy exekúcie neuplatňuje, súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/2005 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
„Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred
1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanievecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov
účinných po 1. apríli 2017.

8. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

9. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu môže súd zastaviť
aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

10. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57
ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§
57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy
tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený.

11. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek
v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To
znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú
splnenévšetkypredpokladynavedenietakéhotokonania.Jednýmztýchtopredpokladovjeajrelevantný
exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať.

12. Odvolací súd poukazuje na Uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 452/2011 zo dňa
20.10.2011, v ktorom je uvedené okrem iného aj „že v zmysle ust. § 58 ods. 1 EP exekúciu možno
zastaviť na návrh aj bez návrhu, pričom dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví
exekúciu sú uvedené v § 57 Exekučného poriadku. Všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie

kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania
pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého konania ex offo skúmať, či
sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.“ Okrem iného uvádza aj že, „Vzhľadom
na to, že prvostupňový súd bol podľa zákona oprávnený rozhodnúť o zastavení exekúcie aj bez návrhu,
mohol tak urobiť aj bez vyjadrenia účastníkov konania“.

13. Podľa čl. 6 Smernice rady EÚ č. 93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľský
zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej

ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm.
q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať
akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené
právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať
mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať

na inej zmluvnej strane.

14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd
prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver, a svoje rozhodnutie správne odôvodnil.

15. V danej veci niet sporu o tom, že právnym základom zmluvného vzťahu účastníkov exekučného
konania je zmluva o úvere. K námietke oprávnenej, podľa ktorej záväzkový vzťah medzi ňou a povinným
nie je spotrebiteľským, ale platne uzatvoreným podľa Obchodného zákonníka, odvolací súd uvádza,
že súd vzhľadom k tomu, že oprávnená prostredníctvom svojho právneho zástupcu predmetnú zmluvu

o úvere uzatvorenú medzi oprávnenou a povinným napriek výzve súdu nepredložila, súd ju nemohol
preskúmať a posúdiť. Odvolací súd sa preto stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý dospel
k záveru, že oprávnená vzhľadom k nepredloženiu zmluvy o úvere a rozhodcovskej zmluvy, resp.
rozhodcovskej doložky, napriek výzve súdu k jej predloženiu a doplneniu návrhu na vykonanie exekúcie,
znemožnila súdu preveriť, na základe čoho bol oprávnený konať a rozhodovať Stály rozhodcovský súd.

Vzhľadom k tomu súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že exekúciu je potrebné vyhlásiť za
neprípustnú a túto zastaviť.16. Navyše je potrebné dodať, že námietky oprávnenej uvádzané v odvolaní s odôvodnením
napadnutého uznesenia vôbec nekorešpondujú, na prejednávanú vec sa nevzťahujú, nesúvisia s ňou,
oprávnená ich zjavne používa formulárovo a preto sa k nim odvolací súd ďalej ani nebude bližšie

vyjadrovať.

18. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP. Povinný si náhradu neuplatnil a podľa obsahu spisu mu v konaní žiadne trovy
nevznikli. Preto v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcich procesnú ekonómiu dbajúc
na hospodárnosť konania, mu náhradu trov konania voči oprávnenej nepriznal (uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.02.2018, sp.zn. 7Cdo/14/2018).

Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen,
ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s

ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo
zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom
zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec
alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).