Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV

Judgement was issued by Mgr. Ingrid Degmová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/153/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8320203108
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Degmová Pospíšilová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:8320203108.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a
sudcov JUDr. Valérie Kleinovej a JUDr. Anny Kašajovej v sporovej veci žalobcu: Q. V. B. XXXX, Q. Q. X.
XXXX, XXX XX Q., D.: XX XXX XXX, zastúpený: P.. P. O., T., A. XXXX/XX, XXX XX Q. proti žalovanému:
B. H. Q..J..H.., Q. Q. A. XX, XXX XX B., D.: XX XXX XXX, zastúpený AdvokátQ. A. P.. Q. J., Q..J..H..,
L. X, XXX XX B., o zaplatenie 2.031,68 eur, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu

Bratislava I zo dňa 07. septembra 2021 č. k. 16C/1/2021 - 98 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o nároku žalobcu na náhradu trov
konania proti žalovanému v plnom rozsahu p o t v r d z u j e.

Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie po späťvzatí žaloby o zaplatenie sumy
2.031,68 eur titulom nezaplatených zálohových platieb žalobcom, žalobcovi priznal proti žalovanému
nárok a náhradu trov konania v rozsahu 100% a upravil prevádzkovateľa systému Q. X., T.. Q.. D.: XX
XXX XXX, so sídlom X. C. X, XXX XX B. B., aby do 30 dní odo dňa doručenia odpisu tohto rozhodnutia
vrátil žalobcovi sumu 114,80 eur titulom zaplateného súdneho poplatku za žalobu.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému
súdu Humenné dňa 21.09.2020 (v konaní vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn.
17Cb/76/2020) domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 2.031,68 eur s príslušenstvom
titulom nezaplatených zálohových platieb v období od 01.05.2018 do 31.12.2019 za byt č. XX,
nachádzajúci sa v druhom vchode, na X. poschodí v bytovom dome na R.. X.J. XXXX V. Q.. Okresný
súd Humenné vydal dňa 26. októbra 2020 platobný rozkaz č.k. 17Cb/76/2020 - 37, v ktorom uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu sumu
2.031,68 eur a nahradiť trovy konania z titulu zaplateného súdneho poplatku vo výške 121,50 eur a trovy
právneho zastúpenia vo výške 203,82 eur alebo podať v tej istej lehote odpor s odôvodnením. Platobný
rozkaz bol doručený žalobcovi dňa 11.11.2020 a žalovanému dňa 02.11.2020.

3. Konštatoval, že proti platobnému rozkazu č.k. 17Cb/76/2020 - 37 zo dňa 26. októbra 2020 podal

žalovaný odpor s vecným odôvodnením a žalobu žiadal v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaný v odpore
zároveň vzniesol námietku miestnej príslušnosti Okresného súdu Humenné s tým, že na konanie je
podľa § 13 a § 15 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) miestne príslušný Okresný
súd Bratislava I. Okresný súd Humenné postúpil vec vedenú pod sp. zn. 17Cb/76/2020 dňa 05.01.2021
Okresnému súdu Bratislava I.

4. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 16C/1/2021 - 75 zo dňa 24. júna 2021 platobný rozkaz vydaný
Okresným súdom Humenné č.k. 17Cb/76/2020 - 37 zo dňa 26. októbra 2020 podľa § 267 ods. 3CSP zrušil v celom rozsahu, keďže žalovaný podal proti platobnému rozkazu včas odpor s vecným
odôvodnením.

5. Žalobca pred začatím prvého pojednávania vo veci a predbežným prejednaním sporu podaním
doručeným súdu prvej inštancie dňa 02.09.2021 v elektronickej podobe bez autorizácie podľa
osobitnéhopredpisu,dodatočnedoručenévlistinnejpodobedňa06.09.2021,vzalžalobuvcelomrozsah
späť z dôvodu, že žalovaný mu dňa 04.05.2021 zaplatil sumu 4.259,85 eur, ktorá pozostávala z dlhu
podľa žalobného návrhu 2.031,68 eur na byte č. XX za obdobie do 31.12.2019. Zvyšná suma 2.228,18

eur bol dlh na uvedenom byte ku dňu úhrady danej sumy, teda ku dňu 04.05.2021. Žalobca zároveň
žiadal priznať trovy konania.

6. O zastavení konania rozhodol podľa § 144 CSP, § 145 ods. 1 CSP, § 146 ods. 1, 2 CSP.

7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 256 ods. 1, 2 CSP, dôvodiac, že žalobca

vzal žalobu voči žalovanému späť z dôvodu zaplatenia žalovanej sumy žalovaným po podaní žaloby.
Dospel k záveru, že zastavenie konania procesne zavinil žalovaný a preto má žalobca nárok na plnú
náhradu trov konania. Uviedol, že pri rozhodnutí o zastavení konania rozhoduje vždy i o náhrade trov
konania, pričom nie je viazaný návrhmi strán sporu. Ak zastavuje konanie, musí sa nevyhnutne pri
rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania zaoberať tým, ktorá strana zavinila, že konanie muselo

byť zastavené. Zavinenie zastavenia konania sa pritom posudzuje z procesného hľadiska, čo znamená
podľa procesného výsledku. Tam kde bolo zastavenie konania stranou sporu zavinené, súd prizná
protistrane nárok na náhradu trov konania, ktoré v konaní účelne vynaložila na uplatnenie resp. bránenie
práva. Rozhodnutie o náhrade trov konania ovláda zásada úspechu v konaní, ktorá je doplnená zásadou
zavinenia. Termín zavinenie je potrebné posudzovať vo vzťahu k príčinnej súvislosti, kde príčinnou je

správanie strany sporu a teda i jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby. Späťvzatie žaloby je
procesný úkon žalobcu voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa ďalej nekonalo a o veci meritórne
nerozhodlo. Vo vzťahu k žalobcovi nie je súd oprávnený skúmať, aké dôvody žalobcu viedli k takémuto
dispozitívnemuúkonu,keďževprípadespäťvzatiažalobyjepovinnosťousúduskúmaťibato,čižalovaný
má vážne dôvody nesúhlasiť so späťvzatím žaloby v dôsledku ktorého, v prípade zastavenia konania,

by mohol utrpieť nejakú ujmu alebo byť ukrátený na svojich právach. Otázku, či a ktorá strana zavinila
zastavenie konania môže súd posudzovať čisto z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva,
nakoľko by išlo o posúdenie dôvodnosti nároku vo veci samej i po zastavení konania.

8. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca za podanú žalobu zaplatil súdny poplatok v sume

121,50 eur. O jeho vrátení v krátenej výške o 6,70 eur rozhodol podľa § 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších zmien a doplnkov.

9. Proti tomuto uzneseniu v rozsahu výroku o nároku žalobcu proti žalovanému na náhradu trov konania
v plnom rozsahu, podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu riadne a včas odvolanie žalovaný a

žiadal ho v tejto časti zmeniť a priznať mu proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%,
resp. zrušiť a vec v tomto rozsahu vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Odvolanie podal z nasledovných dôvodov:
- podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP - súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností;

- podľa §365 ods. 1 písm. j) CSP - súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam;
- podľa §365 ods. 1 písm. g) CSP - zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
- podľa §365 ods. 1 písm. h) CSP - rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

10. Záver súdu prvej inštancie, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania, považoval za
nesprávny. Pripomenul, že žalobca vo svojom Oznámení zo dňa 06.09.2021 súdu prvej inštancie
oznámil, že „Žalovaný dňa 04.05.2021 uhradil žalobcovi sumu 4.259,86 eur“, ktorá „pozostávala z dlhu

podľa žalobného návrhu 2.031,68 eur" a z iného dlhu, pričom ako dôkaz o tejto skutočnosti predložil
výpis z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedeného v ČSOB, a.s. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia
nemal za zrejmé, či súd prvej inštancie túto listinu vykonal ako dôkaz, pretože neuviedol, z čoho má
preukázanú skutočnosť úhrady žalovanej pohľadávky žalovaným žalobcovi, alebo si len osvojil tvrdeniažalobcu. Žalovaný vychádzal z toho, že táto listina ako dôkaz vykonaná nebola. V prípade, ak aj súd
prvej inštancie tento dôkaz vykonal, dospel podľa žalovaného k nesprávnym skutkovým zisteniam, a to z
nasledovnéhodôvodu:Popreskúmanívýpisuzúčtuzistil,žetentoúčetnepatrížalobcovi,alespoločnosti

B. L.Q. Q., Q..J..H.., t.j. subjektu, ktorý nie je stranou tohto sporu. Z uvedeného vyvodil, že tvrdenie
žalobcu o tom, že žalovaná pohľadávka mu bola zaplatená, je nepravdivé a následne súd prvej inštancie
ajnesprávnevyvodilzáverotom,ktoprocesnezavinilzastaveniekonania.Uviedol,žeuhradilpredmetnú
sumu aj napriek tomu, že výraznú časť z nej neuznával, a to len z toho dôvodu, že mal záujem predať
predmetný byt na základe kúpnej zmluvy tretej osobe. Žalovaný však v zmysle S 10 ods. 6 prvá veta

zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len ako „.ZVBaNP“) vykonal
predmetnú platbu v presvedčení, že uvedený bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Č.. T..Q..
patrí žalobcovi, t.j. Q. V.A. B. T. Z. X. XXXX v Q. a v presvedčení, že ide o bankový účet, ktorý je vedený v
súlade so zákonnými ustanoveniami ZVBaNP. Účet, na ktorý žalovaný uhradil predmetnú sumu, nespĺňa
podľa neho žiadnu zo zákonných požiadaviek stanovených pre bankový účet na to, aby žalovaný ako
vlastníkbytuč.XXbolpovinnýnatentoúčetvykonaťúhraduzaplneniaspojenésužívanímpredmetného

bytu. Zároveň neexistuje žiadne zákonné oprávnenie spoločnosti B. L. Q., Q..J..H.. prijať akékoľvek
finančné prostriedky v súvislosti s plneniami spojenými s užívaním bytu č. XX. Skutočnosť, že žalovaný
uhradil predmetnú sumu v dôsledku omylu na účet spoločnosti B. L. Q., Q..J..H... zakladá bezdôvodné
obohatenie na strane tejto spoločnosti, nakoľko išlo o plnenie bez právneho dôvodu. Predmetná suma
nebola uhradená žalobcovi, pričom spoločnosť B. L. Q., Q..J..H.. nie je oprávnená prijímať na svojom

bankovom účte platby za plnenia spojené s užívaním bytov v predmetnom bytovom dome v prospech
Spoločenstva vlastníkov bytov a takéto konanie žalobcu by bolo v rozpore zo zákonom a nemôže
požívať právnu ochranu. Z tohto dôvodu mal za zrejmé, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil
záver, že žalovaná pohľadávka bola uhradená žalobcovi a na základe tohto nesprávneho zistenia mal
za nesprávny aj jeho záver o tom, kto procesne zavinil zastavenie konania. Z preukázaných skutočností

vyvodil, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca a to tým. že vzal žalobu späť aj napriek tomu,
že žalovaná suma nebola zaplatená jemu. Z tohto dôvodu došlo podľa neho k nesprávnemu právnemu
posúdeniu vzniku nároku na náhradu trov konania. Mal za to, že zastavením konania nárok na náhradu
trov konania vznikol žalovanému.

11. Žalobca vo svojej odvolacej replike realizovanej prostredníctvom svojho právneho zástupcu
elektronickým podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 02.11.2021 zopakoval, že vo svojom
odvolaní žalovaný navrhuje uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a priznať
žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% alebo vec v napadnutom
rozsahu zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, dôvodiac tým, že:

- Žalovaný dňa 04.05.2021 uhradil žalobcovi sumu 4.259,86 eur, ktorá „pozostávala z dlhu podľa
žalobného návrhu 2.031,68 eur a z iného dlhu, pričom ako dôkaz o tejto skutočnosti predložil výpis z
účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedeného v Č., T..Q..,
- Po preskúmaní výpisu z účtu je zrejmé, že tento účet nepatrí žalobcovi, ale spoločnosti B. L. Q.,
Q..J..H.., t.j. subjektu, ktorý nie je stranou tohto sporu. Z uvedeného je tak zrejmé, že tvrdenie žalobcu

o tom, že žalovaná pohľadávka mu bola zaplatená, je nepravdivé a následne súd aj nesprávne vyvodil
záver o tom, kto procesne zavinil zastavenie konania,
- žalovaný uhradil predmetnú sumu aj napriek tomu, že výraznú časť z nej neuznával, a to len z toho
dôvodu, že mal záujem predať predmetný byt na základe kúpnej zmluvy tretej osobe, žalovaný vykonal
predmetnú platbu v presvedčení, že uvedený bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Č.. T..Q..

patrí žalobcovi, t.j. Q. V. B. T. Z. X. XXXX V. Q.,
- že účet, na ktorý žalovaný uhradil predmetnú sumu nespĺňa žiadnu zo zákonných požiadaviek
stanovených pre bankový účet na to, aby žalovaný ako vlastník bytu č. XX bol povinný na tento účet
vykonať úhradu za plnenia spojené s užívaním predmetného bytu. Zároveň neexistuje žiadne zákonné
oprávnenie spoločnosti B. L. Q. Q..J..H.. prijať akékoľvek finančné plnenie v súvislosti s plneniami

spojenými s užívaním bytu č. XX a žalovaný uhradil predmetnú sumu omylom.

12. K tvrdeniam žalovaného žalobca uviedol:
Predmetom sporu je zaplatenie dlhu na úhradách do FPÚaO bytového domu a za plnenia spojené s
užívaním bytu č. XX v bytovom dome na R.. X. XXXX V. Q.. Vlastníkom predmetného bytu je žalovaný.

Žalovaný si svoje povinnosti vlastníka uhrádzať platby (§10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z.) v stanovenej
výške dlhodobo neplní a platby neuhrádzal. Výsledkom takéhoto konania vlastníka bolo podanie žalôb
o zaplatenie dlhu na úhradách a to žaloba 30Cb/16/2021 o zaplatenie 509,29 eur, ktorou sme žalovali
dlh žalovaného k 31.12.2019 a žaloba 16C/1/2021, ktorou sme žalovali dlh žalovaného od 1.1.2020ku dňu podania žaloby. Žalovaný okrem vlastníctva bytu č.XX v predmetnom bytovom dome vlastní
aj byt č. X a č. XX. Na uvedených bytoch postupuje rovnako, úhrady neplatí, resp. sám si stanovil
výšku úhrady a je žalovaný o zaplatenie dlžnej sumy v ďalších žalobách 40Cb/29/2021, 9C/4/2021 a

17Cb/78/2020. Žalovaný byty prenajíma, má z toho finančný prospech a svoje povinnosti si neplní.
Okrem týchto sporov žalovaný postupuje koordinovane so spoločnosťou Z. A., Q..J..H.. so sídlom
L. X, B., IČO: XX XXX XXX, pričom spoločnosti B. H., Q..J..H.. a Z. A., Q..J..H.. pôsobia dojmom,
že sú to spriaznené, závisle a prepojené osoby. Postupujú koordinovane, byty si vzájomne kupujú
a predávajú, komunikujú z rovnakej mailovej adresy a zastupuje ich rovnaká pracovníčka p. T. L..

Spoločnosť Z. A., Q..J..H.. vlastní byty č. XX a č. XX a je rovnako žalovaná o zaplatenie dlžných súm na
úhradách za svoje byty v žalobách 17Cb/77/2020 a 25Cb/26/2021. Obe spoločnosti sú podnikateľské
subjekty so sídlom v Bratislave. Po podaní žalôb namietali miestnu príslušnosť súdu a žaloby boli
presunuté z OS Humenné na OS Bratislava I, čo žalobcovi ako nepodnikateľovi spôsobuje nemalé
finančné náklady, pričom samotná podstata sporov ohrozuje činnosť žalobcu tým, že chýbajúce úhrady
na platbách ohrozujú platobnú schopnosť domu uhrádzať záväzky za energie a služby. Naviac žalovaný

je podnikateľ, podniká ako obchodná spoločnosť a má v predmete činnosti (výpis z OR SR Oddiel:
sro., vložka č. 62128/B) aj „správu a údržbu bytového a nebytového fondu v rozsahu voľných živností„.
Čiže žalovaný je odborne zdatný, a sú mu známe legislatívne predpisy týkajúce sa správy bytov. Zastal
názor, že žalovaný svoje odborné znalosti zneužíva a účelovo využíva vo svoj prospech na úkor plnenia
svojich povinnosti ako vlastníka bytu vo vzťahu ku SVB, ktorého je členom. Pred samotným predajom

bytu prebehla mailová komunikácia medzi pracovníčkou žalovaného p. L. a spoločnosťou B. L., Q.,
ktorá od 1.1.2020 zabezpečuje na základe mandátnej zmluvy časť činností, plnení a služieb spojených
s užívaním bytového domu. Podrobné vysvetlenie zmluvného vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou
B. L., Q. je predmetom spisu vzájomnej žaloby 16C/1/2021. Z predloženej mailovej komunikácie vyvodil,
že p. L. komunikovala z mailu L..sk, čo potvrdzuje tvrdenie o konaní spoločností B. H., Q..J..H.. a Z. A.,

Q..J..H.. ako o spoločnostiach spriaznených a závislých. Podľa čl. IV, ods. 4, Mandátnej zmluvy č.01-19-
BD-16 zo dňa 6.12.2019, uzatvorenej medzi žalobcom a B. L., Q., uhrádzajú vlastníci bytov mesačné
platby na účet uvedený v rozpise preddavkov. Následne B. L., Q. v súlade s čl. II, ods. 1, písm. h) uhrádza
zostatok Fondu prevádzky údržby a opráv na účet FPÚaO žalobcu vedený v Č., T..Q.., D.: Q. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX. V mailovej komunikácií bola žalovanému uvedená dlžná suma, číslo účtu a

variabilný symbol. Dňa 4.5.2021 vložil p. F. A. na účet uvedený na rozpise preddavkov pod variabilným
symbolov XXXXXX vklad v hotovosti vo výške 4.259,86 eur v súlade s mailovou komunikáciou. Tvrdenie
o zaplatení platby omylom sa nezakladá na pravde a je zavádzajúce. Na tento uvedený účet žalovaný
realizoval dielčie platby za byty v jeho vlastníctve aj v minulosti. Keďže dlh žalovaného spôsobil, že SVB
muselo chýbajúce platby pri úhrade svojich záväzkov dlhodobo realizovať z FPÚaO, bezodkladne dňa

5.5.2021 uhradilo B. L., Q. žalobcovi na jeho účet Q. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX sumu 4.392,72
eur, ktorá pozostávala z dlhu žalovaného 4.259,86 eur, ktorý uhradil 4.5.2021 a sumy 132,86 eur ako
iného dlhu do FPÚaO nesúvisiaceho so žalovaným, čím vyvracia tvrdenie žalovaného, že žalobcovi
nebola pohľadávka zaplatená. Na základe uvedených skutočnosti žalovaný žiadal uznesenie súdu prvej
inštancie v napadnutom rozsahu o nároku na náhradu trov konania potvrdiť.

13. Ďalšie vyjadrenia strany sporu v rámci odvolacieho konania nepodali.

14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného viazaný
rozsahom a dôvodmi jeho odvolania (§ 379, 380 CSP) a po zistení, že odvolanie bolo podané včas

oprávnenou osobu proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, dospel k záveru, že nie je dôvodné.
15.Podľa ust. § 255 ods. 1, 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
16. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu

trov konania protistrane.
17. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

18. Na vysvetlenie problematiky rozhodovania o trovách konania považuje odvolací súd v prvom
rade za potrebné uviesť, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie bolatransformovaná do podoby vyjadrenej v ust. § 256 CSP a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo
strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom použitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania,
ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri

zastavení konania (ku ktorému môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov, napríklad pre späťvzatie
žaloby, pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok podmienok konania a pod.) je pre vyriešenie
otázky náhrady trov konania rozhodujúce zistenie, ktorá zo strán procesne zavinila zastavenie konania.
Pojem „procesné zavinenie“ použitý v ust. § 256 CSP sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska,
pričom procesné zavinenie môže existovať na strane žalobcu aj na strane žalovaného. Pokiaľ teda

jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom vo veci nemôže byť meritórne
rozhodnuté a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká zásadne povinnosť uhradiť trovy
konania druhej procesnej strane. V posudzovanej veci došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia
žaloby žalobcom, kritérium procesného zavinenia je preto potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska
vovzťahumedzitým,čožalobcavkonaníprotižalovanémupožadovalresp.akéhovýsledkusadomáhal,
a skutočnosťou, pre ktorú neskôr zobral žalobu späť s tým, aby bolo konanie zastavené. Zavinenie

na strane žalovaného možno konštatovať vtedy, ak sa v dôsledku jeho správania vzala späť žaloba,
ktorá bola teda podaná dôvodne. Ide najmä o prípady, keď žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi,
v dôsledku čoho žalobca zobral žalobu späť. V takomto prípade sa však dôvodnosť žaloby posudzuje
len z procesnoprávneho (a nie z hmotnoprávneho) hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku správania
sa žalovaného k žalobou uplatnenému nároku žalobcu, a bez ohľadu na to, aký by bol meritórny

výsledok konania po vecnom prejednaní veci, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo. Rozhodujúcou je teda
skutočnosť, že žalovaný splnil to, čoho sa žalobca domáhal, a že žalobca z tohto dôvodu vzal žalobu
späť.
19. Z obsahu predloženého spisového materiálu ako aj z obsahu samotného odvolania žalovaného
je nepochybné, že žalovaný uhradil sumu 4.259,86 eur titulom dlhu voči žalobcovi, keď ju uhradil na

účet oznámený mu žalobcom v predchádzajúcej e-mailovej komunikácii ako účet slúžiaci na úhradu
dlhu tvoriaceho predmet konania, k zastaveniu ktorého došlo napadnutým uznesením súdu prvej
inštancie. Z obsahu samotného odvolania žalovaného je tak zrejmé, že po podaní žaloby žalobcom sa
žalovaný správal v zmysle jeho žalobnej požiadavky a po uhradení sumy požadovanej žalobcom na
účet oznámený mu žalobcom predmetná žaloba podľa žalobcu stratila dôvodnosť a žalobca dospel k

úsudku, že pri trvaní na nej by viedla k jeho neúspechu v danom konaní, z ktorého dôvodu ju vzal späť. Z
uvedeného je tak jednoznačné, že žalobca vzal žalobu späť výlučne z dôvodu správania sa žalovaného
vo vzťahu k jeho nároku uplatneného žalobou, keď žalovaný plnil žalobcovi vedomý si toho, že plní dlh
tvoriaci predmet žaloby, a na účet oznámený mu žalobcom ako miesto plnenia dlhu. Keďže pri späťvzatí
žaloby sa zavinenie zastavenia konania skúma len z hľadiska procesného, nie je dôvodná odvolacia

námietka žalovaného o tom, ž plnil na účet, ktorý nie je účtom žalobcu, nakoľko plnil na účet oznámený
mu žalobcom ako miesto plnenia s vedomím, že plní dlh tvoriaci predmet zastaveného konania, keď
nedôvodná je i jeho odvolacia námietka týkajúca sa nevykonania dokazovania v tomto smere, nakoľko k
vydaniu rozhodnutia o zastavení konania súd prvej inštancie procesne správne pristúpil bez nariadenia
pojednávania (§ 177 ods. 1 CSP a contrario), jedine na ktorom sa dokazovanie vykonáva (§ 188 ods.

1 CSP), pre účely rozhodovania o nároku na náhradu trov konania súd teda dokazovanie nevykonáva,
keďže pojednávanie je potrebné nariadiť len pre účely meritórneho prejednania veci (§ 177 ods. 1 CSP
a contrario) a preto dokazovanie vo veci v danom prípade ani vykonané nemohlo byť.
20.Nazákladevyššieuvedenéhovyhodnotilodvolacísúdodvolacienámietkyžalovanéhozanedôvodné
a uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o nároku žalobcu na náhradu trov konania proti

žalovanému v plnom rozsahu ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady úspechu v
konaní podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní plne úspešnému
žalobcovi priznal proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného

uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.