Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 14, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 52Er/601/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115211390
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Slivenská
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2115211390.1

Uznesenie

OkresnýsúdTrnavavovecivýkonuexekúcievprospechoprávneného:POHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 36 865 141 proti povinnému: V. M., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. Z. XXX, XXX XX Z., vedenej u súdneho
exekútora: JUDr. Rudolf Krutý PhD., so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, pre vymoženie sumy 678,82
eur s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie, o žiadosti súdneho exekútora o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekučné konanie vedené pod sp.zn. 52Er/601/2015 z a s t a v u j e.

II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi, JUDr. Rudolfovi Krutému, Phd., trovy
exekúcie vo výške 23,64 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Súd žiadnemu z účastníkov konania n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov exekučného konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Podľa§243hods.1zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnostivaktuálnom
znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom
2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

2. Návrhom spísaným do zápisnice dňa 15.03.2015 na exekútorskom úrade sa oprávnený domáha

vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 678,82 eur s príslušenstvom na podklade
exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta 70, 821 02, sp.
zn. SR 3723/06 zo dňa 04.09.2006, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa
18.09.2006avykonateľnosťdňa21.09.2006.Žiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúciesúdny
exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 14.05.2015.

3. V exekučnom titule bola povinnému uložená povinnosť na zaplatenie sumy 678,82 Eur spolu s úrokom
z omeškania a nahradenie trov konania vo výške 215,60 eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozhodcovského rozsudku.

4. Súd zistil, že v tej istej veci sa už viedlo na tunajšom súde iné exekučné konanie pod sp. zn.

18Er/197/2007 medzi totožnými účastníkmi ako v prejednávanej veci, t.j. oprávneným bola spoločnosť
POHOTOVOSŤ,s.r.o., IČO: 35 807 598 a povinným je V. M., I.. XX.XX.XXXX, G.Y. Z. Z. XXX, XXX
XX Z.. Ako exekučný titul v uvedenom konaní oprávnený predložil totožný rozhodcovský rozsudok
ako v prejednávanej veci, t.j. rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta 70, 821 02, sp. zn.
SR 3723/06 zo dňa 04.09.2006.5. Vo vyššie označenom konaní Okresný súd Trnava uznesením č.k. 18Er/197/2007 - 27 zo dňa
23.01.2012 zastavil konanie, nakoľko uzavrel, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluvných
dojednaniach je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho

zákonníka v znení účinnom do 31.03.2006 neplatná. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť
právomoc rozhodcovského rozsudku vo veci konať a rozhodovať, preto je rozhodcovský rozsudok
nulitný a ako exekučný titul neúčinný. Vyššie uvedené uznesenie Okresného súdu Trnava o zastavení
konania nadobudlo právoplatnosť dňa 16.06.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava,
č.k. 9CoE/45/2013-79 zo dňa 07.01.2014 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

14XECdo/7/2016-172 zo dňa 08.06.2016.

6. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP)

9. Podľa ustanovenia § 161 ods. 1, 2 a 3 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek

počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej
len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť,
súd konanie zastaví. Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí
vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať
rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd

konanie zastaví.

10. Podľa § 227 ods. 1 a 2 CSP doručený rozsudok, ktorý nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný.
Ak proti rozsudku nemožno podať odvolanie, je právoplatný doručením.

11. Podľa § 230 CSP ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

12. Podľa § 234 ods. 1 a 2 CSP súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej. Ak nie je ďalej
ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

13. Z ustanovenia § 9a CSP je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky,
ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového konania. Na to nadväzujú aj dôsledky nedostatku
podmienok konania. Ak pôjde o neodstrániteľný nedostatok podmienok exekučného konania, súd je
povinný exekučné konanie zastaviť v súlade s ust. § 161 CSP v spojení s § 9a CSP. Vzhľadom
na skutočnosť, že Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku

rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ustanovenia § 230 CSP, ktoré výslovne
zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

14. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicatae) svojou podstatou patrí k procesným podmienkam a jej
existencia (zistenie) v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva

predovšetkým vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom
konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého
predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav
vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. ak
vyplývazrovnakéhoskutku).Pokiaľideototožnosťúčastníkov,niejevýznamné,čirovnakéosobymajúv

novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom,
je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní
vystupoval ako žalovaný, má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie žalovaného). Konanie
sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných
účastníkov konania, či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie (porov. napr. uznesenie

Najvyššieho súdu SR z 27. februára 2013, sp. zn. 5 Cdo 232/2012).

15. V prejednávanej veci sa oprávnený domáha vymoženia tej istej dlžnej sumy od povinného na základe
toho istého rozhodcovského rozsudku, ktorý predložil ako exekučný titul v konaní vedenom na tunajšomsúde pod č.k. 18Er/197/2007, v ktorom bolo právoplatne rozhodnuté o zastavení exekúcie. Súd mal teda
preukázané, že v prejednávanej veci sa jedná o exekučné konanie začaté na základe návrhu medzi tými
istými účastníkmi ako v inom exekučnom konaní, v ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté.

16. Čo sa týka totožnosti predmetu konania vo vzťahu k skúmaniu procesných podmienok, konkrétne či
sanejednáokonaniezaťaženéprekážkouprávoplatnerozhodnutejveci,vexekučnomkonaníjetakýmto
predmetom samotná exekúcia pre vymoženie práva oprávneného na podklade určitého exekučného
titulu. Nakoľko v exekučnom konaní sa meritórne nerozhoduje o splnení určitej povinnosti, príp. o určení,

či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, exekučné konanie môže predstavovať prekážku res
iudicata len vo vzťahu k inému exekučnému konaniu. Ďalším špecifikom, ktoré je nutné vziať do úvahy,
je skutočnosť, že nie každé rozhodnutie exekučného súdu vo veci založí prekážku res iudicata.
Napríklad rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie z dôvodu, že nebolo preukázané, že exekučný titul nadobudol vykonateľnosť, nezakladá
prekážku res iudicata. Oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie exekúcie na základe toho istého

exekučného titulu a následne môže súdny exekútor opätovne požiadať exekučný súd o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, ak exekučný titul medzičasom vykonateľnosť nadobudne, resp. toto
bude exekučnému súdu preukázané. Na druhej strane rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že exekučný titul nie je materiálne
vykonateľný, už prekážku res iudicata zakladá a oprávnený už nemôže navrhnúť vykonanie exekúcie

na podklade toho istého exekučného titulu. Rovnako je to aj s rozhodnutiami o zastavení exekúcie.
Zastavenie exekúcie z niektorého dôvodu prekážku res iudicata zakladá, zastavenie exekúcie z iného
dôvoduužnie.Napríkladzastavenieexekúciepodľa§57ods.1písm.h)Exekučnéhoporiadkuzdôvodu,
že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie nepredstavuje prekážku veci rozhodnutej
a oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie exekúcie na podklade toho istého exekučného titulu.

Na druhej strane napríklad zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku z
dôvodu,žepovydaníexekučnéhotituluzanikloprávonímpriznané,prekážkuresiudicatazakladá.Preto
vždy, keď súd zistí, že medzi tými istými účastníkmi už bolo vedené exekučné konanie, v ktorom bolo
vydané právoplatné rozhodnutie, ktorým sa dané konanie skončilo, je potrebné skúmať povahu tohto
rozhodnutia predtým, než sa príjme záver o existencii nedostatku podmienok konania, spočívajúcej v

prekážke veci rozhodnutej.

17. V predchádzajúcom exekučnom konaní vedenom medzi tými istými účastníkmi na tunajšom
súde pod sp.zn. 18Er/197/2007 bolo právoplatne rozhodnuté o zastavení exekúcie, keď rozhodnutie
rozhodcovského súdu, ktoré zaväzuje povinného na základe rozhodcovskej doložky v predmetnej

spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou zmluvnou podmienkou, a preto je v zmysle § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.03.2006 neplatná. Neplatná rozhodcovská doložka
nemôže založiť právomoc rozhodcovského rozsudku vo veci konať a rozhodovať, preto je rozhodcovský
rozsudok nulitný a ako exekučný titul neúčinný. Keďže v tomto exekučnom konaní vedenom pod sp.
zn. 52Er/601/2015 je podkladom pre vymoženie pohľadávky oprávneného proti povinnému ten istý

rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už Okresný súd Trnava vo svojom skoršom rozhodnutí
č.k. 18Er/197/2007-27 zo dňa 23.01.2012 konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným titulom, je nutné
uzavrieť, že označené právoplatné rozhodnutie exekučného súdu predstavuje prekážku res iudicata.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené exekučný súd konštatuje, že v prejednávanej veci existuje

neodstrániteľný nedostatok podmienok konania spočívajúci v prekážke už skôr právoplatne rozhodnutej
veci. Takýto nedostatok podmienok konania vedie bez ďalšieho k jeho zastaveniu, pričom súčasne bráni
tomu, aby exekučný súd skúmal podmienky pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle
§ 44ods. 2 Exekučného poriadku, rovnako ako by takémuto skúmaniu bránilo napr. späťvzatie návrhu
na vykonanie exekúcie pred vydaním poverenia (§ 38 ods. 3 Exekučného poriadku) alebo existencia

prekážky litispendencie (§ 36 ods. 3 Exekučného poriadku). Exekučný súd preto exekučné konanie v
zmysle § 161 CSP s poukazom na § § 9a ods. 1 Exekučného poriadku zastavil.

19. Súdny exekútor si uplatnil podaním zo dňa 12.11.2015 uplatnil náhradu trov exekúcie vo výške 23,64
Eur.

20. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona
o daň z pridanej hodnoty.21. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady
za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových
výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce,

sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

22. Podľa § 200 ods. 1 prvá a druhá veta Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a
exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

23. O povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle
§ 203 ods. 3 Exekučného poriadku v súlade s § 199 Exekučného poriadku a vyhláškou Ministerstva
spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“).

24. Súd pri posudzovaní, kto by mal v danom prípade nahradiť trovy exekúcie, dospel k záveru,

že v zmysle citovaného ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený tým, že podal
opätovne návrh na vykonanie exekúcie na základe rovnakého exekučného titulu ako v exekučnom
konaní č.k. 18Er/197/2007, pričom predmetné exekučné konanie č.k. 52Er/601/2015 sa začalo neskôr
ako exekučné konanie č.k. 18Er/197/2007, zavinil zastavenie exekúcie z dôvodu prekážky už začatej
veci, a preto ho súd rozhodol, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému

vo výške 23,64 Eur.

25. Podľa § 14 vyhlášky ods. 1 a 2, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak
exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou
sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna suma za každý jednotlivý

úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

26. Podľa § 26 vyhlášky, základ na určenie odmeny podľa tejto vyhlášky sa zaokrúhľuje na celé eurá
nahor a vypočítaná odmena na najbližších 50 eurocentov nahor.

27. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:

a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b)doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c)doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,

d)doručenie exekučného príkazu,
e)doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f)doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g)každé zisťovanie bydliska povinného,
h)každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,

i)každé zisťovanie účtu povinného,
j)každé ďalšie zisťovanie majetku povinného

28. Podľa ust. § 21a) vyhlášky, odmena za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice je
16,60 eura.

29. Podľa § 22 ods. 1 a 2 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa
najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné
náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

30. Zo znenia ustanovenia §§ 21a), 22 ods. 1 vyhlášky vyplýva, že súdnemu exekútorovi prislúcha
odmenazaspísanienávrhunavykonanieexekúciedozápisniceanáhradahotovýchvýdavkovužúčelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Pre všetky hotové výdavky teda platí, že
nárok na ich náhradu súdnemu exekútorovi vzniká len vtedy, ak už boli vynaložené a ak boli vynaložené

účelne v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Zároveň súd uvádza, že pokiaľ ide o náhradu
hotových výdavkov, súd súdnemu exekútorovi prizná len náhradu za také výdavky, ktorých vznik bol
súdnym exekútorom riadne preukázaný, resp. tie, ktorých vznik bolo možné riadne preukázať na základe
dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise, t.j. najčastejšie pripojenými doručenkami v spise, resp.vrátenou obálkou k zaslanej listine, poštovým podacím hárkom, faktúrou. Súd nemôže priznať súdnemu
exekútorovi také hotové výdavky, ktoré evidentne súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k listine nebola
pripojenážiadnadoručenkaresp.nedoručenázásielka,pokiaľideopoštovné)alebovznikliajvsúvislosti

s iným exekučným konaním (t.j. poštovné za doručovanie takých listín, doručenka ku ktorým je založená
v inom exekučnom spise). Z takéhoto postupu súdneho exekútora vyplýva, že si takéto hotové výdavky
uplatňuje aj v súvislosti s iným exekučným konaním a súd teda nemôže súdnemu exekútorovi duplicitne
alebo aj viacnásobne priznať také výdavky, ktoré mu reálne vznikli iba raz. Zároveň súd nemohol priznať
súdnemu exekútorovi náhradu za také výdavky, ktoré mu vzniknú v budúcnosti (napr. vrátenie poverenia

súdu).

31. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za uplatnené poštovné vo výške 3,10
Eur (2x 1,55 Eur), ktorých vynaloženie mal preukázané.

32. Súd vychádzal z cenníku poštových služieb v čase doručovania, t.j. v roku 2015. Pre všetky hotové

výdavky platí, že nárok na ich náhradu súdnemu exekútorovi vzniká len vtedy, ak už boli vynaložené, a
to len ak boli vynaložené účelne. Zo znenia ust. § 22 ods. 1 vyhlášky vyplýva, že súdnemu exekútorovi
prislúcha náhrada hotových výdavkov už účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej
činnosti. Poštovné teda musí byť súdnym exekútorom vynaložené, aby mu mohol priznať jeho náhradu.
Popretie nároku súdneho exekútora na náhradu hotových výdavkov, ktoré vzniknú len v budúcnosti, je

v súlade so zásadou, že pre rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

33. Podľa § 196 veta druhá Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty
podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady o daň z pridanej hodnoty. Nakoľko súd má
za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu priznal ním uplatnené

zvýšenie odmeny a náhrad o 20% DPH zo sumy 19,70 Eur (3,94 Eur). V zmysle citovaného ustanovenia
súd súdnemu exekútorovi priznal základnú sadzbu DPH vo výške 20 % v súlade s ustanovením § 85j
zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení.

34. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej výške 23,64 Eur (odmena podľa

§ 21a) vyhlášky 16,60 Eur, náhrada hotových výdavkov za poštovné 2 x 1,55 Eur, a DPH 3,94 Eur) ako
celkovú sumarizáciu skutočných trov exekúcie, a úhradu ktorých súd zaviazal v súlade s § 203 ods. 2
Exekučného poriadku oprávneného.

35. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona

sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

36. Podľa § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ak strana
procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

37. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

38. Trovy exekúcie sú osobitným inštitútom, ktorý je upravený v ustanovení § 200 a nasl. Exekučného
poriadku, a na ktorých posúdenie platí osobitný režim Exekučného poriadku. Avšak počas exekučného

konania vznikajú i trovy exekučného konania, ktoré nie sú priamo upravené v Exekučnom poriadku, a
na ktoré je nutné použitie Civilného sporového poriadku podľa § 9a Exekučného poriadku.

39. O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a zásadou
úspechu. Súd by tak úspešnému povinnému mal priznať nárok na náhradu trov konania vo výške

100 % a po právoplatnosti tohto uznesenia rozhodnúť samostatným uznesením o výške náhrady
trov konania. Nakoľko je zo spisu zrejmé, že od podania návrhu na vykonanie exekúcie povinnému
žiadne preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky nevznikli, súd mu náhradu trov konania
nepriznal. Uvedené vychádza aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý judikoval,
že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je

v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak,
že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 02.
2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018). V tomto prípade tak nie je nutné zachovať dvojfázovosť rozhodovania o
trovách konania, a teda rozhodovať najskôr o nároku na náhradu trov konania a po právoplatnosti tohtorozhodnutia o výške náhrady trov konania, ktoré by vo svojom výroku priznávalo výšku náhrady trov
konania 0,00 Eur.

40. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu
trov konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

ProtivýrokuI.aIII.jeprípustnéodvolanievlehote15dníoddoručeniauznesenianaOkresnýsúdTrnava.

Proti výroku II. odvolanie nie je prípustné.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.