Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 8, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/69/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115204145
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115204145.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu: CHICAGO s.r.o.,

so sídlom Hlavná 488/19, Svit, právne zastúpeného: Mgr. Juraj Berčo, advokát so sídlom Spišská Nová
Ves, Zimná 59, proti žalovanému: V. Z., J. F. L. XX, J., právne zastúpenému: JUDr. Patrik Holinga s.r.o.,
so sídlom Košice, Hlavná 25, o zaplatenie 7.204,42 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a ,

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 20.2.2015 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 7.204,42

Eur s príslušenstvom z titulu, že v T&J Tenisovom klube v Prešove spoločnosť žalobcu mala umiestnené
svoje výherné automaty, pričom žalobca poskytol žalovanému finančnú výpomoc. V tom čase tam
žalovaný vykonával funkciu zodpovedného vedúceho prevádzky T&J Tenisový klub. V januári 2012 mal
žalovaný finančné problémy, a preto mu žalobca vyhovel a poskytol 7.204,42 Eur. Žalovaný mal túto
dlžnú čiastku vrátiť do 15.2.2012. Dňa 3.4.2012 uzavrel žalobca so žalovaným písomnú dohodu o uznaní
záväzku, no k plneniu záväzku doposiaľ nedošlo.

2. V predmetnej veci bol dňa 16.4.2015 vydaný platobný rozkaz, ktorým bolo uložené žalovanému, aby
do 15 dní od jeho doručenia zaplatil žalobcovi sumu 7.204,42 Eur s príslušenstvom ako aj trovy konania.
Písomným podaním doručeným súdu 1.6.2015 podal voči tomuto platobnému rozkazu žalovaný odpor,
ktorý odôvodnil tým, že nárok žalobcu neuznal v celom rozsahu, nakoľko žalobca žalovanému nikdy
neposkytol finančnú výpomoc, a preto nie je pravdou ani to, že by mu žalovaný mal vrátiť dlžnú čiastku
7.204,42 Eur do 15.2.2012. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia, kedy sa tak malo
stať a na základe akých skutočností. Jediný dôkaz, ktorý žalobca súdu predložil, je dohoda o uznaní

záväzku z 3.4.2012, pričom žalovaný uviedol, že nemá vôbec vedomosť o tom, že by mal predmetnú
dohodu podpísať a uznať záväzok, ktorý ani neexistuje. Navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a
priznať mu náhradu trov konania.

3. V predmetnej veci bolo súdom prvej inštancie vykonané dokazovanie výsluchom žalobcu, svedka,
písomnými podaniami strán sporu, samotným žalobným návrhom, dohodou o uznaní záväzku z
3.4.2012, mandátnymi zmluvami uzatvorenými medzi žalobcom a spoločnosťou T&J Tenis klub, s.r.o.

nachádzajúcimi sa na č. l. 43 a násl. spisu, mandátnou zmluvou uzatvorenou medzi žalobcom ako
mandantom a mandatárom K. L. - svedkom na č.l. 60 a násl. spisu, prehlásením o dlhu žalovaného
nachádzajúceho sa na č.l. 66 spisu zo dňa 31.1.2012 ako aj ďalším spisovým materiálom, pričom bol
zistený tento skutkový stav:4. Medzi žalobcom a obchodnom spoločnosťou T&J Tenis klub s.r.o. boli uzatvorené mandátne zmluvy
na zabezpečovanie prevádzkovania hazardných hier prostredníctvom výherných prístrojov. Jednalo sa

o zmluvu č. XXX/XXXX zo dňa 4.4.2012, o zmluvu č. XXX/XXXX z 1.12.2011 a o zmluvu č. XXX/XX
zo dňa 17.12.2010. Z týchto zmlúv vyplýva, že žalobca vystupoval ako mandant, pričom mandatárom
bola obchodná spoločnosť T&J Tenis klub s.r.o. v zastúpení žalovaným. Zároveň bola medzi žalobcom
a osobou K. L. (svedok v tomto konaní) uzatvorená dňa 31.12.2012 mandátna zmluva, pričom mandatár
K. L. sa v tejto zmluve zaviazal vykonávať činnosť pre mandanta, t. j. pre žalobcu, a to v jeho mene na

jeho účet, činnosť súvisiacu pri zabezpečovaní prevádzkovania videohier prevádzkovateľom videohry.
Napokon dňa 29.12.2003 bola medzi žalobcom a osobou K. L. uzatvorená mandátna zmluva č. V-05/04,
v ktorej sa mandatár K. L. zaväzoval prevádzať vyúčtovanie prevádzky výherných hracích prístrojov v
prospech mandanta, t. j. v tomto konaní žalobcu.

5. Dňa 31.1.2012 došlo k vypísaniu a podpísaniu prehlásenia medzi žalovaným a K. L. vystupujúcim

za žalobcu v tom zmysle, že žalovaný v tomto prehlásení uviedol, že dlhuje K. L. a firme CHICAGO
sumu 7.004,42 Eur, pričom prehlasoval, že dlžnú sumu vráti do 15.2.2012 (č.l. 66 spisu). Následne dňa
3.4.2012 bola podpísaná medzi žalobcom v zastúpení K. L. a žalovaným dohoda o uznaní záväzku s
tým, že predmetom tejto dohody bol záväzok dlžníka (žalovaného) voči firme CHICAGO s.r.o. vo výške
7.204,42 Eur z dôvodu neuhradených mesačných vyúčtovaní.

6. Na pojednávaní konanom 7.10.2015 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol,
že je vlastníkom výherných automatov, ktoré boli umiestnené v priestoroch vo vlastníctve žalovaného.
Tento mal mandátnu zmluvu ohľadom týchto výherných automatov, a to na roky 2011, 2012 s tým,
že kľúčmi od týchto zariadení disponoval žalovaný, ktorý v podstate z toho vyplácal výhry na týchto

automatoch, zároveň svoju províziu a ten zvyšok mal odovzdávať žalobcovi, pričom osoba oprávnená
alebo splnomocnená na preberanie týchto peňazí bol p. K. L..

7. Na pojednávaní konanom dňa 20.1.2016 bol vypočutý svedok K. L., ktorý uviedol, že na základe
mandátnej zmluvy spolupracuje so spoločnosťou CHICAGO s.r.o., teda žalobcom, ktorá vlastní výherné

hracie prístroje. Tieto, okrem iného, boli umiestnené v prevádzke žalovaného. Žalovaný mal kľúče od
týchto strojov, vyberal peniaze v hotovosti, s ktorými potom disponoval a následne robili vyúčtovanie
z toho zisku rozdielom medzi vkladom do automatov a ich výhrami. Časť z toho žalovaný odovzdával
svedkovi v prospech spoločnosti žalobcu. U žalovaného však začal narastať dlh, pričom tento to
nesplácal ani napriek výzvam zo strany svedka. Začalo to niekedy v roku 2011. Žalovaný vedel o tom, že

má tento dlh, ale stále vravel, že nemá peniaze. Následne žalovaný podpísal prehlásenie z 31.1.2012 a
neskôr dohodu o uznaní záväzku z 3.4.2012. Svedok uviedol, že žalovaný podpisoval tieto dokumenty
pred ním, priamo na barovom pulte v prevádzke žalovaného. Žalobca bol informovaný o tom, že je tam
dlh zo strany žalovaného, avšak táto prax bola tolerovaná zo strany štatutárnych zástupcov žalobcu, že
niektoré platby sú vracané neskôr.

8. Napokon na pojednávaní konanom 8.11.2016 žalovaný uviedol, že v rozhodnom čase podpisoval veľa
papierov, preto nepoprel, že podpis na dohode o uznaní záväzku z 3.4.2012 je jeho, avšak vzhľadom
na to, že tieto vyúčtovania sa robili mesačne, mala si žalujúca strana peniaze stiahnuť z mesačných
vyúčtovaní. Vo vzťahu k dohode, resp. prehláseniu o záväzku z 31.1.2012 žalovaný uviedol, že si nie

je istý, či podpis je jeho, nakoľko na tom istom formulári mu svedok L. predkladal aj jednotlivé mesačné
vyúčtovania. Žalobca si to teda mohol stiahnuť z mesačných vyúčtovaní, nakoľko tieto sa robili každý
mesiac.

9. Na základe uvedeného súd právne uzatvára:

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ), ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo
do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznesenie
tento právny následok len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Inak je
neplatný.Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 20 ods. 1 OZ, právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to
oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány).

Podľa § 20 ods. 2 OZ, za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia,
pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby, alebo je to vzhľadom na ich pracovné

zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej
osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o
prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť.

Podľa § 488 OZ, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
(pohľadávka od dlžníka) a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 494 OZ, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať, alebo niečo
trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

10. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu ako aj citovaných právnych ustanovení súd prvej

inštancie uzatvára:

11. Je nesporné, že medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou T&J Tenis klub s.r.o. existoval
právny vzťah, ktorý bol zadefinovaný vyššie uvedenými mandátnymi zmluvami na zabezpečovanie
prevádzkovania hazardných hier prostredníctvom výherných prístrojov. Taktiež z týchto mandátnych

zmlúv vyplýva, že obchodná spoločnosť T&J Tenis klub s.r.o. konala v zastúpení žalovaného, t.j. V. Z.. Je
preto potrebné prisvedčiť argumentu žalovanej strany, že žalovaný ako fyzická osoba - V. Z., nikdy nebol
so žalobcom v právnom vzťahu založenom mandátnou zmluvou, z ktorej by žalovanému ako fyzickej
osobe mohol vzniknúť záväzok voči žalobcovi. Z mandátnych zmlúv vyplýva, že tieto sa týkajú iného
právneho subjektu ako žalovaného, pričom žalovaný bol v čase podpisu týchto mandátnych zmlúv len

osobou oprávnenou konať za obchodnú spoločnosť T&J Tenis klub s.r.o.

12. Napriek výpovedi svedka K. L. žalovaný ako fyzická osoba nebol prevádzkovateľom výherných
automatov, tak ako to tvrdil svedok, nakoľko z doložených mandátnych zmlúv vyplýva, že
prevádzkovateľom týchto výherných automatov bola obchodná spoločnosť T&J Tenis klub s.r.o.

Žalovaný bol len štatutárnym zástupcom tejto spoločnosti, ktorá prevádzkovala výherné automaty,
pričomtútoobchodnúspoločnosťžalovanýzastupoval.Jepretonepochybné,žežalovanývpredmetnom
konaní tak ako žaloval žalobca, nemôže byť pasívne vecne legitimovaný, a to hlavne z toho dôvodu, že
reálny právny vzťah medzi žalovaným ako fyzickou osobou a žalobcom neexistoval. Čo sa týka dohody
o uznaní záväzku zo dňa 3.4.2012, ktorú za žalobcu podpísal svedok K. L., pričom ako dlžník je v tejto

dohode o uznaní záväzku označená osoba V. Z. s adresou, je potrebné uviesť, že predmetom tejto
dohody je síce záväzok vo výške 7.204,42 Eur, avšak čo sa týka dôvodu, je v tejto dohode uvedené
„neuhradených mesačných vyúčtovaní“.

13. V zmysle citovaného § 558 OZ vo vzťahu k uznaniu dlhu platí zákonný predpoklad, že dlh musí byť

určený čo do dôvodu aj do výšky. Čo sa týka výšky, táto suma bola v dohode o uznaní záväzku určená
jednak číselne a jednak slovom, preto súd skúmal najmä, čo sa týka vymedzenia právneho dôvodu,
ktorý bol žalovaným popieraný.

14. Súd dospel k záveru, že ako dôvod uznania „neuhradenie mesačných vyúčtovaní“ je dôvod

efemérny, neurčitý, resp. nejednoznačný v tom, aby bolo možné presne identifikovať záväzok dlžnej
strany z tejto dohody o uznaní záväzku z 3.4.2012. Z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie
na strane žalovaného bolo potrebné žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Vecná legitimácia vyjadruje
postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu),
ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je

nositeľomhmotnoprávnejpovinnosti(záväzku),mápasívnulegitimáciu.Vecnálegitimáciasanazačiatku
konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je inýsubjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18.1.2012 sp.
zn. 6Cdo 214/2011).

15. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko bol žalobca vo veci neúspešný, a naopak žalovaný mal plný úspech
v tomto konaní, rozhodol súd tak, že k úhrade trov konania v rozsahu 100 % zaviazal žalobcu, ktorý
je povinný nahradiť tieto trovy žalovanému. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 C.s.p v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.