Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 25, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/85/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118208625
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4118208625.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň

JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobkyne: B. A., nar. XX. XX. XXXX,
bytom Z., I. XXXX/XX, zastúpenej: JUDr. Mariánom Dobišom, advokátom so sídlom Nitra, Sládkovičova
1, proti žalovanému: B. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., I. XXXX/XX, zastúpenému: JUDr. Ladislavom
Chmelárom, advokátom so sídlom Vráble, Levická 579, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 29. marca 2021, č. k.
18C/89/2018-379, v spojení s opravným uznesením zo dňa 22. apríla 2021, č. k. 18C/89/2018-399, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
(ďalej len „BSM“) tak, že prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne televízor zn. U. so zostatkovou
hodnotou vo výške 20 eur, šijací stroj značky A., so zostatkovou hodnotou 50 eur, chladničku značky
A., so zostatkovou hodnotou 20 eur, bicykel značky "mamma" so zostatkovou hodnotou 0 eur. Do
výlučného vlastníctva žalovaného prikázal televízor zn. S, so zostatkovou hodnotou vo výške 20 eur;
2x skriňu "ROLDOR" so zostatkovou hodnotou vo výške 0 eur, taniere plytké, hlboké, dezertné (6 ks)

so zostatkovou hodnotou 10 eur, poháre sklenené bez stopy (6 ks) so zostatkovou hodnotou 10 eur,
umelé misky (3 ks) so zostatkovou hodnotou 10 eur, umelé varechy (3 ks) a drevené varechy (3 ks)
so zostatkovou hodnotou 5 eur, hliníkové naberačky (2 ks) a umelé naberačky (2 ks) so zostatkovou
hodnotou 5 eur, uteráky (10 ks) a osušky (10 ks) so zostatkovou hodnotou 0 eur, krepové návliečky (2
ks) a bavlnené návlečky (6 ks) so zostatkovou hodnotou 0 eur, chladničku značky Calex so zostatkovou
hodnotou 20 eur, práčku značky Whirlpool so zostatkovou hodnotou 0 eur, manželskú posteľ so
zostatkovou hodnotou 0 eur, kosačku so zostatkovou hodnotou 20 eur. Ďalej do výlučného vlastníctva

žalobkyne prikázal osobné motorové vozidlo továrenskej značky U. R., farba: strieborná metalíza svetlá,
Z.:Hvhodnote500euradovýlučnéhovlastníctvažalovanéhoprikázalspoluvlastníckypodielvoveľkosti
1-ine k celku k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, nachádzajúcich sa v k. ú. Z., obec Z., okres
G., a to pozemok reg. "C" s parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, pozemok
reg. "C" s parc. č. XXXX - záhrady a výmere XXX m2, stavba rodinný dom so súp. č. XXXX, postavená
na pozemku registra "C" s parcelným č. XXXX, v zostatkovej hodnote 48.600 eur. Zároveň žalovanému
uložil povinnosť titulom vyrovnania podielov zaplatiť žalobkyne sumu 24.055 eur do 60 dní odo dňa

právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu
trov konania a znalcovi T.. M. I. priznal znalečné v rozsahu 100 %.2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že strany sporu uzatvorili manželstvo dňa XX. XX. XXXX, ktoré
bolo rozvedené rozsudkom U. súdu Nitra č. k. 11P/327/2017-44 zo dňa 04. 04. 2018, právoplatným
dňom 11. 04. 2018, ktorým dňom zaniklo aj BSM a bolo potrebné vykonať vyporiadanie majetku

patriaceho do BSM podľa stavu ku dňu jeho zániku. Rozhodnutie právne oprel o ust. § 143, §
148 ods. 1, § 149 ods. 1, 3, § 150 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Bolo preukázané, že
k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou nedošlo, a preto sa žalobkyňa
žalobou domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom. S poukazom na
vykonané dokazovanie, predovšetkým výsluchom strán sporu a listinnými dôkazmi súd ustálil, že

predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov bol hnuteľný majetok a nehnuteľný
majetok uvedený vo výroku rozsudku. Nespornými bola hodnota hnuteľných veci a zároveň dohoda aj
na ich vzájomnom vyporiadaní.

3. Zároveň strany sporu zhodne uviedli, že predmetom vyporiadania je osobné motorové vozidlo značky
U. R., farba strieborná metalíza svetlá, Z.: H v hodnote 500 eur, ktoré prikázal do výlučného vlastníctva

žalobkyne, čo nebolo medzi stranami sporné. M. bolo preukázané, že žalovaný predal osobné motorové
vozidlo značky C. A., farba: čierna metalíza, Z.: C za sumu 4.000 eur (výpoveď žalovaného, svedka
M.. O. J.). Uvedené bolo preukázané i predloženou kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 18. 09. 2017,
ktorá bola uzatvorená medzi žalovaným ako predávajúcim a O. J. ako kupujúcim, pričom kúpna cena
bola vyplatená viacerými čiastkami pred kúpou osobného motorového vozidla. Predmetom konania

o vyporiadanie BSM bolo vyporiadanie majetku (aktíva aj pasíva) manželov, ktorí títo mali ku dňu
zániku ich BSM. V rámci tohto konania sa teda nemožno zaoberať majetkom, ktorý manželia síce
nadobudli za trvania ich manželstva, ale ktorý ku dňu zániku BSM už nevlastnili. V prípade peňažných
prostriedkov teda nemožno do vyporiadania zahrnúť také peňažné prostriedky, ktoré boli do zániku
BSM spotrebované, a to bez ohľadu na to, že sa tak stalo konaním jedného z manželov bez súhlasu

druhého. Takéto konanie sa totiž spravuje ustanovením § 144 a § 145 ods. 1 a 2 OZ. Súd vychádzal
zo zásady, že pokiaľ došlo jedným z manželov k nakladaniu so spoločnými peňažnými prostriedkami
za trvania BSM a pokiaľ takýto úkon nebol osobitným súdnym rozhodnutím určený za úkon neplatný, je
treba takýto úkon považovať za platný a takto spotrebované peňažné prostriedky za trvania manželstva
nemožnozahrnúťdovyporiadaniaichBSM.Zostranyžalovanéhoišlooúkonytýkajúcesazabezpečenia

obvyklých každodenných potrieb rodiny, bežného chodu domácnosti, teda o bežné hospodárenie, ku
ktorým nebol potrebný súhlas druhého manžela, t. j. žalobkyne. Z týchto dôvodov nepatrilo motorové
vozidlo ani finančné prostriedky získané jeho predajom do vyporiadania BSM.

4. Súd nevyporiadal finančné prostriedky vo výške 3.800 eur, ktoré patria deťom a nie sú predmetom

vyporiadania BSM (potvrdené výsluchom žalovaného a výpisom z účtu).

5.Medzistranamisporunebolosporné,žedoBSMpatrínehnuteľnosť,spoluvlastníckypodielvoveľkosti
1/2-ine k celku k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, nachádzajúci sa v k. úz. Z., obec Z., okres
G.: pozemok reg. "C" s parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, pozemok reg.

"C" s parc. č. XXXX - záhrady o výmere XXX m2, stavba rodinný dom so súp. č. XXXX, postavený na
pozemku registra "C" s parcelným č. XXXX. V priebehu konania bol podaný znalecký posudok, ktorý
bol vypracovaný na základe žiadosti žalobkyne i žalovaného, z ktorého mala byť zrejmá všeobecná
hodnota nehnuteľností s poukazom na zriadené vecné bremeno. Keďže boli vznesené námietky voči
predloženým znaleckým posudkom, ktoré podali strany sporu, súd do konania ustanovil znalca Ing.

M. I., ktorý stanovil hodnotu nehnuteľností na sumu 97.200 eur, pričom polovica predstavuje sumu vo
výške 48 600 eur. Súd považoval za spravodlivé, aby pri vyporiadaní BSM vychádzal z predmetného
znaleckého posudku, pričom mal za to, že právo doživotného bývania zriadeného v prospech Z. A. nie
je využívané v súlade s jeho účelom, nakoľko otec žalovaného žije v domove dôchodcov, právo vecného
bremena nie je reálne uplatňované. V tomto smere súd poukázal na potvrdenie zariadenia A. n.o., so

sídlom G.. M. R. Z. XXXX, P., z ktorého vyplynulo, že pán Z. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z., I. č.
XXXX/XX nepravidelne niekoľkokrát ročne navštevuje svojho syna B. A., ide o vyžiadané návštevy ich
klienta, avšak v prípade zmeny zdravotného stavu bude presunutý do domácej starostlivosti. Zároveň
súd poukázal na uzatvorenú Zmluvu o poskytovaní sociálnej služby uzatvorenej dňa 22. 05. 2017,
ktorá bola uzatvorená medzi spoločnosťou A. a Z. A., nar. XX. XX. XXXX, pričom predmetom zmluvy

bolo poskytovanie sociálnej služby od 22. 05. 2017 na dobu neurčitú. Z týchto dôvodov preto súd
prikázal spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1/2-iny do vlastníctva žalovaného, ktorý je už podielovým
spoluvlastníckom v rozsahu 1/2-iny k celku, ktoré sú predmetom vyporiadania. Zároveň neprihliadol na
súkromný znalecký posudok predložený žalovaným, nakoľko nebol predložený včas (§ 153 CSP).6. V priebehu konania strany uhradili záväzok, ktorý vznikol titulom Zmluvy o úvere, a preto si navzájom
nenárokovali titulom vyporiadania BSM žiadne finančné prostriedky.

7. Konštatoval, že čistá hodnota majetku patriaceho do BSM je 49.290 eur a s prihliadnutím na § 150 OZ
vychádzajúc zo zásady, že podiely manželov sú rovnaké, predstavuje podiel žalobkyne sumu 24.645
eur a podiel žalovaného sumu 24.645 eur. Žalobkyni bol prisúdený majetok v celkovej čistej hodnote
590 eur, žalovanému v čistej hodnote vo výške 48.700 eur. Na vyrovnanie podielov je žalovaný povinný

zaplatiť žalobkyni sumu 24.055 eur (24.645 eur - 590 eur). Vzhľadom k výške priznanej sumy súd určil
žalovanému lehotu 60 dní na plnenie (§ 232 ods. 3, druhá veta CSP).

8. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu
trov konania právo a to z dôvodu, že v konaní o vyporiadanie BSM má každý vo veci úspech čiastočný,
keďže každému patrí rovnaký podiel masy z BSM a súd takýmto spôsobom BSM medzi stranami sporu

aj vyporiadal. Znalcovi T.. M. I. priznal znalečné v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté
po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262
ods. 2 CSP).

9. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný z dôvodov podľa § 365

ods. 1 písm. f) a h) CSP a domáhal sa jeho zmeny tak, že žalovaný bude povinný titulom vyrovnania
podielov zaplatiť žalobkyni sumu 15.305 eur a to tak, že sumu 10.000 eur do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku a zvyšok v sume 5.305 eur v pravidelných mesačných splátkach po 884,16 eur vždy do
konca mesiaca, počnúc druhým mesiacom po právoplatnosti rozsudku až do úplného zaplatenia, pričom
omeškanie žalovaného splnením jednej splátky bude mať za následok zročnosť celého zostávajúceho

plnenia. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Uviedol, že rozsudok
považuje za nesprávny a nemôže súhlasiť s tým, že súd prvej inštancie vychádzal zo znaleckého
posudku č. 45/2020, kde bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľností sumou 97.200 eur. V
uvedenom posudku nebolo zohľadnené zriadené vecné bremeno v prospech jeho otca Z. A. ako osobu
oprávnenú doživotne bývať a užívať spornú nehnuteľnosť. Podľa jeho názoru má zriadenie vecného

bremena vplyv na hodnotu nehnuteľnosti. Preto oslovil ďalšieho znalca, ktorý vypracoval znalecký
posudok č. XXX/XXXX, ktorý predložil bezodkladne súdu. Nestotožnil sa s názorom prvoinštačného
súdu, že znalecký posudok nebol ním predložený včas, a preto naň neprihliadal. Taktiež nesúhlasil s
názorom,žeprávodoživotnéhobývaniazriadenéhovprospechjehootcaniejevyužívanévsúladesjeho
účelom, pretože tento žije v domove dôchodcov a právo zodpovedajúce vecnému bremenu nie je reálne

uplatňované. Otec niekoľkokrát ho ročne navštevuje, umiestnený v zariadení je iba dočasne a v prípade
zmenyzdravotnéhostavubudepresunutýdodomácejstarostlivosti.VzhľadomnapandémiuCovid19od
marca 2019 sa návštevy nevykonávali, a preto musel byť otec naďalej umiestnený v zariadení sociálnych
služieb. Hoci v súčasnosti je výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu značne obmedzený,
nemožno na to pozerať tak, ako by vôbec neexistovalo. Uvedené vecné bremeno je stále zapísané aj v

katastri nehnuteľností. Má za to, že iba ním predložený znalecký posudok zohľadňuje všetky skutočnosti
pre správny výpočet všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, ktoré tvoria predmet vyporiadania a je jediný
objektívny a relevantný pre zákonné a spravodlivé vyporiadanie BSM.

10. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa písomným podaním, v ktorom žiadala napadnuté

rozhodnutieakovecnesprávnepotvrdiťapriznaťjejprávonanáhradutrovodvolaciehokonania.Uviedla,
že považuje rozsudok za zákonný, spravodlivý a vecne správny, ktorým bol skutkový stav zistený
správne a dostatočne a aj po právnej stránke bola vec právne posúdená a kvalifikovaná.

11. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný písomným podaním, v ktorom uviedol, že sa v celom

rozsahu pridržiava svojho odvolania zo dňa 19. 04. 2021.

12. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že
spĺňa náležitosti § 363 CSP prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania

(§ 385 ods. 1 CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219
ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.13. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Podľa § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami
strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení
rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými

tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotení toho, čo uviedol vo svojom odvolaní žalovaný konštatuje, že súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré
vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými

sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 387 ods. 2
CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje
sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá
zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,

stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil. Odvolateľ k veci samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd
prvej inštancie nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté
právne závery. Odvolací súd po preskúmaní veci zastáva názor, že súd prvej inštancie sa vyporiadal

so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní, i so skutočnosťami, ktoré tvrdil
odvolateľajvpriebehuprvoinštančnéhokonania,pretonapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie potvrdil
ako vecne správny. Odvolací súd nezistil ani žiadne vady konania pred súdom prvej inštancie, ktoré by
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd
ďalej uvádza nasledovné.

16. Vzhľadom na to, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej
veci sa zaoberal len podstatnými námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní a procesným postupom
prvoinštančného súdu predchádzajúcim vydaniu rozhodnutia z hľadísk, či došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolanie žalovaného je postavené predovšetkým na

odvolacom dôvode § 365 ods. 1 písm. f) CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom,
ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP a to vzhľadom na to, že buď vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli ani inak
nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi

preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil
na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď logicky rozpor v hodnotení dôkazov v prípade
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti). zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo keď výsledok hodnotenia dôkazov
nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP. Žalovaný uplatnil i

odvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.h)CSP,kuktorémuodvolacísúdudáva,žeprávnymposúdením
je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav,
čo znamená, že vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil

iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho
interpretoval na daný prípad. Odvolací súd má však za to, že súd prvej inštancie právne správne vec
posúdil, pre svoje rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov, na základe ktorých náležitým
spôsobom zistil skutkový stav a aplikáciou relevantných zákonných ustanovení zo skutkových okolností
vyvodil správny právny záver. Odvolací súd len konštatuje správnosť dôvodov jeho rozhodnutia a už iba

odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na
uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie
odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.17. V prejednávanej veci sa žalobkyňa žalobou zo dňa 23. 07. 2018 domáhala vyporiadania BSM súdom
z dôvodu, že jej manželstvo so žalovaným bolo právoplatne rozvedené dňa XX. XX. XXXX a na spôsobe
vyporiadania BSM sa so žalovaným nedohodli. V žalobe uviedla majetok, ktorý bol nadobudnutý za

trvania manželstva, výšku dlhov, ktoré existovali ku dňu rozvodu a uviedla aj spôsob, akým by malo byť
BSM vyporiadané. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, voči ktorému podal
žalovaný odvolanie.

18. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo

môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

19. Podľa § 148 ods. 1 OZ, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

20. Podľa § 149 ods. 1 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo vykoná sa vyporiadanie podľa
zásad uvedených v § 150.

21. Podľa § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z
manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je
povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby mal. detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa
zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na

starostlivosť detí a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

22. Základným predpokladom pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je jeho
zánik. Pod vyporiadaním treba rozumieť nielen to, kto z bývalých spoluvlastníkov zostane vlastníkom
tej ktorej veci a kto z nich vlastníctvo stráca, ale celkové komplexné riešenie majetkových vzťahov

medzi bývalými spoluvlastníkmi, vrátane pohľadávok a dlhov, ktoré vznikli za trvania manželstva. Pri
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vychádza zo zásady rovnosti ich podielov,
pričom platí, že v rovnakom pomere, v akom sa manželia podieľajú na spoločnom majetku, sa podieľajú
aj na spoločných dlhoch. V rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov musí súd
prihliadnuťnato,čobolozospoločnéhomajetkuvynaloženénaoddelenýmajetokniektoréhozmanželov

(patrí do aktív) a tiež na nároky jednotlivých manželov proti mase bezpodielového spoluvlastníctva z
dôvodu investícií vynaložených z oddeleného majetku niektorého z manželov na spoločný majetok (patrí
do pasív). Ak pri vyporiadaní nastane rozdiel medzi hodnotami, ktoré zostanú jednému z manželov a
ktoré zostanú druhému, je potrebné vyrovnanie do výšky podielu vykonať formou zaplatenia príslušnej
peňažnej sumy. O vyporiadaní je nutné spraviť vyúčtovanie, ktoré musí nájsť odraz v odôvodnení

rozsudku. Do celkovej bilancie musia byť zahrnuté nielen všetky veci (súčet ich hodnôt), ale aj ostatný
majetok, vrátane pohľadávok a dlhov. Predpokladom riadneho vyúčtovania je, že súd správne zistí
celkovú hodnotu aktív (hodnota vecí, pohľadávok), celkovú hodnotu pasív (dlhov) a správne ustáli
celkový majetok bez dlhov ako rozdielu medzi aktívami a pasívami (pasíva odpočítava v ich plnej výške).
Z takto zistenej hodnoty majetku každému z manželov patrí rovnaký podiel, ak neboli dôvody k zmene

kvantitatívneho podielu. Z podielu, ktorý sa každému manželovi dostáva v podobe aktív, je potrebné
zvýšiť tento jeho podiel v rozsahu, v akom má vybrať zostatok dlžnej pohľadávky, v akom nemusí
nahradiť do spoločného majetku to, čo sa vynaložilo na jeho ostatný majetok a pod., alebo znížiť jeho
podiel rozsahu, v akom sa mu nedostalo to, čo zo svojho majetku vynaložil na spoločný majetok, resp.
čo zo svojho zaplatil na spoločný dlh (napr. v podobe zaplatenia zostatku úveru), atď. Rozdiel medzi

takto stanovenými podielmi u každého z manželov a podielom, ktorý každému z manželov patrí, musí
byť rovnaký a predstavuje sumu na dorovnanie podielov.

23. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je všetko, čo patrilo do tohto
spoluvlastníctvaačoexistovalovčasejehozániku,t.j.spravidlavdeňprávoplatnostirozsudkuorozvode

(teda nie v deň faktického rozchodu manželov, alebo v deň, keď súd rozhoduje o vyporiadaní). Táto
doba je rozhodujúca aj pre posúdenie stavu veci (napr. jej veku, kvality, miery opotrebenia a pod.).24. Okamih, keď dôjde k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov je rozhodujúci nielen pre
určenie spoločného majetku, ale aj pre určenie jeho hodnoty. Pri určení ceny veci sa spravidla vychádza
zjejcenyvčase,keďsavyporiadanievykonáva(§154ods.1OSP).Avšaktomu,ktourčitúvecodzániku

bezpodielového spoluvlastníctva do vyporiadania užíval, sa môže určiť cena v čase zániku bez ohľadu
na cenu v čase vyporiadania, ak mu vec má zostať. Opotrebenie i náklady tu idú predovšetkým na jeho
vrub. Len pri veciach, ktoré má jeden z manželov vydať druhému manželovi, sa musia určiť obidve ceny
a rozhodnúť o tom, na čí vrub pôjde opotrebenie, resp. iné zmeny alebo záväzky spojené s vecou.

25. Vyporiadanie BSM rozhodnutím súdu sa musí týkať všetkého majetku, ktorý podľa ust. § 143 OZ
patril do BSM a ako spoločný existoval ku dňu jeho zániku. Ak niektorá zo strán tvrdí, že niektoré
zistené veci do vyporiadania nepatria, musí toto svoje tvrdenie preukázať hodnoverne spôsobom
nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno zaťažuje stranu, ktorá tvrdí, že konkrétna vec
do vyporiadania nepatrí. Ak svoje tvrdenie nepreukáže a inak je preukázané, že táto vec za trvania
manželstva strán existovala, platí zásada, že vec patrí do BSM a treba ju vyporiadať. Rovnako tak

dôkazné bremeno zaťažuje tú stranu, ktorá tvrdí, že na spoločný majetok sa vynaložilo niečo z jej
oddeleného majetku. V konaní o vyporiadanie BSM súd nie je viazaný návrhmi strán, a to ani pri
určení rozsahu tohto spoluvlastníctva, ani pri určení spôsobu jeho vyporiadania. Stranám z odôvodnenia
rozsudku musí byť jasné, z čoho súd pri rozhodovaní vychádzal a ktoré veci podľa zistenia súdu do BSM
patrili. Z odôvodnenia rozsudku musí byť teda jasné, čo všetko bolo predmetom tohto spoluvlastníctva

ku dňu jeho zániku a na základe akých dôkazov súd tú- ktorú vec, investície, dlhy a pohľadávky do
vyporiadania pojal.

26. Vyporiadanie teda nemá len kvalitatívnu stránku, t.j. usporiadanie vlastníctva k jednotlivým veciam,
ale aj kvantitatívnu stránku, pri ktorej ide o hodnotové podiely. Pri vyporiadaní je preto veľmi dôležité

určiť správne ceny jednotlivých vecí i hodnotu celého majetku.

27. Odvolací súd po preštudovaní obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vyporiadal BSM
medzi stranami sporu v súlade s ust. § 143 a nasl. OZ, plne súladne s ust. § 150 OZ, ako i súladne s
ustálenou súdnou praxou. Je nutné uzavrieť, že súd prvej inštancie pri vyporiadavaní BSM prihliadol na

účelnosť rozdelenia a využitia vecí, na ich využívanie tou-ktorou stranou sporu po rozvode manželstva.
SpôsobvypriadaniaBSMzahŕňavšetkyaktívapatriacedoBSM,jerozumnéaspravodlivéaodôvodnené
tak, ako to ustanovuje § 220 ods. 2 CSP.

28. Z hľadiska skutkového stavu bolo preukázané, že strany sporu uzatvorili manželstvo dňa XX. XX.

XXXX, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 11P/327/2017-44 zo dňa 04. 04.
2018, právoplatným dňa 11. 04. 2018, teda dňom 11. 04. 2018 zaniklo BSM, pričom po zániku BSM
sa strany sporu na jeho vyporiadaní nedohodli. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že ku dňu
zániku manželstva patrili do BSM hnuteľné veci definované v bode 1. tohto odôvodnenia, spoluvlastnícky
podiel vo veľkosti 1-ina nehnuteľnosti k celku v hodnote 48.600 eur a osobné motorové vozidlo U. R.

v hodnote 500 eur. Na rozdelení hnuteľných vecí a ich hodnote a na osobnom motorovom vozidle U.
R. ktorých nadobudnutie za trvania manželstva strany konania aj potvrdili sa dohodli. V konaní bolo
preukázané, že po rozvode manželstva nehnuteľnosti ako aj hnuteľné veci v dome užíval žalovaný.
Uvedené položky, ktoré tvorili hnuteľné veci a osobné motorové vozidlo U. R. tvoriace predmet BSM
neboli medzi stranami konania sporné.

29. Žalovaným namietaná hodnota nehnuteľnosti, rozhodnutá súdom prvej inštancie ku dňu
právoplatnosti rozvodu považuje odvolací súd za správnu. Odvolací súd tiež konštatuje, že súd prvej
inštancie sa vysporiadal i s návrhom oboch strán sporu polovičný podiel na predmetnej nehnuteľnosti
prikázať do výlučného vlastníctva žalovaného, s čím žalovaný súhlasil, pretože takto bude výlučným

vlastníkom celej nehnuteľnosti. K námietkam žalovaného ohľadne hodnoty nehnuteľnosti vzhľadom
na vecné bremeno poukazuje na nevyužívateľnosť tohto vecného bremena a na dôvody uvádzané v
prvoinštančnom rozhodnutí.

30. Z vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalovaného nedôvodné a nespôsobilé

spochybniť vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie, a preto odvolací súd potvrdil napadnutý
rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP, vrátane rovnako vecne správneho závislého
výroku o náhrade trov konania odôvodneného ust. § 255 ods. 2 CSP. Odvolací súd nezistil dôvodnosťnámietok žalovaného uvádzaných v odvolaní, navyše žalovaný ani neuviedol žiadne nové skutočnosti,
s ktorými by sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal.

31. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania právo.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§

427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).