Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, December 29, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Cob/41/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120373868
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Balegová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:6120373868.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov
senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v právnej veci žalobcu: HD-Drill s. r. o., so
sídlom Predmierska 404, 023 54 Turzovka, IČO: 50 591 941, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr.
Peter Strapáč, PhD., s. r. o., so sídlom Ul. 17. Novembra 3215, 022 01 Čadca, IČO: 50 473 522,
proti žalovanému: Inšpektorát práce Nitra, so sídlom Jelenecká 49, 950 38 Nitra, IČO: 00 398 551, o

zaplatenie 2 500 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti II. výroku uznesenia Okresného súdu
Nitra č. k. 29Cb/51/2020 - 51 zo dňa 09. 11. 2020 v spojení s opravným uznesením č. k. 29Cb/51/2020
- 70 zo dňa 25. 03. 2021, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd r u š í uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 29Cb/51/2020 - 51 zo dňa 09. 11. 2020 v
spojení s opravným uznesením č. k. 29Cb/51/2020 - 70 zo dňa 25. 03. 2021 v napadnutej časti II. výroku
a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil (I. výrok), žiadnej zo strán nepriznal
nárok na náhradu trov konania (II. výrok) a žalobcovi vrátil súdny poplatok vo výške 68,30 eura
po právoplatnosti tohto uznesenia prostredníctvom prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a. s.,
Partizánska cesta 9, Banská Bystrica (III. výrok).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 144, § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“), § 11 ods. 3 veta prvá, ods. 4, ods. 6 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
a o poplatku za výpis z registra trestov a v časti trov konania s poukazom na § 251, § 255 ods. 1, §
256 ods. 1, ods. 2, § 257 CSP. Uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou na Okresný súd Banská
Bystrica dňa 08. 09. 2020 domáhal zaplatenia sumy 2 500 eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného
obohatenia, ku ktorému došlo zaplatením pokuty na základe rozhodnutia Inšpektorátu práce Nitra, ktoré

boloneskôrzrušené.OkresnýsúdBanskáBystricavydaldňa25.09.2020platobnýrozkaz,protiktorému
podal žalovaný odpor, v ktorom namietol svoju pasívnu legitimáciu v konaní, keďže podľa žalovaného
žalobca mal žalovať Slovenskú republiku, za ktorú koná Inšpektorát práce Nitra a namietal aj posúdenie
nároku ako bezdôvodné obohatenie, keďže ide o verejnoprávny vzťah a žiadny zákonný predpis ani
rozhodnutie vyšších inštancií neobsahuje lehotu na vrátenie zaplatenej pokuty. Keďže žalovaný po
podaní žaloby vrátil žalobcovi zaplatenú pokutu, žalobca podaním doručeným Okresnému súdu Banská

Bystrica vyslovil súhlas s pokračovaním v konaní, ale len v časti náhrady trov konania, žalobu v časti
istiny a úroku z omeškania zobral späť. Súd prvej inštancie rešpektujúc dispozičné oprávnenie žalobcu,
ktorý vzal žalobu späť, konanie zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že nepriznal stranám náhradu
trov konania, pretože pre zložitosť sporu by musel vec prejednať a rozhodnúť o dôvodnosti podania
žaloby, či už o pasívnej legitimácii alebo o samotnom nároku. Vzhľadom na absenciu procesného
zavinenia zastavenia konania, keďže súd prvej inštancie v tomto štádiu konania nevedel posúdiť, či

zastavenie konania v konečnom dôsledku zavinil žalovaný, ktorý žalovanú sumu vrátil po začatí konania
v rámci povinnosti vrátiť pokutu, ktorá bola vybraná na základe zrušenia rozhodnutia bez konkrétnejlehoty na vrátenie, vzhliadol existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa a stranám náhradu trov
konanianepriznal.Zároveňrozhodolovrátenísúdnehopoplatkužalobcovivsume68,30eura,kráteného
o sumu 6,70 eura.

3. Proti tomuto uzneseniu v časti II. výroku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie podľa § 365
ods. 1 písm. b), d), f) CSP a domáhal sa, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v tejto časti zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že súd prvej inštancie
nemôže rozhodnúť tak, že nikto nemá nárok na náhradu trov konania v zmysle § 257 CSP z dôvodu,

že ide o zložitý spor a súd by musel niečo vyhodnotiť. Takéto rozhodnutie nesie znaky arbitrárnosti
súdneho konania, kedy súd v snahe zľahčiť si vec nerozhodol o trovách právneho zastúpenia. Súd sa
nemôže vyhovoriť na skutočnosť, že ide o skutkovo náročný spor a v tomto štádiu konania nevie posúdiť,
či zastavenie konania v konečnom dôsledku zavinil žalovaný, ktorý sumu vrátil po začatí konania v
rámci svojej povinnosti vrátiť pokutu, ktorá bola vybratá na základe zrušenia rozhodnutia bez konkrétnej
lehoty na vrátenie. Súd prvej inštancie nemôže takýmto spôsobom alibisticky rozhodnúť, pretože žaloba

bola podaná dôvodne a až po podaní žaloby žalovaný predmetnú sumu žalobcovi vrátil, a preto bolo
povinnosťou súdu riadnym spôsobom sa vysporiadať s tým, či žalobcovi náhradu trov konania prizná
alebonie.Vprípade,aksúdnechcepriznaťnáhradutrovkonaniažalobcoviaaplikuje§257CSP,žalobca
sizaslúžirelevantnéodôvodnenie,prektorétakýmtospôsobomrozhoduje,avšaktotoniejedôvodhodný
osobitného zreteľa, netýka sa skutkovej a právnej náročnosti, ale myslí na prípady osobnej, majetkovej

a sociálnej odkázanosti strán sporu. Úlohou súdu je správnym spôsobom interpretovať hmotné právo
a náležitým spôsobom aplikovať právo procesné a jasným a náležitým spôsobom odôvodniť, prečo
náhradu trov konania nepriznal. Dodal, že je schopný sa podrobiť rozhodnutiu, ktoré bude náležitým a
riadnym spôsobom odôvodnené, z ktorého budú vyplývať závery, prečo súd rozhodol takým alebo iným
spôsobom. Odôvodnenie súdu prvej inštancie však z tohto dôvodu neobstojí.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že uznesenie súdu vrátane jeho odôvodnenia
považuje za zákonné. Súd prvej inštancie riadne odôvodnil, z akého dôvodu konanie zastavil a žiadnej
zo strán náhradu trov konania nepriznal. Žalovaný nezavinil zastavenie konania, na základe čoho súd
nemohol priznať trovy konania žalobcovi. Civilný sporový poriadok v § 257 explicitne neuvádza, aké

dôvody možno považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, pričom sa nemusia týkať osobných,
majetkových či sociálnych pomerov účastníka konania, ako to uvádza žalobca vo svojom odvolaní. Súd
prvej inštancie ako dôvod zastavenia konania uviedol späťvzatie žaloby žalobcom a zároveň uviedol,
že v konečnom dôsledku nevie posúdiť, či zastavenie konania mohol zaviniť žalovaný, a to vrátením
sumy žalobcovi po začatí súdneho konania. S uvedeným odôvodnením sa žalovaný plne stotožňuje

a nesúhlasí s priznaním náhrady trov konania žalobcovi. Žalobca nemal ani jeden zákonný dôvod na
podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu, pričom žalovaný už pri podaní odporu namietal v
prvom rade pasívnu legitimáciu žalovaného, keďže žalovaný bol označený nesprávne. Žalovaný bol
označený ako typ subjektu - právnická osoba, s uvedením názvu - Inšpektorát práce Nitra. Žalovaný mal
byť správne označený ako „Slovenská republika, za ktorú koná Inšpektorát práce Nitra“ (viď rozsudok

Najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo/9/2016 zo dňa 22. 02. 2017). Tento záver vyplýva aj z § 2 zákona NR
SR č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. Inšpektorát práce je orgán
štátnej správy, prostredníctvom ktorého sa štát aktívne zúčastňuje na tvorbe štátnej politiky práce, a
preto mal byť v návrhu na vydanie platobného rozkazu označený ako typ subjektu - štát. Naviac, na
strane žalovaného ako štátneho orgánu nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu. Žalovanému bolo

právoplatné rozhodnutie Národného inšpektorátu práce Košice č. NIP/NIP_PO/BEZ/2020/1757 zo dňa
04. 09. 2020 doručené dňa 17. 09. 2020. Rozsudkom Krajského súdu Nitra pod sp. zn. 11S/260/2018
zo dňa 24. 06. 2020 nebola žalovanému uložená povinnosť vrátiť pokutu, vrátane lehoty, v ktorej má
vrátiť žalobcovi pokutu, ktorú uhradil. Rovnako táto povinnosť nevyplývala z rozhodnutia Národného
inšpektorátu práce Košice č. NIP/NIP_PO/BEZ/2020/1757 zo dňa 04. 09. 2020. Žiaden právny predpis

nestanovuje postup, ako má žalovaný postupovať, prípadne v akej lehote má vrátiť pokutu, ktorá bola
zaplatená na základe rozhodnutia, ktoré bolo neskôr súdom zrušené a vrátené na nové prejednanie
a rozhodnutie. Žalovaný je účtovnou jednotkou, pričom mu nebola zo strany žalobcu doručená žiadna
výzva, ktorou by žalobca požadoval od žalovaného splnenie uplatňovaného nároku. Žalovaný preto
nemal dôvod viesť v účtovníctve pohľadávku, pretože rozsudok neukladá žalovanému povinnosť vrátiť

pokutu, ktorá bola zo strany žalobcu zaplatená, pričom iným dokladom žalovaný nedisponuje. Je si
vedomý, že pokutu bolo žalobcovi potrebné vrátiť, avšak nie je možné, aby bola pokuta uhradená do
24 hodín od nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia Národného inšpektorátu práce Košice č. NIP/
NIP_PO/BEZ/2020/1757 zo dňa 04. 09. 2020, ako sa domnieval žalobca. Namietal, že zo strany žalobcudošlo k porušeniu § 3 ods. 4 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní, pretože zo strany
žalobcu nebola predložená faktúra ani iná výzva, ktorou by preukázal požadovanie splnenia nároku
od žalovaného. Žalovaný dňa 29. 09. 2020 zaslal sumu 2 500 eur na bankový účet žalobcu, ktorý bol

uvedený v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Základ plnenia, ktoré žalobca požadoval vrátiť z titulu
bezdôvodnéhoobohatenia,musíspočívaťvýlučnevobčianskoprávnychvzťahoch.Vtomtoprípadevšak
inšpektorát práce ako orgán štátnej správy uložil žalobcovi pokutu za nedostatky zistené inšpekciou
práce, pričom takéto oprávnenie mu vyplýva priamo zo zákona, na základe čoho nemôže ísť o vzťah
občianskoprávny, resp. vzťah súkromnoprávny. Súkromnoprávne vzťahy vznikajú prevažne na základe

zmluvy, zatiaľ čo verejnoprávne vzťahy vznikajú na základe jednostranného aktu štátnych orgánov.
Nárok na vrátenie uhradenej pokuty nie je teda nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia. Okrem
toho žalovaný reálne nedisponuje s finančnými prostriedkami, ktoré boli zo strany žalobcu uhradené,
pretože pokuta bola zo strany žalobcu uhradená na účet, ktorý je vedený v Štátnej pokladnici, a to
platobným príkazom a bola pripísaná na účet dňa 12. 06. 2019 a je príjmom štátneho rozpočtu. Táto
pokuta bola odvedená do rozpočtu štátu a žalovaný týmito prostriedkami nedisponoval. Na základe

uvedeného žalovaný navrhol súdu, aby náhradu trov konania žalobcovi nepriznal, keďže už samotný
návrh na vydanie platobného rozkazu bol podaný bezdôvodne, pričom žalovaný nezavinil zastavenie
konania.

5. Žalobca v odvolacej replike uviedol, že vyjadrenie žalovaného je vnútorne rozporné, keď žalovaný

uvádza, že nie je pasívne vecne legitimovaný, nemal žiadnu povinnosť vracať uhradenú pokutu a táto
pokuta je v správe štátu. Nie je preto zrejmé, prečo dňa 29. 09. 2020 prišla úhrada vo výške 2 500 eur
od klienta Inšpektorát práce Nitra, ID klienta XXXXX, IČO klienta: XXXXXXXX, so sídlom Jelenecká 49,
950 38 Nitra, ktorý je vedený v Štátnej pokladnici.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj postup
súdu, ktorý mu predchádzal v medziach odvolania podaného žalobcom a po jeho preskúmaní zistil, že
uznesenie je potrebné v napadnutej časti II. výroku zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP).

7. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

8. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí.

9. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že každý

sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a
v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

10. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to,
aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným

súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o
oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

11. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej
republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods.

1 dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie
rozhodnutia (napr. II. ÚS 383/06).

12. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v
uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je i relevantné

konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými
zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (napr. II. ÚS 85/06).13. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

14. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

15. Náhrada trov konania plní vo vzťahu k sporovým stranám tri základné funkcie. Predovšetkým ide
o funkciu kompenzačnú, ktorá vyplýva už zo skutočnosti, že trovy konania sa strane nahrádzajú. To je

prejavom tradičného princípu, podľa ktorého tomu, kto je v práve, nemôže byť vedenie sporu na škodu.
Súčasne možno pri náhrade trov konania vnímať aj prvky preventívnej funkcie, keďže nevyhnutnosť
vzniku trov každého sporového konania do určitej miery preventívne pôsobí proti svojvoľnému a
šikanóznemu uplatňovaniu alebo bráneniu domnelých subjektívnych práv na súde. Trovy konania a ich
náhrada plnia aj určitú sankčnú funkciu, a to najmä pri aplikácii princípu procesnej zodpovednosti za
zavinenie (§ 256 CSP) a čiastočne aj v súvislosti s celkovou náhradou trov konania protistrany.

16. Každá strana znáša trovy spojené s jej účasťou v spore, kým nie je spor skončený (§ 252 CSP).
Ak bude rozhodnutím súdu vyslovené, ktorá strana je v práve, nadobudne táto strana nárok na náhradu
trov konania, ktoré na dosiahnutie tohto rozhodnutia vynaložila. Právnym dôvodom tohto nároku je to, že
strany, ktoré viedli spor, konajú na vlastné nebezpečenstvo a nesú tak zodpovednosť za výsledok sporu.

Nemožno pritom nezohľadniť aj okolnosť, že zásada za ručenie za výsledok sporu má nepochybne aj
význam výchovný, keďže zdržiava strany od ľahkomyseľného vedenia sporu.

17. Zásada úspechu v spore sa premieta v ustanovení § 255 CSP ako esenciálne kritérium priznania
náhrady trov konania. „Úspech vo veci“ súd vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky

priznaného nároku. Zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) charakteristická
pre sporové konania sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej
strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli.

18. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je

však doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za
zavinenie je transformovaná do podoby vyjadrenej v § 256 CSP a znamená, že trovy je povinná nahradiť
tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov
konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik
zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu.

19. Pojem „procesné zavinenie“ použitý v ustanovení § 256 CSP, sa posudzuje výlučne z procesného
hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi
skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie
však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v

ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a
dôsledkom je vznik trov protistrany (uznesenie Ústavného súdu ČR, II. ÚS 563/01 alebo I. ÚS 469/04).
Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť
meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť
nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Pojem „procesné zavinenie“ je pritom nevyhnutné

vykladať komplexne a extenzívne. Za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania, je považovaný aj
žalovaný, ktorý svoj dlh splnil po začatí sporu a vyvolal tým u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne
podanej žaloby.

20. V prejednávanej veci súd prvej inštancie odôvodnil nepriznanie nároku na náhradu trov konania

stranám sporu aplikujúc § 257 CSP, keďže pre zložitosť sporu by súd musel vec prejednať a rozhodnúť
o dôvodnosti podania žaloby s tým, že v tomto štádiu konania nevedel posúdiť, či zastavenie konania
v konečnom dôsledku zavinil žalovaný, ktorý žalovanú sumu vrátil po začatí konania v rámci svojej
povinnosti vrátiť pokutu, ktorá bola vybraná na základe zrušenia rozhodnutia bez konkrétnej lehoty na
vrátenie. Súd prvej inštancie tak vzhliadol existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa a stranám

náhradu trov konania nepriznal. Odvolací súd odôvodnenie súdu prvej inštancie v časti trov konania
považuje za nepreskúmateľné, nespĺňajúce náležitosti riadneho odôvodnenia rozhodnutia. V danom
prípade bol súd prvej inštancie pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania povinný skúmať, či
niektorá zo strán sporu zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Záver súdu prvej inštancie o tom, že prezložitosťvecinevieposúdiťprocesnézavinenienazastaveníkonanianeobstojíatentomožnopovažovať
za arbitrárny. Uvedené okolnosti v danom prípade nepredstavujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

21. Je potrebné zdôrazniť, že ani prípadný záver súdu prvej inštancie o tom, že je splnený predpoklad
na náhradu trov, nevylučuje, aby súčasne nedospel k záveru, že sú splnené predpoklady na aplikáciu
ustanovenia § 257 CSP (dôvody hodné osobitného zreteľa), v ktorom prípade súd za daných okolností
napriek procesnému zavineniu vysloví, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania,
pretože sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP. Účelom ustanovenia § 257 CSP

je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením
moderačného absolútneho práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže
byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom
v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže
dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných
zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského

moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného
zreteľa. Preto aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza
do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania
podľa § 255 a nasl. CSP, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre
ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť

v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako
aj v okolnostiach u strán sporu. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa
nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom.
Ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne
okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania

výnimočne prihliadnuť. Toto ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť
kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.

22.Vintenciáchvyššieuvedenýchskutočnostíodvolacísúduzneseniesúduprvejinštancievnapadnutej
časti II. výroku zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b/ v

spojení s § 391 ods. 1 CSP). Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne o trovách konania strán sporu
rozhodnúť a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie
o všetkých trovách, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

23. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - § 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej

inštancii.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.