Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, July 21, 2020

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 14Csp/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3820200380
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Fedor

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2020:3820200380.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v spore žalobcu: K. G., nar. XX.X.XXXX,

bytom D. XXX, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou F. G., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX, proti
žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, právne
zastúpený AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., so sídlom P.O. Hviezdoslava 10625/23B, Martin, o určenie, že
zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a že spotrebiteľský úver je
bezúročný a bez poplatkov, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu 100% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.1.2020, doplnenou podaním doručeným súdu dňa
13.3.2020 a podaním doručeným dňa 16.6.2020 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že zmluva o
splátkovomúverečísloXXXXXXXXXXzodňa15.3.2017,uzatvorenámedzižalobcomakospotrebiteľom
a žalovaným ako veriteľom obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a zároveň aby súd určil, že úver
poskytnutý žalobcovi na základe uvedenej zmluvy žalovaným je bezúročný a bez poplatkov.

2. Žalobca vo svojich podaniach uviedol, že dňa 15.3.2017 uzatvoril žalobca so žalovaným zmluvu

o splátkovom úvere číslo XXXXXXXXXX. V tom období mal žalobca dvadsať rokov a nemal žiadnu
vedomosť ohľadom úverov. Vysoký úrok, len preto, že žalobca ešte nemal žiaden úver a ani históriu
splácania sa žalobcovi javí ako zneužitie mladých pre väčší zisk. Pri uzatváraní zmluvy bolo žalobcovi
oznámené iba koľko bude splácať a ako dlho. Vytlačenú zmluvu mal rovno podpísať tam, kde mu
pracovníčka žalovaného ukázala a nemal žiadnu možnosť ovplyvniť alebo si aspoň prečítať zmluvu
a všeobecné podmienky. Keďže zmluva má charakter vopred pripravenej formulárovej zmluvy, ktorú
používa žalovaný k neurčitému okruhu spotrebiteľov a ktorej obsah nemá spotrebiteľ možnosť ovplyvniť,

tento úver považuje žalobca za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca mal snahu sa dohodnúť so
žalovaným mimosúdne a poslal žalovanému návrh dohody o ukončení splácania úveru, žalovaný však
s touto dohodou a ani s návrhom na mimosúdnu dohodu nesúhlasil. Podľa žalobcu bola zmluva
uzatvorená v rozpore so smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách pretože táto smernica ukladá vypracovanie zmlúv jednoduchou zrozumiteľnou rečou pre
spotrebiteľa, aby mal príležitosť preskúmať všetky podmienky a aby nemal o nich pochybnosti a rovnako
zaväzuje dodávateľa poskytnúť odbornú pomoc, ktorá nebola pri uzatváraní zmluvy poskytnutá. Podľa

žalobcu v zmluve absentujú náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) a písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z..
Zmluvaobsahujeajneprijateľnépodmienky.Zataképovažuježalobcanapríkladpoplatky.Žalobcažiadal
súd aby zmluvu preskúmal ex offo a určil neprijateľné zmluvné podmienky. Uviedol, že na veci má
naliehavý právny záujem a jeho žaloba je vhodný, účinný a správne zvolený procesný nástroj ochranyjeho práva, ktorou sa má dosiahnuť odstránenie spornosti práva a vytvára pevný právny základ pre
právny vzťah účastníkov sporu. Bez toho určenia je podľa žalobcu jeho právo ohrozené a jeho právne
postavenie je neistým.

3. Súd doručil žalovanému žalobu do vlastných rúk. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe namietol,
že podanie žalobcu, označené ako žaloba nemá zákonom vyžadované náležitosti a súd mal preto
podľa názoru žalovaného vyzvať žalobcu na odstránenie vád podania. Ďalej uviedol, že žalobca
podal žalobu s úmyslom vyhnúť sa plneniu svojich právnych povinností a bez relevantného dôvodu

tak žalovaného majetkovo poškodiť. Žalobca uvádza len svoje domnienky, konštrukcie a hypotézy
a z uvedeného dôvodu je väčšina tvrdení žalobcu vecne nespôsobilá ovplyvniť podstatu konania.
Žalovaný poprel všetky skutkové a právne tvrdenia žalobcu v žalobe en bloc. Podľa žalovaného
je výlučným účelom konania dodatočné vyhnutie sa splneniu povinností vyplývajúcich z postavenia
žalobcu ako subjektu povinností. Cieľom žalobcu je vyhnúť sa plneniu svojich riadne dohodnutých
záväzkov, čoho dôsledkom je poškodenie a poškodzovanie práv a záujmov žalovaného. Právna

norma, ktorá by umožňovala žiadať určenie skutočnosti, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky v slovenskom právnom poriadku neexistuje. Žaloba o určenie, že úver je bezúročný a
bez poplatkov je teoreticky žalobou na určenie inej právnej skutočnosti, inej ako určenie práva, t.j.
teoreticky žalobou v zmysle ustanovenia § 137 pís. d) CSP. Žalobca v žalobe uvádza, že považuje
určitý úver za bezúročný a bez poplatkov a zároveň uvádza, že poskytnutý úver bol v sume 6 000,-

EUR a zaplatená suma 6.011,90 EUR. Z uvedeného vyplýva, že podľa jeho názoru plnil viac, ako
je istina bezúročného a bezpoplatkového úveru, došlo tak podľa jeho názoru k porušeniu práva, k
plneniu nad rámec istiny, čoho dôsledkom (teoreticky, nie že by to bol tento prípad) je vznik nároku
na vydanie bezdôvodného obohatenia. V prípade, ak tu je tvrdené, že už došlo k porušeniu práva a
možno žalovať priamo na splnenie povinnosti, je vylúčené, aby určovacia žaloba plnila svoj preventívny

účel a účel definitívneho usporiadania vzťahov. Nie sú teda splnené nevyhnutné procesné podmienky,
resp. predpoklady, na základe ktorých by mohlo dôjsť k prejednaniu „žalobou“ uplatnených „nárokov“,
resp. na základe ktorých by bolo možné hovoriť o spôsobilom predmete civilného sporového konania
(či k uneseniu bremena tvrdenia a dôkazného bremena). Dôsledkom uvedeného je, že (ak bude žaloba
spĺňať požiadavku riadnosti a úplnosti) je nutné žalobu (určovacie petity) bez meritórneho prejednania

zamietnuť. Vôbec nie je zrejmé, čo je skutkovým a právnym základom žaloby. Je spracovaná ako
vzájomne nesúrodý a generický kompilát, je plná nepodloženého osočovania a obvinení na adresu
žalovaného - banky, pritom sa snaží zastrieť najpodstatnejší fakt protiprávneho konania samotného
dlžníka, spočívajúceho v snahe vyhnúť sa plneniu svojich riadne prijatých záväzkov. Podanie v podstate
neobsahuje žiadne relevantné, dostatočne určité a preukázané tvrdenia, ktoré by boli relevantné vo

vzťahu k príslušnému žalobnému návrhu. Bol to práve budúci dlžník z predmetnej úverovej zmluvy,
ktorý sa na žalovaného, ako na banku, predmetom podnikateľskej činnosti ktorej je o.i. poskytovanie
úverov, obrátil so žiadosťou o poskytnutie úveru. Po tom, ako žiadateľ prejaví záujem, resp. požiada o
poskytnutie úveru, banka posúdi či je s daným subjektom - žiadateľom ochotná vstúpiť do úverového
vzťahu, t.j. či mu úver bude poskytnutý a za akých podmienok. Výsledok uvedeného posúdenia je návrh

poskytnutia úveru za presne špecifikovaných podmienok, zohľadňujúcich všetky relevantné aspekty (t.j.
napr. požadovanú výšku úveru, navrhovanú splatnosť, účelové určenie / bezúčelovosť úveru, platobná
história, dodržiavanie plnenia predchádzajúcich záväzkov atď.). Takýto návrh bol budúcemu dlžníkovi
ponúknutý a tento uvedený návrh bez výhrad prijal. Uvedeným spôsobom došlo k uzatvoreniu úverovej
zmluvy s predmetným obsahom. Žalovanému nie je známe, že by bol návrh prijatý s výhradami, resp.

žalobca vôbec netvrdí, že by požadoval vykonanie nejakých zmien. Žalovaný uvádza, že podmienky
boli individuálne dojednané, že oblát mal možnosť návrh neprijať, resp. požadovať vykonanie zmien atď.
Žalovaný (pravidelne) negociuje o obsahu právnych úkonov a oblát je spôsobilý návrh meniť a podávať
návrhy vlastné. To, že žalobca nežiadal nejaké zmeny zmluvy, neznamená, že by ho niekto „nútil“ zmluvu
uzatvoriť. Žalovaný mu možnosť individuálnej negociácie umožnil a bolo len na ňom, ako túto možnosť

(ne)využil. Všetky podstatné informácie v zmluve o úvere uvedené sú a z uvedeného je tak zrejmé, že
všetkyzákonnénáležitostivzmluveiformuláriobsiahnutéboliažalobcaakodlžníkpresnepoznalrozsah
(výšku) svojho záväzku a to či už celkovo, alebo vo vzťahu k celkovým mesačným splátkam / nákladom.
Existuje tu písomný právny úkon, úverová zmluva, z ktorého je bez akýchkoľvek pochybností zrejmý
(a spoznateľný) jeho obsah. Právny úkon je vykonaný výslovným, písomným prejavom, ktorý rozhodne

nie je možné poprieť následným ústnym tvrdením osoby písomne konajúcej. Žalobca zoznámenie sa s
obsahom zmluvy a viazanosť jej obsahom písomne potvrdil a uvedené (písomný prejav) nemôže ústne
popierať s odstupom niekoľkých rokov od uzatvorenia zmluvy a akurát v čase, keď sa snaží vyhnúť
plneniu svojich riadne prijatých záväzkov. Predmetná úverová a záložná zmluva v celom rozsahu odrážavôľu zmluvných strán, je vyvážená, neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky a je v celom rozsahu
platná.

4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že v zmluve sú dojedané neprijateľné
podmienky v rozpore s § 54 ods. 1 a inými kogentnými ustanoveniami zákona. V zmluve absentuje
uvedenie predpokladov použitých pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN). Tieto údaje
musia byť uvedené priamo v zmluve. Okrem toho majú byť uvedené konkrétne parametre týkajúce sa
konkrétnej zmluvy tvoriacej predmet konania, teda numerické uvedenie konkrétnych údajov tak, aby po

dosadení do vzorca pre výpočet RPMN bolo možné túto RPMN určiť, pretože iba takýmto spôsobom
je možné skontrolovať správnosť údaja o RPMN. Absencia tejto náležitosti má za následok, že úver
za považuje za bezúročný a bez poplatkov. Do kategórie predpokladov použitých na výpočet RPMN
je potrebné zaradiť ich matematický výpočet, na základe ktorého veriteľ dospel k určitej výške RPMN.
Bez príslušného matematického výpočtu nie je spotrebiteľ schopný preveriť správnosť výpočtu RPMN
ako jednej z podstatných náležitostí zmluvy, čo má vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť do úverového

vzťahu s veriteľom. Žalobca bol uvedený do omylu, spoliehal sa na dobromyseľnosť dodávateľa
(banky), na jeho čestný prístup, podpísal vopred pripravenú formulárovú typovú zmluvu tak ako mu
bola predložená, bez možnosti zmluvu pripomienkovať, pričom mu nebola poskytnutá odborná pomoc.
Žalobca je presvedčený, že žalovaný proti nemu použil nekalé podmienky a nečestný postup a teda
porušil § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Neinformovanosť spotrebiteľa mu

nemôže byť na ujmu.

5. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na svojich výhradách, že podania žalobcu nemajú
náležitosti žaloby a zároveň, že neexistujú procesné predpoklady na prejedanie určovacích návrhov
žalobcu. Ďalej okrem iného namietol, že žalobca neuvádza, ktoré predpoklady a ktoré numerické

parametre na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve údajne absentujú. Obsah žaloby
predstavuje len súhrn teoretických a všeobecných tvrdení, bez toho, aby boli skutkovo individualizované
vo vzťahu k tomuto sporu. Tvrdenia žalobcu sú neurčité, bez vzájomnej súvislosti a logickej nadväznosti
a len preukazujúce to, že ide o kompilát generických konštatovaní z iných podaní.

6. Súd vo veci nariadil pojednávania.

7. Žalobca prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyne na pojednávaní namietol, že mu bol počas
uzatváraní zmluvy pracovníčkou žalovaného vnútený sporiaci účet. Na podpis mu bola predložená len
nalistovaná zmluva, a že si zmluvu prezrel až neskôr. Do ročnej percentuálnej miery nákladov neboli

podľa žalobcu zahrnuté náklady na poistenie úveru.

8.Právnyzástupcažalovanéhonapojednávaníuviedol,žezmluvaobsahujesprávnyúdajoRPMN,ďalej
obsahuje správny údaj o celkových nákladoch spotrebiteľa a obsahuje aj ostatné náležitosti. Určovacia
žaloba má preventívny charakter a ak niekto tvrdí už konkrétne porušenie práva z právneho vzťahu

a tvrdí, že mu z tohto porušenia práva a vyplýva nárok, mal by sa domáhať tohto nároku žalobou
podľa § 137 písm. a/ CSP, keďže v takomto prípade určovacia žaloba nemôže vyriešiť obsah právneho
vzťahu spôsobom, ktorý by bol konečný, čo zároveň vylučuje možnosť s ohľadom na zásadu procesnej
ekonómie, aby bola určovacia žaloba úspešná. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

9.Súdnapojednávaniachvykonaldokazovanietýmitolistinami:zmluvaosplátkovomúverez15.3.2017,
štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, splátkový kalendár, záznam o poistení,
odpoveď Ministerstva spravodlivosti SR, dohoda o ukončení splácania spotrebiteľského úveru a mailová
komunikácia, priemerné úrokové miery čl. 68, súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých
spotrebiteľských úveroch čl. 79.

10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

16. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

17. Podľa § 53 ods. 2 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

18. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

19. Podľa § 53 ods. 6 OZ ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,

nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú
situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných
prostriedkov a lehotu splatnosti.

20. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov spotrebiteľským úverom na účely tohto
zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

21. Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v

rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

22. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere zmluva
o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti:
k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

23. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p),

24. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia
neplatnostizmluvyospotrebiteľskomúverealebourčeniabezúročnostiabezpoplatkovostiposkytnutého
spotrebiteľského úveru žalobou.25. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (k § 53 ods. 6 OZ) odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi

tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise
spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri
poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská
zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za
podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.

26. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (k § 53 ods. 6 OZ) odplata podľa odseku 1
sa vyjadruje v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov za rok a vypočíta sa
ako súčet plnení podľa odseku 3 za rok.

27.Podľa§1ods.4NariadeniavládySRč.87/1995Z.z.(k§53ods.6OZ)naúčelystanovenianajvyššej

prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov
bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov
zverejnená podľa osobitného predpisu,2a) naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej
zmluvy.

28. Podľa § 1a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (k § 53 ods. 6 OZ) ak odseky 2 a
3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť
dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo
pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný
produkt,ktorýjesvojoupovahounajbližšíformeposkytnutiapeňažnýchprostriedkovspotrebiteľovipodľa

predchádzajúcej vety.

29. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. ministerstvo alebo ním určená osoba zverejňuje na
webovom sídle ministerstva informácie z údajov podľa odseku 1. Národná banka Slovenska na svojom
webovom sídle zabezpečí komunikačné prepojenie umožňujúce sprístupnenie informácií zverejnených

podľa predchádzajúcej vety.

30. Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. rozsah údajov o novoposkytnutých a poskytnutých
spotrebiteľských úveroch a ich štruktúru, lehoty a spôsob predkladania týchto údajov, obsah informácií
o týchto údajoch, spôsob a lehoty zverejňovania týchto informácií ustanoví všeobecne záväzný právny

predpis, ktorý vydá ministerstvo.

31. Podľa § 137 písm. d/ Civilného sporového poriadku (ďalej aj CSP) žalobou možno požadovať, aby
sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

32. Podľa § 298 ods. 1 CSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu
vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd
uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

33. Súd k námietkam žalovaného vznášaným v konaní v prvom rade uvádza, že podania žalobcu
považoval za dostatočné v tom zmysle, že obsahovali náležitosti vyžadované zákonom. Obsahovala
ich už pôvodná žaloba, v ktorej boli obsiahnuté konkrétne výhrady žalobcu k zmluve o úvere, aj opis
skutkových okolností a bolo aj uvedené čoho sa žalobca domáha. Žalobca k žalobe zároveň pripojil

listinné dôkazy. Ďalšími podaniami žalobca svoju žalobu následne ešte doplnil, resp. opravil.

34. Podľa názoru súdu má byť súdna ochrana poskytovaná účastníkom konania materiálna. Postup
súdu preto nesmie trpieť prepiatym formalizmom, ktorý by obmedzoval účastníka konania v prístupe k
súdu a upieral mu tak základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Nebol dôvod vyzývať žalobcu na doplnenie žaloby, resp. odmietnuť podanie žalobcu podľa § 129 ods.
3 CSP, keďže žaloba mala podľa názoru súdu potrebné náležitosti. Súd preto žalobu prejednal.35. Žalobca sa žalobou domáhal dvoch nárokov. Pri ich uplatnení vychádzal z presvedčenia, že zmluva,
ktorú so žalovaným uzatvoril obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, a že zároveň neobsahuje
niektoré náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a preto sa úver považuje za bezúročný a

bez poplatkov. Žalovaný naproti tomu namietal, že žaloba v podobe ako ju žalobca podal nie je prípustná
podľa § 137 pís. d) Civilného sporového poriadku, resp. že žalobca nemôže mať na takomto určení
naliehavý právny záujem.

36. Súd k tomu uvádza, že existuje možnosť, aby mohol určiť, že niektorá zmluvná podmienka v

spotrebiteľskej zmluve je neprijateľná. Takéto oprávnenie mu dáva ustanovenie § 298 ods. 1 Civilného
sporového poriadku a na základe neho môže súd určiť neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj ex offo.
Súd sa vlastne vždy, keď prejednáva spotrebiteľský spor musí zaoberať tým, či konkrétna spotrebiteľská
zmluva neobsahuje aj neprijateľné zmluvné podmienky. Z uvedených dôvodov preto podľa názoru súdu
nebolo vylúčené aby sa spotrebiteľ v spotrebiteľskom spore domáhal určenia neprijateľnosti zmluvných
podmienok, pričom mohol zároveň ponechať na súd aby určil (a uviedol vo výroku), ktoré konkrétne

zmluvné podmienky považuje za neprijateľné.

37. Ďalším nárokom žalobcu bolo určenie, že sa predmetný spotrebiteľský úver považuje za bezúročný
a bez poplatkov. V zmysle § 137 písm. d/ Civilného sporového poriadku sa žalobou možno domáhať aby
sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu. Určenie, že je

úver bezúročný a bez poplatkov je určením právnej skutočnosti. Takéhoto určenia sa spotrebiteľ môže
domáhať na základe ustanovenia § 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa názoru súdu
práve uvedené ustanovenie je v tomto prípade takým osobitným právnym predpisom, ktoré ma na mysli
ustanovenie § 137 písm. d/ Civilného sporového poriadku. Z uvedených dôvodov preto súd považoval
aj druhý nárok uplatnený žalobou za prípustný.

38. Zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 15.3.2017 vyplýva, že ju uzatvorili žalovaný v postavení
veriteľa (banky) a žalobca v postavení dlžníka. Táto zmluva je spotrebiteľskou zmluvou a to s
prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený text zmluvy na predtlačenom
formulári. Na vzťah medzi účastníkmi je preto potrebné aplikovať aj ustanovenia tzv. spotrebiteľského

práva. Na základe zmluvy poskytol žalovaný žalobcovi spotrebiteľský úver vo výške 6.000 EUR. Výška
úrokovej sadzby bola 20,90%, táto výška bola fixná až do splatnosti a však po poskytnutí zľavy
žalovaným bola skutočná konečná výška úrokovej sadzby 18,90%. Výška mesačnej splátky bola 189,77
EUR, splatnosť splátky bola 30 deň v kalendárnom mesiaci. Prvá splátka bola splatná 30.4.2017,
posledná (konečná splatnosť úveru) 30.3.2021 a počet splátok bol 48. Žalovaný v zmluve uviedol výšku

ročnej percentuálnej miery nákladov 23,96%. Celková čiastka spojená s úverom bola 9.108,31 EUR.
Súčasťou úverovej zmluvy bolo zároveň poistenie úveru. Poplatok za poistenie bol 8,35 EUR mesačne
a v zmluve je uvedené, že dlžník zaplatí poplatok v rámci mesačnej splátky úveru. Žalobca v žalobe
uviedol, že žalovanému do podania žaloby uhradil sumu 6.011,90 EUR.

39. Súd preskúmal úverovú zmluvu predloženú žalobcom. Medzi stranami nebolo sporné, že uzatvorili
práve túto zmluvu. Po preskúmaní zmluvy súd konštatuje, že v zmluve nenašiel neprijateľné podmienky
v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka. Žalobca bol toho názoru, že neprijateľnými zmluvnými
podmienkami sú ustanovenia zmluvy o poplatkoch a žalobca zároveň považoval za neprimeranú a
odporujúcu zákonu aj výšku úroku, ktorý bol uvedený v zmluve.

40. Súd konštatuje, že možnosť poskytnúť úver za poplatok vyplýva priamo z ustanovenia § 499
Obchodného zákonníka. Ide o jedno zo základných ustanovení zmluvy o úvere a takúto možnosť má
veriteľ vtedy ak je poskytovanie úverov premetom jeho podnikania. V danom prípade má žalovaný ako
veriteľ postavenie banky takže niet pochýb o tom, že má právo si za poskytnutie úveru účtovať poplatok.

Súd zároveň konštatuje, že zo zmluvy o úvere nevyplýva žiaden taký poplatok, ktorého výška by bola
neprimeraná

41. Žalobca ďalej namietal výšku úrokovej sadzby, ktorá bola dohodnutá v zmluve a ktorá sa mu
zdala neprimeraná a v rozpore so zákonom. Zmluvný úrok spolu s inými plneniami tvorí v zmysle

ustanovenia § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. odplatu veriteľa pri poskytnutí peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi. Výška tejto odplaty, t.j. aj úroku nesmie v zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníkapodstatneprevyšovaťodplatuobvyklepožadovanúnafinančnomtrhuzaspotrebiteľskéúvery
v obdobných prípadoch. Na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty sa v zmysle § 1 ods.1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov
bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov
zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej

zmluvy. Súd sa preto ďalej zaoberal tým, či odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi,
t.j. v tomto prípade zmluvný úrok vo výške 18,90 % je v súlade s ustanovením § 53 ods. 6 OZ v spojení
s § 1a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Úver, ktorý poskytol žalovaný žalobcovi bol vo výške
6.000,-EUR, so zmluvnou splatnosťou od jedného roka do päť rokov. Podľa Súhrnných informácií o
novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok 2016, zverejnených na internetovej

stránke Ministerstva financií (www. mfsr.sk), ktoré si súd pripojil, pri „Ostatných spotrebiteľských úveroch
so zmluvnou splatnosťou nad 1 do 5 rokov vrátane“ bola priemerná výška RPMN 11,39 %. Najvyššia
prípustná výška odplaty bola vo výške dvojnásobku tejto hodnoty, čiže 22,78%. Pokiaľ žalovaný ako
dodávateľ požadoval v zmluve o spotrebiteľskom úvere odplatu vo výške 18,90%, neprekročil tak
najvyššiu prípustnú výšku odplaty a postupoval súlade so zákonom. Tvrdenie žalobcu že zmluvný úrok
je neprimeraný tak nebolo dôvodné.

42. Žalobca ďalej tvrdil, že úver je bezúročný a bez poplatkov, pretože zmluva neobsahuje správny
údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, podľa žalobcu v nej nie je zahrnutý poplatok za poistenie a
zároveň v zmluve nie sú uvedené predpoklady použité pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov.
Podľa žalobcu majú byť uvedené konkrétne parametre týkajúce sa konkrétnej zmluvy, tvoriacej predmet

konania, teda numerické uvedenie konkrétnych údajov tak, aby po dosadení do vzorca pre výpočet
RPMN bolo možné túto RPMN určiť. Do kategórie predpokladov použitých na výpočet RPMN je podľa
žalobcu potrebné zaradiť ich matematický výpočet, na základe ktorého veriteľ dospel k určitej výške
RPMN.

43. Súd konštatuje, že z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere vyplýva, že zákon v čase uzatvorenia zmluvy vyžadoval (aj v súčasnosti je
táto úprava rovnaká avšak pod písmenom h/) aby bola v zmluve uvedená výška ročnej percentuálnej
miery nákladov a všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
Zákon nevyžaduje uviesť v zmluve priamo vzorec výpočtu RPMN ani samotnú konkrétnu rovnicu po

dosadení do tohto vzorca, na základe ktorej je RPMN vypočítaná. Samotný vzorec výpočtu výšky RPMN
je uvedený v prílohe II. zákona č. 129/2010 Z.z. a je zodpovednosťou veriteľa (dodávateľa) aby výšku
RPMN vypočítal na základe tohto vzorca správne. Zákon však nevyžaduje uviesť v zmluve celý tento
výpočet. Zákon požaduje uviesť len výslednú výšku RPMN vypočítanú na základe vzorca a predpoklady,
ktoré sa na výpočet RPMN používajú. Zo zmluvy vyplýva, že veličiny, t.j. predpoklady, ktoré sa používajú

pri výpočte RPMN (výška splátky, frekvencia splátky, doba trvania zmluvy) v zmluve uvedené sú. Podľa
názoru súdu teda žalovaný splnil povinnosť, ktorú mu ukladá ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ (teraz h/)
zákona č. 129/2010 Z.z. a úverová zmluva má náležitosti požadované zákonom.

44. Súd vykonal aj kontrolný výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov pomocou aplikácie, ktorú má k

dispozícii vo svojom programovom vybavení a konštatuje, že výpočet RPMN uvedený v zmluve o úvere
je správny. Táto výška RPMN zároveň zahŕňa aj poplatok za poistenie.

45. Keďže súd dospel k záveru, že úverová zmluva uzatvorená medzi stranami sporu neobsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky a zároveň úver nie je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov

žalobu zamietol.

46. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

48. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

49. Keďže bol žalovaný v spore plne úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu 100% trov konania. O
konkrétnej výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský
súd v Trenčíne.

Podľa § 393 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.