Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, February 18, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/197/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201201
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Belavá
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1020201201.3

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v právnej veci žalobcu: GGFS s.r.o., so sídlom Sasinkova 5,
811 08 Bratislava, IČO: 47 079 690, zastúpený: Advokátska kancelária MCL, s.r.o., so sídlom: Mostová
2, 811 02 Bratislava, IČO: 50 074 369, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom
Ružovádolina10,82005Bratislava,IČO:31797903,zaúčastiďalšiehoúčastníka:Slovenskétechnické
múzeum, so sídlom Hlavná 88, 040 01 Košice, IČO: 31 297 111, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

Rady Úradu pre verejné obstarávanie č. 9084-9000/2020 zo dňa 20.07.2020 a o opätovnom návrhu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 10.12.2021, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu zo dňa 10.12.2021 o priznanie odkladného účinku správnej
žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia Rady Úradu pre verejné obstarávanie č.
9084-9000/2020 zo dňa 20.07.2020, z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 20.08.2020 (ďalej len „správny súd“)
domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia Rady Úradu pre verejné obstarávanie č. 9084-9000/2020
zo dňa 20.07.2020, ktorým odvolanie žalobcu ako navrhovateľa zamietla a potvrdila rozhodnutie Úradu
preverejnéobstarávanieč.5465-6000/2020zodňa26.05.2020,ktorýmbolipodľa§175ods.3zákonač.
343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní (ďalej len „ZoVO“) zamietnuté námietky žalobcu ako navrhovateľa
v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok navrhovateľa smerujúcich podľa

§ 170 ods. 3 písm. g) ZoVO proti úkonu kontrolovaného inému ako uvedenému v písmenách a) až f)
tohto ustanovenia.

2. Slovenské technické múzeum, Hlavná 88, 040 01 Košice, IČO: 31297111 (ďalej len „kontrolovaný“)
zverejnil dňa 12.02.2020 výzvu na predkladanie ponúk vo Vestníku verejného obstarávania vedeného
Úradom pre verejné obstarávanie č. 37/2020 pod zn. 9516-WYS, vo veci obstarania podlimitnej

zákazky postupom podľa § 112 ZoVO pod názvom ,,Stravovacie poukážky pre zamestnancov
Slovenského technického múzea“ (ďalej len „verejné obstarávanie“). Predpokladaná hodnota verejného
obstarávania bola stanovená na XXX.XXX,-EUR bez DPH a výsledkom verejného obstarávania
mala byť rámcová dohoda uzatvorená s víťazným uchádzačom. Predmetom verejného obstarávania
bolo ,,zabezpečenie stravovacích poukážok v papierovej forme pre zamestnancov Slovenského
technického múzea v zmluvných stravovacích zariadeniach, supermarketoch, hypermarketoch a

potravinách prevádzkovaných na území Slovenskej republiky akceptujúcich stravovacie poukážky v
papierovej forme“.
Dňa 28.02.2020 zverejnil kontrolovaný vo svojom profile na webovom sídle ÚVO informáciu o výsledku
vyhodnotenia ponúk, podľa ktorej, do verejného obstarávania predložili ponuky traja uchádzači:
- UP Slovensko s. r. o., Tomášikova 23
/D, 821 01 Bratislava, IČO: 31 396 674 (ďalej len „Up Slovensko“),

- DOXX - Stravné lístky, spol. s r.o., Kálov 356, 010 01 Žilina, IČO: 36 391 000 (ďalej len „DOXX“),
- Ticket Service, s.r.o., Karadžičova 8, 820 15 Bratislava 215, IČO: 52 005 551.Víťazným uchádzačom sa stala spoločnosť DOXX.

3. Žalobca podaním zo dňa 04.03.2021, po doručení vyjadrenia žalovaného k podanej žalobe, doručil

súdu repliku v rámci ktorej podal návrh o priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm.
a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“). Svoj návrh odôvodnil tým, že
v dôsledku nezákonného postupu kontrolovaného (tolerovaného žalovaným v jeho rozhodnutiach), ako
aj v dôsledku nevymazania spoločností DOXX a Up Slovensko zo zoznamu hospodárskych subjektov
(ktorým bol v zmysle rozhodnutia PMÚ uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch

rokov od právoplatnosti konečného rozhodnutia, tzn. rozhodnutia súdu) bol žalobca vyhodnotený ako
neúspešný uchádzač verejného obstarávania a jeho ponuka bola kontrolovaným odmietnutá. Ak by boli
spoločnosti DOXX a Up Slovensko v súlade s rozhodnutím PMU vymazané zo zoznamu hospodárskych
subjektov, úspešným účastníkom verejného obstarávania by bol žalobca.
Žalobca uviedol, že z verejne dostupných zdrojov je zrejmé, že zákazky získané prostredníctvom
verejných obstarávaní tvoria značnú časť jeho príjmov, preto právne následky napadnutých rozhodnutí

by mohli mať na žalobcu preukázateľne ťaživé následky, v dôsledku čoho žalobcovi bez akýchkoľvek
pochybnostímôževzniknúťpreukázanáhrozbazávažnejujmynamajetku,značnáfinančnáškoda,resp.
vážny nenapraviteľný následok. Je možné predpokladať vznik aj ďalších (odvodených, povahou však
nemenej závažných) právnych následkov, kedy sa aj ostatné spoločnosti, ktorým bol uložený zákaz
účasti vo verejných obstarávaniach, budú naďalej zúčastňovať verejných obstarávaní a potenciálne

budú vyhodnotení ako úspešní uchádzači, čím bude naďalej dochádzať (na ujmu žalobcu a bez jeho
zavinenia) k odmietaniu ponúk žalobcu. Žalobca poukázal aj na sociálny dopad na zamestnanosť,
pričom platí, že čím viac zákaziek žalobca získa, tým viac zamestnancov potrebuje pre výkon svojej
činnosti a v prípade poklesu tržieb žalobcu, by tak mohlo v konečnom dôsledku dôjsť k znižovaniu počtu
zamestnancov. Žalobca má zato, že priznanie odkladného účinku tejto správnej žalobe, nie je v rozpore

so žiadnym (ani čiastkovým) verejným záujmom a v súlade s judikatúrou Ústavného súdu ani prejavom
svojvôle súdu ako štátneho orgánu.

4. Žalovaný sa k návrhu o priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa
29.03.2021 na skutkovom základe uvedeným žalobcom s tým, že v dôsledku tvrdeného nezákonného

postupu verejného obstarávateľa Slovenské technické múzeum, Hlavná 88, 040 01 Košice, IČO: 31 297
111 (ďalej len „verejný obstarávateľ“) ako aj v dôsledku nevymazania spoločností DOXX a Up Slovensko
s. r. o. zo zoznamu hospodárskych subjektov, bol žalobca vyhodnotený ako neúspešný uchádzač
verejného obstarávateľa a jeho ponuka bola odmietnutá. Podľa žalovaného, návrh žalobcu, resp.
jeho odôvodnenie, nezakladá opodstatnenosť návrhu na priznanie odkladného účinku napadnutého

rozhodnutia. Návrh na priznanie odkladného účinku nie je bližšie špecifikovaný, ktoré konkrétne
negatívne dôsledky v danom prípade žalobcovi hrozia a ako sa majú vo vzťahu k jeho právam
a povinnostiam prejaviť v prípade nepriznania odkladného účinku, čím návrh nespĺňa požiadavky
stanovené v § 185 SSP. Žalobca taktiež nijakým spôsobom nepreukázal, že priznanie odkladného
účinku správnej žalobe je vo verejnom záujme. Okrem iného žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že

predmetná súťaž bola už ukončená dňa 04.06.2020, ako vyplýva z Vestníka verejného obstarávania č.
140/2020 zo dňa 03.07.2020. Keďže rámcová zmluva nadobudla po zverejnení v centrálnom registri
zmlúv účinnosť dňa 06.06.20201, prípadné priznanie odkladného účinku žalobe nezabráni plneniu
na základe predmetnej rámcovej dohody. Žalovaný navrhol, aby správny súd návrh na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP zamietol.

5. Ďalší účastník sa k žalobe ani k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nevyjadril.

6. Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, uznesením
pod sp.zn. 6S/197/2020-73 zo dňa 26.05.2021 zamietol z dôvodu, že žalobca neosvedčil splnenie

základných zákonom vyžadovaných predpokladov v zmysle § 185 SSP.

7. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 10.12.2021, podal opätovný návrh na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe v zmysle § 185 písm. a) SSP, ktorý odôvodnil tým, že svojou povahou a
obsahom ide o nový návrh, ktorý podáva na základe existencie nových skutočností, ktoré v čase podania

predchádzajúceho návrhu na priznanie odkladného účinku, nebolo objektívne možné zdokladovať a
preukázať.8. Žalobca nový návrh odôvodnil tým, že právne dôsledky napadnutých rozhodnutí ako aj v dôsledku
porušenia práv žalobcu z dôvodu diskriminačnej požiadavky kontrolovaného a to, že do verejného
obstarávania sa nemohli zapojiť subjekty, vrátane žalobcu, ktoré podnikajú v oblasti sprostredkovania

zabezpečenia stravovania zamestnancov formou elektronických stravných lístkov (nie papierových),
bola žalobcovi bezdôvodne a bez akéhokoľvek relevantného dôkazu upretá možnosť účasti vo verejnom
obstarávaní. Keďže žalobca preukázateľne spĺňal všetky (zákonné) požiadavky uvedené v zákazke
a nebol mu uložený zákaz účasti vo verejných obstarávaniach, je viac ako pravdepodobné, že ak
by zákazka neobsahovala diskriminačnú požiadavku, žalobca by sa nielenže zúčastnil verejného

obstarávania, ale (potenciálne) by mohol byť vyhodnotený ako úspešný uchádzač. Nie je relevantné,
či (napriek potenciálnej výhre) by žalobca mal, resp. nemal právny nárok na uzavretie zmluvy s
kontrolovaným. Podstatná je skutočnosť, že žalobcovi bola upretá možnosť sa zúčastniť verejného
obstarávania. Vzhľadom na uvedené, majú napadnuté rozhodnutia pre žalobcu negatívne finančné
dôsledky v podobe preukázateľnej absencie budúcich príjmov zo zákazky z verejného obstarávania a
je preto preukázané splnenie podmienky ust. § 185 písm. a) SSP, keďže žalobcovi hrozí závažná ujma

na jeho majetku.
U žalobcu došlo k markantnému medziročnému prehĺbeniu straty v priamej príčinnej súvislosti a
v dôsledku neúspešných zákaziek (vrátane týkajúcej sa daného verejného obstarávania). Z údajov
zverejnených na stránkach FINSTAT3 vyplýva, že žalobca sa dostal v roku 2020 do straty z XX.XXX,-
EUR na -XXX.XXX,- EUR, pričom tržby klesli o 11 %. Táto skutočnosť nebola v čase podania

predchádzajúceho návrhu na priznanie odkladného účinku zdokladovateľná. Uvedené, podľa názoru
žalobcu, preukazuje existenciu hrozby závažnej ujmy a hospodárskej škody, pričom každým ďalším
tolerovaním nezákonného stavu v dôsledku napádaných rozhodnutí dochádza k ďalšej škode na strane
žalobcu. Dôsledky napadnutých rozhodnutí, sú pre žalobcu za danej situácie ekonomicky doslova
„katastrofické“ a majú aj výrazný sociálno-ekonomický dosah na zamestnancov žalobcu a ich rodiny.

Žalobca takúto situáciu dlhodobo „neustojí“ a časť zamestnancov bude nútený prepustiť, alebo dokonca
v krajnom prípade z ekonomických dôvodov ukončiť svoju činnosť.
Žalobca tiež poukázal na ďalšie náklady spadajúce pod spôsobenú škodu, ktoré vynaložil v súvislosti s
vývojom a vynakladá ich v súvislosti s údržbou príslušného softvéru, resp. technickej podpory systému
elektronických stravných poukážok.

Ďalšie nenapraviteľné následky hrozia i spoločnostiam podnikajúcim v oblasti sprostredkovania
stravovania zamestnancov výlučne formou elektronických kariet, nakoľko bude naďalej nezákonne
obmedzovaná ich účasť vo verejných obstarávaniach, čím bude dochádzať k rozširovaniu diskriminácie
na relevantnom trhu nielen zo strany obstarávateľov, ale v konečnom dôsledku aj k podporovaniu
takého konania zo strany štátu (schvaľovaním nezákonného postupu kontrolovaného v napadnutých

rozhodnutiach žalovaného ako štátneho orgánu).
Priznanie odkladného účinku podanej správnej žalobe by nebolo v rozpore so žiadnym (ani čiastkovým)
verejným záujmom a v súlade s judikatúrou Ústavného súdu ani prejavom svojvôle súdu ako štátneho
orgánu. Len priznaním odkladného účinku sa privodí spravodlivosť a materiálna ochrana práv žalobcu
a sprostredkovane budú zachované článkom 36 ods. 1 písm. a) a b) Ústavy Slovenskej republiky

garantované práva zamestnancov žalobcu. Žalobca na podporu svojich tvrdení k návrhu pripojil účtovnú
závierku k 31.12.2020.

9. Žalovaný sa k opätovnému návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril podaním
doručeným súdu dňa 26.01.2022 s tým, že odôvodnenie opätovného návrhu nezakladá opodstatnenosť

priznania odkladného účinku správnej žalobe s dôrazom na skutočnosť, že žalobca sa opätovne
nezaoberal verejným záujmom.

10. Žalovaný opätovne poukázal na odôvodnenie napadnutých rozhodnutí, ktorými boli námietky
žalobcu v predmetnom verejnom obstarávaní zamietnuté. Zároveň tiež poukázal na uznesenie

Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/10/2021 zo dňa 13.12.2021, ktorým súd zamietol opätovný návrh
žalobcu na priznanie odkladného účinku v ktorom použil totožnú argumentáciu ako v preskúmavanej
veci.
Skutočnosť, že u žalobcu došlo k markantnému medziročnému prehĺbeniu straty a to práve z
dôvodu neúspešných zákaziek, do ktorých sa v rámci verejného obstarávania zapojil, je ničím

nepodložený argument, ktorý nemá vplyv na návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
V konečnom dôsledku žalobca hodnoverne nepreukázal, že by na základe napadnutého rozhodnutia
došlo k „markantnému“ prehĺbeniu straty. Účtovná závierka, ktorú predložil žalobca, uvedené tvrdenie
nepreukazuje. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republikysp. zn. 2Cdo/72/2017 zo dňa 26.04.2018, v ktorom najvyšší súd vyslovil názor, že komisia sa môže
rozhodnúť neuzavrieť žiadnu zmluvu, a teda ani uchádzač záujemca, ktorý predložil najvýhodnejšiu
ponuku nemá záruku, že s ním bude zmluva uzavretá. Každý musí kalkulovať s tým, že nemá vopred

právny nárok na uzavretie zmluvy. Ďalej uvádza, že verejný obstarávateľ môže pred podpísaním zmluvy
buď upustiť od zadania zákazky, alebo zrušiť verejné obstarávanie, a to bez toho, aby záujemcovia
alebo uchádzači verejnej súťaže mali nárok žiadať akúkoľvek náhradu. Taktiež žalovaný poukázal aj na
rozsudok štvrtej komory Všeobecného súdu sp. zn. T-461/08 zo dňa 20.09.2011, v ktorom sa v bode
211 uvádza, že aj keby mala byť ponuka zaradená na prvé miesto a teda zákazka mala byť zadaná, to

ešte neznamená, že musí byť so žalobcami podpísaná rámcová dohoda. Platná úprava totiž neukladá
povinnosť podpísať dohodu o zákazke s osobou určenou za úspešného uchádzača po skončení
verejného obstarávania. Vrátenie verejnej súťaže do štádia, kde prišlo k porušeniu zákona, by nemalo
automaticky za následok uzatvorenie zmluvy so žalobcom (a teda zabezpečenie zákazky a zisku), ale
iba opätovné prehodnotenie ponúk všetkých uchádzačov. Z uvedených rozhodnutí Najvyššieho súdu
SR a Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že aj keby bol žalobca jediným uchádzačom, nie je daný

jeho právny nárok na uzavretie predmetnej zmluvy.

11. Žalovaný taktiež dal do pozornosti súdu skutočnosť, že žalobca nepreukázal ním uvádzanú
skutočnosť, že v dôsledku napadnutého rozhodnutia, zo strany žalobcu, bude nevyhnutné pristúpiť k
znižovaniu stavu zamestnancov, pričom z doposiaľ doručených podaní a dôkazov nevyplýva žiadne

prepojenie medzi znižovaním stavu zamestnancov žalobcu a napadnutým rozhodnutím.
Žalovaný opätovne navrhol Krajskému súdu v Bratislave, aby návrh na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe zamietol.

12. Ďalší účastník sa nevyjadril k opätovnému návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

13. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

14. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného

uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi
následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy
hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom
prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore
s vereným záujmom.

15. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.

16. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

17. Správny súd môže priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu, po vyjadrení
žalovanéhoavýlučnevprípadepreukázanianiektoréhozdôvodovuvedenýchv§185 písm.a)ab)SSP.

18. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v prípade, ak to vyslovene
ustanoví SSP alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže aj správny súd,
a to za podmienok stanovených zákonom. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného
účinku správnej žaloby vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, pričom pre
takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom

priznania odkladného účinku správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia
byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

19. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej
žalobe je návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými

právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej
správy mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na
životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku nemôže
byť v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostrednenastala, avšak sa vyžaduje osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia závažná ujma hrozí.
Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do

skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo
znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí
alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené.
Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia
orgánu verejnej správy.

20. V prípade rozhodnutia správneho súdu o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe, môže žalobca podať nový návrh na priznanie odkladného účinku, ak došlo k zmene pôvodného
skutkového alebo právneho stavu.

21. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v danej veci skúmal, či sú splnené

podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a či došlo po rozhodnutí správneho súdu
o prvom návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, k zmene skutkového alebo
právneho stavu veci.

22. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe predstavuje určitú výnimku a nie pravidlo, kedy pred

rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v § 186 ods.
1 SSP. Žalobca opätovným návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žiadal priznať
odkladný účinok správnej žalobe z dôvodu, že mu podľa jeho tvrdenia hrozí závažná ujma spočívajúca
v ohrození jeho ekonomickej stability, podnikateľskej činnosti a jeho samotnej existencie, ako i sociálno-
ekonomický dosah na jeho zamestnancov. Žalobca opätovný návrh na priznanie odkladného účinku

doplnil len o dôkaz, ktorý v čase predchádzajúceho návrhu na priznanie odkladného účinku nemal k
dispozícii (účtovná závierka k 31.12.2020), preukazujúci skutočnosť, že sa žalobca dostal v roku 2020
do straty z XX.XXX,- EUR na -XXX.XXX,- EUR a že tržby žalobcovi klesli o 11 %. Žalobca v opätovnom
návrhunapriznanieodkladnéhoúčinkuneuviedolžiadneskutočnostizktorýchbybolomožnévyvodiť,že
došlo k zmene pôvodného skutkového alebo právneho stavu. Žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil,

že jeho prepad tržieb v roku 2020 priamo súvisel s napadnutým rozhodnutím. Správny súd opäť
zdôrazňuje, že žalobca uvedenú hrozbu relevantným spôsobom neosvedčil (výpis z bankových účtov,
osvedčenie hodnoty svojho majetku, výšku pohľadávok, úverov a pod.). Len všeobecné opísanie hrozby,
bez priameho osvedčenia takejto hrozby, nie je zákonným predpokladom na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe a tým žalobca nepresvedčil správny súd o tom, že mu reálne hrozí značná

hospodárska škoda či finančná škoda. Zákon ako podmienku priznania odkladného účinku správnej
žalobe vyžaduje, aby následok, ktorý okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí, dosiahol aj
určitú intenzitu závažnosti. Ustanovenie § 185 SSP zakotvuje možnosť a nie povinnosť správneho súdu,
priznať správnej žalobe odkladný účinok za splnenia zákonných predpokladov. Rozhodnutie, a teda
posúdenie, či v danom prípade boli splnené zákonné predpoklady možnosti priznať odkladný účinok, je

vecou úvahy správneho súdu.

23. Žalobca opäť neozrejmil ani skutočnosť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v
rozpore s verejným záujmom.

24. Žalobca opätovným návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, hodnoverne
neosvedčil zmenu skutkového ani právneho stavu, keď svoj návrh odôvodnil takmer rovnakými
tvrdeniami, ako návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 19.05.2021.

25. Vzhľadom na to, že žalobca v opätovnom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe

nijakým spôsobom nepreukázal zmenu skutkového a právneho stavu oproti návrhu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 19.05.2021, ani že priznanie odkladného účinku správnej
žalobe nebude v rozpore s verejným záujmom, nesplnil zákonom vyžadované predpoklady definované
v § 185 písm. a) SSP, preto správny súd v súlade s § 188 SSP opätovný návrh na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe zamietol.

26. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§3 ods.9 zák.č.
757/2004 Z.z. v znení zák. č. 33/2011 Z.z.).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).