Rozsudok Judgement was issued on Sunday, September 26, 2021

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 40P/75/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119211445
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Krivošík

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2021:2119211445.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Branislavom Krivošíkom, v právnej veci starostlivosti

súdu o maloleté dieťa: H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, dieťa rodičov: matky U. G., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom R. A. X/D, C., právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Eva Koleničová, s.r.o., Dolné
Dubové 249, IČO: 53 598 806 a otca V. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. 2, C., právne zastúpený:
Mgr. Eva Bačiková, advokátka, A. Žarnova 1, Trnava, o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Otec je povinný s účinnosťou od 05.12.2019 platiť výživné na maloletú H., nar. XX.XX.XXXX sumu
250,- eur mesačne vždy do 20. dňa, toho ktorého mesiaca, vopred k rukám matky maloletej.

II. Zročné výživné za obdobie od 05.12.2019 do 20.09.2021 v sume 2.843,40 eur sa povoľuje otcovi
zaplatiť v 17. mesačných splátkach po 158,- eur mesačne a jednej splátke po 157,40 eur, kedy prvá
splátka zročného výživného vo výške 157,40 eur je splatná dňa 20.10.2021 a každá nasledujúca splátka
vo výške 158,- eur, vždy do 20. dňa, toho ktorého nasledujúceho mesiaca, spolu s bežným výživným
až do úplného zaplatenia dlhu, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť
celého zročného výživného.

III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 14P/32/2015-228, zo dňa 06.04.2017, v časti
výšky bežného výživného na maloletú H..

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom z 05.12.2019 domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na maloletú,
upravenú pôvodne rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. 14P/32/2015-228, zo sumy 120 eur
mesačne na sumu 220 eur mesačne. Návrh odôvodnila rastom životných nákladov od posledného

rozhodnutia, diagnostikovaním závažných ochorení maloletej (ako tetanické záchvatové prejavy,
solitárny panický atak, neuróza) a tým, že maloletá už navštevuje základnú školu ( v šk. roku 2019/2020
IV. ročník). Špecifikovala mesačné náklady na maloletú, a to strava 150 eur, lieky Magne B6 a probiotiká
spolu 20 eur, lieky, výživové doplnky, šampóny proti všiam a náklady na zubnú starostlivosť 20 eur,
hygienické potreby 20 eur, oblečenie 50 eur, poistenie 16,50 eur, školské poplatky a voľnočasové
aktivity 25 eur, výtvarný krúžok 8,50 eur. Ďalej špecifikovala mesačné náklady na domácnosť (energie,
povinné zálohové platby spojené s vlastníctvom bytu, splátka úveru, televízia, internet daň a komunálny

odpad) vo výške 336 eur na osobu, s tým, že v byte žije navrhovateľka s maloletou. Okrem týchto
platieb navrhovateľka uhradila aj náklady na zimnú a letnú dovolenku v roku 2019, náklady spojené so
starostlivosťou o mačku a náklady spojené s účasťou maloletej na prvom svätom prijímaní. Písomným
podaním zo 04.09.2020 navrhla zvýšenie vyživovacej povinnosti otca tak, že tento je povinný prispievaťna výživu maloletej s účinnosťou od podania návrhu v sume 250 eur mesačne a s účinnosťou od
01.09.2020 vo výške 300 eur mesačne, okrem iného aj z dôvodu nástupu maloletej na druhý stupeň
základnej školy.

2. Otec sa k návrhu písomne vyjadril podaním zo 14.02.2020 a uviedol, že maloletá trpela ochoreniami,
ktoré uviedla matka už v čase pôvodnej úpravy vyživovacej povinnosti. Maloletá sa už v tom čase
venovala aj záujmovým aktivitám. Zároveň uviedol, že od poslednej úpravy sa jeho majetkové pomery
zhoršili, jeho podnikanie nebolo rentabilné, nemá možnosť sa ako drobný podnikateľ dostať k zákazkám,

preto podnikateľskú činnosť ukončil k 31.12.2019. Navyše sa zhoršil jeho zdravotný stav, od januára
2020 je uznaný za dočasne práceneschopného. Po skončení PN má záujem obnoviť si zváračské
oprávnenie a nájsť si tak lepšie platenú prácu. Jeho životná úroveň je v porovnaní s úrovňou matky
nižšia a uhrádzať svoje osobné výdavky dokáže len s finančnou pomocou svojich rodičov. Vo vyjadrení
špecifikoval aj svoje osobné mesačné výdavky na stravu v sume 250 eur, na oblečenie v sume 40 eur,
na hygienické potreby v sume 15 eur, na telefónne poplatky v sume 17 eur, na internetové pripojenie

v sume 17,99 eur, na poplatky za plyn, vodu a TV v sume 80,64 eur a poplatky za elektrinu v sume
41 eur. Okrem toho spláca hypotekárny úver vo výške mesačnej splátky 582,25 eur, ročné poistenie
domu v sume 69,30 eur a ročnú daň z nehnuteľností v sume 132,10 eur. Uhradil mimoriadne výdavky
na maloletú v sume 200 eur na lyžiarsku výstroj, 30 eur na lieky a drogéria a 100 eur na športové a
voľnočasové aktivity. Otec poprel náklady matky na splátku hypotekárneho úveru, keďže majú spoločnú

nehnuteľnosť, ktorej podielové spoluvlastníctvo nie je medzi nimi vyporiadané, preto bol tiež nútený
čerpať hypotekárny úver a obstarať si vlastnú nehnuteľnosť.

3. Matka vo vyjadrení k podaniu otca uviedla, že diagnostikované ochorenia boli maloletej zistené až v
júni 2018, čo vyplýva z prepúšťacej správy FN Trnava. Matka vynakladá aj zvýšené výdavky v súvislosti

s ošetrením zubov maloletej. Uviedla, že príjmy otca sa v roku 21019, v porovnaní s predchádzajúcimi
účtovnými obdobiami zvýšili a ukončenie podnikateľskej činnosti považuje za špekulatívne konanie, z
dôvodu podaného návrhu. Otec mal možnosť vyjadriť sa k vysporiadaniu spoločnej nehnuteľnosti už v
roku 2017, nestalo sa tak. Matka preto čerpala hypotekárny úver na obstaranie vlastnej nehnuteľnosti
pre seba a maloletú, keďže dovtedy žila v nájme, a preto sú jej výdavky na splátku úveru dôvodné vo

vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti.

4. Otec sa vyjadril aj ústne na prvom pojednávaní a uviedol, že pre zdravotné problémy s chrbticou je
od januára 2020 práceneschopný, poberá nemocenskú dávku v priemernej výške 230 eur mesačne.
Tvrdil, že po skončení pracovnej neschopnosti by si od augusta 2020 chcel obnoviť zváračskú licenciu

a prípadne si nájsť aj prácu zvárača v zahraničí, vzhľadom na lepšie platové podmienky alebo v odbore
strojárstve, keďže má ukončené odborné vzdialenie v odbore strojárstvo. V čase práceneschopnosti bol
odkázanýnapomocsvojichrodičov,ktorímumesačneposkytujúsumu400eurnaúhradujehovýdavkov.

5. K svojim majetkovým pomerom uviedol, že vlastnil nehnuteľnosť na N. ulici, v podielovom

spoluvlastníctve s matkou a vo výlučnom vlastníctve má iný rodinný dom, kúpený za sumu 120.000 eur
(cena uhradená v kombinácii hypotekárny úver a pôžička od rodičov) v stave ruiny, ktorý rekonštruuje.
K obstaraniu nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve (dom na R.) uviedol, že približne v roku 2018 čerpal
hypotekárny úver vo výške 98.820 eur na podklade listín z podnikania a z pracovného pomeru u brata so
mzdou 1.500 eur, u ktorého vykonával prácu šoféra počas troch mesiacov, čo banke postačovalo. Dom

na N. ulici v spoločnom vlastníctve s navrhovateľkou od začiatku koronakrízy prenajíma, pričom tvrdil,
že v júli 2020 nájomca bytovú jednotku už neužíval. Otec si zaobstaral rodinný dom na R., za účelom
uspokojenia svojich bytových potrieb, keďže nehnuteľnosť na N. ulici je v podielovom spoluvlastníctve
rodičov maloletej a na jej predaji sa rodičia dohodli v roku 2018. Otec má záujem z výťažku z predaja
nehnuteľnosti na N. ulici vyplatiť hypotekárny úver čerpaný na kúpu nehnuteľnosti na R.. Následne ale

uviedol, že v dome na R. má záujem po ukončení jeho rekonštrukcie podnikať.

6. V písomnom vyjadrení otec ďalej uviedol, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti nedošlo k
zmene pomerov na strane maloletej, keďže aj v čase pôvodného rozhodnutia Okresného súdu Trnava,
sp. zn. 14P/32/2015, zo dňa 06.04.2017, navštevovala maloletá už 1. ročník základnej školy. Z rozsudku

Okresného súdu Trnava, sp. zn. 37P/83/2015, z 15.06.2016, vyplýva, že mesačné náklady na výživu
maloletej boli v roku 2016 vo výške 420 eur. Výživné bolo určené aj na základe príjmu otca ustáleného
na sumu 780 eur mesačne (priemerná mesačná mzda v národnom hospodárstve v roku 2015).Porovnaním výdavkov v čase skoršej úpravy a výdavkov uvedených matkou v návrhu je podľa otca
zrejmé, že k zmene výšky výdavkov nedošlo.

7. Otec poprel výdavky vo výške 25 eur spojené s návštevou školy, výdavky vo výške 40 eur na lieky,
a sumu 279 eur ako čiastku pripadajúcou na jednu osobu v súvislosti s nákladmi na domácnosť. Otec
navrhuje aby súd za obdobie po skončení pracovnej neschopnosti vychádzal z potenciality príjmu v
národnom hospodárstve za rok 2019 a 2020. Otec od 15.10.2020 uzatvoril pracovný pomer.

8. Matka v ďalšom písomnom podaní uviedla, že výživné bolo naposledy určené v čase, kedy maloletá
navštevovala materskú školu. Opätovne vyčíslila výdavky na maloletú pričom zdôraznila, že musí
maloletej zakupovať aj hygienické prípravky z dôvodu opakovanej potreby odvšivenia. Poukázala na
to, že si uplatnila výdavky na oblečenie maloletej vo výške 50 eur mesačne, napriek tomu nakupuje
oblečenie až v sume 120 eur mesačne. V októbri 2020 uhradila náklady za zubné ošetrenie maloletej
vo výške 120 eur a 290 eur. Matka má zvýšené výdavky aj so zabezpečením internetového pripojenia

z dôvodu prebiehajúcej dištančnej výučby. Navrhovateľka pre zdravý vývoj a nerušené vzdelávanie
maloletej zakúpila vybavenie detskej izby, keďže pôvodné vybavenie bolo po starších súrodencoch
opotrebené. Tvrdenia otca, že nedisponuje motorovými vozidlami považuje za nepravdivé. Mala záujem
vyplatiť hodnotu spoločnej nehnuteľnosti otcovi a nadobudnúť dom na N. do výlučného vlastníctva.
Navrhuje, aby súd vychádzal aj z preukázaného príjmu otca, ktorým dokladoval svoje majetkové pomery

pre banku. Je toho názoru, že ak otec rekonštruuje ďalšiu nehnuteľnosť a spláca hypotekárny úver je
jeho životná úroveň vyššia ako sám tvrdí, a preto je aj v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať
na výživné maloletej vyššou sumou ako doteraz.

9. Matka na pojednávaní uviedla, že maloletá užíva magnézium B6 v tabletkovej a tekutej forme na

čo vynakladá mesačne náklady 6 eur, ďalej užíva železo na predpis s mesačným nákladom 1 eur
a probiotiká s mesačným nákladom 12 eur, náklady na prevenciu proti všiam si vyžadujú približne 3
eurá mesačne. Maloletá má zvýšenú kazivosť zubov. Náklady na bývanie sa s pôvodne uvádzanými
nákladmi nezmenili.

10. Otec ústne nepoprel mesačné výdavky na maloletú, a to náklady na stravu vo výške 150 eur,
náklady na oblečenie vo výške 30 eur, náklady na životnú poistku vo výške 16,50 eur, náklady na
hygienu vo výške 20 eur, náklady na telefón vo výške 5 eur, náklady na internet vo výške 13 eur,
náklady na výtvarný krúžok vo výške 11 eur, náklady na školské potreby vo výške 13 eur, náklady na
mačku vo výške 5 eur, náklady na dentálne ošetrenie vo výške 30 €, náklady na bývanie spojené s

úhradou za energie a služby vo výške 46 eur, náklady na lieky vo výške 13 eur. Otec odmieta znášať
výdavky na zariadenie domácnosti matky a vyššie výdavky spojené so starostlivosťou o mačku. Otec
si uvedomuje rast životných nákladov, ako aj nástup maloletej na druhý stupeň základnej školy, a preto
navrhol zvýšenie výživného na sumu 140 eur mesačne od 1.9.2020.

11. Otec vykonával v roku 2019 podnikateľskú činnosť, ktorej výsledkom bola daňová strata vo výške
3.138 eur. Po skončení práceneschopnosti od 01.08.2020 otec nemal žiadne príjmy. Pracovný pomer v
spoločnosti V. L., s. r. o., kde dosahoval priemerný čistý mesačný príjem 861,18 eur, ukončil v skúšobnej
dobe z dôvodu trvania pracovnej zmeny do 17,00 hod. a časových strát na dopravu z domu do práce
a späť. V čase skončenia pracovného pomeru nemal dojednaný iný pracovný pomer a nový obchodný

pomer si ako živnostník so spoločnosťou L. dojednal až dva týždne pred nástupom. V období od
01.01.2021 do 11.03.2021 nemal žiadny príjem. Od 11.3.2021 vykonával podnikateľskú činnosť ako
zámočník - zvárač, pričom v zmysle zmluvy o dielo by mal podľa vlastného tvrdenia dosahovať príjem
vo výške 1.200 eur mesačne. S podnikaním mal výdavky na povinné zdravotné a sociálne poistenie vo
výške 259,71 eur.

12. Otec prenajímal v priebehu roka 2019 až do mája 2021 nehnuteľnosť, a to dve bytové jednotky
v dome na N. ulici, prvú bytovú jednotku od 1.3.2018 za nájomné, ktoré bolo vo výške 350 eur a
následne zvýšené na sumu 400 eur a doplatkom za prekročenie spotreby energií a ďalšiu bytovú
jednotku za nájomné vo výške 450 eur od 1.9.2020 do 31.3.2021, ktoré bolo uhrádzané na účet jeho

matky, keďže jeho rodičia financovali rekonštrukciu predmetnej bytovej jednotky a z nájomného im boli
tieto náklady uhrádzané. Otec matke posielal sumu 140 eur mesačne ako časť nájomného, matka
pritom nezdieľala výdavky spojené s nehnuteľnosťou. Keďže nehnuteľnosť bola predaná, otec nebude
v budúcnosti vynakladať výdavky, ale ani dosahovať príjmy z prenájmu.13. Okrem bytových jednotiek v dome na N. otec prenajímal aj garáž na R. počas 4 mesiacov v roku
2019 a v máji 2019 bolo uhradené nájomné vo výške 550 eur. Nájomná zmluva bola uzatvorená ústne.

Mesačne nájomné za dvojgaráž bolo dohodnuté vo výške 120 eur.

14. Otec uviedol svoje pravidelné mesačne výdavky na energie spojené s domom na N. a s domom
na R. v celkovej výške 294 eur mesačne. Otec vyčíslil náklady na energie v dome na N.: preddavky
za elektrinu 45 eur mesačne a pomerná časť nedoplatku 34,30 eur mesačne, preddavky za plyn 77

eur mesačne a pomerná časť nedoplatku 43 eur mesačne, preddavky za vodu 15 eur mesačne a
pomerná časť nedoplatku 19,66 eur mesačne pomerná časť z dane z nehnuteľností 10,52 eur mesačne
a koncesionárske poplatky 4,64 eur mesačne. Osobné výdavky v celkovej výške 999 eur mesačne, ktoré
pozostávajú zo sumy 200 eur na stravu, 20 eur na hygienu, 40 eur na ošatenie, 5 eur na lieky, 120 eur na
náklady za pohonné hmoty, 26 eur za telefón, 588,43 eur na splátku hypotéky. Okrem toho otec odvádza
odvody spojené s výkonom podnikateľskej činnosti vo výške 259,71 eur mesačne.

15. Navrhovateľka poukázala na zvyšujúcu za životnú úroveň otca tým že tento si v júni 2021 od mesta
C. zakúpil nehnuteľnosť - pozemok za kúpnu cenu 6.560 eur. Uviedla, že otec jej posielal pomernú časť
nájomného vo výške 140 eur mesačne v mesiacoch od apríla 2019 do decembra 2019, od januára 2020
do apríla 2020, od septembra 2020 do decembra 2020, od januára 2021 do marca 2021.

16. Otec uviedol, že pravidelné výdavky hotovostných platieb vyplývajúce z jeho bankových účtov
sú používané prednostne na rekonštrukciu domu na R.. Z tohto dôvodu spotrebováva výťažok z
predaja domu na N. ul. na rekonštrukciu uvedenej nehnuteľnosti. Otec je v čase vyhlásenia rozhodnutia
súdu nezamestnaný, žije v rodinnom dome jeho rodičov a vynakladá mesačné výdavky na bývanie v

rodičovskom dome vo výške 100 eur. V dome na R. nebýva, avšak uhrádza mesačné zálohové platby
za dodávku elektriny vo výške 45 eur, za dodávku plynu vo výške 45 eur, ročnú daň z nehnuteľnosti vo
výške 118,73 eur a poistenie domu 69,30 eur. Podľa vlastného tvrdenia, hoci v dome nebýva energie
sú spotrebovávané z dôvodu prebiehajúcich rekonštrukčných stavebných prác.

17. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a listinnými dôkazmi: rozhodnutie mesta C. č. l.
5, potvrdenie o návšteve školy maloletej v šk. roku 2019/2020 č. l. 6, neprehľadná prepúšťacia správa
maloletej z FN H. č. l. 7-9, RL maloletej, rozhodnutie mesta C. o daní z nehnuteľnosti pre navrhovateľku
č. l. 12-13, potvrdenie Bytového hospodárstva o mesačnej zálohovej platby navrhovateľky do FO a za
užívanie bytu č. l. 14-15, doklad SIPO č. l. 18, poistná zmluva č. l. 19, zmluva o obstaraní zájazdu č. l.

20-21, potvrdenie o príjme navrhovateľky za obdobie 11/2018-10/2019, lustrácia otca v SP do 11/2019,
doklady o nákladoch otca č. l. 37-39, výpis z BÚ SLSP z koncovkou 7725 1/2019 - 12/2019, potvrdenie
o dočasnej PN otca, daňové priznanie otca za rok 2019 č. l. 47-53, za rok 2017 č. l. 54-59, výzvy
PZ matky adresované otcovi na vyporiadanie BSM č. l. 59-60, potvrdenie o príjme matky za rok 2019
č. l. 61, doklady o nákladoch za dentálne ošetrenie maloletej č. l. 62, 67, žiadosť o odklad splátok

adresovaný otcom SLSP č. l. 77, potvrdenie o ukončení podnikania č. l. 78, výpis z BÚ otca SLSP za
03/04/05/2020 č. l. 80-87, fotografie domu na R. č. l. 93-98, zápisnica z obhliadky nehnuteľnosti č. l.
106-117, potvrdenie matky otca o mesačných výdavkov č. l. 118, zmluva o splátkovom úvere medzi
SLSP a otcom z 13.02.2018 s prílohami a žiadosťou o poskytnutie úveru č. l. 120-131, odpoveď MUDr.
O. z 10.07.2020, oznámenie C. G. č. l. 104, potvrdenie o návšteve školy maloletej v šk. roku 2020/2021,

fotografie domu na R. č. l. 130-139, ZP domu na R. č. 44/2017, daňové priznanie otca 2018 č. l. 156-164,
potvrdenie ZŠ A. C. o školských poplatkoch v šk. roku 2020/2021, doklady za nákup v lekárni č. l.
175-177, potvrdenie zo ZÚŠ šk. roku 20/2021, pracovná zmluva medzi V. L. a otcom č. l. 198-199,
potvrdenie V. L. o príjme otca v mesiaci 10/2020, doklady na č. l. 234-236 o nákladoch na detskú izbu
maloletej a vitamíny, doklady o kúpe oblečenia č. l. 237, 249, 250, 251, rozhodnutie mesta C. o výške

poplatku za smeti pre navrhovateľku č. l. 254, prehľad známok maloletej č. l. 256, doklad o nákupe v
obchode pre zvieratá č. l. 257, doklad o dodávke nábytku pre navrhovateľku č. l. 258, kúpa doplnkov
259, doklad o kúpe vitamínov, šampónov č. l. 260, faktúra z IKEA č. l. 261-262, doklad o nákupe matraca
a postele pre navrhovateľku č. l. 265, výpis z BÚ o úhrade doučovania za 02/2021-05/2021, potvrdenie
o príjme navrhovateľky, výpis známok maloletej č. l. 274, nepodpísaná KZ o predaji domu na N. č. l.

284-286, KZ o predaji domu na N. č. l. 287-289, rámcová zmluva o dielo medzi otcom a L. č. l. 293-296,
výpis z BÚ v SLSP za 04/2021, peňažný denník otca za 01/2019-12/2019, potvrdenie SP o vyplatených
dávkach nemocenského otcovi v období 01/2020-07/2020 č. l. 309, výpis z BÚ otca v SLSP z koncovkou
7725 za obdobie 01/2019-12/2019 č. l. 310-328, výpis z BÚ z SLSP za obdobie 01/2019-12/2019 č. l.330-341,potvrdenie o príjme otca V. L. za 10/2020-12/2020 č. l. 342, oznámenie o skončení PP V. L. č.
l. 342rub, potvrdenie o príjme otca č. l. 343, NZ medzi otcom a A. G. nájomca č. l. 345-347, výpis z BÚ v
SLSP s koncovkou 7725 za 05/2021, potvrdenie o preddavkoch SIPO platieb otca č. l. 352, faktúry otca

pre L. č. l. 351, 351rub, 352, doklad mesta C. o úhrade dane za rok 2021 otcom, NZ medzi otcom a O.
A., W. N. nájomcovia z 25.09.2020 č. l. 361-362, dohoda o skončení nájmu č. l. 363, výpis z účtu otca
v SLSP s koncovkou 7150 za 01/2019-12/2020 č. l. 369-370, výpis z BÚ v SLSP s koncovkou 7725
za 06/2021-08/2021 č. l. 371-375, faktúra vodárenskej spoločnosti č. l. 376, faktúra ZSE č. l. 377-378,
doklad o úhrade vystavený spol. W. farma C. č. l. 381, doklad o úhrade vystavený spol. Vadaš č. l.

382, doklad o zakúpení oblečenia matkou č. l. 383-387, doklad o zubnom ošetrení maloletej č. l. 389,
emaily učiteliek maloletej o potrebných výtvarných pomôckach a nákladoch na pracovné zošity v šk.
roku 2021/2020 č.l.390-391, doklady o školských pomôckach č. l. 392-393, vysvedčenie maloletej v šk.
roku 2020/2021 č. l. 394, žiadosť o vydanie CP č. l. 396, KZ medzi mestom HC a otcom zo 04.06.2021,
dokladyoúhradedoučovaniav09/2021,výškapríjmovnapozíciuzváračzostránkywww.platy.sk v roku 2020, potvrdenie o príjme matky od 01/2020 do 08/2020 č. l. 173, výška príjmov

na pozícii vodič v MKD z 08/09/2020 č. l. 182-185, ponuky na pozíciu zvárač v Nemecku č. l. 186 z
10/2010, lustrácia príjmov matky v SP 06/2021-08/2021, výpis lustrácie vymeriavacích základov 1otca
0/2020-12/2020 a 03/2021-06/2021 zo SP. Z vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:
18. Práva a povinnosti rodičov k deťom boli naposledy upravované rozsudkom Okresného súdu Trnava,
sp. zn. 14P/32/2015. Súd schválil rodičovskú dohodu, ktorou bola maloletá H. zverená do osobnej

starostlivosti matky, pričom obaja rodičia boli oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať a spravovať
jej majetok. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej H. vo výške 120 eur mesačne.

19. Z rozhodnutia Okresného súdu Trnava, sp. zn. 14P/32/2015, ktorým bola naposledy určená
vyživovacia povinnosť otca na maloletú a z obsahu spisu vyplýva, že v čase začatia konania maloletá

navštevovala materskú školu. V predmetnom konaní matka uplatňovala výdavky na maloletú spojené s
návštevou škôlky, výtvarného krúžku, životnou poistkou, hygienickými potrebami, nákladmi na hračky
a zvýšenými výdavkami na nákup liekov. Matka uviedla mesačné výdavky na plienky vo výške 20eur,
výdavky na stravu v škôlke 26 eur, ZRPŠ 2 eur, a triedny fond 2 eur, lieky 20 eur, výdavky na stravu
150 eur. V roku 2014 dosiahol otec príjmy z podnikania vo výške 67 760 eur a mal výdavky spojené s

podnikaním vo výške 64.714 eur, pričom uhradil odvody na sociálne poistenie vo výške 1597,89 eur.
V roku 2015 dosiahol príjmy z podnikania vo výške 75.671 eur a výdavky 70.070 eur a preukázateľne
uhradil na odvody na sociálne poistenie vo výške 1668,94 eur.

20. Maloletá H. žije v domácnosti matky, je zdravá, avšak v roku 2018 jej boli diagnostikované viaceré

ochorenia. Užíva výživové doplnky a vitamíny na lekárske odporúčania a má zvýšenú kazovosť zubov,
keďže musela v priebehu rokov 2020 a 2021 opakovane vyhľadať zubárske ošetrenie. V čase podania
návrhu bola žiačkou 4. ročníka základnej školy, v čase rozhodovania súdu bola žiačkou 6. ročníka
základnej školy. S uspokojovaním jej osobných potrieb má matka spojené v zásade bežné výdavky (na
stravu,oblečenie,lieky,hygienu,školsképoplatkyaškolskéaktivity,mobilnéainternetovéslužby,krúžky,

voľnočasové aktivity, bytové potreby), ktorých výška sa počas obdobia od podania návrhu do času
vyhlásenia rozhodnutia zásadným spôsobom nezmenila, keďže rast jednotlivých výdavkov v zmysle
tvrdení matky bol v medziobdobí len mierny, napríklad alikvotné náklady na internet vzrástli z 11 eur
na 13 eur mesačne alebo poplatok za výtvarný krúžok z 8,50 eur mesačne na sumu 11 eur mesačne.
Maloletá navštevuje výtvarný krúžok. Zároveň sa zúčastňuje individuálneho doučovania, na ktoré ju

matka prihlásila s cieľom zlepšenia školských výsledkov, pričom jej prospech na konci školského roka
2020/2021 sa v porovnaní s polročným hodnotením významne zlepšil vo viacerých predmetoch.

21. Matka býva spolu s maloletou v 3-izbovom byte v jej osobnom vlastníctve. Spláca hypotekárny úver s
mesačnou splátkou vo výške 322,25 eur, mesačné a zálohové platby za energie a do fondu prevádzky,

údržby a opráv a to koncesionárske poplatky 4,64 eur, zálohové platby za elektrinu 30 eur, teplo a TV
vo výške 93 eur, platby do fondu prevádzky, údržby a opráv 60 eur a poplatok za odvoz smetí vo výške
3,24 eur (osoba/mesiac). Od roku 2001 je zamestnaná v materskej škôlke, kde za obdobie od januára
2019 do decembra 2019 dosiahla priemerný mesačný netto príjem vo výške 1.598 eur, od januára 2020
do decembra 2020 dosiahla priemerný mesačný netto príjem vo výške 1.601 eur a od januára 2021

do septembra 2021 dosiahla priemerný mesačný netto príjem vo výške 1.650 eur. Okrem toho jej otec
uhradil podiel na nájomnom v roku 2019 vo výške 1.400 eur,
t. j. pomerne 116,60 eur mesačne, v roku 2020 vo výške 1.120 eur t. j. pomerne 93 eur mesačne a v
roku 2021 vo výške 420 eur t. j. za obdobie 9 mesiacov sa jej príjem pomerne zvýšil o sumu 46,60 eurmesačne. Zároveň poberá aj prídavok na maloletú Tamaru vo výške cca. 25 eur mesačne Neuviedla, že
by mala inú vyživovaciu povinnosť. Matka má diagnostikované diabetické ochorenia a v súvislosti s tým
má zvýšené výdavky na vlastné stravovanie. Matka priebežne zariaďuje detskú izbu maloletej novým

nábytkom a bytovými doplnkami.

22. Otec podľa svojho tvrdenia v čase vyhlásenia rozhodnutia žije v rodinnom dome svojich rodičov,
ktorým prispieva na úhradu nákladov vo výške 100 eur mesačne. Približne do mája 2021 žil v rodinnom
dome na N. ul., ktorý bol v podielovom spoluvlastníctve účastníkov. Otec je výlučným vlastníkom domu

a garáže na ZK.í, ktoré nadobudol v roku 2018 za kúpnu cenu cca 121.000 eur, pričom túto uhradil
z hypotekárneho úveru vo výške cca. 100.000 eur a pôžičky od rodičov vo výške 20.000 eur. Okrem
toho v júni 2021 kúpil pozemok pod garážou, za kúpnu cenu vo výške 6.560,19 eur. Rodinný dom
svojpomocne sám rekonštruuje a prestavuje, pričom uviedol, že tento by chcel po rekonštrukcii využívať
napodnikateľskéúčely.Okremrekonštrukcierodinnéhodomu,rekonštruujeaj garážprirodinnomdome,
naktorejrealizujenadstavbubytovejjednotky. Zároveňuviedol,žemesačnénákladyspojenésužívaním

jeho rodinného domu sú vo výške 90 eur za energie a pomernú časť za daň z nehnuteľností. Otec v máji
20212 predal iný rodinný dom na N. ul. ktorý bol v podielovom spoluvlastníctve účastníkov konania a
bola mu vyplatená kúpna cena vo výške 98.000 eur.

23. Otec bol v priebehu celého roka 2019 samostatne zárobkovo činnou osobou. Z výkonu tejto činnosti

dosahoval pravidelný mesačný príjem vo výške 800 eur netto, ktorý si vyplácal z podnikateľského účtu
na svoj bežný účet. Okrem toho, podľa peňažného denníka si otec vyplatil z príjmov z podnikania na
osobnú spotrebu v januári sumu 2.051,75 eur, vo februári sumu 246 eur, v máji sumu 711 eur, v júli
sumu 85,72 eur, v októbri sumu 501,77 eur, priemerne tak otec v roku 2019 na osobnú spotrebu čerpal
300 eur mesačne. Uvedené peňažné plnenia súd považoval za príjem otca z podnikania, keďže sám

uviedol, že z nich uspokojoval svoje životné potreby (výživné, energie a pod.). Z výkonu samostatne
zárobkovej činnosti tak otec dosiahol priemerný mesačný netto príjem vo výške 1.100 eur. Podľa
daňového priznania otca za rok 2019 ale príjmy otca boli vo výške 41.520 eur a výdavky otca 44.658
eur a dosiahol tak daňovú stratu z podnikania. Otec pritom uvádzal, že ukončil výkon podnikateľskej
činnosti v oblasti rozvozu a autodopravy k 31.12.12019 z dôvodu, že podnikanie bolo ekonomicky

neudržateľné a ako malý živnostník sa k väčším zákazkám nedostal. Vychádzajúc z podnikateľského
účtu, otec mal pravidelné mesačné príjmy z podnikania za január 3.988,80 eur, za február 3.281,94 eur,
za marec 4.138,44 eur, ta apríl3.586,80 eur, za máj 3651,62 eur, za jún 3828 eur, za júl 3983,22 eur, za
august 3.908,40 eur, za september 3.453,66 eur, za október 3.402,42 eur, za november 3.259,62 eur,
za december 3.570 eur, teda mesačne priemerne mal otec tržby z podnikania vo výške 3.671 eur.

24. V období od januára 2020 do júla 2020 bol otec práceneschopný a poberal dávku nemocenského,
a to za január vo výške 232 eur, za február vo výške 237,20 eur, za marec vo výške 253,60 eur, za apríl
vo výške 245,40 eur, za máj vo výške 253,60 eur, za jún vo výške 245,40 eur, za júl vo výške 253,60
eur, dávka bola vyčíslená z vymeriavacieho základu na platenie odvodov na sociálne poistenie, ktoré

otec uhrádzal v roku 2019.

25. Po skončení dočasnej práceneschopnosti otec nepracoval, nepodnikal a nebol evidovaný ako
nezamestnaný až do 14.10.2020.

26. Otec uzatvoril so spoločnosťou V. L. pracovnú zmluvu, s dňom nástupu do práce dňa 15.10.2020.
Pracovný pomer ukončil dňa 31.12.2020 na základe vlastnej žiadosti v skúšobnej dobe. Otec mal
dohodnutú základnú mesačnú mzdu vo výške 700 eur brutto a odmeny v závislosti od rozhodnutia
nadriadeného vo výške 500 eur brutto. Otec počas trvania tohto pracovného pomeru za obdobie od
15.10.2020 do 31.12.2020 dosiahol priemerný čistý mesačný príjem vo výške 877 eur, pričom len za

obdobie od 15.10.2020 do 30.10.2020 mu bola vyplatená čistá mzda 490,66 eur.

27. Po skončení pracovného pomeru v spol. V. L. otec nepracoval, nepodnikal a nebol evidovaný
ako nezamestnaný do 11.03.2021, kedy v postavení zhotoviteľa uzatvoril rámcovú zmluvu o dielo so
spoločnosťou L., s. r. o. ako objednávateľom, na základe ktorej mal vykonávať práce pre spoločnosť ako

zvárač a zámočník, s dohodnutou hodinovou odmenou 7,50 eur. Otec z výkonu tejto činnosti dosiahol
príjem za mesiac marec 2021 vo výške 828,75 eur, t. j. odpracoval 110,5 hodín, za mesiac apríl vo výške
1.275 eur, t. j. odpracoval 170 hodín a za mesiac máj vo výške 55,25 eur, t. j. odpracoval 7,36 hodín.
V ďalšom období pre objednávateľa práce na diele nevykonával a iné príjmy už nedosahoval. Otec vuvedenom období mal povinnosť odvádzať poistné na sociálne poistenie z minimálneho vymeriavacieho
základu 546 eur a bola mu predpísaná úhrada poistného za mesiace marec vo výške 99,23 eur, za apríl
vo výške 180,99 eur, za máj vo výške 17,48 eur a za jún mu nebola predpísaná žiadna suma odvodov.

Otec neuviedol v období od júna 2021 do vyhlásenia rozhodnutia žiadne ďalšie príjmy, čo vyplýva aj z
lustrácie otca v Sociálnej poisťovni.

28. Otec prenajímal bytovú jednotku (od septembra 2020 dve bytové jednotky) v rodinnom dome na N.
ul. a garáž pri dome na R.. Z prenájmu nehnuteľností dosiahol

a) v roku 2019 brutto príjem vo výške 5.858 eur (5.308 eur za bytovú jednotku + 505 eur garáž), z
nájomného uhradil matke pomernú časť vo výške 140 eur mesačne, teda celkovo 1.260 eur (za 9
mesiacov) a znášal náklady za dodávku energií za kalendárny rok celkovo vo výške 910 eur (mesačne
uhrádzal 151,64 eur ako platby za energie, v dome na N. ul. žil nájomca a otec, otec preto znášal náklady
na dodávku energií len za jednu osobu nájomcu vo výške 75,82 eur mesačne ako dôvodný výdavok v
súvislosti s prenájmom);

b) v roku 2020 brutto príjem vo výške 6.225 eur (za dve bytové jednotky), z nájomného uhradil matke
pomernú časť vo výške 140 eur mesačne, teda celkovo 1.120 eur (za 8 mesiacov) a znášal približné
náklady za dodávku energií za kalendárny rok celkovo vo výške 2.160 eur (mesačne uhrádzal 248,14
eur za energie, v dome na N. žil jeden nájomca, od septembra 2020 traja nájomcovia a otec, otec preto
pomerne znášal náklady na dodávku energií pri priemernom celoročnom obsadení bytových jednotiek

dvoma nájomcami približne vo výške 190 eur mesačne, ako dôvodný výdavok v súvislosti s prenájmom);
c) od januára do mája 2021 brutto príjem vo výške 3.350 eur (za dve bytové jednotky), z nájomného
uhradil matke pomernú časť vo výške 140 eur mesačne, teda celkovo 420 eur (za 3 mesiace) a znášal
náklady za dodávku energií za uvedené obdobie celkovo vo výške 950 eur (mesačne uhrádzal 248,14
eur za energie, v dome na N. žil otec , traja nájomcovia v období od januára do marca, od apríla do

mája jeden nájomca, otec preto pomerne znášal náklady na dodávku energií pri priemernom obsadení
bytovýchjednotiekzaceléobdobiedvomanájomcamipribližnevovýške 190eurmesačne,akodôvodný
výdavok v súvislosti s prenájmom).

Otec dosiahol čistý príjem z prenájmu nehnuteľností v roku 2019 približne vo výške 3.688 eur, t. j. 307

eur mesačne, v roku 2020 približne vo výške 2.945 eur t. j. 245 eur mesačne a za január až máj 2021
vo výške 1.980 eur, t. j. 396 eur mesačne.

29. Okrem vyživovacej povinnosti k maloletej H. nemá otec inú vyživovaciu povinnosť.
30. Otec uviedol, že okrem pravidelných platieb spojených s bývaním na N. ul. do mája 2021 (súd časť

nákladov za energie označených otcom za bývanie na N. ul., zahrnul do výdavkov spojených s nájmom
bytových jednotiek), nákladov s bývaním v dome na R. v zmysle zálohových platieb a úhrada nákladov
spojených s bývaním u rodičov vo výške 100 eur, má aj ďalšie náklady spojené s uspokojovaním jeho
životných potrieb, pričom uviedol sumu 200 eur (pôvodne uvádzal 250 eur) na stravné, 40 eur na
oblečenie, 20 eur na hygienu, 5 eur na lieky, 25,57 eur na telefónne služby a 120 eur na PHM.

31. Z výpisu z bankových účtov otca, po tom, čo mu bola vyplatená časť kúpnej ceny za predaj domu
na N. ul. vyplýva, že
a) v máji 2021 mu boli na účet uhradené peňažné vklady v celkovej výške 98.828,75 eur, zostatok na
účte k 31.05.2021 bol 75.627,45 eur, dňa 18.05.2021 previedol sumu 20.135 na účet svojej matky, za
telefónne služby uhradil 25,57 eur, za A. uhradil 170 eur;

b) v júni 2021 mu boli na účet pripísané vklady 1.330 eur, výbery 22.895 eur, zostatok na účte k
30.06.2021 bol 54.062,69 eur, za telefónne služby uhradil 51 eur, za PHM uhradil 240 eur, za nákup
potravín uhradil 243 eur;
c) v júli 2021 mu boli na účet pripísané vklady 693,95 eur, výbery 3.946,19 eur, zostatok na účte k
31.07.2021 bol 50.810,45 eur, za telefónne služby uhradil 48 eur, za PHM uhradil 210 eur;

d) v auguste 2021 mu boli na účet pripísané vklady 8,59 eur, výbery 2.739,40 eur, zostatok na účte k
31.08.2021 bol 48.079,64 eur, za telefónne služby uhradil 24,83 eur, za PHM uhradil 180 eur, za nákup
potravín uhradil 180 eur.

32. Otec spláca hypotekárny úver s mesačnou splátkou 588,43 eur. Otec po tom, čo mu bola na účet

pripísaná kúpna cena za predaj domu na N. ul. neuhradil žiadnu mimoriadnu splátku hypotekárneho
úveru.33. Procesný opatrovník maloletej navrhuje upraviť rozsah vyživovacej povinnosti otca k maloletej H.
podľa možností a schopností otca a odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa.

34. V zmysle § 28 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), rodičovské
práva a povinnosti v celom ich rozsahu majú v zásade obaja rodičia. Spoločná zodpovednosť oboch
rodičov za výchovu a vývoj dieťaťa vyplýva aj z čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. V zmysle čl.
24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej
moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie

záujmy dieťaťa. Podľa ods. 3 každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a
priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.
35. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (1). Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,

možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona (3). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť (4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,

možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (5).

36. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových

pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

37. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

38. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

39. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery a podľa § 78 ods. 3 pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

40.Podľa§2ods.1Zákonač.161/2015Z.z.Civilnýmimosporovýporiadok(ďalejlen„CMP“)nakonania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak.

41. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá Zákona č. 160/015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pre
rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

42. Predmetom konania je zvýšenie vyživovacej povinnosti pôvodne upravenej rozsudkom tunajšieho

súdu č. k. 14P/32/2015, zo dňa 06.04.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.04.2017. Súd
prednostne skúmal, či od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov. V zmysle ustálenej súdnej praxe
sa za opodstatnenú zmenu pomerov považuje aj zmena v dôsledku plynutia času (v zásade nastáva
uplynutím troch rokov od poslednej úpravy, ak súčasne nenastali iné relevantné skutočnosti), pretože
maloleté dieťa rastie a vyvíja sa, s čím sú prirodzene spojené zvýšené výdavky. Krajský súd v Trnave, v

rozhodnutí sp. zn. 24CoP/25/2016 uviedol, že „stanovenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča nie
je nemenné. Môže dôjsť totiž k zmene pomerov ako na strane povinného, tak i na strane oprávneného,
pokiaľ sa výrazným spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, môžu znamenať dôvod pre novú
úpravu vyživovacej povinnosti. Súd pri svojom rozhodovaní v takomto konaní zisťuje okolnosti dôležitépre určenie pôvodnej vyživovacej povinnosti a posudzuje, či sa tieto okolnosti podstatne a výrazným
spôsobom zmenili, či podstatne a výrazným spôsobom zasahujú do pomerov účastníkov a či ide o
zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Medzi najčastejšie

dôvody zmeny pomerov možno zaradiť uplynutie dlhšieho obdobia od poslednej úpravy vyživovacej
povinnosti, ďalej podstatná zmena zárobkových možností a schopností povinného rodiča, prípadne i
rodiča, ktorému je dieťa zverené do výchovy, pribudnutie či ukončenie vyživovacej povinnosti, ktorá
bola zohľadňovaná v čase posledného rozhodnutia, u detí nastúpenie ďalšej, vyššej formy štúdia
zabezpečujúcej prípravu na budúce povolanie a iné“. S poukazom na uvedené je súd toho názoru, že

od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov na strane povinného rodiča ako aj maloletej. Maloletá
navštevuje základnú školu, v čase vyhlásenia rozhodnutia je žiačkou druhého stupňa, matka okrem
bežných životných výdavkov, vynakladá aj odôvodnené výdavky na školské potreby, pomôcky, záujmové
a voľnočasové aktivity a náklady spojené so vzdelávaním a zhoršeným zdravotným stavom. V čase
pôvodného rozhodnutia maloletá začala navštevovať prvý ročník základnej školy, v čase podania návrhu
v pôvodnom konaní navštevovala materskú školu, s čím boli spojené aj iné výdavky, ktoré matka

v návrhu špecifikovala. Na strane maloletej sa tak zmenila výška a štruktúra výdavkov. Navyše od
poslednej úpravy pomerov uplynulo aj dlhšie časové obdobie, ktoré je dôvodom na preskúmanie toho,
či je vyživovacia povinnosť upravené tak, aby boli pokryté odôvodnené výdavky maloletej, aj s ohľadom
na bežný rast životných nákladov. K zmene pomerov došlo aj na strane otca, ktorého príjem v čase
podania návrhu na zvýšenie výživného bol preukázateľne vyšší, v porovnaní s príjmom, ktorý uvádzal v

čase pôvodného rozhodnutia. Súd je pritom toho názoru, že aj v čase pôvodného rozhodnutia faktický
príjem otca (pri zohľadnení príjmov a výdavkov na podnikanie, ktoré dosiahol v roku 2015 a ktoré boli
vyššie ako v roku 2019, pričom v roku 2015 dosiahol aj daňový zisk) by bol podstatne vyšší ako uvádzal.
Výška vyživovacej povinnosti otca, hoci bola určená na základe schválenej rodičovskej dohody, bola
podľa názoru súdu podhodnotená, v porovnaní s možnosťami a schopnosťami otca. Svedčí o tom aj

tá skutočnosť, že otec začal opätovne v roku 2017, teda v čase po vyhlásení pôvodného rozhodnutia
opätovne podnikať.

43.Plnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonnápovinnosť,ktorátrvádočasu,kýmdeti
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,

možnostíamajetkovýchpomerov.Dieťamáprávopodieľaťsanaživotnejúrovnirodičov.Každýrodičbez
ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť
v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa,
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými

výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd
neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 Zákona o rodine).

44. Plnenie vyživovacej povinnosti je spravidla dobrovoľné, jej úprava súdnym rozhodnutím býva
následkom nezhôd v osobnej sfére účastníkov príslušných rodinnoprávnych vzťahov. Zákon preto

pojmovo vymedzuje kritériá ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška
výživného. Na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby. Odôvodnenosťou treba rozumieť
určenie životných nákladov, ktorých úhradu je určitá osoba oprávnená požadovať v rámci plnenia
vyživovacej povinnosti. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska
plneniavyživovacejpovinnostipovažovaťnákladyspojenésvýživou,ošatením,bývaním,starostlivosťou

o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitým a záujmami.
Ide však o odôvodnené potreby oprávneného, preto je nevyhnutná ich individualizácia z hľadiska jeho
konkrétnych potrieb, ktoré budú závislé od zdravotného stavu oprávneného, od jeho veku, duševnej
a telesnej vyspelosti, povolania a pod., budú to teda potreby pravidelné, nepravidelné a náhodilé.
K pojmu „odôvodnené“ potreby maloletého súd uvádza, že tento je potrebné vykladať úmerne aj ku

schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného platiť výživné. Pokiaľ sú schopnosti,
možnosti a majetkové pomery osoby povinnej platiť výživné nízke, napr. na hranici minimálnej mzdy, za
odôvodnené potreby oprávneného na výživné sa potom považujú len základné, k životu nevyhnutné,
výdavky oprávneného, napr. strava, bývanie. Pokiaľ však sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného dobré, zarátavajú sa do odôvodnených potrieb oprávneného aj ďalšie výdavky ako napr.

na kultúru, šport a v prípade nadštandardných možností povinného sú odôvodnenými potrebami
oprávneného aj nadštandardné potreby, napr. dovolenky a podobne. Súd poznamenáva, že dokladom
o zaplatení, resp. potvrdením, je potrebné preukazovať len výdavky nie bežné, ostatné bežné výdavky,
pokiaľ sú ich výšky primerané, nie je potrebné a ani možné takto preukazovať (napr. potvrdeniami,rozhodnutia, výpismi z účtu, faktúrami, pokladničnými dokladmi...), nakoľko ceny denného spotrebného
tovaru sú všeobecne známe. Matka poskytuje maloletej bývanie a s ním spojené výhody.

45. Za nesporné súd považoval nasledovné mesačné výdavky na maloletú: na stravu vo výške 150 eur,
životnú poistku vo výške 16,50 eur, na internetové pripojenie vo výške 13 eur, na výtvarný krúžok vo
výške 11 eur a 5 eur ako výdavok na starostlivosť o mačku, ktoré otec nepoprel a tieto sám považoval
za dôvodné.
46. Spornými výdavkami boli výdavky na školské potreby a poplatky, oblečenie lieky, hygienu,

telekomunikačné služby a voľnočasové aktivity, pričom otec nesporoval dôvodnosť výdavkov, ale ich
výšku. Súd ustálil výdavky na oblečenie vo výške 50 eur mesačne. keďže vzhľadom na vek maloletej,
ktorá stále rastie je nevyhnutné pravidelne obmieňať a dokupovať sezónne oblečenie do školy, na voľno
časové aktivity, domáce oblečenie, na športovú činnosť a nevyhnutnú obmenu obuvi. Súd má za to,
že suma 50 eur mesačne by mala postačovať na úhradu nákladov spojených s obstaraním oblečenia
v obvyklom rozsahu a kvalite. Táto suma v podstate zodpovedá aj mesačným nákladom, ktoré matke

priebežne dokladovala za nákup oblečenia. Súd za dôvodný považoval výdavok spojený s nákladmi
na lieky vo výške 20 eur, keďže maloletá má diagnostikované viaceré ochorenia a matka jej kupuje
výživové a vitamínové doplnky. Mesačný náklad len na tieto vitamíny a doplnky vyčíslila na sumu 19
eur, ktoré na odporúčanie lekára zmierňujú prípadné záchvaty. To, že maloletá v poslednom období
nemala prejavy ochorení, alebo sama tvrdí, že tieto neužíva, neznamená, že ochorenie prekonala a

nie je nutné, aby odporúčané výživové doplnky a vitamíny užívala, keď súd je toho názoru, že práve
ich pravidelným preventívnym užívaním (vo forme, ktorú maloletá je schopná prijímať) sa predchádza
prípadným negatívnym prejavom ochorení. Navyše, do nákladov na lieky je potrebné zahrnúť aj náklady
na lieky spojené s bežnými ochoreniami (napr. sezónne respiračné ochorenia), ktoré nie sú uhrádzané
zo zdravotného poistenia a v súčasnosti aj zvýšené náklady na prevenčné ochranné prostriedky. Za

dôvodné považoval súd výdavky na bývanie v pomernej výške pripadajúcej na maloletú v sume 64
eur, čo zahŕňa podiel na mesačných preddavkoch na úhradu za energie a služby a odvoz smetí. Súd
nepovažoval za dôvodný aj výdavok na splátku hypotekárneho úveru, keďže splácaním matka uhrádza
svoj záväzok spojený s kúpou nehnuteľnosti. Za dôvodný výdavok na telekomunikačné služby súd
vzhľadom na vek maloletej považoval čiastku 5 eur mesačne. Matka vynakladá pomerný mesačný

náklad na školské pomôcky a potreby a školské poplatky vo výške 21 €, čo predstavuje sumu 4,60 eur
ako pomernú časť povinných poplatkov (za pracovné zošity a školské poplatky v roku 2020/2021 v sume
55,6eurt.j.4,64eurnamesiac avšk.roku2021/2022vsume),sumu8€akopomernúvýškuzaškolské
pomôcky a potreby na výtvarnú výchovu (96 eur ročne) a sumu 8 € za notebook v obvyklej cene 400 eur,
ktorého výška je rozpočítané na obdobie 4 rokov. Za dôvodný považoval súd aj výdavok na voľnočasové

aktivity, ktorú súd určil vo výške 18 eur a ktorá zahŕňa aj prípadnú účasť na letnom tábore, keďže
maloletá letné tábory navštevuje a prípadné iné voľnočasové aktivity. Výdavok na hygienu vo výške 27
eur považoval súd za dôvodný keďže do tejto čiastky je potrebné zahrnúť potreby na osobnú hygienu,
zubnú hygienu ktoré sa pravidelne spotrebovávajú resp. opotrebovávajú. Do sumy bežných a obvyklých
výdavkov súd zaradil aj náklady na zubné ošetrenia ktoré matka pravidelne vynakladá. Hoci ide o vyššiu

čiastku matka zdôvodnila túto potrebu tým, že maloletá má špecifické zdravotné problémy (panický atak)
asústým spojenézvýšenévýdavkypri dentálnomošetrení.Vzhľadomnamatkoudoteraz vynakladané
ročné výdavky spojené so zubným ošetrením a dentálnu hygienu súd ustálil pomernú časť tohto nákladu
vo výške 30 eur mesačne, ktorý otec ústne na pojednávaní ani nepoprel. Vychádzajúcu z uvedeného,
mesačné výdavky na uspokojenie obvyklých potrieb maloletej sú vo výške 425 eur mesačne. Štruktúra

a výška týchto výdavkov sa od podania návrhu výrazne nemenila.
47. Otec poprel výdavky na doučovanie a tieto nepovažoval za dôvodné v celom rozsahu. Súd
nezohľadnil náklady matky na doučovanie maloletej, keďže maloletá navštevuje základnú školu, v ktorej
je jej poskytovaná riadna výučba a prípadné individuálne doučovanie je nadštandardný výdavok, ktorý
sa nezahŕňa do sumy bežných a nevyhnutných výdavkov v prípade, ak životná úroveň povinného

rodiča neumožňuje uspokojenie daného výdavku. Súd je toho názoru, tak ako bude ďalej uvedené, že
životná úroveň otca umožňuje uspokojovať bežné a obvyklé výdavky maloletej, ale už nie jej prípadné
nadštandardné výdavky, hoci ich matka vynakladá.
48. Súd zdôrazňuje, že výživné má spotrebný charakter a má pokrývať všetky bežné a dôvodné
výdavky na zabezpečenie výživy maloletého dieťaťa. Je tiež potrebné zdôrazniť, že výživné má

zabezpečiť približne také materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj dieťaťa, v akých by sa dieťa
nachádzalo, keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti svojich rodičov. Primeraná hranica výživného
je daná pritom samou spotrebnou povahou výživného, v ktorej je potrebné uspokojovať aj rozumné
ďalšie potreby dieťaťa nad hranicu základných potrieb, pokiaľ ich uspokojovanie dovoľujú možnosti aschopnosti povinného rodiča. Pri ustálení výšky výživného je nutné vziať do úvahy aj priamu starostlivosť
o dieťa, ktorá sa jeho vekom mení, teda čím je dieťa staršie, tým táto osobná starostlivosť je menšia
(napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 19CoP/21/2018). Rozdiel úrovne oboch rodičov sa

premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak
dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča,
potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb
dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť
formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb dieťaťa, nakoľko pri určení vyživovacej

povinnosti súd prihliada aj na to, že ktorý z rodičov, v akej miere sa o dieťa osobne stará.

49. Na strane povinného sa preskúmavajú schopnosti, možnosti a majetkové pomery. V súlade s
princípom potencionality príjmov na uvedené hľadiská súd u povinného prihliada aj v prípade, ak sa
bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako
v prípade neprimeraných majetkových rizík, ktoré na seba povinný berie. Schopnosti predstavujú

subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej schopnosti a rozumieme nimi vlastnosti dané
telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami,
nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti
je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Z tohto hľadiska sa
schopnosti skúmajú ako faktické príjmy a výdavky povinného. Povinný môže mať príjmy z jedného

alebo viacerých zdrojov, z výkonu závislej činnosti, z podnikateľskej činnosti, autorské honoráre,
odmeny za zlepšovacie návrhy, vynálezy, z prednáškovej činnosti, odmeny za výkon rôznych funkcií,
za účasť v kontrolných a iných orgánoch, v stavovských organizáciách, môže mať majetkovú účasť v
podnikateľských subjektoch, príjmy z prenájmu nehnuteľností, dividendy, príjmy z tichého spoločenstva,
dávky sociálneho zabezpečenia. Pravidelne zisťovanými okolnosťami v konaní o výživnom na strane

výdavkov sú pravidelné, ako aj nepravidelné náklady spojené s bývaním (nájomné, prevádzka bytu,
domu), stravou, ošatením, zdravotným stavom, starostlivosťou o dieťa a domácnosť, inými vyživovacími
povinnosťami, poistnými plneniami, sporením, pôžičkami, splátkovými platbami, daňovými plneniami,
výdavkami na výkon povolania. Majetkové pomery charakterizuje vlastníctvo nehnuteľnosti (pozemky,
domy, byty, rekreačné chaty, ich počet, reálna potreba a možnosť využitia povinným vrátane získavania

výnosov z nich, prípadne dôvod ich nevyužívania na výnosy), cenných papierov, obchodných podielov,
vkladov v bankách, iných hnuteľných vecí (motorové vozidlá, luxusné športové vybavenie, zbierky,
cennosti, elektronika), ako aj celkový životný štandard (dovolenky, životné náklady). Nejde o zásah
do vlastníckeho práva povinného, ktorý môže vlastniť neobmedzené majetkové podstaty, ale len o
posúdenie jeho majetkových pomerov vo vzťahu k plneniu prioritnej vyživovacej povinnosti. Okolnosťou

tvoriacou v súhrne celkové majetkové pomery povinného sú aj pasíva (rôzne formy úverov, pôžičiek,
náhrady škody). Aj tu treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti a posudzovať ich z hľadiska
potenciality. Zadlženie povinného z dôvodov, ktoré nie sú nevyhnutné, resp. súvisia so zaobstaraním
predmetov nadštandardnej hodnoty, z tohto hľadiska znamená, že na ne súd pri ustálení majetkových
pomerov nebude prihliadať, navyše, v prípade kúpy takýchto vecí by sa majetkový stav nezmenil,

povinnému by síce vznikli dlhy, majetok by sa však zhodnotil o kúpenú vec.

50. Vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu vyplýva priamo zo zákona a nie až na základe rozhodnutia
súdu. Kritériá na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery
obidvoch rodičov, s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Dieťa má právo podieľať

sa na životnej úrovni svojich rodičov. Ak rodičia dosahujú vysokú životnú úroveň, aj dieťa má zákonné
právo podieľať sa na nej. Výživou dieťaťa sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb pre
všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrnuté je v tom aj uspokojovanie potrieb bývania dieťaťa.
Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ako aj odôvodnené potreby dieťaťa sú
v každom jednotlivom prípade odlišné, preto k nim musí súd pristupovať diferencovane. Schopnosti

a možnosti rodiča pri tom súd má hodnotiť zo všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska jeho
veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti uplatnenia v danom regióne, atď. Majetkové
pomeryrodičapritomsúdmáposudzovaťnielenpodľavykazovanéhopríjmu,ktorýbývaniekedyneúplný
alebo skreslený, ale aj podľa celkovej hodnoty nadobudnutého majetku, ktorý môže upozorniť na ďalšie
nedoložené príjmy.

52. Podľa rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/1162/201, „pre určenie výšky vyživovacej
povinnosti je tak smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že
právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Miera životnej úrovne rodiča
je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi. Môže ju preukazovať napríklad výška mesačných nákladovrodiča a to v súhrne, ale aj v jednotlivých položkách. Smerodajnou môže byť výška tých položiek, ktoré
nie sú pre život nevyhnutné, napr. úvery, životné poistky, náklady na mobilný telefón a pod. Jedným z
rozhodujúcich faktorov pri určení jej výšky, je zistenie mesačných nákladov povinného rodiča. Často krát

totiž ochota rodiča plniť určitú výšku výživného na svoje dieťa nedosahuje ani jeho mesačné náklady
na platenie úverov, či poistiek. Cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v
platnom znení je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť
uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť.
Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť

zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje,
či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby iné“.
53. Pri skúmaní možností, schopností a majetkových pomerov otca súd dospel k záveru, že ním
tvrdení a deklarované príjmy nezodpovedajú jeho skutočným príjmom, ktoré dosahoval resp. ktoré
je schopný dosahovať. Z vykonaného dokazovania súd navyše ustálil, že otec neuvádzal pravdivé
skutkové tvrdenia o svojich príjmoch a majetkových pomeroch a tieto súdu zatajoval. Otec sa tiež

bez vážneho dôvodu vzdal pravidelného príjmu z podnikania a aj z pracovného pomeru. Okrem toho,
súd skúmal aj skutočnú životnú úroveň otca, ktorá vyplýva zo štruktúry jeho majetku a výdavkov
vynakladaných na uspokojovanie jeho životných potrieb.

54. Súd z vykonaného dokazovania mal preukázané, že otec pravidelne dosahoval tržby z výkonu

podnikateľskej činnosti v roku 2019 vo výške 3.671 eur, pričom jeho netto príjem z podnikania dosahoval
sumu 1.100 eur mesačne. Súd dospel k záveru, že tvrdenia otca o ekonomickej neudržateľnosti
podnikania sú v rozpore so zisteniami súdu, keď otec v priebehu celého roka 2019 dosahoval pravidelné
tržby - príjmy a z dosahovaných príjmov, okrem výdavkov na podnikanie, prevádzal na svoj osobný účet
pravidelne sumu 800 eur a čerpal z týchto zdrojov peňažné prostriedky na osobnú spotrebu mesačne

vo výške 300 eur. Súd je toho názoru, že podnikanie otca nebolo stratové, dosahoval pravidelné
tržby a vyplácal si pravidelné príjmy. Navyše pri podnikaní využíval aj služby subdodávateľov, a teda
aj v čase kedy bol práceneschopný, mohol, s ohľadom na povahu podnikania, preklenúť obdobie
práceneschopnosti prostredníctvom subdodávateľov pri zachovaní podnikateľskej činnosti.

55. Hoci otec bol časť roka 2020 práceneschopný, súd je toho názoru, že nízka dávka nemocenského
počas trvania dočasnej práceneschopnosti je dôsledkom skresľovania skutočných čistých príjmov otca
z podnikateľskej činnosti. Súd mal za preukázané, že v roku 2019 otec dosiahol podľa daňového
priznania z podnikania stratu, hoci si pravidelne prevádzal na osobný účet peňažné prostriedky z
podnikateľského účtu a časť peňažných prostriedkov čerpal na osobnú spotrebu. Súd má vzhľadom na

postoje otca k plneniu jeho povinností za to, že takto postupoval aj v predchádzajúcom zdaňovacom
období rozhodnom pre určenie výšky odvodovej povinnosti v roku 2019. To znamená, že z dôvodu
„optimalizácie“ odvodových povinností (keďže z podnikania dosiahol stratu aj v predchádzajúcich
účtovných obdobiach a jeho vymeriavací základ tak bol určený na minimálnej zákonnej úrovni a nie vo
výške skutočných príjmov), sa otec vzdal dobrovoľne časti príjmu, ktorý by inak v podobe vyššieho

nemocneného ako náhrady príjmu poberal. Nemôže sa preto úspešne vyhýbať zodpovednosti za nižšie
dávky v čase choroby a týmto znevýhodňovať svoje maloleté dieťa. V tomto smere preto súd považuje
konanie otca, ktoré je svojimi účinkami rovné vzdaniu sa výhodnejšieho majetkového prospechu podľa
druhej vety § 75 ods. 1 ZoR.

56. Obdobie od 01.08.2020 do 14.10.2020, počas ktorého nemal otec žiadny príjem súd vyhodnotil ako
dobrovoľné vzdanie sa príjmu, keďže žiadna prekážka mu nebránila opätovne vykonávať podnikateľskú
činnosť alebo vopred, podľa vývoja zdravotného stavu hľadať si s časovým predstihom zamestnanie.
Otec tak v uvedenom období bol spôsobilý dosahovať príjem minimálne na úrovni priemernej mesačnej
mzdy v národnom hospodárstve, ktorá bola na úrovni 866 eur netto mesačne.

57. Otec sa od 15.10.2020 zamestnal v spoločnosti V. L., s miestom výkonu práce v H., pričom mal
dohodnutú základnú mesačnú mzdu vo výške 700 eur brutto a odmeny v závislosti od rozhodnutia
nadriadeného vo výške 500 eur. Otec počas trvania tohto pracovného pomeru za obdobie od 15.10.2020
do 31.12.2020 dosiahol priemerný čistý mesačný príjem vo výške 877 eur, avšak len za obdobie od

15.10.2020 do 30.10.2020 mu bola vyplatená čistá mzda 490,66 eur. Súd dospel k záveru, že otec z
výkonu práce pre danú spoločnosť mohol dosahovať príjem vo výške minimálne 980 eur netto, keď
len počas prvých dvoch týždňov trvania pracovného pomeru mu bola vyplatená čistá mzda 490,66
eur. Otcovi tak bola ihneď po nástupe vyplácaná nielen základná mzda, ale aj odmeny. Je pritomvšeobecne známou skutočnosťou, že v regióne Trnavského kraja je dopyt po pracovných pozíciách
v oblasti strojárskej a automobilovej výroby, preto zamestnávatelia v záujme stabilizácie pracovného
personálu peňažne motivujú zamestnancov. Preto je dôvodné predpokladať, že otcovi by odmeny boli

vyplácanénaďalej,vprípadetrvaniapracovnéhopomeruariadnehoplneniapracovnýchpovinností.Súd
na základe toho ustálil potenciálny príjem otca z uvedeného pracovného pomeru vo výške minimálne
980 eur mesačne netto, ktorého sa otec bez vážneho dôvodu vzdal. Otec ukončil pracovný pomer
so zamestnávateľom V. L. z vlastného rozhodnutia bezdôvodne, bez toho, aby mal uzatvorený nový
pracovný pomer, čo súd vyhodnotil ako vzdanie sa dôležitého príjmu bez vážneho dôvodu. Dôvody

uvádzané otcom súd nepovažoval za vážne. V období od 01.01.2021 do 10.03.2021 bol otec na základe
vlastného, ničím neodôvodneného rozhodnutia bez príjmu.

58. Otec od 11.03.2021 začal vykonávať práce na základe zmluvy o dielo pre spoločnosť L.. Hoci
hodinová mzda brutto bola vyššia, v porovnaní so mzdou u predchádzajúceho zamestnávateľa, netto
mzda u zamestnávateľa L., po započítaní odvodov, ktoré otec znášal ako samostatne zárobkovo činná

osoba, bola nižšia v porovnaní s predchádzajúcim zamestnávateľom. Navyše, otec sa vzdal aj ochrany a
nárokov,ktorézamestnanecčerpávprípadepracovnéhopomerunapr.náhradazadovolenku,odstupné,
príspevok na stravu tým, že ukončil predchádzajúci pracovný pomer. Otec ukončil spoluprácu s L. bez
toho, aby súdu uviedol dôvod, preto súd aj v tomto prípade dospel k záveru, že otec sa opätovne bez
vážneho dôvodu vzdal pravidelného príjmu z podnikania.

59. V tejto súvislosti súd dodáva, že v zmysle ustálenej súdnej praxe má vo všeobecnosti výživné (na
všetkyvýživouoprávnenéosoby)zostranyvýživoupovinnéhorodičapredstavovať20%až30%zosumy
jeho čistého príjmu, pričom však v každom konkrétnom prípade je potrebné zohľadniť skutočné možnosti
a schopnosti každého z rodičov a skutočné odôvodnené potreby posudzovaného dieťaťa. Je potrebné

ďalej zdôrazniť, že všetky deti majú rovnaké právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov,
pričom „výživou“ dieťaťa na ktorú obidvaja rodičia prispievajú sa pritom rozumie zaobstarávanie resp.
uspokojovanievšetkýchživotnýchpotriebprevšestranný,telesnýaduševnýrozvojdieťaťa,nevynímajúc
aj náklady potrebné na uspokojovanie jeho bytových potrieb.

60. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa, pričom vyživovacia povinnosť má niekoľko
foriem.Rodič,ktorýsaodieťaosobnestará,plnívyživovaciupovinnosťprevažneposkytovanímvecných
plnení, ako je bývanie, strava, nákup, ošatenie, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a osobnou
starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré
určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov.

Základnou zásadou pre stanovenie výšky výživného u povinného rodiča je miera jeho schopností,
možností a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok,
ktorý dosiahne v čase vyhlásenia rozhodnutia. Súd ustálil, že vzhľadom na vek maloletej je dôvodné,
aby každý z rodičov prispieval na výživné sumou 23% zo svojho priemerného netto príjmu.

62. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že matka má objektívne možnosti zabezpečiť svoju vyššiu
životnú úroveň v porovnaní s úrovňou otca, vzhľadom na jej príjmové možnosti. Matka dosiahla
vysokoškolské vzdelania, má pravidelný, dlhodobo dosahovaný príjem, ktorý je pravidelne valorizovaný,
sú jej vyplácané odmeny presahujúce výšku priemernej mzdy. Matka dokáže zo svojich príjmov
splácať hypotekárny úver, navyše aj uspokojovať svoje výdavky, vrátane nadštandardných výdavkov

na maloletú (napr. doučovanie). Matka mala v roku 2019 priemerný mesačný príjem vo výške 1714
eur (mzda a alikvotné nájomné), v roku 2020 priemerný mesačný príjem vo výške 1694 eur (mzda a
alikvotné nájomné) a v roku 2021 priemerný mesačný príjem vo výške 1696 eur (mzda a alikvotné
nájomné). Matka je preto povinná prispievať na výživné sumou 391 eur (cca. 23% zo sumy 1.700
eur), z ktorej sumy je matka povinná prispievať na výživu maloletej finančne sumou 175 eur, s tým, že

vzhľadom na vek maloletej a z toho plynúci rozsah nevyhnutnej osobnej starostlivosti matky o maloletú,
zostávajúcich 216 eur vykompenzuje matka práve poskytnutou osobnou starostlivosťou o maloletú a
úhradou niektorých nadštandardných výdavkov ako doučovanie, zhotovenie nábytku do izby maloletej
na mieru, kúpa kvalitnejšieho oblečenia, zabezpečením iných záujmovými aktivitami ako napr. jazda na
koni.

63. Súd ale nepovažoval ani životnú úroveň otca za výrazne horšiu alebo takú, ktorá by mu umožňovala
prispievať len na základné potreby maloletej. Životná úroveň otca vyplýva z viacerých okolností, ktoré
v priebehu konania vyšli najavo. Otec je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú od jej obstarania rekonštruujeza účelom jej budúceho využívania jednak na podnikateľské účely a zároveň časť (garáž) nadstavuje
pre účely bývania, pričom dokúpil aj ďalší pozemok za účelom scelenia nehnuteľností. Na obstaranie
nehnuteľností otec čerpal hypotekárny úver vo výške takmer 100.000 eur, s dobou splácania 17 rokov

a ktorý spláca v mesačných splátkach vo výške 588 eur. V žiadosti o úver otec uviedol, že jeho
príjem je 1.500 eur mesačne, čo preukázal príjmom od zamestnávateľa C. G., s ktorým ale po troch
mesiacochukončilpracovnýpomer.Otectakčerpalhypotekárnyúver,pričom bankedeklarovalpríjmové
pomery, ktorých sa následne dobrovoľne vzdal. Súd pritom vychádza z predpokladu, že každá fyzická
osoba, ktorá čerpá úver v značnej výške na zabezpečenie vlastného bývania racionálne a zodpovedne

zohľadní všetky svoje výdavky a príjmy, tak, aby bola spôsobilá úver splácať a zároveň uspokojovať aj
ďalšie svoje výdavky na životné potreby a v prípade, ak má maloleté deti aj uspokojovať potreby týchto
detí na primeranej úrovni. Súd preto usudzuje, že ak otec čerpal hypotekárny úver, pristúpil s riadnou
starostlivosťou, ktorú je možné od každého očakávať, aj k zhodnoteniu svojich príjmových pomerov
tak, aby okrem takmer 600 eurovej splátky úveru uhradil aj ostatné svoje výdavky, životné náklady
a prednostne najmä potreby maloletej. Z ohľadom na výdavky otca bez výživného na úrovni približne

1.250euraž1.300eur(splátkahypotéky588eur,strava200-250eur,oblečenie40eur,telekomunikačné
služby 25-50 eur, PHM 200 eur, hygiena 20 eur, 100 eur náklady na energie a dane v dome na R.,
100 eur ďalšie náklady na bývanie) je zrejmé, že životná úroveň otca by mala zodpovedať aj jeho
príjmom resp. majetkovým pomerom. Naviac súd uvádza, že nie je zrejmé ekonomické rozhodnutie
otca obstarať si vlastnú nehnuteľnosť za cenu 120.000 eur (a uhradiť ďalších viac ako 6.500 eur za

kúpu priľahlého pozemku), ktorú sám otec označil za ruinu, vyžadujúcu si rozsiahlu rekonštrukciu. V
čase obstarania predmetnej nehnuteľnosti pritom prebiehali mimosúdne rokovania medzi ním a matkou
o vysporiadaní spoločnej nehnuteľnosti, ktorá bola v užívania schopnom stave, s viacerými bytovými
jednotkami vhodnými na prenájom, nevyžadovala si nákladnú rekonštrukciu a bola ohodnotená na sumu
približne 200.000 eur a za túto cenu aj následne predaná. Otec namiesto vyporiadania podielového

spoluvlastníctva a vyplatením podielu matky v sume 1 hodnoty nehnuteľnosti (teda cca 100.000 eur),
túto sumu investuje do obstarania inej nehnuteľnosti, ktorá si vyžaduje ďalšie nákladné investície a ktorú
nie je schopný ani tri roky od jej zakúpenia uviesť do užívaniaschopného stavu. Napriek nemožnosti
užívať túto nehnuteľnosť vynakladá pravidelné mesačné výdavky spojené s preddavkami na dodávku
energiíakeďženemázabezpečenébývanie,neúčelnevynakladáďalšiepeňažnéprostriedkynabývanie

u rodičov vo výške 100 eur mesačne podľa jeho vlastného tvrdenia. Súd je preto nútený konštatovať,
že aj keď otec zhodnocuje vlastnú nehnuteľnosť, výdavky s tým spojené, nemôžu mať prednosť pred
plnením jeho vyživovacej povinnosti.

63. O priemernej životnej úrovni otca svedčia aj ním vynakladané výdavky, keď priemerne 200 eur

mesačne uhradí za spotrebované PHM, hoci v období od mája do augusta nepracoval, teda nevznikla
ani potreba dochádzania do práce alebo uhrádza sumu 25-50 eur mesačne za telekomunikačné služby,
hoci vynakladanie takých výdavkov nie je účelné ani nutné. Súd považoval výdavky v rozsahu 150 eur
za PHM a 15 eur za telekomunikačné služby vynaložené neúčelne a na tieto výdavky otca nemohol
ani prihliadať. Je preto dôvodné, aby takto neúčelne vynakladané výdavky otec použil prednostne na

plnenie vyživovacej povinnosti.

64. Okrem toho, súd z vlastného šetrenia zistil, že otec poberal v rokoch 2019 až 2021 pravidelné
príjmy aj z prenájmu bytových jednotiek v spoločnej nehnuteľnosti a z prenájmu garáže v jeho
osobnom vlastníctve, ktoré súdu neuviedol. Následne tvrdil, že výťažkom z prenájmu splácal náklady

na rekonštrukciu bytových jednotiek, ktorú financovali jeho rodičia, avšak matka takúto rekonštrukciu
poprela. Otca preto zaťažovalo dôkazné bremeno o rozsahu a nákladoch rekonštrukcie pričom otec si
túto povinnosť nesplnil, preto súd nemal takéto náklady otca za preukázané. Z uvedeného dôvodu, hoci
nájomnébolosčastiuhrádzanénaúčetotcovejmatky,súdpovažovalnájomnévcelomrozsahuzapríjem
otca. Napriek tomu, že mesačne sa tak príjem otca zvýšil podstatným spôsobom, neprejavilo sa to na

jeho ochote plniť vyživovaciu povinnosť nad rámec povinnosti určenej súdom, hoci v priebehu konania
boli priebežne ustaľované odôvodnené výdavky maloletej, o ktorých otec mal vedomosť. Súd zohľadnil
túto skutočnosť a o takto dosiahnutý príjem otca sa navýšil výpadok príjmov v roku 2020 a 2021.

65. S ohľadom na to, že otec sa opakovane vzdal podnikania a zamestnania, v ktorých dosahoval

potenciálny netto príjem vo výške 990 až 1.100 eur, otec vynakladá pravidelné mesačné výdavky
presahujúce sumu 1.100 eur pre osobnú potrebu, súd je toho názoru, že v schopnostiach a možnostiach
otca je dosahovať potenciálny netto mesačný príjem 1.100 eur, ktorý navyše v budúcnosti môže otec
zvýšiť aj prenájmom domu na R..66. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca potom súd vychádzal z ustáleného priemerného
mesačného príjmu otca v čistom 1.100 eur, poukazujúc na skutočnosť, že výživné na maloleté dieťaťa

má prednosť pred inými výdavkami povinného rodiča. Súd pri určení výšky vyživovacej povinnosti
otca zhodnotil všetky dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo a dospel k záveru,
že schopnostiam a možnostiam otca a odôvodneným potrebám maloletej H. vzhľadom na jej vek
zodpovedá určenie výživného vo výške 250 eur mesačne ako 23% z jeho potenciálneho netto príjmu,

keďže otec nemá inú vyživovaciu povinnosť.
67. Matka sa domáhala úpravy vyživovacej povinnosti vo výške 300 eur mesačne od 01.09.2020, čo
odôvodnila zvýšenými výdavkami v súvislosti s nástupom maloletej na druhý stupeň základnej školy.
Tak ako je vyššie uvedené, výživné ma spotrebný charakter, obaja rodičia by sa mali podieľať na plnení
vyživovacejpovinnostipodľasvojichmožnostíaschopnostíapodľaodôvodnenýchvýdavkovmaloletého
dieťaťa. Súd ustálil dôvodné výdavky maloletej, ktoré sa od podania návrhu významne nezvýšili a určil

podiel každého z rodičov na vyživovacej povinnosti na základe ich príjmov. Nie je dôvodné, aby sa otec
podieľal na plnení vyživovacej v rozsahu, ktorý presahuje jeho súdom ustálenú povinnosť vzhľadom
na výdavky maloletej a jeho príjmové možnosti. Navyše je v záujme maloletého dieťaťa, aby povinný
rodič bol schopný dlhodobo a pravidelne plniť primeranú vyživovaciu povinnosť a eliminovala sa tak
situácia, že v prípade vyššieho, hoci by bolo dôvodné, by povinný rodič pri výpadku príjmov vyživovaciu

povinnosť neplnil riadne.
68. Nakoľko otec je zaviazaný platiť výživné na maloletú od 05.12.2019, nedoplatok zročného
výživného za obdobie od 05.12.2019 do 20.09.2021 predstavoval sumu 2.843,40 eur (od 05.12.2019 do
31.12.2019 vo výške 113,40 eur a od 01.01.2020 do 20.09.2021, za 21 mesiacov po 130 eur t. j. 2.730
eur). V konaní bolo nesporným, že otec zaplatil za uvedené obdobie mesačné výživné vo výške 120 eur.

Na splnenie dlhu zročného výživného bolo dôvodným, vzhľadom na povahu prejednávanej veci (vec
starostlivosti súdu o maloleté dieťa), na povinný nárok (nárok na výživné) a osobné a majetkové pomery
oboch rodičov maloletej určiť lehotu dlhšiu ako tri dni od právoplatnosti rozsudku (§ 232 ods. 3 CSP).
Pri určení samotnej paričnej lehoty (lehoty na plnenie) súd dospel k záveru, že primeranou lehotou je
obdobie 18 mesiacov, riadiac sa pri svojom rozhodnutí úvahou, že výživné má prednosť pred ostatnými

výdavkami výživou povinného, otec mal dostatok času pripraviť sa na platenie zročného výživného
popri bežnom výživnom za obdobie od podania návrhu, otec maloletej si bol vedomý svojej povinnosti
prispievaťnajejvýživuatakjerozumnépredpokladať,žesinasplatenietakéhotodlhuvytvoriladekvátnu
finančnú rezervu (minimálne redukovaním svojich plánovaných mesačných výdavkov). Navyše otec v
priebehu konania nadobudol značnú finančnú hotovosť, pričom prednostne uspokojoval aj pohľadávky

svojich iných veriteľov napr. svojich rodičov, ktorým uhradil ich pohľadávku v plnom rozsahu. Súd povolil
otcovi zročný dlh na výživnom zaplatiť k rukám matky maloletej v 17 splátkach po 158 eur mesačne
a jednej splátky po 157,40 eur až do úplného zaplatenia dlhu teda tak, aby tento dlh bol uhradený do
18 mesiacov.
69. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

70. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

71. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

72. Podľa 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

73. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP, keď rozhodol, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade
vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených
v ustanovení § 53 a nasl. CMP.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m)).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).