Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 22, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/136/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415208541
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1415208541.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov

JUDr. Anny Kašajovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobkyne: Z. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Z.. G. X, L., Š. S. R., zastúpená VRBA & PARTNERS s.r.o., Sliezska 9, Bratislava,
protižalovanému:A..C..H.C.,nar.XX.XX.XXXX,bytomP.X,L.,Š.S.R.,ovyporiadaniebezpodielového
spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava IV zo dňa 20. apríla 2018 č.k. 9C 375/2015-291, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti:

výroku I, ktorým prikázal do vlastníctva žalobkyne:
- pozemok nachádzajúci sa v k.ú. P. S., zapísaný na Katastrálnom úrade V., na LV č. XXXX ako parc. č.
XXXX/XX - trvalý trávnatý porast o výmere 2091 m2 v celosti, v hodnote 29.629,47 EUR,
- motorové vozidlo P. M., EČV: L. v hodnote 2.000,- EUR,

do vlastníctva žalovaného:
- byt č. XXX s príslušenstvom, nachádzajúci sa na XX. posch. bytového domu na ul. P.

Č.. X Y. L., súpisné č. XXXX, postavený na pozemku parc. č. XXXX, LV č. XXXX a podiel na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 6389/402969, nachádzajúci sa v katastrálnom
území G., okres L. A., obec L., m.č. G., v celosti v hodnote 124.154,09 EUR,
- nebytový priestor - D. nachádzajúca sa v novostavbe bytového domu na R. N.. Č.. X Y. L., k.ú. G.,
zapísaná na LV č. XXXX a na LV č. XXXX obec L., m.č. G., v hodnote 16.449,88 EUR,
- motorové vozidlo Y. M., EČV: L. v hodnote 30.000 EUR,

výroku II, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu

69.487,25 EUR do 90 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku,

výroku IV, ktorým uložil stranám sporu zaplatiť spoločne a nerozdielne štátu súdny poplatok v sume
6.066,- EUR na účet Okresného súdu Bratislava IV p o t v r d z u j e .

II. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne: pozemok

nachádzajúci sa v k. ú. P. S., zapísaný na Katastrálnom úrade V., katastrálny odbor na LV č. XXXX
ako parc. č. XXXX/XX - trvalý trávnatý porast o výmere 2091 m2, v celosti, v hodnote 29.629,47 EUR,
motorové vozidlo P. M., EČV: L. v hodnote 2.000,- EUR, - majetok v celkovej hodnote 31.629,47 EUR, do
vlastníctva žalovaného: byt č. XXX s príslušenstvom, nachádzajúci sa na XX. posch. bytového domu naul. P. Č.. X Y. L., súpisné č. XXXX, postavený na pozemku parc. č. XXXX, parc. na LV č. XXXX a podiel
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 6389/402969, nachádzajúci sa v
katastrálnom území G., okres L. A., obec L., m.č. G., zapísaný na Katastrálnom území L., katastrálny

odbor v celosti, v hodnote 124.154,09 EUR, nebytový priestor - garáž nachádzajúcu sa v novostavbe
bytového domu na R. N.. Č.. X Y. L., k.ú. G., zapísanú na LV č. XXXX (poradové číslo XXX a XXX) a na
LV č. č. XXXX (poradové číslo XXX a XXX) obec L.- m.č. G., okr. L. A., v celosti v hodnote 16.449,88
EUR, motorové vozidlo Y. M., EČV: L. v hodnote 30.000,- EUR, - majetok v celkovej hodnote 170.603,97
EUR, (prvý výrok rozsudku); žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu

sumu 69.487,25 EUR do 90 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (druhý výrok rozsudku); vo zvyšku sa
konanie zastavil (tretí výrok rozsudku); obe sporové strany zaviazal k povinnosti zaplatiť štátu spoločne
a nerozdielne súdny poplatok vo výške 6.066 EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (štvrtý výrok
rozsudku);aotrováchkonaniarozhodoltak,žežiadenzúčastníkovnemáprávonanáhradutrovkonania
(piaty výrok rozsudku).

2. V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou, ktorá mu bola doručená
dňa 29.06.2015 doplnenou podaním zo dňa 12.10.2015, domáhala vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov (ďalej aj „BSM“) z dôvodu, že ich manželstvo so žalovaným bolo právoplatne
rozvedené. Žiadala, aby ich spoločný majetok, a to X-izbový byt č. XXX na P. N.. X Y. L., garáž na R. N.. X
Y. L., pozemok - parc. č. XXXX/XX v P. S. S.. V., motorové vozidlo zn. Y. M., EČV: L. a motorové vozidlo P.

M., EČV: L. bol vyporiadaný tak, že do jej výlučného vlastníctva bude prikázaný X-izbový byt č. XXX na P.
N.. Č.. X Y. L., pozemok - parc. č. XXXX/XX v P. S. S.. V. a motorové vozidlo P. M., EČV: L.. Do výlučného
vlastníctva žalovaného navrhla prikázať garáž na R. N.. X Y. L. a motorové vozidlo zn. Y. M., EČV: L..
Žiadala, aby jej boli nahradené príjmy, ktoré mala počas trvania manželstva za prenájom jej X-izbového
bytu na N.. Z.. G. Č.. X Y. L.A., ktorý nadobudla pred uzavretím manželstva so žalovaným, nakoľko si

tieto finančné prostriedky neponechala, ale ich investovala do kúpy ich spoločného bytu na P. N.. Č..
X Y. L., ako aj do rekonštrukcie a spoločnej domácnosti. Na zohľadnení ďalších nárokov uplatnených
v žalobe počas konania (R. G., dávky z úradu sociálneho poistenia v N., jej mzdu v N.) uviedla, že na
týchto netrvá.

3.Žalovanýuviedol,žedoN.emigrovalvroku1968ažalobkyňabolajehospolužiačkazoškolskýchlavíc
ešte pred rokom 1968. V októbri 1996 ju pozval do N. na snúbenecké víza a aby mohli byť spolu a mohla
naďalej zostať v N., museli sa zosobášiť, lebo inak by ako turistka musela N. po troch mesiacoch opustiť.
Tvrdil, že sa vzájomne dohodli tak, že jej byt na Z.. G. Y. L. budú prenajímať a aj týmito peniazmi prispeje
na nehnuteľnosti, ktoré on na R. kúpi. Zaviazal sa o žalobkyňu starať, v N. ju aj finančne podporovať, a

takto spolu žili XX rokov a nič jej nechýbalo. Aby bola medzi ľuďmi, našiel jej tiež nejaké brigády. Uviedol,
že ešte v roku 2001 kúpil svoj prvý byt na R., ktorý bol na F. na Z. X. Neskôr, keď sa vrátili na R., tento
byt predal a finančné prostriedky potrebné na kúpu ďalších nehnuteľností získali prenájmom bytu na
Z.. G. X Y. L., a tiež z bytu na Z. X Y. L.. Konštatoval, že syn žalobkyne tak kúpil pozemok na H. J.
V. a byt na P. N.. Č.. X Y. L.. Podľa tvrdenia žalovaného najväčšia časť na kúpu týchto nehnuteľností

pochádzala z jeho príjmu v N.. Ďalej uviedol, že keď prišiel koncom augusta 2006 na R., priviezol sem X
autá za cca 20.000 USD. Tvrdil, že byt na P. N.. Č.. X Y. L. nemal byť v katastri nehnuteľností zapísaný
do BSM a malo byť na jeho úvahe, aký podiel na tomto byte nechá žalobkyni, nakoľko však nepoznal
slovenské zákony, bol byt nesprávne zapísaný do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Uviedol, že za
peniaze z predaja bytu na Z. N.. X kúpil garáž v G. a Y. M.. Konštatoval, že kúpu všetkých nehnuteľností

financoval mzdou získanou za svoju ťažkú prácu v N.. Za neodôvodnený považoval nárok žalobkyne
zohľadniť prenájom jej bytu na Z.. G. Č.. X Y. L. s tým, že tento jej byt zarábal cca 400 EUR mesačne ,
penzia, ktorú spravoval jej syn K., bola cca 120 - 150 EUR mesačne a z tejto sumy sa 2x rekonštruoval
jej byt. Žalovaný tvrdil, že byt na Z. sa predal za cca 2 milióny Sk a polovicu z tejto sumy míňala a minula
žalobkyňa pre seba a svoje vnúčatá. Nárok na zohľadnenie peňazí získaných za prenájom jej bytu preto

považoval za nedôvodný a chcel, aby bol všetok majetok prisúdený jemu, ako jedinému vlastníkovi, aby
na penzijné roky nezostal bez strechy nad hlavou. Poukazoval na svoje príjmy v N., ktoré mu umožnili
kúpu nehnuteľností na R..

4. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že rozsudkom Okresného súdu

Bratislava IV č.k. 16C/56/2015-17 zo dňa 05.05.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.06.2015,
bolo rozvedené manželstvo strán sporu, uzavreté dňa XX.XX.XXXX. Ako príčinu vážneho rozvratu
vzťahov medzi manželmi súd zistil rozdielnosť pováh a názorov účastníkov na život a riešenie rodinných
problémov. Konštatoval, že za trvania manželstva nadobudli sporové strany do bezpodielovéhospoluvlastníctva nehnuteľnosti: pozemok zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. P. S. v hodnote 26.629,47
EUR, byt č. XXX nachádzajúci sa na P. N.. Č.. X Y. L., m.č. G., v dome s.č. XXXX na parc. č.
XXXX v hodnote 124.154,09 EUR, nebytový priestor - garáž nachádzajúca sa na R. N.. Y. L. v

hodnote 16.449,88 EUR (10.966,59 a 5.483,29), hnuteľné veci motorové vozidlo P. M., EČV: L. v
zostatkovej hodnote 2.000 EUR a motorové vozidlo zn. Y. M., EČV: L. v zostatkovej hodnote 30.000
EUR. Konštatoval, že zostatkovú hodnotu týchto motorových vozidiel, ktorú žalobkyňa uviedla v žalobe,
žalovaný nerozporoval, (rozporoval len vlastníctvo žalobkyne k nim), nepredložil súkromný znalecký
posudok o ich zostatkovej hodnote, ani nenavrhol vykonať znalecké dokazovanie k ich zostatkovej

hodnote. Uviedol, že sporným zostal spôsob vyporiadania nehnuteľností, keď žalovaný zastával názor,
že všetok majetok nadobudnutý počas trvania manželstva so žalobkyňou je len jeho, nakoľko sa
financoval len z ním zarobených peňazí, okrem auta P. M., ktorého sa ako uviedol v priebehu konania,
vzdal v prospech žalobkyne. Sporným tiež zostal nárok žalobkyne na zohľadnenie jej príjmu z prenájmu
bytu v jej vlastníctve na ul. Z.. G. Č.. X Y. L., keď tvrdila, že tento príjem je dôvodné pri vyporiadaní
spoločného majetku zohľadniť ako financie, ktoré zo svojho majetku vynaložila na majetok spoločný.

5. Na základe zisteného skutkového stavu posúdil súd prvej inštancie vec právne podľa ust. § 143, § 149
ods. 2, § 150 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že všetky nehnuteľné veci, a aj veci hnuteľné
- dve autá, ktorých vyporiadania sa žalobkyňa domáhala, boli nadobudnuté za trvania manželstva
žalobkyne a žalovaného. Mal za to, že žalovaný nepreukázal, že by nešlo o nadobudnutie vecí do

bezpodielového spoluvlastníctva podľa § 143 Obč. zák. Konštatoval, že je právne nevýznamné, že jeden
z manželov má väčšie zásluhy na vytvorení majetku, ak na to mal lepšie predpoklady vzhľadom na jeho
vzdelanie, schopnosti, profesiu, zdravie a pod., než druhý manžel, ktorému nemožno vytknúť, že pri
starostlivosti o rodinu, domácnosť, udržiavanie spoločných vecí nevyužíval svoje schopnosti a možnosti.
Pri prikázaní vecí do výlučného vlastníctva toho ktorého manžela vychádzal z hľadiska účelného využitia

veci. Pri rozhodovaní o tom, ktorej sporovej strane má byť prikázaný do výlučného vlastníctva byt na
P. N.. Č.. X Y. L. vychádzal z bytových pomerov strán v čase rozhodovania. Uviedol, že žalobkyňa je
vlastníčkou X-izbového bytu na G. N.. Č.. X Y. L. a žalovaný inú možnosť bývania ako práve v byte na P.
N.. Č.. X Y. L. nemá a preto predmetný byt prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného. Do výlučného
vlastníctva žalovaného prikázal aj veľkú garáž v bytovom dome na R. N.., keď rovnako zohľadnil účelné

využitie veci. Vzhľadom k tomu, že žalovanému prikázal do výlučného vlastníctva motorové vozidlo Y.
M., mal za to, že je účelné a racionálne, aby mal možnosť túto garáž užívať naďalej a v pomerne veľkej
garáži mal možnosť parkovať toto pomerne veľké motorové vozidlo. Do výlučného vlastníctva žalobkyne
prikázal pozemok v obci P. S., ktorý sama žiadala prikázať do jej vlastníctva, čo považoval za rozumné
a spravodlivé a do jej vlastníctva prikázal aj motorové vozidlo P. M., ktoré aj užíva.

6. Nevyhovel návrhu žalobkyne, aby sa jej v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželovzohľadniloanahradiloto,čozosvojhovynaložilanaspoločnýmajetok,tvrdiac,žezaprenájom
svojho bytu na ul. Z.. G. Č.. X Y. L. do BSM vniesla sumu 96.507 EUR (86.577 + 9.930) keď, nájomné
získané za nájom nehnuteľnosti vo vlastníctve len jedného za manželov patrí do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, hoci pochádza z oddeleného majetku len jedného z manželov. Konštatoval,
že z ustanovenia § 143 OZ nie je možné vyvodiť záver, že by z BSM boli vylúčené popri majetku, ktorý
je tam výslovne uvedený, tiež výnosy z tohto majetku. Poukázal na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej
výnosy, úžitky a prírastky veci patria do BSM, nech je vec sama v BSM, alebo vo vlastníctve jedného
z manželov. Vychádzajúc z takéhoto právneho názoru mal za to, že do BSM patrí aj nájomné z bytu

žalobkyne na ul. G. Č.. X Y. L.. Zároveň skonštatoval, že žalobkyňa ani nepreukázala, že toto nájomné
vniesla do spoločného majetku, a ak sa tak aj stalo, sama uviedla, že bolo spotrebované. Mal za to, že
v konaní nebolo preukázané, že by tieto finančné prostriedky ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode
manželov existovali. Podľa názoru prvoinštančného súdu, iné rozhodnutie o tomto nároku by bolo v
rozpore s dobrými mravmi. Poukázal tiež na to, že príjem žalobkyne do manželstva v sume cca 600

EUR mesačne, bol neporovnateľný s príjmom žalovaného, ktorý podľa listinného dôkazu predstavoval
mesačne neporovnateľne vyššiu sumu (cca 4.000 dolárov mesačne), a to aj pri zohľadnení mzdy
žalobkyne za vykladanie tovaru, prípadne inú prácu v obchodných centrách. Podľa názoru súdu prvej
inštancie je nepochybné, že žalovaný sa na nadobudnutí spoločného majetku, za ktorý boli zakúpené
aj predmetné nehnuteľnosti a autá podieľal výrazne vyššou mierou.

7. Súd prvej inštancie ustálil hrubú hodnotu BSM vo výške 202.233,44 EUR, a čistú hodnotu BSM vo
výške 202.233,44 EUR s tým, že žalobkyňa má z masy BSM dostať polovicu hodnoty BSM v sume
101.116,72 EUR a žalovaný má z masy BSM dostať polovicu hodnoty BSM v sume 101.116,72 EUR.Vzhľadom k tomu, že žalobkyni bol prikázaný majetok v celkovej sume 31.629,47 EUR a žalovanému bol
prikázaný majetok v celkovej sume 170.603,97 EUR, zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni na úplné
finančné vyrovnanie sumu 69.487,25 EUR.

8. Žalobkyňa si v žalobe uplatnila aj nárok na vyporiadanie R. G. zo Sociálnej poisťovne od roku 2007
do roku 2012 v celkovej výške 23.443 EUR, dávky z úradu sociálneho poistenia v N. (Social security) za
roky 2007 až 2012 v celkovej výške 18.133 EUR a tiež mzdu v N. za 6 rokov z 10 ročného pobytu v N.
v celkovej výške 61.538 EUR. V tejto časti vzala žalobkyňa žalobu späť a v dôsledku späťvzatia týchto

nárokov, súd prvej inštancie v tejto časti konanie zastavil.

9. O povinnosti strán sporu zaplatiť štátu spoločne a nerozdielne súdny poplatok za vyporiadanie BSM
vo výške 6.066 EUR rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 2 ods. 1 písm. c), ods. 3 zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a položky č. 6 písm. b) Sadzobníka
súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu tohto zákona.

10. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania (žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania), s odôvodnením,
že každý bol v konaní len čiastočne úspešný, a nakoľko ide o konanie, ktoré mohlo začať až v prípade,
keď sa strany nedohodli o vyporiadaní BSM, vyporiadanie BSM súdom bolo obom stranám na prospech,

každej sa dostalo polovice spoločného majetku, preto nemožno hovoriť o prevažnom úspechu niektorej
z nich.

11. Proti tomuto rozsudku podali riadne a včas odvolanie žalobkyňa aj žalovaný. Žalobkyňa podala
odvolanie proti výrokom I, II a IV, žalovaný podal odvolanie proti výrokom I a II.

Žalobkyňa dôvodila tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala, že súd
prvej inštancie pri vyporiadavaní bezpodielového spoluvlastníctva pochybil, keď nezohľadnil príjem z
prenájmu nehnuteľnosti v jej výlučnom vlastníctve na ul. Z.. G. Č.. X Y. L. v zmysle § 150 Občianskeho
zákonníka a v súvislosti s tým podľa jej názoru nesprávne uviedol, že tieto financie boli zasielané do

N. a účastníkmi konania spotrebované, a preto ich nemožno zohľadniť pri vysporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva. Uviedla, že viackrát deklarovala, že takto získaný príjem z prenájmu bol spravovaný
jej synom na R. a použitý na kúpu ďalších nehnuteľností za trvania manželstva a nebol spotrebovaný
spôsobom ako uvádza súd prvej inštancie. Podľa jej názoru príjem z prenájmu je potrebné zohľadniť
ako čiastku, ktorú zo svojho výlučného majetku vynaložila na spoločný majetok. Podľa žalobkyne

sú v jednotlivých bodoch odôvodnenia napadnutého rozsudku rozpory a to v súvislosti s možným
zohľadnením jej príjmu z prenájmu. Poukázala na bod 25. rozsudku, kde súd prvej inštancie uviedol,
že nemožno neuviesť, že príjem žalobkyne bol neporovnateľne nižší ako príjem žalovaného, z čoho
vyplýva, že sa na majetku manželov, za ktorý boli nehnuteľnosti nakúpené, podieľal viac žalovaný, avšak
vbodoch10.až14.uvádza,ževäčšiumierupodieľaniasanaspoločnommajetkunemožnozohľadňovať,

akjedenzmanželovmalnatolepšiepredpoklady(vzhľadomnavzdelanie,schopnosti,profesiuatď.)ako
druhý manžel, ak tomuto nie je možné vytknúť, že pri starostlivosti o rodinu, pri nadobúdaní a udržiavaní
spoločných vecí, obstarávaní spoločnej domácnosti nevyužíval svoje schopnosti. Poukázala tiež na bod
18. odôvodenia rozsudku, kde súd prvej inštancie uvádza, že nevyšli najavo žiadne skutočnosti, ktoré
by odôvodňovali pri vyporiadaní odklon od zásady rovnosti podielov. Podľa názoru žalobkyne súd prvej

inštancie nesprávne postupoval pri prikázaní jednotlivých hnuteľných a nehnuteľných vecí do výlučného
vlastníctva sporových strán v tom, že rozdelil majetok výrazne nerovnomerne, keď žalobkyni prikázal do
výlučného vlastníctva hnuteľnú vec a nehnuteľnosť v hodnote 31.629,47 EUR a žalovanému prikázal do
výlučného vlastníctva hnuteľnú vec a nehnuteľnosti v hodnote 170.603,97 EUR s povinnosťou výplaty
69.487,25 EUR. Namietala, že väčšiu časť majetku prikázal do vlastníctva žalovaného s povinnosťou

výplaty 69.487,25 EUR bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom skúmal, či je žalovaný schopný uhradiť jej
takúto sumu. Nesúhlasila s názorom súdu prvej inštancie, ktorý prikázal byt na P. N.. X Y. L. žalovanému
z dôvodu, že žalobkyňa je vlastníčkou iného bytu vo výlučnom vlastníctve a žalovaný nemá inú možnosť
bývania. Namietala, že v prípade, ak by jej žalovaný chcel vyplatiť doplatok 69,487,25 EUR, na ktorý ho
súd v dôsledku nerovnomerného rozdelenia zaviazal, nezostávalo by mu podľa jej názoru nič iné ako byt

predať, čím by došlo k situácii, kedy by nemal vlastné bývanie, čomu malo vykonané rozdelenie zabrániť.
Podľa žalobkyne takéto rozdelenie majetku má za následok jej neisté postavenie vzhľadom na možnosti
získania svojho podielu na spoločnom majetku, na ktorý má zo zákona nárok, a jej neisté postavenie
vo vzťahu k získaniu doplatku zhoršuje aj lehota na zaplatenie v dĺžke 90 dní, nakoľko sa domnieva,že žalovaný by po prepise bytu na katastrálnom odbore tento predal a následne odišiel s kúpnou
čiastkou, napr. do N., kde sa opakovane zdržiaval. Za spravodlivejšie rozdelenie spoločného majetku
považuje také, že jednému bude prikázaný byt na P. X Y. L. v hodnote 124.154,09 EUR a povinnosť

uhradiť doplatok 23.037,37 EUR (t.j. získaná hodnota 101.116,72 EUR), a druhému pozemok v hodnote
29.629,47EUR+motorovévozidloP.M.vhodnote2.000EUR+motorovévozidloY.M.vhodnote30.000
EUR + garáž v hodnote 16.449,88 EUR + doplatok 23.037,37 EUR (t.j. získaná hodnota 101.116,72
EUR), čo je podľa jej názoru neporovnateľne vhodnejšie vzhľadom na vek sporových strán, nakoľko
obaja sú G. s vekom XX a XX rokov. Podľa žalobkyne žalovaný nebude schopný uvedenú sumu doplatku

uhradiť a naopak ona disponuje sumou na vyplatenie doplatku podľa ňou navrhnutého rozdelenia, a
preto považuje za účelné, aby súd byt na P. X Y. L. prikázal žalobkyni a zároveň ju zaviazal uhradiť
doplatok 23.03737 EUR žalovanému a žalovanému prikázal do jeho vlastníctva pozemok, motorové
vozidlo P. M., motorové vozidlo Y. M. a garáž. Uviedla, že takéto rozdelenie navrhuje len v prípade, ak
sa súd nestotožní s jej tvrdením ohľadom zohľadnenia, čo investovala z výlučne vlastných prostriedkov
do spoločného majetku. K uloženej povinnosti zaplatiť súdny poplatok vo výške 6.066 EUR spoločne

a nerozdielne uviedla, že podľa jej názoru poplatková povinnosť by mala byť rozdelená medzi sporové
strany a každá strana by mala zodpovedať za úhradu svojej časti. Uviedla, že poplatková povinnosť
nemôže vzniknúť spoločne v zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, keďže
strany sporu netvoria procesné spoločenstvo a vystupujú v spore na opačných stranách.
Navrhla napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. č.k. 9C/375/2015-291 zo dňa 20.4.2018

zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo alternatívne zmeniť
a z vecí, ktoré mali žalobkyňa a žalovaný v bezpodielovom spoluvlastníctve prikázal do vlastníctva
žalobkyne: byt č. XXX s príslušenstvom, nachádzajúci sa na XX. posch. bytového domu na N.. P. Č..
X Y. L., súpisné č. XXXX, evidovaný na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom L., pre okres L. A.,
obec L. - H..Č.. G., k.ú. G., postavený na pozemku parcely reg. M., parc. č. XXXX, evidovanej na LV č.

XXXX vedenom Okresným úradom L., pre okres L. A., obec L. - H..Č.. G., k.ú. G., a podiel na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 6389/402969, v celosti, v hodnote 124.154,09 EUR,
tedamajetokvcelkovejhodnote124.154,09EURadovlastníctvažalovanéhoprikázať:pozemokparcely
reg. M., parc. č. XXXX/XX, o výmere 2091 m2, druh pozemku trvalé trávnaté porasty, evidovaný na LV č.
XXXX, vedenom Okresným úradom V., pre okres V., obec P. S., k.ú. P. S., v celosti, v hodnote 29.629,47

EUR, motorové vozidlo P. M., EČV: L. v hodnote 2.000 EUR, garáž, t.j. spoluvlastnícky podiel o veľkosti
1/292 na nebytovom priestore J. Č.. X - J., nachádzajúci sa na - X.J.., v novostavbe bytového domu na
R. N.. Č.. X Y. L., vchod R. XE, XD, XC, XB, XA, k.ú. G., a na podiele priestoru na spoločných častiach a
spoločnýchzariadeniachdomuaspoluvlastníckypodielkpozemkuoveľkosti323059/2313124zapísaný
na LV č. XXXX (poradové číslo XXX a XXX) a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/146 na nebytovom

priestore J. Č.. X - J., nachádzajúci sa na - X.J.. v novostavbe bytového domu na R. N.. Č.. X Y. L., vchod
R. XE, XD, XC, XB, XA, k.ú. G., na podiele priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 323059/2313124, oba zapísané na LV č. XXXX
(poradové číslo XXX a XXX), vedenom Okresným úradom L., pre okres L. A., obec L. - H..Č.. G., k.ú.
G., (a s tým súvisiaci) spoluvlastnícky podiel o veľkosti 45874378/48163006768 (poradové číslo XXX) a

spoluvlastníckypodieloveľkosti22937189/48163006768(poradovéčísloXXX)napozemkuparcelyreg.
M. parc. č. XXXX/XX, o výmere 8 m2, zastavané plochy a nádvoria, evidovaný na LV č. XXXX vedenom
Okresným úradom L., pre okres L. A., obec L. - H..Č.. G., k.ú. G. v celosti v hodnote 16.449,88 EUR,
motorové vozidlo Y. M., EČV: L. v hodnote 30.000,- EUR teda majetok v celkovej hodnote 78.079,35
EUR. Žalobkyňu zaviazal uhradiť žalovanému na vyrovnanie podielu sumu 23.037,37 EUR do 30 dní

odo dňa právoplatnosti rozsudku.

12.Žalovanýpodalodvolaniezdôvodov,žesúdprvejinštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovk
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Poukázal na § 220 ods. 2 CSP, čl. 2 ods. 1 CSP, a rozhodnutia sp. zn. IV. ÚS 115/03,

III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 114/08. Namietal, že súd prvej inštancie v rozpore s cit. zákonnými
ustanoveniami a ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít dostatočne neuviedol,
aké skutočnosti považoval za preukázané, ktoré za preukázané nepovažoval, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, čím považuje napádané rozhodnutie za
nepreskúmateľné. Uviedol, že žalobkyňa sa s ním dohodla, aby sa mohla na bližšie neurčenú dobu

prekračujúcu trojmesačný turistický limit dostať do N. a tam, keďže neovládala tamojší jazyk, byť ním
hmotne zabezpečená, nakoľko mal v tom čase slušný príjem a úspory. Podľa žalovaného súčasťou
dohody bolo aj to, že z prostriedkov získaných pred vznikom manželstva zakúpi na R. nehnuteľnosti a
hnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva. Uviedol, že syn žalobkyne, ktorému dôveroval, nakupovalna svoje meno nehnuteľnosti, ktoré mal po jeho návrate na R. previesť na žalovaného, ako na výlučného
vlastníka. Namietal, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy a neskúmal, či boli nákupy vykonané
za prostriedky, ktoré získal a usporil pred vznikom manželstva a v odôvodnení rozhodnutia sa tým

nezaoberal. Konštatoval, že žalobkyňa žiadala do BSM zahrnúť aj nájomné z jej bytu na G. N.. Č..
X bez toho, aby vedela akokoľvek preukázať, že ho vniesla do BSM. Podľa názoru žalovaného si
súd prvej inštancie v bodoch 13 a 23 odôvodnenia protirečí, čím považuje napádaný rozsudok za
nepreskúmateľný. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

13. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne žalovaný uviedol, že žalobkyňa nehovorila pravdu keď tvrdila,
že za dobu trvania ich manželstva im bolo na ich spoločný účet v N. poukazované nájomné za prenájom
bytu v jej vlastníctve, lebo v čase, keď sa kupovali nehnuteľnosti nemali žiadny spoločný účet ani na R.
ani v N.. Za nepravdivú považuje aj výpoveď syna žalobkyne, ktorý uviedol, že žalovaný z N. poslal zo
svojho účtu 8 platieb v celkovej sume 1.980.000 Sk (cca 66.000 USD) a tvrdil, že tieto čiastky na kúpu

nehnuteľností osobne priniesol po čiastkach v hotovosti. Nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že z prenájmu
jej bytu v osobnom vlastníctve prispela na kúpu týchto nehnuteľností. Uviedol, že syn žalobkyne porušil
ústnu dohodu, ktorú spolu mali a pri prepise na katastri ho podviedol.

14. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že tento v odvolaní neuviedol žiadne nové

skutočnosti. Konštatovala, že manželstvo so žalovaným uzatvorili po zrelej úvahe, spolu vycestovali do
N. a v čase vycestovania uhradila a vybavila aj splatenie jeho dlhu na R.. Uviedla, že majetok nadobudli
počas manželstva zo spoločných peňazí, ktoré zarobili obaja v N. a do času podania návrhu na súd
na vyporiadanie BSM, a ani počas rozvodového konania, žalovaným nebolo spochybnené spoločné
vlastníctvo nehnuteľností a hnuteľných vecí. Mala za to, že žalovaný vedel, čo je zaznamenané v listoch

vlastníctva a všetky úkony, pri ktorých zastupoval obe procesné strany jej syn K. F., boli vykonané
korektne a po vzájomnej dohode. Uviedla, že žalovaný v odvolaní prvýkrát tvrdil, že mal úspory pred
manželstvom a z týchto úspor boli nadobudnuté nehnuteľnosti a hnuteľné veci - motorového vozidlá
počas manželstva a vyčítal súdu, že si uvedené riadne nezistil a neskúmal, „či boli nákupy vykonané za
prostriedky získané žalovaným“ - usporené pred manželstvom. Skonštatovala, že k uvedenému tvrdeniu

počas konania nepredložil žiadny dôkaz a toto jeho tvrdenie je podľa žalobkyne iba výmyslom. V ďalšej
časti vyjadrenia zopakovala svoju argumentáciu uvedenú v odvolaní.

15. Vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne žalovaný namietal tvrdenia žalobkyne, že do N. vycestovali
spolu a zdôraznil, že žalobkyňa prišla do N. na pozvanie. Uviedol, že pred uzavretím manželstva

sa ústne dohodli, že všetko, čo si počas manželstva zadováži a neskôr kúpi, bude len výlučne jeho
majetok. Konštatoval, že prostriedky z prenájmu nehnuteľnosti, ktorá bola vo výlučnom vlastníctve
žalobkyne, neboli preukázané, pretože nemali spoločný účet, a ešte pred rokom 2000 bol jej vlastný byt
zrekonštruovaný za sumu 200.000 Sk. Uviedol, že súd prvej inštancie pochybil, keď vôbec nezohľadnil
byt na Z. Y. L., ktorý sa kúpil ako prvá nehnuteľnosť ešte v roku 2000, ktorý bol zakúpený za 1.200.000 Sk

(cca 40.000 Eur) , avšak táto nehnuteľnosť nebola nikdy zapísaná na katastri, pretože tento byt predal,
a za to neskôr kúpil karavan a garáž. Konštatoval, že predajom tohto bytu sa získalo 3.100.000 SK (cca
100.000 EUR) a jeho prenájmom v období medzi jeho zakúpením a neskorším predajom sa získalo cca
40.000 EUR spolu 140.000 EUR, ktorou sumou disponoval ešte pred vstupom do manželstva. Uviedol,
že prostriedky na zakúpenie tohto bytu priniesol z finančných úspor z našetrenej penzie, ktoré vznikli

ešte pred manželstvom. Tvrdil, že zo svojho sporiaceho penzijného účtu G. O. J., C., (2. pilier) predčasne
vybral 17.000 dolárov a dal na kúpu tohto bytu v hotovosti. Ďalšie peniaze po zrušení tohto penzijného
účtu dostal až po ukončení pracovného pomeru a nástupu do penzie, a to vo výške 16.443,47 dolárov.
Tieto peniaze (17.000 + 16.443,47 celkom 33.443,47 dolárov), ktoré sú podľa žalovaného súčasťou jeho
celoživotného sporenia na G. nemôžu byť podľa jeho názoru zahrnuté do BSM. Konštatoval, že súd

prvej inštancie nevzal do úvahy peniaze, ktorými disponoval z úspor, ešte pred uzavretím manželstva a
vzal do úvahy iba 200.000 EUR , ktoré rozdelil na základe rovnosti podielov v pomere 1:1, a vôbec nevzal
do úvahy § 150 Občianskeho zákonníka, ktorý uvádza „Ďalej sa prihliadne na to, ako sa kto zaslúžil
o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí“. Podľa žalovaného, keď sa počíta z rovnosti podielov z
200.000 EUR, čo rozhodol súd a jeho 140.000 EUR, ktoré nadobudol ešte pred manželstvom, tak je

to spolu 340.000 EUR, avšak on skončil s podielom 100.000 EUR a žalobkyňa s 240.000 EUR, čo
nepovažuje za rovnosť podielov.16. Na vyjadrenie žalovaného reagovala žalobkyňa tak, že sa pridržiava svojej doterajšej písomnej
argumentácie, ako aj argumentácie prednesenej na pojednávaní, a uviedla, že žalovaný vo svojom
vyjadrení len opätovne fabuluje a zavádza, pričom jeho vyjadrenie obsahuje len stále sa opakujúce

tvrdenie o tom, že ho mala podviesť a okradnúť. Konštatovala, že pokiaľ by nakladanie s majetkom
manželov nebolo v poriadku, spochybňoval by to žalovaný už oveľa skôr už v čase, keď profitoval
zo zisku z takéhoto nakladania. Uviedla, že žalovaný v doterajšom priebehu konania len zavádzal,
svoje tvrdenia súdu nepodložil jediným adekvátnym dôkazom, ani inak nepreukázal svoje nároky a celá
jeho argumentácia stojí len na jeho tvrdeniach. Mala za to, že žiadnym dôkazom, listinou, či svedkom

nepresvedčil súd o svojich tvrdeniach, že mu patrí celý majetok bývalých manželov, pretože je zjavné,
že zo všetkých okolností prípadu jednoznačne v zmysle právnych predpisov vyplýva, že nehnuteľnosti,
ktoré boli predmetom konania o rozdelení bezpodielového spoluvlastníctva manželov, sú bezpochyby
súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Uviedla, že argument žalovaného, ktorý uviedol
prvýkrátažvodvolaní,žemalúsporypredmanželstvomaztýchtoúsporbolinadobudnuténehnuteľnosti
a hnuteľné veci - motorového vozidlá počas manželstva, nepodložil žiadnymi dôkazmi a je len v rovine

jeho tvrdení, pričom v zmysle zákona bol takéto dôkazy povinný predložiť včas, a to aj bez výzvy súdu.
Toto jeho tvrdenie žalobkyňa považuje za špekulatívne a účelové. Následne opätovne zopakovala svoju
argumentáciu z predchádzajúcich podaní.

17. Žalovaný vo svojej reakcii na vyjadrenie žalobkyne nesúhlasil s jej argumentáciou. Opätovne

namietal, že byt na Z. N.., bol zakúpený výlučne za jeho úspory a zo zisku z jeho predaja sa
kúpila garáž a M.. Opätovne namietal výpoveď syna žalobkyne, ktorý podľa žalovaného nevypovedal
pravdivo a aj tvrdenia žalobkyne. Uviedol, že žalobkyňa sa o spravodlivom mimosúdnom vyrovnaní
nechcela dohodnúť a tak podala návrh na súd, ktorým chce pomocou vykonštruovaných machinácií
dosiahnuť rozdelenie majetku s podstatne výhodnejším majetkovým prospechom pre seba. Zopakoval

tiež argumentáciu uvedenú v predchádzajúcich podaniach, preto ju odvolací súd opätovne neuvádza.
Navrhol na základe predložených dôkazov a argumentov rozhodnúť v jeho prospech a celý zostávajúci
majetok prisúdiť jemu.

18. Odvolací súd, ktorý nebol viazaný rozsahom odvolania (§ 379 písm. c) CSP) a bol viazaný dôvodmi

odvolania (§ 380 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a dospel k záveru, že odvolania sporových strán nie sú dôvodné. Podľa ust. § 219 ods.
3 CSP verejne vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil.
19. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania

začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

20. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

21. V podaných odvolaniach si sporové strany zhodne uplatnili odvolacie dôvody spočívajúce v tom,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a

rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.
f) a h) CSP).

22. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom

postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

23. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právnypredpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

24. S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 387 ods. 2 CSP a prihliadajúc na obsah súdneho
spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v procesnom postupe súdu
prvej inštancie žiadne vady v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi
týkajúcimi sa napadnutého rozsudku, na základe ktorých súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové
spoluvlastníctvo strán sporu ako bývalých manželov spôsobom uvedeným v bode 1 odôvodnenia

tohto rozhodnutia, v zmysle zásady parity (rovnosti) podielov a ostatných zásad uvedených v ust. §
150 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska
stranami sporu určeného predmetu vyporiadania ich bezpodielovového spoluvlastníctva a potreby jeho
vyporiadania,jehovýsledkyajnáležitezhodnotil,naskutkovézisteniaaplikovalsprávneprávnepredpisy,
z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj podrobne a náležite
odôvodnil. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami,

naktorýchzaložilsvojerozhodnutie,aktorébolipreposúdenieveciarozhodnutiepodstatné.Dostatočne
sa zaoberal tiež relevantnými argumentmi sporových strán, podrobne vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené
skutočnosti mal za preukázané, a ktoré nie, pričom všetky svoje závery aj riadne a presvedčivo
zdôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil

ani právo sporových strán na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje
žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom
v celom súhrne posúdil a aj podrobne vyhodnotil. Vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia bol koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné, a jeho argumenty podporujú
v bode 1 odôvodnenia tohto rozhodnutia uvedený spôsob vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva

manželov. Rozhodnutie je tiež presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako aj závery, ku
ktorým súd prvej inštancie na základe týchto premís dospel, sú pre právnickú, ale i laickú verejnosť
prijateľné, racionálne a tiež spravodlivé. S odôvodnením rozhodnutia súdom prvej inštancie sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 CSP). Keďže v takomto
prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne iba poukazuje a vyjadrí sa len

k odvolacím námietkam.

25. Podľa ust. § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo
môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe

alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Podľa ust. § 149 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná
sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. (3) Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho

na návrh niektorého z manželov súd.
Podľa ust. § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch
manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho
vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho
ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z

manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení
miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
26. Ust. § 150 Občianskeho zákonníka svojou širokou formuláciou i exemplifikatívnym výpočtom
zásad, z ktorých treba vychádzať pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, súdom
umožňuje,abymajetkovévzťahymanželovkspoločnémumajetkuupraviličonajspravodlivejšievsúlade

s dobrými mravmi, so záujmami manželov i ich maloletých detí. Súdy pri vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva môžu teda odstrániť tvrdosti zákona, ku ktorým by inak mohlo dôjsť pri strohom použití §
143 Občianskeho zákonníka. Z ust. § 150 Občianskeho zákonníka vyplývajú pre vykonanie vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva tieto zásady:
a) Podiely oboch manželov sú rovnaké (princíp parity). Z tejto zásady však zákon pripúšťa výnimky, ktoré

umožňujú podiely určiť aj iným pomerom (napr. s prihliadnutím na to, ako sa každý z manželov staral o
rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, a pod.). Kritérium miery pričinenia
o nadobudnutie určitej konkrétnej veci nemožno v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
hodnotiť oddelene, iba pokiaľ ide o jednu vec patriacu do tohto spoluvlastníctva; mieru pričinenia trebahodnotiť zásadne ako kvantitatívne, a nie kvalitatívne hľadisko, a to pokiaľ ide o všetky veci patriace
do bezpodielového spoluvlastníctva. Aj v tomto prípade však platí, že každú výnimku treba vykladať
reštriktívne.

b) Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného
majetku vynaložil na spoločný majetok, a je povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku manželov
vynaložilo na jeho oddelený (samostatný) majetok. Uvedené však neznamená, že pri vyporiadavaní
dochádza k vyúčtovaniu všetkých príjmov a výdavkov manželov po celý čas trvania bezpodielového

spoluvlastníctva. Preto sa na tie výdavky, ktoré nedosahujú mimoriadnu výšku alebo ak na to nie sú
iné mimoriadne dôvody, zásadne neprihliada (môže ísť napr. o plnenie vyživovacej povinnosti). Naproti
tomu by sa malo uhradiť to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený (samostatný)
majetok. Pri určovaní výšky náhrady toho, čo každý z manželov vynaložil na spoločný majetok, sa
prihliadne na zníženú (redukovanú) hodnotu veci (napr. v dôsledku jej spoločného užívania) pri zániku
bezpodielového spoluvlastníctva. Pre posúdenie výšky náhrady toho, čo sa zo spoločného majetku

manželov vynaložilo na oddelený majetok jedného z nich (a naopak), nie je rozhodujúce, o akú sumu
sa jeho majetok investíciami zhodnotil, ale to, aká suma sa na tento účel skutočne vynaložila z ich
spoločných prostriedkov.

c) Pri vyporiadaní sa prihliadne tiež na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o

nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, a pod..
27. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv.
širšom zmysle, to znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za
trvania manželstva strán sporu a ich spoločného hospodárenia. Toto vyporiadanie sa však vykoná iba
medzi manželmi, nie aj vo vzťahu k tretím osobám, ktoré nie sú účastníkmi konania o vyporiadanie.

Týmto osobám preto zostáva zachované ich právo žiadať napríklad splnenie dlhu od hociktorého z
bývalých spoluvlastníkov. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva by mali byť medzi strany
sporu rozdelené veci v pomere zodpovedajúcom veľkosti ich podielov. V niektorých prípadoch však taký
postup nie je účelný. V takom prípade nemožno vylúčiť, aby veci boli prikázané len jednému manželovi
a aby - ak je ich hodnota vyššia, než jeho podiel na spoločnom majetku - mu bola uložená povinnosť

tento rozdiel vyrovnať druhému manželovi v peniazoch.
28. S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2009 sp. zn. 2Cdo 238/2008, sa
odvolací súd zaoberal len tými odvolacími námietkami a argumentmi sporových strán, ktoré boli pre
rozhodnutie o odvolaní odvolacím súdom relevantné. Z odvolania žalobkyne odvolací súd zistil, že v
rámci spôsobu, ktorým súd prvej inštancie vyporiadal jej bezpodielové spoluvlastníctvo so žalovaným,

nesúhlasí so spôsobom rozdelenia majetku z BSM, ktorým súd prvej inštancie rozdelil majetok podľa jej
názoru výrazne nerovnomerne, keď do jej výlučného vlastníctva prikázal hnuteľnú vec a nehnuteľnosť v
hodnote 31,629,47 EUR a žalovanému prikázal do výlučného vlastníctva hnuteľnú vec a nehnuteľnosti
v hodnote 170.603,97 EUR s povinnosťou výplaty 69.487,25 EUR. Na rozdiel od súdu prvej inštancie
zastáva názor, že mal pri vyporiadaní BSM zohľadniť príjem z prenájmu nehnuteľnosti v jej výlučnom

vlastníctve na ul. Z.. G. Č.. X Y. L. v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka. Považuje za nespravodlivé,
že súd prvej inštancie prikázal väčšiu časť majetku do vlastníctva žalovaného, s povinnosťou výplaty 69
487,25EURbeztoho,abyakýmkoľvekspôsobomskúmal,čiježalovanýschopnývyplatiťjejtakútosumu
vzhľadom na jeho G. vek a jeho zázemie. Z odvolania žalovaného okrem tvrdenej nepreskúmateľnosti
napadnutého rozsudku zistil, že nepovažuje za správne vyporiadanie BSM, keď súd prvej inštancie

prikázal do vlastníctva žalobkyne pozemok nachádzajúci sa v k.ú. P. S., v hodnote 31 629, 47 EUR a
uložil mu povinnosť zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 69 487,25 EUR a neprihliadol na
to, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.
29. Po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozhodnutia dospel odvolací súd k jednoznačnému
záveru, že všetky uvádzané odvolacie námietky a argumenty sú nedôvodné a právne bezvýznamné.

Pokiaľ žalobkyňa namieta spôsob vyporiadania hnuteľných a nehnuteľných vecí medzi stranami,
právna úprava vyporiadania BSM neurčuje konkrétne pravidlá, ako majú byť veci každému z manželov
prikázané. Občiansky zákonník v § 149 ods. 1 ukladá, aby vyporiadanie BSM bolo vykonané podľa
zásad uvedených v ustanovení § 150. Toto ustanovenie tak svojou všeobecnou formuláciou, ako
aj tým, že výpočet hľadísk, na ktoré sa má pri vyporiadaní BSM prihliadnuť, je uvedený len ako

príklad, poskytuje široké možnosti prihliadnuť podľa okolností prípadu na najrôznejšie (aj v tomto
zákonnom ustanovení neuvedené) skutočnosti, ktoré môžu ovplyvniť spôsob vyporiadania. Pri výklade
a použití tohto ustanovenia preto súdy musia vychádzať z okolností konkrétneho prípadu a snažiť
sa o to, aby súdne rozhodnutie, ktorým sa vyporiadava BSM, v rámci danom platnými zákonnýmiustanoveniami, upravilo majetkové vzťahy medzi nimi čo najúčelnejšie. Pre určenie, ktoré konkrétne
veci majú byť každému z manželov pridelené, zákon neustanovuje výslovne žiadne hľadiská - určujúcim
je zásadne účelné využitie veci tak, aby pokiaľ možno nebolo treba vyrovnanie peňažnou sumou.

Tento postup však nie je bezvýnimočný. V súdnej praxi sa v konaniach o vyporiadanie BSM uplatňuje
zásada, aby pokiaľ možno (najmä so zreteľom na dobu, ktorá uplynula od rozvodu manželstva, či
na oddelené bývanie manželov) boli veci prikázané tej strane, ktorá ich mala naposledy v držaní
a u ktorej došlo k jej amortizácii (podporne viď napr. rozsudok NS ČR sp.zn. 22Cdo/980/2003 zo
dňa 02.12.2003). V posudzovanej veci súd prvej inštancie pri prikázaní hnuteľných aj nehnuteľných

vecí postupoval dôsledne podľa uvedených zásad a v rámci konečného majetkového vyporiadania
zohľadnil aj to, kto veci dlhodobo užíva, bytové pomery strán a účelnosť využitia vecí. Z tohto dôvodu
správne prikázal byt, garáž a motorové vozidlo Y. M. do výlučného vlastníctva žalovaného, a ostatné
veci, pozemok nachádzajúci sa v k. ú. P. S., motorové vozidlo P. M., prikázal žalobkyni s uložením
povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 69 487,25 EUR. K súdom
prvej inštancie vyporiadaniu vecí žalobkyňa neponúkla v odvolaní alternatívnu skutkovú ani právnu

argumentáciu, zotrváva len na argumentácii uvádzanej už v prvoinštančnom konaní, s ktorou sa súd
prvej inštancie riadne a dôsledne vysporiadal, a na ktorú odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje
podľa § 387 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku správne vyhodnotil i otázku
navrhovaného zohľadnenia a nahradenia nájomného získaného za nájom nehnuteľnosti v jej vlastníctve.
Odvolací súd dáva do pozornosti, že vyporiadaniu podliehajú aj výnosy, úžitky a prírastky veci, ktoré

patria do BSM (napr. peniaze z uhradenej pohľadávky), bez ohľadu na to, či už vec sama je v BSM
manželov alebo vo vlastníctve jedného z manželov (judikát R 42/1972). Odvolací súd sa s popísanými
skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie stotožňuje, v plnom rozsahu na ne odkazuje,
pričom sama žalobkyňa v odvolaní neuvádza žiadne skutočnosti, spôsobilé privodiť zmenu týchto
záverov. K odvolacej argumentácii žalobkyne týkajúcej sa jej neistého postavenia vzhľadom na možnosti

získania svojho podielu na spoločnom majetku v súvislosti s lehotou na zaplatenie doplatku v dĺžke
90 dní odvolací súd uvádza, že vo vzťahu k tejto námietke odvolateľky nepovažuje túto lehotu za
neprimeranú vzhľadom na výšku finančného vyrovnania, ktoré je povinný žalovaný uhradiť. Súd prvej
inštancie stanovil podľa odvolacieho súdu primeranú lehotu splatnosti aj vzhľadom k zohľadneniu
výškyvyrovnaciehopodieluajzaúčelomposkytnutiapriestoružalovanémunazabezpečeniepotrebných

prostriedkov.
30. Pokiaľ ide o odvolaciu argumentáciu žalovaného, a ním tvrdené skutočnosti, že veci, ktoré sú
predmetom vyporiadania BSM boli nadobudnuté z jeho úspor, ktoré mal pred uzavretím manželstva,
z ktorých tieto hnuteľné a nehnuteľné veci obstaral za trvania manželstva, žalovaný neuvádza žiadne
okolnosti, s ktorými by sa nezaoberal a nevysporiadal súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie

konštatoval, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, a nepreukázal, že by nešlo o nadobudnutie vecí
do BSM podľa § 143 Obč. zák. Vzhľadom na to, že žalovaný okrem tvrdenia, že súd prvej inštancie
nezohľadnil jeho úspory, a že z jeho výlučných finančných prostriedkov, ktoré mal pred uzavretím
manželstva bol kúpený byt na Z. N.. Y. L., z prenájmu ktorého získali 40 000 EUR, a ktorý sa následne
predal, neponúkol v odvolacom konaní žiadnu argumentáciu, spôsobilú privodiť pre neho priaznivejšie

rozhodnutie v tejto časti. Odvolací súd jeho odvolaciu námietku vyhodnotil ako nedôvodnú a stotožňuje
sa so závermi prvoinštančného súdu. Pokiaľ žalovaný v odvolaní doložil dôkaz, výpis z G. sporenia
u jeho posledného zamestnania vo výške 16.443,47 dolárov, výpis zo sporožírového a devízového
účtu, Faktúru - Rechnung v hodnote 39.467,43 EUR, faktúru za garáž, odvolací súd zdôrazňuje, že
opravnýprostriedoksprávomnovôtpovoľujesubjektuprednášaťnovéskutočnostiadôkazyzataxatívne

stanovenýchpodmienok.Právotzv.novôtvodvolacomkonaníjevsystémeneúplnejapelácienastavené
ako reštriktívne vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie
prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom
prvej inštancie. Odvolací súd sa predmetnými listinami predloženými žalovaným po vyhlásení rozsudku
súdom prvej inštancie, nemohol vecne zaoberať, pretože na to neboli splnené zákonné podmienky

v zmysle § 366 CSP. Je zrejmé, že predložené listiny sa netýkajú procesných podmienok konania,
vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, resp. nemá nimi byť preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalovaný ďalej netvrdil a ani
nepreukázal, že by tieto listiny bez svojej viny nemohol uplatniť v prvoinštančnom konaní. Nemožnosťou
označenia alebo predloženia skutočností alebo dôkazov bez viny strany civilného súdneho konania

treba rozumieť nemožnosť ich procesného uplatnenia v procese dokazovania v konaní pred súdom
prvej inštancie, t.j. situáciu, keď strana nemohla bez svojej viny skutočnosti alebo dôkazy označiť
alebo predložiť, pretože o nich nevedela a ani inak z procesného hľadiska nezavinila nesplnenie svojejpovinnosti ich tvrdenia alebo predloženia (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5MCdo/4/2007 z
20.03.2008).
31. Žalobkyňa napadla odvolaním aj výrok IV, ktorým súd prvej inštancie zaviazal strany sporu zaplatiť

spoločne a nerozdielne súdny poplatok v sume 6.066,- EUR na účet Okresného súdu Bratislava IV .
Podľa § 2 ods. 1 písm. a zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov je poplatníkom navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa
sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu (písm. a)), resp. obe strany sporu v konaní o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo jedna z nich podľa rozhodnutia súdu (písm. c)).

Podľa§2ods.3zákonač.71/1992Zb.osúdnychpoplatkochapoplatkuzavýpiszregistratrestovvznení
neskorších predpisov ak vznikne viacerým poplatníkom podľa odseku 1 povinnosť zaplatiť poplatok
spoločne, platia ho spoločne a nerozdielne.
Podľa § 7 ods. 8 zákona v konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je základom
poplatku cena všetkých vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ostatných
hodnôt, ktoré sa pritom vyporiadavajú.

Podľa položky 6 sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona poplatok zo žaloby na
vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je 66 Eur a za vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov z predmetu konania, ak sa konanie skončilo rozsudkom je 3 % a ak sa
konanie skončilo súdnym zmierom 1 %, najmenej však 66 Eur a najviac 16.596,50 Eur.
Z citovaných ustanovení zákona celkom jednoznačne vyplýva, že konanie o vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva je z hľadiska poplatkového špecifickým druhom konania, v ktorom
sa konanie spoplatňuje výberom až 2 poplatkov a to pri začatí konania vyrubením poplatku z návrhu
(ustanoveného pevnou sumou) a pri skončení konania vyrubením ďalšieho poplatku za samotné
vyporiadanie (ustanoveného percentnou sadzbou zo základu poplatku a tiež dolnou a hornou hranicou
poplatku, vymedzenými pevnými sumami, pričom výška percentnej sadzby poplatku je závislá na

spôsobe skončenia konania, teda na povahe rozhodnutia končiaceho konanie). Osoba poplatníka
prvého z poplatkov je vždy len jedna a je ňou navrhovateľ príslušného konania, v prípade druhého z
poplatkov naopak poplatníkmi sú zásadne obaja bývalí manželia. Vychádzajúc z citovaných zákonných
ustanovení rozhodol súd prvej inštancie správne aj o poplatkovej povinnosti.

32. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutých výrokoch I., II. a IV. (aj vo výrokoch o súdnom poplatku za vyporiadanie BSM a o náhrade
trov konania) podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v

spojení § 396 ods. 1 CSP tak, že vzhľadom na predmet sporu, ktorým je vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctvamanželovanaosobitnéprocesnépostaveniestrán(iudiciumduplex),stranámnepriznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).