Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, January 31, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Cob/75/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4317213553
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Lukáč

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4317213553.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členiek senátu JUDr.

MartinyBalegovejaJUDr.VlastyOndrejkovej,vprávnejvecižalobcu:ŠtefanSzabó-SASPO,Cottbuská
7, 040 23 Košice-Sídlisko KVP, IČO: 14 300 214, zastúpený: JUDr. Ildikó Osvaldová, advokátka, Petofiho
29, 937 01 Želiezovce, IČO: 37 867 717, proti žalovanému: Mark Empire, s. r. o., Ul. Z. Nejedlého
2871/35, 934 05 Levice, IČO: 46 564 632, zastúpený: JUDr. Michal Magdolen, advokát, Farská 50, 949
01 Nitra, IČO: 50 105 566, o žalobe na zaplatenie 2 664 eur s príslušenstvom, o vzájomnej žalobe č. 1
a vzájomnej žalobe č. 2, každá o zaplatenie 5 000 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 15Cb/55/2017 - 268 zo dňa 22. 10. 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Levice č. k. 15Cb/55/2017 - 268 zo dňa 22. 10. 2020 p o
t v r d z u j e.

II. Odvolací súd žalobcovi nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o uplatnenom nároku žalobcu na zaplatenie
sumy 2 664 eur s príslušenstvom a o vzájomných žalobách žalovaného na zaplatenie 5 000 eur s
príslušenstvom a 5 000 eur s príslušenstvom tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 2 664 eur, spolu s úrokom u omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 704 eur od 31. 05.

2017 do zaplatenia, zo sumy 960 eur od 01. 07. 2017 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku (I. výrok) Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvostupňového konania
voči žalovanému z nároku vyplývajúceho zo žaloby, v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (II. výrok). Vzájomnú žalobu č. 1 a vzájomnú žalobu č. 2 zamietol
(III. výrok). Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvostupňového konania voči žalovanému z nároku
zo vzájomnej žaloby č. 1 v rozsahu 100 % a z nároku zo vzájomnej žaloby č. 2 v rozsahu 100 %.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (IV. výrok). Žalovanému priznal nárok
na náhradu trov druhostupňového konania voči žalobcovi z nároku zo vzájomnej žaloby č. 1 v rozsahu
100%.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnostirozhodnutia,ktorým
sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (V. výrok) a žalovanému nepriznal
voči žalobcovi nárok na náhradu trov druhostupňového konania, vyplývajúcich zo žaloby (VI. výrok).

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 536 ods. 1 až 3, § 537 ods. 1 až 3, § 672a, § 369
ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), § 39 Občianskeho zákonníka, § 232 ods. 3, § 255 ods.
1, § 262 ods. 1, § 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).3. Vecne súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou, ktorú doručil
Okresnému súdu Levice (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) dňa 12. 09. 2017 domáhal uloženia
žalovanému povinnosť finančného plnenia vyčísleného v sume 2 664 eur spolu s úrokom z omeškania

vo výške 9 % ročne zo sumy 1 704 eur od 31. 05. 2017 do zaplatenia a zo sumy 960 eur od 01. 07. 2017
do zaplatenia, titulom nezaplatených faktúr za práce vykonané na základe zmluvy uzatvorenej medzi
stranami sporu dňa 30. 12. 2016. Zároveň si uplatnil aj nárok na náhradu trov konania.
V konaní nebol sporný samotný nárok žalobcu na úhradu faktúry č. 1 a č. 2, ktoré žalovaný nepopieral,
tieto nerozporoval, strany sporu nerozporovali ani samotnú platnosť zmluvy. Otázku platnosti alebo

neplatnosti zmluvy, alebo jej časti súd musí skúmať ex offo a navyše, pokiaľ odvolací súd v rámci
zrušujúceho rozhodnutia uložil prvostupňovému súdu povinnosť zaoberať sa aj samotnou zmluvou na
poskytovaniu elektroprác v B. - P., a. s., zo dňa 30. 12. 2016 obsahujúcu aj konkurenčnú doložku, bolo
preto povinnosťou súdu zaoberať sa otázkou platnosti tak zmluvy ako celku, ako aj jej jednotlivých
ustanovení.
Pred posudzovaním samotnej platnosti konkurenčnej doložky, sa súd zaoberal ešte ustálením doby

platnosti zmluvy, vzhľadom k tomu, že žalobca tvrdil, že táto mala zaniknúť 15. 05. 2017, teda k dátumu
uvedenom v samotnom odstúpení, čo však žalovaný spochybňoval. Uvedené bolo nevyhnutné pre
prijatie záveru, či k prípadnému porušeniu konkurenčnej doložky došlo v čase, na ktorý sa vzťahovala,
t. j. počas doby platnosti zmluvy, ako aj po dobu jedného roka po platnosti zmluvy, keďže žalovaný si
uplatnil nárok vyplývajúci až z dvoch porušení, ku ktorým malo podľa žalovaného dôjsť dňa 15. 05. 2017

(resp. 01. 06. 2017) a následne aj dňa 01. 08. 2018.
Strany sporu si výslovne nedohodli podmienky odstúpenia od zmluvy, ako ani si výslovne nedohodli
vylúčenie odstúpenia od zmluvy, dohodli si ale sankciu za odstúpenie od zmluvy bez právneho dôvodu.
Bez ohľadu aj na túto skutočnosť, pokiaľ žalobca nepreukázal splnenie podmienok na účinné doručenie
odstúpenia od zmluvy, nemožno mať zato, že došlo k účinnému odstúpeniu od zmluvy. Pokiaľ žalovaný

poukazoval na porušenie konkurenčnej doložky dňa 15. 05. 2017 (resp. 01. 06. 2017), keď mal žalovaný
vykonávať práce pre spoločnosť H., a dňa 01. 08. 2018, kedy žalobca vstúpil do zmluvného vzťahu
so spoločnosťou L. X., s. r. o., uvedené nastalo v čase platnosti zmluvy, ako aj v lehote jedného roka
po skončení platnosti zmluvy, počas ktorého obdobia sa žalobca zaviazal nevykonávať konkurenčnú
činnosť.

Súd vyhodnotil konkurenčnú doložku dojednanú v zmluve zo dňa 30. 12. 2016 za absolútne neplatnú, a
to pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko nespĺňala základné náležitosti
kogentného ustanovenia § 672a ObZ. V danom prípade (pre nedostatky konkurenčnej doložky)
nebolo možné konkurenčnú doložku ani obmedziť, pretože žalovaný v konaní žiadnym spôsobom
nepreukazoval výšku skutočnej ujmy, ktorá mu vykonávaním činnosti žalobcu mala vzniknúť, a teda aj

keby súd obmedzil rozsah konkurenčnej doložky len na revízne práce, elektrikárske a elektromontážne
práce, po dobu zmluvného vzťahu a na objekt P P. voči konkrétnemu subdodávateľovi, nemal zo strany
žalovaného žiadnym spôsobom preukázanú ujmu, ktorá mu porušením konkurenčnej doložky zo strany
žalobcu vznikla (ak by k jej porušeniu došlo). Pokiaľ teda konkurenčná doložka nebola dojednaná platne,
uvedené má za následok, že nemohlo dôjsť ani k jej porušeniu, a tým ani k vzniku nároku žalovaného

na zmluvnú pokutu/zmluvné pokuty. Ak žalovanému nevznikol nárok na zmluvnú pokutu, tak takýto
neexistujúci nárok si nemohol ani platne započítať (čo sa týka nároku na zmluvnú pokutu č. 1), či vôbec
ho, tak v rámci vzájomnej žaloby č. 1, ako aj v rámci vzájomnej žaloby č. 2, vymáhať v plnom rozsahu.
Pokiaľ žalobca, hoci aj počas trvania zmluvného vzťahu so žalovaným, keďže nedošlo k účinnému
odstúpeniu od zmluvy, uzatvoril pracovný pomer so spoločnosťou H., nemožno v žiadnom prípade

hovoriť o porušení konkurenčnej doložky, pretože k zákazu konkurencie sa žalobca zaviazal len v
postavení zhotoviteľa - teda fyzickej osoby podnikateľa. Pokiaľ je aj konkurenčná doložka upravená
v Obchodnom zákonníku, vzťahuje sa výlučne na vzťahy medzi podnikateľmi, ktoré vyplývajú z ich
podnikateľskej činnosti a nie je možné rozsah konkurenčnej doložky rozširovať aj na iné, ako obchodno -
záväzkové vzťahy, do ktorých vstupuje síce tá istá osoba, ale už nie v postavení podnikateľa. V opačnom

prípade by to znamenalo aplikáciu jednotlivých ustanovení obchodného práva aj na súkromnoprávne
vzťahy. Samotné uloženie zmluvnej pokuty č. 1 nebolo jednoznačné, keď žalovaný len konštatuje
porušenie písm. B/ zmluvy zo dňa 30. 12. 2016. O aké porušenie sa malo jednať, to však daný listinný
doklad neobsahuje (č. l. 28, 29). Navyše, ak žalobca v sprievodnom liste (ktorý ale nie je datovaný)
poukazuje na porušenie zmluvy dňa 15. 05. 2017, uvedeného dňa porušenie ani preukázané nebolo,

keďže k samotnému prečipovaniu a vstupu do areálu pre iný subjekt, došlo v prípade žalobcu až od
01. 06. 2017 a nie tak, ako to vyplýva zo sprievodného listu, že k porušeniu zmluvy malo dôjsť už
dňa 15. 05. 2017. Keďže žalovanému vznikne nárok za každé porušenie zmluvy, bolo aj v prípade
uloženia zmluvnej pokuty potrebné jednoznačne uviesť, o aké porušenie sa jedná. V danom prípadežalovaný, ale poukazuje na porušenie zmluvy, ktoré ku dňu 15. 05. 2017 nebolo preukázané vôbec. Vo
vzťahu k prípadnému porušeniu zo dňa 01. 06. 2017 o porušenie ísť nemôže, keďže žalobca bol len
v pracovnoprávnom vzťahu.

Čo sa týka potvrdenia o ubytovaní žalobcu od 15. 05. 2017 naďalej v obci Q. P. (č. l. 34), z tohto listinného
dokladu vyplýva len tá skutočnosť, že žalobca aj po tom, ako mu už neboli prideľované práce zo strany
žalovaného, zotrval na svojej pôvodnej ubytovni s najväčšou pravdepodobnosťou z toho dôvodu, že
uzatvoril pracovnoprávny vzťah so spoločnosťou H. pod hlavičkou ktorej spoločnosti mal vstupovať na
stavbu odo dňa 01. 06. 2017.

Potvrdenie X. B., že p. Q. X. mal na základe povolenia vstupu pracovať ako revízny technik odo dňa
15. 05. 2017 na stavbe v P. pre spoločnosť H. (č. l. 81), k tomuto súd dodáva, že z uvedeného dokladu
vyplýva, že malo dôjsť k prečipovaniu žalobcu.

Žalobca v postavení fyzickej osoby - podnikateľa dňom 01. 08. 2018 vstúpil do zmluvného vzťahu so
spoločnosťou L. X., s. r. o. so sídlom W., S. XX, s predmetom zmluvy a pracovnou pozíciou - revízny

technik elektrických zariadení Q. X.. Keďže v tomto prípade nebolo preukázané jednak vykonávanie prác
na stavbe B. P. zo strany žalobcu, ako aj nebolo preukázané, či spoločnosť L. X., s. r. o. mala postavenie
zmluvného partnera - objednávateľa - alebo dodávateľa alebo subdodávateľa na tejto stavbe, v prípade
zmluvnej pokuty č. 2, by žalovaný rovnako neuniesol dôkazné bremeno (ak by konkurenčná doložka
bola uzatvorená platne).

Čo sa týka vzájomnej žaloby č. 1 ako aj č. 2, v týchto častiach súd nárok na finančné plnenie zamietol, a
to z dôvodu tak neplatnosti samotnej konkurenčnej doložky, ako aj z dôvodu, že ani v prípade zmluvnej
pokuty č. 1, ako aj č. 2, nebolo zo strany žalovaného preukázané naplnenie jednotlivých ustanovení
konkurenčnej doložky za predpokladu, že táto by bola uzatvorená platne.

4. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie, ktorým žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vo veci sám rozhodol, a to tak, že vzájomnej žalobe zo dňa 10. 10. 2017 a zo dňa 03. 12. 2018
vyhovie v celom rozsahu a súčasne žalobcu zaviaže na náhradu trov konania.
Podané odvolanie odôvodnil s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/, g/ a h/ CSP. Ďalej v
odôvodnení podaného odvolania poukázal na to, že súd prvej inštancie už v rozsudku č. 1 celkom

správne posúdil spornú otázku týkajúcu sa odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu tak, že toto
nepovažoval za platné a účinné.
Súd prvej inštancie na základe posúdenia neplatnosti odstúpenia od zmluvy ďalej v rozsudku č. 1
správne konštatoval, že zmluva zostala platná do 31. 12. 2017 a konkurenčná doložka platí pre žalobcu
do 31. 12. 2018.

Otázkou odstúpenia od zmluvy bolo potrebné sa zaoberať, nakoľko žalobca ako obranu voči uplatnenej
vzájomnej žalobe tvrdil, že v čase kedy prišlo k porušeniu zmluvy, touto nebol viazaný, keďže od zmluvy
odstúpil.
Žalobca neuviedol žiadne vlastné tvrdenie o tom, kde, pre koho a aký druh práce v namietanom čase
vykonával, preto ani teoretické popretie zo strany žalobcu nemohlo byť účinné.

Žalovaný nad rámec dôkazného bremena, ktoré ho v konaní zaťažovalo, produkoval značné množstvo
dôkazov.
Odvolací súd prikázal súdu prvej inštancie, aby v ďalšom konaní opätovne preskúmal, vyhodnotil
žalovaným predložené listinné dôkazy, prípadne doplnil v tomto smere dokazovanie a opätovne posúdil
žalovaným uplatnený nárok vzájomnou žalobou, pričom uvedené má vplyv aj na posúdenie dôvodnosti

žalobcom uplatneného nároku, resp. jeho priznania.
Súd prvej inštancie po zrušujúcom uznesení vykonal pojednávanie dňa 26. 06. 2020 a dňa 30. 09. 2020,
ktoré odročil za účelom vyhlásenia rozsudku na termín 22. 10. 2020. Postup súdu prvej inštancie oddialil
prijatie rozhodnutia o jeden celý rok, pričom počas tejto doby nebol zo strany žalobcu navrhovaný žiadny
nový dôkaz, žalobca sa pojednávaní ani len nezúčastnil a tak súd prvej inštancie len prehodnocoval už

skôr zabezpečené dôkazy.
Výsledkom takéhoto postupu súdu je rozhodnutie o zamietnutí vzájomnej žaloby žalovaného založené
na novom názore súdu prvej inštancie, že konkurenčná doložka je neplatná.
Tento názor okrem toho, že je nesprávny, je minimálne prekvapivý, keďže súd v rozsudku č. 1 na str. 8
bod 8 uvádzal, že zmluvné strany vstúpili do zmluvného vzťahu 30. 12. 2016, že zmluva bola uzatvorená

na dobu určitú do 31. 12. 2017 a konkurenčná doložka bola uzatvorená na dobu jedného roka po
ukončení platnosti zmluvy. Ak žalobca nepreukázal účinné odstúpenie od zmluvy, konkurenčná doložka
platí pre žalobcu do 31. 12. 2018. Z celého ďalšieho textu odôvodnenia rozsudku č. 1 jednoznačne
vyplýva, že súd prvej inštancie považoval konkurenčnú doložku za platne dojednanú a zaoberal savýhradenaplnenímdikciedojednanéhozmluvnéhoustanoveniaozákazekonkurencie,t.j.čidošloalebo
nedošlo k porušeniu zákazu konkurencie zo strany žalobcu.
Súd prvej inštancie celkom zjavne za účelom opakovane deklarovať zamietavý postoj voči nárokom

žalovaného diametrálne zmenil svoj názor na platnosť konkurenčnej doložky a konštatoval dokonca jej
absolútnu neplatnosť s odkazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom,
keďže konkurenčná doložka neobsahuje základné náležitosti kogentného ustanovenia § 672a ObZ.
Ak súd prvej inštancie konštatuje rozpor konkurenčnej doložky so zákonom ku dňu 22. 10. 2020, potom
je namieste otázka, či súd prvej inštancie nepoznal právne predpisy v čase podania žaloby 12. 09.

2017, resp. v čase podania odporu 10. 10. 2017, keď vykonával rozsiahle dokazovanie k skutkovým
okolnostiam, t. j. či žalobca porušil alebo neporušil konkurenčnú doložku, ktorá podľa jeho názoru ani
nemá byť platná? Súd prvej inštancie nechal prebiehať súdny spor 3 roky a potom prišiel k záveru, že
musí skúmať platnosť konkurenčnej doložky ex offo?
Ak súd prvej inštancie uvádza, že konkurenčná doložka neobsahuje základné náležitosti § 672a ObZ,
tak potom nie je zrejmé, ktoré základné náležitosti konkurenčná doložka neobsahuje.

Vo vzťahu ku konkrétnej konkurenčnej doložke, táto bola jednoznačne definovaná územným rozsahom
B. P., preto sa vzťahuje na všetky subjetky na danej stavbe B. P., a teda aj na subjekty, voči ktorým
obmedzenie činnosti bolo v konkurenčnej doložke riadne špecifikované, v čoho dôsledku súdom prvej
inštancie vyfabulovaná nejednoznačnost'nezakladá neplatnosť dojednania.
Podľa zákona § 672a ObZ platí, že možno obmedziť činnosť, ktorá bola predmetom zmluvy, pričom

z konkurenčnej doložky vyplýva, že sa obmedzuje výkon revíznych prác, elektrikárskych prác a
elektromontážnych prác, teda prác ktoré korešpondujú s predmetom zmluvy.
Z uvedeného vyplýva, že na jednej strane súd prvej inštancie pripúšťa špecifikáciu predmetu zmluvy
ako dostatočnú (elektro práce Q. a .s.), avšak na strane druhej už rovnaká, či dokonca podrobnejšia
špecifikácia v konkurenčnej doložke je odrazu príliš všeobecná a značne rozsiahla, zakladajúca

neplatnosť konkurenčnej doložky. Takýto výklad je absolútne neudržateľný a neprijateľný.
Nie je zrejmé na základe čoho by mal žalovaný preukazovať ujmu, resp. vznik škody v dôsledku
porušenia konkurenčnej doložky, keďže predmetom nároku žalovaného nie je nárok na náhradu škody,
ale zmluvne dojednaná sankcia za porušenie zmluvy (§ 544 OZ).
Z vyššie uvedeného celkom jednoznačne vyplýva, že v konkurenčnej doložke dojednanej v bode B/

Zmluvy na poskytnutie elektro prác v B., a. s., zo dňa 30. 12. 2016 neabsentuje žiadna náležitosť
vyplývajúca z ustanovenia § 672a ObZ, a teda ani nemožno konštatovať jej neplatnosť podľa § 39 OZ.
Žalovaný od začiatku tvrdil, že prišlo k porušeniu konkurenčnej doložky vykonávaním elektrikárskych
a revíznych prác pre dodávateľa spoločnosť H., s. r. o., a to formou subdodávky cez iných
sprostredkovateľov v lokalite P P., a to v čase kedy žalobca prestal vykonávať práce pre žalovaného 01.

06. 2017 a s poukazom na predloženú zmluvu o dielo zo dňa 01. 08. 2018 vykonávaním elektrikárskych
a revíznych prác pre dodávateľa L. X. s. r. o aj ku dňu 01. 08. 2018.

5. K podanému odvolaniu žalovaného sa žalobca písomne nevyjadril.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas,
oprávneným subjektom - stranou v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa a po skonštatovaní, že
podané odvolanie má zákonné náležitosti a odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody,
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, byť pritom

viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť
dokazovanie, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a po oboznámení
sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, a preto je
potrebné napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť.

7. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.9. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci,
dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP, rozhodnutie náležite odôvodnil, pričom
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. S prihliadnutím

na rozsah odvolania žalovaného a odvolacie dôvody žalovaného uvedené v jeho odvolaní, odvolací súd
konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel k záveru, že podané odvolanie žalovaného nie je
dôvodné. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí
vo veci samej, ako aj s jeho dôvodmi, stotožňuje a na tieto poukazuje, pričom odvolací súd zároveň
konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil

žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok a
pokiaľ sa týka preskúmania veci samej odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie z hľadiska
posúdenia dôvodnosti žaloby žalobcu, ako aj nedôvodnosti vzájomných žalôb žalovaného, dospel k
správnym skutkovým a právnym záverom, a teda rozsudok súdu je vecne správny.

10. Predmetom podaného odvolania žalovaného bola teda jeho argumentácia zameraná na dôvodnosť

ním uplatnených zmluvných pokút vzájomnými žalobami, a to každá v sume 5 000 eur, ktoré si uplatnil
voči žalobcovi v súlade s bodom B/ podľa uzavretej zmluvy zo dňa 30. 12. 2016.

11. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, a to bodu 30. je zrejmé, že
prvostupňový súd vyslovil právny názor podľa ktorého konkurenčnú doložku dojednanú v zmluve zo dňa

30. 12. 2016 považoval za absolútne neplatnú, a to pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho
zákonníka, nakoľko nespĺňala základné náležitosti kogentného ustanovenia § 672a ObZ. Ak teda
žalovanému nevznikol nárok na zmluvnú pokutu, tak takýto neexistujúci nárok si nemohol ani platne
započítať.

12.Podľaust.§39Občianskehozákonníkaneplatnýjeprávnyúkon,ktorýsvojímobsahomaleboúčelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

13. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že
právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami

sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. O nedovolenosť, a teda aj absolútnu neplatnosť právneho
úkonu je tiež v prípade, keď sa tento prieči dobrým mravom.

14. V danom prípade bolo teda jednoznačne preukázané, že strany sporu uzavreli dňa 30. 12. 2016
zmluvu o dielo, a to na dobu určitú do 31. 12. 2017, predmetom ktorej boli elektro práce v B. P., a. s.

V bode B/ si zmluvné strany dohodli zmluvnú pokutu podľa ktorej sa zhotoviteľ zaväzuje, že on a ani
jeho zamestnanec ani jeho subdodávatelia nebudú vykonávať pre zmluvného partnera objednávateľa,
ani pre žiadneho dodávateľa alebo subdodávateľa, ktorí vykonávajú akékoľvek práce na stavbe, kde
vykonáva alebo bude vykonávať práce zhotoviteľ podľa tejto zmluvy, ktoré sú predmetom činnosti
zhotoviteľa, t. j. revízne práce, elektrikárske, elektromontážne práce alebo inú činnosť, ktorá by mala

konkurenčnú/súťažnú povahu voči podnikaniu objednávateľa, a to počas platnosti tejto zmluvy ako
aj do doby jedného kalendárneho roku od ukončenia platnosti tejto zmluvy. Zhotoviteľ sa zaväzuje
vykonať všetky primerané opatrenia voči svojim zamestnancom alebo subdodávateľom, aby zabezpečil
splnenie uvedeného záväzku. V prípade porušenia uvedeného záväzku je zhotoviteľ povinný zaplatiť
objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 5 000 eur.

15. Základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania je, či súd prvej inštancie dospel k vecne
správnemu záveru, že predmetná dohoda podľa bodu B/ uzavretej zmluvy je absolútne neplatná podľa
ust. § 39 Občianskeho zákonníka.

16. Zmluvná pokuta je upravená v § 544 a § 545 Občianskeho zákonníka, ktorá platí aj pre obchodné
vzťahy s odchýlkami vyplývajúcimi z ust. § 300 až § 302 Obchodného zákonníka. Účelom zmluvnej
pokuty je zabezpečenie splnenia zmluvnej povinnosti. Obvykle sa ňou sankcionuje porušenie základnej
povinnosti z uzavretej zmluvy. Pri dojednaní zmluvnej pokuty je potrebné dbať na to, aby nešlo o
dojednanie nedovolené, teda také, ktoré by svojim obsahom alebo účelom odporovalo zákonu alebo ho

obchádzalo, alebo sa priečilo dobrým mravom (§ 3 Občianskeho zákonníka), pretože takéto ustanovenie
v zmluve by bolo absolútne neplatné v zmysle ust. § 39 Obč. zák. Ak by dojednanie o zmluvnej
pokute odporovalo zásadám poctivého obchodného styku, právo na jeho zaplatenie by nebolo súdne
vymožiteľné (§ 265 Obch. zák.).17. Podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy SR každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj
právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.

18. Podľa ust. § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná
samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku
alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť
registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu.

19. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. b/ Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba,
ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia.

20. S poukazom na vyššie citované zák. ust. vo vzťahu k obsahu bodu B/ uzavretej zmluvy zo dňa 30. 12.
2016, ktorým došlo k dohode o zmluvnej pokute je zrejmé, že porušením záväzku žalobcu so súčasným

nárokom žalovaného na zmluvnú pokutu malo byť podnikanie žalobcu, konanie jeho zamestnanca,
ako aj podnikanie jeho subdodávateľa. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé akým zákonným spôsobom by
mohol žalobca zamedziť jeho zamestnancovi alebo svojmu subdodávateľovi, aby vykonávali činnosť,
podnikateľskú činnosť v prospech objednávateľa žalovaného, dodávateľa a subdodávateľa. Uvedená
formulovaná požiadavka žalovaného v predmetnej časti zmluvy je značne absolútne koncipovaná, v

rozpore s poctivým obchodným stykom a možno konštatovať, že aj nevykonateľná žalobcom. Taktiež
formulácia o inej činnosti, ktorá by mala konkurenčnú/súťažnú povahu voči podnikaniu objednávateľa
má absolútne všeobecný charakter a je možné túto časť taktiež považovať za neurčitú a nezrozumiteľnú.

21. S poukazom na vyššie uvedené sa teda odvolací súd stotožnil s názorom vysloveným súdom prvej

inštancie vo svojom rozhodnutí, pričom teda odvolací súd taktiež považoval konkurenčnú doložku v
zmysle bodu B/ zmluvy zo dňa 30. 12. 2016 za absolútne neplatnú v zmysle ust. § 39 Občianskeho
zákonníka.

22. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu dospel odvolací súd k záveru, že

žalovanému nárok na zmluvné pokuty nevznikol, a teda aj jeho vzájomné žaloby na zaplatenie súm
dvakrát 5 000 eur s príslušenstvom, ktoré mu mali vzniknúť titulom práva na zmluvné pokuty, sú
nedôvodné.

23. Odvolací súd taktiež konštatuje, že žalovaný v odvolacom konaní neuviedol žiadne právne

relevantné tvrdenia, ktorými by sa súd prvej inštancie nebol zaoberal a riadne ich neodôvodnil. Odvolací
sú preto konštatuje, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym
skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.

24. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP

potvrdil.

25. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
Úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

26. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
akjedovolateľvsporochsochranouslabšejstranypodľadruhejhlavytretejčastitohtozákonazastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).