Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, March 28, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Co/21/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119203420
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7119203420.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a členiek senátu

JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v právnej veci navrhovateľa H. C.
nar. X.XX.XXXX bývajúci v W. na B. X zastúpeného JUDr. Tatianou Jánošíkovou advokátkou so sídlom
v Košiciach na Rooseveltovej 6 proti manželke Ing. Q. K. nar. X.X.XXXX bývajúcej v W. na B. X v konaní
o rozvod manželstva o odvolaní manželky proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 9.7.2021, č. k.
18Pc/24/2019-176 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo výroku I. rozviedol manželstvo manželov a vo výroku
II. vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie založil na zistení, že manželia nežijú manželský život už dlhšiu dobu, nehospodária
spolu, ani nevedú spoločnú domácnosť, ich manželstvo je trvalo a vážne rozvrátené a je len formálnym
zväzkom. Príčinou rozvratu manželstva je vzájomné citové odcudzenie a vzájomné vzťahy sú tak vážne
rozvrátené, že nie je predpoklad, aby obnovili manželské spolužitie, preto manželstvo s poukazom na
ust. § 22, § 23 Zákona o rodine rozviedol. Zároveň sa vysporiadal aj s otázkou, či bolo manželstvo
účastníkov už skôr rozvedené. S poukazom na ust. § 23 Zákona o rodine uviedol, že manželstvo môže

byť podľa právneho poriadku Slovenskej republiky zrušené rozvodom výlučne súdnym rozhodnutím.
Slovenský právny poriadok umožňuje uznať cudzie rozhodnutie a dohody v rodinných vzťahoch za
podmienok stanovených zákonom č. 97/1963 Zb. o Medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.
Predložená dohoda rozvodovej zmluvy uzavretá v Marockom kráľovstve sa však prieči slovenskému
verejnému poriadku. Slovenský právny poriadok nepozná právny inštitút akým je rozvodová dohoda
alebo dohoda o rozvode, a teda neumožňuje manželom spísať dohodu, resp. zmluvu, ktorou sa
rozvedie ich manželstvo vrátane dohody spísanej alebo osvedčenej u notára. Uvedené nie je možné ani

schválením súdu, preto považoval rozvodovú zmluvu za dohodu, ktorá sa prieči slovenskému verejnému
poriadku v zmysle ust. § 64 písm. f/ ZMPSP. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

3.Protivýrokuorozvodemanželstvapodalavzákonnejlehoteodvolaniemanželka.Uviedla,žesúdprvej
inštancie jej zabránil splneniu procesných podmienok a nesprávnym procesným postupom znemožnil,
aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. O rozvode manželstva rozhodol nesprávne a rozhodoval nesprávne obsadený súd, pretože

manželstvo bolo rozvedené v roku 2015 v Maroku a na Slovensku to mal legalizovať krajský súd. Manžel
doložil rozvodové papiere z roku 2015 v Maroku. Rozvod uskutočnený v Maroku mal uznať krajský súd
na to určený. Súdne konanie malo množstvo pochybení, ktoré viedli k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci
a súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Vďalšom nebolo umožnené vypovedať svedkom, ktorým by protistrana mohla klásť otázky vo vzťahu k
páchaniu trestnej činnosti občana Maroka na území Európskej únie. Nesúhlasí s rozsudkom v znení
dlhodobého rozvratu zapríčineného nezáujmom o manželské spolužitie a rodinný život a žiadala o

legalizáciu rozvodu manželstva z roku 2015 na príslušnom krajskom súde. Na súde manžel krivo svedčil
o nej a jej práva ako občianky Európskej únie boli porušené. Taktiež žiada o dokázanie medzinárodného
zločinu spáchanom na jej osobe. Okrem iného uviedla, že o rozvode manželstva na marockom súde
nič nevedela dovtedy, kým jej tom sám navrhovateľ nepovedal a kým si to nedala zistiť advokátskou
kanceláriou v Maroku v roku 2020. Napriek rozvodu páchal naďalej trestné činy nielen na jej osobe,

s ktorou odmietal bezpodielové manželstvo. S plným vedomím páchal ďalšie trestné činy a po roku
2015 nezákonne zobral pôžičku z banky na byt, založil firmu, podal návrh na rozvod manželstva, klamal
zamestnávateľovi, krivo svedčil na súde a pred OČTK. Nie je pravdou, že sa podieľala na rozvrate
manželstva, bol to navrhovateľ, ktorý odmietal mať deti a ktorý ju začal podvádzať s inou ženou. Každá
manželka, ktorú manžel ignoruje má pravo na to, aby ho upodozrievala, že svoje biologické potreby si
vykonáva mimo manželstva. Keďže ju navrhovateľ oklamal žiadala svedkov, rodinu, kamarátov aby to

dokázali. Nakoľko rozhodnutie Okresného súdu Košice I vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci žiada, aby súdna dokumentácia bola postúpená na príslušný krajský súd, ktorý by mal legalizovať
rozvod v Maroku z roku 2015.

4. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu manželky uviedol, že ho považuje za neopodstatnené a

navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. K tvrdeniu manželky, že súd jej mal
zabrániť naplniť procesné podmienky a nesprávnym procesným postupom jej znemožnil uskutočniť jej
patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces uvádza, že manželka
nekonkretizovala údajný nesprávny procesný postup súdu, ktorým malo dôjsť k porušeniu práva na
spravodlivý proces. K námietke, že o rozvode rozhodoval súd nesprávne a nesprávne obsadený súd,

pretože rozvod v Maroku mal legalizovať krajský súd na to určený uvádza, že vykonaným dokazovaním
sa nepreukázala existencia rozhodnutia marockého súdu, ktorým by bolo manželstvo účastníkov
rozvedené, preto nebolo čo legalizovať krajským súdom. V konaní bola predložená iba kópia prekladu
dohody tej rozvodovej zmluvy, s ktorým dôkazom sa súd prvej inštancie náležite vysporiadal, keď
vyslovil právne posúdenie tejto tzv. rozvodovej zmluvy v bode 17. rozsudku. Rozvodová zmluva spísaná

notárom v Maroku nie je súdnym rozhodnutím spôsobilým pre uznanie v Slovenskej republike z dôvodu
jeho rozporu so slovenským právnym poriadkom podľa ust. § 64 písm. f/ zákona č. 97/1963 Zb. o
medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Právomoc slovenského súdu konať a rozhodnúť vo
veci je daná podľa § 38 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. citovaného zákona. Keďže manželka je občianku
SR je daná právomoc slovenského súdu vo veciach rozvodu. Manželka na jednej strane s návrhom

na rozvod súhlasí, sama participuje na spísaní návrhu na rozvod manželstva, neskôr namieta, že
rozvod bol už skôr realizovaný v Maroku, čím spochybňuje konanie, ktorého začatie iniciovala spolu s
manželom, následne so späťvzatím návrhu na rozvod nesúhlasí, čím prejavuje vôľu, aby súd vo veci
konal a keď súd rozhodne o rozvode, podá voči nemu odvolanie. Procesné správanie manželky je
rozporuplné a protichodné. Podľa jeho názoru podala odvolanie proti odôvodneniu rozsudku, keďže s

rozvodom manželstva na súde vyslovene súhlasila a podaným odvolaním sleduje najmä to, aby súd
pozmenil dôvody rozvodu manželstva a aby do odôvodnenia rozhodnutia súd poňal ňou vykonštruované
dôvody rozvodu. V ďalšom žiada legalizáciu rozhodnutia o rozvode pričom takéto rozhodnutie neexistuje
a rozvodová zmluva nemá povahu súdneho rozhodnutia. Všetky ostatné tvrdenia uvádzané manželkou
sú prejavom jej snahy spôsobovať mu rôzne schválnosti a strpčovať mu ako cudzincovi život na

Slovensku. Tvrdenia manželky o trestných činoch sú osočovaním jeho osoby a všetky tieto tvrdenia sú
nepravdivé. Na území Slovenskej republiky žije bezúhonným spôsobom života, je vzdelaný, pracuje v
IT oblasti ako teamleader so znalosťou niekoľkých cudzích jazykov, svojimi schopnosťami a pracovnými
skúsenosťami si vie zabezpečiť veľmi slušnú životnú úroveň. Tvrdenia manželky, že jej súd neumožnil
vyjadriť sa k podstatným skutočnostiam nie sú pravdivé. Manželka je voči nemu veľmi nepriateľsky

naladená, čo vyplýva aj z jej odvolania. Touto nevraživosťou voči nemu bol poznačený aj priebeh
súdneho pojednávania. Z tohto dôvodu musel súd usmerňovať správanie manželky na pojednávaní v
zmysle, aby sa vyjadrovala k skutočnostiam významným pre prejednávanú vec. Popiera a označuje za
vymyslené a absurdné všetky obvinenia manželky z údajnej trestnej činnosti, či akéhokoľvek nekalého
alebo zištného konania voči nej, štátnym orgánom alebo komukoľvek inému.

5. Manželka podaním z 22.9.2021 uviedla, že v odvolaní je definovaný dôvod proti rozhodnutiu
Okresného súdu Košice I. Základnou požiadavku je to, aby Slovenská republika v zastúpení príslušnéhokrajského súdu uzákonila podľa zákonov SR rozvod medzinárodného manželstva navrhovateľa a jej ako
občianky EÚ na základe súdneho rozhodnutia o rozvode manželstva z roku 2015 v Agadire v Maroku.

6. Ďalšie vyjadrenia doručené neboli.

7. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9.Odvolacísúdpreskúmalnapadnutýrozsudoksúduprvejinštanciezodňa13.12.2019spoluskonaním,
ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP v spojení s § 66 CMP a dospel k záveru, že
súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona
o rodine, v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v

konaní najavo, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom
rozsahu stotožňuje.

10. Konajúci súd sa dôsledne vysporiadal aj s námietkami manželky uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili
v podstate jej obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a ani v odvolacom konaní neuviedla

žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o rozvode manželstva. Odvolací súd
dospel k záveru, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne zistené a preukázané
všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o rozvode manželstva, v dôsledku čoho ani odvolací súd
nemá pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie.

11. Odvolaciu argumentáciu manželky možno zhrnúť tak, že namieta nedostatok vecnej príslušnosti
súdu prvej inštancie, ktorý rozhodoval o rozvode manželstva, nakoľko neboli splnené procesné
podmienky. Odvolací súd uvádza, že skúmanie splnenia procesných podmienok je úradnou povinnosťou
súdu počas celého priebehu konania. K uvedenej odvolacej argumentácii manželky je dôležité stručne
uviesť rozhodné okolnosti. Účastníci uzavreli manželstvo dňa 12.10.2011 v Agadire v Marockom

kráľovstve. Manželstvo bolo zapísané v osobitnej matrike Ministerstva vnútra vo zväzku OM/76 ročník
2011 na strane 255 pod poradovým číslom 510. Podľa predloženej dohodnutej rozvodovej zmluvy z
29.12.2015 spísanej 16.12.2015 na oddelení poradenstva rodinného práva Okresného súdu v Agadire
v Marockom kráľovstve č. 2046/15 obaja manželia súhlasne vyhlásili, že chcú manželstvo rozviesť v
súlade s dohodnutou rozvodovou zmluvou. Argumentácia manželky je zmätočná, keď na jednej strane

vo vyjadrení k návrhu na rozvod manželstva uvádza, že uznanie cudzieho rozhodnutia nie je možné
nakoľko slovenský právny poriadok dohodu o rozvode manželstva nepozná a na strane druhej žiada o
uznanie tohto cudzieho rozhodnutia, ktoré ani nemala podpísať. K uvedenému je potrebné uviesť aj to,
ževkonanínebolpredloženýorigináldokumentu-dohodnutejrozvodovejzmluvyvarabskomjazyku,ale
iba jeho preklad v slovenskom jazyku. Z takto predloženého dokumentu bez potvrdenia, že ide o overený

preklad listiny, ktorej originál ani nebol pripojený, nemožno jednoznačne vyvodiť, či vôbec takáto dohoda
bola medzi manželmi uzavretá. V ďalšom navrhovateľ na pojednávaní 9.7.2021 potvrdil, že síce boli s
manželkou za sudcom v Maroku, ale k rozvodu nedošlo a ani nemá vedomosť o rozvode ich manželstva
v Maroku. Manželka vo vzťahu k dohode o rozvode manželstva poukazovala na to, že o žiadnom
rozvode v Maroku nevedela, pri jednotlivých úkonoch v rozvodovom konaní nebola, nakoľko sa tam

nezdržiavala a jedinú listinu, ktorú podpísala, bola žiadosť o poskytnutie úveru na zakúpenie apartmánu
v Maroku. Manželia tak pred súdom prvej inštancie zhodne tvrdili, že o rozvode ich manželstva v
Marockom kráľovstve nemajú vedomosť. V prejednávanom prípade teda niet rozhodnutia svedčiaceho
o rozvode manželstva. Manželstvo účastníkov na území Slovenskej republiky v čase podania návrhu
právne trvalo. Pre konanie na súde prvej inštancie bolo podstatné, že účastníci nepredložili žiadne

cudzie uznané rozhodnutie ( dohodnutú rozvodovú zmluvu ), ktoré by v prípade jeho predloženia bránilo
súdu pokračovaniu v konaní z dôvodu zrušenia manželstva iným rozhodnutím. Súd prvej inštancie
preto postupoval v súlade s ust. § 38 ods. 1 ZMPSP, nakoľko bola daná jeho právomoc rozhodovať vo
veci rozvodu, keďže manželka je slovenským občanom a v konečnom dôsledku bol aj vecne, miestnepríslušný na konanie o rozvod manželstva v súlade s ustanoveniami Civilného mimosporového konania.
V ďalšom je potrebné uviesť, že ani odvolací súd nie je oprávnený postúpiť vec inému krajskému súdu
na uznanie cudzieho rozhodnutia, nakoľko z obsahu návrhu navrhovateľa jednoznačne vyplýva čoho

sa domáha t.j. rozvodu manželstva. Odvolací súd preto dospel k záveru, že konanie netrpelo vadami
brániacimi súdu v konaní a rozhodnutí vo veci samej.

12. Vo vzťahu k odvolacieho dôvodu manželky, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutočný stav
veci je potrebné poznamenať, že ani pri rešpektovaní vyšetrovacej zásady súd nemusí vykonať všetky

účastníkom navrhnuté dôkazy, pretože výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať,
je výlučne na súde aj s poukazom na článok 10 ods. 1 a 2 základných princípov CMP, z ktorého vyplýva,
že dôkazy a tvrdenia účastníkov hodnotí súd podľa vlastnej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých
spočíva tento zákon, pričom žiaden dôkaz nemá predpísanú silu. Právomoc konať vo veci, ktorej sa
návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc súdu posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu
sú potrebné, a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/2003). Odvolacia

argumentácia manželky vo vzťahu k nevypočutiu svedkov nie je dôvodná, nakoľko zo zápisnice o
pojednávaní z 9.7.2021 vyplýva, že návrhy na doplnenie dokazovania nemá a súhlasí s rozvodom.
Zároveň je potrebné podotknúť, že ani pri rešpektovaní vyšetrovacej zásady súd nemusí vykonať všetky
účastníkom navrhnuté dôkazy, výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať je výlučne
na súde, ktorý musí dbať nato, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať podstatný

skutkový poznatok uvedený účastníkom konania, ak tento skutkový poznatok nebude preukazovať iným
spôsobom. Na druhej strane je potrebné vylúčiť taký dôkaz, ktorý nemôže smerovať k preukázaniu
sporných skutočností, a teda týka sa skutočností právne bezvýznamných a tiež takých, ktoré účastníci
navrhli s úmyslom predložiť súdne konanie. Dokazovanie správania navrhovateľa na ktoré poukazuje v
odvolaní manželka prekračuje rámec konania o rozvod manželstva, nakoľko patrí do kompetencie iných

úradov eventuálne orgánov činných v trestnom konaní, preto aj výsluch svedkov v uvedenom smere
je nadbytočný

13. K odvolaciemu dôvodu manželky, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, odvolací
súd podotýka, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je
chybnou aplikáciu práva na zistený skutkový stav a dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne závery. V tomto prípade súd prvej inštancie
dostatočne zistil skutočný stav, použil správne ustanovenia Zákona o rodine a správne ich aplikoval na

zistený skutočný stav.

14. K odvolaciemu dôvodu manželky je v ďalšom potrebné uviesť, že podstata práva na spravodlivý
súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a
v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Odvolací

súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasňuje skutkový a právny
základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka
súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí

právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním
a hodnotením dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predkladaným výkladom všeobecne záväzných
právnych predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj IV. ÚS 252/2004, I. ÚS 50/2004, II. ÚS 3/1997,
II. ÚS 251/2003). Za porušenie tohto základného práva teda nemožno považovať neúspech, resp.

nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní
dôkazov a ich vyhodnotení skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne
za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a neboli prijaté v
zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O
svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by

sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo
význam. Stručne možno zhrnúť, že odlišný názor účastníka konania vo vzťahu k hodnotiacemu úsudku
súdu nečiní rozsudok nepreskúmateľným ani nezákonným.15. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že odôvodnenosť rozvodu sa opiera o hmotno-právne
dôvody dané § 23 ods. 1 Zákona o rodine. Súd musí dospieť k záveru, že manželstvo už viac nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Vážnosť rozvratu

manželstva spočíva v dôvodoch, ktoré viedli k podaniu návrhu na rozvod. Manželstvo je dostatočne
vážne rozvrátené vtedy, ak už nemôže plniť svoj účel. Jeho účelom je vytvoriť harmonické a trvalé
životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Počas svojej existencie plní funkciu sociálnu,
ekonomickú, biologickú a výchovnú. Manželstvo možno rozviesť až vtedy, keď sa už žiadna z týchto
funkcií v manželstve nerealizuje. Odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že

v manželstve pretrváva dlhodobý rozvrat zapríčinený nezáujmom o manželské spolužitie a o rodinný
život, pričom manželia nežijú spolu od roku 2019. Navrhovateľ poprel možnosť obnovy manželského
a partnerského spolužitia a na týchto svojich postojoch zotrval aj v priebehu odvolacieho konania.
Napokon obaja manželia presvedčivo deklarovali nezáujem zotrvať v manželstve, čomu nasvedčuje
aj vyjadrenie manželky vyplývajúce zo zápisnice z 9.7.2021v tom zmysle, že nemá záujem o ďalšie
manželské spolužitie a súhlasila s rozvodom manželstva, ktoré považuje za vážne a trvalo rozvrátené. V

predmetnom prípade nie je možné trvať na zachovaní manželstva, ak dlhodobo neplní základné funkcie,
čo vyplýva z postoja oboch manželov a jeho zachovanie, prípadne zrušenie z dôvodov uvádzaných
manželkou nie sú opodstatnené, nakoľko spočívajú hlavne v jej nesúhlase s rozhodnutím súdu prvej
inštancie .

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil a podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením,
pričom na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

17. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).