Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 26, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/147/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413224367
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1413224367.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu

JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: I.M. T., L.. X.X.XXXX, J.
J. XXXX/XX, J., zast. advokátkou JUDr. Martinou Orlíkovou, Saratovská 6, Bratislava, proti žalovaným:
X/ W.. S.. E. V., L.. XX.X.XXXX, X/ K. V., L.. X.X.XXXX, X/ C. V., L.. XX.X.XXXX, E. J. I. XX, J., žalovaní 1/,
3/ zastúpení advokátom JUDr. Jozefom Tuhovčákom, Záhradnícka 41, Bratislava, o zaplatenie 5.168,28
eur s prísl., na odvolanie žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV z 26. júna 2018 č.
k. 6C/151/2014-251, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa proti žalovaným 1/, 2/ 3/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 %.
O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/, 2/, 3/ povinnosť spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi 5.168,28 eur s 5,05 % úrokom z omeškania od 25.9.2014 do zaplatenia,
všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. Zároveň súd prvej
inštancie žalobcovi priznal voči žalovaným 1/, 2/ a 3/ nárok náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca spolu s manželkou boli bezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti a to rodinného domu súp. Č.. XXXX, postaveného na parc. č. XXXX/
XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria vo výmere 68 m2, pozemku parc. č. XXXX/XXX druh
pozemku: orná pôda vo výmere 45 m2 a pozemku parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavané plochy
a nádvoria vo výmere 148 m2, ktoré nadobudli dobrovoľnou dražbou dňa 16.10.2013. Žalobca v konaní
žiadalodžalovanýchvydaniebezdôvodnéhoobohateniaza156dníneoprávnenéhoužívaniauvedených

nehnuteľností v období od 16.10.2013 do 16.12.2013 a v období od 1.3.2014 do 2.6.2014. Žalobca
s manželkou neudelili žalovaným písomný ani ústny súhlas na užívanie predmetných nehnuteľností,
ktoré žalovaní napriek tomu užívali. Hneď po tom, ako vydražili uvedené nehnuteľnosti, žalobca od
žalovanýchpožadoval,abysavysťahovali,alebezúspešne.Dňa17.10.2013žalobcasmanželkouchceli
prevziať nehnuteľnosti a dohodnúť sa o vysťahovaní žalovaných, žalovaný 1/ mu však oznámil, že
dražbu napadol na súde a že z toho dôvodu im nehnuteľnosť neodovzdá. Súd prvej inštancie ďalej
zistil, že dňa 17.12.2013 žalobca s manželkou so žalovaným 1/ uzavreli nájomnú zmluvu na obdobie

3 mesiace do 28.2.2014 s dohodnutým nájomným vo výške 994 eur mesačne, pričom žalovaný 1/ toto
dohodnuté nájomné počas trvania nájomnej zmluvy neuhradil. Keďže žalovaní dom nevypratali, rozhodli
sa ho predať, pričom žalovaný 1/ sa žalobcovi ponúkol, že nájde na dom kupca z jeho rodiny, s čím
žalobca súhlasil. Žalovaný 1/ tvrdil, že sa so žalobcom dohodol, že pokiaľ túto nehnuteľnosť žalovaníspätne odkúpia, alebo zoženú kupujúceho, nebudú musieť platiť nájom aj napriek tomu, že uzavreli
nájomnú zmluvu. Žalovaný 1/ ďalej tvrdil, že sprostredkovali záujemcom o kúpu nehnuteľností Ď. a D.
kúpuspornýchnehnuteľnostíatítoichajkúpili.Napriekuvedenémužalobcaodnichpožadovalnájomné.

Výpoveď svedka R. Ď., ohľadne kúpnej ceny považoval žalovaný 1/ za nepravdivú a zavádzajúcu, keďže
mal za to, že časť kúpnej ceny bola uhradená v hotovosti. V nehnuteľnostiach býval aj v období od
16.10.2013 do 2.6.2014 spolu so žalovanou 2/ a dcérou. Žalovaný 3/ sa tam nezdržiaval, lebo študoval
na vysokej škole v Prahe a tam aj pracoval. Počas trvania nájomného vzťahu a ani za obdobie pred a
po uzavretí nájomnej zmluvy žalovaní žalobcovi neplatili žiadne nájomné, ani inú odplatu za užívanie

predmetnej nehnuteľnosti, pretože bola medzi nimi dohoda, že pokiaľ nájdu kupca na dom, resp. ak
dom oni spätne odkúpia nemusia platiť nájom. Z prehľadu ponúk realitných kancelárií na prenájom
rodinného domu v Devínskej Novej Vsi súd prvej inštancie ďalej zistil, že výška mesačného nájomného
bola v rozmedzí od 5,71 eur/m2/mesiac do 9,65 eur/m2/mesiac. Konatelia obchodných spoločností
RIGOS s.r.o. a EMO-CAR, s.r.o., potvrdili, že v kúpnej cene, ktorú vyplatili žalobcovi a jeho manželke ako
predávajúcim za sporné nehnuteľnosti nebola zahrnutá odplata za užívanie predmetu kúpy žalovanými

a to ani za obdobie trvania nájomnej zmluvy a ani za obdobie, ktoré je predmetom prejednávanej
veci. V súvislosti s kúpnou zmluvou nebola uzavretá ani žiadna dohoda, predmetom ktorej by bolo
vysporiadanie nárokov predávajúcich (žalobcu a jeho manželky) voči žalovanému 1/ a členom jeho
rodiny, ktoré predávajúcim vznikli titulom užívania nehnuteľnosti W.. S.. V. a členmi jeho rodiny. Uvedené
skutočnosti potvrdil aj vo svojej výpovedi v postavení svedka R. Ď..

3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba je čiastočne dôvodná. Mal
preukázané, že žalobca spolu s manželkou nadobudli predmetné nehnuteľnosti do bezpodielového
spoluvlastníctva dobrovoľnou dražbou dňa 16.10.2013, pričom predchádzajúcimi vlastníkmi týchto
nehnuteľností boli žalovaní l/, 2/. Po dobrovoľnej dražbe žalovaní 1/-3/ naďalej užívali nehnuteľnosti,

pričom v období od 16.10.2013 do 16.12.2013 nehnuteľnosti užívali bez právneho titulu, pričom z titulu
nájmu nehnuteľnosti užívali od 17.12.2013 do 28.2.2014. V ďalšom období od 1.3.2014 do 2.6.2014,
žalovaní nehnuteľnosti opätovne užívali bez právneho titulu. Vzhľadom na to súd prvej inštancie
vychádzal z toho, že obdobím, v ktorom žalovaní užívali nehnuteľnosti bez právneho titulu je obdobie
od 16.10.2013 do 16.12.2013 a obdobie od 1.3.2014 do 2.6.2014, čo je spolu 156 dní. Užívaním

predmetných nehnuteľností bez právneho titulu sa žalovaní na úkor žalobcu bezdôvodne obohatili. Vo
vzťahu k obrane žalovaného 3/, že tento v predmetných nehnuteľnostiach v žalovanom období nebýval,
keďže študoval v Prahe, súd prvej inštancie uviedol, že z potvrdenia o štúdiu vydaného E. Š. C. S. E.Q.
E. G., M..G..D.., E. S. T. W. E. J. L., že by mal žalovaný 3/ študovať v Prahe a teda že by predmetné
nehnuteľnosti neužíval. Tvrdenie žalovaného 3/, že sa nezdržiaval v predmetných nehnuteľnostiach

v rozhodnom čase tak nebolo potvrdené. Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia, súd prvej
inštancie vychádzal z prieskumu realitných kancelárií v danej mestskej časti, podľa ktorého hladina
nájmu obdobných rodinných domov bola v inkriminovanej dobe na úrovni od 5,71 eur/m2 do 9,65 eur/
m2 mesačne. Preto sa stotožnil s výškou uplatneného bezdôvodného obohatenia na úrovni 7 eur/m2/
mesiac, pretože ide jednak o priemernú výšku nájmu vyplývajúcu z prieskumu realitného trhu a rovnako

na sume 7 eur/m2/mesiac sa sporové strany dohodli aj na nájomnom za obdobie od 17.12.2013 do
28.2.2014, pričom nájomné predstavovalo sumu 994 eur mesačne (7 eur x 142 m2). Z uvedených
dôvodov súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi z
titulu vydania bezdôvodného obohatenia sumu 5.168,28 eur (156 dní x 142 m2 x 7 eur/m2/mesiac).
Súd žalobcovi tiež uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania, keď žalovaní sa

podľa neho dostali do omeškania dňom nasledujúcim po doručení žaloby žalovaným, teda od 25.9.2014
s úrokovou sadzbou 5,05 % ročne do zaplatenia. Keďže žalobca si uplatnil úroky z omeškania vo výške
5,25 %, v časti prevyšujúcej zákonný úrok z omeškania (úrok z omeškania prevyšujúci 5,05 %) súd prvej
inštancie žalobu zamietol.

4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 256 ods.
1 C.s.p. a nakoľko bol žalovaný v konaní plne úspešný priznal mu nárok na náhradu trov konania v
plnom rozsahu.
5. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný 1/. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, že žalobu zamietne alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Uviedol, že žalobca im po vydražení sporných nehnuteľností tieto nehnuteľnosti ponúkol na predaj
alebo dlhodobé užívanie za úhradu. Dohodli sa tak, že do určitého času nehnuteľnosť odkúpia alebo
zabezpečia odkúpenie nehnuteľnosti za žalobcom určenú sumu a tým budú vzájomne vysporiadaní.
Žalobca im po niekoľkých týždňoch predložil nájomnú zmluvu na dobu určitú, ale nie so spätnýmdátumom a zámerne tak vytvoril obdobie, ktoré nie je pokryté zmluvou. V rámci trvania zmluvy našli
kupcov, s ktorými žalobca začal rokovať o predaji. V dôsledku toho žalovaní de facto bývali v sporných
nehnuteľnostiach so súhlasom žalobcu a podnet na vysťahovanie dostali až v čase, keď bol dohodnutý

nimi sprostredkovaný predaj, čo podľa žalovaného 1/ dokazuje, že užívaním nehnuteľností sa na úkor
žalobcu bezdôvodne neobohatili.
6. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala odvolanie i žalovaná 2/. Navrhla, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu proti nej zamietne. Namietla, že v prejednávanej veci jej chýb
a pasívna vecná legitimácia, pretože žiadnu zmluvu nepodpisovala a nebola prítomná pri žiadnych

rokovaniach. Predmetné nehnuteľnosti žalovaní užívali so súhlasom žalobcu a nemala vedomosť, že
by sa na jeho úkor bezdôvodne obohatili.
7. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie napokon aj žalovaný 3/. Navrhol, aby odvolací súd zmenil
napadnutý rozsudok a žalobu zamietol. Dôvodil, že v spornej nehnuteľnosti v rozhodnom čase nebýval,
keďže zahájil denné štúdium na vysokej škole v Prahe, čo preukázal potvrdením o návšteve školy.
8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zdôraznil,

že žalovaný 1/ nepoprel skutočnosť, že nehnuteľnosti v rozhodnom období spolu so žalovanou 2/ užívali,
čo potvrdil žalovaný 1/ aj vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 10.5.2018 a nenamietali ani
výšku žalobou nároku na vydanie bezdôvodného opatrenia. Žalovaní nehnuteľnosť užívali napriek tomu,
že žalobca ich listom vyzval, aby nehnuteľnosť opustili a odstránili z nej všetky im vlastnícky patriace
veci. Tvrdenia žalovaného 1/, že v kúpnej cene, ktorú kupujúci - obchodná spoločnosť EMO-CAR, s.r.o.

a obchodná spoločnosť RIGOS SLOVAKIA, s.r.o., vyplatili predávajúcim (t. j. žalobcovi a jeho manželke)
vzmyslekúpnejzmluvyzodňa12.5.2014,bolazahrnutáodplatazaužívaniepredmetukúpyžalovanými,
sú podľa žalobcu nepravdivé a nepreukázané. Z uvedenej kúpnej zmluvy táto informácia nevyplýva a
toto tvrdenie žalovaného 1/ spochybnili aj samotní konatelia spomenutých obchodných spoločností, ktorí
toto tvrdenie žalovaného 1/ popreli. Pokiaľ ide o odvolaciu argumentáciu žalovaného 3/, podľa žalobcu

žalovaný 3/ nepreukázal, že by sa v inkriminovanom období v predmetnom dome nezdržiaval. V prípade,
že študent navštevuje dennú formu štúdia, táto prebieha v Bratislave na P. A. a rovnako v Bratislave sa
konajúajŠtátnezáverečnéskúšky.VýučbavPraheprebiehalenvprípadeexternejformyštúdia,ajtolen
voformenepravidelnýchseminárov.ZPotvrdeniazodňa16.5.2018predloženéhosamotnýmžalovaným
3/ vyplýva, že žalovaný 3/ v rozhodnom období absolvoval denné prezenčné štúdium. Navyše žalovaný

3/ nijakým spôsobom nepreukázal, že by v žalovanom období býval a pracoval v Českej republike.
9. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
odvolaním napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe vyhovené, prejednal
odvolania bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolania žalovaných 1/, 2/,
3/ nie sú dôvodné.

10. O plnenie bez právneho dôvodu v zmysle § 451 ods. 2 Obč. zák. ide okrem iného aj v prípade
užívania nehnuteľnosti bez nájomnej či inej zmluvy alebo iného titulu oprávňujúceho túto nehnuteľnosť
užívať. V prípade takéhoto plnenia získava majetkovú hodnotu ten, kto plnenie prijíma bez právneho
dôvodu a bez toho, aby sa jeho majetok zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s užívaním
nehnuteľnosti. Majetkovú hodnotu v tomto zmysle získava (obohatí sa) nielen ten, komu sa zvýšili aktíva

alebo znížili pasíva, ale aj ten komu sa neznížili aktíva, hoci by sa inak - pokiaľ by existoval právny
dôvod plnenia - jeho majetkový stav zmenšil, pretože za prijímané plnenie by musel poskytovať náhradu.
Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia, ustálená súdna prax vychádza z toho, že bezdôvodné
obohatenie predstavuje nájomné, ktorá zodpovedá nájomnému platenému obvykle v danom mieste
a čase za užívanie porovnateľných nehnuteľností. Inými slovami, pre určenie výšky bezdôvodného

obohatenia bolo v prejednávanej veci rozhodujúce zistenie, nájomné v akej výške platia nájomcovia za
užívanie nehnuteľností - domov neslúžiacich na podnikateľské účely v danej lokalite, kde sa dotknutý
dom nachádza.
11. V prejednávanej veci nebolo medzi žalobcom a žalovanými 1/, 2/ sporné, že žalovaní 1/, 2/ bývali
v predmetnom dome v žalovanom období bez toho, aby medzi nimi bola uzavretá nájomná alebo iná

zmluva, ktorá by ich na užívanie predmetnej nehnuteľnosti oprávňovala. V dôsledku toho sa žalovaní
1/, 2/ na úkor žalobcu bezdôvodne obohatili a toto bezdôvodné obohatenie sú povinní žalobcovi vydať
v zmysle § 456 prvá veta Obč. zák. Pokiaľ ide o odvolaciu argumentáciu žalovaného 3/ spočívajúca v
tvrdení, že v žalovanom období v predmetnej nehnuteľnosti nebýval, keďže študoval na vysokej škole v
Prahe, odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný 3/ toto svoje tvrdenie v konaní nepreukázal. Obranu

žalovaného 3/ nepreukazuje ani ním predložené potvrdenie o štúdiu, keďže z neho nevyplýva, že by
jeho štúdium prebiehalo v Českej republike. Naopak z obsahu spisu (č.l. 239a) vyplýva, že škola, ktorú
žalovaný 3/ v rozhodnom období navštevoval, mala pobočku v Bratislave, kde prebiehala aj výučba.
Preto sa povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie vzťahuje aj na žalovaného 3/. Rovnako nebolodôkazne preukázané ani tvrdenie žalovaného 1/, že so žalobcom bolo dohodnuté, že ak žalovaní do
určitého času nehnuteľnosť odkúpia alebo zabezpečia kupca na jej kúpu, budú peňažné nároky žalobcu
voči ním za užívanie sporných nehnuteľností vyrovnané. Žalovaní jednak predmetnú nehnuteľnosť

od žalobcu neodkúpili a naopak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dlh žalovaných, ktorý je
predmetom konania, nebol súčasťou kúpnej ceny za nehnuteľnosti, ktorú žalobcovi a jeho manželke
vyplatili obchodné spoločnosti EMO-CAR, s.r.o. a RIGOS SLOVAKIA, s.r.o. ako kupujúci. Obrana
žalovanej 2/, že žiadnu zmluvu nepodpisovala ani nebola prítomná pri žiadnych rokovaniach odvolací
súd vyhodnotil ako irelevantnú. V prejednávanej veci nie je predmetom konania nárok zo zmluvného

vzťahu, ale nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane aj žalovanej 2/ tým, že
užívala sporné nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, t.j. bez toho, že by mala zo žalobcom uzatvorenú
nejakú zmluvu, prípadne, že by mala jeho súhlas na bezodplatné užívanie týchto nehnuteľností. Bolo
nesporné, že žalovaná 2/ v predmetných nehnuteľnostiach bývala a že žalobcovi za uvedené obdobie
neposkytla finančnú ani žiadnu náhradu.
12. Súd prvej inštancie nepochybil ani pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia. Výpočet výšky

bezdôvodného obohatenia je v súlade s ustálenou súdnou praxou tak, ako je to uvedeného v ods. 10.
Súd prvej inštancie postupoval správne, keď pri výpočte výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal
z prieskumu realitných kancelárií, podľa ktorého v danej mestskej časti sa výška nájmu obdobných
rodinných domov pohybovala v rozmedzí od 5,71 eur/m2 do 9,65 eur/m2 mesačne. Priemerná výška
nájomného teda bola 7,68 eur (5,71 + 9,65 = 15,36 : 2 = 7,68 eur). Nájomné vo výške 7 eur/m2/mesačne

teda predstavuje priemer medzi najnižším a najvyšším nájomným. Odvolací súd dodáva, že pasívna
solidarita žalovaných v prejednávanej veci vyplýva z povahy predmetného plnenia (§ 511 ods. 1 Obč.
zák.), keď nie je možné dlh žalovaných spočívajúci vo vydaní bezdôvodného obohatenia pomerne
rozdeliť medzi jednotlivých žalovaných.
13. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny vo výroku, ktorým bolo žalobe

vyhovené (výrok I. napadnutého rozsudku). Preto odvolací súd tento výrok napadnutého rozsudku
potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.
14. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba žalobcu vo zvyšku zamietnutá (výrok II.),
nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť.
15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení

s § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal voči žalovaným 1/, 2/, 3/ nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /

dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).