Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 24Sa/31/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5020200414
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5020200414.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Štolcovou, v právnej

veci žalobcu: O. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom J. V. XXX, XXX XX J. Z., zastúpeného právnym
zástupcom JUDr. Miloslavom Hrickom, advokátom, so sídlom Ul. X. Q. XXX, XXX XX J. Q., proti
žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného - Generálneho riaditeľa Číslo: 62033-5/2018-BA zo
dňa 23. augusta 2018

r o z h o d o l :

Žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalovanému sa nárok na náhradu trov krajského a kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie:
1. Žiadosťou spolu so sprievodným listom datovaným dňa 12.03.2018, doručeným Sociálnej poisťovni,
pobočka Liptovský Mikuláš dňa 15.03.2018, s vyplneným tlačivom doručeným Sociálnej poisťovni,
pobočka Liptovský Mikuláš dňa 28.03.2018, žalobca požiadal o prehodnotenie úrazovej renty z dôvodu
zmeny poklesu pracovnej schopnosti v zmysle § 89 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“), v ktorej, okrem iného, bolo uvedené,
že ...,,Pracovný úraz (PÚ) zo dňa 10.04.2014...“, že ...,,V súčasnosti poberaná úrazová renta podľa

§ 88 s poklesom pracovnej schopnosti 50% od 10.04.2015“. V sprievodnom liste k uplatneniu nároku
na úrazovú rentu poukázal na to, že pôvodne mu úrazová renta bola priznaná rozhodnutím Číslo:
19232-18/2016-BA zo dňa 17.06.2016. Pri určení jej výšky Sociálna poisťovňa určila percentuálnu
mieru poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 50%. Medzitým došlo k ustáleniu jeho zdravotného
stavu, absolvoval viaceré vyšetrenia a nastali aj ďalšie okolnosti. Tie preukázali, že jedinou príčinou
stratu spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu bol pracovný úraz zo dňa 10.04.2014 a strata pracovnej
schopnosti bola vyššia ako 50%. Na stratu vykonávať doterajšiu prácu nemali akékoľvek degeneratívne

zmeny žiaden vplyv. Nebyť úrazu, bol by doposiaľ zárobkovo činný. Pokles pracovnej schopnosti sa má
posudzovať nie vo vzťahu k akémukoľvek pracovnému zaradeniu, ale iba voči pracovnému zaradeniu, v
ktorom pracovný úraz vznikol. Kvôli pracovnému úrazu stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu a
jeho pracovný pomer bol ukončený. Strata pracovnej schopnosti bola nepochybne vo väčšom rozsahu
než 50%-nom rozsahu, keďže bývalý zamestnávateľ mu ani len neponúkol inú vhodnú prácu. Bol mu tiež
priznaný invalidný dôchodok, pretože pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so
zdravou osobou bol viac ako 70%. Z toho je zrejmé, že pokles pracovnej schopnosti pre účely úrazovej

renty bol stanovený nesprávne. Žiadal o priznanie úrazovej renty v plnom rozsahu.

Rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy:2. Prvostupňový orgán verejnej správy následne rozhodnutím Číslo: 16036-22/2018-BA (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie“ alebo rozhodnutie „prvostupňového orgánu verejnej správy“) rozhodol, že
žalobca, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 10. apríla 2014, podľa §

88 ods. 3, § 89 ods. 4 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len ,,zákon
č. 461/2003 Z.z.“) nemá nárok na zmenu sumy úrazovej renty. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový
orgán verejnej správy citoval ustanovenie § 88 ods. 3, § 89 ods. 4, § 89a, § 112 ods. 4, § 195, § 196 ods.
1, 4, 6, 7 v spojení s § 153 ods. 4 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. s odkazom na zásady posudzovania
poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty. Uviedol, že dňa 17. júna 2016 pánovi O. E. (ďalej

len„poškodený“)vydalrozhodnutieČíslo19232-18/2016-BAopriznanínárokunaúrazovúrentuododňa
10. apríla 2015 pri poklese pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty v rozsahu 50%. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 23. júla 2016. Poškodený listom zo dňa 12. marca 2018, doručeným
Sociálnej poisťovni, pobočky Liptovský Mikuláš dňa 15. marca 2018, požiadal o prehodnotenie poklesu
pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty. Po výzve poškodený doručil „Žiadosť o prehodnotenie
úrazovej renty z dôvodu zmeny poklesu pracovnej schopnosti“ na prepísanom tlačive dňa 28. marca

2018. Na základe podanej žiadosti bol dňa 24. apríla 2018 posúdený jeho zdravotný stav na účely
úrazovej renty. Podľa Lekárskej správy Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš, vystavenej dňa
24. apríla 2018, ktorá je prílohou rozhodnutia, poškodený pracoval ako vedúci údržby. Dňa 10. apríla
2014 po páde zo schodov utrpel pracovný úraz - neskoré následky poranení krku a trupu. Bezprostredne
po úraze boli vykonané zobrazovacie vyšetrenia (RTG, CT, MR), ktoré popisujú rozsiahle degeneratívne

zmeny v celom rozsahu driekovej chrbtice. Všetci znalci sa zhodli na tom, že uvedené zmeny nie sú
spôsobené úrazom, ale vyvíjali sa dlhodobo. Napriek uvedeným rozsiahlym zmenám bol poškodený
bez klinických ťažkostí. Pracovný úraz dňa 10. apríla 2014 spustil kaskádu ťažkostí poškodeného.
Nakoľko sa konzervatívnou liečbou nepodarilo zmierniť subjektívne ťažkosti poškodeného, bola v marci
2016 vykonaná rozsiahla operácia v rozsahu stavcov L2-S1. Operatér potvrdil, že dôvodom operácie

boli degeneratívne zmeny na chrbtici. Operované boli výlučne degeneratívne zmeny. Kontrolné MR
vyšetrenie od úrazu po operáciu nebolo urobené, takže nemožno určiť, do akej miery sa nález na chrbtici
zhoršil. Na základe znaleckých posudkov, ktoré boli podrobne rozpísané v Lekárskej správe zo dňa
27. mája 2016, posudkový lekár hodnotí vzťah pracovného a už existujúcich degeneratívnych zmien
rovnakým podielom na klinických ťažkostiach poškodeného. Poškodený pracoval v manažérskej pozícii.

Nakoľko samotný úraz poškodenie chrbtice nevyvolal, len klinické prejavy (bolesti) z už existujúcich
zmien na chrbtici, posudkový lekár určil mieru poklesu pracovnej schopnosti poškodeného na účely
úrazovej renty naďalej v rozsahu 50%. Na základe uvedeného nemá poškodený v zmysle § 112 ods.
4 zákona č. 461/2003 Z.z. nárok na zmenu sumy úrazovej renty. Ďalej bolo v rozhodnutí uvedené, že
poškodený bol oboznámený s lekárskou správou obsahujúcou posúdenie poklesu schopnosti pracovnej

schopnosti a jeho odôvodnenie, čo bez námietok potvrdil svojím podpisom.

Rozhodnutie žalovaného:
3. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy zo dňa 04.06.2018
odvolanie, v ktorom namietal, nesprávne zistený skutkový stav a nesprávne posúdenie veci. Podľa

odvolateľaSociálnapoisťovňanepostupovalavsúlades§71ods.6zákonač.461/2003Z.z..Napadnuté
rozhodnutie a lekársky posudok, ktorý je jeho podkladom, vychádzajú z predpokladu, že rozhodujúcou
príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu sú existujúce zmeny na chrbtici. Podľa žalobcu
rozhodujúcou príčinou dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu však bol pracovný úraz. Až do
úrazu bol žiadateľ schopný bez obmedzení vykonávať svoju prácu, nemal žiadne zdravotné problémy

týkajúce sa chrbtice. Príčinou, ktorá spôsobila zníženie schopnosti žalobcu vykonávať prácu vedúceho
údržby, neboli existujúce zmeny na chrbtici, ale úraz. Bez úrazu by sa neprejavili existujúce zmeny
na chrbtici, nebol by potrebný operačný zákrok, a teda nenastal by ani pokles pracovnej schopnosti
žiadateľa. Tento záver potvrdil aj Q.. U. U., podľa ktorého posudku príčinou straty spôsobilosti vykonávať
doterajšiu prácu bol pracovný úraz, nie zmeny na chrbtici. Rovnaký záver vyplýva aj z lekárskej

správy profesora Q.. M. S., V.., aj záver Q.. X. Q.. V znaleckom odbornom vyjadrení zo dňa
30.06.2015 uviedol, že existuje jednoznačná príčinná súvislosť medzi úrazom poškodeného a jeho
súčasným zdravotným stavom. Lekárske správy Q.. U. a profesora S. žiadateľ predložil so žiadosťou
o zmenu úrazovej renty a prikladá vyjadrenie Q.. X. Q.. Podľa žalobcu pokles pracovnej schopnosti
sa má posudzovať nie vo vzťahu k akémukoľvek pracovnému zaradeniu, ale iba voči pracovnému

zaradeniu, v ktorom pracovný úraz vznikol. Žiadateľ v čase úrazu pracoval ako vedúci údržby. Išlo
síce o manažérsku pozíciu, ale výkon riadiacich a kontrolných úloh žiadateľa pri výkone tejto práce
vyžadoval nielen kancelárske práce, ale aj pochôdzky a výkon iných pracovných činností v teréne.
Pokles pracovnej schopnosti žiadateľa spôsobený pracovným úrazom bol taký, že svoju dovtedajšiuprácu nemohol vykonávať vôbec. Posudkový lekár určil mieru poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu
50%, ktoré konštatovanie vyvracajú žiadateľom popísané skutočnosti. Navrhol napadnuté rozhodnutie
zmeniť a návrhu žiadateľa o zmeny úrazovej renty v celom rozsahu vyhovieť.

4. O predmetnom odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím Číslo: 62033-5/2018-BA zo dňa 23. augusta
2018 tak, že odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
ústredie. V bode I. odôvodnenia rozhodnutia žalovaný popísal predchádzajúce konanie o nároku
poškodeného na úrazovú rentu. V bode II. odôvodenia podrobne popísal nové konanie o nároku

poškodeného na zmenu sumy úrazovej renty, a to v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom
uviedol podstatné dôvody odvolania žalobcu. Žalovaný uviedol, že preskúmal napadnuté rozhodnutie,
priloženú spisovú dokumentáciu a zo zisteného skutočného stavu veci dospel k záveru, že postup
ústredia pri nepriznaní nároku na zmenu sumy úrazovej renty bol správny. Žalovaný citoval ust. §
88 ods. 1, 3, § 89 ods. 4, § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z., ktoré aplikoval. Uviedol, že po
podaní odvolania bol zdravotný stav poškodeného na základe žiadosti ústredia opätovne zhodnotený

posudkovou lekárkou pobočky, ktorá odvolaniu poškodeného nevyhovela v plnom rozsahu a kompletnú
spisovú dokumentáciu poškodeného odstúpila posudkovej lekárke ústredia so sídlom v Poprade na
ďalšie konanie. Posudková lekárka ústredia následne posúdila zdravotný stav poškodeného na účely
zmeny sumy úrazovej renty za prítomnosti odborného lekára - neurológa Q.. U. Y. a v rámci výsledku
odborného posúdenia vypracovala Lekársku správu zo dňa 20. augusta 2018, v ktorej potvrdila pôvodne

stanovenú mieru poklesu pracovnej schopnosti vo výške 50%. V časti s názvom „celkový posudok“
konštatovala, že poškodený bol pre bolesti driekovej chrbtice s vyžarovaním do ľavej dolnej končatiny
liečený už pred pracovným úrazom zo dňa 10. apríla 2014. Pre pretrvávajúce subjektívne ťažkosti
absolvoval po roku konzervatívnej liečby neurochirurgickú intervenciu driekovej chrbtice. Aj po operácii
popisoval poškodený naďalej pretrvávajúce bolesti driekovej chrbtice s vyžarovaním do ľavej dolnej

končatiny, tŕpnutie ľavej dolnej končatiny a taktiež udával nestabilitu ľavej dolnej končatiny. Kontrolné
neurologické vyšetrenia však nepotvrdili progresiu nálezu na chrbtici a na ľavej dolnej končatine.
Pri vyšetrení prísediacim neurológom Q.. Y. nebolo v objektívnom náleze prítomné jednoznačné
radikulárne dráždenie, neboli prítomné senzomotorické (až na poškodeným udanú poruchu dotykovej
citlivosti na prednej ploche ľavého stehna), ani reflexologické výpadové prejavy. Napínacie manévre na

radiokulopatiu boli negatívne. Dynamika LS chrbtice: predklon mierne obmedzený, úklony výraznejšie
obmedzené, záklon nulový. Vzhľadom na tieto skutočnosti posudková lekárka ústredia určila mieru
poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 50%. Z takto zisteného skutkového, medicínskeho a právneho
stavu vychádzal žalovaný pri posudzovaní správnosti a zákonnosti postupu prvostupňového orgánu,
ako i dôvodnosti odvolania. Uviedol, že právny zástupca v odvolaní namietal nesprávne určenú mieru

poklesu pracovnej schopnosti poškodeného, pričom jeho argumenty smerujú voči jej prvotnému určeniu
v predchádzajúcom konaní. K odvolaniu, ako aj samotnej žiadosti poškodený nepredložil žiadne dôkazy,
ktoré by preukazovali zmenu jeho pracovnej schopnosti od jej posledného posudzovania v roku 2016.
Žalovaný konštatoval, že rozhodnutie zo dňa 17. júna 2016 nadobudlo právoplatnosť dňa 23. júla 2016.
Z uvedeného vyplýva, že určenie miery poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 50% bolo určené

správne. Poškodený má v zmysle § 89 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. nárok na zmenu takto určenej
sumy úrazovej renty, ak došlo k zmene, resp. k zhoršeniu jeho zdravotného stavu, ktoré odôvodňuje
zmenu už určenej miery poklesu pracovnej schopnosti. Poškodený k žiadosti o prehodnotenie úrazovej
renty nepredložil žiadne nové skutočnosti odôvodňujúce zvýšenie miery poklesu pracovnej schopnosti,
ktorého sa domáha. Posudková lekárka pobočky, ako aj posudková lekárka ústredia sa zhodli, že k

zmene zdravotného stavu poškodeného v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 10. apríla 2014 nedošlo.
Ak aj došlo k zhoršeniu zdravotného stavu poškodeného, toto spôsobilo chronické ochorenie chrbtice,
ktorým poškodený preukázateľne trpí, čo bolo potvrdené v predchádzajúcom právoplatne ukončenom
konaníznaleckýmdokazovaním.Akpoškodenýnesúhlasilspôvodneurčenoumieroupoklesupracovnej
schopnosti v rozsahu 50%, mal možnosť podať voči rozhodnutiu zo dňa 17. júna 2016 odvolanie, ktoré

oprávnenie nevyužil, čo svedčí o tom, že s obsahom rozhodnutia zo dňa 17. júna 2016 súhlasil. Na
zmenu priznanej sumy úrazovej renty má nárok iba v prípade, ak sa jeho zdravotný stav v dôsledku
pracovnéhoúrazuzmení,čovprípadepoškodenéhonebolopreukázané.Žalovanýkonštatoval,žezáver
posudkových lekárov Sociálnej poisťovne o 50%-nom poklese pracovnej schopnosti poškodeného, a
to najmä s ohľadom na to, že obaja, ako posudkový lekár pobočky, tak aj posudková lekárka ústredia,

konštatovali len čiastočné obmedzenie pri výkone pracovných povinností, je správny. Nakoľko nedošlo
k zmene poklesu pracovnej schopnosti z dôvodu toho istého pracovného úrazu zo dňa 10. apríla 2014
a miera poklesu pracovnej činnosti je aj naďalej 50%, nemá poškodený podľa § 89 ods. 4 a § 112 ods.
4 zákona č. 461/2003 Z.z. nárok na zmenu sumy úrazovej renty, nakoľko nedošlo k zmene skutočnostírozhodujúcich pre nárok na dávku výplaty. K námietkam právneho zástupcu dodal, že preradenie na
iné miesto alebo skončenie pracovného pomeru nemá automaticky za následok stanovenie 100%-
miery poklesu pracovnej schopnosti, tobôž nie, ak poškodený preukázateľne trpí aj chronickými

degeneratívnymi zmenami, v ktorej súvislosti poukázal na závery vyjadrené v rozhodnutí Krajského súdu
vPrešovesp.zn.4Sa/13/2016.Podľažalovanéhoniejezpohľadupoškodenéhodôvodnaspochybnenie
postupu posudkových lekárov sociálneho poistenia v konaní, naopak, medicínske závery v nadväznosti
na aplikáciu príslušných ustanovení zákona sú správne a v súlade so zákonom. Závery posudkových
lekárov sociálneho poistenia v zmysle § 196 zákona sa považujú za hodnoverný dôkaz, na čo reflektoval

aj Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku sp.zn. 24S/93/2012. Zvýraznil, že za účelom zabezpečenia
nezávislého posúdenia zdravotného stavu poškodeného posudková lekárka ústredia, ako aj inštančne
nadriadený orgán, zhodnotila zdravotnú dokumentáciu poškodeného predloženú do konania a potvrdila
závery posudkovej lekárky pobočky z lekárskej správy zo dňa 24. apríla 2018. Konštatoval žalovaný,
že poškodený nepredložil do odvolacieho konania žiadne nové dôkazy, ktoré by potvrdzovali správnosť
jeho argumentácie z odvolania a preto námietky uvedené v odvolaní boli vyhodnotené ako nedôvodné

s tým, že odvolaniu poškodeného nie je možné vyhovieť a napadnuté rozhodnutie je potrebné potvrdiť
ako vecne správne.

Žaloba:
5. Žalobca sa žalobou podanou v zákonnej lehote na Krajskom súde v Žiline domáhal preskúmania

rozhodnutia žalovaného - Generálneho riaditeľa Číslo: 62033-5/2018-BA zo dňa 23.08.2018 s návrhom
na jeho zrušenie a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Poukázal na to, že sa návrhom zo dňa
12. marca 2018 domáhal zmeny výšky úrazovej renty, ktorá mu je vyplácaná na základe rozhodnutia
žalovaného Číslo: 19232-18/2016-BA zo dňa 17.06.2016. Žalobca mal za to, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Napadnuté rozhodnutie a lekársky posudok, ktorý je jeho podkladom, vychádzajú z predpokladu,
že jednou z rozhodujúcich príčin dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu sú existujúce zmeny
na chrbtici. Podľa lekárskeho posudku sa existujúce zmeny na chrbtici podieľali na nepriaznivom
zdravotnom stave v 50%-nej miere. Podľa žalobcu rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu bol pracovný úraz. Až do úrazu bol žalobca schopný bez obmedzení vykonávať svoju

prácu, nemal žiadne zdravotné problémy týkajúce sa chrbtice. Nebyť úrazu, je predpoklad, že by to
tak zostalo do dovŕšenie dôchodkového veku. Príčinou, ktorá spôsobila zníženie schopnosti žalobcu
vykonávať prácu vedúceho údržby, neboli existujúce zmeny na chrbtici, ale úraz. Bez úrazu by sa
neprejavili existujúce zmeny na chrbtici, nebol by potrebný operačný zákrok a teda bez úrazu by nenastal
ani pokles pracovnej schopnosti žalovaného. Tento záver potvrdil aj Q.. U. U., podľa ktorého posudku

príčinou straty spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu bol pracovný úraz, nie zmeny na chrbtici. Tento
záver vyplýva aj z lekárskej správy profesora Q.. Q. S., a k rovnakému záveru dospel aj Q.. X. Q.,
Q.. Pokles pracovnej schopnosti žalobcu spôsobený pracovným úrazom bol taký, že svoju dovtedajšiu
prácu nemohol po úraze vykonávať vôbec, zamestnávateľ s ním skončil pracovný pomer pre stratu
spôsobilosti vykonávať dovtedajšiu prácu. V zmysle § 88 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu

jeho pracovnej schopnosti bola 100%. Ak žalovaný uzavrel, že miera poklesu jeho pracovnej schopnosti
bola 50%, tak tento záver bol v rozpore so zákonným ustanovením. K žalobe pripojil lekársku správu
Q.. U. U., potvrdenie profesora Q.. Q. S., V.., lekársku správu Q.. W. Q., znalecké odborné vyjadrenie
Q.. X. Q..

6. K doručenej žalobe sa písomne vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 21. decembra 2018 (č.l. 34 - 36
spisu). Poukázal na to, že právny zástupca žalobcu opakovane, ako v odvolaní, tak aj v žalobe, namieta
nesprávne určenie miery poklesu pracovnej schopnosti žalobcu, pričom jeho argumenty smerujú voči jej
prvotnému určeniu v predchádzajúcom konaní. Žalovaný uvádza, že ak žalobca nesúhlasil s pôvodne
určenou mierou poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 50%, mal možnosť podať voči rozhodnutiu zo

dňa 17. júna 2016 odvolanie, o čom bol v predmetnom rozhodnutí riadne poučený, toto svoje oprávnenie
nevyužil, čo svedčí o tom, že s obsahom rozhodnutia zo dňa 17. júna 2016 súhlasil. Na zmenu priznanej
sumy úrazovej renty má nárok iba v prípade, ak sa jeho zdravotný stav v dôsledku pracovného úrazu
zmení, čo v prípade poškodeného nebolo preukázané. V tomto konaní, ako aj v predchádzajúcom
konaní, posudkoví lekári Sociálnej poisťovne sa zhodli na tom, že k zmene zdravotného stavu žalobcu

v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 10. apríla 2014 nedošlo a nie je možné žalobcovi priznať vyššiu
mieru poklesu pracovnej schopnosti ako pôvodne stanovených 50%, pričom postup pri stanovení
tejto miery bol žalobcovi niekoľkokrát vysvetlený. Ak aj došlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu,
toto spôsobilo chronické ochorenie chrbtice, ktorým žalobca preukázateľne trpí, čo bolo potvrdené vpredchádzajúcom právoplatne ukončenom konaní znaleckým dokazovaním, konkrétne znalcom Q.. X.
P., V.. v znaleckom posudku č. 5/2016. Z dostupnej zdravotnej a spisovej dokumentácie žalobcu vyplýva
to,žepredpracovnýmúrazomzodňa10.apríla2014boliužalobcuprítomnédegeneratívnezmenynaL-

S chrbtici. Pracovný úraz zo dňa 10. apríla 2014 vyvolal klinické prejavy už prítomných degeneratívnych
zmien, ktoré by sa časom aj tak prejavili. K poškodeniu chrbtice žalobcu v predchádzajúcom konaní boli
vypracované tri znalecké posudky, bol s prihliadnutím na posudky posúdený zdravotný stav posudkovou
lekárkou pobočka so záverom, že miera poklesu je 50%, ktorý záver potvrdila aj posudková lekárka
ústredia za prítomnosti odborného lekára neurológa Q.. Y.. K tvrdeniu, že existuje príčinná súvislosť

medzi pracovným úrazom zo dňa 10. apríla 2014 a súčasným zdravotným stavom žalobcu, žalovaný
zdôraznil, že pracovný úraz bol iba spúšťačom zdravotných ťažkostí žalobcu. V prípade žalobcu ide o
zhoršenie už prítomných degeneratívnych zmien, ktorých existencia nie je sporná, naopak, potvrdená.
Vzhľadom na anamnézu žalobcu mohlo dôjsť k prejavom degeneratívnych zmien na chrbtici aj na inom
ako pracovnom mieste. Ak sa žalobca domáha zmeny sumy úrazovej renty z dôvodu zmeny poklesu
pracovnej schopnosti, bol povinný v zmysle § 112 ods. 4 zákona preukázať relevantnými dôkazmi, že

uňho došlo k zmene poklesu pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 10. apríla 2014,
čo žalobca nepreukázal, a preto žalobca nemá podľa § 89 ods. 4 a § 112 ods. 4 zákona nárok na
zmenu sumy úrazovej renty, nakoľko nedošlo k zmene skutočností rozhodujúcich pre nárok na výšku
a výplatu dávky. K námietke právneho zástupcu ohľadom stanovenia 100%-miery poklesu pracovnej
schopnosti z dôvodu preradenia na inú prácu, žalovaný poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v

Prešove sp.zn. 4Sa/13/2016 a jeho závery s tým, že jednou z posudkovo závažných skutočností, v
súvislosti s ktorou nie je možné žalobcovi priznať 100%-ný pokles pracovnej schopnosti, je prítomnosť
chronických degeneratívnych zmien na chrbtici poškodeného. Ku komplexnosti žalovaný poukázal na
rozhodnutie zo dňa 17. júna 2016, rozhodnutie zo dňa 23. augusta 2018 s tým, že žalobca nepredložil
žiadne dôkazy spochybňujúce jeho správnosť, v súvislosti s čím námietky uvedené v žalobe považoval

za dôvodné.

7. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca v podaní zo dňa 25.02.2019 (č.l. 43
- 44 spisu). Uviedol, že pokiaľ žalovaný poukazuje na to, že miera poklesu pracovnej schopnosti žalobcu
50% bola stanovená už v predchádzajúcom konaní, ktoré rozhodnutie žalobca nenapadol opravným

prostriedkom a s odkazom na § 112 ods. 1 zákona č. 461/2013 Z.z., mal za to, že existuje právny
základ na to, aby žalovaný priznal úrazovú rentu v správnej výške. Dôvodom pre takýto postup je,
že žalovaný pri stanovení miery poklesu pracovnej schopnosti nepostupoval v súlade so zákonom a
metodickými usmerneniami, keď prihliadal na predchádzajúce degeneratívne zmeny a mieru poklesu
určil na 50%. Ak žalovaný poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 4Sa/13/2016,

ktoré cituje, tak citácia je úplne iná; ide o bod 46. odôvodnenia pričom poukázal aj na bod 42. a 43.
odôvodnenia tohto rozhodnutia, ktoré je v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn.4Sžso/44/2009,podľaktoréhopriposudzovanínárokunaúrazovúrentuniejeprezáveropoklese
pracovnej schopnosti rozhodujúce len posúdenie zhoršenia zdravotného stavu, ale treba posúdiť aj
vplyv takéhoto zhoršenia na pokles pracovnej schopnosti vykonávať doterajšie zamestnanie. Práve

posúdenie vplyvu zhoršenia zdravotného stavu v napadnutom rozhodnutí žalovaného chýba. Podľa
žalobcu miera poklesu jeho pracovnej schopnosti dosahuje 100%, táto bola zistená nesprávne, pretože
žalovaný prihliadal na kritérium, ktoré nie je rozhodujúce a opomenul kritéria, na ktoré prihliadať mal.

8. Postupom krajského súdu, a to podaním zo dňa 23.09.2019, bolo žalovanému doručené vyjadrenie

žalobcu s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť, ak to považuje za účelné, ktorú
možnosť žalovaný nevyužil.

9. Správny súd rozsudkom sp.zn. 24Sa/40/2018 zo dňa 1. júla 2019 rozhodol tak, že rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava Číslo: 62033-5/2018-BA zo dňa 23. augusta 2018 zrušil a

vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Dôvodom rozhodnutia bol záver, že žalovaný sa v napadnutom
rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal s odvolacou námietkou žalobcu, že nebyť úrazu, bol
by aj naďalej spôsobilý vykonávať doterajšiu prácu a rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu žalobcu bol pracovný úraz, až do úrazu bol schopný bez obmedzení vykonávať svoju
prácu, nemal žiadne zdravotné problémy týkajúce sa chrbtice a nebyť je úrazu, je predpoklad, že by to

tak zostalo až do dovŕšenia dôchodkového veku. Podľa názoru správneho súdu v tomto smere nebol
dostatočne zistený skutkový stav, a to s poukazom na § 88 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z..10. Proti rozsudku správneho súdu sp.zn. 24Sa/40/2018 zo dňa 1. júla 2019 podal žalovaný kasačnú
sťažnosť, nestotožniac sa so záverom správneho súdu.

11. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp.zn. 7Sk/46/2019 zo dňa 30. septembra
2020 rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 01. júla 2019 č.k. 24Sa/46/2018-75 zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Kasačný súd poukázal na predmet konania, ktorým bolo preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného o nároku žalobcu na zmenu sumy úrazovej renty v dôsledku pracovného
úrazu zo dňa 10.04.2014. Konštatoval, že v konaní nebolo sporným, že žalobca dňa 10.04.2014

utrpel pracovný úraz. Spornou nebola ani skutočnosť, že žalobcovi bola rozhodnutím žalovaného zo
dňa 17.06.2016 priznaná úrazová renta s poukazom na mieru poklesu pracovnej schopnosti 50%.
V predmetnom konaní žalobca žiadal žalovanú o zmenu predmetnej úrazovej renty podľa § 89 ods.
4 zákona č. 461/2003 Z.z., z ktorého ustanovenia vyplýva, že žalovaný pristúpi k zmene úrazovej
renty v dôsledku pracovného úrazu len v prípade, ak sa u poškodeného zmení pokles pracovnej
schopnosti z dôvodu toho istého pracovného úrazu k pomere k pôvodne určenému poklesu. Kasačný

súd uviedol, že krajský súd opomenul inštitút zmeny sumy úrazovej renty v dôsledku pracovného úrazu
v zmysle § 89 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z., zaoberal sa len postupom žalovaného pri určovaní
miery poklesu pracovnej schopnosti v súvislosti s pracovným úrazom žalobcu zo dňa 10.04.2014, ale
nie zmenou tohto poklesu, ktorá nastala po pôvodnom právoplatnom rozhodnutí žalovaného zo dňa
17.06.2016. Stotožnil sa kasačný súd s argumentáciou žalovaného, že predmetom prieskumu má byť

s poukazom na pôvodné právoplatné rozhodnutie o úrazovej rente len obdobie od júla 2016 do marca
2018, resp. do času ďalšieho rozhodnutia. Podľa kasačného súdu bolo potrebné posúdiť, či v danom
období došlo k zmene poklesu pracovnej schopnosti žalobcu v súvislosti s pracovným úrazom, teda
či došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu. Pokiaľ krajský súd uviedol, že k posúdeniu pracovnej
schopnosti žalobcu v zmysle § 88 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. žalovanou došlo, vec nesprávne

právne posúdil, pretože úlohou žalovanej bolo posúdiť zmenu pracovnej schopnosti žalobcu podľa § 89
ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.. Kasačný súd zvýraznil zhodnotenia uvedené v lekárskej správe zo dňa
24.04.2018 a konštatoval, že otázka, v akej miere sa degeneratívne zmeny, resp. či vôbec, podieľajú na
dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave žalobcu, bola predmetom skúmania právoplatne skončeného
konania, ktorého výsledkom bolo stanovenie miery poklesu pracovnej schopnosti na 50%. Kasačný

súd vyjadril záver, že za stavu, že k právoplatnému posúdeniu poklesu pracovnej schopnosti žalobcu
už došlo, čoho výsledkom bolo rozhodnutie zo dňa 17.06.2016, ktorého správnosť nie je predmetom
skúmania v konaní o prehodnotenie úrazovej renty, na to, aby mohlo dôjsť k zmene miery poklesu
pracovnej schopnosti vo vzťahu k zamestnaniu, ktoré žalobca vykonával do utrpenia pracovného úrazu,
by muselo v prvom rade dôjsť k zhoršeniu zdravotného stavu, v súvislosti s pracovným úrazom zo dňa

10.04.2014. Nakoľko žalobca nepredložil do konania nové dôkazy, ktoré by zhoršenie zdravotného stavu
preukazovali a uvedené vylúčili aj posudkoví lekári žalovanej, nebol dôvod na zmenu miery poklesu
pracovnej schopnosti, teda ani o jej prehodnotenie. Kasačný súd dospel k záveru, že krajský súd vec
nesprávne právne posúdil, z ktorého dôvodu napadnutý rozsudok zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie,
v ktorom krajský súd preskúma zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia s prihliadnutím na právny

názor vyslovený v tomto rozhodnutí a vo veci opätovne rozhodne.

12. Po zrušujúcom rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa vec na Krajskom súde v Žiline
vedie pod sp.zn. 24Sa/31/2020.

13. Krajský súd v Žiline ako správny súd postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 137 ods. 4
zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v spojení s ustanovením § 107 ods.
2 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného, prvostupňové rozhodnutie v rozsahu a
z dôvodov uvedených v žalobe podľa ust. § 182 ods.1 písm. e) SSP v spojení s ust. § 203 ods. 2 SSP,
a to za dodržania ust. § 496 SSP.

14. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal vec bez nariadenia pojednávania, sa
poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 24Sa/31/2020-38 zo dňa 22.03.2022, keď miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku krajským súdom bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu
v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa uvedeného uznesenia krajského súdu dňa

23.03.2022 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k
verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.15. V danej veci žalobca v žalobe a v následných vyjadreniach nenavrhol vo veci nariadiť pojednávanie a
žalovaný na výzvu krajského súdu uviedol, že nežiada, aby vo veci bolo nariadené pojednávanie, a preto
krajský súd k svojmu postupu uvádza, že mal splnené podmienky k tomu, aby vec prejednal postupom

bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku, a to aj s poukazom na § 107 ods. 2 SSP.

16. Správny súd, za viazanosti záverov rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
7Sk/46/2019 zo dňa 30. septembra 2020, podľa § 469 CSP preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie
žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie a postup Sociálnej poisťovne, a to

v celom rozsahu v zmysle § 203 ods. 2 SSP, pričom dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná,
a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

17. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

18.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

19. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

20. Žaloba žalobcu je špecifickou správnou žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej
časti Správneho súdneho poriadku. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú
správnesúdyvzásadeneformálne.Podľa§134ods.1SSPjesprávnysúdviazanýrozsahomadôvodmi
žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134
ods. 4 SSP. Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c)

SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. Uvedené je jednoznačne upravené aj v ust. § 203 ods. 2 SSP.

21. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku
pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať
doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len „pokles pracovnej

schopnosti“) a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

22. Podľa § 88 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely
odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými
v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s

týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo
vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné
postihnutia,ktorébolizohľadnenénanároknainvalidnývýsluhovýdôchodokpodľaosobitnéhopredpisu.

23. Podľa § 89 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z., ak u poškodeného došlo k zmene poklesu pracovnej

schopnosti z dôvodu toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania, doterajšia suma
úrazovej renty sa upraví v pomere novej percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti k doterajšej
percentuálnej miere poklesu pracovnej schopnosti odo dňa zmeny poklesu pracovnej schopnosti.

24.Podľa§153ods.4písm.a)zákonač.461/2003Z.z.lekárskaposudkováčinnosťúrazovéhopoistenia

zahŕňa posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti.

25. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva
posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia
ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) a podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej

poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.

26. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu
svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú.Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania
nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

27. Podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

28. Podľa § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca
v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.

29. Predmetom tohto súdneho konania je posudzovanie zákonnosti postupu a rozhodnutí Sociálnej
poisťovne v konaní o žiadosti žalobcu na zmenu sumy úrazovej renty v dôsledku pracovného úrazu
zo dňa 10.04.2014, ktorej nebolo vyhovené z dôvodu, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by
preukazovali zmenu jeho pracovnej schopnosti od jej posledného posudzovania v roku 2016, a to podľa
rozhodnutia č. 19232-18/2016-BA, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.

júla 2016, v dôsledku stanovenej miery poklesu pracovnej schopnosti vo výške 50% od 10. apríla 2014.

30. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca dňa 10.04.2014 utrpel pracovný úraz a ani skutočnosť,
že žalobcovi bola rozhodnutím žalovaného zo dňa 17.06.2016 priznaná úrazová renta s poukazom na
mieru poklesu pracovnej schopnosti 50%.

31. Podľa § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.

32. Vychádzajúc zo záväzných právnych názorov kasačného súdu v rozsudku sp.zn. 7Sk/46/2019,

predmetom prieskumu, vzhľadom na vyššie uvedené právoplatné rozhodnutie o úrazovej rente, bolo
posúdenie, či v období od júla 2016 do marca 2018, resp. do času ďalšieho rozhodnutia, došlo k zmene
poklesu pracovnej schopnosti žalobcu v súvislosti s pracovným úrazom, teda posúdiť zmenu pracovnej
schopnosti žalobcu v zmysle § 89 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z..

33. Krajský súd zvýrazňuje, že posudzovať zmenu pracovnej schopnosti žalobcu, teda mieru poklesu
schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 zákona č.
461/2003 Z.z. (ďalej aj len „pokles pracovnej schopnosti“) patrí výlučne do kompetencie posudkových
lekárov sociálneho poistenia, pričom správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú
oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či

posudky ako podklad rozhodnutia sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé, či ich závery nie sú v
rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení a dôkazov, ktoré sú zo strany žiadateľa doložené.

34. Správny súd na to, aby mal splnený predpoklad riadneho preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného, preskúmaval, posudzoval presvedčivosť záverov posudkových lekárov s prihliadnutím na

všetky okolnosti, lekársky správy, v nich uvedené nálezy odborných lekárov, ich diagnostické závery a
žalobné námietky.

35. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného, ktorý mal správny súd pri rozhodovaní k dispozícii,
vyplýva,ženazákladežiadostižalobcudatovanejdňom12.03.2018apodanejnapredpísanomformulári

Sociálnej poisťovni, pobočka Liptovský Mikuláš dňa 28.03.2018, bol vypracovaný posudok dňa 24.
apríla 2018, ktorý je prílohou Lekárskej správy - Zápisnice zo dňa 24. apríla 2018, podľa ktorého
posudková lekárka posudzovala pokles pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty. V tomto posudku
bolo poukázané na Lekársku správu z neurologického vyšetrenia ÚVN Ružomberok zo dňa 05.04.2018,
neurochirurgické vyšetrenie v ÚVN Ružomberok 14.01.2016, znalecký posudok 120/2015 znalca Q.. O.

J.,znaleckéodbornévyjadrenieQ..X.Q.,V..sdoplnenímvyjadrenianažiadosťposudkovéholekárapod
č.12/2016,vyjadrenieoperatéraQ..V.P.,V..,primáraneurologickejklinikyÚVNRužomberok,vyjadrenie
Q.. X. P.,V.., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a neurochirurgia, na základe
ktorých posudkov zhrnula, že u poškodeného boli bezprostredne po úraze (10.04.2014) vykonané
zobrazovacie vyšetrenia (RTG, CT, MR), ktoré popisujú rozsiahle degeneratívne zmeny v celom rozsahu

driekovej chrbtice. Všetci znalci sa zhodujú na tom, že uvedené zmeny nie sú spôsobené úrazom, ale
vyvíjali sa dlhodobo. Napriek uvedeným rozsiahlym zmenám bol poškodený bez klinických ťažkostí.
Pracovný úraz dňa 10.04.2014 spustil kaskádu ťažkostí pacienta. Nakoľko sa konzervatívnou liečbou
nepodarilo zmierniť subjektívne ťažkosti poškodeného, bola v 03/2016 vykonaná rozsiahla operáciastavcov L2-S1. Operatér potvrdil, že dôvodom operácie boli degeneratívne zmeny na chrbtici. Hoci
podľa Q.. Q. pracovný úraz bol takého charakteru a sily, že mohol spôsobiť nejaké poškodenie chrbtice,
v konkrétnom prípade pána E. ich nespôsobil, čo potvrdili aj zobrazovacie vyšetrenia bezprostredne

po úraze. Operované boli výlučne degeneratívne zmeny. Na základe znaleckých posudkov hodnotil
vzťah pracovného úrazu a už existujúcich degeneratívnych zmien rovnakým podielom na klinických
ťažkostiach poškodeného. Poškodený pracoval vo firme Tatra Timber ako vedúci údržby, manažérska
práca, ku dňu priznania úrazovej renty (jeden mesiac po rozsiahlej operácii degeneratívnych zmien
na chrbtici) nebol schopný vykonávať žiadnu pracovnú činnosť. Nakoľko samotný úraz poškodenie

chrbtice nevyvolal, len klinické prejavy (bolesti) z už existujúcich zmien na chrbtici, priznal polovičný
podiel na celkovom stave poškodeného a naďalej priznal pokles pracovnej schopnosti na 50%. Pokiaľ
posudzovaný podal dňa 28. marca 2018 žiadosť o prehodnotenie úrazovej renty, tak z uvedeného
sa nemení pokles pracovnej schopnosti, pokles pracovnej schopnosti 50% trvá naďalej. Ďalej bolo
konštatované,žežalobcajenaďalejpoškodenýnaúčely§88ods.1zákonač.461/2003Z.z.osociálnom
poistení, lebo v dôsledku pracovného úrazu má viac ako 40%-ný pokles pracovnej schopnosti. Miera

poklesu pracovnej schopnosti v percentách bola určená 50% s tým, že pokles pracovnej schopnosti trvá.
Zároveň bolo uvedené, že lekárska prehliadka: nepotrebná. Posúdenie bolo vykonané v prítomnosti
žalobcu, ktorý bol oboznámený s výsledkom posúdenia poklesu pracovnej schopnosti, podkladovou
dokumentáciou, a to s overením totožnosti prítomnosti účastníka konania. Dňa 4. júna 2018 Sociálna
poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. 16036-22/2018-BA rozhodla, že žalobca nemá nárok na zmenu

úrazovej sumy, pretože samotný úraz poškodenie chrbtice nevyvolal, len klinické prejavy (bolesti) z už
existujúcich zmien na chrbtici, posudkový lekár určil mieru poklesu pracovnej schopnosti poškodeného
na úrazové renty naďalej v rozsahu 50%.

36. V odvolacom konaní, na základe podaného odvolania žalobcu, ktorým nesúhlasil s posúdením

prvostupňového orgánu, posudkový lekár vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť Sociálnej
poisťovne, ústredie Poprad v Posudku zo dňa 20. augusta 2018 poukázal na lekárske vyšetrenia,
doložené lekárske správy, a to z neurologického vyšetrenia Ústrednej vojenskej nemocnice v
Ružomberku zo dňa 05.04.2018, 14.01.2016, 05.04.2018, lekársku správu z interného vyšetrenia
Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku zo dňa 17.07.2017 a konštatoval, že 61-ročný poškodený

mal uznanú mieru poklesu pracovnej schopnosti 50% pre pracovný úraz zo dňa 10. apríla 2014
- pohmoždenie chrbtice následkom pádu. Pre pretrvávajúce subjektívne ťažkosti (bolesti driekovej
chrbtice s vyžarovaním do ľavej dolnej končatiny, pre tieto ťažkosti liečený už aj pred pracovným
úrazom), po roku konzervatívnej liečby absolvoval neurochirurgickú intervenciu driekovej chrbtice. Aj
po operácii naďalej pretrvávajú bolesti driekovej chrbtice s vyžarovaním do ľavej dolnej končatiny,

tŕpnutie ľavej dolnej končatiny a udáva tiež nestabilitu ľavej dolnej končatiny, čo sú ťažkosti popisované
poškodeným. Kontrolné neurologické vyšetrenia nepotvrdili progresiu nálezu na chrbtici a na ľavej
dolnej končatine. Pri vyšetrení prísediacim neurológom v objektívnom náleze neprítomné jednoznačné
radikulárne dráždenie, nie sú prítomné senzomotorické (až na poškodeným udanú poruchu dotykovej
citlivosti na prednej ploche ľavého stehna), ani reflexologické výpadové prejavy. Napínacie manévre

na radikulopatiu sú negatívne. Dynamika LS chrbtice: predklon mierne obmedzený, úkony výraznejšie
obmedzené, záklon je nulový. Vzhľadom na tieto skutočnosti ponechaná miera poklesu pracovnej
schopnosti 50%. Podľa výroku posudku miera poklesu pracovnej schopnosti v percentách bola určená
50%, pokles pracovnej schopnosti 50% trvá, kontrolná lekárska prehliadka nepotrebná.

37. Podľa Zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 20. augusta 2018 za prítomnosti žalobcu a
jeho právneho zástupcu boli títo oboznámení s výsledkom posúdenia poklesu pracovnej schopnosti
podkladovou dokumentáciou, ktorá bola podkladom na posúdenie zdravotného stavu s celkovou mierou
poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazových dávok. Boli poučení o možnosti predložiť nové
dôkazy, aktuálne lekárske nálezy, ak neboli doložené a o možných následkoch posúdenia zdravotného

stavu, možnosti pracovného uplatnenia, poskytnutia pracovnej rehabilitácie, rekvalifikácie a o ďalšom
postupe vo veci rozhodovania o úrazovej dávke príslušným útvarom ústredia Sociálnej poisťovne. Proti
obsahu zápisu neboli námietky, pričom účastník konania nesúhlasil s poskytnutím kópie lekárskej správy
ošetrujúcemu lekárovi, ktorá zápisnica bola opatrená podpismi účastníka konania a právneho zástupcu.

38. Krajský súd z administratívneho spisu zistil, že predmetom posúdenia posudkového lekára v rámci
odvolacieho konania boli lekárske správy z predchádzajúceho obdobia posúdenia, ku ktorým posudkový
lekár zaujal odborné stanovisko. Keďže súd nedisponuje odbornými medicínskymi znalosťami a ani
sa od súdu neočakáva vyhodnotenie odborných lekárskych záverov v lekárskych právach, správnemusúdu neprináleží zaujať stanovisko k relevancii obsahu lekárskych správ na celkové zhodnotenie
zmeny miery poklesu pracovnej schopnosti vo vzťahu k zamestnaniu, ktoré žalobca vykonával do
utrpenia zdravotného úrazu a ani posúdenie, či (ne)došlo k zhoršeniu zdravotného stavu v súvislosti s

pracovným úrazom zo dňa 10.04.2014. Posudkoví lekári sociálneho poistenia uviedli tie lekárske, ktoré
im boli predložené, vlastné šetrenia a uviedli aj svoje závery vo vzťahu k posúdeniu poklesu pracovnej
schopnosti žalobcu vo vzťahu k zamestnaniu v tom smere, že nedošlo k zmene poklesu pracovnej
schopnosti, keď pokles pracovnej schopnosti 50% trvá.

39. Správny súd po oboznámení sa s posudkami posudkových lekárov za absencie doloženia ďalších
dôkazov, ktoré by preukazovali dôvod na zmenu poklesu pracovnej schopnosti žalobcu, dospel k
záveru, že boli vypracované po zvážení všetkých nimi dostupných okolností, vychádzali z posúdení
zdravotného stavu žalobcu, z poznatkov medicíny. Posudkové závery boli zdôvodnené v súlade s
preukázanými sa objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami žalobcu. Záver posudkov má základ v
lekárskych nálezoch a vyšetreniach, ktoré boli vykonávané pred Sociálnou poisťovňou a dokladané

lekárskymi správami a znaleckými posudkami. Pre odvolací orgán Sociálnej poisťovne bol rozhodujúci
skutkový stav v čase rozhodovania. Za rozhodujúce považoval správny súd to, že záver posledného
posudku korešponduje s vykonanými medicínskymi vyšetreniami a nálezmi v administratívnom konaní
žalobcu, nálezmi v administratívnom konaní žalobcu (§ 196 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.)., tieto
boli bez vnútorných rozporov. Keďže závery posudkových lekárov správny súd považoval z hľadiska

skutkového za dostatočne predložené odbornými vyšetreniami a nálezmi a neboli doložené iné dôkazy
žalobcom preukazujúce zmenu poklesu pracovnej schopnosti za obdobie od júla 2016 do marca 2018
v súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 10.04.2014, tak nebol daný dôvod na iné dokazovanie.

40. Podľa správneho súdu námietky žalobcu uvedené v žalobe neboli spôsobilé spochybniť vecnú

správnosť napadnutého rozhodnutia, podkladom ktorého bolo dostatočne vykonané dokazovanie,
vrátane žalobcom spochybňovaného lekárskeho posudku, vydaného posudkovým lekárom sociálneho
poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie. Zvýrazňuje sa záver Najvyššieho súdu SR vyjadrený v ods.
42 odôvodenia rozsudku v tom, že k právoplatnému posúdeniu poklesu pracovnej schopnosti
žalobcu už došlo v zmysle rozhodnutia zo dňa 17.06.2016, ktorého správnosť nie je predmetom

preskúmavania v konaní o prehodnotenie úrazovej renty, avšak žalobca zhoršenie zdravotného stavu
v súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 10.04.2014, teda zmenu jeho pracovnej schopnosti v
zmysle § 89 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z., nepreukázal a zhoršenie tohto zdravotného stavu
vylúčili aj posudkoví lekári žalovaného vo vypracovaných posudkoch. Správny súd je toho názoru, že
žalobcovi, ale ani iným subjektom neprináleží vstupovať do odborného posúdenia medicínskych otázok,

akým je stanovenie diagnózy, posudzovanie následkov nepriaznivého zdravotného stavu na pracovnú
schopnosť zamestnanca, posúdenie poklesu pracovnej schopnosti žalobcu, zmenu, zhoršenie, čo je
zverené výlučne posudkovým lekárom, spĺňajúcim potrebné zákonom stanovené predpoklady ohľadom
ich odbornej spôsobilosti, a to z dôvodu, že súdy nemajú oprávnenie na vyslovenie odborného záveru
ohľadom medicínskych otázok. Z uvedeného preto, pokiaľ závery podaných posudkov mali základ v

lekárskych nálezoch, vyšetrenich zdravotných problémov žiadateľa (žalobcu), boli podložené práve
odbornými vyšetreniami, s nálezmi, ktoré boli zhodnocované, tak potom námietky žalobcu objektívne
nevyvolali pochybnosti o náležitom odbornom posúdení jeho zdravotného stavu a ani o správnej aplikácii
príslušných zákonných ustanovení.

41. Konajúci správny súd s poukazom na § 135 ods. 1 SSP zvýrazňuje, že preň bol rozhodujúci stav v
čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy napadnutého žalobou.

42. Z administratívneho spisu žalovaného, ktorý mal správny súd pri rozhodovaní k dispozícii, správny
súd nezistil, že by v rámci odvolacieho konania boli zo strany žalobcu dokladané iné dôkazy týkajúce

sa posúdenia a majúce väzbu na posúdenie zmeny jeho pracovnej schopnosti a pokiaľ k žalobe bolo
doložené znalecké odborné vyjadrenie zo dňa 30.06.2015, tak toto bolo už posudzované v rámci
pôvodného rozhodnutia, ktorým žalobcovi bola priznaná úrazová renta. Rovnako ďalšie dôkazy, ktoré
žalobca dokladal k žalobe, nepreukazujú zhoršenie zdravotného stavu, teda dôvod na zmenu miery
poklesu pracovnej schopnosti a jej prípadné prehodnotenie.

43. Z vyššie uvedených záverov preto správny súd žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako
aj jeho predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie a postup, ktorý impredchádzal považoval za správne, súladné s príslušnými právnymi predpismi, a preto žalobu ako
nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

44. O nároku na náhradu trov krajského a kasačného konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1,
§ 168 SSP, § 175 SSP, § 467 SSP. Žalobca v súdnom konaní úspešný nebol. Úspešný bol žalovaný, na
stranektoréhonebolizistenédôvodyvýnimočnosti,prektorébyžalovanémuakoúspešnémuúčastníkovi
konania bol priznaný nárok na náhradu trov krajského a kasačného konania, preto sa žalovanému nárok
na náhradu trov krajského a kasačného konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia.
Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny
súd Slovenskej republiky.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach

azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej
len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť

len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa ust. § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.Podľa ust. § 440 ods. 2 SSP dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva

nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.