Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 1, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/9/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119216846
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4119216846.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu
JUDr.MárieMalíkovejaJUDr.SoneVackovejvsporežalobcu:L.C.,nar.X.XX.XXXX,bytomK.F.XXXX/
XX, XXX XX N., zastúpeného: Z.. Pavol Baláž, advokátom so sídlom Pribinova 4, IČO: 50 119 303, 811
09 Bratislava, proti žalovanej: A.. H. U., nar. X.X.XXXX, bytom K. F. XXXX/XX, XXX XX N., zastúpenej:
ADVOKÁT JUDr. PETER TIMKO spol. s.r.o. IČO: 50 528 874, adresa pracoviska Štefánikova tr. 6, 949

01 Nitra, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a o zaplatenie sumy 26 614,75 eura,
o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 13. septembra 2021 pod
č.k. 19C/124/2019- 263 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti o zaplatenie sumy vo výške
26 614,75 eura v II. výroku a IV. výroku z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

V III. výroku rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiadna strana nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania z výroku o náhrade trov konania v
potvrdzujúcej časti.

o d ô v o d n e n i e :

1.1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej
k bytu č. XX nachádzajúceho sa v okrese H., v obci: N., katastrálne územie: N., zapísanom v katastri
nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX, umiestnenom v bytovom dome so súpisným č. XXXX
postavenom na pozemku - parcela reg. „C“ parc. č.: XXX, na X. p., vchod: o.c. XX a k nemu prislúchajúci
spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 7446/265971 na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a
príslušenstve bytového domu a pozemku zastavanom bytovým domom, v ktorom sa byt nachádza,

evidovanom na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok, parcela reg. „C“ parc. č.: XXX, druh pozemku:
zastavané plochy a nádvoria, o výmere 574 m2 a vyporiadava ho tak, že ho prikázal do výlučného
vlastníctva žalobcu, pričom žalobca je povinný zaplatiť žalovanej sumu 41 050 eur do 30 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku. Žalobu v časti o zaplatenie sumy vo výške 26 614,75 eura zamietol. O trovách
konania rozhodol v časti konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva tak, že žiadna
zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania. Z časti konania o zaplatenie sumy vo výške 26

614,75 eura tak, že má žalovaná voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o
výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

1.2. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že pripustil zmenu petitu žaloby, ktorou sa žalobca domáhal
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva s tým, že žalobca sa zaväzuje zaplatiť žalovanej
sumu 41 050 eur do 30 dní odo dňa právoplatnosti celého rozsudku a titulom širšieho vyporiadania

podielového spoluvlastníctva uloženie povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 26 614,75
eura a priznania nároku na náhradu trov konania v celom rozsahu. Z vykonaného dokazovania zistil,že žalobca a žalovaná, každý z nich v jednej polovici sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností
nachádzajúcich sa v okrese H., obci N., katastrálnom území N. zapísanými Okresným úradom H.,
katastrálnyodbornalistevlastníctvač.XXXX,atobytuč.XXvbytovomdomes.č.XXXXpostavenomna

parcele registra „C“ parcelné č. XXX, nachádzajúceho sa na X.p., vchod XX a k nemu prislúchajúcemu
spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckemu
podielu na pozemku zastavaného bytovým domom. V časti C listu vlastníctva je vyznačená ťarcha, a
to záložné právo v prospech Prima banka Slovensko a.s. podľa V 5690/16 zo dňa 29.6.2016. Strany
sporu nadobudli podielové spoluvlastníctvu k bytu na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo

dňa 16.6.2010, kde sa konštatuje, že žalobca a žalovaná byt kupujú do podielového spoluvlastníctva
každý vo veľkosti 1/2 k celku. Podľa čl. VI. bodu 6.1. Zmluvy o prevode vlastníctva bytu predávajúca
predala kupujúcim byt za celkovú dohodnutú kúpnu cenu vo výške 46 000 eur. V zmysle bodu
6.2 Zmluvy o prevode vlastníctva bytu sa strany sporu ako kupujúci zaviazali uhradiť kúpnu cenu
prostredníctvom peňažného ústavu Slovenská sporiteľňa a.s. na základe zmluvy o hypotekárnom
úvere bezhotovostným prevodom na účet predávajúcej. Kúpna cena za prevod bytu bola uhradená

vkladom hotovosti vo výške 46 000 eur na účet predávajúcej N. Z., ktorý vklad realizoval žalobca
dňa 16.6.2010. Žalobcovi bol na základe zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX uzavretej so
Slovenskou sporiteľňou, a.s. poskytnutý úver na bývanie vo výške 47 700 eur, ktorý sa zaviazal splácať
v pravidelných mesačných splátkach, ktoré boli do 30.6.2010 vo výške 1XX eur a od 12.7.2010 vo
výške 267,48 eura. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá dňom 12.5.2040. Úverová zmluva bola

podpísaná dňa 16.6.2010 a dlžníkom bol výlučne žalobca. Podľa potvrdenia Slovenskej sporiteľne a.s.
zo dňa 8.8.2019 k zmluve o úvere č. XXXXXXXXX boli zaplatené riadne úroky vo výške 17 924,84 eura
a poplatky v sume 2 483,71 eur, čo spolu predstavuje sumu vo výške 20 408,55 eura. Na základe
zmluvy o úvere č. 0000000000272263 zo dňa 15.1.2016 bol žalobcovi veriteľom Prima banka Slovensko
a.s. poskytnutý úver vo výške 49 000 eur, ktorým mal byť refinancovaný predchádzajúci úver žalobcu

s tým, že na zabezpečenie pohľadávky banky zo zmluvy o úvere bude v prospech banky zriadené
záložné právo. Zo zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. 0000000000272263
zo dňa 7.6.2016 vyplýva, že strany sporu ako záložcovia súhlasili so zriadením záložného práva k
spornému bytu za účelom zabezpečenia zaplatenia istiny, úrokov, poplatkov, prípadných zmluvných
pokút a ďalších pohľadávok záložného veriteľa z úveru poskytnutého na základe zmluvy o úvere č.

XXXXXXXXXXXXXXXX uzatvorenej medzi Prima banka Slovensko a.s. ako veriteľom a žalobcom ako
dlžníkom. Podľa znaleckého posudku č. 190/2020 Ing. Z. D. zo dňa 11.10.2020 bola všeobecná hodnota
uvedeného bytu stanovená sumou vo výške 82 100 eur. S ocenením bytu sumou vo výške 82 100 eur
sa stotožnili obidve strany sporu, preto hodnotu bytu považoval za nespornú a preukázanú.

1.3. Na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 137
ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 141 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 511 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 101 Občianskeho zákonníka. Zrušil a vyporiadal
podielové spoluvlastníctvo tak, že nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu a zaviazal ho
vyplatiť žalovanej titulom vyrovnania sumu 41 500 eur ako polovicu hodnoty bytu stanovenej znaleckým

posudkom.

1.4. Ďalej uviedol, že žalobca sa domáhal, aby súd rozhodol o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
v tzv. širšom zmysle. Žiadal, aby súd zohľadnil investície, ktoré za účelom nadobudnutia spoločnej
veci vynaložil výlučne on (úhrada celej kúpnej ceny za nadobudnutie bytu výlučne žalobcom + úhrada

nákladov na hypotéku, ktorú splácal). V záujme spravodlivého usporiadania vzájomných vzťahov
žalobca žiadal, aby boli zohľadnené aj úhrady v prospech správcu bytového domu vykonané výlučne
žalovanou.

1.5. Citoval uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. 11. 2018, sp. zn. 4Cdo/148/2017, pripúšťajúce

vyporiadanie investícii v rámci širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva, konštatujúce, že
z hľadiska povahy nárokov a ich premlčania treba rozlišovať medzi nákladmi na nutnú opravu a
údržbu veci a nákladmi na opravu a údržbu veci, ktoré neboli nevyhnutné, medzi nákladmi v bežnej
záležitosti a v ostatných záležitostiach (§ 139 Občianskeho zákonníka), medzi nákladmi, s ktorými
spoluvlastníci vyslovili súhlas alebo ktoré boli niektorým spoluvlastníkom vynaložené bez tohto súhlasu.

Treba tiež zisťovať, či za trvania podielového spoluvlastníctva došlo medzi spoluvlastníkmi k dohode
o spôsobe úhrady týchto nákladov, pretože až vtedy by bolo možné správne posúdiť aj prípadnú
námietku premlčania (ktorú žalovaná aj vzniesla) voči takejto pohľadávke. S prihliadnutím k tomu potom
pôjde buď o majetkové právo investujúceho spoluvlastníka uplatňované voči druhému spoluvlastníkovipodľa § 511 ods. 3, § 137 ods. 1 a § 139 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, ktoré sa premlčí v
trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pre ktorej počiatok je rozhodujúca
doba vynaloženia nákladov na opravu a údržbu, alebo o právo na vydanie bezdôvodného obohatenia

ktoré môže uplatňovať investujúci spoluvlastník už za trvania spoluvlastníckeho vzťahu, ktoré sa premlčí
v dobe podľa § 107 Občianskeho zákonníka v súvislosti s vynaložením nákladov na opravu alebo
údržbu, alebo o právo na vydanie neoprávneného majetkového prospechu vo výške zhodnotenia
podielu druhého spoluvlastníka v súvislosti so zánikom podielového spoluvlastníctva, ktoré sa premlčí
v dvojročnej premlčacej dobe podľa § 107 Občianskeho zákonníka od zániku tohto spoluvlastníctva

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. februára 2012, sp. zn. 4 M Cdo 12/2011).

1.6. Uviedol, že žalobca žiadal v rámci tzv. širšieho vysporiadania zohľadniť jeho investície vynaložené
za účelom nadobudnutia spoločnej veci. V konaní nebolo sporným, že strany sporu nadobudli vlastnícke
právo k spoločnej nehnuteľnosti na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 16.6.2010, ktorou
byt kúpili za kúpnu cenu vo výške 46 000 eur. Nebolo sporným ani to, že túto kúpnu cenu v celej výške

zaplatil predávajúcej len žalobca. Žalovaná v konaní tvrdila, že náklady spojené so zaplatením kúpnej
ceny nie je možné vysporiadať v režime podľa § 142 Občianskeho zákonníka, pretože zaplatenie kúpnej
ceny za byt nemá povahu investície do spoločnej veci, keď investíciu je nutné chápať ako náklady
vynaložené po kúpe spoločnej veci. Podľa žalovanej je potrebné tento nárok vysporiadať v režime podľa
§ 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý podlieha premlčaniu a namietla premlčanie žalobcovho

nároku.

1.7. Ďalej citoval dôvody uznesenia NS SR sp. zn. 4MCdo 12/2011 zo dňa 27.2.2012 v ktorom poukázal
poukázal na nutnosť pri rozhodovaní o náhradách v rámci tzv. širšieho vyporiadania podielového
spoluvlastníctva zisťovať, aké investície boli jednotlivými podielovými spoluvlastníkmi vynaložené.

Uviedol, že pri posudzovaní povahy investície spočívajúcej v zaplatení kúpnej ceny na nadobudnutie
spoločnej veci je možné v kontexte s vyššie citovaným uznesením Najvyššieho súdu SR túto investíciu
možné vysporiadať v zmysle § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka ako majetkové právo investujúceho
podielového spoluvlastníka voči ďalšiemu podielovému spoluvlastníkovi. Toto právo sa premlčuje v
trojročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť počnúc dňom vynaloženia takejto investície, v danom

prípade, zaplatenie kúpnej ceny. Zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu, na základe ktorej strany sporu
nadobudli byt do podielového spoluvlastníctva totiž vyplývala solidárna povinnosť kupujúcich (žalobca
a žalovaná) zaplatiť predávajúcej dojednanú kúpnu cenu. Išlo tu o spoločný záväzok obidvoch strán
sporu voči tretej osobe a jeho režim je potrebné posúdiť v zmysle ustanovenia § 511 ods. 3 Občianskeho
zákonníka. Z príkazu na úhradu (č. l. 20 spisu) a tiež z tvrdení žalobcu, ktoré v tomto konaní neboli

žalovanou popreté mal jednoznačne preukázané, že žalobca sám uhradil kúpnu cenu za kúpu bytu
dňa 16.6.2010 a týmto dňom mu začala plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie náhrady voči
žalovanej. Pokiaľ si žalobca uvedený nárok uplatnil na súde žalobou zo dňa 18.12.2019, je tento nárok
premlčaný. Začatie plynutia premlčacej doby na vrátenie investícií realizovaných žalobcom za účelom
nadobudnutia spoločnej nehnuteľnosti nie je možné odvádzať od zmeny vzájomných pomerov medzi

stranami sporu, ku ktorým žalobca uvádzal, že malo ísť o opustenie spoločnej domácnosti žalovanou vo
februári 2018, pretože takéto posudzovanie začatia plynutia premlčacej doby je v rozpore s ustanovením
§ 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka. K premlčaniu tohto nároku žalobcu doplnil, že sa zaoberal
posudzovaním námietky premlčania v zmysle jej uplatnenia pre rozpor s dobrými mravmi. Dospel k
záveru, že žalobcovi nič nebránilo uplatniť nárok voči žalovanej pre uplynutím premlčacej doby. Preto

ho vyhodnotil ako premlčaný a žalobu v tejto časti zamietol.

1.8. Ďalej uviedol, že žalobca sa domáhal nároku na zaplatenie jednej polovice poplatkov, ktoré

zaplatil vo vzťahu k banke poskytujúcej hypotekárny úver na kúpu nehnuteľnosti. Nárok považoval za
nedôvodný, pretože zaplatením poplatkov spojených s čerpaním hypotekárneho úveru sa spoločná
vec nijako nezhodnotila. Nárok preto nie je možné v rámci tzv. širšieho vysporiadania zohľadniť. Je
premlčaný v celej sume vo výške 20 408,55 eura vynaloženej žalobcom na úhradu riadnych úrokov a
poplatkov od 12.7.2010 do 14.6.2016 vo vzťahu k prvému poskytovateľovi úveru - Slovenskej sporiteľni

a.s. (potvrdenie na č. l. XX spisu). V prípade ďalších splátok platených žalobcom refinancujúcej úver
(Prima banka Slovensko a.s.) je nárok premlčaný vo vzťahu k splátkam uhradeným 3 roky pred podaním
žaloby v tejto veci.1.9. K žalobcom tvrdenej kompenzačnej dohode medzi stranami sporu, v zmysle ktorej mal splácať
hypotéku a žalovaná mala uhrádzať náklady za užívanie bytu vo vzťahu k správcovi bytu uviedol, že
jej uzavretie nemal preukázané.

1.10. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, § 257 CSP. Konštatoval rovnaký
procesný úspech obidvoch strán sporu, keď žalobcovi i žalovanej sa súdnym rozhodnutím dostalo
rovnakej hodnoty v rámci vyporiadania. Hodnota vyporiadavaného bytu bola určená s poukazom na
znalecký posudok. Pokiaľ žalobca v podanej žalobe vychádzal z inej hodnoty bytu (70 000 eur), učinil tak

práve vzhľadom na predchádzajúcu vzájomnú komunikáciu medzi stranami. Nie je možné považovať
za procesný neúspech žalobcu, ak bol žalovanej priznaný vyrovnací podiel vo vyššej sume, pretože
od sumy navrhovaného vyrovnacieho podielu neodpočítal jeho nároky, ktoré žalobca žiadal zohľadniť
v rámci širšieho vyporiadania. O ďalších nárokoch žalobcu totiž rozhodol samostatným výrokom a
samostatným výrokom rozhodol vo vzťahu k uvedeným nárokom aj o trovách konania.

1.11. O trovách konania zo žaloby o zaplatenie sumy vo výške 26 614,75 eura, v ktorej žalobu zamietol,
žalovaná bola úspešná, preto jej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Ďalej uviedol, že dôvody osobitného zreteľa nevzhliadol, tieto strany sporu ani netvrdili a tieto nie je
možné vyvodiť ani z tej skutočnosti, že žalobca počas konania poukazoval na istú nespravodlivosť,
pokiaľ by súd nezohľadnil jeho nároky v rámci tzv. širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva a

de facto by takto musel cenu za nadobudnutie bytu uhradiť 1 a 1 - krát. Nárok na náhradu trov konania
posúdil v zmysle zásady úspechu, žalobcovi nemohol priznať ním uplatnené nároky z dôvodu žalovanou
vznesenej námietky premlčania.

2.1. Žalobca podal odvolanie v zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania. Odvolanie zdôvodnil

ustanovením § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP. Namietal nesprávne posúdenie premlčania nároku,
pretože súd prvej inštancie odmietol zisťovať existenciu dohody spoluvlastníkov o úhrade nákladov a
kompenzovaní investícií. Uviedol, že k premlčaniu práva nedošlo pre uzavretie takejto dohody, pretože
platí, že majetkové práva uplatnené v rámci vyporiadania spoluvlastníctva v širšom zmysle podliehajú
premlčaniu v premlčacích dobách, v závislosti od toho, či ide o nárok týkajúci sa vzájomných práv a

povinností vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci podľa ustanovenia § 137 OZ (§ 101 OZ)
alebo o nárok na vrátenie vynaložených investícií do spoločnej nehnuteľnosti podľa ustanovenia § 451
OZ a nasl. OZ (§ 107 OZ). Premlčacia doba začína plynúť od okamihu vynaloženia týchto nákladov. Nie
je však vylúčené, aby sa účastníci dohodli na splatnosti (zročnosti) tejto náhrady aj iným spôsobom; takú
dohodu možno uzavrieť ústne, prípadne konkludentne. Najneskôr by premlčacia doba začala plynúť

od okamihu zmeny pomerov, za ktorú možno považovať žalobu o zrušenie spoluvlastníctva, zmenu
užívateľa, prípadne aj to, že niektorý spoluvlastník sa domáha zmeny tejto dohody tým, že začne svoje
pohľadávky uplatňovať. Judikatúra pritom zdôrazňuje, že je „treba tiež zisťovať, či za trvania podielového
spoluvlastníctva došlo medzi spoluvlastníkmi k dohode o spôsobe úhrady týchto nákladov, pretože až
vtedy by bolo možné správne posúdiť aj prípadnú námietku premlčania (ktorú žalovaná aj vzniesla) voči

takejto pohľadávke (citoval z rozhodnutia KS v Trnave sp.zn. 23Co/79/2015 z 19.01.2016). V prípade
existencie dohody spoluvlastníkov o kompenzovaní investície vynaloženej na spoločnú vec premlčacia
doba práva na vyporiadanie v širšom zmysle začína plynúť až zmenou pomerov medzi podielovými
spoluvlastníkmi, ktorou sa spravidla rozumie podanie žaloby na zrušenie podielového spoluvlastníctva.
Za zmenu pomerov v danej veci možno považovať podanie žaloby v tunajšom konaní (december

2019), prípadne opustenie bytu žalovanou (február 2018). Ku premlčaniu tak nemohlo dôjsť, keďže
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle bolo navrhnuté už v žalobe.

2.2.Namietal nesprávne vyhodnotenie dôkazov ohľadne uzavretia zmluvy so žalovanou o splácaní úveru
a nákladov na byt. Súd prvej inštancie interpretoval daný skutkový stav ako rozdelenie nákladov v rámci

partnerského spolužitia Spolužitie sporových strán však trvalo len do februára 2018, kedy sa žalovaná
odsťahovala z bytu. Spolužitie strán ďalej tri a pol roka neexistovalo a žalovaná napriek tomu stále
uhrádzala zálohový predpis k bytu v celom rozsahu.
Ďalej namietal, že súd prvej inštancie sa arbitrárne vôbec nevysporiadal s jeho tvrdeniami, že bez
existencie dohody spoluvlastníkov o kompenzovaní jeho investície na nadobudnutie bytu by nikdy

nesúhlasil s tým, aby žalovaná nadobudla spoluvlastnícky podiel 1/2 k bytu a ku kúpe bytu bez tejto
dohodybynikdynepristúpil.Pretoexistenciadohodyspoluvlastníkovokompenzovaníprvotnejinvestície
žalobcu na nadobudnutie spoločnej veci bola základnou podmienkou žalobcu, aby vôbec žalovaná
nadobudla spoluvlastnícky podiel 1/2 k bytu. Bez existencie tejto dohody spoluvlastníkov by žalovanázískala spoluvlastnícky podiel 1/2 k bytu takpovediac „zadarmo“, s čím nikdy nesúhlasil a bolo to v
rozpore s jeho vôľou.

2.3. Ďalej poukázal na rozpor s posúdením totožnej veci súdom prvej inštancie v inom konaní. Súd
prvej inštancie v inom konaní uviedol, že hypotekárny úver má byť predmetom konania o vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva. Poukázal na konanie vedené na tunajšom súde prvej inštancie pod sp.
zn. 25C/39/2019 súvisiace tiež s nárokmi z podielového spoluvlastníctva k bytu, kde žalovaná potvrdila
existenciu dohody spoluvlastníkov (dôkaz priložený k vyjadreniu žalobcu zo dňa 19.05.2021). Dodal, že

prípadná neexistencia dohody neznamená premlčanie investície.
V prípade neexistencie dohody spoluvlastníkov vzhľadom na povahu investície (nejedná sa o náklady na
nutnúopravu/údržbu)vznikánároknazaplatenievysporiadaniavširšomzmysleažzánikompodielového
spoluvlastníctva. V takomto prípade (neexistencia dohody spoluvlastníkov) by mal nárok sumu vo výške
zhodnotenia podielu druhého spoluvlastníka (žalovanej), teda vo výške 1/2 hodnoty bytu (keďže na
základe jeho investície (úhrada kúpnej ceny) žalovaná získala spoluvlastníctvo bytu a bez tejto investície

by nemala majetok zodpovedajúci 1/2 hodnoty bytu.

2.4. V ďalšej časti namietal zdôvodnenie rozhodnutia v III. výroku o trovách konania, pretože súd prvej
inštancie rozhodol v súlade s jeho zmenou žaloby pripustenej na pojednávaní 31.05.2021. Preto mu
mal priznať podľa zásady úspechu voči žalovanej nárok v plnom rozsahu. V prípade zmeny rozsudku v

zamietajúcej časti žiadal priznať náhradu trov konania.

3. Žalovaná podala odvolanie proti III. výroku rozsudku podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP namietajúc
nesprávne právne posúdenie náhrady trov konania. Žiadala, aby odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil
rozsudok v napadnutej časti tak, že žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu

62,718 %. Uviedla, že ustanovenie § 257 CSP zakladá súdu oprávnenie urobiť výnimku, cez ktorú sa
odstraňuje tvrdosť zákona v tom zmysle, že aj keď by úspešná strana mala dostať priznanú náhradu trov,
súd ju neprizná, lebo zistil okolnosti výnimočné významom a intenzitou. Žiadne zreteľahodné okolnosti
neboli v súdenej veci dôkazne zistené ani nevyplývajú zo súdneho spisu. Namietame, že § 257 CSP nie
je aplikovateľný, lebo dôvody hodné osobitého zreteľa nemožno vidieť v tej hmotnoprávnej okolnosti,

že každej zo strán sporu sa dostalo vzájomne rovnakej majetkovej hodnoty v rámci vyporiadania
podielového spoluvlastníctva k bytu. Inštitút náhrady trov konania má rýdzo procesnoprávnu povahu
a preto posudzovanie úspechu z hmotnoprávneho hľadiska, ako to súd urobil v posudzovanej veci,
spravidla vedie k odklonu od zmyslu a účelu náhrady trov. V posudzovanom prípade niet žiadnej
pochybnosti, že žalobca jej chcel v podanej žalobe zaplatiť vyporiadaciu náhradu za byt len v sume 7

652,23 eura. To však predstavuje len 18,641 % zo skutočnej (znalecky zistenej) vyporiadacej náhrady
41 050 eura, ktorá jej napokon bola prisúdená. Úspech žalobcu dosiahol 18,641 % a neúspech žalobcu
dosiahol 81,359 %. Výpočtová metodika súdnej praxe uvádza, že od percent procesného úspechu
sa odpočítajú percentá procesného neúspechu, resp. opačne. Odpočet úspechu a neúspechu (resp.
opačne) predstavuje 62,718%, v ktorom rozsahu dosiahla procesný úspech a v tomto rozsahu by mala

dostať prisúdenú náhradu trov konania.

4. Žalobca podal vyjadrenie k odvolaniu žalovanej. Uviedol, že súd prvej inštancie pri III. výroku rozsudku
neaplikoval ustanovenie § 257 CSP, ale vychádzal zo zásady úspechu aplikujúc ustanovenie § 255
CSP. Výrok rozsudku plne zodpovedá jeho žalobnému petitu. Považoval za absurdné zaviazať ho k

náhrade trov konania žalovanej ako plne úspešnej strany v konaní.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z.,
účinný od 01. 07. 2016, ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu
predchádzalo a odvolania žalobcu podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom

tohto odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa
§ 383 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť v časti zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva. Predmetom odvolacieho konania je zamietajúca časť rozsudku týkajúca sa podľa
názorov strán a súdu vyplatenia investícii žalobcu do nehnuteľnosti a v časti trov konania. Súd
prvej inštancie žalobu zamietol pre premlčania nároku žalobcu majúc za to, že danú investíciu jepotrebné vyporiadať v zmysle § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka ako majetkové právo podielového
spoluvlastníka voči ďalšiemu podielovému spoluvlastníkovi v trojročnej premlčacej dobe počnúc dňom
vynaloženia takejto investície, v danom prípade dňom zaplatenia kúpnej ceny. V časti poplatkov banke

a úrokov v bode 50 zamietnutie návrhu zdôvodnil jeho premlčaním v celej sume od 12.07.2010 do
14.06.2016 a vo vzťahu k refinancujúcej banke uviedol, že nárok je premlčaný vo vzťahu k splátkam
uhradeným 3 roky pred podaním žaloby a žalobca na uvedený nárok nemá v rámci širšieho vyporiadania
právny nárok, pretože spoločnú vec nezhodnotil a išlo o náklady jedného z podielových spoluvlastníkov,
ktoré zaplatil tretej osobe.

7. Odvolací súd sa s právnym názorom súdu prvej inštancie vôbec nestotožnil, pretože žalobca a súd
prvej inštancie si neujasnili predmet sporu a nárok žalobcu. Z obsahu žaloby, písomných vyjadrení
žalobcu, odvolania vyplýva, že žalobca sa v tejto časti domáhal nárokov z titulu vyplatenia kúpnej ceny
z úveru, ktorý splácal a spláca výlučne sám. Takto vymedzil žalobca žalobu v bode 13, 14 žaloby,
z ktorej jednoznačne vyplýva, že sa domáha zaplatenia 1 polovice z kúpnej ceny bytu t.j. sumu

23 000 eur, preukazujúc zaplatenie nákladov úveru 11 597,77 eura a preukazujúc zaplatenie úveru
Slovenskej sporiteľni do 14.06.2016 sumu 65 624,84 eura, z toho istina 47 700 eur, úroky 17 924,84
eura, poplatky 2 483,71 eura. Žalovaný sa po úprave žaloby domáhal zaplatenia sumy 26 614,75
eura. Počas celého konania uvádzal, že žiada vyplatenie polovice kúpnej ceny s poukazom na ním
platený úver, pozostávajúci z istiny, úrokov a poplatkov. Súd prvej inštancie si osvojil názor žalobcu,

že sa jedná o investícii a žalobu zamietol pre premlčania. Nevyporiadal sa s námietkou žalovaného,
ktorý práve námietku premlčania zdôvodňoval rozhodnutiami o premlčaní nároku ohľadne investícií do
nehnuteľnosti, že sa nejedná o investície.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že strany nadobudli nehnuteľnosť počas spolužitia. Zrejme žili ako druh a

družka, viedli spoločnú domácnosť. Kúpna cena v bola vyplatená z úveru, ktorý s bankami ako dlžník
uzavrel iba žalobca. V spise sa nachádza kúpna zmluva zo dňa 16.06.2010 a bol vypracovaný dodatok
19.07.2010 pre nesprávne označenie bytu. Žalobca dal príkaz banke na vyplatenie kúpnej ceny
16.06.2010. Kedy došlo ku vkladu vlastníckeho práva, ktorým sa nadobúda vlastníctvo, nie je možné
z obsahu spisu zistiť. Je zrejmé, že k vyplateniu ceny došlo pred zápisom do katastra nehnuteľnosti.

Podielové spoluvlastníctvo vzniklo vkladom do katastra nehnuteľnosti a investícií do nehnuteľnosti
sa môže podielový spoluvlastník domáhať voči druhému spoluvlastníkovi len za trvania podielového
spoluvlastníctva, vynaložených za trvania podielového spoluvlastníctva. Predmetom konania preto
nemôže byť vyporiadanie investícií, pretože predmetom konania je kúpna cena a náklady, ktorá mal a
má žalobca v súvislosti s vyplatením úveru na byt. Preto posúdenie premlčania súdom prvej inštancie

ako premlčaných investícií vložených do nehnuteľnosti zaplatením kúpnej ceny nie je správny.

9.Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Povinnosťou súdu bude rozhodnúť o nároku žalobcu v rámci širšieho
vyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctvaajenažalobcovi ozrejmiťsúduprvejinštanciežalobnýnárok,

z čoho pozostáva, koľko zaplatil na úvere počas trvania spoločnej domácnosti so žalovanou a po jej
zrušení. Žalobca je v danom prípade pánom sporu vymedzujúcim jeho predmet, o ktorom má súd prvej
inštancie rozhodovať. Pre právny názor vyslovený súdom prvej inštancie sa tento vôbec nezaoberal
uplatneným nárokom. Odvolací súd vzhľadom na vyslovený právny názor nepovažoval za potrebné
vyjadrovať sa k dôvodom odvolania žalobcu zameraného na nekonanie súdu prvej inštancie v časti

uzavretia dohody so žalovanou o platení úveru a platení nákladov na bývanie, ktorou sa žalobca snažil
odôvodniť uplatnenie svojho nároku v zákonom stanovenej premlčacej dobe, pretože jej skúmanie je v
danom prípade irelevantné. Žalovaná nepoprela uzavretie dohody o rozdelení nákladov na úver a byt,
namietala iba uzavretie dohody v časti platenia nákladov na byt ako splácanie úveru žalobcovi.

10. Obe strany podali odvolanie v časti náhrady trov konania v bode III. rozsudku. Žalobca
namietal, že súd prvej inštancie rozhodol v súlade s jeho zmenou žaloby pripustenej na pojednávaní
31.05.2021. Preto mu mal priznať podľa zásady úspechu voči žalovanej nárok v plnom rozsahu.
Žalovaná poukazovala na výpočet úspechu a neúspechu žalobcu v uplatnenej žalobe a rozhodnutí
súdu o priznanom finančnom vyrovnaní. Žalobca podal žalobu v ktorej žiadal vyporiadať podielové

spoluvlastníctvo, prikázať nehnuteľnosť do jeho výlučného vlastníctva s tým, že žalovanej vyplatí
sumu 7 652, 23 eura. K žalobe predložil vyjadrenie zástupcu žalovanej zo dňa 24.09.2014, v ktorom
oznámil zástupcovi žalobcu, že žalovaná má záujem o mimosúdnu dohodu, navrhuje byt prikázať
do jej výlučného vlastníctva a vychádza z hodnoty bytu 70 000 eur, po odpočítaní hypotéky 43 000je ochotná vyplatiť žalobcovi sumu 13 500 eur. Žaloba bola podaná 18.12.2019. Žalobkyňa podala
vyjadrenie k žalobe, súhlasiac s vyporiadaním podielového spoluvlastníctva a prikázaním nehnuteľnosti
do výlučného vlastníctva žalobcu. Sumu 70 000 eur nepovažovala za záväznú a navrhla vykonanie

znaleckého dokazovania. Znalec vyčíslil hodnotu bytu sumou 82 100 eur. Z tejto sumy sa domáhala 41
050 eur. Žalobca po podaní znaleckého posudku upravil žalobný petit a žiadal prikázať nehnuteľnosť do
jeho vlastníctva a s tým, že žalovanú vyplatí sumou 41 050 eur. Súd zmenu návrhu pripustil. Súd prvej
inštancie rozhodnutie v tejto časti zdôvodnil rovnakým procesným úspechom oboch strán, keď sa obom
rozhodnutím súdu dostalo rovnakej hodnoty vyporiadania. Nepovažoval za procesný neúspech žalobcu,

že bol zaviazaný na zaplatenie vyššej sumy podľa znaleckého posudku, ako pôvodne navrhoval.

11. Konanie na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je návrhovým konaním a súd nie
je viazaný navrhovaným spôsobom vyporiadania. V danom prípade žalobe žalobcu v tejto časti vyhovel
v celom rozsahu. Žalobca mal záujem o mimosúdnu dohodu, na ktorú žalovaná nepristúpila a žiadala
prikázať nehnuteľnosť do jej výlučného vlastníctva. Žalobca sa preto musel podanou žalobou domáhať

vyporiadania podielového spoluvlastníctva.
Konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva predstavuje z hľadiska vzťahu výrokov
meritórneho rozhodnutia špecifický prípad, keďže predmet takéhoto konania nie je deliteľný. Výrok
o povinnosti zaplatiť finančnú náhradu za spoluvlastnícky podiel tak priamo obsahovo nadväzuje na
výrok o prikázaní veci do vlastníctva niektorého z predchádzajúcich spoluvlastníkov, ktorý zase musí

vychádzať z výroku o zrušení doterajšieho podielového spoluvlastníctva. Konajúci súd nemôže pri
posudzovaní úspechu niektorého z účastníkov na účel náhrady trov konania hodnotiť jednotlivé výroky
izolovane (viď rozhodnutie ÚS SR III: ÚS 31/2015 - 19 z 27.01.2015). Ústavný súd v danom prípade
nebadal signály arbitrárnosti či zjavnej svojvôle, keď súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania tak,
že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, dôvodiac, aby každý z účastníkov

znášal trovy v konaní vynaložené sám.

12. Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v časti náhrady trov konania, pretože žalovaná
pred podaním žaloby nesúhlasila s vyrovnávacím podielom, ktorý na základe znaleckého posudku bol v
oveľa vyššej sume. Považoval preto za spravodlivé znášanie trov konania každou stranou. Nestotožnil

sa s dôvodmi odvolania žalovanej, pretože žalobný petit bol upravený po podaní znaleckého posudku
navrhovaného žalovanou.

13. O trovách odvolacieho konania v časti výroku potvrdzujúceho výrok o trovách konania odvolací súd
rozhodol tak, že žiadna strana nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ani jedna

nebola v odvolacom konaní úspešná (§ 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP) .

Povinnosťou súdu prvej inštancie bude rozhodnúť o trovách odvolacieho konania v novom rozhodnutí o
veci, v ktorej odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil ( § 396 ods. 3 CSP).

Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpenýosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).