Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 17, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/55/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110227651
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7110227651.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov

senátu JUDr. Rastislava Pellu a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu v 1. rade: V.. P.. J. K., nar.
XX.X.XXXX, bytom B. jednoty XX, XXX XX K., žalobkyne v 2. rade: V.. F. K., nar. XX.X.XXXX, bytom
B. jednoty XX, XXX XX K., obaja zastúpení PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o., so sídlom Kmeťova
24, 040 01 Košice, IČO: 36 860 930, žalobcu v 3. rade: Spoločenstvo vlastníkov bytov Svätopluk -
Košice, so sídlom Svätoplukova 7, 040 01 Košice, IČO: 31 295 304, zastúpeného Advokátska kancelária
GOGA a spol., s.r.o., so sídlom Kupeckého 4, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 36 863 947, proti
žalovanému: H. S., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX D. J. 3, podnikajúceho pôvodne pod obchodným

menom František HLOPKO - Bram, miesto podnikania 044 61 Zlatá Idka 318, IČO: 10 817 701,
zastúpenému JUDr. Marekom Radačovským, advokátom, so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO:
35 553 961, o vzájomnej žalobe o zaplatenie 10.549,33 eur a 6.570,04 eur, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Košice I, č.k. 29Cb/222/2010-479 zo dňa 25. júla 2019 v spojení s opravným
uznesením č.k. 29Cb/222/2010-608 zo dňa 22. apríla 2020, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I, č.k. 29Cb/222/2010-479 zo dňa 25. júla 2019 v
spojení s opravným uznesením č.k. 29Cb/222/2010-608 zo dňa 22. apríla 2020.

II. Žalobcovia v 1., 2, a 3. rade majú proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol, že
I. Žalovaný je povinný spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi v 1. rade a žalobkyni v 2. rade sumu
10.549,33 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 3. rade sumu 6.570,04 eur do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.

III. Žalobcovi v 1. rade, žalobkyni v 2. rade a žalobcovi v 3. rade priznáva plnú náhradu trov konania.
IV. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením.

2. Konaniu o nárokoch žalobcov predchádzalo konanie vedené pred Okresným súdom Košice I pod
sp. zn. 29Cb/262/2004, v ktorom sa žalovaný v procesnom postavení žalobcu domáhal, aby súd uložil
žalobcom (v konaní sp. zn. 29Cb/262/2004 v procesnom postavení žalovaným) povinnosť zaplatiť mu

spoločne a nerozdielne 195.690,- Sk (6.495,72 eur) s prísl. titulom ceny za opravu a prestavbu strechy
na Svätoplukovej č. 7 v Košiciach na základe Zmluvy č. 15/2002 o dodávke stavebnej časti zo dňa
4.10.2002 (ďalej len „zmluva“) v znení Dodatku č.1 zo dňa 26.5.2003, ktorú ako zhotoviteľ uzavrel so
žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade ako investormi a žalovaným v 3. rade ako objednávateľom.3. V priebehu konania vedeného pod sp. zn. 29Cb/262/2004 si žalovaní v 1., 2. a 3. rade uplatnili svoje
práva proti žalobcovi vzájomným návrhom podľa § 97 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (procesný

predpis účinný do 30.6.2016). Dôvodili, že žalobca dohodnuté plnenie v zmysle zmluvy v znení Dodatku
č.1 nedokončil a tá časť prestavby a opravy strechy, ktorú vykonal, nebola prevedená v kvalite podľa
zmluvy a v súlade s technologickými postupmi, ktoré sa zaviazal dodržať. Uviedli, že žalobcu v priebehu
vykonávania prác opakovane ústne a dňa 2.5.2003 aj písomne upozornili na ich nekvalitu a žiadali od
neho, aby ich vykonával riadne. Po márnom uplynutí lehoty na plnenie uzavreli so žalobcom Dodatok

č. 1 k zmluve, v ktorom sa žalobca zaviazal v novo dohodnutom termíne vykonať práce nanovo tak,
ako boli dojednané v zmluve. Po uzavretí Dodatku č. 1 ale žalobca dohodnuté práce nevykonal a dňa
30.6.2003 žalovaným písomne navrhol ukončiť zmluvu dohodou a vyzval ich na poskytnutie zábezpeky.
Žalovaní na tento návrh reagovali vypovedaním zmluvy podľa čl. 13 ods. 13.1 písm. c) zmluvy, podľa
ktorého počas trvania zmluvy pre zmluvné strany je možné ukončiť zmluvu vypovedaním zo strany
objednávateľa s okamžitou platnosťou a to výlučne z dôvodu preukázateľnej nekvality prevádzaných

prác. Argumentovali, že nakoľko oprava a prestavba strechy nebola riadne vykonaná, ukončená a
ani odovzdaná a žalobca v prácach odmietol pokračovať, boli nútení uzavrieť na vykonanie týchto
prác zmluvu s iným dodávateľom, ktorému za ne zaplatili žalovaní v 1. rade a 2. rade odmenu vo
výške 279.756,- Sk (9.286,20 eur). Okrem toho žalovaným v 1. a 2. rade vznikli aj náklady 38.053,-
Sk (1.263,13 eur) na kúpu fólie používanú pri prestavbe strechy, ktorú žalobca svojím neodborným

postupom znehodnotil. S poukazom na uvedené žalovaní v 1. rade a 2. rade dôvodili, že žalobca práce,
naktorýchvykonaniesazaviazal,nezrealizovalvsúladesosvojimzáväzkompodľačl.8bodu8.1zmluvy
(vo vysokom štandarde), nedokončil ich v termíne podľa zmluvy a odmietol ich vykonať aj v súlade so
svojim záväzkom podľa Dodatku č. 1, čím im spôsobil škodu vo výške 317.809,- Sk (10.549,33 eur),
ktorej náhrady sa domáhajú vzájomným návrhom. Škoda predstavuje majetkovú ujmu, ktorá im vznikla

v podobe nákladov na odmenu dodávateľa, ktorý dokončil opravu a prestavbu strechy a nákladov na
kúpu fólie, ktorá bola pri prácach použitá, a ktorú žalobca svojim neodborným postupom znehodnotil.
Žalovaný v 3. rade si vzájomným návrhom uplatnil proti žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu podľa čl. 14
ods. 14.1 zmluvy, podľa ktorého ak zhotoviteľ bude v omeškaní v odovzdaním diela uvedeného v čl. 4
tejto zmluvy, zaväzuje sa zaplatiť objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 1 % za každý omeškaný deň

z dohodnutej ceny diela. Dôvodil, že v zmluve sa žalobca zaviazal ukončiť prestavbu a opravu strechy
v termíne do 9.5.2003. V Dodatku č. 1 k zmluve zo dňa 26.5.2003 bol dohodnutý medzi stranami nový
termín plnenia od 25.6.2003 do 6.8.2003. Z uvedeného vyplýva, že počnúc dňom 10.5.2006 až do dňa,
ktorý predchádzal uzavretiu Dodatku č. 1 (t.j. do 25.5.2003) bol žalobca po dobu 16 dní v omeškaní
s odovzdaním diela, čím žalovanému v 3. rade vznikol v súlade s čl. 14 ods. 14.1 zmluvy nárok na

zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta pri cene diela 1.237.056,32 Sk (41.062,75 eur) predstavuje za 16 dní
omeškania s jeho odovzdaním pri výške zmluvnej pokuty 1 % z dohodnutej ceny diela za každý deň
omeškania sumu vo výške 197.929,- Sk (6.570,04 eur).

4. Žalovaný v konaní sp. zn. 29Cb/262/2004 v procesnom postavení žalobcu poprel, že by strany v

zmluve dohodli termín, kedy mal dohodnuté práce ukončiť, pretože tento bol dohodnutý až v Dodatku
č. 1 k zmluve. Uviedol, že žalobca v 1. rade (v konaní sp. zn. 29Cb/262/2004 v procesnom postavení
žalovaný v 1. rade) ho opakovane bezdôvodne upozorňoval na údajnú nekvalitu prác a hrubé porušenie
technologických prepisov, dňa 2.5.2003 mu dal pokyn na prerušenie prác a dňa 4.7.2004 investori a
objednávateľ zmluvu vypovedali. Nakoľko mal za to, že zmluvu ukončili neoprávnene, pretože práce

vykonával v súlade so zmluvou, žiadal vzájomné návrhy zamietnuť.

5. Okresný súd Košice I rozsudkom č.k. 29Cb/262/2004-214 zo dňa 9. októbra 2008 v znení opravného
uznesenia č.k. 29Cb/262/2004-238 zo dňa 30. septembra 2010 rozhodol, že
I. Žalobu o nároku na zaplatenie sumy 195.690,- Sk s 16,5 % úrokom z omeškania ročne od 24.7.2003

do zaplatenia zamieta.
II. Vzájomný návrh - žalobu o zaplatenie sumy 317.809,- Sk vylučuje na samostatné konanie.
III. Vzájomný návrh - žalobu o zaplatenie 197.929,- Sk s 20 % úrokom z omeškania ročne od 2.5.2007
do zaplatenia vylučuje na samostatné konanie.
IV. O trovách konanie bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí.

6. Výroky I., III. a IV. rozsudku Okresného súdu Košice I, č.k. 29Cb/262/2004-214 zo dňa 9. októbra 2008
vzneníopravnéhouzneseniač.k.29Cb/262/2004-238zodňa30.septembra2010odvolanímnapadnuté
neboli. Proti výroku II., ktorým súd prvej inštancie vylúčil vzájomný návrh žalovaných v 1. a 2. rade nasamostatné konanie podali žalovaní v 1. a 2. rade odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací súd uznesením
č.k. 1Cob/3/2009-233 zo dňa 28. januára 2010 tak, že odvolanie odmietol z dôvodu, že smerovalo proti
výroku, ktorý bol svojím charakterom uznesením upravujúcim vedenie konania, proti ktorému podľa §

202 ods. 3 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku odvolanie prípustné nebolo.

7. Po vylúčení vzájomných návrhov na samostatné konanie prebiehalo konanie o nich na Okresnom
súde Košice I ďalej pod sp. zn. 29Cb/222/2010.

8. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom o vzájomných návrhoch rozhodol tak, že žalovaného
zaviazal zaplatiť žalobcovi v 1. rade a žalobkyni v 2. rade spoločne a nerozdielne 10.549,33 eur titulom
náhrady škody a žalovanému v 3. rade sumu 6.570,04 eur titulom zmluvnej pokuty. Poukázal, že konanie
o príslušenstve pohľadávky 6.570,04 eur bolo rozsudkom č.k. 29Cb/222/2010-50 zo dňa 15. júla 2011
zastavené, pretože v tejto časti vzal žalobca v 3. rade žalobu späť. Súd prvej inštancie tiež stručne zhrnul
doterajší priebeh konania aj konania vedeného pod sp. zn. 29Cb/262/2004.

9. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca v 1. rade, žalobkyňa v 2.
rade ako investori, žalobca v 3. rade ako objednávateľ a žalovaný ako zhotoviteľ uzavreli dňa 4.10.2002
Zmluvu č. 15/2002 o dodávke stavebnej časti. Poukázal, že pri rokovaniach o zmluve a pri jej uzavieraní
konal žalobca v 1. rade na základe splnomocnenia zo dňa 28.9.2002 aj za svoju manželku - žalobkyňu

v 2. rade.

10. Súd prvej inštancie uviedol, že predmetom zmluvy bol záväzok zhotoviteľa uskutočniť pre
objednávateľaainvestoraopravuaprestavbustrechynaSvätoplukovejč.7vKošiciach(ďalejlen„dielo“)
podľa projektu zhotoveného pre objednávateľa autorizovaným projektantom v rozsahu (i) demontážnych

prác a odvozu odpadu, (ii) dodávky a montáže strešnej krytiny Bramac podľa pripojenej projektovej
dokumentácie a cenovej kalkulácie, ktorá tvorí Prílohu č. 1 zmluvy a je jej neoddeliteľnou časťou,
(iii) dodávky a montáže klampiarskych výrobkov, (iv) dodávky reziva a ochranného náteru dreva a
strešného krovu. Objednávateľ sa zaviazal zaplatiť zhotoviteľovi za vykonané dielo cenu vyplývajúcu
z položkového rozpočtu uvedenú v prílohe k zmluve. Investor sa podľa § 531 Občianskeho zákonníka

dohodol s objednávateľom, že preberá záväzok objednávateľa zaplatiť cenu diela zhotoviteľovi po
riadnom vykonaní a odovzdaní diela. Súd prvej inštancie poukázal, že žalovaný spracoval dve cenové
ponuky s uvedením množstva tovaru, rozsahu prác po položkách a cene za každú položku a to „Cenová
ponuka Max škridla, farba tehlovočervená“ - cena 277.088,90 Sk a „Cenová ponuka prác a dodávok“
- celková cena 1.237.056,32 Sk, pričom investori poskytli zhotoviteľovi zálohu 475.000,- Sk. Zhotoviteľ

sa zaviazal vykonať dielo vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, vo vysokom štandarde, pri
dodržaní objednaných parametrov, platných STN, technologických postupov a všeobecne záväzných
technických požiadaviek. Objednávateľ a investori sa zaviazali dokončené dielo prevziať na základe
spoločného zápisu, z ktorého bude zrejmý jeho stav v okamihu prevzatia. Zhotoviteľ sa zaviazal ukončiť
dielo do 9.5.2003. Súd prvej inštancie poukázal, že údaj o termíne ukončenia diela dopísal do zmluvy

rukou sám žalovaný v prítomnosti zmluvných strán a J. ktorá bola konateľkou spoločnosti STA VING
s.r.o. Košice, ktorá vykonávala správu domu.

11. Ďalej mal súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním preukázané, že žalovaný nesplnil svoju
povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním objednávateľovi. Dôvodil, že súpis

vykonaných prác a dodávok žalobcovia neodsúhlasili. Navyše vykonanie prác, ktoré žalovaný v súpise
uviedol, nie je možné ani odkontrolovať prostredníctvom stavebného, príp. montážneho denníka alebo
čo i len jednoduchého záznamu o stavbe, pretože žalovaný takúto dokumentáciu nepredložil. Okrem
toho žalovaný žalobcom neodovzdal dielo dňa 23.7.2003 ako tvrdil, pretože k uvedenému dňu došlo iba
k odovzdaniu rozpracovanej nedokončenej stavby s tým, že k tomuto úkonu bolo písomne zaznamenané

konštatovanie skutkového stavu, keďže žalovaný odmietol vykonať práce, ku ktorým sa zaviazal
Dodatkom č. 1 k zmluve.

12. Pokiaľ ide o vady diela, súd prvej inštancie dôvodil závermi znaleckého posudku Technickej
univerzityvKošiciach,Stavebnejfakultyč.01/2003zodňa8.8.2003,ktoréhopredmetomboloexpertízne

posúdenie skutkového stavu, chýb a vád strechy objektu bytového domu na ul. Svätoplukovej č. 7 v
Košiciach vypracovaného na objednávku žalovaného a tiež závermi znaleckého posudku č. 100/2003
zo dňa 2.7.2003 vypracovaného J.. F. N., znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie oceňovania
nehnuteľností a porúch stavieb na objednávku žalobcu v 1. rade, ktorého predmetom bolo posúdeniekvality vykonávaných prác a dodávok na stavbe obytného domu na Svätoplukovej č. 7 v Košiciach.
Súd prvej inštancie podrobne opísal závery oboch znaleckých posudkov týkajúce sa najmä chýb pri
montážiparopriepustnejfólie,ktoréspôsobilijejpoškodenieachýbprimontážikrytinyBramac,ktorábola

prevedená len v rozsahu cca 35 %. Poukázal, že znaleckým posudkom č. 100/2003 bola konštatovaná
nízka kvalita a technologická úroveň práce žalovaného, a že znalecký posudok č. 01/2003 konštatoval
nesprávne stykovanie a uloženie fólie, pri ktorom nebolo dodržané prekrytie z hľadiska požiadaviek jej
výrobcu, perforáciu poistnej hydroizolačnej fólie a jej zamazanie olejom z reťaze motorovej píly ako aj
ďalšie vady.

13. Ďalej súd prvej inštancie mal preukázané, že v priebehu vykonávania diela sa žalobcovia opakovane
dožadovali, aby žalovaný vykonával dielo v súlade so svojimi povinnosťami, aby odstránil vady vzniknuté
vadným vykonávaním a dielo vykonával riadnym spôsobom. Poukázal pritom najmä na listy zo dňa
2.5.2003 a 22.5.2003, ktorými žalobcovia vytýkali žalovanému nekvalitu prác a na písomné požiadavky
investorov na zhotoviteľa ohľadne opravy fólie a laťovania, ktoré žalovaný dňa 27.5.2003 aj odsúhlasil.

Uviedol, že napriek uvedeným reklamačným nárokom žalobcov vytýkané vady žalovaný neodstránil a
svoj zmluvný záväzok odmietol splniť, preto žalobcovia dňa 4.7.2003 zmluvu vypovedali podľa čl. 13
ods. 1 písm. c) zmluvy z dôvodu preukázateľnej nekvality vykonávaných prác. Súd prvej inštancie dospel
k záveru, že za tohto stavu nemali žalobcovia inú možnosť ako zabezpečiť nového dodávateľa, ktorý
vzhľadom na plynutie času a neodborný postup žalovaného, ako aj vzhľadom na odmietanie dokončenia

prác žalovaným a potrebu zabrániť vzniku ďalších škôd na majetku vlastníkov bytov, do ktorých zatekalo,
musel najprv odstrániť následky nekvalitnej činnosti ako aj nečinnosti žalovaného (odstrániť fóliu, ktorá
bola nielen perforovaná, zamastená, ale vzhľadom na dlhodobé pôsobenie slnečného žiarenia aj stratila
vlastnosti zaručené výrobcom a tiež zabezpečiť nový krov, ktorý v dôsledku dlhodobého odkrytia a
neaplikovania ochranného náteru musel byť vymenený), a až tak nanovo zakryť strechu fóliou a krytinou,

čím im vznikli náklady vo výške 10.549,33 eur.

14. Vykonaným dokazovaním mal tiež súd prvej inštancie preukázané, že projektovú dokumentáciu
k dielu vypracoval na náklady investorov v októbri 2002 J.. J. X., pričom na jej podklade žalovaný
vypracoval cenovú ponuku a začal dielo vykonávať.

15. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §§ 373, 374 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré
obsahujú úpravu vymedzenia pojmu náhrady škody a liberačné dôvody a § 544 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, ktorý obsahuje úpravu pojmu zmluvnej pokuty.

16. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že Zmluvu č. 15/2002 o dodávke stavebnej časti podľa §
269 ods. 2 Obchodného zákonníka strany riadne uzavreli. Dôvodil, že obrana žalovaného, že zmluva
nebola riadne uzavretá je nemysliteľná aj s poukazom na to, že na jej základe si v konaní vedenom
pod sp. zn. 29Cb/262/2004 uplatňoval proti ostatným jej stranám pohľadávku vo výške 195.690,- Sk.
Argumentoval, že to, že predmetná zmluva bola platne uzavretá, bolo právoplatne ustálené už v konaní

sp. zn. 29Cb/262/2004 a akékoľvek nové právne posudzovanie právoplatného súdneho rozhodnutia a
ním vyriešenej otázky hmotnoprávneho vzťahu v inom konaní medzi tými istými účastníkmi je vylúčené.
Poukázal i na to, že vo vzťahu k namietanej platnosti zmluvy zaujal aj odvolací súd v uznesení č.k.
2Cob/178/2013-159 zo dňa 24. marca 2014 záver, že je platným právnym úkonom. Pre úplnosť ešte
dodal, že základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy.

Za dostatočne určitý z hľadiska kvalitatívneho aj kvantitatívneho považoval aj predmet zmluvy vyjadrený
v čl. 3. Poukázal pritom, že žalovaný sa zaviazal pre objednávateľa a investorov vykonať dielo podľa
projektovej dokumentácie, ktorú v októbri 2002 vypracoval J.. J. A. na náklady investorov. Dôvodil, že
na jej základe žalovaný následne vyhotovil dve cenové ponuky, v ktorých uviedol konkrétne množstvo
materiálu (m2, m3, t. bm a pod.). Z uvedeného súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalovaný musel

mať konkrétne podklady, na základe ktorých vyhotovil cenovú kalkuláciu na dielo a následne ho začal
vykonávať.

17. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný nesplnil svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym
ukončením a odovzdaním objednávateľovi a to ani v novo dohodnutom termíne v zmysle Dodatku č.

1 k zmluve. Poukázal pritom na závery oboch znaleckých posudkov ako aj na to, že dňa 23.7.2003
žalovaný odovzdal žalobcom len rozpracovanú nedokončenú stavbu, ktorej stav k tomuto dátumu bol
aj písomne zachytený. Dôvodil, že súpis vykonaných prác a dodávok predložený žalovaným odmietli
žalobcovia akceptovať s poukazom na vytýkané vady diela. Navyše zdôraznil, že rozsah prác a dodávokzachytený v súpise žalovaným nie je možné ani verifikovať, pretože žalovaný k nemu nedokázal
predložiť montážny, príp. stavebný denník, alebo čo i len jednoduchý záznam o stavbe. Napriek tomu,
že žalobcovia žalovaného vyzývali, aby vykonával dielo v súlade so svojimi povinnosťami, aby odstránil

vady vzniknuté vadným vykonávaním a dielo vykonával riadnym spôsobom, k náprave nedošlo a
žalovaný odmietol dielo riadne dokončiť. Preto žalobcovia vypovedali zmluvu a vzhľadom na potrebu
zabrániť vzniku ďalších škôd na majetku nemali inú možnosť, ako zabezpečiť nového dodávateľa, ktorý
odstránil následky nekvalitnej činnosti aj nečinnosti žalovaného, čím vznikli žalobcom v 1. rade a 2. rade
ako investorom náklady vo výške 279.756,- Sk (9.286,20 eur) na odmenu nového dodávateľa a 38.053,-

Sk (1.263,13 eur) na kúpu fólie, pretože tú pôvodnú žalovaný svojím neodborným postupom znehodnotil
a navyše stratila aj vlastnosti garantované výrobcom.

18. Súd prvej inštancie uviedol, že predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle §
373 Obchodného zákonníka sú (i) protiprávny úkon, (ii) vznik škody, (iii) príčinná súvislosť medzi
protiprávnym úkonom a vznikom škody. Zodpovedná strana sa môže od zodpovednosti oslobodiť,

ak preukáže, že k nesplneniu jej povinností došlo v dôsledku okolností vylučujúcich zodpovednosť.
Konštatoval, že v danom prípade žalovaný porušil svoju povinnosť vykonať dielo v súlade so záväzkom
podľa čl. 8 ods. 8.1. zmluvy, t.j. vo vysokom štandarde a zároveň včas tak, aby zodpovedalo
účelu a požiadavkám objednávateľa a investorov. Porušenie povinnosti vykonať dielo riadne mal súd
prvej inštancie preukázané znaleckými posudkami. Ďalej mal preukázané, že žalobcovia žalovaného

opakovane vyzývali, aby dielo vykonával v súlade so svojimi povinnosťami, aby odstránil vady vzniknuté
vadným vykonávaním a dielo vykonával riadnym spôsobom, no žalovaný v zmysle týchto ich výziev
nepostupoval a po uzavretí Dodatku č. 1 k zmluve odmietol dielo dokončiť. Žalobcovia tak museli
zabezpečiť nového dodávateľa a náklady na práce vykonané týmto novým dodávateľom a náklady na
kúpu fólie znehodnotenej žalovaným, ktoré žalobcovia v 1. a 2. rade vynaložili, predstavujú škodu, ktorá

im vznikla. Pokiaľ ide o výšku škody, túto mal súd prvej inštancie preukázanú faktúrami a príjmovými
pokladničnými dokladmi, z ktorých bolo zrejmé, aká bola kúpna cena fólie a odmena, ktorú investori
zaplatili novému dodávateľovi.

19. Pokiaľ ide o nárok žalobcu v 3. rade na zmluvnú pokutu, súd prvej inštancie dospel k záveru,

že strany dostatočne a jasne identifikovali splnenie akej zmluvnej povinnosti zabezpečovala zmluvná
pokuta, a že je výška nie je neprimeraná. Poukázal, že spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty bol
v zmluve dohodnutý ako 1 % za každý deň omeškania z dohodnutej ceny diela. Cena diela bola v
zmluve určená odkazom na prílohu zmluvy vyplývajúcu z položkového rozpočtu, ktorý pre účely zmluvy
tvorila cenová ponuka prác a dodávok zo dňa 25.9.2002, ktorú žalovaný navrhol, a ktorú žalobcovia

akceptovali. Predmetná ponuka obsahovala po položkách rozpísané tovary, ktoré mal žalovaný dodať
a práce, ktoré mal vykonať. Akcentoval, že žalovaný v priebehu konania túto cenu nespochybnil, práve
naopak, v konaní sp. zn. 29Cb/262/2004 si s odkazom na ňu nárokoval zaplatenie sumy 195.690,- Sk s
príslušenstvom.Spoukazomnato,žežalovanýsavzmluvezaviazalukončiťdielovtermínedo9.5.2003,
ktorú povinnosť ale nesplnil, bol až do uzavretia Dodatku č. 1 k zmluve, v ktorom bol dohodnutý nový

náhradný termín plnenia, t.j. do 25.5.2003 v omeškaní s odovzdaním diela. Žalobcovi v 3. rade tak v
súlade s čl. 14 ods. 14.1 zmluvy vznikol nárok na zmluvnú pokutu za 16 dní omeškania s odovzdaním
diela, čo pri výške zmluvnej pokuty 1 % z dohodnutej ceny diela 1.237.056,32 Sk (41.062,75 eur) za
každý deň omeškania predstavuje 6.570,04 eur.

20. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa §§ 255 ods. 1, 262 ods. 2
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tak, že žalobcom, ktorí boli v
spore úspešní, priznal nárok na plnú náhradu trov konania s tým, že o výške trov konania rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

21. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil a vzájomný návrh - žalobu o zaplatenie 10.549,33 eur a 6.570,04 eur v celom rozsahu
zamietol,alternatívne,abynapadnutýrozsudokzrušilavecvrátilsúduprvejinštancienaďalšiekonaniea
novérozhodnutie.Odvolanieodôvodniltým,žesúdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP), že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), a že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).22. Žalovaný citoval ust. § 220 ods. 2, 3 CSP s odkazom na ktoré argumentoval, že napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie nespĺňa požiadavky na obsahovú kvalitu odôvodnenia rozsudku, čím je naplnený

odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Dôvodil, že napadnutý rozsudok je vnútorne rozporný,
argumenty v mnohom kopírujú jednostranné vyjadrenia niektorého zo žalobcov a zároveň odporujú iným
argumentom či vykonaným dôkazom, čo vedie k logickej nejednote dokazovania a argumentácie súdu
prvej inštancie. Mal za to, že rozsudku chýbajú základné náležitosti a naprieč celým jeho odôvodnením
sú zmätočným spôsobom označované sporové strany. Vzhľadom na mnohosť subjektov, kde každý z

nich predkladá svoju obranu je nevyhnutné, aby súd poňal do rozhodnutia presnú argumentáciu tej
ktorej strany, keďže na strane žalobcov si títo uplatňujú rôzne nároky, ku ktorým sa vzťahuje rozličná
argumentácia. S poukazom na vyššie uvedené považoval napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné
a arbitrárne.

23. Ďalej žalovaný namietal, že súd prvej inštancie na viacerých miestach zvýrazňuje, že tá ktorá

skutočnosť nemala byť medzi stranami sporná. Uviedol, že okrem toho, že namieta toto právne
zhodnotenie, namieta aj procesný postup súdu prvej inštancie v tom, že týmito formuláciami potvrdzuje
aplikáciunovéhoCivilnéhosporovéhoporiadku,konkrétneust.§151ods.1CSP,podľaktoréhoskutkové
tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, považujú sa za nesporné, a to napriek tomu,
že podľa § 470 ods. 2 CSP nemožno uplatňovať ustanovenia Civilného sporového poriadku o popretí

skutkových tvrdení protistrany na konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona. Mal za to, že súd
prvej inštancie týmto postupom zaťažil konanie vadou, ktorá má zásadný vplyv na celkové hodnotenie
dôkazov.

24. Žalovaný tiež poukázal, že odvolaním napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie predchádzalo

päť rozsudkov vo veci, ktoré boli odvolacím súdom zrušené. Odvolací súd opakovane vytýkal súdu prvej
inštancie procesné pochybenia aj absenciu dôkazov pre priznanie žalovaného nároku. Mal za to, že čo
do dôkaznej situácie sa nič v priebehu tohto obdobia nezmenilo. Preto považoval za nepochopiteľné, ako
mohlo aj napriek opakovanému konštatovaniu odvolacieho súdu o absencii podmienok pre vyhovenie
žalobe (vzájomného návrhu) dôjsť k opakovaným záverom súdu prvej inštancie o ich prítomnosti.

Dôvodil, že súd prvej inštancie bez zmeny skutkových okolností nazeral na vec po právnej stránke
odlišne, ako tomu bolo na strane odvolacieho súdu, nerešpektoval jeho usmernenia a neriadil sa
jeho právnym názorom. V tejto súvislosti najmä poukázal, že odvolací súd v zrušujúcom uznesení
č.k. 2Cob/178/2013-159 zo dňa 24. marca 2014 uviedol, že v zmluve nebol čas plnenia dojednaný,
pričom tento bol dojednaný až v Dodatku č. 1. Napriek tomu súd prvej inštancie bez akejkoľvek zmeny

vyplývajúcej z dokazovania zmenil opakovane uvedený právny názor odvolacieho súdu. V súvislosti v
poradí s tretím zrušujúcim uznesením odvolacieho súdu č.k. 2Cob/99/2015-247 zo dňa 11. novembra
2015 žalovaný poukázal, že odvolací súd v ňom konštatoval, že z obsahu spisu vyplýva, že ani jeden zo
vzájomných návrhov nemal náležitosti uvedené v § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a napriek
tomusúdprvejinštancieotýchtovzájomnýchnávrhochrozhodoval.Dôvodil,žeznáslednéhosúhrnného

podania žalobcov je zrejmé, že toto neobsahuje žiadne doplnenia či spresnenia oproti doterajším
podaniam, na základe čoho mal za to, že nedošlo k odstráneniu vád podania tak, ako to mal na mysli
odvolací súd. Napokon žalovaný poukázal aj na závery zrušujúceho uznesenia č.k. 2Cob/23/2018-353
zo dňa 8. marca 2018, v ktorom odvolací súd dospel k záveru, že z obsahu zmluvy nevyplýva žiaden
záväzok zhotoviteľa vo vzťahu k investorom. Vzhľadom na vyššie uvedené závery odvolacieho súdu

považoval napadnuté rozhodnutie za prekvapivé.

25. Pokiaľ ide o Zmluvu č. 15/2002 o dodávke stavebnej časti žalovaný argumentoval, že jej právny
režim je daný ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého je možné uzavrieť tzv.
inominátnu zmluvu, ak účastníci dostatočne určia predmet svojich záväzkov, inak nie je zmluva uzavretá.

S poukazom na uvedené dôvodil, že zmluva uzavretá nebola a to z dôvodov absencie podpisu
jedného z investorov na zmluve a z dôvodu absencie termínu ukončenia prác a projektu vyhotoveného
autorizovaným architektom. Poukázal, že ako zhotoviteľ sa zaviazal, že uskutoční opravu a prestavbu
strechy podľa projektu zhotoveného autorizovaným projektantom, no projektová dokumentácia mu
nebola dodaná ani nebola vyhotovená. Uvedené spôsobilo, že rozsah prác, ktoré mal vykonať, nebol

jasne a určito špecifikovaný. Bez projektovej dokumentácie nemohol vedieť, ako postupovať a aké
materiály má použiť. Argumentoval, že nepoznajúc jednotlivé údaje, technické parametre a špecifikáciu
požiadaviek objednávateľa, nie je možné stavbu realizovať a už vôbec nie sankcionovať zhotoviteľa
za to, že si nesplnil povinnosti, o ktorých ani nevedel. Zdôraznil, že aj znalecký posudok Technickejuniverzity konštatuje, že projektová dokumentácia nebola spracovaná. Závery znalca, že riadny projekt
obsahujúci všetky náležitosti nebol vyhotovený považoval pre konanie za rozhodujúci a zásadný.
Sumarizujúc vyššie uvedené uzavrel, že nakoľko zmluva nevznikla, nemohlo dôjsť ani k naplneniu

ostatných podmienok pre vznik nároku na zmluvnú pokutu či náhradu škody.

26. Ohľadom termínu, v ktorom mal ukončiť práce dôvodil, že súd prvej inštancie v tejto otázke dospel
k záveru, ktorý je v rozpore so záverom odvolacieho súdu, ktorý konštatoval, že čas plnenia nebol
dohodnutý. Zdôraznil, že medzičasom nebol zo strany žalobcov ani súdu vykonaný dôkaz odôvodňujúci

odchýlenie sa od ustálenia tejto otázky odvolacím súdom. Na podporu svojho tvrdenia poukázal aj na
list zo dňa 22.5.2003, ktorý žalobcovia označili ako „Výzva na definitívne stanovenie termínu začatia
a ukončenia prác“. Mal za to, že ak by v čase jeho vyhotovenia bol dojednaný termín ukončenia prác,
nebolo by potrebné, aby ho žalobcovia vyzývali na jeho dohodnutie.

27. Vo vzťahu o omeškaniu s odovzdaním diela žalovaný dôvodil, že okrem toho, že termín ukončenia

prác v zmluve dohodnutý nebol, práce na diele prerušil na základe požiadavky žalobcu v 1. rade
adresovanej mu v SMS správe, čo žalobca v 1. rade potvrdil aj vo svojej účastníckej výpovedi. Okrem
toho navrhol k tejto skutočnosti vypočuť svedka V. A., ale súd prvej inštancie tento jeho návrh na
vykonanie dokazovania zamietol.

28. Pokiaľ ide o dohodu o zmluvnej pokute žalovaný dôvodil, že nakoľko zmluva z dôvodov uvedených v
odseku 25. tohto rozsudku nebola uzavretá, nebolo možno dojednať ani zmluvnú pokutu. Okrem toho jej
dojednanie nepovažoval za určité ani zrozumiteľné tvrdiac, že cena diela nebola riadne určená. Dôvodil,
že podľa zmluvy mala byť cena určená dohodou a jej výška mala vyplývať z položkovitého rozpočtu,
ktorý mal byť súčasťou zmluvy. Žiaden takýto rozpočet ale súčasťou zmluvy nebol a preto nedošlo ani

k riadnemu dojednaniu o cene diela. Výšku pokuty navyše označil za rozpornú so zásadami poctivého
obchodného styku.

29. K nároku na náhradu škody žalovaný dôvodil, že žiadnu svoju povinnosť neporušil. Poukázal,
že porušenie povinností na jeho strane vzhliadol súd prvej inštancie v tom, že dielo nebolo riadne

dokončené. Žalovaný argumentoval, že nakoľko nebolo dojednané, aké práce majú byť zrealizované
a nebola mu dodaná projektová dokumentácia, nie je možné od neho žiadať odovzdanie týchto prác a
z ich neodovzdania vyvodzovať sankcie. K záveru súdu prvej inštancie, že porušenie jeho povinností
pri zhotovovaní diela bolo preukázané znaleckými posudkami dôvodil, že súd prvej inštancie v tomto
smere dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu skutkovému zisteniu, nakoľko znalecký

posudok Technickej univerzity konštatoval, že projektová dokumentácia spracovaná nebola a bez
projektovej dokumentácie nemožno konštatovať zhodu, prípadne rozpor realizácie s navrhovaným
riešením. Osobitne poukázal, že súd prvej inštancie prisúdil žalobcom náklady realizácie novej zákazky,
no zhotoviteľa nie je možné sankciovať za prípadné porušenie povinností tým, že bude zaviazaný k
náhrade všetkých nákladov, kým nie je riadne preukázané, že k porušeniu povinnosti došlo výhradne

jeho pričinením, a že neexistujú liberačné dôvody. Dôvodil, že náhrada škody má kompenzovať hodnotu
vád a teda, ak by aj ako zhotoviteľ nevykonal niektorý z úkonov podľa predstavy objednávateľa či
investora, neznamená to automaticky, že je potrebné mu pripísať k náhrade aj realizovanie budúceho
diela. Mal za to, že súd prvej inštancie nezhodnotil a neposúdil jednotlivé úkony realizované na stavbe,
ich účelnosť, dôvodnosť, nevyhnutnosť a hlavne pričítateľnosť na jeho vrub. Argumentoval, že súd

sa nemôže len obmedziť na enumeráciu faktúr a ich automatické pripísanie na ťarchu žalovaného.
Ak by vznikla v dôsledku porušenia jeho povinností škoda, je potrebné ju vyčísliť a nemôže byť len
sumárom investorom predložených faktúr za vykonanie diela novým zhotoviteľom. Skúmanie skutočnej
škody sa v nijakom rozsahu nevykonávalo, čím nie je táto v žiadnom rozsahu preukázaná. V tejto
súvislosti dôvodil aj tým, že žalobcovia jednak nepredložili zmluvu, ktorú uzavreli s novým dodávateľom

a zároveň poukázal na závery znaleckého posudku J.. F. N., ktorý konštatoval, že krytina Bramac bola
namontovaná v rozsahu cca 35 %. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody mal za to, že žalobcovia
neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali uplatnenú škodu.

30. Záverom žalovaný namietal aj nedostatok aktívnej legitimácie žalobcov v 1. a 2. rade na podanie

vzájomného návrhu poukazujúc na to, že títo boli investormi a nie objednávateľmi, preto im nemohla
vzniknúť škoda.31. Žalobcovia v 1. a 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhli rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť
ako vecne správny. Pokiaľ ide o žalovaným namietanú nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia
dôvodili, že rozsudok súdu prvej inštancie je dostatočne, jasne a zrozumiteľne odôvodnený a spĺňa

kritériá riadneho odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 CSP. Akcentovali, že odôvodnenie rozsudku nemá byť
sumarizáciou celého súdneho spisu a všetkých písomných podaní sporových strán, ale má obsahovať
iba podstatný obsah procesných úkonov a prednesov strán sporu, ktoré sú relevantné pre rozhodnutie
vo veci samej. Mali za to, že z rozhodnutia súdu prvej inštancie jednoznačne a zrozumiteľne vyplýva,
že sa zaoberal všetkými podstatnými argumentami žalovaného, na ktoré dal konkrétnu a jednoznačnú

odpoveď. Preto ho nie je možné považovať za arbitrárne (svojvoľné) a porušujúce právo žalovaného
na spravodlivý súdny proces.

32. Pokiaľ ide o zmätočnosť napadnutého rozhodnutia, ktorú žalovaný odôvodňuje tým, že v odôvodnení
dochádza k vzájomnému zamieňaniu strán, žalobcovia v 1. a 2. rade dôvodili, že táto „vada“ nemá za
následok zmätočnosť rozhodnutia, pretože je nepochybné, že sa jedná len o chyby v písaní, resp. iné

nesprávnosti, ktorých opravu je možné vykonať kedykoľvek po vydaní rozhodnutia formou opravného
uznesenia. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že napadnuté rozhodnutie je prekvapivé argumentovali,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je založené na nepredvídateľných alebo nových dôvodoch, ku
ktorým by žalovaný nemal možnosť vyjadriť sa a navrhnúť dôkazy. S prihliadnutím na uvedené nedošlo
zo strany súdu prvej inštancie k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces v dôsledku

nesprávneho procesného postupu, ktorým by súd prvej inštancie znemožnil žalovanému uskutočňovať
jemu patriace procesné práva. Ďalej poukázali, že žalovaný síce namieta aplikáciu ust. § 151 ods. 1
CSP, avšak aplikácia tohto ustanovenia nevyplýva z právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie.

33.Ktvrdeniužalovaného,žesúdprvejinštanciebeztoho,abypretobolisplnenépodmienky,bezzmeny

skutkových okolností nazeral na vec po právnej stránke odlišne ako odvolací súd žalobcovia v 1. a 2.
rade uviedli, že súd prvej inštancie dostatočne jasne, zrozumiteľne a určito odôvodnil svoje rozhodnutie,
prečo sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že čas plnenia nebol v zmluve dohodnutý. Podotkli tiež,
že na základe rozhodnutia odvolacieho súdu zo dňa 24. marca 2014, sp. zn. 2Cob/178/2013 súd
prvej inštancie už v rozsudku zo dňa 6. februára 2015 vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil, prečo

tvrdenie žalovaného, že termín ukončenia diela nebol v zmluve dohodnutý, nie je pravdivé. Následne
odvolací súd ani v zrušujúcom uznesení zo dňa 11. novembra 2015, sp. zn. 2Cob/99/2015 a ani v
zrušujúcomuznesenízodňa8.marca2018,sp.zn.2Cob/23/2018nezrušilrozsudoksúduprvejinštancie
a nevrátil mu vec na ďalšie konanie z dôvodu, že by takto zistený stav nevyplynul z vykonaného
dokazovania. Z uvedených dôvodov mali za to, že súd prvej inštancie v celom rozsahu rešpektoval

uznesenie odvolacieho súdu zo dňa 24. marca 2014, sp. zn. 2Cob/178/2014 a to znamená, že nedošlo k
odklonu od právneho názoru odvolacieho súdu, čo vyplýva aj z priebehu ďalšieho konania vedeného na
odvolacom súde pod sp. zn. 2Cob/99/2015, resp. sp. zn. 2Cob/23/2018. Z uvedeného vyplýva, že súd
prvej inštancie vykonal dokazovanie ohľadom dohodnutého termínu plnenia v dostatočnom rozsahu,
náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom, z týchto dôkazov dospel

k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil aj svoje rozhodnutie a zo zisteného stavu vyvodil
aj správny právny záver.

34. Vo vzťahu k žalovaným namietanej neplatnosti zmluvy žalobcovia v 1 a 2. rade dôvodili, že súd prvej
inštancie aj odvolací súd zaujali záver, že sa jedná o platný právny úkon (uznesenie odvolacieho súdu

sp. zn. 2Cob/178/2013 zo dňa 24. marca 2014), pričom žalovaný neuviedol žiadne nové skutočnosti,
s ktorými by sa súd prvej inštancie alebo odvolací súd doposiaľ nezaoberali. Dôvodili tiež, že predmet
plnenia v nej bol dohodnutý dostatočne určito. V opačnom prípade by totiž žalovaný nemohol predložiť
žalobcom dve cenové ponuky s jednoznačným uvedením množstva materiálu v ks, bal., m2, bm a pod.
Okrem toho žalovaný začal dielo vykonávať a nikdy sa nedožadoval dodania projektovej dokumentácie.

S poukazom na uvedené mali za to, že tvrdenia žalovaného v tomto smere sú výlučne účelové a nemajú
oporu vo vykonanom dokazovaní.

35. K otázke nároku na náhradu škody žalobcovia v 1. a 2. rade argumentovali, že žalovaný porušil
svoju povinnosť vykonať dielo riadne a včas tak, aby zodpovedalo účelu a požiadavkám objednávateľa

aj investorov. Dôvodili, že porušenie povinnosti vykonať dielo riadne bolo v konaní preukázané
najmä znaleckými posudkami. Ďalej bolo preukázané, že voči žalovanému boli uplatnené nároky
z vád diela (listy zo dňa 2.5.2003, 22.5.2003 a 27.5.2003). Poukázali, že žalovaný namietal, že
nedodanie projektovej dokumentácie je okolnosťou vylučujúcou jeho zodpovednosť za škodu podľa§ 374 Obchodného zákonníka. S týmto tvrdením nesúhlasili dôvodiac, že projektová dokumentácia
bola vypracovaná v októbri 2002 J.. J. A., následne na jej základe boli žalovaným spracované cenové
ponuky s uvedením množstva tovaru, resp. rozsahu prác po položkách a ceny za každú položku.

Opätovne zdôraznili, že žalovaný dielo podľa zmluvy začal realizovať a v jeho realizácii pokračoval
až do zastavenia prác z dôvodu vadného vykonávania diela, ktoré zastavenie nebolo v príčinnej
súvislosti s nedodanou projektovou dokumentáciou, ale spočívalo výlučne vo vadnom výkone prác
žalovaným (najmä nedodržanie stanovených technologických postupov). Pokiaľ ide o existenciu škody
argumentovali, že predmetom diela bola realizácia novej strešnej krytiny, v súvislosti s čím došlo k

odkrytiu strechy na obytnom dome. V dôsledku nepriaznivého počasia (vietor, dážď) došlo k zatopeniu
horných bytov obytného domu a tým k vzniku škody na majetku tretích osôb. Za účelom predchádzania
vzniku ďalších škôd na majetku žalobcov ako aj tretích osôb boli nútení vykonať opatrenia spočívajúce
v realizácii strešnej krytiny iným dodávateľom. Náklady s tým spojené predstavovali sumu 10.549,33
eur, čo preukázali faktúrou č. 2003/0012 zo dňa 10.4.2003, ktorou im spoločnosť A. P. s.r.o. fakturovala
dodanie strešnej hydroizolačnej fólie v sume 38.053,- Sk, ďalej faktúrou č. 20/03 zo dňa 21.11.2003,

ktorou im Ing. F. K. fakturoval odmenu za demontážne práce v sume 154.128,- Sk a faktúrou č. 21/03
zo dňa 21.11.2003, ktorou im J.. F. K. fakturoval odmenu za montážne práce pokrytia strechy strešnou
krytinou Bramac v sume 125.628,- Sk. Dôvodili, že úhradu všetkých troch faktúr preukázali príjmovými
pokladničnými dokladmi. K príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou uviedli, že
je nepochybné, že v prípade, ak by žalovaný riadne a včas splnil svoje záväzky zo zmluvy, k vynaloženiu

vyššie uvedených nákladov by nedošlo. Tým je daná príčinná súvislosť medzi ich uplatneným nárokom
a porušením povinnosti žalovaného zo zmluvy.

36. Vo vzťahu k svojej aktívnej vecnej legitimácii žalobcovia v 1. a 2. rade dôvodili, že podľa čl. 3 bodu 3.1
zmluvy sa zhotoviteľ zaviazal, že pre objednávateľa a investora uskutoční opravu a prestavbu strechy

na Svätoplukovej č. 7 v Košiciach. Poukázali, že zo zmluvy pre nich vyplývali viaceré práva a povinnosti,
a to najmä právo na riadne a včasné dokončenie diela, právo kontrolovať vykonávanie diela, uplatňovať
nárok z vád diela, prevziať riadne dokončené dielo a pod. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti,
obsah samotnej zmluvy a aj na okolnosti predchádzajúce uzatvoreniu zmluvy (mali osobný záujem na
realizácii diela) považovali za zrejmé, že postavenie investorov nie je možné posudzovať výlučne podľa

ustanovenia § 531 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené dôvody mali za to, že dostatočným
spôsobom preukázali svoju aktívnu vecnú legitimáciu.

37. Žalobca v 3. rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne
správny. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za jasné, zrozumiteľné a spĺňajúce všetky

zákonné požiadavky. Dôvodil, že z odvolania žalovaného nie je zrejmé, ktorých skutočností sa má
rozpornosť týkať. Mal za to, že vyplývajú z neho úvahy súdu o všetkých rozhodných skutočnostiach pre
priznanie nárokov v súlade s výrokovou časťou a prípadné nesprávne označenie strán je len zrejmou
nesprávnosťou, ktorá nemá vplyv na jeho zrozumiteľnosť a vecnú správnosť. Pokiaľ ide o námietku
žalovaného týkajúcu sa neaplikovateľnosti § 151 ods. 1 CSP na prejednávaný spor argumentoval, že

súd prvej inštancie svoje úvahy nezakladal na následkoch nepopretia skutočností v zmysle § 151 ods. 1
CSP, ale na základe viazanosti právoplatne rozsúdenou vecou, ktorá v zmysle výkladu práva a ustálenej
súdnej praxe zahŕňa viazanosť právnym posúdením vzťahu medzi rovnakými stranami založeným na
rovnakých skutkových okolnostiach.

38. Pokiaľ ide o žalovaným namietané nerešpektovanie názoru odvolacieho súdu súdom prvej inštancie
žalobca v 3. rade uviedol, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore vždy postupoval v intenciách
právneho posúdenia a pokynov odvolacieho súdu. V tejto súvislosti poukázal najmä na právny záver
odvolaciehosúduvyjadrenývuznesenísp.zn.2Cob/178/2013zodňa24.marca2014,vktoromodvolací
súd dospel k záveru, že pokiaľ ide o platnosť zmluvy a Dodatku č. 1 k nej, zmluva spĺňa náležitosti

písomnej formy, pričom predmet plnenia bol dostatočne identifikovaný, pretože žalobca na základe
uvedenej zmluvy a dodatku k nej riadne plnil svoj záväzok z tejto zmluvy. S poukazom na uvedené
žalobca v 3. rade uzavrel, že súd prvej inštancie správne nemenil odôvodnenie svojho rozhodnutia v
časti, v ktorej neodporovalo právnemu posúdeniu odvolacieho súdu.

39. K svojmu nároku na zmluvnú pokutu žalobca v 3. rade argumentoval, že spôsob určenia výšky
zmluvnej pokuty bol dojednaný ako 1 % za každý deň omeškania z dohodnutej ceny diela. Cena diela
bola v zmluve určená odkazom na prílohu zmluvy vyplývajúcu z položkového rozpočtu. Položkový
rozpočet pre účely zmluvy tvorila cenová ponuka prác a dodávok zo dňa 25.9.2002, ktorú žalovanýnavrhol a žalobcovia akceptovali. Cenová ponuka obsahovala po položkách rozpísané tovary, ktoré mal
žalovaný dodať a práce, ktoré mal vykonať. Vyplýva z neho cena, tak ako na to pamätá textácia čl. 5
ods. 5.2 zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že strany si riadne dohodli cenu, ktorá bola uvedená v prílohe, a

podľa ktorej si žalovaný v konaní sp. zn. 29Cb/262/2004 uplatňoval svoje právo na zaplatenie ceny diela.
Pokiaľ ide o omeškanie žalovaného s vykonaním diela, žalobca v 3. rade poukázal, že termín ukončenia
diela bol dojednaný do 9.5.2003 (čl. 4 ods. 4.1. zmluvy), preto dňom nasledujúcom po tomto termíne,
t.j. 10.5.2003 sa žalovaný dostal do omeškania so svojim plnením a jeho omeškanie trvalo až do dňa
predchádzajúceho dohode o novom termíne, t.j. do 25.5.2003. K žalovaným namietanej výške zmluvnej

pokuty dôvodil, že dojednaná zmluvná pokuta sa svojou výškou nevymyká štandardu pri zabezpečovaní
porovnateľnej povinnosti.

40. Žalovaný v odvolacej replike odkázal na svoje tvrdenia uvedené v odvolaní, zotrval na dôvodoch
odvolania aj argumentácii o absencii riadneho odôvodnenia napadnutého rozsudku. Dôvodil, že vo
vzťahu k predchádzajúcim rozhodnutiam odvolacieho súdu žalobcovia reagujú iba na posledné dva

zmieňované a interpretujú ich nesprávne. Uviedol, že odvolací súd v uznesení č.k. 2Cob/178/2013
- 159 zo dňa 24. marca 2014 uviedol, že v Zmluve č. 15/2002 zo dňa 4.10.2002 čas plnenia nebol
dohodnutý. Čas plnenia bol dohodnutý až v Dodatku č. 1 zo dňa 26.5.2003 - termín začatia 25.6.2003
a termín ukončenia 6.8.2003 a táto skutočnosť vyplýva aj z obsahu návrhu na začatie konania. Ďalej
argumentoval, že odvolací súd v uznesení sp. zn. 2Cob/23/2018 zo dňa 8. marca 2018 uviedol, že

z obsahu zmluvy nevyplýva žiadny záväzok vo vzťahu zhotoviteľa k investorom. Z obsahu zmluvy
vyplýva len to, že investor prevzal záväzok zaplatiť objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 1 % za
každý omeškaný deň z dohodnutej ceny diela. Cena za dielo podľa zmluvy mala byť špecifikovaná
v prílohe zmluvy, pričom zmluva prílohu neobsahuje. Žalovaný dôvodil, že žalobcovia ako reakciu
na uvedené poukazujú na časti odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré sa majú s touto časťou

rozhodnutí odvolacieho súdu vysporiadavať. Mal za to, že uvedené nevyvracia zásadný argument, že
súdprvejinštancienerešpektovalzáväznéprávnenázoryodvolaciehosúduatobeztoho,abyprezmenu
právneho názoru boli dané podmienky. V súvislosti s argumentáciou ohľadom platnosti zmluvy zotrval na
tom, že projekt autorizovaným architektom vyhotovený nebol, teda predmet záväzkov nebol dostatočne
určený a určitý. Pokiaľ ide o výšku zmluvnej pokuty zotrval na svojom prechádzajúcom stanovisku o jej

neodôvodnenosti aj neprimeranosti.

41. Žalobcovia v 1. a 2. rade v odvolacej duplike uviedli, že súdu prvej inštancie nie je možné
vytknúť, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie. Namietali, že by
súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nerešpektoval právne závery odvolacieho súdu. Vo

vzťahu k námietke žalovaného o neexistencii projektovej dokumentácie a s tým spojenej neplatnosti
zmluvy dôvodili, že zmluva, ktorú strany uzavreli je platným právnym úkonom, projektovú dokumentáciu
vypracoval v decembri 2002 J.. J. A. a na jej základe následne žalovaný spracoval dve cenové ponuky
s uvedením množstva tovaru, resp. rozsahu prác po položkách a cene za každú položku. Zdôraznili, že
vo vzťahu v namietanej platnosti zmluvy zaujali súd prvej inštancie aj odvolací súd záver, že sa jedná

o platný právny úkon.

42. Žalobca v 3. rade odvolaciu dupliku nepodal, odvolacia replika žalobcov mu bola na vyjadrenie
doručená dňa 27.12.2019.

43. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - §
385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

44. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

45. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), e) f), h) CSP. Odvolací

súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

46. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením. Posúdil, či súd prvej inštancie nesprávnym procesnýmpostupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval procesné práva, ktoré mu patria v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, či súd prvej inštancie vykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, či na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné

právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil a to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení
rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale
iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky
II. ÚS 78/05).

47. Odvolací súd zhodnotil, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý relevantný
argument vznesený v spore a odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie spĺňa kritéria vyžadované
vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Právne závery
súdu prvej inštancie sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami.

48. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil

správne právne závery o dôvodnosti nároku žalobcov v 1. a 2. rade na náhradu škody a žalobcu v 3. rade
na zmluvnú pokutu. Odvolací súd si osvojil podrobné, náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje a na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

49. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k

podstatným tvrdeniam strán sporu v odvolacom konaní odvolací súd uvádza :

50. K odvolaciemu dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP) odvolací súd uvádza :

51. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Obsah práva na spravodlivý súdny

proces je pomerne široký a medzi jeho zložky patrí aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými
skutočnosťamivkonanízostranysúdu,právonariadneodôvodnenierozhodnutiaajzákazprekvapivých
rozhodnutí. I keď porušenie akéhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje
pochybenie súdu, o naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP pôjde vtedy, ak
nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne intenzitu, ktorá

odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé.

52. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP žalovaný v odvolaní argumentoval
najmä tým, že
- napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nespĺňa požiadavky na obsahovú kvalitu odôvodnenia,

-súdprvejinštancievsporeaplikovalust.§151ods.1CSP,podľaktoréhoskutkovétvrdeniastrany,ktoré
protistrana výslovne nepoprela, považujú sa za nesporné, a to napriek tomu, že podľa § 470 ods. 2 CSP
predmetné ustanovenie nemožno uplatňovať na konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona,
- súd prvej inštancie bez zmeny skutkových okolností nazeral na vec po právnej stránke odlišne ako
odvolací súd, nerešpektoval jeho usmernenia a neriadil sa jeho právnym názorom najmä v otázkach,

či termín plnenia si strany dohodli už v zmluve alebo až v Dodatku č. 1 k nej, či zo zmluvy vyplýva
nejaký záväzok zhotoviteľa vo vzťahu k investorom, či vzájomné návrhy mali náležitosti podľa § 79 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku a či cena diela bola špecifikovaná v prílohe zmluvy.

53. K žalovaným namietaným nesplneným požiadavkám na obsahovú kvalitu odôvodnenia rozhodnutia

súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí stručne a
výstižne opísal prednesy sporových strán a ich konečné návrhy; dôkazy, o ktoré oprel svoje skutkové
zistenia; úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov; skutočnosti, ktoré mal preukázané a
ktoré nie a uviedol svoje právne posúdenie zisteného stavu podľa príslušných zákonných ustanovení.
Osobitnú pozornosť venoval súd prvej inštancie relevantným sporným otázkam a to, či strany zmluvu

riadne uzavreli, či jej predmet je dostatočne určitý a či je zmluva platná (odseky 21. až 31., 42.
až 48. napadnutého rozhodnutia); či si strany v zmluve dohodli termín ukončenia diela (odseky 52.
a 53. napadnutého rozhodnutia); či žalovaný vykonal dielo riadne (odseky 56. až 77. napadnutého
rozhodnutia), či žalobcovia vyzývali žalovaného, aby vykonával dielo v súlade so svojimi povinnosťamia aby odstránil vady vzniknuté vadným vykonávaním a dielo vykonával riadnym spôsobom (odsek 81.
napadnutého rozhodnutia). Z rozhodnutia súdu prvej inštancie je tiež zrejmé, ktoré dôkazy vykonal
a ktorý dôkaz nevykonal a prečo (odsek 139. napadnutého rozhodnutia). Napadnuté rozhodnutie má

logickúpostupnosť,súvňomzahrnutérozhodnéskutkovézisteniaaneobsahujenadbytočnéinformácie.
Pokiaľ ide o žalovaným namietané zamieňanie sporových strán, ktoré má spôsobovať zmätočnosť
rozhodnutia, odvolací súd poukazuje, že konaniu o vzájomných návrhoch predchádzalo konanie vedené
pred Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 29Cb/262/2004, v ktorom sporové strany vystupovali v
opačnom procesnom postavení. Tam, kde súd prvej inštancie poukazoval na okolnosti týkajúce sa

konania sp. zn. 29Cb/262/2004, zodpovedalo aj označenie strán tomu, ako v tomto v konaní vystupovali.
Rovnako tak strany označoval aj odvolací súd (viď. odseky 2. až 4. tohto rozsudku). Iná prípadná
chyba v označení sporových strán zmätočnosť napadnutého rozhodnutia nespôsobuje a je odstrániteľná
opravným uznesením. Pre úplnosť odvolací súd ešte dodáva, že s poukazom na to, že žalovaný v
odvolaní rozsiahlo namieta konkrétne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie je zrejmé, že
napriek vyčítanej zmätočnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa v argumentácii súdu prvej

inštancie zorientovať vedel.

54. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že súd prvej inštancie v spore aplikoval ust. § 151 ods. 1 CSP,
podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, považujú sa za nesporné,
a to napriek tomu, že podľa § 470 ods. 2 CSP predmetné ustanovenie nemožno uplatňovať na konania

začatépredodňomúčinnostitohtozákonaodvolacísúduvádza,žeaplikácia§151ods.1CSPnevyplýva
z právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie.

55. K námietke žalovaného, že súd prvej inštancie bez zmeny skutkových okolností nazeral na vec po
právnej stránke odlišne ako odvolací súd, nerešpektoval jeho usmernenia a neriadil sa jeho právnym

názorom odvolací súd uvádza, že takýto postup súdu prvej inštancie nevyplýva nielen z odvolaním
napadnutého rozhodnutia, ale ani z predchádzajúcich jeho rozhodnutí vo veci, nakoľko tieto boli
odvolacím súdom zrušené zakaždým pre iné vytýkané pochybenia. Za podstatné však odvolací súd
považuje, že pokiaľ niektoré nedostatky vytýkal súdu prvej inštancie vo svojom skoršom rozhodnutí a v
tom nasledujúcom mu už vytýkané neboli, je nevyhnutné ich vnímať tak, že po opätovnom vrátení veci

na súd prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie boli tieto nedostatky v postupe súdu prvej
inštancie odstránené. Vzhľadom na uvedené preto nie je dôvodné tvrdenie žalovaného, že napadnuté
rozhodnutie je prekvapivé.

56. Sumarizujúc závery uvedené v odsekoch 53. až 55. tohto rozsudku dospel odvolací súd k záveru,

že súd prvej inštancie nezaťažil konanie nesprávnym procesným postupom, ktorým by znemožnil
žalovanému, aby uskutočňoval procesné práva, ktoré mu patria v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces, preto odvolací podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP nie je naplnený.

57. K odvolaciemu dôvodu, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP) odvolací súd uvádza :

58. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP je naplnený vtedy, ak súd zamietne návrh na
vykonanie dôkazu, ktorý môže priniesť relevantné skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné, a
tým spôsobí sťaženie dôkaznej pozície strany sporu a zároveň sa vzdiali želanej a možnej miere zistenia

skutkového stavu.

59. Žalovaný v odvolaní argumentoval, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie výsluchom svedka
V. A., čím naplnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP. Poukázal, že žalobca v 1. rade prerušil
vykonávanie diela SMS správou, ktorú zaslal žalovanému, pričom dôkazom o tejto skutočnosti je nielen

tvrdenie žalovaného, ale aj výpoveď žalobcu v 1. rade na pojednávaní dňa 11.10.2007 a svedok V. A.
by toto tvrdenie mohol „do tretice“ potvrdiť.

60. Ako vyplýva z predchádzajúceho odseku, žalovaný v odvolaní de facto uviedol, že jeho tvrdenie o
prerušení vykonávania diela SMS správou žalobca v 1. rade verifikoval vo svojej účastníckej výpovedi.

Na toto tvrdenie je preto potrebné hľadieť ako na nesporné. Za stavu, keď žalobca v 1. rade potvrdil
označené skutkové tvrdenie žalovaného nie je zrejmé, aké ďalšie relevantné skutkové zistenia by bol k
nemu spôsobilý priniesť výsluch svedka V. A.. Žalovaný síce v odvolaní uvádza, že tento svedok by jeho
tvrdenie vedel „do tretice“ potvrdiť, no s ohľadom na zásadu hospodárnosti konania (článok 17 CSP),ktorá ukladá súdu postupovať v konaní hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb dospel odvolací súd k záveru, že výsluch menovaného svedka k označenému
nespornému tvrdeniu nielenže nie je spôsobilý priniesť relevantné skutkové zistenia, ale jeho vykonanie

by bolo aj v rozpore s označenou zásadou. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru,
že ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP nie je naplnený.

61. K odvolaciemu dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) odvolací súd uvádza:

62. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to,
že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli,

ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmipreukázanéalebovyšlipočaskonanianajavo.Nesprávnesúajtakéskutkovézistenia,ktorésúd
prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení
dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska
závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia

dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP.

63. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP žalovaný v odvolaní argumentoval
najmä tým, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, že

- zmluva bola platne uzavretá, čo žalovaný popieral z dôvodu absencie podpisu jedného z investorov na
zmluve a z dôvodu absencie termínu ukončenia prác v zmluve a projektu vyhotoveného autorizovaným
architektom,
- cena diela bola riadne určená.

64. K tvrdeniu žalovaného o neplatnosti zmluvy odvolací súd primárne zdôrazňuje, že už v uznesení
č.k. 2Cob/178/2013-159 zo dňa 24. marca 2014 dospel k záveru, že pokiaľ ide o platnosť Zmluvy č.
15/2002 a Dodatku č. 1 k uvedenej zmluve podľa názoru odvolacieho súdu zmluva spĺňa náležitosti
písomnej formy, pričom predmet plnenia bol dostatočne identifikovaný, pretože žalobca na základe
uvedenejzmluvyadodatkuknejriadneplnilsvojzáväzokztejtozmluvy.Preúplnosťvovzťahukabsencii

podpisu jedného z investorov na zmluve, termínu ukončenia prác v zmluve a projektu vyhotoveného
autorizovaným architektom odvolací súd navyše dodáva :

65. Ako vyplýva z plnomocenstva zo dňa 28.9.2002 žalobkyňa v 2. rade splnomocnila svojho manžela
- žalobcu v 1. rade okrem iného aj na to, aby ju zastupoval pri dojednávaní zmlúv, ich zmien a dodatkov

s dodávateľmi v súvislosti s rekonštrukciou strechy na ul. Svätoplukovej č. 7 v Košiciach. Žalobca v 1.
rade teda pri uzavieraní zmluvy konal aj za žalobkyňu v 2. rade, čo správne konštatoval aj súd prvej
inštancie (odsek 22. napadnutého rozhodnutia).

66. Pokiaľ ide o otázku, či termín plnenia si strany dohodli v zmluve, alebo až v Dodatku č. 1, odvolací súd

poukazuje,žeikeďžalovanýakoprílohukžalobevkonanísp.zn.29Cb/262/2004doložilzmluvu,vktorej
termín ukončenia prác nebol uvedený, následne bola opakovane druhou sporovou stranou predložená
zmluva, v ktorej tento termín už uvedený je (č.l. 99 - 102 a č.l. 182 - 185 spisu 29Cb/262/2004; č.l. 104
- 105 a č.l. 171 - 172 spisu 29Cb/222/2010), pričom jej vierohodnosť nebola žalovaným spochybnená
(žalovaný netvrdil, že podpis pri čl. 4 ods. 4.1 zmluvy, kde je rukou dopísaný termín ukončenia diela

nie je neho podpisom). S otázkou, či vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že strany sa dohodli
na termíne ukončenia diela v zmluve sa súd prvej inštancie podrobne vysporiadal (odseky 52. a 53.
napadnutého rozhodnutia), jeho závery k tejto otázke majú oporu vo vykonanom dokazovaní a odvolací
súd sa s nimi plne stotožňuje.

67. K namietanej absencii projektu vyhotoveného autorizovaným architektom odvolací súd uvádza,
že tento vypracovaný bol a je aj súčasťou súdneho spisu (č.l. 428 - 433). Okrem toho, ako správne
dôvodilsúdprvejinštancie,žalovanývyhotovilprežalobcovdvecenovéponuky,vktorýchuviedolpresné
množstvo materiálu v m2, m3, t, bm a pod., z čoho nepochybne vyplýva, že musel mať konkrétnepodklady pre ich vyhotovenie. Navyše dielo následne začal aj vykonávať. K obrane žalovaného, že
znalecký posudok Technickej univerzity v Košiciach konštatuje, že projektová dokumentácia nebola
spracovaná a tento záver znalca je pre konanie rozhodujúci a zásadný odvolací súd uvádza, že

Technická univerzita v Košiciach, Stavebná fakulta vypracovala znalecký posudok č. 01/2003 na žiadosť
žalovaného a na základe tých podkladov, ktoré jej žalovaný poskytol. O dokladoch, ktoré jej žalovaným
poskytnuté neboli môže tak logicky nemať vedomosť, no nie konštatovať ich neexistenciu.

68. Ohľadom určenia ceny diela odvolací súd poukazuje na cenovú ponuku prác a dodávok zo dňa

25.9.2002, ktorú žalovaný žalobcom dal a ktorú títo akceptovali. Vyplýva z nej názov konkrétnej dodávky
(či už prác alebo tovarov), jej merná jednotka, množstvo aj jednotková cena. Žalovaný pri nej vychádzal z
presnezadefinovanejplochystrechyadĺžkyhrebeňa,nároží,úžľabíaokapu.Odvolacísúdsastotožňuje
so záverom súdu prvej inštancie, že cena diela bola v zmluve určená odkazom na prílohu zmluvy
vyplývajúcu z položkového rozpočtu, ktorý pre účely zmluvy tvorila práve táto cenová ponuka. Navyše
odvolací súd pripomína, že s odkazom na ňu si žalovaný v konaní sp. zn. 29Cb/262/2004 uplatňoval

ako žalobca nárok na zaplatenie 195.690,- Sk (6.495,72 eur) s prísl. titulom ceny za opravu a prestavbu
strechy na Svätoplukovej č. 7 v Košiciach. Zmenu postoja žalovaného v konaní sp. zn. 29Cb/222/2010
ohľadne jej chápania ako ceny v zmysle čl. 5 ods. 5.2 zmluvy bez podpornej argumentácie, ktorou by
takúto zmenu odôvodnil nemožno podľa odvolacieho súdu hodnotiť inak, ako účelovú.

69. Z dôvodov uvedených v odsekoch 64. až 68. tohto rozsudku dospel odvolací súd k záveru,
že skutkové zistenia súdu prvej inštancie týkajúce sa uzavretia zmluvy a ceny diela zodpovedajú
vykonaným dôkazom, preto odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP nie je naplnený.

70. K odvolaciemu dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) odvolací súd uvádza :

71. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je myšlienkový postup súdu
a z neho vyplývajúce závery pri výklade právnych predpisov a pri ich aplikácii na zistený skutkový stav

veci. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav
nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný
skutkový stav nesprávne aplikoval.

72. Pokiaľ ide o právne posúdenie nároku žalobcov v 1. a 2. rade na náhradu škody, súd prvej

inštancie správne uviedol, aké sú predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 373 Obchodného
zákonníka. Rovnako je s poukazom na závery znaleckých posudkov správny aj rezultát súdu prvej
inštancie, že žalovaný porušil svoju povinnosť vykonať dielo riadne v súlade so svojim záväzkom podľa
čl. 8 ods. 8.1. zmluvy, t.j. vo vysokom štandarde. Po tom, čo si žalobcovia zvolili zodpovednostný nárok
a žiadali, aby žalovaný odstránil vady diela opravou a ďalej vykonával dielo riadne (viď. najmä Dôrazné

upozornenie na nekvalitu prevádzaných prác zo dňa 2.5.2003 a Požiadavky investora na opravu fólie
a laťovania odsúhlasené žalovaným zo dňa 27.5.2003), žalovaný vady neodstránil a dielo odmietol
dokončiť. Následne žalobcovia zmluvu vypovedali a z dôvodu preukázateľnej nekvality prác žalovaného
a v záujme predchádzania vzniku ďalších škôd na majetku zabezpečili nového dodávateľa. Náklady,
ktoré so zmenou dodávateľa súviseli a tiež náklady na kúpu novej fólie, pretože tú pôvodnú žalovaný

znehodnotil, predstavujú škodu, ktorá im vznikla. Tá predstavuje ujmu, ktorá žalobcom v 1 a 2. rade
vznikla tým, že museli vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinností žalovaným.

73. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že práva zo zodpovednosti za vady sú v prípade, ak má dielo vady,
základným právom, ktoré žalobcom vzniklo vo vzťahu k žalovanému, a ktoré si žalobcovia aj uplatnili.

V danom prípade ale nemožno vysporiadať všetky nároky a celú ujmu, ktorá žalobcom v 1. a 2. rade
vznikla v dôsledku porušenia zmluvy žalovaným tým, že žalovaný časť diela zhotovil vadne a zvyšnú
časť nedokončil vôbec. Zodpovednosť žalovaného za škodu sleduje účel, aby bola žalobcom v 1. a 2
rade nahradená majetková ujma, ktorá im vznikla v dôsledku porušenia povinností žalovaného. Odvolací
súd najmä poukazuje, že potreba kúpy novej fólie bola vyvolaná jej znečistením a poškodením zo strany

žalovaného a tiež stratou jej vlastností garantovaných výrobcom v súvislosti s dĺžkou doby, po ktorá bola
vystavená slnečnému žiareniu. Okrem toho odvolací súd poukazuje aj na potrebu demontáže krovu,
ktorý v dôsledku dlhodobého odkrytia (žalovaný odmietol dielo dokončiť) a neaplikovania ochranného
náteru žalovaným, musel byť vymenený. Žalobcovia v 1. a 2. rade tak v dôsledku porušenia zmluvnejpovinnosti žalovaného museli vynaložiť náklady nielen na dokončenie diela, ale aj na opravu a demontáž
tej jej časti, ktorú žalovaný zhotovil a na kúpu novej fólie, ktoré náklady predstavujú škodu, teda hodnotu,
o ktorú sa ich majetok zmenšil. Za podstatné považuje odvolací súd ešte pripomenúť, že žalobcovia

v 1. a 2. rade zaplatili žalovanému zálohu 475.000,- Sk a výsledkom činnosti žalovaného bolo dielo z
časti vadné natoľko, že si vyžadovalo demontáž a z časti nedokončené. Vo vzťahu k nároku na náhradu
škody žalovaný namietal aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov v 1. a 2. rade dôvodiac tým, že škoda
im nemohla vzniknúť, pretože neboli objednávateľmi ale len investormi. S uvedenou obranou sa nie je
možné stotožniť z dôvodu, že žalobcom v 1. a 2. rade vyplývali zo zmluvy početné práva a povinnosti

(napr. právo kontrolovať vykonávanie diela, uplatňovať nárok vád diela atď.). Osobitne však odvolací
súd poukazuje, že v čl. 3 ods. 3.1. zmluvy sa zhotoviteľ zaviazal uskutočniť opravu a prestavbu strechy
nielen pre objednávateľa, ale aj pre investorov, ktorých záujem na jeho včasnom a riadnom dokončení
bol nepochybne daný. Z dôvodov uvedených v tomto ako aj predchádzajúcom odseku preto odvolací
súd uzatvára, že právny záver súdu prvej súdu prvej inštancie o dôvodnosti nároku žalobcov v 1. a 2.
rade na náhradu škody ako aj o ich aktívnej vecnej legitimácii v spore je správny.

74. Pokiaľ ide o nárok žalovaného na zmluvnú pokutu, odvolací súd poukazuje, že v dôvodov bližšie
uvedených v odseku 66. tohto rozsudku súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel
k správnemu skutkovému zisteniu, že strany si v zmluve dohodli termín ukončenia diela do 9.5.2003.
Dňomnasledujúcompotomtodnisažalovanýdostaldoomeškaniaažalobcoviv3.radevznikolvsúlade

s čl. 14 ods. 14.1 zmluvy nárok na zmluvnú pokutu vo výške 1 % za každý omeškaný deň z dohodnutej
ceny diela. Dohodou o zmluvnej pokute možno zabezpečiť splnenie určitej povinnosti vyplývajúcej zo
zmluvy a to aj inominátnej. V danom prípade určovala dohoda o zmluvnej pokute povinnosť, ktorú
zmluvná pokuta zabezpečovala aj spôsob jej určenia. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že výška
zmluvnej pokuty je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku odvolací súd uvádza, že vo

všeobecnosti platí, že výkon práva, ktorý síce neporušuje žiadne kogentné ustanovenia, ale prieči sa
zásadám poctivého obchodného styku, nesleduje hospodársky cieľ, ale smeruje k poškodeniu druhej
strany a k zneužitiu jej dobromyseľnosti, je zneužitím práva, tzv. šikanou. Ak by v súvislosti so zmluvnou
pokutou išlo o výkon práva, ktorý by bol v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, takúto
zmluvnú pokutu by nebolo možné priznať. Je výlučne vecou zmluvných strán, či považujú za potrebné

zabezpečiť splnenie svojich záväzkov zmluvnou pokutou, ako aj vecou ich vzájomnej dohody, o ktoré
záväzky pôjde a aká vysoká zmluvná pokuta bude. Odvolací súd má za to, že v danom prípade
nie je možné prehliadať, že zmluvnou pokutou bola zabezpečovaná povinnosť vykonať včas opravu
strechy bytového domu, ktorá je bezpodmienečne nevyhnutná na jeho bezpečné užívanie. Vzhľadom na
uvedenú skutočnosť je daný aj zvýšený záujem na jej riadnom a včasnom dokončení a s ním súvisiaca

eliminácia vzniku škôd na majetku a zdraví na minimum. Preto výšku zmluvnej pokuty nie je možné v
danom prípade hodnotiť ako rozpornú so zásadami poctivého obchodného styku.

75. V dôvodov uvedených v odsekoch 72. až 74. tohto rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že súd
prvejinštancienazistenýskutkovýstavaplikovalsprávneprávnepredpisy,ktorésprávneajinterpretoval,

preto ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP nie je naplnený. Odvolací súd preto podľa §
387 ods. 1, 2 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny. Rovnako
potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania ako vecne správny.

76. Ďalšie argumenty považoval odvolací súd pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez

potreby sa s nimi osobitne zaoberať.

77. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcom, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní,
priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške

trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením.

78. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu,
na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvorilnerozlučnéspoločenstvopodľa§77(§425CSP).Akbolo vydanéopravnéuznesenie,lehotaplynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).