Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, October 18, 2021

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 2T/151/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2619010536
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Ondrejička

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2021:2619010536.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica, samosudcom JUDr. Ľubošom Ondrejičkom, v trestnej veci proti obžalovanému G.

D., pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák., na
hlavnom pojednávaní dňa 19.10.2021, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný:

G. D., nar. X.X.XXXX v D., trvale bytom I.. Y. XXXX/XX, Š. - D.,

sa uznáva za vinného, že

dňa 31.3.2019 v čase asi o 16.00 hod. vošiel neoprávnene a bez súhlasu otvorenými vchodovými
dverami do vnútra domu a do bytu na adrese J. D. I. XXX, kde sa v tom čase v kuchyni nachádzala
vlastníčka bytu a poškodená C. P., prešiel poza chrbát sediacej poškodenej do spálne, kde vyhádzal
veci zo skrine a prehľadal zásuvky, pričom sa pýtal na vnuka poškodeného I. P., ktorý sa v tom čase v
dome nenachádzal, potom cez chodbu prešiel do izby poškodenej, kde pootváral všetky skrinky a zobral

odtiaľ medaile, ktoré priniesol do kuchyne k poškodenej a tieto medaile tresol o kredenc, na to sa ho
poškodená pýtala prečo to robí, pričom obžalovaný jej odvetil, aby držala „hubu“, potom medaile zobral
a hodil ich poškodenej na posteľ, následne išiel do letnej kuchyne, kde vytrhal z kvetináčov sadenice
slnečnice, vysypal semienka slnečnice na dvor a zobral plastovú dózu z finančnou hotovosťou, počas
tohto bol viackrát vyzývaný poškodenou C. P., aby opustil jej dom, na čo však obžalovaný nereagoval
a viackrát sa vyhrážal slovami, že sa postará, aby ich zlikvidoval a pri odchode z domu menovanej
povedal, nech zoženie vnuka poškodeného I. P., lebo keď ho zoženie on, tak ho zabije, ktoré vyhrážky
u poškodenej C. P.Á., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. D. I. XXX a I. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom

J. G. boli spôsobilé vyvolať dôvodnú obavu o ich život,

teda

- neoprávnene vnikol do obydlia iného, neoprávnene tam zotrval a čin spáchal voči chránenej osobe -
osobe vyššieho veku,
- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu,

čím spáchal

- zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na §
139 ods. 1 písm. e) Tr. zák., v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360
ods. 1 Tr. zák.

Za to saodsudzuje

Podľa § 194 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného
zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd

obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá s probačným dohľadom.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd určuje obžalovanému skúšobnú dobu vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. j) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúcu
v príkaze zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Senica podal na Okresný súd Senica dňa 28.10.2019 obžalobu sp. zn.
G. XXX/XX/XXXX-X, ktorou kládol obžalovanému G. D. za vinu spáchanie zločinu porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák., a
prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa obžalovaný mal dopustiť na

skutkovom základe, ako je uvedené v skutkovej vete tohto rozsudku.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedka
poškodeného I. P., svedkov T. P.T., G. M. a Ľ. Š., prečítaním svedeckej výpovede a prehratím obrazovo-
zvukového záznamu z výsluchu svedkyne poškodenej C. P. z prípravného konania, ako aj oboznámením

listinných dôkazov, ktoré sú uvedené nižšie a sú súčasťou spisového materiálu.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo skutku uvedeného v obžalobe. Ku
skutku sa vyjadril tak, že sedel v „šenku“ a že kamarát X. Š. mu mal povedať, že poškodený I. P.
(ďalej len „poškodený“) je už doma. Obžalovaný uviedol, že v pohostinstve kde bol asi hodinu, užil asi

dva-tri poháriky vodky. Poškodený mu mal byť dlžný peniaze za darček, ktorý obžalovaný kúpil dcére
poškodeného k Vianociam. Následne išiel obžalovaný autom spolu s kamarátom Ľ. Š., ktorý šoféroval,
zapoškodenýmkunemudomov.Išli„odzaduoduličky,kdejespoločnýdvor“,prišielkudverám,zaklopal
a poškodená C. P. (ďalej len „poškodená“) sa ho mala spýtať, kto je? Obžalovaný jej odpovedal že „G.,
nakoľko poškodená ho poznala, keďže bol u nej viackrát a aj jej pomáhal. Obžalovaný vedel, že to je

babka poškodeného I., vedel približne koľko má rokov a takisto, že je chorá. Obžalovaný povedal, že
do domu chodieval aj za poškodeným I., ktorému pomáhal s drevom, pričom v dome u poškodenej bol
možno 15-20 krát. Poškodená mu mala povedať, že I. P. nie je doma, že je preč. Obžalovaný uviedol,
že s poškodenou sa rozprával možno 30 sekúnd. Spýtal sa jej, či nevie, kedy I. príde, načo mu ona mala
odpovedať, že nevie. Obžalovaný potom išiel naspäť do auta za Ľ. a odišli preč. Obžalovaný vypovedal,

že vchodové dvere do predmetného domu boli zatvorené, otvoril si ich sám a dovnútra išiel preto, že
poškodenú poznal.
Čo sa vzťahu s poškodeným týka, k tomu obžalovaný nevedel uviesť, ako dlho mal s poškodeným
„normálny vzťah“, pričom v čase, keď boli v tomto „normálnom vzťahu“ tak sa s poškodeným
navštevovali, chodievali spolu von, na kofolu, na ryby, pričom sa stretávali aj trikrát týždenne. Ich dobrý

vzťah mal skončiť vtedy, keď poškodený začal užívať drogy, o čom sa dozvedel „lebo ho (poškodeného)
naháňali policajti a vedela o tom celá dedina.“
Obžalovaný uviedol, že dôvodom, prečo na neho bolo podané predmetné trestné oznámenie je to, že
rodina P. chce z toho vysúdiť nejaké peniaze „lebo si nežili dobre“ - čo mali hovoriť ľudia v obchode.
Dôvodom, prečo proti nemu vypovedá poškodená je podľa obžalovaného to, že poškodená chcela

vyriešiť problémy, ktoré mal poškodený I..
Vzhľadomnarozporyvovýpovediobžalovanéhosvýpoveďouzprípravnéhokonaniaboliobžalovanému
prečítané viaceré časti jeho výpovede zo dňa 11.6.2019.
Pri výsluchu konanom dňa 11.6.2019 obvinený uviedol, že vstupné dvere do domu mali otvorené a za
nimi je chodbička dlhá asi 1,5 metra a na konci tejto chodbičky sú dvere, ktoré vedú už priamo do domu- na tieto dvere zaklopal, ozvala sa poškodená a spýtala sa kto je? Načo sa on predstavil „G.“ lebo ho
poškodená poznala a povedala mu, že môže ísť dovnútra.
K rozporu vo výpovedi obžalovaný uviedol, že v dome sa nachádzali iba vstupné dvere, vnútri v chodbe

ďalšie dvere neboli, bola tam iba zárubňa. Uviedol, že vonkajšie vstupné dvere do domu boli zatvorené
a na tie zaklopal. V prípravnom konaní mal uviesť, že dvere boli otvorené „len tak“ lebo sa ho na to
detailne nevypytovali.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní na otázku, či sa po skutku nejakým spôsobom dožadoval od
poškodeného vrátenia peňazí, odpovedal, že nie - už ho odvtedy nevidel. Vo výpovedi zo dňa 11.6.2019

však obvinený uviedol, že s poškodeným bol v piatok ráno pri jazere „I., pričom poškodený pred ním
utekal, obvinený sa ho pýtal, kedy mu vráti peniaze, a poškodený sa vyhováral, že mu mešká výplata.
Obvinený tiež uviedol, že poškodeného videl včera, keď išiel autom, ako ide do domu k pani P., tak
obvinený vystúpil z auta, prišiel na dvor a zavolal na poškodeného, ktorý bol medzi dverami ale zašiel
dovnútra, pričom jeho babka (poškodená) mu povedala, že I. nie je doma. Preto obvinený dovnútra
ani nešiel. K tomuto rozporu obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že s poškodeným po skutku

nebol a ani sa s ním nerozprával - iba ho videl ako pred ním utekal preč a hulákal, čo on nepovažuje za
rozhovor. Obžalovaný uviedol, že za poškodeným do domu nešiel, lebo videl, ako poškodený vyskočil
oknom z druhej strany domu a utekal preč do poľa.
Pri výsluchu dňa 11.6.2019 obvinený uviedol, že v ten deň mal vypité asi tri poldeci, možno štyri, nebol
ožratý a že si presne pamätá, čo robil. Keďže na hlavnom pojednávaní uviedol, že v pohostinstve vypil

asi dva-tri poháriky vodky, bol vyzvaný na odstránenie rozporu vo výpovediach, načo uviedol, že si to
presne nepamätá, keďže to je už dva roky dozadu.

Na hlavnom pojednávaní bola podľa § 263 ods. 3 písm. a) Trestného poriadku prečítaná výpoveď
svedkyne poškodenej C. P.T. z prípravného konania zo dňa 12.6.2019, keďže poškodená dňa 27.4.2020

zomrela.

Poškodená C. P. vo svojej výpovedi zo dňa 12.6.2019 uviedla, že to bolo poobede asi okolo 16tej hodiny,
koncom marca. Mala otvorené vstupné dvere do domu, pričom sedela chrbtom k týmto dverám a všimla
si, že niekto vošiel dovnútra, pričom ona túto osobu videla len tak bokom, zbadala bledé tepláky, také

ako má aj I. (poškodený) a myslela si teda, že to je on. Uviedla, že jej nešlo do hlavy, čo tam môže
stále v tom bordeli „šrámovať“ a hľadať, pričom tomu ale nevenovala nejakú pozornosť. Spozornela až
potom, keď prešiel okolo nej, cez chodbičku do spálne, a to už vedela, že nie je I.. I. (poškodený) vtedy
doma nebol, bol v J., kde v tom čase býval a domov chodil iba príležitostne. Táto osoba stále nadávala,
frflala, hovorila, že kde má toho feťáka, toho podareného vnuka, bol agresívny a už sa aj bála pohnúť.

Uviedla, že sa ho aj pýtala čo hľadá, lebo stále otváral šuflíky a povyhadzoval všetky veci, pričom stále
nadával a ona sa bála pohnúť. Potom pootváral skrinky aj v druhej izbe, boli tam aj futbalové poháre a
medaily poškodeného, ktoré obžalovaný zobral a hodil ich o kredenc. Vtedy sa poškodená ozvala, čo to
vlastne stvára a čo mu tie medaily spravili - načo bol zase agresívny, povedal jej, aby držala hubu. Táto
osoba nadávala, že keď nevie zohnať I., tak ich zlikviduje všetkých. Potom išiel do letnej kuchyne, kde

mala na stole zasiate kvety, ktoré všetky vyšklbal a igelitku so semienkami slnečnice chytil a vyhodil von.
Poškodená uviedla, že sa potom otočila, že čo to buchlo a vtedy videla plný dvor slnečnice a až vtedy
sa postavila a hovorila mu, aby zmizol, že tu nemá čo hľadať. On bol už vtedy na dvore a tak išla za ním
a on sa zase začal vyhrážať, aby držala papulu a že sa postará, aby ich zlikvidoval. Poškodená interiér
svojho domu opísala tak, že za vstupnými dverami je malá chodbička, do ľavej strany je letná kuchyňa,

a rovno z chodbičky sa ide do kuchyne - tam sú ešte jedny dvere, ktoré boli tiež otvorené a ona sedela
hneď za kuchynskými dverami. Poškodená jednoznačne vypovedala, že obvinený sa jej nespýtal, či
môže vstúpiť dovnútra domu, počula ho ako stále nadával a „frflal“, pričom tiež povedala, že podľa reči
si myslela, že má vypité - rozprával ako „ožralý“ človek, mal divný tón hlasu, hovoril hlasno. Poškodená
uviedla, že vzhľadom na svoje zdravotné problémy (rakovinu vagíny a pľúc, zlomený stavec a iné) sa

bála, že keby do nej obvinený náhodou buchol / sotil ju, tak padne a nevedela by sa postaviť, lebo má
problémy s chodením. Zo stoličky sa postavila až vtedy, keď sa nahnevala, ako jej vyhodil tie kvety a
semienka slnečnice. Poškodená uviedla, že táto osoba (obvinený) nebol u nich doma nikdy, jedine že
by tam bol vtedy, keď ona spala, nakoľko za I. tam chodievalo veľa kamarátov. Poškodená uviedla, že
obvinený stále opakoval, že ich zlikviduje, že keď nájde I., tak ho dá zlikvidovať, že sú feťácka rodina,

stále nadával, a že nebol chvíľu ticho. Poškodená nevedela presne povedať, ako dlho sa obvinený
nachádzal u nej v dome, uviedla, že tak pol hodinu a že sa jej to zdalo nekonečné. Na otázku, koľko krát
obvineného upozorňovala, aby opustil dom, poškodená uviedla „Ježiš, to bolo hodne..“.Poškodený I. P. L. hlavnom pojednávaní vypovedal, že pri skutku nebol prítomný a dozvedel sa o tom až
keďbolzadržanýanapolíciimuvyšetrovateľkapovedala,žeobžalovanýbolvdomeubabky,vyhrážalsa
jej a spôsobil tam nejaké nepríjemnosti. Uviedol tiež (v súlade s tým, čo uvádzal aj v prípravnom konaní),

že o tejto udalosti mu povedali aj babka a jeho mama, ktoré mu povedali, že obvinený chodil babke
po dome, vyhrážal sa, že ho zabije, prehľadával dom, rozhadzoval veci. Poškodený mal následne z
takéhoto konania obvineného strach, nakoľko keď je pod vplyvom alkoholu, tak je agresívny. Poškodený
uviedol, že s obžalovaným neboli priatelia, iba sa poznali, vídali sa, lebo obžalovaný mal pohostinstvo a
keď tam išiel, tak ho tam stretol, uviedol, že obžalovaný im nikdy nepomáhal so žiadnymi prácami, ani

babke, ani jemu s drevom, nikdy ho nepozval na návštevu a že obžalovaný nikdy nebol vnútri v dome, bol
iba na dvore asi trikrát, pričom ani toto si poškodený neželal. Ako dôvod, prečo sa mal podľa neho stať
predmetný incident poškodený uviedol, že raz mu obžalovaný na Vianoce pomohol s nákupom darčekov
pre jeho dcéru, takže mu mal ostať niečo dlžný. Poškodený uviedol, že vyhrážky obžalovaného vnímal
ako reálne, nakoľko vie, čoho je obžalovaný schopný, keďže to je výbušný typ človeka. Tiež uviedol,
že obžalovaného zažil pod vplyvom alkoholu a vtedy býva agresívny - čo videl viac krát, pričom mal

z neho strach, hlavne keď si porovná svoju váhu, s váhou obžalovaného. Poškodený uviedol, že keď
mu jeho babka rozprávala čo sa stalo, tak to vnímal tak, že sa babka bála, uviedol, že sa zmenilo jej
správanie, bála sa ísť spať a nebola vo svojej koži. Poškodený vypovedal, že po predmetnom incidente
stretol obžalovaného ešte asi 2 alebo 3 krát. Prvý krát pri jazere, kde bol na rybách a potom ešte aj pri
pošte, pričom obžalovaný mu vždy „rozprával hlúposti, vyhrážky že ho zabije, že má stiahnuť to trestné

oznámenie a pod.“

Svedkyňa T. P., ktorá je dcérou poškodenej C. P. a matkou poškodeného I. P. na hlavnom pojednávaní
vypovedala, že keď prišla navštíviť svoju matku - čo bolo deň po spáchaní predmetného skutku, tak
prvé čo si všimla na dvore, bola rozsypaná slnečnica, ktorú poškodená mala na kŕmenie vtákov. Keď

prišla dovnútra, tak vnútri v dome neboli žiadne známky toho, že by sa niečo stalo. Keď sa však spýtala
poškodenej, prečo je vonku rozsypaná slnečnica, poškodená sa rozplakala a následne jej vyrozprávala,
čo sa stalo. Poškodená jej mala povedať, že niekto jej vošiel do domu, pričom ona si myslela, že to je I. a
až neskôr si všimla, že to je cudzí človek. Tohto človeka poškodená nepoznala, nevedela ani ako sa volá,
iba ho opísala, pričom „spájala ho s majerom a tým šenkom.“ Poškodená jej povedala, že tento človek

jej vulgárne nadával, chodil jej po dome, povytŕhal jej sadenice kvetov, rozsypal slnečnicu, hovorila jej
niečo o medailách, ktoré postŕhal a niekde hodil, hovoril jej, aby našla Jakuba, lebo že keď ho nájde on,
tak s ním urobí krátky proces. Svedkyňa uviedla, že naposledy bola na návšteve u poškodenej možno
dva dni predtým (nevedela uviesť presne), pričom vtedy mala poškodená odložené zrnká slnečnice v
igelitke v letnej kuchyni na stole. Čo sa duševného stavu poškodenej týka, k tomu svedkyňa uviedla,

že duševný stav poškodenej bol úplne v poriadku, že nikdy nepostrehla, že by bola poškodená nejak
„mimo“, nikdy ju nevidela, že by plakala - avšak teraz (pri tom ako jej skutok popisovala) bola vystrašená
a híkala od plaču. Svedkyňa uviedla, že poškodená si nikdy nič nevymyslela, nemala si dôvod vymýšľať,
čo mala na srdci to aj povedala do očí. Poškodená jej mala hovoriť „že čoho sa to dožila, že jej toto niekto
spravil“. Svedkyňa uviedla, že v prípade, ak by vedela, že poškodená je na tom psychicky zle, alebo že

má nejakú fantáziu, tak to určite nebude nijako riešiť oznámením na polícii. Keď svedkyňa poškodenej
dohovárala,žeprečonevolalapolíciu,alenamiestotohoupratovalabordel,ktorýtamobžalovanýnarobil,
poškodená jej nato povedala, že „sa nemohla na ten bordel kukať“. Svedkyňa vnímala, že sa poškodená
bála, nakoľko od tohto incidentu začala zamykať dvere, pričom dvere u nich nikdy neboli zamknuté.
ČosavzťahuobžalovanéhoapoškodenéhoI.týka,ktomusvedkyňauviedla,žepoškodenýjejhovoril,že

pre obžalovaného pracoval, nevedela uviesť, či boli aj priatelia, pričom zároveň uviedla, že obžalovaný
k poškodenej nikdy nechodieval - teda nemala vedomosť o tom, že by tam chodieval. Na hlavnom
pojednávaní uviedla, že raz tam obvinený prišiel, asi na striebornom aute, (ale nie až do dvora) a pýtal
sa na I., pričom „bol dosť rázny“. Ona vtedy kosila vonku trávu a obvinenému povedala, že I. nie je
doma. V prípravnom konaní pri výsluchu tiež uviedla, že druhý krát prišiel obvinený k domu za I. v nedeľu

dňa 9.6.2019 na aute zn. T. šedej farby, pričom keď sa pýtala matky (poškodenej), kto to bol, tak tá jej
povedala, že to bol zase obvinený, že nešiel dovnútra, ale „len z chodníka hulákal zavolajte mi toho
feťáka“.
Svedkyňa detailne popísala pôdorys predmetného domu a takisto zvyklosti, ktoré mala poškodená
zaužívané - uviedla, že za vstupnými dverami je chodbička, potom je kuchyňa, pričom poškodená

sedávala chrbtom k vstupným dverám teda chodbičke, lebo oproti mala televízor, ktorý sledovala. Po
ľavejrukebolachodbička,kdebolkrbavstupdojejizby.Medzichodbičkouakuchyňoubolitakistodvere,
ktoré sa nikdy nezatvárali. Naľavo z chodby je letná kuchyňa a napravo je stena, ktorá je spoločná stena
s obchodom - s večierkou vedľa. Vstupné dvere mávala poškodená otvorené, na noc ich zatvárala, alenezamykala. Svedkyňa uviedla, že už od malička ako bola decko, tak tie dvere sa nezamykali a bývali
otvorené, nakoľko cez ne dovnútra svietilo slnko. Poškodená nevetrala cez okná ale v podstate vetrala
stále cez tieto vstupné dvere. Keď náhodou poškodená nevidela kvôli slnku na televízor, tak vtedy tieto

dvere privrela. Uviedla tiež, že na dome sú hrubé steny a v dome bývalo chladno, preto poškodená
nechávala dvere otvorené, aby si to vnútri takto vyhriala.
Ku vzťahu so svojím synom - teda poškodeným I. P. svedkyňa uviedla, že na syna sa hnevala a aj hnevá,
nakoľko bol užívateľom drog, pričom on dostal dobrú výchovu, podporovali ho v športe, mal všetko čo
chcel.

Na otázku, ako si vysvetľuje konanie poškodenej - teda, že upratala údajný neporiadok a
nezatelefonovala jej a neoznámila čo sa stalo, svedkyňa uviedla, že poškodenej zato aj vynadala -
pýtala sa jej prečo to upratovala a prečo jej nezavolala, pričom poškodená jej povedala, že sa nemohla
na ten bordel pozerať a nechcela to vôbec riešiť. Zároveň svedkyňa vysvetlila aj odpoveď na otázku,
prečo podľa nej poškodená upratala neporiadok v dome, ale neupratala rozhádzanú slnečnicu - podľa
svedkyne bola slnečnica pozametaná, na kôpke na chodníku, ale poškodená sa nedokázala zohnúť

nižšie k zemi, aby ju aj pozberala. Poškodená chodila buď na vozíčku alebo sa podopierala s palicou
alebo napríklad aj o stoličku. Ak jej ale niečo padlo na zem, tak si to nevedela zdvihnúť a musela si to
napríklad niečím podobrať. Mala aj problém obuť si ponožky.

Svedok Ľ. Š. - kamarát obžalovaného, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v ten deň si prišiel do

„šenku“ kúpiť cigarety, pričom obžalovaný ho poprosil, či by ho neodviezol k I. - poškodenému. On ho
teda zobral, vysadil obžalovaného pri dome, pričom zostal stáť s autom dolu na hlavnej ceste ako sa
prichádza k domu. Keďže za ním potom išlo iné auto, tak on s autom zašiel do uličky smerom k tomu
domu, pričom obžalovaný potom nastúpil naspäť do auta. Svedok uviedol, že to celé trvalo chvíľu - cca
minútu. Na otázku, či keď vchádzal do tej uličky, či videl vtedy obžalovaného, svedok odpovedal, že

nie nevidel. Svedok uviedol, že celú dobu sedel v aute, nič nerobil. Na otázku, či nefajčil, odpovedal že
fajčil, pričom cigaretu nestihol ani dofajčiť. Svedok uviedol, že obžalovaný nebol pod vplyvom alkoholu.
V prípravnom konaní však svedok vypovedal, že nevedel, či bol obvinený pod vplyvom alkoholu, že „piť
ho nevidel, že mal síce krvavé oči, ale to on máva pravidelne, správal sa normálne, nevyzeral napitý.“
K tomuto rozporu vo výpovediach sa svedok vyjadril tak, že uviedol že „podľa výzoru obžalovaný mohol

vyzerať, že bol pod vplyvom alkoholu, lebo mal krvavé oko“, a že na druhý deň svedkovi v šenku niekto
hovoril, že obžalovaný alkohol nepil.
Svoj vzťah s obžalovaným popísal ako „klasický“ - že to je jeho kamarát, pričom tiež uviedol, že
obžalovaný mu nikdy nepožičiaval peniaze.

Svedkyňa G. M. - prevádzkuje potraviny - tzv. večierku, ktorá susedí s bytom poškodenej C. P..
Svedkyňa uviedla, že s poškodenou sa zvykli rozprávať cez plot v záhade, ktorý majú spoločný, ale
že do dvora ku nej nebolo vidieť. Obžalovaného u poškodenej nikdy nevidela, poškodená jej nikdy
nerozprávala o tom, že by jej chodil obžalovaný pomáhať. Svedkyňa uviedla, že poškodená sa jej zdala
v poriadku, bola normálna, len bola ubolená, nakoľko mala bolesti. Svedkyňa sa k predmetnému skutku

nevedela vyjadriť, uviedla, že u poškodenej v dome sa bežne kričalo, alebo rozprávalo nahlas, takže to
považovala za normálne. Svedkyňa tiež uviedla, že vedela o problémoch, ktoré mal poškodený, niekedy
sa mu snažila aj pomôcť, pričom mala vedomosť aj o „pofidérnych“ návštevách, ktoré za poškodeným
chodievali.

Z oboznámených listinných dôkazov vyplynulo nasledovné:

Z odpisu Registra trestov na obžalovaného vyplýva, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný.

Z Výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR (č.l. 77) vyplýva, že obžalovaný sa dopustil šiestich

priestupkov na úseku dopravy a jedného priestupku proti občianskemu spolunažívaniu (v roku 2015).

Z lustrácie v Centrálnej evidencii priestupkov a správnych deliktov (č.l. 190) vyplynulo, že obžalovaný
bol doposiaľ 8 krát priestupkovo potrestaný za spáchanie priestupkov na úseku dopravy.

Vzhľadom nato, že obhajoba v záverečnej reči uviedla, že nemali možnosť vnímať v prípravnom konaní
prejavy poškodenej, ktoré zo zápisnice o jej výsluchu nevyplývajú, súd následne postupom podľa § 276
ods. 1 Tr. por. doplnil dokazovanie a podľa § 270 ods. 2 Tr. por. bol oboznámený obrazovo zvukový
záznam z výsluchu poškodenej z prípravného konania. Toto vyjadrenie obhajoby bolo následnýmoboznámením vyrozumenia o úkone obvineného zo dňa 30.5.2019 (č.l. 14) ukázané ako mylné, nakoľko
obžalovaný bol dňa 4.6.2019 o termíne výsluchu poškodenej, ktorý sa mal konať dňa 12.6.2019 riadne
a včas informovaný.

K výroku o vine

V konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní, na základe vykonaných dôkazov, spôsobom a v rozsahu

tak, ako to navrhli procesné strany a určenom súdom so zreteľom na § 2 ods. 19 Tr. por. a § 278 ods.
1, ods. 2 Tr. por., vyhodnotením vykonaných dôkazov v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por., t.j. jednotlivo a vo
vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala, súd
mal za preukázané, že sa skutok uvedený v obžalobe stal a spáchal ho obžalovaný G. D..

Obžalovaný spáchanie skutku, ktorý mu je kladený za vinu v obžalobe, popieral. Súd však výpovediam

obžalovaného neuveril a podľa názoru súdu bola jeho obrana vyvrátená svedeckými výpoveďami
svedkyne poškodenej C. P., svedkyne T. P., ktoré boli podporené výpoveďami svedkyne G. M. aj
poškodeného I. P..

Súd vo výpovedi obžalovaného našiel viacero vyjadrení, ktorým nebolo možné uveriť, resp. vyjadrení,

ktoré nedávali žiadny zmysel a boli nelogické a účelové.

Súd poukazuje nato, že obžalovaný uviedol, že v čase keď bol v pohostinstve tam prišiel jeho kamarát,
ktorý mu mal povedať, že I. P. je už doma. Následne do pohostinstva prišiel svedok Ľ. Š., ktorý
obžalovaného odviezol na aute k domu poškodenej. Sám obžalovaný - zhodne s poškodenou uviedli,

že poškodený I. P. doma nebol. Obžalovaný sám uviedol, že kým z pohostinstva odišiel, tak tam bol
asi hodinu a že vypil dva alebo tri poháriky vodky - pričom v prípravnom konaní uviedol, že vypil tri
možno štyri poldeci. Okolnosti, za ktorých mal teda obžalovaný odísť za poškodeným a to, v akom stave
opitosti bol, teda nevedel ani obžalovaný náležite vysvetliť. V tejto časti tiež súd poukazuje na výpoveď
svedka Ľ. Š., ktorú súd vyhodnotil ako nevierohodnú, nakoľko sa jedná o kamaráta obžalovaného, keď

tento svedok na hlavnom pojednávaní vypovedal v rozpore s výpoveďou samotného obžalovaného v
tom smere - že obžalovaný nebol pod vplyvom alkoholu. V prípravnom konaní svedok vypovedal, že
nevedel, či bol obvinený pod vplyvom alkoholu, že „piť ho nevidel, že mal síce krvavé oči, ale to on máva
pravidelne, správal sa normálne, nevyzeral napitý.“ K tomuto rozporu vo výpovediach sa svedok vyjadril
tak,žeuviedolže„podľavýzoruobžalovanýmoholvyzerať,žebolpodvplyvomalkoholu,lebomalkrvavé

oko“, a že na druhý deň svedkovi v šenku niekto hovoril, že obžalovaný alkohol nepil. Túto výpoveď
svedka súd považuje za nepravdivú a urobenú v úmysle „pomôcť“ obžalovanému - užitie alkoholu priznal
sám obžalovaný.

Čo sa týka času stráveného v dome poškodenej, tak aj na tomto mieste sa podľa názoru súdu

rozchádza výpoveď samotného obžalovaného s výpoveďou svedka Ľ. Š.. Obžalovaný uviedol, že v
dome poškodenej bol chvíľu - možno 30 sekúnd až 1 minútu. Svedok Š. vo svojej výpovedi síce tiež
uviedol, že obžalovaného čakal iba chvíľu - možno 1 minútu, avšak súd poukazuje, na jeho vyjadrenie
a to, čo všetko „stihol“ svedok počas tejto krátkej chvíle spraviť - vysadil obžalovaného pred domom
poškodenej na hlavnej ceste, následne keď išlo po ceste auto, tak on s autom zašiel do uličky smerom

k domu, pričom tiež uviedol, že si zapálil cigaretu, ktorú ale nestihol dofajčiť. Súd teda neuveril ani tejto
časti výpovede obžalovaného a menovaného svedka.

Za rovnako nepravdepodobné a neuveriteľné súd považuje vyjadrenie svedka Š., ktorý na otázku
prokurátorky: „Keď sa obžalovaný vrátil do auta, v akej bol nálade?“, odpovedal: „v dobrej, povedal, že

Jakub nebol doma a išiel preč“. Vzhľadom nato, že obžalovaný išiel za poškodeným z dôvodu, že chcel
od neho naspäť peniaze, ktoré mu mal byť poškodený dlžný a nakoľko sám obžalovaný priznal požitie
alkoholu, súd ani tejto odpovedi svedka nemohol uveriť.

Výpoveď svedka Ľ. Š. súd celkovo vyhodnotil ako nevierohodnú, urobenú s cieľom pomôcť

obžalovanému, ktorý je jeho kamarátom.

Z obrazovo zvukového záznamu z výsluchu poškodenej zo dňa 12.6.2019, ktorý bol na hlavnom
pojednávaní prehratý má súd zato, že poškodená C. P. vypovedala jasne, zreteľne, priamo a spontánne,pričom dostatočne zrozumiteľne a logicky popísala skutok, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť a celý
priebeh,akokunemumalodôjsť.Súdnesúhlasísnázoromobhajoby,žeprejavpoškodenejapoužívanie
slov ako likvidácia a prežívanie strachu pôsobia v jej prejave veľmi formálne. Podľa názoru súdu je prejav

poškodenej v súlade s tým, ako ju a spôsob jej prejavu popísali aj svedkyne T. P. aj G. M.. Svedkyňa T. P.
okrem iného uviedla, že poškodená nemala dôvod si niečo vymýšľať, čo mala na srdci, to aj povedala,
všetko do očí. Súd poukazuje na jej vyjadrenie, že poškodenú predtým nevidela plakať, avšak teraz bola
vystrašená a híkala od plaču. Súd nemal dôvod neuveriť tejto výpovedi svedkyne. Rovnako svedkyňa
G. M. popísala poškodenú a jej prejav tak, že „stále kričala, mala taký hlas“. Aj pri výsluchu poškodená

rozpráva nahlas a rázne. Z obrazovo zvukového záznamu je evidentné, že poškodená sa zamýšľa a
spomína si na priebeh spáchania skutku - ako sa obžalovaný v jej dome správal, čo robil, čo rozprával,
ako nadával a pod. Predmetný výsluch poškodenej sa konal 3 mesiace po spáchaní skutku a teda
skutočnosť, že poškodená pri výsluchu už napr. neplakala alebo že nebola rozrušená, neznamená, že
v čase spáchania skutku sa správala rovnako. Súd spôsob prejavu poškodenej tiež dáva do súvislosti
s tým, v akom prostredí poškodená žila - že jej vnuk - poškodený I. P. bol užívateľom drog, ktorý

nemal dobrý vzťah so svojou matkou a za ktorým mali chodievať jeho kamaráti, pravdepodobne rovnako
užívatelia drog - pričom bolo bežné, že z domu rodiny P. išiel hluk, krik a poškodený alebo jeho kamaráti
napríklad vyskakovali von z okna a týmto spôsobom chodili von na ulicu. Práve táto skutočnosť, že
poškodená žila v takomto prostredí a bola zvyknutá na takýto spôsob správania ľudí vo svojej blízkosti a
aj vo svojej domácnosti, podporuje vysvetlenie, že poškodená predmetný incident ani nemala v úmysle

riešiť a predmetné trestné oznámenie bolo podané až potom, keď o tom povedala svojej dcére, ktorá
začala situáciu riešiť. To tiež vypovedá o tom, že poškodená určite nechcela takýmto spôsobom „riešiť
problémy“ svojho vnuka, alebo že by vypovedala v neprospech obžalovaného, kvôli svojmu vnukovi, tak
ako to uvádzal obžalovaný.

Poškodená C. P. zhodne so svedkyňou T. P. vypovedali o tom, že vchodové dvere do domu poškodenej
bývali v čase, keď tam svietilo slnko otvorené a takto si to chcela poškodená vnútri v dome vyhriať,
pričom bola zvyknutá sedávať chrbtom k týmto vchodovým dverám. Z toho dôvodu poškodená nemohla
vidieť, keď obžalovaný vstúpil do vnútra domu a následne mu nevenovala pozornosť, keďže si myslela,
že to prišiel domov jej vnuk I. P.. Súd poukazuje na zhodné výpovede poškodenej a svedkyne týkajúce

sa rozsypanej slnečnice. Podľa názoru súdu svedkyňa jasne a logicky vysvetlila dôvod, prečo rozsypanú
slnečnicu na dvore poškodená nemohla upratať (lebo sa nevie zohnúť a zdvihnúť veci zo zeme) a túto
na dvore poškodená iba pozametala na kôpku a prečo ostatný neporiadok, ktorý bol narobený v dome
upratala (lebo sa na neho nemohla pozerať). Až potom, ako sa svedkyňa poškodenej opýtala na túto
rozsypanú slnečnicu, sa poškodená rozplakala a vyrozprávala svedkyni čo sa stalo. Súd nenašiel žiadny

motív, prečo by si mala poškodená - zohľadniac jej vek a zdravotný stav, vymýšľať spáchanie skutku
obžalovaným. Súd poukazuje na skutočnosť, že poškodená obžalovaného ani nepoznala a nevedela
uviesť ani svojej dcére jeho meno - preto súd neuveril ani časti výpovede obžalovaného, že poškodená
ho poznala a hovorila mu „.. Poškodená, svedkyňa T. P. a rovnako aj poškodený I. P. vypovedali, že
obžalovaný nebol nikdy vnútri v dome a ani nikdy nechodil pomáhať k nim domov, napr. s drevom, tak

ako to uvádzal obžalovaný.

Zároveň súd neuveril ani vyjadreniu obžalovaného, že dôvodom prečo mala dcéra poškodenej podať
na neho trestné oznámenie je to, že chcú z toho vysúdiť nejaké peniaze, lebo si nežili dobre. Uvedené
tvrdenie obžalovaného nedáva žiadny zmysel. Súd k tomu uvádza, že ani svedkyňa T. P. obžalovaného

a jeho meno nepoznala. Rovnako je zarážajúce to, že ak podľa obžalovaného mali s poškodenou dobrý
vzťah, tak táto by vypovedala v jeho neprospech, a následné vyjadrenie obžalovaného, že poškodená
takto vypovedá „za I. P.“, pretože sa snažila vyriešiť jeho problémy, súd považuje za nelogické a neuveril
mu.

V súlade s vyššie uvedeným súd uzatvára, že výpoveď poškodenej považuje za dôkaz, ktorý je jasný,
logický, zrozumiteľný, presvedčivý a vierohodný, ktorý zároveň nie je inými dôkazmi spochybniteľný či
vyvrátený. Naopak, výpovedi obžalovaného súd neuveril, bola nezrozumiteľná, vyskytli sa v nej viaceré
rozpory (či už s výpoveďou z prípravného konania, alebo so svedeckými výpoveďami), obžalovaný
uvádzal skutočnosti, ktoré nedávali zmysel a boli nelogické. Súd nenašiel žiadny motív, prečo by si

mala poškodená svoju výpoveď vymyslieť a preto ju považuje za dostatočný usvedčujúci dôkaz, že
obžalovaný sa dopustil skutku, ktorý je mu kladený za vinu v obžalobe.Na základe vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní mal teda súd za nepochybne a
bez akýchkoľvek dôvodných pochybností za preukázané, že obžalovaný zavineným úmyselným
protiprávnym konaním naplnil všetky obligatórne pojmové znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty

zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný bez oprávnenia vošiel do domu
poškodených, kde aj napriek výzvam poškodenej, aby odišiel, v dome zotrval pričom sa zároveň v dome
vyhrážal poškodeným slovne - ich likvidáciou, čím sa dopustil aj prečinu nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona. Súd uvádza, že spáchanie prečinu nebezpečného vyhrážania

takisto jednoznačne vyplynulo z vyjadrení jednak samotnej poškodenej, ktorej mal obžalovaný hovoriť,
že ich všetkých zlikviduje, resp. že zlikviduje jej vnuka, a vyplynulo to aj z vyjadrení svedkyne T. P.,
ktorá jednoznačne popísala, že poškodená bola vystrašená a že „híkala od plaču“, pričom následne
sa zmenilo aj jej správanie, a dvere na dome si začala zamykať. Rovnako poškodený I. P. uviedol, že
vyhrážky obžalovaného pociťoval ako reálne, nakoľko osobu obžalovaného poznal, uviedol, že to je
výbušný typ človeka a videl ho aj pod vplyvom alkoholu, kedy mal byť obžalovaný agresívny, pričom

zároveň zobral do úvahy svoje a obžalovaného telesné proporcie.

K druhu a výške trestu:

Trestný zákon poskytuje ochranu spoločnosti pred páchateľmi trestných činov v podobe trestov. Trest
má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred kriminalitou tým, že sa páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti, pričom sa zároveň vytvoria podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne trest iných odradí od páchania trestných činov.

Pri voľbe druhu trestu a jeho výmery treba mať vždy na pamäti, že dosiahnutie cieľa spočívajúceho v
zabránení v páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa i cieľ ochrániť spoločnosť pred kriminalitou.

S poukazom na § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadol súd u obžalovaného na pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom u obžalovaného vzhliadol jednu priťažujúcu okolnosť

podľa § 37 písm. h) Tr. zák., nakoľko obžalovaný spáchal viac trestných činov a jednu poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák., t.j. že viedol riadny život, keďže obžalovaný doposiaľ nebol súdne
trestaný. Súd uvádza, že túto poľahčujúcu okolnosť mu súd priznal aj napriek viacerým priestupkom (na
úsekudopravy) evidovanýmv evidencii priestupkov Ministerstva vnútra SR, keďže v prípade nepriznania
tejto poľahčujúcej okolnosti by musel súd pristúpiť k zvýšeniu dolnej hranice trestnej sadzby, čo by

znamenalo u obžalovaného uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, čo sa však súdu v tomto
prípade a pri obžalovanom, ktorý je prvý krát súdne trestaný, za neprimerane prísne.

Pri úvahe nad výškou trestu, jeho druhom a spôsobom výkonu vychádzal súd najmä z ustanovenia §
34 ods. 1, 3 a 5 Trestného zákona, v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti

pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov
a vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol
zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Vsúladesvyššieuvedenýmavychádzajúcztrestnejsadzby(3rokyaž8rokov),sozreteľomnavýsledky
dokazovania, považoval súd vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý je prvý krát súdne trestaný za
adekvátne uloženie úhrnného trestu odňatia slobody na samej spodnej hranici trestnej sadzby a teda
uloženie podmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 3 roky s určením probačného dohľadu nad
jehosprávanímvskúšobnejdobe,ktorúsúdustanovilnadobu2roky. Súdmázato,žetakýtotrestmožno

považovať za dostatočný a plne reflektujúci požiadavku tak generálnej ako i individuálnej prevencie a
zohľadňujúci represívnu, výchovnú a ochrannú funkciu trestu.

V rámci probačného dohľadu súd určil obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze zúčastniť sa na
psychologickom poradenstve, čoho cieľom má byť viesť obžalovaného k tomu, aby viedol riadny život a

nedopúšťal sa žiadneho protiprávneho konania, teda ani priestupkov.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Senica na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho

vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť
ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka a poškodený
môže odvolanie podať pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Osoba oprávnená podať odvolanie
proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre
porušenie ustanovení o konaní ktoré predchádzalo rozsudku ak toto porušenie mohlo spôsobiť že je

výrok nesprávny, alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne
vzdať.