Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 14, 2022

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14C/31/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120324877
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2022:6120324877.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobkyne Y. W.,

M.. I., T.. XX.XX.XXXX, U. H. G. XXX/XX, XXX XX F. G., právne zastúpenej advokátom JUDr. Emilom
Vaňkom,IČO:37897951,sosídlomTŕnie134,96234Tŕnie(kancelária:Bystrickýrad11,96001Zvolen),
proti žalovanej I.. J. D., M.. D., T.. XX.XX.XXXX, U. H. Y. XXXX/XX, XXX XX H. H., právne zastúpenej
advokátkou JUDr. Ing. Gabrielou Vlkolinskou, IČO: 42317771, so sídlom Robotnícka 6, 974 01 Banská
Bystrica, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovanej k nehnuteľnosti - k rodinnému
domu súpisné číslo XXX postavenom na pozemku parcelné číslo XXXX, nachádzajúcom sa v Obci B., v

katastrálnom území B., v okrese Zvolen, ktorého nehnuteľnosť je zapísaná u Okresného úradu Zvolen,
odbor katastrálny na LV č. XXXX.

II. Nehnuteľnosť - rodinný dom p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobkyne v celosti.

III. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanej na vyrovnanie za spoluvlastnícky podiel náhradu
v sume 10.000,- Eur v dvoch splátkach, prvú splátku v sume 5.000,- Eur zaplatí do 1 mesiaca od

právoplatnosti tohto rozsudku, druhú splátku v sume 5.000,- Eur zaplatí do 3 mesiacov od právoplatnosti
tohto rozsudku.

IV. Žiadna zo strán sporu n e m á nárok na náhradu trov konania.

V. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť znalcovi Ing. Ivanovi Gargulákovi, s miestom výkonu činnosti
kpt. Nálepku 1, 962 31 Sliač doplatok znalečného v sume 55,68 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

VI. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť znalcovi Ing. Ivanovi Gargulákovi, s miestom výkonu činnosti
kpt. Nálepku 1, 962 31 Sliač doplatok znalečného v sume 55,68 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 29.06.2020, ktorá bola doručená súdu dňa 30.06.2020 a ktorá bola
doplnená podaním zo dňa 16.10.2020, doručeným súdu dňa 20.10.2020, domáhala voči žalovanej
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti - k rodinnému domu súpisné

Č. XXX postavenom na pozemku parcelné číslo XXXX, nachádzajúcom sa v Obci B., v katastrálnom
území B., v okrese Zvolen, ktorého nehnuteľnosť je zapísaná u Okresného úradu Zvolen, odbor
katastrálny na W. Č.. XXXX (ďalej len „nehnuteľnosť“). Žalobu odôvodnila tým, že je podielovou
spoluvlastníčkou nehnuteľnosti v 5/6-tinách k celku. Spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnosti nadobudlaprávnym titulom dedenia a právnym titulom kúpy. Nehnuteľnosť - rodinný dom je postavený na doposiaľ
majetkovoprávne neusporiadanom pozemku. Žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti v
1/6-tine k celku. Spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti táto nadobudla právnym titulom dedenia. Už

v minulosti sa niekoľkokrát pokúšala zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti
s právnym predchodcom žalovanej dohodou. K dohode nedošlo, pretože túto právny predchodca
žalovanej odmietal. Po tom čo spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti nadobudla žalovaná, aj s ňou sa
snažila skontaktovať za účelom uzavretia dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnosti, avšak márne. Predmetná nehnuteľnosť chátra, ktorá skutočnosť nie je v záujme

ani jedného zo spoluvlastníkov. Vzhľadom k tomu, že je väčšinovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti,
žiadala nehnuteľnosť prikázať do svojho výlučného vlastníctva v celosti, keď reálna deľba nehnuteľnosti
neprichádza do úvahy. Pri určení primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovanej žiadala
vychádzať zo sumy 3.000,- Eur, ktorá suma je podľa nej primeraná za spoluvlastnícky podiel žalovanej
k nehnuteľnosti v 1/6-tine.

2. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 29.03.2021, ktoré bolo doručené súdu dňa 30.03.2021 k žalobe
žalobkyne uviedla, že nakoľko nemá záujem viac zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu k predmetnej
nehnuteľnosti so žalobkyňou, súhlasí so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnosti. Prisvedčila žalobkyni, že rodinný dom nie je reálne deliteľný, teda pri vyporiadaní
prichádza do úvahy jedine prikázanie nehnuteľnosti za primeranú náhradu jednej zo spoluvlastníčok.

Nakoľko žalobkyňa prejavila záujem, aby nehnuteľnosť - rodinný dom bol prikázaný do jej výlučného
vlastníctva, a nakoľko je spoluvlastníčkou väčšinového podielu, súhlasila so spôsobom vyporiadania
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti tak, že nehnuteľnosť bude prikázaná do výlučného
vlastníctva žalobkyne v celosti. Nesúhlasila však s navrhnutou cenou žalobkyne vo výške 3.000,- Eur
ako vyrovnacieho podielu za svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti. Poukázala na to, že žalobkyňa

ňou navrhovanú primeranú náhradu za jej spoluvlastnícky podiel nepreukázala žiadnym dôkazom, k
žalobe nepripojila žiaden dôkaz na preukázanie tejto skutočnosti. Uvedomujúc si fakt, že od času, kedy
nadobudličiužona,aleboižalobkyňadedenímspoluvlastníckepodielyknehnuteľnostiuplynuldlhšíčas,
pričom ceny nehnuteľností od tohto obdobia dramaticky vzrástli a preto nie je dôvodné vychádzať z ceny
nehnuteľnosti zistenej v jednotlivých dedičských konaniach po právnych predchodcoch či už jej, alebo

žalobkyne, v rámci procesnej obrany predložila „Odhad reálnej trhovej ceny nehnuteľnosti“ vypracovaný
realitnou kanceláriou 5S-DADO s.r.o., Okružná 4, 974 04 Banská Bystrica zo dňa 23.03.2021, z
ktorého vyplýva trhová hodnota celého rodinného domu v sume 69.000,- Eur, keď z tejto hodnoty
primeraná náhrada za jej spoluvlastnícky podiel v 1/6-tine činí 11.500,- Eur. V rámci vyporiadania
podielovéhospoluvlastníctvažiadalavychádzaťztohtoohodnoteniaauložiťpovinnosťžalobkynivyplatiť

jej primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti v čiastke 11.500,- Eur, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

3. Na túto obranu žalovanej žalobkyňa reagovala vyjadrením zo dňa 16.06.2021, ktoré bolo doručené
súdu dňa 16.06.2021. V tomto vyjadrení žalobkyňa poukázala na to, že ocenenie, ktoré predložila

žalovaná do súdneho konania nezodpovedá skutkovému stavu, keď bolo vykonané bez ohliadky spornej
nehnuteľnosti. Namietala preto toto ocenenie. K vyjadreniu predložila súkromný znalecký posudok
č. 75/2021 zo dňa 11.06.2021 vypracovaný Ing. Danou Kováčovou, T. Vansovej 14, 960 01 Zvolen,
znalkyňou z príslušného odboru (ev.č. znalca 911 766) ohľadne stanovenia všeobecnej hodnoty spornej
nehnuteľnosti, rodinného domu súpisné číslo XXX postavenom na parcele číslo XXXX v katastrálnom

Ú. B.Á. (bez pozemku). Poukázala na to, že z tohto znaleckého posudku vyplýva aktuálna všeobecná
hodnota spornej nehnuteľnosti 53.600,- Eur, keď potom primeraná náhrada za spoluvlastnícky podiel
pre žalovanú, ktorý je 1/6-tina k spornej nehnuteľnosti, činí 8.933,- Eur. Z tejto žiadala vychádzať pri
určení primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel pre žalovanú. Súčasne žiadala, aby túto sumu bola
oprávnená zaplatiť žalovanej v mesačných splátkach po 500,- Eur, so splatnosťou vždy do 20-teho dňa

v mesiaci a s tým, že prvú splátku uhradí do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. K vyjadreniu predložila i
„Vyjadreniektrhovejhodnotenehnuteľnosti“zodňa14.12.2020vyhotovenéIng.MiroslavouRajčokovou,
IČO: 40671810, Štefana Pilárika 989/2, 962 23 Očová, z ktorého vyplýva priemerná trhová hodnota
nehnuteľnosti cca 40.000,- Eur, keď však žalobkyňa pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
nežiadala vychádzať z tohto „Vyjadrenia k trhovej hodnote nehnuteľnosti“ zo dňa 14.12.2020, ale z

predloženého súkromného znaleckého posudku.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, požiadal strany sporu o doplnenie skutkových
tvrdení podľa § 150 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), podľaktoréhonazisteniepodstatnýcharozhodujúcichskutočnostímôžesúdstranypožiadaťoďalšieskutkové
tvrdenia, keď zistil tento skutkový a právny stav:

5.PodľavýpisuzW.Č..XXXXzodňa29.06.2020preokresZvolen,preObecB.aprekatastrálneÚ.F.B.,
žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou spolu v 5/6-tinách a žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou
v 1/6-tine nehnuteľnosti - rodinného domu súpisné číslo XXX postaveného na parcele číslo XXXX, keď
rodinný dom je postavený na majetkovo neusporiadanom pozemku.

6. Žalobkyňa v konaní predložila listiny preukazujúce nadobudnutie jej spoluvlastníckych podielov k
predmetnej nehnuteľnosti - rodinnému domu, konkrétne uznesenie o dedičstve Okresného súdu Zvolen
č.k. 16D/386/2005 zo dňa 27.09.2007, ktoré bolo vydané po jej právnej predchodkyni Y. I., M.. Y.,
T.. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela dňa 27.10.2000 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej
Bystrici č.k. 13CoD/139/2008-245 zo dňa 20.01.2009, ďalej osvedčenie o dedičstve, ktoré nadobudlo
účinky právoplatného dedičského rozhodnutia Okresného súdu Zvolen Sp.zn. 16D/1685/2004 zo dňa

07.03.2005, ktoré bolo vydané v dedičskej veci po jej právnom predchodcovi B. I., T.. XX.XX.XXXX,
ktorý zomrel dňa 27.12.2004 a napokon kúpnu zmluvu 04/II/2009 zo dňa 05.03.2010 bez doložky o
vklade do katastra nehnuteľností, ktorou dokladala nadobudnutie spoluvlastníckych podielov k spornej
nehnuteľnosti aj kúpou, teda nielen dedením na základe označených dedičských právnych titulov, a to
od svojich rodinných príslušníkov.

7. Žalovaná v rámci procesnej obrany predložila „Odhad reálnej trhovej ceny nehnuteľnosti k účelu
dedičského konania“ zo dňa 15.02.2017 vypracovaný realitnou kanceláriou 5S-DADO s.r.o., Okružná
4, 974 04 Banská Bystrica zo dňa 15.02.2017 (č.l. 61 spisu), ktorým preukazovala hodnotu 1/6-tiny
spoluvlastníckeho podielu k spornej nehnuteľnosti v sume 10.500,- Eur v čase smrti svojho právneho

predchodcu N. I., a ďalej „Odhad reálnej trhovej ceny nehnuteľnosti“, vypracovaný tou istou realitnou
kanceláriou dňa 23.03.2021 (č.l. 62 spisu), z ktorého vyplýva trhová cena spornej nehnuteľnosti ku dňu
vydania tohto odhadu 69.000,- Eur.

8. Zo žalobkyňou predloženého „Vyjadrenia k trhovej hodnote nehnuteľnosti“ zo dňa 14.12.2020

vyhotovené Ing. Miroslavou Rajčokovou, IČO: 40671810, Štefana Pilárika 989/2, 962 23 Očová (č.l.
80 spisu) vyplýva priemerná trhová hodnota spornej nehnuteľnosti cca 40.000,- Eur, zo súkromného
znaleckého posudku predloženého žalobkyňou v súdnom konaní (č.l. 82-110 spisu) vyhotoveného Ing.
Danou Kováčovou, bytom T. Vansovej 14, 960 01 Zvolen, znalkyňou z príslušného odboru (ev. č. znalca
911 766) zo dňa 11.06.2021 č. 75/2021 vyplýva všeobecná hodnota spornej nehnuteľnosti ku dňu

ocenenia 53.600,- Eur.

9. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení, že sa ona, ako aj ďalší pôvodní podieloví spoluvlastníci
snažili dohodnúť na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva s právnym predchodcom
žalovanej a po jeho smrti i so samotnou žalovanou predložila list datovaný dňom 10.10.2018 (č.l. 111

spisu), podpísaný „.“.

10. V liste zo dňa 15.11.2018 označenom ako „Výzva na vykonanie vyúčtovania vodného a vrátenie
neuhradenej faktúry“ žalobkyňa oznámila Stredoslovenskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti, a.s.,
Banská Bystrica, že faktúru č. 2181254120 považuje za bezpredmetnú s tým, že ju odmieta uhradiť. V

liste sa odvolala na skutočnosť, že na základe jej žiadosti z dôvodov, že nemala prístup do nehnuteľnosti
a tým aj k vodomeru na odbernom mieste č. 600 33-65100-0 N.. C. XXX/XX, B., bola prerušená dodávka
vody. Ďalej tu žalobkyňa uvádza skutočnosti, pre ktoré odmieta uhradiť predmetnú faktúru.

11. Žalobkyňa ďalej dokladala písomnú korešpondenciu medzi I.. T. I. Z. N. I. (právnym predchodcom

žalovanej), ktorou písomnou korešpondenciou dokladala narušené spoluvlastnícke vzťahy (č.l. 115 - 118
spisu).

12. V konaní žalovaná predložila i znalecký posudok č. 203/2005 zo dňa 16.11.2005 vyhotovený Ing.
Vladislavom Pražmom, bytom Novozámocká 1346/57, 960 01 Zvolen, znalcom z príslušného odboru

ohľadne stanovenia všeobecnej hodnoty spornej nehnuteľnosti - rodinnému domu pre účely dedičského
konania po poručiteľke Y. I., M.. Y., ktorá zomrela dňa 27.10.2000. Z predmetného znaleckého posudku
vyplýva v tomto čase všeobecná hodnota spornej nehnuteľnosti 740.000,- Sk (24.563,99 Eur).13. Na návrh žalovanej v konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom z príslušného odboru
na stanovenie všeobecnej hodnoty spornej nehnuteľnosti uznesením Sp.zn. 14C/31/2020-181 zo dňa
23.08.2021, keď týmto uznesením súd ustanovil za znalca Ing. Ivana Garguláka, s miestom výkonu

činnosti kpt. Nálepku 1, 962 31 Sliač (ev. č. znalca 914144).

14. Ustanovený súdom znalec Ing. Ivan Gargulák vo veci podal znalecký posudok č. 118/2021 zo dňa
29.10.2021, z ktorého vyplýva stanovenie všeobecnej hodnoty spornej nehnuteľnosti 60.000,- Eur (č.l.
197 - 231 spisu).

15. Žalovaná v konaní tiež predložila ústrižky poštových poukazov zo dňa 01.02.2005 pre I. Š. na čiastku
500,- Sk a zo dňa 11.06.2012 pre I.. N. Š. (2krát) a pre I. Š., v čiastke 332,- Eur, v čiastke 15,- Eur a
v čiastke 16,60 Eur, ktorými listinnými dôkazmi dokladala, že jej právny predchodca N. I. uhrádzal dlhy
svojho brata B. I. t.j. právneho predchodcu žalobkyne (otca) po jeho smrti, keď z ústrižkov poštových
poukazov vyplýva, že ako odosielateľ je uvedený „B. I., B. - Č. F., XXX XX“, a na ústrižku poštového

poukazu, ktorý je zo dňa 01.02.2005 je uvedený ako odosielateľ „B. I., N.. M.. C. XX, XXX XX B.“, a tiež
dokladala na preukázanie svojho tvrdenia o platení dane za spornú nehnuteľnosť rozhodnutie správcu
dane a doklady o úhrade dane za spornú nehnuteľnosť za roky 2017 až 2021.

16. Žalobkyňa na žiadosť súdu podľa § 150 ods. 2 CSP doplnila skutkové tvrdenia v tom, že

spoluvlastnícke podiely k spornej nehnuteľnosti nadobudla jednak dedením, jednak kúpou od ďalších
spoluvlastníkov, s ktorými je v príbuzenskom pomere. Rodinný dom bol postavený pokiaľ ona má
vedomosť v roku 1951, do užívania bol daný v roku 1953. Vychádzala z údajov, ktoré jej poskytol
príslušný obecný úrad. Kľúče od rodinného domu má. Asi jeden rok po smrti právneho predchodcu
žalovanej t.j. jej manžela si tieto kľúče zadovážila tak, že vykonala výmenu zámkov na rodinnom dome,

ako aj hlavnej bráne. Od spornej nehnuteľnosti predtým mal kľúče i právny predchodca žalovanej t.j.
jej manžel N. I., ktorý bol bratom jej otca B. I.. Právny predchodca žalovanej v rodinnom dome istý čas
býval. Ona sa v tomto rodinnom dome narodila. Preto pomery rodinného domu sú jej známe. Jej otec B.
I. býval v tomto rodinnom dome až do svojej smrti. Zomrel dňa 27.12.2004. Tento býval v rodinnom dome
celý svoj život. Istý čas po jeho smrti býval v rodinnom dome manžel žalovanej, ale ona v tomto období

do rodinného domu nechodievala. Pri vypracovaní súkromného znaleckého posudku, ktorý predložila
v konaní znalkyni uviedla, že rodinný dom bol postavený v roku 1950 a že trvalo je neobývaný od
roku 2003. Pokiaľ ide o hospodársku časť za rodinným domom, táto bola postavená niekedy v 70.
rokoch. Túto skutočnosť znalkyni pri vypracovávaní súkromného znaleckého posudku uviedla. Pozemok
pod rodinným domom doposiaľ nie je majetkovoprávne usporiadaný. Vyvíja však snahy a úkony za

účelom jeho ďalšieho majetkového usporiadania tak, aby sa stala výlučnou vlastníčkou v celosti tohto
pozemku. Do spornej nehnuteľnosti, teda do rodinného domu v súčasnom období chodieva, ale len kosiť
a udržiavať rodinný dom, jeho okolie, keďže zo strany susedov boli výtky, že okolie rodinného domu
je zanedbané. Dane za rodinný dom platí celých 17 rokov. Vyrovnala aj všetky nedoplatky po svojom
otcovi. Rodinný dom bol odpojený od prívodu elektrickej energie, vyrovnala nedoplatok, napriek tomu v

rodinnom dome nebol obnovený prívod elektrickej energie. Pozemok pod rodinným domom má výmeru
365 m2, dohodla sa na kúpnej cene za pozemok s predávajúcimi 3,- Eur/m2.

17. Žalovaná na požiadanie súdu doplnila skutkové tvrdenia podľa § 150 ods. 2 CSP, keď uviedla, že
spoluvlastnícky podiel k rodinnému domu nadobudla dedením po svojom manželovi, bolo to v roku 2017.

Ide o rodičovský dom jej manžela, ktorý sa v tomto dome narodil. Býval tam do roku 1971. Po smrti
svojho brata, otca žalobkyne, v roku 2014 až 2015 v tomto rodinnom dome jej manžel býval. Ona sama
do tohto rodinného domu nikdy nechodila. Po manželovej smrti kľúče od rodinného domu medzi jeho
vecami našla. Dane za rodinný dom platí aj ona. V kontakte so žalobkyňou, ani s jej rodinou nebola celé
roky. Žalobkyňa ju neoslovila ohľadne zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k domu. Po

smrti manžela sa chcela raz ísť pozrieť do domu, ale sa tam nedostala. Keby sa jej žalobkyňa ozvala, tak
jej pôvodné kľúče od rodinného domu poskytne. Nemala by s tým žiaden problém. Súhlasila so zrušením
a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k domu, súhlasila s prikázaním rodinného domu v celosti
do výlučného vlastníctva žalobkyne za primeranú náhradu. Rodinný dom, pokiaľ vie, bol postavený v
roku 1950. Tento staval ešte manželov starý otec, potom ho dokončil jeho otec. Jej manžel mal dvoch

súrodencov,jednýmznichbolotecžalobkyne.Nazáverešteuviedla,žejejmanželbol„ukrivdený“keďže
bol najstarším dieťaťom a bol mu sľúbený rodinný dom ako najstaršiemu synovi, teda aspoň polovica.
Polovicu však z neho zdedil otec žalobkyne, tento mal vyplatiť jej manžela, ako aj ďalšieho súrodenca,
to sa však nestalo. Cenu, ktorú ponúkla žalobkyňa na výplatu považovala za neprimeranú.18. Podľa § 136 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Občiansky zákonník“), vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

19. Podľa § 136 ods. 2 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové.
Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

20. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú

na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

21. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

22. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov

nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

23. V súdenej veci žalobkyňa podala žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnosti - k rodinnému domu súpisné číslo XXX postavenom na pozemku parcelné číslo XXXX,
nachádzajúcom sa v Obci B., v katastrálnom území B., v okrese Zvolen, ktorého nehnuteľnosť je

zapísaná u Okresného úradu Zvolen, odbor katastrálny na W. Č.. XXXX (ďalej len „nehnuteľnosť“).
Žalobuozrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctvaknehnuteľnostipodalaakojednazdvoch
spoluvlastníčok, pričom žalobu podala ako väčšinová spoluvlastníčka. Zo zápisu na LV Č.. XXXX pre
Obec B., pre katastrálne územie B. vyplýva, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností
v 5/6-tinách, žalovaná v 1/6-tine. Zápis na LV č. XXXX ohľadne údajov v ňom uvedených nebol v

konaní žiadnou zo strán rozporovaný, preto tento zápis je záväzný. Záväzný je i preto, lebo v konaní
nebol tvrdený a ani preukazovaný žiaden opak. Na základe tejto skutočnosti potom súd mal za riadnym
spôsobom preukázané, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou k spornej nehnuteľnosti v 5/6-
tinách a žalovaná v 1/6-tine. V konaní medzi stranami nebola sporná ani tá skutočnosť, že žalobkyňa
nadobudla spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnosti dedením a kúpou od ďalších spoluvlastníkov,

žalovaná dedením. Potom ani jedna zo spoluvlastníčok nie je pôvodnou spoluvlastníčkou predmetnej
nehnuteľnosti.

24. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať

súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže
byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov
nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ktoré výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu resp. žaloby na zrušenie spoluvlastníctva
a jeho vyporiadanie súdom z dôvodov hodných osobitného zreteľa. V súdenom spore však o takýto

prípade nejde.

25. V konaní bolo súdom nepochybne zistené, že spoluvlastníci sa pred podaním žaloby na súd, a
napokon ani počas súdneho konania nedohodli na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
dohodou, ktorá si vyžaduje písomnú formu, nakoľko predmetom zrušenia a vyporiadania podielového

spoluvlastníctva je nehnuteľnosť.

26. Žalobkyňa sa v konaní obrátila na súd o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnosti z dôvodu, že nechce ďalej zotrvávať v spoluvlastníckom vzťahu k tejto nehnuteľnosti spolu
so žalovanou. Žalovaná, ktorá je menšinovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, vlastní spoluvlastnícky

podiel v 1/6-tine, súhlasila so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti,
keď tiež prejavila záujem nezotrvať v spoluvlastníckom vzťahu k nehnuteľnosti so žalobkyňou.27. Nakoľko obidve strany v konaní súhlasne prejavili, že nechcú zotrvať v spoluvlastníctve k predmetnej
nehnuteľnosti, súd na návrh žalobkyne zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovanej k
predmetnému rodinnému domu.

28. Pod vyporiadaním podielového spoluvlastníctva sa rozumie definitívne zrušenie doterajších
spoluvlastníckych vzťahov, vyriešenie spoluvlastníckych vzťahov, ktoré vznikli v súvislosti s existenciou
podielového spoluvlastníctva a ekonomické vyrovnanie spoluvlastníkov. Ak je vec deliteľná, do úvahy
prichádza rozdelenie veci a to podľa spoluvlastníckych podielov. Vec je možné prenechať za náhradu

tiež niektorému zo spoluvlastníkov, ktorý sa zaviaže vyplatiť ostatným spoluvlastníkom náhradu za ich
podiely. Nie je ani vylúčený predaj celej veci inej tretej osobe a následné pomerné rozdelenie z výťažku z
predaja. Rovnako môže byť celá vec prenechaná viacerým spoluvlastníkom, pričom na základe takejto
dohody vznikne nové podielové spoluvlastníctvo s nanovo určenými spoluvlastníckymi podielmi.

29. Pokiaľ ide o reálne rozdelenie nehnuteľnosti, je potrebné zdôrazniť, že súd musí dbať o to, aby

rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle a aby takéto rozdelenie bolo možné zapísať
vkladom práva do katastra nehnuteľností.

30. Občiansky zákonník v ustanovení § 142 ods. 1 prioritne určuje, že vyporiadanie sa má uskutočniť
reálnym rozdelením veci, len ak to nie je dobre možné, prichádza do úvahy prikázanie veci za primeranú

náhradujednémualeboviacerýmspoluvlastníkomprizohľadneníkritérií,ktorézákonvtomtoustanovení
stanovuje.

31. V súdenom prípade obidve strany sporu v konaní potvrdili, že reálna deľba rodinného domu
nie je možná. Vychádzajúc tak zo zhodných skutkových tvrdení strán sporu v zmysle § 151 ods. 1

CSP súd mal za to, že vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu k rodinnému domu
reálnou deľbou prihliadnuc na veľkosť spoluvlastníckych podielov spoluvlastníkov t.j. žalobkyne v
5/6-tinách a žalovanej v 1/6-tine nie je dobre možné. Preto pri vyporiadaní prichádzal do úvahy
druhý spôsob a to prikázanie veci, teda celej nehnuteľnosti za primeranú náhradu jednému zo
spoluvlastníkov, na ktorom spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva sa strany sporu t.j.

podielové spoluvlastníčky zhodli. Dohoda medzi nimi bola aj o tom, ktorému zo spoluvlastníkov
má byť nehnuteľnosť v celosti prikázaná do výlučného vlastníctva. Obidve strany v konaní zhodne
žiadali prikázať celú nehnuteľnosť, rodinný dom, do výlučného vlastníctva žalobkyne ako majoritnej
spoluvlastníčky, keďže vlastní väčšinový spoluvlastnícky podiel k predmetnej nehnuteľnosti. Súd tak
prihliadnuc na vôľu podielových spoluvlastníčok zohľadňujúc skutočnosť, že reálna deľba neprichádza

do úvahy, zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti prikázaním nehnuteľnosti ako
celku do výlučného vlastníctva žalobkyne za primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel žalovanej.
Tak ako obidve strany v konaní žiadali zohľadniť, pri tomto spôsobe vyporiadania súd predovšetkým
prihliadol na veľkosť spoluvlastníckych podielov jednotlivých spoluvlastníčok, keď žalobkyňa vlastní zo
spornej nehnuteľnosti spoluvlastnícky podiel 5/6-tín a žalovaná spoluvlastnícky podiel 1/6-tinu. Veľkosť

spoluvlastníckych podielov je síce v zmysle zákonnej úpravy len jedným z kritérií, ktoré sa zohľadňujú
pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva prikázaním jednému zo spoluvlastníkov, ale nakoľko strany
v konaní sa zhodli na tomto spôsobe vyporiadania, nebol dôvod súdom skúmať ďalšie kritériá, ktoré sa
zohľadňujú pri takomto spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Žalobkyňa prejavila záujem
o celú vec, o celú nehnuteľnosť, žalovaná s tým súhlasila, preto súd nemal žiaden dôvod nevyhovieť

žalobkyni, a preto jej prikázal celú nehnuteľnosť, rodinný dom, v 1/1-ine do výlučného vlastníctva za
náhradu.

32. Pokiaľ ide o primeranú náhradu tomu spoluvlastníkovi, ktorému vec nebola prikázaná do vlastníctva,
touto by mala byť všeobecná cena, t.j. taká cena, za ktorú by sa nehnuteľnosť mohla predať z voľnej ruky

v mieste, kde sa nachádza, a v čase nadobudnutia vlastníctva, teda cena určená podľa ponuky a dopytu.
Týmto smerom sa uberá aj súdna prax (pozri R43/1997), ktorá poukazuje najmä na dikciu zákonného
ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré výslovne hovorí o primeranej náhrade a nie o
náhrade určenej podľa cenového predpisu.

33. Od počiatku v konaní bola medzi stranami sporná výška tejto primeranej náhrady. Na preukázanie
primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalované strany v konaní predkladali dôkazy v podobe
listín. Žalobkyňa naposledy navrhovala vychádzať pokiaľ ide o túto primeranú náhradu zo súkromného
znaleckého posudku č. 75/2021 zo dňa 11.06.2021 vyhotoveného na jej požiadanie znalkyňouz príslušného odboru Ing. Danou Kováčovou, ktorým bola ustálená všeobecná hodnota spornej
nehnuteľnosti na čiastku 53.600,- Eur, z ktorej pri zohľadnení výšky spoluvlastníckeho podielu žalovanej
by prichádzala do úvahy primeraná náhrada v sume 8.933,- Eur. Žalovaná tento dôkaz rozporovala,

predložila „Odhad reálnej trhovej ceny nehnuteľnosti“ zo dňa 23.03.2021 vypracovaný realitnou
kanceláriou 5S-DADO s.r.o., Banská Bystrica na jej požiadanie, z ktorého vyplývala trhová cena spornej
nehnuteľnosti 69.000,- Eur, keď potom primeraná náhrada za jej spoluvlastnícky podiel v zmysle tohto
ohodnotenia by činila 11.500,- Eur. Závery znaleckého posudku, ktorý predložila ako súkromný znalecký
posudok žalobkyňa v konaní žalovaná spochybnila a navrhla vo veci vykonať znalecké dokazovanie na

zistenie všeobecnej hodnoty spornej nehnuteľnosti. Na základe jej požiadavky bolo súdom nariadené
znalecké dokazovanie. Vo veci bol podaný znalcom z príslušného odboru Ing. Ivanom Gargulákom
znaleckýposudokč.118/2021zodňa29.10.2021,ktorýustálilvšeobecnúhodnotuspornejnehnuteľnosti
na čiastku 60.000,- Eur. Po podaní tohto znaleckého posudku, obidve strany súhlasili ustáliť všeobecnú
hodnotuspornejnehnuteľnostipreúčelustáleniaprimeranejnáhradyzaspoluvlastníckypodielžalovanej
na čiastku 60.000,- Eur. Zhodne navrhli vychádzať z tejto sumy pri určení primeranej náhrady. Nakoľko

strany sporu znalecký posudok, ktorý bol podaný v súdnom konaní na základe nariadenia súdu
ohľadne všeobecnej hodnoty spornej nehnuteľnosti nerozporovali, a nakoľko žiadali z neho pri určení
primeranej náhrady vychádzať, súd na základe tohto dôkazu a zhodných tvrdení strán sporu ustálil pre
účel vyporiadania všeobecnú hodnotu spornej nehnuteľnosti na čiastku 60.000,- Eur, z ktorej potom
primeraná náhrada pre žalovanú zohľadňujúc výšku jej spoluvlastníckeho podielu 1/6-tina činí 10.000,-

Eur.

34. Na základe vyššie zistených skutočností, ustálenia ich nerozpornosti medzi stranami potom súd
zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k spornej nehnuteľnosti tak, že túto v celosti prikázal do
výlučného vlastníctva žalobkyne s tým, že uložil povinnosť žalobkyni zaplatiť žalovanej za vyrovnanie

spoluvlastníckeho podielu primeranú náhradu v sume 10.000,- Eur. Týmto dochádza ku konečnému
vyporiadaniu spoluvlastníckych vzťahov strán sporu k predmetnej nehnuteľnosti.

35. Vzhľadom na vyššie uvedené potom nebol dôvod súdom sa zaoberať v konaní žiadnymi inými
tvrdeniami strán sporu a ani ich vyhodnocovať, pretože stratili svoje opodstatnenie z dôvodu, že napokon

strany sa zhodli na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, na spôsobe vyporiadania, ako
aj na výške primeranej náhrady pri vyporiadaní ustupujúceho spoluvlastníka.

36. Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

37. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

38. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky

a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

39. V zásade lehota na plnenie povinnosti uloženej súdom je 3 dni v zmysle ustanovenia § 232 ods. 3

prvá veta CSP a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu
lehotu (§ 232 ods. 3 druhá veta CSP).

40. Žalobkyňa žiadala najskôr aby mohla plniť primeranú náhradu žalovanej v mesačných splátkach
po 500,- Eur. Žalovaná nesúhlasila s takýmto plnením, resp. lehotou plnenia, keď poukazovala na svoj

vek, ako i na tú skutočnosť, že žalobkyňa keď podala žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva prikázaním veci za náhradu, musela si byť vedomá toho, že bude povinná poskytnúť
primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel žalovanej a teda mala možnosť vopred si zabezpečiť
finančné prostriedky na túto primeranú náhradu.

41. Napokon strany v konaní sa dohodli aj na lehote splatnosti povinnosti žalobkyne poskytnúť žalovanej
primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel tak, že žalobkyňa bude povinná zaplatiť žalovanej na
vyrovnanie za spoluvlastnícky podiel náhradu v sume 10.000,- Eur v dvoch splátkach, keď prvú splátkuzaplatí v sume 5.000,- Eur do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku a druhú splátku v sume
5.000,- Eur zaplatí do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

42. Vzhľadom k tomu, že strany sporu sa napokon dohodli aj na splatnosti primeranej náhrady, súd
zohľadňujúc túto dohodu povolil resp. uložil povinnosť žalobkyni žalovanej zaplatiť primeranú náhradu
v 2 splátkach, prvej v sume 5.000,- Eur do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku a druhú splátku
v sume 5.000,- Eur do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Ďalej sa potom už nezaoberal
schopnosťou žalobkyne plniť primeranú náhradu za takto stanovených podmienok.

43. Na záver súd už len dodáva, že ak žalobkyňa dobrovoľne nesplní to, čo jej bude ukladať právoplatný
a vykonateľný rozsudok, žalovaná sa bude môcť domáhať uspokojenia svojho nároku v rámci exekúcie.

44. O trovách konania strán sporu súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a to tak, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo. V konaní pred súdom obidve strany prezentovali, že navrhujú rozhodnúť

o nároku strán sporu na trovy konania tak, že každá zo strán si bude hradiť trovy konania sama, a teda
aby súd rozhodol o tomto nároku tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

45. V konaní na návrh žalovanej bolo nariadené znalecké dokazovanie na zistenie všeobecnej hodnoty
nehnuteľnosti, ktorá podliehala zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva. Žalovaná na

tento dôkaz zložila preddavok v sume 200,- Eur na základe rozhodnutia súdu. Trovy znalečného
boli ustálené na čiastku 311,36 Eur uznesením Sp.zn. 14C/31/2020-234 zo dňa 19.11.2021. Toto
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.12.2021. Časť znalečného vo výške 200,- Eur znalcovi
podľa tohto uznesenia bola vyplatená z preddavku na trovy tohto dôkazu, ktorý uhradila žalovaná.
Nakoľkopreddavkomnebolipokrytétrovyznalečnéhovcelkovejvýške311,36Eur,naznalečnomvznikol

nedoplatok v sume 111,36 Eur (311,36 Eur - 200,- Eur = 111,36 Eur).

46. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

47. Podľa čl. 4 ods. 2 CSP, ak takéhoto ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa
normy, ktorú by si zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej
spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie
procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax

najvyšších súdnych autorít.

48. Podľa § 260 CSP, ak súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, pri rozhodovaní o náhrade výdavkov
spojených s vykonaním tohto dôkazu sa riadi ustanoveniami osobitného predpisu.

49. Podľa § 2 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, znalec vykonáva svoju činnosť pre zadávateľa za odmenu, náhradu
hotových výdavkov a náhradu za stratu času (ďalej len „znalečné“); ak je zadávateľov viac, zodpovedajú
za zaplatenie znalečného spoločne a nerozdielne.

50. Nakoľko celkové trovy znalečného neboli kryté preddavkom, bolo dôvodné súdom rozhodnúť o
povinnosti strán sporu doplatiť znalcovi znalečné za podaný znalecký posudok, ktoré vo veci bolo
ustálené na čiastku 311,36 Eur s tým, že doposiaľ znalcovi bola vyplatená na znalečnom čiastka 200,-
Eur. Rozdiel na znalečnom krytom preddavkom a nekrytom preddavkom činí 111,36 Eur. Vychádzajúc
z vyššie citovaných právnych predpisov a zásad v nich uvedených mal súd vo veci za to, že je dôvodné

uložiť povinnosť doplatiť znalečné v čiastke 111,36 Eur znalcovi, ktorý vo veci podával znalecký posudok
Ing. Ivanovi Gargulákovi v sume po 55,68 Eur pre každú zo strán sporu. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala
na to, že by doplatok na znalečnom mala v plnej miere znášať žalovaná a to z dôvodu, že znalecký
posudok resp. znalecké dokazovanie bolo vykonané na jej návrh, pričom ona sama na preukázanie
primeranej náhrady doložila súkromný znalecký posudok, ktorého náklady znášala sama, súd mal za to,

že nakoľko pri určení primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovanej súd vychádzal práve zo
znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný v súdnom konaní na základe nariadenia súdom na návrh
žalovanej, je spravodlivé, aby sa podieľali na zvyšku znalečného obidve strany sporu rovným dielom,
nakoľko súkromný znalecký posudok predložený žalobkyňou v konaní neslúžil na určenie primeranejnáhrady za spoluvlastnícky podiel žalovanej. Od počiatku súdneho konania medzi stranami bola sporná
práve výška primeranej náhrady, táto bola ustálená podľa znaleckého posudku podaného v súdnom
konaní na základe nariadenia súdom na návrh žalovanej. Súd v tomto videl dôvody, pre ktoré je

spravodlivé, aby zvyšok znalečného doplatili strany sporu znalcovi každá vo výške 1-ice tohto doplatku,
čo činí pre každú zo strán sporu 55,68 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355
ods. 1, § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).