Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 18, 2020

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 3T/30/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119012394
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Eliaš

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2020:2119012394.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Michalom Eliašom, v trestnej veci obžalovaného JUDr. V. C.

nar. XX.XX.XXXX, pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písmeno a), odsek 2
písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, hlavnom pojednávaní
konanom dňa 18. novembra 2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku

súd obžalovaného JUDr. V. C. nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom K. XXX

oslobodzuje

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Trnava, sp. zn. 1Pv 376/18/2207-30 zo dňa 23.05.2019, pre zločin
útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, ktorá mu kládla za vinu,

dňa 28.03.2018 v čase okolo 11.55 hod. na ulici Andreja Žarnova v Trnave v križovatke s cestou

prepájajúcou ulicu Andreja Žarnova a ulicu Dohnányho v úmysle zmariť prejednanie priestupku proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, počas toho, ako bol W. F., príslušníkom Mestskej polície
Trnava, riešený za uvedený priestupok, z ktorého bol podozrivý, nastúpil do motorového vozidla značky
T. C., evidenčného čísla C vozidlo naštartoval a pohol sa s ním oproti W. F., pričom karosériou vozidla
narazil do jeho nôh a ďalším pohybom vozidla posúval W. F. dozadu, ktorý v dôsledku uvedeného
konania ustupoval a na zaistenie bezpečnosti vlastnej osoby vytiahol svoju služobnú zbraň, na čo
obvinený zareagoval tak, že opakovane stláčal plynový pedál ním vedeného motorového vozidla bez
jeho uvedenia do pohybu, čím spôsobil hlasitý zvukový efekt motora tohto motorového vozidla, a teda

hrozilW.F.náhlymrozbehnutímsavozidlavočinemu,ktorýmbyspôsobilW.F.zraneniasdobouliečenia
prevyšujúcou 7 dní, čím dosiahol ustúpenie W. F. mimo jazdnej dráhy vozidla, po čom s vozidlom odišiel
bez prejednania priestupku na mieste,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní po oznámení prejednávanej veci, po vyhlásení obžalovaného JUDr. V. C. v
zmysle§257ods.1písm.a)Tr.por.otom,žejenevinný,vykonaldokazovanievýsluchomobžalovaného,
výsluchom poškodeného, svedkov, čítaním výpovedí svedkov z prípravného konania a oboznámením
sa s relevantnými listinnými dôkazmi zabezpečenými v rámci prípravného konania. Na základe taktovykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní dospel súd k skutkovým a právnym záverom, ktoré
ho viedli k oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby z dôvodu, že skutok, ktorý mu je obžalobou kladený
za vinu, nebol dokázaný, že sa stal.

Obžalovaný JUDr. V. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa necíti byť vinným zo skutku, ktorý mu je
kladenýzavinu.Ďalejuviedol,žemanželkamutelefonovala,žeotecjepripravenýzinternéhooddelenia,
kde bol hospitalizovaný, že si ho môžeme prísť vyzdvihnúť. Otca na izbe zbalil, jeho osobné veci, župan,
pyžamo. Niesol mu igelitky, je normálne, že pacient má pyžamo, že má svoj župan, osobné veci. Ako s

otcom výťahom došiel dolu, chcel ho ponechať vo vedľajšom vestibule, pretože parkoval asi 25 metrov
vzdušnou čiarou od bočného vchodu z pavilónu chirurgických disciplín. Predtým mal snahu zaparkovať
auto čo najbližšie, pretože, otec, ktorý mal takmer 89 rokov, používal pri chôdzi francúzsku palicu. A
preto zaparkoval čo najbližšie. Asi trikrát okrúžil parkovisko, a stále nevidel voľné parkovacie miesto. Ako
tretíkrát krúžil okolo parkoviska, z jedného miesta sa pohlo auto, bolo to pred križovatkou, automaticky
tam zaparkoval. Bol si už vedomý i vtedy, že nie je to v súlade s premávkou cestnej dopravy s vyhláškou,

pretože tá hovorí, že parkovať môžem iba vtedy, ak je to 5 metrov od hranice križovatky. Avšak viedli ho
k tomu závažné dôvody, a to zdravotný stav otca, veľa jeho závažných diagnóz, ktoré sa nachádzajú v
prepúšťacej správe zo dňa 28.3.2018. Ako sa blížil k autu, asi tri až päť metrov pred autom ho zastavili
príslušníci mestskej polície, a upozornili ho, že neparkuje v súlade s vyhláškou o cestnej premávke. Túto
situáciu si uvedomil, vedel o nej. Ospravedlnil sa. A povedal dôvod, preto čom tak urobil. Povedal im, že

som pripravený zaplatiť finančnú čiastku za uvedený priestupok zlého parkovania. Nasledovalo samotné
riešenie priestupku, jeden z príslušníkom mestskej polície zobral naspäť tvz. papuču, ktorú mal v ruke
pripravenú, že ju osadí na auto, ale keďže sa spolu stretli, od tohto upustil, tzv. papuču zaniesol do svojho
služobnéhovozidla,ktorébolooprotijehovozidlunadruhejstranekrajacestyvzdialenéodmôjhovozidla
asi sedem metrov. S príslušníkom mestskej polície spoločne konštatovali, že stojí asi meter, meter a pol

od hranice križovatky a nie požadovaných 5 metrov. Medzitým čo stáli s týmto príslušníkom, s ktorým
sa rozprával, druhý príslušník mestskej polície urobil 10 - 15 fotografií vozidla a jeho s príslušníkom.
Po vyfotení si tento príslušník, ktorý fotil, sadol do služobného auta a čítal noviny. Následne ho druhý
príslušníkmestskejpolícievyzval,abysalegitimoval.Pozrelsivosvojichvreckách,kdesamunachádzal
doklad totožnosti a vodičský preukaz. Vytiahol iba peňaženku a vtedy si spomenul, že jeho osobné

doklady sú v igelitke i s prepúšťacou správou, ktorú má u seba otec. Povedal príslušníkovi mestskej
polície, že osobné doklady má vo svojej igelitke jeho otec, ktorý ho čaká pred bočným vchodom pavilónu
chirurgických disciplín a že ak dovolí, idem si ich zobrať a hneď sa k autu vráti. Urobil šesť, sedem
krokov k miestu, kde otec stál a vtedy uvidel, že otec už nestojí, ale sedí resp. polo sedí , polo leží pri
stene, kde ho ponechal. Vtedy si uvedomil, že asi aj tých 5 minút , ktoré musel stáť, bolo pre neho veľa

a musel si sadnúť. Vrátil sa naspäť a pána príslušníka mestskej polície poprosil, aby mu dovolil zobrať
auto, v ktorom mal vodu, ktorú otcovi zobral z izby, aby mu mohol dať vodu a otca posadiť do auta. Sadol
si do auta, auto naštartoval, a zrazu iba zbadal úkon, ktorý urobil príslušník mestskej polície. Predtým
ako stál po boku vozidla, zrazu urobil dva kroky doľava, postavil sa mu pred auto, a vytiahol na neho
zbraň. Zbraňou mu mieril rovno na hlavu. Nastala v ňom nepredvídaná myseľ, zhrozil sa, prešlo mu

mysľou, čo to robí ten človek. Otvoril okno a povedal „ prosím vás pustite ma, veď som vám povedal,
že pri vchode mi sedí resp. leží polo leží otec, ktorému chcem pomôcť“. Táto situácia trvala možno
5 - 6 sekúnd. Znova už zakričal „nebláznite, pustite ma, veď tam je môj chorý otec“. Na túto situáciu
urobil spätne príslušník mestskej polície dva kroky doprava, a on odišiel k svojmu otcovi, naložil ho
do auta, už za pomoci manželky, ktorá predtým prišla a čakala na chodníku, keďže ho predtým videla

konzultovať s príslušníkom mestskej polície a čakala, kedy ukončia túto debatu. Z miesta parkovania
po cca 12 metroch odbočil doľava k vedľajšiemu vchodu chirurgického pavilónu a otca spoločne s
manželkou naložili. Ako otca nakladali do auta, uvidel, že mestskí policajti nasadli do auta, iba popri
nich prešli, odišli. Nejavili záujem pomôcť, resp. sa spýtať či nepotrebujú pomoc. Keď otcovi poskytli
prvú pomoc, s manželkou sa rozlúčil, manželka išla na svoje pracovisko, a otca zaviezol domov. Večer

si s manželkou o tejto nepríjemnej situácii doma rozprávali. Bol odhodlaný podať trestné oznámenie na
príslušníka mestskej polície, pretože takéto jeho počínanie sa mu zdalo neadekvátne, neprimerané, a
mohlo prísť k veľkému nešťastiu preto, lebo nevhodne parkoval. Manželka ho však nakoniec možno po
hodinovej debate prehovorila, s argumentami, že možno príslušník mestskej polície bol indisponovaný,
prepracovaný a že každý robí chyby.

Svedok poškodený W. F. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že 28.3. 2018 ich oslovil vodič na ul.
Andreja Žarnova s tým, že na tej istej ulici, čo je spojovačka medzi žarnovou a Dohnányho v križovatke
stojí vozidlo C., ktorá bráni vo výhľade na prichádzajúce vozidlá od podjazdu, s kolegom A. K. vykonávalislužobnú činnosť, išli na miesto, zistili, že sa oznámenie zakladá na pravde, začal vypisovať papiere,
ktoré sa dávajú za stierač a kolega išiel zozadu k autu a vytiahol tzv. papuču. Ako písal sa k autu dostavil
obžalovaný, kolegu upozornil, že prišiel priestupca, išiel za priestupok obžalovaného. Došiel k vozidlu,

požiadal ho o preukázanie dokladu totožnosti, ten nedostal, ale začali sa spolu rozprávať o tom čo
spáchal s tým, že bráni vo výhľade, že porušil predpis, že stojí menej ako 5 metrov od hranice križovatky.
Stáli pred vozidlom ako sa rozprávali boli pozrieť na druhú stranu či bráni, nebráni, do toho pán ešte
povedal, že na parkovisku pri urgentnom príjme tam im stoja vozidlá v zákaze, že tie neriešia, začali
sa o tom rozprávať, že vozidlá tam vojdú pre pacientov imobilných a nestoja tam, ale hneď idú preč.

Potom ho požiadal druhýkrát o preukázanie dokladu totožnosti, na čo pán zostal podráždený, povedal,
že o priestupku sa s ním nebude baviť a poslal ho hanlivo do pohlavných orgánov. Nastúpil do auta,
naštartoval, začal ho tlačiť vozidlom. Balancoval, vlastne išiel, cúval, šúchal nohami smerom dozadu,
balancoval nad jeho vozidlom a vytiahol služobnú zbraň a namieril na auto. Obžalovaný zastavil, urobil
také gesto, že čo je, čo chce. Dal sa nabok, zastrčil pištoľ, predtým ešte párkrát výstražne on stúpil
na plyn, auto stálo ale zvyšovalo otáčky, ustúpil nabok, sledoval či tam niekto nie je, chcel nejakého

svedka, ale nikoho nevidel. Kolega mu oznámil, že majú ŠPZ vozidla, že budú riešiť cez to. Kolega
najprv nafotil priestupok, ale v tej dobe sedel v aute. Auto bolo na druhej strane cesty v smere jazdy
niekoľko metrov, čiže mal výhľad. Po tom ako váš kolega nafotil zdokumentoval priestupkové konanie
obžalovaného, poškodený riešil priestupok, nebránil mu. Úkony žiadne nevykonával, zostal prekvapený
ako pán rýchlo odišiel. Bola aj dostatočná vzdialenosť od ostatných vozidiel, mohol aj cúvnuť, bolo to

rýchlo všetko, mohol ho aj obísť. Nemusel vlastne urobiť to čo urobil.

Svedkyňa MUDr. F. C. na hlavnom pojednávaní odmietla vypovedať, nakoľko je manželkou
obžalovaného, pričom trvala na svojich výpovediach z prípravného konania.

Prečítala sa výpoveď z výsluchu svedkyne MUDr. F. C. zo dňa 05.02.2019, č.l. 97-99, z ktorej vyplýva,
že svedkyňa bola riadnym spôsobom poučená o možnosti odoprieť vypovedať, pričom toto právo v
prípravnom konaní nevyužila. Výpovedala, že dňa 28.3.2018 išla pre svokra, ktorý bol v ten deň
prepustenýznemocnice.Bolahopozrieťešteránoaokolopoljedenástejmoholmalužvšetkyvyšetrenia
urobené a o tej jedenástej že môže ísť domov. Toto zavolala manželovi, aby tam na tú jedenástu bol.

Potom už ako som vyšla z brány, videla, ako muž ide s igelitkami od internej kliniky k autu, ktoré bolo
zaparkované na rohu križovatky, teda nie dobre. Svedkyňa išla po chodníku k autu, po chodníku, ktorý
bol na opačnej strane ako auto. Vtedy zbadala, že okolo auta chodia mestskí policajti. Počkala preto,
že nech sa s nimi manžel dohovorí, vybaví, lebo videla, že parkovanie je zlé. Myslela vtedy, že už má
dedka v aute, ale potom zistila, že ešte nie. Jeden policajt chodil okolo auta a fotil auto a druhý začal

komunikovať s manželom, že zle stojí a vysvetľoval mu prečo. Manžel mu vysvetľoval, že tam stojí chvíľu
a že prišiel pre otca, že ho ide zobrať. Keďže mal so sebou igelitky, vedela, že dedko bol už pobalený.
V tých igelitkách boli jeho veci. Potom ten policajt, čo fotil si išiel sadnúť do služobného auta. Druhý
policajt chcel od manžela doklady a muž ich hľadal vo vreckách a potom ich išiel hľadať do tých igelitiek,
ktoré už mal v aute, na zadnom sedadle. Potom povedal policajtovi, že ich ide zobrať k otcovi, že ich

má asi on v igelitke, čo má pri sebe. Keď prešiel pár krokov, tak vraj zbadal, že dedko padá, čo vie od
obžalovaného. Počula však, ako manžel povedal niečo v tom zmysle, že dedko potrebuje vodu. Manžel
po tom, čo toto povedal, nasadol do auta a ten policajt stál vtedy zboku. Keď manžel naštartoval, tak
ten policajt sa postavil pred auto a vtedy ten policajt namieril na obžalovaného pištoľ a vtedy obžalovaný
otvoril predné okno a dosť hlasne naňho, že „prosím vás pekne, pustíte ma, potrebujem ísť pomôcť

otcovi“. Potom naňho zakričal takto hlasno ešte raz to isté, lebo policajt ho nepustil. Napokon policajt
odstúpil od vozidla a obžalovaný išiel s autom smerom k dedkovi a svedkyňa utekala tam tiež, lebo už
potom videla, kde sa dedko nachádza. Policajti odišli preč po ceste okolo vchodu, kde stáli s dedkom.

Prečítala sa výpoveď z výsluchu svedkyne MUDr. F. C. zo dňa 29.03.2019, č.l. 100-101, z ktorej vyplýva,

len ako svedkyňa popisovala, kde sa v čase skutku pohybovala na danom mieste.

Svedok A. K. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že dňa 28.3. 2018 vykonával službu s poškodeným,
pristavil ich občan, sťažoval sa, že v križovatke je nesprávne zaparkované auto zn. Renault, že mu to
vadí, lebo keď vychádzal z križovatky nemal náležitý rozhľad, aby to auto išli riešiť. Poškodený, ktorý

šoféroval, následne išiel na určené miesto, a zistili, že stálo tam auto v križovatke, auto má parkovať
5 metrov od križovatky, aby nepáchal priestupok. Následne svedok vystúpil z auta, zobral z kufra auta
blokovacie zariadenie tzv. „papuču“, a išiel dané vozidlo zablokovať, keďže v aute ani pri ňom sa nikto
nenachádzal. Poškodený medzitým vypisoval oznámenie o zablokovaní vozidla, ktoré sa dáva za stieračvozidla. Potom prišiel k autu aj s blokovacím zariadením, dostavil sa zároveň k autu neznámy muž,
ktorý tvrdil, že je vodičom vozidla. Vtedy pochopil, že nebude potrebné použiť blokovacie zariadenie,
tak ho odložil na bok, mal pri sebe fotoaparát a robil fotodokumentáciu priestupku, poškodený medzitým

pristúpil k vodičovi a ako svedok robil dokumentáciu fotoaparátom, počul, že mu vysvetľuje priestupok
a žiadal o doklad totožnosti. Neznámy muž pripadal trošku nervózny, akoby nevedel pochopiť čoho
sa dopustil, poškodený mu to opakovane vysvetľoval a žiadal ho aj o doklad totožnosti. Keďže zo
svedkovej strany sa jednalo o rutinnú záležitosť, ktorú robí denno-denne, tak pokračoval v činnosti tak,
žezobraltoblokovaciezariadenie,dalhodoauta,sadolsidoautaaodkladalfotoaparátdoodkladacieho

priestoru v aute. Keď zodvihol zrak videl ako kolega je pred autom Renault a vodič sedel v aute, auto
sa pohybuje dopredu, kolega F. cúval, asi dva metre, mal v ruke zbraň, služobnú pištoľ a mieril na čelné
sklo, kde je miesto vodiča. Následne auto zastavilo, asi tak po dvoch metroch. Potom kolega odstúpil
na bok do stredu vozovky a auto pokračovalo v jazde ďalej smerom na ul. Dohnányho. Svedok stačil len
vyskočiť, vystúpiť z auta, kričal na poškodeného „poď do auta, je to všetko zadokumentované, vodiča
si predvoláme na základe EVČ vozidla.“ Poškodený tak urobil, sadol do auta, obaja pokračovali ďalej

v hliadkovej službe. Videl, že poškodený je rozrušený. Konanie poškodeného považoval za klasický
prípad obrany, ak by nevytiahol pištoľ, vodič by pokračoval ďalej, mohlo to skončiť aj horšie, keby kolega
neuskočil. Že sa jednalo o nutnú obranu, aj keď nevidel celý incident, je svedok presvedčený z toho,
lebo poškodený cúval, auto sa pohlo. Nerobí chyby, verí mu.

So súhlasom obžalovaného ako aj prokurátora sa prečítala sa výpoveď z výsluchu svedka H. C. zo dňa
17.09.2018,č.l. 104-106,zktorejvyplýva,žejeotecobžalovaného,potvrdil,žedňa28.03.2019hoprišiel
vyzdvihnúť obžalovaný z nemocnice. Uviedol, že na neho išli mdloby, a preto si radšej sadol na zem. O
tom, že obžalovaný nesprávne parkoval, že bol riešený za nesprávne parkovanie, a že došlo k incidentu
medzi o obžalovaným a mestským policajtom, sa dozvedel až od obžalovaného pred výsluchom, na

mieste nepozoroval žiadnych mestských policajtov ani nevidel, kde obžalovaný parkoval. Svedok H. C.
následne v priebehu prípravného konania dňa 01.01.2019 zomrel.

Súd sa ďalej na hlavnom pojednávaní oboznámil s nasledovnými listinnými dôkazmi:

• zápisnica o previerke vykonaná na mieste činu č.l. 110-125 zo dňa 19.9.2018 + fotodokumentácia
• fotodokumentácia + sprievodný list č.l. 126-129
• prepúšťacia správa č.l. 152-155
• rozkaz o uložení sankcie za priestupok č.l. 158-159 zo dňa 21.6.2018
• správa mestskej polície č.l. 176

• pracovný posudok na obžalovaného vypracovaný Samosprávnym krajom Trnava zo dňa 9.4.2019 č.l.
184
• aktuálny odpis RT
• lustrácia v registri priestupkov
• lustrácia v databáze súdov

Podľa § 272 ods. 3 Tr. por. súd odmietol vykonať dokazovanie oboznamovaním sa s úradným
záznamom s priloženým hlásením č.l. 146-149, nakoľko prokuratúra mala možnosť vypočuť svedkov,
ktorí boli prítomní na hlavnom pojednávaní a vypočuť ich ku konkrétnym skutočnostiam, ktoré sú

obsahom úradného záznamu, rovnako ako aj čítanie trestného oznámenia obžalovaného č.l. 170 zo dňa
30.4.2018, ako aj nasledovné rozhodnutia, podanie sťažnosti, rozhodnutie Okresnej prokuratúry Trnava,
nakoľko toto nemá absolútne žiadnu dôkaznú situáciu v prejednávanej trestnej veci, bolo by nadbytočné
nehospodárne oboznamovať sa s predmetnými listinami navrhnutými zo strany prokuratúry.

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Vyhodnotením jednotlivých svedeckých výpovedí, výpovede obžalovaného o priebehu skutkového deja
ako aj ďalších dôkazov súd dospel k záveru, že ani po vykonaní všetkých do úvahy prichádzajúcich
možných dôkazov (napríklad znalecké skúmanie vierohodnosti obžalovaného, poškodeného) a na
základe výsledkov vykonaného dokazovania nemôže spoľahlivo, teda bez rozumných a dôvodných

pochybností uzavrieť, že skutok, tak ako je uvedený v obžalobe, sa stal, a že by ho mohol spáchať
obžalovaný. Existencia rozporov medzi jednotlivými dôkazmi či skupinami dôkazov nie je neobvyklá,
pokiaľ však nie je možné jednoznačne určiť, ktorá z variant skutkového stavu odpovedá skutočnosti, je
potrebné pri zachovaní zásady „in dubio pro reo“ zvoliť variantu pre obžalovaného najpriaznivejšiu.Súd predovšetkým konštatuje, že skutočnosť ktorá bola vyriešená v priestupkovom konaní, t.j. že
obžalovaný nesprávne stál v mieste križovatky, nebolo nikým spochybňované ani namietané. Avšak

sporné nastáva to, čo sa udialo pri riešení daného priestupku.

Verzia obžalovaného, ktorý tvrdí, že potom ako videl svojho otca, svedka H. C. ako ležal pred
nemocnicou a povedal poškodenému, že musí ísť za ním, pomôcť mu a celú vec ohľadom zlého
parkovania doriešia, pričom mu do cesty znenazdajky vstúpil poškodený, ktorý na neho namieril zbraň,

je podporená výpoveďou svedkyne MUDr. F. C., do ktorej zapadá aj výpoveď svedka H. C., rovnako ako
aj prepúšťacia správa z nemocnice na svedka H. C.

Čo sa týka verzie poškodeného, ktorý tvrdil, že po tom ako riešil s obžalovaným priestupok na mieste,
obžalovaný sa správal najskôr normálne, potom podráždene, bez uvedenia dôvodu rýchlo nasadol do
auta, rýchlo naštartoval a rozbehol sa autom proti nemu, pričom nemal žiadnu inú možnosť, okrem

použitia služobnej zbrane v dôsledku nutnej obrany, nie je žiadnym iným dôkazom vykonaným na
hlavnom pojednávaní podporená. Výpoveď svedka K. sa týka časti deja až potom ako poškodený už
mieril na obžalovaného zbraňou, a teda nevidel, čo tomu predchádzalo, aké boli reakcie poškodeného
ako aj obžalovaného. Zároveň, podľa názoru súdu, má tato jeho verzia určité trhliny, nezrovnalosti, resp.
zvláštny postup zo strany poškodeného.

V prvom rade, súd si nevie reálne predstaviť, ako môže v čase spáchania údajného skutku skoro
64 ročný muž (obžalovaný), tak rýchlo odísť z miesta diskusie s poškodeným, ktorá sa mala odohrať
pred motorovým vozidlom obžalovaného, nasadnúť do starého T. C., naštartovať a rozbehnúť sa proti
poškodenému v takej rýchlosti, že poškodený nemal žiadnu inú možnosť, ako použiť zbraň proti nemu.

Podľa vykresľovania danej situácie poškodeným, bez toho, aby niekto videl obžalovaného, ako aj
predmetnémotorovévozidlo,tovykresľujedojem,ženalaviciobžalovanéhosedí20ročnývyšportovaný,
mladý muž, ktorý nasadol do výkonného, športového motorového vozidla.

Ďalšou zvláštnosťou vo verzií poškodeného je to, akým spôsobom sa poškodený zachoval, keď išiel

podávať trestné oznámenie na obžalovaného po 6-7 hodinách od celého incidentu, a nie hneď na mieste
skutku, pokiaľ bola vec a chovanie obžalovaného tak nebezpečné, že bol nútený použiť služobnú zbraň,
nakoľko bol bezprostredne ohrozený jeho život a zdravie, a jednalo sa o nebezpečné konanie páchateľa,
ktoré je v Trestnom zákone vyhodnotené ako zločin.

Verzií poškodeného nenapomáha ani reakcia, resp. vyjadrenie svedka K., ktorý po tom ako
zadokumentoval priestupok, vyhotovil fotodokumentáciu z miesta činu, považoval vec za vybavenú,
rutinnú a už sedel v aute a nesledoval miestu priestupku, prípadne čo sa deje s jeho kolegom.

K poukazovanej nevierohodnosti svedkyne C. zo strany prokuratúry, že sa jedná o manželku

obžalovaného a teda má záujem neuvádzať pravdu, súd poznamenáva, že rovnaká situácia je aj na
strane svedka Koleniča, ktorý je kolega poškodeného, ktorý bol na mieste prejednávania priestupku ako
aj predmetného skutku, pričom bez toho aby videl čo sa dialo, skalopevne tvrdil na hlavnom pojednávaní,
že sa jednalo o nutnú obranu a keby poškodený nepoužil služobnú zbraň, dopadol by zle.

Čo sa týka tvrdenia, že obžalovaný karosériou vozidla narazil do nôh poškodeného a ďalším pohybom
vozidla ho posúval dozadu, ktorý v dôsledku uvedeného konania ustupoval, toto nebolo prakticky ničím
preukázané, pričom takéto konanie by s vysokou pravdepodobnosťou zanechalo dôkazné stopy na
nohách poškodeného. V celom spise sa však nenachádza ani lekárska správa k daným zraneniam, ani
prípadná fotodokumentácia, ktorá by preukazovala vznik zranení.

Na základe vyššie uvedeného, súd ani po vykonaní všetkých do úvahy prichádzajúcich možných
dôkazov a na základe výsledkov vykonaného dokazovania nemôže spoľahlivo, teda bez rozumných a
dôvodných pochybností uzavrieť, že skutok, tak ako je uvedený v obžalobe, sa stal.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd dospel k záveru, že nebolo dokázané, že skutok, ktorý
je obžalovanému kladený za vinu, sa stal a preto obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. a)
Tr. por. v celom rozsahu oslobodil.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je potrebné
podať na Okresný súd Trnava. Podané odvolanie má odkladný účinok.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.