Rozsudok Judgement was issued on Thursday, November 13, 2019

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 18C/15/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5718202802
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2019:5718202802.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci žalobcov: v rade 1/ F.. Z. Č., J..

XX.X.XXXX, G. XXX XX H. J. Y. XXX, v rade 2/ F.. S. Č., J.. XX.X.XXXX, G. XXX XX I., X. Č..XXXX/XX,
v rade 3/ S. Č., J.. X.XX.XXXX, G. XXX XX S., A. Č..XX, v rade 4/ F.. F. G., J.. XX.X.XXXX, G. XXX XX Z.
J. J., W. Y. XXXX/XX, všetci právne zastúpení Mgr. Ľubošom Kráľom, advokátom so sídlom Martin, ČA
1, IČO: 37 804 171, proti žalovanému: CRISTALLO s.r.o. , so sídlom Martin, M.R.Štefánika 36, IČO: 46
465 511, právne zastúpený AK JUDr. Silvia Tatarková s.r.o., so sídlom Martin, Škultétyho 472/10, IČO:
36 868 108, v konaní o vypratanie nebytových priestorov,

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcov v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcom v rade 1/ až 4/ nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania
v rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia žalobou, podanou dňa 8.8.2018, žiadali, aby súd zaviazal žalovaného vypratať nebytové
priestory, nachádzajúce sa v stavbe na W.. XX.M. XX I. S., zapísané na LV č.XXXX k.ú. S., ako
budovu so súpisným číslom XXX na KN-C parcele č.XXX a to predajné priestory o výmere 42 m2,
skladovacie a spoločné priestory, chodbičku, priestor pod schodiskom o výmere 15 m2, nachádzajúce

sa na I.nadzemnom podlaží budovy a pivnicu o výmere 12 m2, nachádzajúcu sa v podzemnom podlaží
budovy. V písomne podanej žalobe uviedli, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností
(v čase podania žaloby bol podielovým spoluvlastníkom aj pôvodne označený žalobca v rade 5/ Z.
Č., J.. XX.X.XXXX, ktorý v priebehu konania previedol svoj podiel na žalobcov 1/,2/), ktorú žiadali
vypratať, pričom výška spoluvlastníckeho podielu vyplynula z výpisu z listu vlastníctva č.XXXX. Podľa
žalobcov žalovaný užíva nebytové priestory tak, ako boli špecifikované v petite žaloby, ako predajné
priestory, skladovacie a spoločné priestory pre účely prevádzkovania pohostinskej činnosti, výroby

hotových jedál a poskytovania služieb rýchleho občerstvenia. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia
nemali k dispozícií žiadnu zmluvu, na základe ktorej by žalovaný mal titul užívať predmetné nebytové
priestory, požiadali žalovaného o predloženie originálu zmluvy, ktorá oprávňuje žalovaného v užívaní
nebytových priestorov. Žalovaný predložil žalobcom prostredníctvom emailu naskenovanú zmluvu o
nájme nebytových priestorov zo dňa 1.9.2002, uzavretú medzi prenajímateľmi I. V. X/ F.. Z. Č., J..
X.XX.XXXX, Y..Č.. J., Q. Ž. V. X/ M. X/, I. V. X/ Z. Č., J.. XX.X.XXXX, Y..Č.. J., I. V. X/ F. G., J..
XX.X.XXXX, I. V. X/ S. Č., J.. X.XX.XXXX, I. V. X/ Z. Č., J.. XX.X.XXXX, I. V. X/ O. G., J.. XX.X.XXXX,

Y..Č.. J. a nájomcom F.. Z. U. - P., S. K. S., W.. Q. XX, F.: XX XXX XXX. Žalovaný má užívať nebytové
priestory ako nájomca na základe zmluvy, uzavretej s nájomcom F.J.. Z. U. -P.. Zmluvu o podnájme
nebytových priestorov, uzavretú medzi žalovaným a F.. Z. U.-P., žalobcovia nemali k dispozícií. F.. Z. U.
je spoločníkom a konateľom žalovaného.Žalobcovia tvrdili, že obsah žalovaným predloženej zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa
1.9.2002 len vo forme naskenovaného elektronického dokumentu nezodpovedá obsahu originálu
listinnej zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktorú mali šiesti prenajímatelia dňa 1.9.2002 uzavrieť

s nájomcom F.. Z. U.-P. a mali pochybnosti o pravosti tejto zmluvy. Žalobcovia nemali k dispozícií
originál predmetnej zmluvy zo dňa 1.9.2002, avšak s určitosťou tvrdili, že zmluva nebola uzatváraná
s výpovednou lehotou dvadsať rokov, ako je uvedené v článku VIII. predmetnej zmluvy, zaslanej zo
strany žalovaného. Žalobcovia mali podozrenie, že článok VIII.zmluvy a tiež článok VI. a VII.zmluvy
niekto úmyselne pozmenil. Žalovaný nedoručil žalobcom originál predmetnej zmluvy ani po viacerých

urgenciách. Jednotlivé strany zmluvy (okrem poslednej piatej strany) nie sú autorizované žiadnymi
podpismi a je veľmi jednoduché ich vymeniť a následne ich naskenovať do elektronickej podoby.
Nespornou skutočnosťou je, že predmetná nájomná zmluva zo dňa 1.9.2002 mala byť uzavretá na dobu
neurčitú, čo nespochybňuje ani žalovaný, resp. konateľ a spoločník žalovaného F.. Z. U. vo svojom
liste označenom ako vyjadrenie k výpovedi zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 1.9.2018.
Žalobcovia tvrdili, že výpovedná lehota v zmluve nebola 20.rokov. Táto časť zmluvy bola dodatočne

neznámou osobou pozmenená, resp. do zmluvy dodatočne vložená strana so zmeneným textom zmluvy
a z toho dôvodu je tak časť zmluvy (článok VIII.zmluvy) neplatná. Bez ohľadu na toto tvrdenie, ak by aj
nedošlo k pozmeneniu obsahu zmluvy, je tá časť zmluvy neplatná pre rozpor s dobrými mravmi podľa
§ 3 Občianskeho zákonníka, keďže bežná zákonná dĺžka výpovednej lehoty podľa § 12 zák.č.116/1990
o nájme a podnájme nebytových priestorov je v dĺžke troch mesiacov, pričom dvadsaťročná výpovedná

lehota pri zmluve o nájme nebytových priestorov, uzavretej na dobu neurčitú neprimeraným spôsobom
obmedzuje vlastníka vo výkone jeho vlastníckeho práva. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalobcovia
z opatrnosti písomnou formou dňa 31.1.2018 vypovedali predmetnú zmluvu o nájme nebytových
priestorov zo dňa 1.9.2002 a to výpovednou lehotou tri mesiace v zmysle § 12 zák.č.116/1990 Zb..
Výpoveď bola nájomcovi F.. Z. U. - P. doručená 15.2.2018. Nájomca sa k výpovedi písomne vyjadril

vo svojom liste zo dňa 1.9.2018, pričom výpoveď akceptoval, avšak pri výpovednej lehote 20.rokov.
Po uplynutí zákonnej trojmesačnej výpovednej lehoty (posledný deň lehoty bol 31.5.2018) nájomca
ani žalovaný, ktorý užíva nebytové priestory na podnikanie predmetné nebytové priestory neodovzdal
žalobcom. Následne žalobcovia listom zo dňa 18.6.2018 písomne vyzvali žalovaného na vypratanie
nebytových priestorov najneskôr do 30.6.2018. Žalovaný nebytové priestory nevypratal, naďalej ich

užíva podľa názoru žalobcov bez akéhokoľvek právneho titulu. Žalobcovia požadovali od súdu ochranu
svojho vlastníctva vychádzajúc z ustanovení § 3, § 123, § 124, § 126 ods.1 a § 139 ods.1 Občianskeho
zákonníka.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril podaním zo dňa 18.9.2018. Vo vyjadrení uviedol, že žalobu

nepodpísali všetci vlastníci nehnuteľností v súhrne vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1, nakoľko
nie je uvedený spoluvlastník s najväčším spoluvlastníckym podielom a to Z. Č., prípadne dedičia
s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 7/25. Z tohto dôvodu považoval žalobu za nedôvodnú. Ďalej
uviedol, že žalovaný užíva predajné priestory v budove o výmere 42 m2, skladovacie a spoločné
priestory,chodbičkuapriestorpodschodiskomovýmere15m2,nachádzajúcesanaprvomnadzemnom

podlaží budovy a pivnice o výmere 15 m2, nachádzajúce sa v podzemnom podlaží budovy pre
účely prevádzkovania pohostinnej činnosti, výroby hotových jedál a poskytovanie služieb rýchleho
občerstvenia na základe zmluvy o podnájme nebytových priestorov, uzavretej dňa 31.12.2011, ktorá je
stále platná.
Žalobcovia v žalobe poukazujú na to, že nemajú zmluvu, samozrejme o existencii zmluvy o podnájme

nebytových priestorov sú si vedomí. Zmluva o nájme nebytových priestorov bola zo dňa 1.9.2002, ktorú
uzavreli prenajímatelia F.. Z. Č., Z. Č., F.. F. G., S. Č.V., Z. Č., O. G., V.. Č. a nájomca F.. Z. U.,
súkromný podnikateľ, bola uzavretá riadne s výpovednou lehotou tak, ako uvádzajú žalobcovia, avšak
žalovaný touto zmluvou nedisponuje. Žalovaný je samostatným právnym subjektom a nemá dôvod ako
podnájomca mať k dispozícií uvedenú zmluvu, ktorú požadujú zabezpečiť žalobcovia od žalovaného.

To, že je F.. Z. U. spoločník a konateľ spoločnosti žalovaného, neznamená automaticky, že je oprávnený
vydávať a presúvať dokumenty medzi dvoma rozdielnymi subjektami. Aj samotní žalobcovia, keď zaslali
vypovedania zmluvy o nájme nebytových priestorov, táto výpoveď bola adresovaná F.. Z. U. - P., ktorý
aj následne zaslal vyjadrenie, nakoľko toto vyjadrenie je súčasťou žaloby, preto nie je zrejmé, prečo
žiadajútakýtodôkazodúplneinéhosubjektu.Žalovanýaninemaldôvodtak,akotouvádzajúžalobcovia,

doručovať originály iným subjektom. Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že žalovaného urgovali, túto skutočnosť
mali preukázať. Na rokovaniach sa nikdy neriešili veci, týkajúce sa spoločnosti žalovaného a skutkový
stav nezodpovedá realite. V prílohách žaloby nie je preukázaná výpoveď, ktorú dali žalobcovia F.. U.. Na
druhej strane je absurdné tvrdenie, prečo by sa malo jednať o rozpor s dobrými mravmi ak sa zmluvnéstrany dohodli na inej výpovednej lehote, ktorá bola viac ako tri mesiace. V segmente uvedeného
podnikania sú bežne doby nájmu a výpovedné lehoty dlhodobé. Priestory, ktoré sú predmetom nájmu
a podnájmu boli zrekonštruované na náklady F.. Z. U. a žalobcovia ako spoluvlastníci sa nepodieľali

na investíciách, preto bola stanovená dlhodobá výpovedná lehota. Žalovaný má riadne uzavretú platnú
zmluvu o podnájme. Pokiaľ bola doručovaná výpoveď z nájmu, nájomný pomer však skončený nebol
vzhľadom k tomu, že začala plynúť len výpovedná lehota.

3. K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadrili žalobcovia podaním zo dňa 15.10.2018, kde uviedli,

že na ochranu podielového spoluvlastníctva proti neoprávneným zásahom tretích osôb môžu použiť
všetky právne prostriedky, ktorými sa chráni vlastnícke právo. Základnými prostriedkami ochrany sú
predovšetkým vlastnícke žaloby na plnenie a to žaloba na vydanie veci. Právo na ochranu môžu
uplatniť všetci spoluvlastníci spoločne alebo každý spoluvlastník samostatne, prípadne len niekoľkí z
nich a to bez ohľadu na veľkosť spoluvlastníckeho podielu. Žalovaný tvrdí, že nedisponuje zmluvou o
nájme nebytových priestorov zo dňa 1.2.2002 a užíva priestory na základe predloženej zmluvy o nájme

nebytových priestorov zo dňa 31.12.2011. Zmluva o nájme musí mať pre svoju platnosť písomnú formu,
čo žalovaný nepreukázal a taktiež nepreukázal, že na uzavretie zmluvy o podnájme udelili spoluvlastníci
nehnuteľností súhlas (poznámka súdu súhlas spoluvlastníkov bol daný k zmluve o nájme). Vzhľadom
na to, že podnájom sa odvíja od nájomného vzťahu na základe zmluvy o nájme, ktorú žalovaný
nedoložil v písomnej forme, nevie ju preukázať, tiež nevie preukázať, že na uzavretie tejto zmluvy o

nájme bol Mestom Martin udelený predchádzajúci súhlas. Žalobcovia boli toho názoru, že žalovaný
v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania platného titulu na užívanie nebytových
priestorov. Žalovaný podľa nich do spoluvlastníckeho práva žalobcov neoprávnene zasahuje, keďže
využíva nebytové priestory bez platného právneho titulu. Žalobcom je zrejmé, že žalovaný a F.. Z. U. sú
dva odlišné subjekty, avšak je tiež pravdou, že F.. Z. U. je 50% spoločníkom žalovaného a konateľom

žalovaného s oprávnením samostatne konať za žalovaného. Tvrdenia o nedisponovaní so zmluvou o
nájmezdôvodurozdielnostisubjektovsúpretoúčelovéasúnaťarchužalovaného,naktoromjedôkazné
bremeno preukázania platného užívacieho titulu nebytových priestorov.

4. Žalovaný dňa 26.10.2018 sa písomne vyjadril k tvrdeniu žalobcov. Pokiaľ išlo o súhlas Mesta Martin,

teda súhlas obce v súlade s ustanovením § 3 ods.2 zák.č.116/1990 Zb. k zmluve zo dňa 1.9.2002, podľa
žalovaného sa jednalo o zmluvný vzťah medzi žalobcom a F.. Z. U.. K tejto veci sa podľa žalovaného
mal vyjadriť subjekt, ktorý je nájomcom a nie v pozícií podnájomcu, t.j. vo veci žalovaný. Sám žalovaný
podľa neho nemal povinnosť žiadať o súhlas Mesto Martin.

5. Podaním zo dňa 9.4.2019 právny zástupca žalobcov podal návrh na zmenu strany sporu na strane
žalobcu v rade 5/ s odôvodnením, že po začatí konania na základe darovacej zmluvy zo dňa 3.10.2018 ,
ktorej vklad bol povolený 15.1.2019 previedol žalobca v rade 5/ Z. Č. spoluvlastnícky podiel 3/25-iny
na žalobcu v rade 1/ F.. Z. Č. a žalobcu v rade 2/ F.. S. Č. a žalobkyňu v rade 4/ F.. F. G.. V súlade
s ustanovením § 80 C.s.p. žiadal, aby žalobca v rade 5/ z konania vystúpil a na jeho miesto vstúpili

žalobcovia v rade 1/, 2/ a 4/. K predloženému návrhu pripojil darovaciu zmluvu zo dňa 9.8.2018.
Uznesením zo dňa 10.4.2019 súd rozhodol o návrhu tak, že žalobca v rade 5/ Z. Č. vystúpil k z konania a
na jeho miesto vstúpili žalobcovia v rade 1/, 2/ a 4/. S nájomcom F.. Z. U. - P. dňa 31.12.2017 sa jednalo
o totožné priestory, ktoré mal nájomca F.. Z. U. P. prenajaté od spoluvlastníkov nehnuteľností na základe
zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 1.9.2002. Žalobcovia tvrdili, že predmetná zmluvy o nájme

nebytových priestorov je neplatným právnym úkonom a to z toho dôvodu, že došlo k pozmeneniu obsahu
zmluvy oproti pôvodne uzavretej zmluve a to predovšetkým v časti V. v článku VI., VII. a VIII.
Zmluvu o nájme zo dňa 1.9.2002, žalobcovia tvrdili, že nedisponujú originálom tejto zmluvy. Žalovaný
taktiež zmluvu nevedel poskytnúť. Pokiaľ išlo o nájomcu F.. Z. U. , súkromného podnikateľa pod
obchodným menom F.. Z. U. - P. bolo nesporné, že tento bol spoločníkom a konateľom v spoločnosti

žalovaného a so žalovaným uzavrel následne aj zmluvu o podnájme nebytových priestorov. Pokiaľ
teda súd mal rozhodnúť o vyprataní nebytových priestorov žalovaným, mal vychádzať podľa názoru
žalobcov z toho, že základná zmluva a to zmluva o nájme nebytových priestorov je neplatným právnym
úkonom z dôvodu pozmenenia obsahu zmluvy. Bližšie žiadne údaje, týkajúce sa pozmeňovania zmluvy
neboli predložené a to ani vo forme návrhu výsluchu svedkov, predkladania listinných dokladov, okrem

samostatného vyjadrenia žalobcov. Zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 1.9.2002 za stranu
prenajímateľov podpísalo šesť spoluvlastníkov, z ktorých stranami sporu v predmetnej veci bola len F..
F. G. M. S. Č.. Pokiaľ išlo o ďalších prenajímateľov, tak v čase podania podania žaloby nežili už F.. Z. Č.,
O. G., V.. Č. M. Z. Č.. V prípade spoluvlastníkov a prenajímateľov F.. Z. Č. do konania vstúpili právninástupcovia, avšak za Z. Č. , ktorý mal zomrieť v auguste 2018 právni nástupcovia do konania nevstúpili.
V čase uzatvárania zmluvy o nájme nebytových priestorov v roku 2002 zo žalobcov uzatvárali zmluvu
žalobcovia v rade 2/, 4/. Žalobkyňa v rade 3/ sa písomne vyjadrila vo veci. Žalobca v rade 5/ vystúpil z

konania a v konaní bol vypočutý už následne len ako svedok, pôvodne označený ako žalobca.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, vyjadreniami právnych zástupcov, výsluchom
svedka Z. Č. a listinnými dôkazmi - výpisom z LV č.XXXX H..Ú.. S., zmluvou o nájme nebytových
priestorov z 1.9.2002, výpoveďou zo dňa 31.1.2018, vyjadrením k výpovedi, výzvou na vypratanie

nebytových priestorov z 18.6.2018, výpisom z obchodného registra na žalovaného, zmluvou o podnájme
nebytových priestorov zo dňa 31.12.2011, darovacou zmluvou čl. 115, výpisom z LV č.XXXX H..Ú..
S. čl. 118, rozhodnutím Mesta Martin zo dňa 12.11.1993, koncesnou listinou zo dňa 20.7.1992, a z
19.1.1994, dokumentáciou pre ohlásenie stavebných úprav, zmluvou o nájme nebytových priestorov
zo dňa 5.10.1993, zmluvou o združení zo dňa 4.1.1996, denným výkazom obratov platiteľa DPH za jún
2011 - čiastočný, december 2011 taktiež čiastočný a zistil nasledovný skutkový stav:

7. V danom prípade sa žalobcovia domáhali, aby súd prejudiciálne ako predbežnú otázku posúdil
neplatnosť zmluvy zo dňa 1.9.2002. Aj v takomto prípade musia byť pri posudzovaní zmluvy účastníkom
konania všetci, ktorí predmetnú zmluvu uzavreli, resp. ich právni nástupcovia. Uvedený záver
jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry súdov a teda žalobe o neplatnosť právneho úkonu (zmluvy)

možno vyhovieť len vtedy ak sa konania zúčastnia či na strane žalobcov alebo žalovaného všetci
účastníci napádaného právneho úkonu (zmluvy) prípadne ich právni nástupcovia (napríklad právny
názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 3Cz/61/1987, 22Cdo/2147/1999).
Pretože na strane žalobcov neboli označení všetci účastníci napádaného právneho úkonu, nebolo
možné vyhovieť takejto žalobe, resp. posúdiť žalobný návrh ako nedôvodný. Vo veci pôvodne bol

označený ako žalobca v rade 5/ Z. Č., ktorý z konania vystúpil. Bol vypočutý len v pozícií svedka.
Išlo nesporne o osobu, uzatvárajúcu napádanú zmluvu a minimálne v tomto prípade žaloba nespĺňala
náležitosti, čo sa týka aktívne legitimovaných strán sporu. Postavenie menovaného v pozícií svedka
nemohlo splniť ten predpoklad, že účastníkmi konania sú všetci účastníci napádaného právneho úkonu,
teda nestačí, aby bol v pozícií svedka.

8. Žalobkyňa v rade 4/ zaslala súdu písomné vyjadrenie datované dňa 27.5.2019, v ktorom uviedla, že v
nájomnej zmluve zo dňa 1.9.2002 v článku VIII. sa uvádza výpovedná lehota 20.rokov s čím nesúhlasí.
Nájomnú dobu s tak dlhou výpovednou lehotou určite nepodpisovala. Takáto výpovedná lehota je v

rozpore s bežnou zákonnou dĺžkou výpovednej lehoty. Už si nepamätala, aká bola dohodnutá presná
dĺžka výpovednej lehoty v danej nájomnej zmluve, určite však nie viac ako dva roky, nakoľko to tak
bolo aj v predchádzajúcej nájomnej zmluve s p. I. U. z roku 1997. Nebol žiadny relevantný dôvod
uzatvárať nájomnú zmluvu s tak dlhou výpovednou dobou, t.j. 20.rokov. Originálom zmluvy zo dňa
1.9.2002, ktorú jej po podpise nikto nedal, a preto ním ani nedisponuje. Čo sa týka podpisu na strane

5.príslušnej zmluvy tvrdila, že je to jej podpis, ale nedokazuje to to, že zmluvu podpísala v rovnakom
znení,akobolapredloženákópiazmluvyzodňa1.9.2002.Podľanejvpredloženejkópiísúnezrovnalosti,
o ktorých sa domnieva, že pôvodná zmluvy neobsahovala a to v odstavci II.prenájom chodbičky, čím
by si ako prenajímatelia zamedzili prístup do domu; v odstavci VI. povolenie umiestnenia zariadenia
vzduchotechniky a klimatizácie nemohlo byť predmetom nájomnej zmluvy a riešilo sa to neskôr ústnou

dohodou, keď p. U. prejavil záujem to inštalovať; v odstavci VII. umožnenie prenájmu ďalším osobám
do zmluvy nedávali; v odstavci IX.napísané jej priezvisko je skomolené, píše sa nemecky G., J. G..

9. Na pojednávaní dňa 6.6.2019 bol Z. Č. (v žalobe označený ako žalobca v rade 5/) potom ako vystúpil
z konania vypočutý, na návrh právneho zástupcu žalobcov ako svedok. Vo svojej svedeckej výpovedi

uviedol, že pokiaľ by niekto podpísal takúto zmluvu, ako bola predložená z roku 2002, poškodil by sám
seba. Tam je niečo pozmenené. Myslel tým, že druhá strana. Na zmluve je jeho podpis, ale muselo
tam dôjsť k pozmeneniu. Tam je zmenené niečo, keď ľudia chcú peniaze. Zmluva sa podpisovala vo
dvore rodičovského domu v strede Mesta Martin (W..XX.M. XX). Podľa neho nebolo v poriadku, aby sa
uzatvárala zmluva na takú dlhú dobu. Vyjadril sa v tom zmysle, že keby takú zmluvu podpísal, poškodil

by rodinu aj seba, niečo podľa neho je v zmluve dodatočne premarchrované. Niekto sa postaral, aby
bolo zmenené. Nepamätal si aké nájomné bolo v roku 2001 a následne v roku 2002. Peniaze, pokiaľ
dostane, ich minie. Podľa neho p. U. s rodinou robili nejaké úpravy priestorov, podlahy.10. V tomto štádiu konania právny zástupca žalobcov uviedol, že pokiaľ nie je originál zmluvy z roku
2002, nie je možné zmluvu posúdiť grafológom a ďalej uviedol, že v roku 2002 platil zákon, že zmluva
musí byť predložená Mestu Martin (ďalej mesto) za účelom udelenia súhlasu, čo je uvedené aj v

predmetnej zmluve. Pokiaľ by tento súhlas mestom nebol daný, zmluva by bola neplatná v súlade s §
3 ods.4 zák.č.116/1990 Zb.. Sami zisťovali, či na meste takýto súhlas bol, resp. či bola daná žiadosť
o súhlas, ale na meste žiadosť nemajú.
Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že s odstupom 17.rokov žalobcovia spochybňujú dojednanie
podmienok, ktoré sa dohodli v čase, kedy sa zvýšilo o 300% nájomné. Mesto Martin podľa ich informácií

archivuje doklady 10.rokov. Sami z hľadiska účtovných dokladov takýmto dokladom v čase uplatnenia
tohto argumentu žalobcami, nedisponovali. Poukázala na to, že išlo o gastro-zariadenie, takýto súhlas
museli mať, pretože si to vyžadovali aj kontrolné úrady vrátane hygieny. Pokiaľ by nemali všetky
náležitosti, nedostali by súhlas na otvorenie prevádzky.
Následne právny zástupca žalobcov predložil komunikáciu s pracovníčkou Mesta Martin, ktorá v
emailovej komunikácií zo dňa 13.6.2019 uviedla, že po preverení dostupných evidencií Mesta Martin

v rámci došlo a odoslanej pošty v období rokov 2002-2004 neeviduje žiadosť o vydanie súhlasu na
prenajímanie miestností na prevádzkovanie obchodu a služieb Z. U., prípadne P.. Ani v registratúrnom
stredisku vo vyradených záznamoch sa písomnosti Č. - U., týkajúce sa uvedeného vyjadrenia
nenachádzali. Záznamy z rokov 2002-2004 boli zničené v roku 2014, resp. 2015.

11. Konateľ žalovaného vo svojej výpovedi pred súdom uviedol chronológiu vzájomných vzťahov s
rodinou Č. s tým, že vzájomne uzatvorili tri zmluvy o nájme. Prvá bola dojednaná ešte v mene otca
v roku 1993, ďalšia v roku 1996 a potom v roku 2002, ktorú už podpisoval on sám. Zo strany rodiny
Č. malo byť navrhnuté, že pôvodné nájomné z prvých dvoch zmlúv vo výške 15.000,-Sk mesačne sa
malo zvýšiť na sumu 48.000,-Sk mesačne. Vzhľadom na takto zvýšené navrhované nájomné snažili

sa dohodnúť, aby boli zrekonštruované tieto priestory, pretože boli zastaralé, s čím však vlastníci
nesúhlasili, trvali na zvýšení nájomného v priestoroch, kde už bola rodina U. deväť rokov. Títo sa rozhodli
zrekonštruovať priestory na vlastné náklady s podmienkou výpovednej lehoty 20.rokov vzhľadom na
náklady rekonštrukcie. V súvislosti s uvedeným následne žalovaná doložila súdu rozhodnutie Mesta
Martin zo dňa 12.11.1993 o udelení súhlasu na umiestnenie prevádzkarne v meste I. U.U. I. S. J. W..

XX.M. Č..XX na verejné stravovanie (otcovi).
Ďalším dokladom bolo potvrdenie identifikačných údajov pre M. U. - P., čo sa týkalo jej prevádzky na
Ul. XX.M. Č..XX I. S. a koncesná listina pre podnikateľa M.M. U.á na vykonávanie koncesnej živnosti
verejné stravovanie v prevádzke na Ul. XX.M. Č..XX I. S. zo dňa 19.1.1994.
Súdu bola predložená zmluva o združení, uzatvorená podľa § 829 a nasledujúcich Občianskeho

zákonníka medzi I. U.U., J.. XX.XX.XXXX M. M. U., J.. XX.X.XXXX. Sídlom združenia bol S., Q. XX.
Menovaní boli rodičmi konateľov žalovaného.
Právna zástupkyňa žalovaného predložila bločky z pokladníc, preukazujúce tvrdenie, že ešte na konci
roku 2011 v predmete nájmu vrátane na W.. XX.M. Č..XX I. S., priestor prevádzkovala M. U., pričom
prevádzkovateľombolaM.U.-P. aod1.1.2012saprevádzkovateľomstalaakopodnájomcaspoločnosť

CRISTALO s.r.o.. Pre platnosť nájomnej zmluvy nebolo potrebné žiadať súhlas Mesta Martin, nakoľko
tentosúhlasudelilomestoešte12.11.1993preI.U..Včaseprevádzkovaniapodnájomcomspoločnosťou
CRISTALO s.r.o. zákon nevyžadoval súhlas mesta. Pokiaľ nájomná zmluva bola uzavretá 1.9.2002
o nájme nebytových priestorov F.. Z. U.U., ktorý zmluvu uzavrel neprevádzkoval priestor obchodu a
služieb, preto podľa tvrdenia právnej zástupkyne žalovaného nepotreboval pre platnosť žiadať súhlas

mesta.

XX. Podľa ustanovenia § 3 ods.2 zák.č.116/1990 Zb. nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na
ktoré sú stavebne určené, miestnosti určené na prevádzkovanie obchodu a služieb možno prenajímateľ
iba po predchádzajúcom súhlase národného výboru. Pokiaľ národný výbor do 15.-tich dní od prijatia

žiadosti o veci nerozhodne, predpokladá sa, že súhlas bol udelený.

13. Podľa § 3 ods.4 citovaného zákona, pokiaľ sa zmluva uzavrie bez súhlasu národného výboru, je
neplatná.

14. Takéto znenie zákona bolo platné v čase, kedy I. U. uzatváral nájomnú zmluvu z roku 1993
a v tej dobe mal aj súhlas obce, t.j. Mesta Martin v súlade s citovaným zákonným ustanovením.
Následne mal súd preukázané, že v prenajatých priestoroch podnikal I. U. M. Z. S. M. U., čo mal súd
vydokladované zmluvou o združení, uzavretou dňa 4.1.1996. Nesporne ešte v roku 2011 v danýchpriestoroch prevádzkovala činnosť M. U. - P.. Dňa 1.9.2002 bola uzavretá nájomná zmluva na predmetné
priestory medzi rodinou Č. M. F.. Z. U., ktorý ako nájomca dokladoval, že je podnikateľom a má
oprávnenievykonávaťkoncesnúčinnosť-verejnéstravovanie. Vrozsahu,uvedenomvčlánkuII.zmluvy

o nájme nebytových priestorov z roku 2002 bolo uvedené, že nájomca preberá v uvedenom rozsahu
nebytové priestory do nájmu od 1.9.2002.

15. Po chronologickom zistení uzatvárania nájomných zmlúv a nájomcov, ktorí v priestoroch
prenajímateľov vykonávali podnikateľskú činnosť od I. U. s manželkou M. U. a následne spoločnosťou

CRISTALLO s.r.o. súd dospel k záveru, že v čase, kedy podnikali manželia I. U. a manželka M. U.,
boli splnené zákonom predpokladané náležitosti a to, že im bol daný súhlas národného výboru (Mesta
Martin) na to, aby mohli tu mať prevádzku. V roku 2002 zákon takýto súhlas nevyžadoval teda v čase,
kedy prevádzku preberala spoločnosť CRISTALLO s.r.o..
Zásadnou vecou, ktorú súd posudzoval v predmetnej právnej veci bol okruh strán sporu na strane
žalobcov, pretože žalobcovia sa domáhali vypratania priestorov, ktoré mal v podnájme žalovaný, ale

na základe toho, že mala byť súdom posúdená ako neplatná nájomná zmluva zo dňa 1.9.2002, toto
mal urobiť súd prejudiciálne. Avšak aj za takejto situácie bolo potrebné, aby stranami sporu boli
všetci, ktorých práva sú v konaní dotknuté a teda nemohli na strane žalobcov vystupovať len niektorí
spoluvlastníci tak, ako to uviedol právny zástupca žalobcov. Pokiaľ by boli len niektorí spoluvlastníci,
mohli sa domáhať vypratania priestorov, avšak nie za situácie, kedy by predchádzajúca zmluva mala

byť posudzovaná ako neplatný právny úkon, z ktorého by ďalšie práva pre podnájomcu nemali vzniknúť.
Na strane žalobcov neboli označení všetci dotknutí na právach, ktoré mali byť posúdené, teda neboli
aktívne legitimovaní žalobcovia a preto musela byť žaloba zamietnutá.

16. Z uvedených dôvodov aj po zistení skutkového stavu vo veci samej súd žalobu zamietol pre vyššie

uvedený nedostatok označenia strán sporu na strane žalobcov.

17. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku
a žalovanému, ktorý mal v konaní úspech priznal súd nárok na náhradu účelne vynaložených trov
konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím

po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.