Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 6, 2021

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 28T/12/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120012317
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vincent Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2021:2120012317.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Vincentom Szabóom v trestnej veci vedenej proti

obžalovanému:U.H.,T..XX.XX.XXXXD.U.,U.H.B.X.,preprečinopilstvapodľa§363ods.1Trestného
zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Trnave dňa 7. septembra 2021, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný
U. H. Z. X. V. K. Á. W. , T.. XX.XX.XXXX D. U.,
trvale bytom X.,
t. č. bytom U. XX, X.,

sa uznáva za vinného, že

dňa 21.01.2019 v čase asi o 09.45 hod. v Trnave, na ulici B. Smetanu v bytovom dome súp. č. 2790 vo
vchode č. 12 po tom, čo sa dostal do psychotického stavu v dôsledku dobrovoľnej injekčnej aplikácie
pervitínu, v dôsledku čoho nemohol ovládať a rozpoznať protiprávnosť svojho konania, prišiel k bytu č.
56 užívaného N. Y. a kopol do uzamknutých vstupných dverí tohto bytu, ktoré poškodil v oblasti zámku

tak, že sa otvorili a vošiel do bytu, pričom ho pristihol užívateľ susedného bytu N. S., po ktorého výzve
obžalovaný vybehol z bytu č. 56 na chodbu bytového domu a následne vošiel do chodby a detskej izby
otvoreného bytu č. 55 užívaného N. S. a Z. S., kde neoprávnene zotrval a ktorý opustil až po tom, čo
ho z neho N. S. vytlačil na chodbu bytového domu, čím spôsobil vlastníčke bytu č. 56 S. H., bytom I.
XXXX/XX, Trnava, škodu poškodením dverí vo výške 100 eur,

teda

aplikáciou návykovej látky z nedbanlivosti sa priviedol do stavu nepríčetnosti, v ktorom neoprávnene
vnikol do obydlia iného a čin spáchal prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu,

čím spáchal

prečin opilstva podľa § 363 ods. 1 Trestného zákona

a odsudzuje sa:

Podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 363 ods. 1 Trestného zákona, s
prihliadnutímna§36písm.l)Trestnéhozákona,§37písm.m)Trestnéhozákonaa§38ods.2Trestného
zákona a s použitím § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na peňažný trest vo výške 1.000 eur (slovom:
tisíc eur).

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona sa obžalovanému ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného
trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov. o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 21.10.2020 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava na Okresný súd Trnava obžalobu č. 1
Pv 84/19/2207-30 na obžalovaného pre prečin opilstva podľa § 363 ods. 1 Trestného zákona, ktorého

sa mal obžalovaný dopustiť na skutkovom základe ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

2. Dňa 26.10.2020 vydal Okresný súd Trnava v predmetnom konaní trestný rozkaz, ktorým uznal
obžalovaného vinným zo spáchania prečinu opilstva podľa § 363 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu
uložil trest odňatia slobody vo výmere 1 rok s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 3 roky.

3. Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal dňa 04.11.2020 proti uvedenému trestnému rozkazu
odpor.

4. Za účelom rozhodnutia vo veci, vytýčil súd hlavné pojednávanie na termín 07.09.2021. Súd hlavné
pojednávanie vykonal v neprítomnosti obžalovaného v zmysle § 252 ods. 2 Trestného poriadku,

keď tento napriek včasnému doručeniu predvolania sa na hlavné pojednávanie bez ospravedlnenia
nedostavil (č.l. 184). Obžalovaný v prípravnom konaní uviedol adresu na doručovanie písomností (č.l.
6), pričom zmenu tejto adresy neoznámil.

5. Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením výpovede obžalovaného (č. l. 6

- 10), výpovedí svedkov N. S. (č. l. 21 - 31), N. Y. (č. l. 33 - 40) a S. H. (č. l. 46 - 53), oboznámením
znaleckéhoposudkuč.33/2020(č.l.68-91),oboznámenímodbornéhovyjadreniazodňa18.02.2019(č.
l. 61) a čítaním listinných dôkazov, z nich predovšetkým: uznesenie o pribratí znalca zo dňa 12.03.2020
(č. l. 66 - 67), príkaz Okresného súdu Trnava na vyšetrenie duševného stavu obžalovaného sp. zn.
4Tp/19/2020 zo dňa 11.03.2020 (č. l. 65), plnomocenstvo (č. l. 32 a 54), čiastočný výpis z listu vlastníctva

č. 6326 (č. l. 93 - 94), lustrácie na obžalovaného (odpis registra trestov, výpis z ústrednej evidencie
priestupkov).

K výroku o vine:

6. Na základe vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd hodnotiac produkované dôkazy
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo, ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku dospel bez
akýchkoľvek rozumných pochybností k záveru, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v skutkovej vete
tohtorozsudku,tentonapĺňavšetkyzákonnéznakyprečinuopilstvapodľa§363ods.1Trestnéhozákona

(v spojitosti s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného
zákona) a dopustil sa ho obžalovaný U. H. ako trestne zodpovedný subjekt.

7. Obžalovaný sa vo svojej výpovedi v prípravnom konaní (č.l. 6 - 10) dňa 03.02.2020 priznal k spáchaniu
skutku, dodal, že veľmi ľutuje svoje konanie, mrzí ho, čo spôsobil, nikomu nechcel ublížiť ani spôsobiť

škodu. K priebehu skutku sa vyjadril v tom zmysle, že začiatkom decembra 2018 prišiel domov z
Holandska, kde pracoval ako robotník pre poľskú personálnu agentúru Agripool. Býval u rodičov doma
v obci X.. Dňa 18.01.2019 mal odísť naspäť do Amsterdamu. Mal tam ísť autobusom z Bratislavy. Keď
odchádzal z domu, mama mu dala 200 eur na cestu a ešte mu zavolala taxík, aby stihol rýchlik z Trnavy
do Bratislavy. Na vlakovej stanici zistil, že rýchlik do Bratislavy meškal a že nestihne v Bratislave autobus

do Holandska. Na stanici stretol kamaráta N. Y. a ten ho začal nahovárať, aby si s ním dal drogy. On
s týmto súhlasil, aj keď predtým nemal už 4 roky žiadnu drogu, ale v tej chvíli dostal na drogu chuť.
S N. Y. teda išiel vlakom z Trnavy do Serede, kde si u nejakého jeho známeho kúpili pervitín. Keď N.
pervitín priniesol, tak si ho obaja pichli do žily a potom sa prechádzali po Seredi a o 4 hod. ráno išli
vlakom znovu do Trnavy. V Trnave išli za ďalším kamarátom N. Y., ktorého dovtedy nepoznal. Išli za

ním do nejakého bytu v U. na ulici H.. G. XX. Keď do tohto bytu prišli, tak videl ako tam ten N. kamarát
pripravuje výrobu pervitínu. Okrem toho tam mal aj veľa nového oblečenia, podľa neho to boli kradnuté
veci. V tomto byte bol v sobotu, t.j. 19.01.2019 celý deň. Okrem neho tam bol ten N. kamarát aj s jeho
priateľkou, ktorej meno tiež nevie. Všetci tam na tom byte boli a fetovali, teda dávali si do žíl pervitín.
V pondelok ráno sa na tom byte prebral a N. tam nebol a obžalovaný sa rozhodol, že si zoberie veci a

že pôjde už z bytu preč. Ten N. kamarát mu ale povedal, že má odísť až keď príde N.. Obžalovaný mupovedal, že odíde kedy chce a že na N. čakať nebudem, čo ho nahnevalo. Kvôli tomu sme sa s týmto
N. kamarátom pohádali. Navyše mal vtedy halucinácie a pod vplyvom tých drog počul nejaké hlasy,
zdalo sa mu, že počuje vojakov alebo policajtov. Na to vyšiel z bytu a išiel sa pozrieť na iné poschodia a

hľadal týchto vojakov či policajtov. Medzitým ako vyšiel z bytu, ten N. kamarát mu niektoré veci a kufor
z bytu vyhodil niekam na chodbu. On si tieto veci našiel, ale zistil, že tam nejaké veci chýbajú a že ostali
v byte N. kamaráta. Chcel si z bytu ten zvyšok svojich vecí zobrať, ale tým, že bol stále pod vplyvom
drog a bol zmätený a rozrušený, tak v tom momente nevedel, ktorý byt to je. Nevedel, ktoré dvere sú
od bytu, v ktorom mu ostali veci. Pozeral po všetkých dverách, všetky dvere boli zatvorené. Tak začal

klopať postupne na všetky dvere, ale nikto mu neotváral a tak do jedných dverí kopol. Myslel si, že sú
to dvere bytu N. kamaráta. Keď do tých dverí takto kopal, zrazu začul, že niekto hovorí, že už voláme
políciu. Všimol si, že na vedľajšom byte otvorili dvere nejaká babka a dedko a tých začal prosiť, nech
mu pomôžu, že hľadá byt, kde má veci. Ako im to hovoril, tak vošiel do ich bytu, kde mu hovorili, aby
odišiel, že u nich žiadne jeho veci nie sú. Potom z ich bytu vyšiel, išiel som k dverám ďalšieho bytu a asi
kopol aj do tých. V tomto čase bol zmätený a netušil, čo robí. Nechcel nikomu ublížiť, spôsobiť žiadnu

škodu ani narušiť súkromie, chcel len nájsť byt, v ktorom mal svoje veci a zobrať si ich. Medzitým však
prišla polícia, ktorá mu ukázala kufor hodený niekde na chodbe. V tomto však neboli jeho doklady a ktoré
ostali v byte. Keď prišla polícia, táto ho zaviezla na psychiatrické oddelenie trnavskej nemocnice, kde
bol hospitalizovaný do 07.02.2019. Potom chcel ísť dobrovoľne na liečenie na psychiatrické oddelenie
v Trnave. Na protidrogovom ani inom liečení nikdy nebol, akurát po tomto skutku bol hospitalizovaný na

psychiatrickom oddelení v trnavskej nemocnici. A tiež, keď bol v base, tak mal nariadené a absolvoval
tam protitoxikologické liečenie. Z basy ho prepustili asi pred piatimi rokmi a odvtedy drogy užil len dva
razy. Prvýkrát to bolo po roku po prepustení z basy a druhýkrát to bolo cez ten víkend, kedy spáchal
skutok. Na otázku vyšetrovateľa, či vedel, aký stav mu užitie drog spôsobí uviedol, že si myslel, že mu
drogy urobia dobre, že mu bude super, ale v tomto prípade bol agresívny. Bolo to asi kvôli tomu, že ich

užil po dlhej dobe a že sa nevedel dostať po svoje veci.

8. Obžalovaného zo spáchania skutku usvedčujú aj výpovede svedkov - poškodených N. S. (č. l. 21 -
31), N. Y. (č. l. 33 - 40) a S. H. (č. l. 46 - 53).

9. Z výpovede svedka - poškodeného N. S. u prípravného konania zo dňa 13.08.2020 (č.l. 21 - 31)
vyplýva, že je vlastníkom dvojizbového bytu č. 55 na 3. poschodí na ulici H.. G. XX D. U. je jeho
manželka Z. S., pričom manželka ako vlastníčka bytu ho splnomocnila, aby ju zastupoval. V januári 2019
v doobedňajších hodinách počul, že na chodbe pred ich bytom je nejaký buchot. Pozrel sa cez „kukátko“
dverí a videl, že nejaký muž kope do dverí suseda Y. a tak zavolal políciu. Chvíľu na to počul buchnutie

aj do ich dverí a tak ich otvoril. Na chodbe bol muž vo veku asi 35 rokov, vysoký bol asi 180 cm, strednej
postavy. Tento muž mu pripadal nepríčetný, bol rozčúlený. Ten muž mal oblečené tepláky a bol obutý v
domácich papučiach. Tiež mal oblečenú mikinu. Vlasy mal krátke a hnedej farby. Ako otvoril dvere, tak
sa tohto muža spýtal, že čo tam robí. On povedal, že býva v byte a ukázal na dvere suseda Y.. Svedok
sa pozrel na dvere suseda Y. a videl, že sú vykopnuté. Spýtal sa ho, že prečo tie dvere vykopol a on

mu na to povedal, že on tam býva. Svedok mu na to povedal, že určite tam nebýva. Potom tento muž
vbehol do bytu suseda Y., tak išiel za ním a stále mu hovoril, že tam nebýva, nech ide z toho bytu preč.
On mu na to povedal, že hľadá nejakých chalanov a že sú tam kamery a že ho stále niekto sníma a
sleduje. Dokola opakoval takéto veci, čo nedávali zmysel. Následne vybehol z bytu suseda Y. a vbehol
do ich bytu. Keď bol v ich byte, tak si vyhrnul rukávy a ukazoval mu, že má dopichané ruky po užití drog.

Tento muž bol len zmätený a nepríčetný, nebol agresívny. Keď k nim vbehol do bytu, vošiel do detskej
izby a tam znova hovoril, že tam musia byť tie kamery. Svedok ho v detskej izbe chytil za ruky a ťahal ho
von a hovoril mu, že tam určite nebýva. Podarilo sa mu ho vytlačiť na chodbu bytu, kde otvoril skrinku
a zase hovoril, že tam budú tie kamery. Vtedy ho zase chytil a vytlačil na spoločnú chodbu pred byty.
Tam mu povedal, aby sa išiel pozrieť na nižšie poschodia bytovky, že tam budú asi kamery a on naozaj

utekal dole po schodoch. Potom zdola počul nehorázny rev a cez „kukátko“ videl, že ten muž uteká
hore schodmi a za ním policajti. Pred dverami suseda Y. ho chytili a tam ho spacifikovali. Ten muž im
neodcudzil nič z bytu, nikomu neublížil. Akurát trocha poškodil jazýček zámku na vchodových dverách.
V danej veci mu teda nevznikla žiadna škoda.

10. Svedok - poškodený N. Y. sa pri svojej výpovedi z prípravného konania dňa 21.01.2019 (č. l. 33 -
40) vyjadril v tom zmysle, že vlastníkom jednoizbového bytu na treťom poschodí v bytovom dome na
adrese H.. G. Č.. XX je jeho dcéra S. H.. Daný byt užívam on a zdržiava sa tam asi tak 10-krát do roka.
Dnes (t.j. dňa 21.01.2019) mu v čase 09:00 až 9:30 hod. telefonoval sused pán S. a povedal mu, že mána byte vykopnuté dvere a potom odovzdal telefón príslušníkovi PZ. Ten policajt mu následne povedal,
že je potrebné, aby prišiel na miesto. Svedok zavolal dcére, ktorá je vlastníčkou. Dcéra prišla na miesto
medzi 10:00 hod. a 10:30 hod., prezrela byt a všetko bolo v poriadku. Následne išla pre mňa do M. a

následne ho odviezla do U.. Svedok si prezrel byt a zistil, že z bytu nebolo nič odcudzené. Poškodené
boli iba vchodové dvere a zámok dverí a to tak, že bola prasknutá kolmá lišta, kde je vsunutý zámok a
celé dvere sa musia vymeniť. Poškodením dverí mu vznikla škoda minimálne 100 eur.

11. Svedkyňa - poškodená S. H. pri svojom výsluchu v prípravnom konaní dňa 13.08.2020 (č. l. 46 - 53)

uviedla, že je vlastníčkou bytu č. 56 nachádzajúceho sa na 4. poschodí v bytovom dome súp. č. 2790
vo vchode č. XX na ulici H.. G., ktorý dostala darom v roku 2015 od svojho otca N. Y.. Byt využíva len
jej otec N. Y., ktorý v ňom prespáva podľa potreby, inak býva na chalupe v M.. Byt je celý zariadený, je
pripojený ku všetkým prípojkám. Niekedy v januári roku 2019 jej v doobedňajších hodinách telefonoval
jej otec N. Y. a povedal, že mu volal sused, asi pán S., že im na byte niekto vykopol dvere. Otec sa v
tom čase nachádzal v M. na chalupe. Hneď po tomto telefonáte išla do bytu na Smetanovej ulici, pričom

tam už bola polícia. Páchateľ sa na mieste nachádzal tiež, bol už spútaný. Byt skontrolovala a zistila,
že okrem rozbitých vchodových dverí, v ňom nebolo nič poškodené ani z neho nebolo nič odcudzené.
Na to išla pre otca do Rastislavíc a vrátila sa s ním do bytu, aby si aj on skontroloval svoje veci. Ani
otcovi však nebolo z bytu nič odcudzené. Vchodové dvere boli poškodené takým spôsobom, že lišta, v
ktorej je zámok, bola prasknutá, takže dvere ostali nefunkčné. Za nové dvere zaplatila okolo 500 eur.

Hodnota dverí, ktoré páchateľ poškodil bola cca 100 eur, ktorá jej týmto poškodením ako majiteľke bytu
vznikla, ale ktorú nežiada nahradiť.

12. V znaleckom posudku č. 33/2020 (č. l. 68 - 91), znalkyňa z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria
a sexuológia MUDr. Dana Šedivá konštatovala, že u obžalovaného bola v čase spáchania skutku zistené

závažná duševná porucha - Porucha psychiky a správania zapríčinená užívaním iných stimulancií
(amphetamíny, metamphetamíny), psychotická porucha. Obžalovaný v čase spáchania skutku bol
masívne odklonený od reality, trpel paranoidne-perzekučnými bludmi, vo vnímaní akustické halucinácie.
Ovládacie a rozpoznávacie schopnosti obžalovaného v čase spáchania trestného činu znalkyňa hodnotí
ako vymiznuté v plnom rozsahu. Obžalovaný vzhľadom na svoj duševný stav nemohol v čase spáchania

skutku rozpoznať jeho protiprávnosť a nemohol ovládať svoje konanie. Daný duševný stav si však
navodil sám, je chronickým užívateľom psychoaktívnych látok, bol si vedomý možného vplyvu na jeho
organizmus, nejednalo sa o prvé užitie drogy.

13. Zo záverov odborného vyjadrenia spoločnosti ADLER Plus, s.r.o. zo dňa 18.02.2019 (č.l. 61) vyplýva,

že priemerná hodnota bežne použitých vchodových bytových dverí je 100 eur.

14. Podľa § 363 ods. 1 Trestného zákona kto sa požitím alebo aplikáciou návykovej látky, hoci aj
z nedbanlivosti, privedie do stavu nepríčetnosti, v ktorom sa dopustí konania, ktoré má inak znaky
trestného činu, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov; ak sa však dopustí konania, ktoré

má inak znaky trestného činu, na ktorý zákon ustanovuje miernejší trest, potrestá sa týmto miernejším
trestom.

15. Podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona kto neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam
neoprávnene zotrvá, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

16.Podľa§194ods.2písm.b)Trestnéhozákonaodňatímslobodynajedenrokažpäťrokovsapáchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu,

17. S poukazom na vyššie uvedené dôkazy dospel súd k skutkovému priebehu tak ako bol tento

popísaný v podanej obžalobe, resp. ako je definovaný aj v skutkovej vete rozsudku. Z vykonaných
dôkazov dospel súd súčasne k jednoznačnému záveru, že obžalovaný naplnil skutkovú podstatu
trestného činu opilstva podľa § 363 ods. 1 Trestného zákona, keď ako trestne zodpovedný subjekt
z vedomej nedbanlivosti (pretože duševný stav si navodil sám ako dovtedy neliečený a chronický
užívateľ psychoaktívnych látok, ktorý si bol vedomý možného vplyvu užitej drogy na jeho organizmus)

sa dostal do stavu nepríčetnosti aplikáciou návykovej látky - pervitínu, a v tomto stave nepríčetnosti
(t.j. nemohol v čase spáchania skutku rozpoznať jeho protiprávnosť a nemohol ovládať svoje konanie)
sa dopustil konania (neoprávnene vnikol do obydlia poškodených a čin spáchal prekonaním prekážky,
ktorej účelom je zabrániť vniknutiu - vykopnutím uzamknutých vchodových dverí), ktoré vykazuje znakyprečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, teda trestného
činu stíhaného miernejšie ako trestný čin opilstva.

K výroku o treste:

18. Vo vzťahu k rozhodnutiu o treste vykonal súd dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, pričom
z oboznámených listinných dôkazov bolo zistené nasledovné:

19. Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bola doposiaľ 9-krát súdne trestaný s tým, že
Okresným súdom Trnava sp. zn. 24T/25/2016 zo dňa 23.03.2016 bol obžalovaný uznaný vinným zo
spáchania prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, za ktorý mu bol uložený trest odňatia
slobody vo výmere 8 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 2
roky a 6 mesiacov, t.j. do 30.04.2020.

20. Vo výpise ústrednej evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný spáchal tri priestupky. V roku 2015
spáchal priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990
Zb. o priestupkoch, dňa 15.05.2015 sa dopustil priestupku na úseku dopravy podľa § 4 ods. 1 písm. a)
zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a dňa 18.10.2017 sa dopustil priestupku podľa § 108 písm. e)
zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach (prechod cez koľaje na nedovolenom mieste).

21. Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

22. Citované ustanovenie Trestného zákona zakotvuje účel trestu. Vyplýva z neho, že trest plní funkciu
ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie
(t.j. zabránenie v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (t.j. výchova k riadnemu životu), a
jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej

prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti) .

23. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho
následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu
obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Súd po zvážení všetkých rozhodných skutočností

dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, postupoval v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona,
pričom zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona (priznal sa
k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval) a priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno
m) Trestného zákona (bol už za trestný čin odsúdený).

24. Súd konštatuje, že v rámci systematiky trestov v Trestnom zákone je trest odňatia slobody síce
najprísnejším trestom, ale za každých okolností nemusí byť aj tým najvhodnejším na naplnenie účelu
trestu. Napriek tomu, že obžalovaný spáchal stíhaný trestný čin počas plynutia skúšobnej doby jeho
podmienečného odsúdenia v inej trestnej veci (trestné konanie vedené pred Okresným súdom Trnava
pod sp. zn. 24T/25/2016), je treba brať súčasne ohľad na to, že obžalovaný aktuálne pracuje, legálnym

spôsobom si zarába na živobytie a podľa názoru súdu je pre spoločnosť prínosnejšie, ak obžalovaný
naďalej zostane začlenený do spoločnosti a v pracovnom procese, ako ho trestať za nedbanlivostný
trestný čin (ktorý mal minimálne následky na majetku a žiadne následky na živote a zdraví iných osôb)
práve trestom odňatia slobody. Oveľa vhodnejším trestom, vzhľadom na okolnosti prípadu (privedenie
sa do stavu nepríčetnosti z nedbanlivosti) a následky činu (minimálna a v konaní ani neuplatnená

škoda na vchodových dverách), je v rámci či už individuálnej prevencie obžalovaného, resp. generálnej
prevencie spoločnosti, postihnúť obžalovaného za takýto trestný čin na jeho majetku, a to peňažným
trestom. Obžalovaný môže naďalej pracovať, socializovať sa, vytvárať hodnoty prínosné pre spoločnosť,
a zároveň je peňažným trestom primerane varovaný (aj) do budúcnosti, aby sa podobných skutkov
vyvaroval. Uloženie peňažného trestu v prípade obžalovaného zodpovedá aj zásade postihu páchateľa

tak, aby bola čo najmenej zasiahnutá jeho rodina a blízke osoby, vyjadrenej v § 34 ods. 3 Trestného
zákona. Uloženie prísnejšieho trestu, najmä trestu odňatia slobody, by v prípade stíhaného skutku nijak
významnejšie nepôsobilo v rámci generálnej prevencie, avšak bolo by neprimerane prísne v rámci
individuálnej prevencie pre obžalovaného.25. Súd pri vymeriavaní výšky peňažného trestu zohľadnil obžalovaným prezentované príjmy - čistý
mesačnýpríjem1.100eur(č.l.6),adospelkzáveru,žepeňažnýtrestvovýške1.000eurbudeprimeraný

konaniu páchateľa a následkom činu. Zároveň podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona určil obžalovanému
pre prípad, že by bol výkon peňažného trestu úmyselne zmarený, aj náhradný trest odňatia slobody vo
výmere 8 (osem) mesiacov.

K otázke náhrady škody:

26. V predmetnom konaní si svedok - poškodený N. Y. uplatnil nárok na náhradu škody vo výške
minimálne 100 eur (č.l. 37), napriek tomu, že z oboznámených listinných dôkazov vyplýva, že tento nie
je vlastníkom bytu na liste vlastníctva č. 6326, ale vlastníčkou je jeho dcéra S. H., ktorá si však ako
poškodenážiadnuškoduvkonaníneuplatňovala.Nazákladeuvedenéhodospelsúd,žepoškodenýN.Y.
si neuplatnil škodu riadne, a preto o ním uplatnenom nároku v rámci adhézneho konania nerozhodoval.