Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Friday, June 19, 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17C/57/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112208572

Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Benčová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8112208572.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Lenkou Benčovou v spore Ž. Y.. K. S., C.. V., W.. XX.X.XXXX,
F. U. XX, XXX XX T., právne zastúpená Peter Farkaš advokátska kancelária, spol. s r.o., Prešov, proti
žalovaným 1./ Y.. K. S., W.. XX.X.XXXX, F. S. XX, XXX XX T., 2./ Y. A., W.. X.XX.XXXX, F. X. XX,

XXX XX T., 3./ H. N., W.. XX.X.XXXX, F. Y. Č. XXXX/XX, XXX XX T., žalovaní v 2. a 3. rade zastúpení
JUDr. Lukášom Kišeľakom, advokátom, Jarková 63, 080 01 Prešov, za účasti intervenienta na strane
žalovaného v 2. rade Slovenská správa ciest, Miletičova 19, 825 19 Bratislava, IČO: 003328, o určenie
vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na LV č. 9758, katastrálne územie Prešov, parcela
registra C č. 6186/1, o výmere 2298 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a parcela registra
C č. 6186/33 o výmere 1034 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, p a t r i a do podielového
spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v 1.rade, obom v podiele 1 k celku.

II. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovaným v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

ECLI:SK:OSPO:2020:8112208572.18
17C/57/2012- 535
IČS: 81122085721. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.3.2012 domáhala určenia, že
nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na LV XXXX katastrálne územie Prešov, parcela registra Z.

Č.. XXXX/X, I. U. XXXX Y., druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcela registra Z. Č.. XXXX/
XX, I. U. XXXX Y., druh pozemku zastavané plochy a nádvoria (ďalej tiež ako „sporné nehnuteľnosti“) v
celosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov Y.. K. S. E. Y.. K. S..

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným v 1. rade uzatvorila dňa 25.8.1990 manželstvo,

pričom v čase existencie manželstva nadobudli okrem iného do bezpodielového spoluvlastníctva sporné
nehnuteľnosti a to dňa 8.8.2007 pod č. k. U. XXXX/XXXX. Uvedené nehnuteľnosti boli následne pod č.
k. U. XXXX/XXXX odplatne prevedené na žalovaného v 2. rade, pričom pri tomto prevode nebol daný
súhlas žalobkyne. Žalovaný v 2. rade neskôr darovacou zmluvou pod č. k. U. XXX/XXXX previedol
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na žalovaného v 3. rade.

3. Žalobkyňa ako dôkazy označila sobášny list, rozsudok Okresného súdu Prešov č.k.
14C/292/2008-41, kúpno-predajnú zmluvu zo dňa 18.7.2007, kúpno-predajnú zmluvu zo dňa 6.10.2008,
odpoveď žalovaného v 1. rade zo dňa 25.4.2012 vo veci dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho
úkonu, výpis z LV č. XXXX.

4. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní uviedol, že je pravdou, že previedol majetok nadobudnutý za
trvaniamanželstvanažalovanéhov2.radekúpnouzmluvouzX.XX.XXXX. Oexistenciitohtomajetku
žalobkyňa vedela, ale o tom, že ho previedol kúpnou zmluvou nevedela. Po rozvode niekoľkokrát riešili
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“), vysporiadali sa mimosúdnou
dohodou. Bývalá manželka, keď sa dozvedela o tom, že pozemky odpredal, podala túto žalobu.

Žalovaný v 1. rade tvrdil, že peniaze z kúpnej zmluvy z odpredaja týchto pozemkov neboli vyplatené. On
chcel tento majetok zachrániť. V čase, keď robili túto kúpnu zmluvu, boli so žalovaným v 2. rade priatelia
a takto sa dohodli. V tom čase už hrozilo, že manželka podá návrh na rozvod a pre neho to bola jediná
možnosť ako tento majetok získať a nedeliť ho.

5. Žalovaný v 2. rade uviedol, že je pravdou, že so žalovaným v 1. rade uzatvoril kúpnu zmluvu, o
jeho rodinných pomeroch on nič nevedel, ani o tom, že sa idú rozvádzať. Pokiaľ ide o kúpnu cenu, túto
riadne vyplatil v kancelárií žalovanému v 1. rade. Peniaze získal tak, že syn zobral úver, druhý syn bol
v zahraničí a mal k dispozícii peniaze a keďže sa jednalo o majetok pre rodinu, oni poskytli peniaze.
Tiež on s manželkou priložili vlastné peniaze. Žiaden doklad o výplate si nevyhotovili, ale odovzdal ich

žalovanému v jeho kancelárii. Naviac aj v kúpnej zmluve sa uvádza, že došlo k prevzatiu kúpnej ceny.

6. Žalovaný v 3. rade so žalobou nesúhlasil a vzniesol námietku premlčania.

7. Uznesením zo dňa 6.5.2013 súd pripustil zmenu žaloby v zmysle podania žalobkyne zo dňa
21.11.2012 v znení, že súd určuje, že nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, katastrálne

územie Prešov, parcela registra Z. Č.. XXXX/X, I. U. XXXX Y., druh pozemku zastavané plochy a
nádvoria, parcela registra Z. Č.. XXXX/XX I. U. XXXX Y., druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
patria do podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v 1.rade, obom v podiele 1 k celku.

8. Žalobkyňa tvrdila, že vznesená námietka premlčania zo strany žalovaného v 3. rade je

neopodstatnená, lebo predmetný právny úkon bol neplatný od samého začiatku a to s poukazom na
to, že z časovej súvislosti uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi žalovaným v 1. rade a
žalovaným v 2. rade, ktorá kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 6.10.2008 a podaním návrhu na rozvod,
ktorý bol podaný dňa 7.10.2008, je viac ako zrejmý účel prevodu nehnuteľností na žalovaného v 2. rade
a to obísť kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa rozsahu a trvania BSM. O to viac

sa takéto konanie prieči dobrým mravom a je právom neprijateľné. Na základe tvrdení žalovaného v
1. rade nebola kúpna cena za prevod nehnuteľnosti žalovaným v 2. rade do dnešného dňa vyplatená.
Teda má za to, že chýbala vážnosť vôle žalovaného v 1. rade nehnuteľnosti na žalovaného v 2. rade
skutočne previesť a zároveň vážnosť vôle žalovaného v 2. rade nehnuteľnosti skutočne nadobudnúť.Predmetný právny úkon je neplatný od samého začiatku a nemohol mať za následok vznik, zmenu
alebo zánik práv alebo povinností a to aj napriek tomu, že príslušná správa katastra zapísala vlastnícke
právo do katastra nehnuteľností na základe absolútne neplatného právneho úkonu. Bezpodielové

spoluvlastníctvo manželov (žalobkyne a žalovaného v 1. rade) právoplatne zaniklo dňa 7.7.2009.
Nakoľko BSM k nehnuteľnostiam nebolo do troch rokov od jeho zániku vyporiadané dohodou, ani ho do
troch rokov na návrh niektorého z manželov nevyporiadal súd, platí, že predmetné nehnuteľnosti sú v
podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného v 1. rade a že podiely oboch spoluvlastníkov sú
rovnaké. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že bola svedkom priateľstva exmanžela so žalovaným v 2.

rade. Pomáhal mu finančne. Žalovaný v 2. rade mal problémy s financiami, chodieval pracovať do firmy
exmanžela. Žalovaný v 2. rade nemal peniaze, aby si mohol dovoliť kúpiť pozemok. Žalobkyňa
zdôraznila, že návrh na rozvod manželstva podávala 7.10.2008 a deň pred tým uzavrel bývalý manžel
so žalovaným v 2. rade kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľnosti, ktoré patrili do BSM. S manželom nemali
zrušené BSM za trvania manželstva. Nevedela, že manžel kúpil takýto pozemok. Tento údaj zistila až
na katastri. Po rozvode vykonali vysporiadanie majetku dohodou, resp. to urobil bývalý manžel a ona to

akceptovala. Súčasťou dohody však nebol tento pozemok, o tomto pozemku mala nejaké informácie,
manžel sa k nemu vyjadril tak, že ho predal pánu A., čo mu ona neverila. Z reči sa dozvedela, že
žalovaný v 2. rade dlhoval žalovanému v 3. rade nejaké peniaze a ten chcel, aby naňho prepísal svoj
dom. Žalovaný v 2. rade s tým nesúhlasil, preto prepísal ich majetok. Žalovaný v 2. rade sa viackrát
vyjadroval o zlej finančnej situácii v rodine a zrejme to ho viedlo k tomu, že urobil tento finančný podraz

bývalému manželovi.

9. Žalovaný v 1. rade uviedol, že uznáva vlastnícke právo žalobkyne. Z jeho strany sa jednalo o
fingovanú zmluvu, pretože sa u nich schyľovalo k rozvodu a on mal záujem rýchlo konať, aby mohol
prepísať vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktoré chcel mať. Žalovaný v 2. rade bol ich rodinný priateľ, bol

spoločník vo firme, preto ho oslovil a účelovo na neho dal prepísať tento majetok. O tomto postupe boli
informovaní aj jeho rodičia a blízki priatelia. Žalovaného v 2. rade dotoval finančne, ako aj jeho rodinu.
Dodnes mu dlhuje peniaze jeho syn. Mal v ňom 100 %-nú istotu. Žalovaný v 2. rade mu žiadnu kúpnu
cenu nevyplácal, v tej dobe ani nemal peniaze. Pracoval ako nočný strážnik, nemal z čoho vyplatiť 1 400
000 Sk. Jeho syn s manželkou sa vrátili z Holandska, ale peniaze investovali do pozemku v V. a do auta.

Žalovaný v 2. rade sa votrel do priazne ich rodiny. Žalovaný v 1. rade má firmu na plastové okná, pričom
firma vymieňala okná na rodinnom dome manželky žalovaného v 2. rade, aj jeho rodičovskom dome,
kde dlho čakali za peniazmi. Podarilo sa mu v Y. otvoriť pobočku firmy, ktorú viedla neter žalovaného v
2. rade, ale táto činnosť pod jej vedením skončila zle. Dlhovala im 20 000 € a v súvislosti s vymáhaním
tejto dlžoby vie, že jej rodičia museli predať chatu, aby vyplatili za ňu tento dlh. Syn žalovaného v 2. rade

si od neho požičal peniaze na zaplatenie tovaru, za 3 dni ich mal vrátiť. Prešli 3 roky, neurobil to dodnes.
Žalovaný v 1. rade ďalej uviedol, že pozemky, ktoré kupoval a previedol na žalovaného v 2. rade,
nadobudol bez vedomia žalobkyne. Nevedela ani že ich previedol na neho. V dobe, keď uzatváral kúpnu
zmluvu so žalovaným v 2. rade, bral to ako jedinú možnosť, v tej dobe mu dôveroval a prejednal to aj
so svojimi rodičmi, ktorí sa s tým síce nestotožnili, ale trval na tomto postupe a povedal im, že na nich

tento majetok nemôže previesť. Všetky podklady v súvislosti s prevodom prichystal, pričom žalovaný v
2. rade s tým nemal žiadne náklady, dokonca podpísal aj plnú moc jeho otcovi, že môže v jeho mene
konať. Tiež išiel k notárovi, kde podpísal plnú moc. Časovo sa vôbec neponáhľali. Bol dohodnutý s ním,
že to prevedie naspäť na žalovaného v 1. rade, dokonca dal plnú moc jeho otcovi. Stačilo, keby otec v
mene žalovaného v 2. rade urobil zmeny na katastri. Mohlo sa to takto zrealizovať. O tom, že žalovaný v

2. rade previedol majetok na žalovaného v 3. rade on vôbec nevedel. Zistil to až po začatí tohto konania.
Žalovaný v 1. rade poprel, že by mu žalovaný v 2. rade vyplácal peniaze v kancelárii, v tom čase mu
požičiavalpeniazenacigaretyanabežnúpotrebu.Drobnýmipôžičkamihovydieral,viackrátledvadošiel
autom na “Pavlovičák“ s tým, aby mu požičal 10-20 eur. Viackrát u nich prežil na chate 3 dni, kde
mal zabezpečený plný servis, mal s ním rovnakú záľubu, chodili na ryby, jeho to nestálo ani cent.

10. Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 17C/57/2012-98 zo dňa 6.5.2013 žalobe vyhovel a určil, že
sporné nehnuteľnosti patria do podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v 1. rade v podiele
u oboch v 1.

11. Na odvolanie žalovaných v 2. a 3. rade Krajský súd v Prešove uznesením č. k.
8Co/174/2013-143 zo dňa 26.6.2014 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Napadnutý rozsudok bol zrušený z procesných dôvodov, keďže žalovanému v 3. nebolo doručené
predvolanie na pojednávanie.12. Podaním doručeným súdu dňa 25.3.2019 oznámila SR - Slovenská správa ciest vstup do sporu
ako intervenient na strane žalovaného v 2. rade. Právny záujem zdôvodnila tým, že v prípade

právoplatného verdiktu súdu, že pozemky zapísané na LV 9758 ako parcely Z. XXXX/X I. U.Y. XXXX Y.
E. T. Z. XXXX/XX I. U. XXXX Y., patria do podielového vlastníctva žalobkyne a žalovaného v 1. rade,
že kúpna zmluva zo dňa 6.10.2008 uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade je
neplatná, je dôvodná hrozba, že táto neplatnosť postihne aj kúpnu zmluvu č. XXX/XXXX/XXXX zo dňa
13.6.2011 uzatvorenú medzi žalovaným v 2. rade zastúpeným žalovaným v 1. rade ako predávajúcim

a SR zastúpenou Slovenskou správou ciest ako kupujúcim, čoho právnym následkom bude neplatné
nadobudnutie vlastníckeho práva Slovenskou republikou k parcele č. Z. XXXX/XX I. U. XXXX Y. a k
parcele č. Z. XXXX/XX I. U. X Y., všetko pôvodne zapísané na LV XXXX. Následne hrozí zo strany
žalobkyne a žalovaného v 1. rade vznik zodpovednostného vzťahu voči Slovenskej republike z dôvodu
existencie líniovej stavby - cesty „I/68 Prešov - odbočka Škultétyho - ZVL“ na pozemkoch parcela
č. XXXX/XX E. T. Č.. Z. XXXX/XX, čo do nárokov na náhradu škody, resp. vydania bezdôvodného

obohatenia za kúpu, ktorých Slovenská republika vyplatila zo štátneho rozpočtu sumu 422 000 eur.

13. Súd doplnil dokazovanie výsluchom žalovaného v 2. rade, žalovaného v 3. rade, svedka R.
S., oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to spisom Katastrálneho úradu v Prešove U. XXXX/
XXXX E. U. XXXX/XXXX, dohodou o vyporiadaní BSM, vyjadreniami procesných strán, zmluvou o

nájme nehnuteľností, dohodou o užívaní, splnomocnením zo dňa 11.03.2010 a 08.11.2011, čestným
prehlásením ako aj ostatným spisovým materiálom a na základe vykonaného dokazovania zistil tento
skutkový stav:

14. Dňa 25.8.1990 uzatvorila žalobkyňa a žalovaný v 1. rade manželstvo, ktoré bolo rozvedené

rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 14C/292/2008-41 zo dňa 15.5.2009, právoplatný 7.7.2009.

15. Kúpno-predajnou zmluvou zo dňa 18.7.2007 predávajúci R.. T. Q. E. A. Q. odpredali kupujúcemu
Y.. K. S. nehnuteľnosti zapísané na Správe katastra Prešov na N. XXXX, pozemok parcelné č. XXXX/X
U. U. XXXX Y., druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a pozemok parcela č. XXXX/XX I. U. XXXX

Y., druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, za kúpnu cenu 1 550 000 Sk. Vklad vlastníckeho práva
bol povolený Správou katastra Prešov dňa 8.8.2007 pod U. XXXX/XX.

16. Kúpno-predajnou zmluvou zo dňa 6.10.2008 žalovaný v 1. rade odpredal žalovanému v 2. rade
predmetné nehnuteľnosti. V článku 3 je uvedené, že predávajúci predáva nehnuteľnosť kupujúcemu

za vzájomne dohodnutú cenu 1 550 000 Sk. Kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu v hotovosti pri
podpise tejto zmluvy. V zmysle článku 3 bod 3 predávajúci podpisom tejto zmluvy potvrdzuje prevzatie
finančnej čiastky uvedenej v článku 3 ods. 1 tejto zmluvy.

17. Darovacou zmluvou zo dňa 23.1.2012 žalovaný v 2. rade ako darca daroval obdarovanému

- žalovanému v 3. rade sporné nehnuteľnosti. Správa katastra Prešov povolila vklad vlastníckeho
práva rozhodnutím zo dňa 15.2.2012 pod č. U. XXX/XX. Na LV je uvedená poznámka: P 278/2012
poznamenáva sa, že prebieha súdne konanie na Okresnom súde Prešov pod č. 17C/57/2012 o určenie
vlastníckeho práva.

18. Kúpnou zmluvou zo dňa 7.3.2012 žalovaný v 3. rade odpredal sporné nehnuteľnosti spoločnosti
H. L., L..C..I.., ktorého konateľom je žalovaný v 3. rade. Vkladové konanie sa viedlo pod č. U. XXXX/
XXXX. Rozhodnutím zo dňa 5.4.2012 Správa katastra Prešov rozhodla o prerušení správneho konania
U. XXXX/XXXX až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Prešov o určenie
vlastníckeho práva pod sp. zn. 17C/57/2012. Na základe späťvzatia návrhu na vklad vlastníckeho práva,

Správa katastra Prešov rozhodnutím z 24.8.2012 konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva pod
U. XXXX/XXXX zastavila. Ďalším návrhom na vklad doručeným Správe katastra Prešov dňa 24.7.2012,
žalovaný v 3. rade podal návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti na základe kúpnej
zmluvy uzatvorenej dňa 24.7.2012 medzi ním a kupujúcim spoločnosťou H. L., L..C..I.. Správa katastra
Prešov rozhodnutím č. vkladu U. XXXX/XX povolila vklad vlastníckeho práva v prospech spoločnosti

H. L., L..C..I..

19. V čase rozhodovania súdu bol na LV č. XXXX vedený vlastník U., L..C..I.. U. X, T. M. V. U. XXXX/XX.20. V konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 28C/127/2010 sa žalobkyňa domáhala
voči žalovaným v 1. rade a 2. rade vyslovenia neplatnosti právneho úkonu (z obsahu predmetného
spisu vyplýva, že išlo o konanie o neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 6.10.2008). Žalovaný na 2. rade vo

vyjadrení k žalobe uviedol, že predmetné nehnuteľnosti kúpil od žalovaného v 1. rade. Celý odpredaj bol
uskutočnený s dobrou a slobodnou vôľou oboch strán a je pre neho nepochopiteľné, prečo sú problémy
s ich kúpou a kvôli čomu došlo k spochybneniu tejto kúpy zo strany bývalej manželky predávajúceho.
Nikdy neskúmal majetkové a tobôž nie rodinné pomery predávajúceho. Peniaze za kúpu vyplatil Y.. S.
osobne v hotovosti za prítomnosti oboch jeho rodičov. Predmetné konanie bolo zastavené uznesením

zo dňa 28.3.2011 z dôvodu späťvzatia žaloby.

21. V konaní vedenom pod sp. zn. 14C/107/2011 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému v 1. rade
vyporiadania BSM, pričom predmetné konanie bolo uznesením zo dňa 19.12.2011 zastavené z dôvodu
späťvzatia žaloby zo dňa 15.12.2011.

22. Dohodou o vyporiadaní BSM zo dňa 14.12.2011 žalobkyňa a žalovaný v 1. rade vyporiadali BSM s
tým, že v čl. III. Vyhlásenia účastníkov dohody, bod 5, účastník dohody Y.. K. S.Á. čestne vyhlasuje, že
všetky nehnuteľnosti uvedené v kúpno-predajnej zmluve zo dňa 6.10.2008 evidovanej Správou katastra
Prešov pod č. U. XXXX/XX, kde v čl. 1 zmluvné strany je ako predávajúci uvedený Y.. K. S. a ako kupujúci
uvedený Y. A. nikdy nepatrili do BSM účastníkov dohody, výslovne sa vzdáva s tým, prípadne súvisiacich

práv na uplatnenie nárokov z relatívnej neplatnosti právneho úkonu.

23. Dňa 24.1.2008 uzatvoril žalovaný v 1. rade dohodu, na základe ktorej sa dohodol s p. R. F.V., že do
31.1.2008 odstráni slamu z pozemku žalovaného v 1. rade, ktorá je na ňom uložená od júla 2007, alebo
súhlasí s platením nájmu, na ktorom sa dohodnú od dátumu nadobudnutia vlastníckych práv. Na rukou

písanej dohode sú podpísaní žalovaný v 1. rade, T.. F.Č., ako svedok Y. A. a ako svedok R. S.. Dňa
30.3.2008 uzatvoril žalovaný v 1. rade za spoločnosť FERAT Corporation, ako prenajímateľ a nájomca
AUREX, s.r.o., zmluvu o nájme nehnuteľnosti, predmetom ktorej bol prenájom časti pozemku (2500
m2) zapísané na LV XXXX T. Č. XXXX/X E. T. Č. XXXX/XX. Dňa 1.4.2008 podpísal ako vlastník REAL
TRADE Prešov, s.r.o. a ako žiadateľ FERAT Corporation dohodu o užívaní, predmetom ktorej bol voľný

prístup žiadateľa k pozemkom vedených na LV č. XXXX, T. Č. XXXX/X E. XXXX/XX, cez pozemok
vlastníka vedúci k pozemkom pod parcelným číslom XXXX/X E. XXXX/XX.

24. Dňa 4.1.2010 žalovaný v 2. rade ako prenajímateľ a nájomca U. L., L..C..I.. v zastúpení konateľom -
žalovaným v 1. rade uzatvorili zmluvu o nájme nehnuteľnosti. Predmetom zmluvy bolo dočasné užívanie

pozemkov par. č. XXXX/X I. U. XXXX Y. E. T.. Č.. XXXX/XX I. U. XXXX Y. A. W. N. Č.. XXXX. Nájomca
bol oprávnený užívať prenajaté pozemky s cieľom podnikateľskej činnosti. V čl. IV. cena prenájmu je
uvedené, že prenajímateľ berie na vedomie skutočnosť, že nájomca dňom podpísania tejto zmluvy
preberá na seba akékoľvek finančné záväzky vyplývajúce z jeho podnikateľskej činnosti na uvedených
pozemkoch a celkové finančné hospodárenie nájomcu patrí výlučne do jeho kompetencie. Nájomca

sa zaväzuje platiť v plnom rozsahu ročne daňové poplatky za prenajímateľa na základe platobného
výmeru. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. V ten istý deň, t.j. 4.1.2010 uzatvoril ako prenajímateľ
spoločnosť U. L., L..C..I.., v zastúpení konateľom - žalovaným v 1. rade a spoločnosť E., L..C..I.. ako
nájomca, zmluvu o nájme nehnuteľnosti, pričom predmetom zmluvy bol prenájom pozemkov zapísaných
na LV č. XXXX o výmere XXXX m2. Nájomca bol oprávnený užívať prenajaté pozemky s cieľom

skladovania materiálu - železného šrotu a kontajnerov. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Za
užívanie pozemkov sa stanovila základná ročná zmluvná cena vo výške 17 264 eur (520 095 Sk + DPH).
Dňa 31.10.2010 bola medzi vlastníkom spoločnosťou F., L..C..I.. a žiadateľom U. L., L..C..I.. uzatvorená
dohoda o užívaní, pričom predmetom tejto dohody bol voľný prístup žiadateľa k pozemkom vedeným na
N. Č.. XXXX T. T.. Č.. XXXX/X E. XXXX/XX cez pozemok vlastníka. Spoločnosť F., L..C..I.., E. U. T. Č..

XXXX/X umožní prejazd cez túto parcelu k parcelám XXXX/X E. XXXX/XX ako aj umožní voľný vstup
na uvedené parcely. V prípade, ak žiadateľ prístupu prenajme uvedené parcely inej osobe, je povinný
vlastníkovi platiť mesačný poplatok vo výške 331,94 eur + DPH za súhlas s používaním jeho parcely.

25. Dňa 11.3.2010 udelil žalovaný v 2. rade ako splnomocniteľ plnú moc žalovanému v 1. rade,

aby ho v celom rozsahu zastupoval pri všetkých právnych úkonoch týkajúcich sa predaja jeho majetku.
Jednalo sa o odpredaj časti pozemku na LV č. XXXX ako pozemok parc. Č.. V. XXXX/XX, zastavané
plochy a nádvoria v celkovej výmere 5333 m2 a parc. č. KNC XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria
v celkovej výmere 3 m2. Najmä ho splnomocnil ku všetkým právnym úkonom spojeným s odpredajompredmetnej nehnuteľnosti a v zastupovaní jeho osoby so záujemcom o kúpu: SR - Slovenská správa
ciest, Miletičova 19, Bratislava a na podpísanie kúpnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti. Pravosť
podpisov splnomocniteľa a splnomocnenca bola overená dňa 12.3.2010 na notárskom úrade.

26. Dňa 14.3.2012 žalovaný v 2. rade a žalovaný v 1. rade a spoločnosť U. L., s.r.o. uzatvorili dohodu
o vzdaní sa práva. Z čl. 1 bod 1 vyplýva, že Y. A.Ý. je na základe kúpnej zmluvy zo dňa 7.6.2011 so
SR - Slovenskou správou ciest ako kupujúci, ktorej predmetom sú nehnuteľnosti zapísané na LV č.
XXXX pre katastrálne územie Prešov parcela KNC č. XXXX/XX o výmere 5333 m2 a parcela KNC č.

XXXX/XX o výmere 3 m2, oprávnený v právnom postavení predávajúceho na prijatie peňažnej sumy
zodpovedajúcej výške istiny 422 000 eur titulom kúpnej ceny. Na základe plnej moci zo dňa 11.3.2010
vystavenejapodpísanejY.A.Á.vprávnompostavenísplnomocniteľavkonanívovecizmluvyzastupoval
K. S. ako splnomocnenec Y. A.Á. v rozsahu a spôsobom podľa špecifikácie, ako je uvedené v predmetnej
plnej moci, pričom táto plná moc tvorí neoddeliteľnú a formálne pripojenú súčasť tejto dohody. Peňažné
plnenie bolo Slovenskou správou ciest poukázané na účet, ktorý je pre spoločnosť U. L., s.r.o. vedený

v spoločnosti Tatrabanka, a.s., číslo účtu XXXXXXXXX/XXXX. V zmysle čl. II. Y. A. sa týmto výslovne
vzdáva práva na peňažné plnenie voči K. S. a rovnako voči U. L., s.r.o. Ďalej sa toto vzdanie týka práv a
nárokov z neho odvodených, práv a nárokov s ním súvisiacich, najmä nie však výlučne práva požadovať
vydanie peňažného plnenia uplatniť nárok na zaplatenie peňažného plnenia v konaní pred vecne a
miestne príslušným súdom postúpiť peňažné plnenie zmluvou o postúpení pohľadávky na tretiu osobu

a podobne. K. S. E. U. L., s.r.o. vyslovujú so vzdaním sa práva podľa predchádzajúceho odseku súhlas.
Podľa bodu II. 3 ak dohoda v časti vzdania sa práva podľa predchádzajúceho odseku bola z akéhokoľvek
právneho dôvodu, bez ohľadu na iniciatívu smerujúcu k vyhláseniu jej neplatnosti, považovaná alebo
vyhlásená za neplatnú akoukoľvek autoritou alebo dohodou, prípadne aj jednostranným zrušením,
účastníci dohody majú za to, že dohoda v časti vzdania sa práva podľa predchádzajúceho odseku je

pre tento prípad právnym úkonom dojednaným podľa § 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako dohoda
o odpustení dlhu, pričom dlhom pre tento prípad je peňažné plnenie.

27. Dňa 8.11.2011 udelil žalovaný v 2. rade plnú moc R. S., nar. XXXX (otec žalovaného v 1. rade), aby
hovcelomrozsahuzastupovalprivšetkýchprávnychúkonochtýkajúcichsapozemkovvjehovlastníctve

vedených na LV XXXX katastrálne územie Prešov.

Najmä ho splnomocnil k všetkým právnym úkonom spojeným s prenájmom pozemkov pre ľubovoľného
záujemcu o prenájom, ku všetkým právnym úkonom spojeným s prenájmom pozemkov za účelom
uzatvorenia nájomnej zmluvy s nájomcom: Slovenská správa ciest a ku všetkým právnym úkonom

súvisiacich s uzatvorením kúpnej zmluvy na pozemky a pri zmene vlastníckych práv na Katastrálnom
úrade v Prešove, Správa katastra Prešov.

28. Svedok T. Q. uviedol, že on vyhotovil kúpnu zmluvu, ktorú uzatvárali medzi sebou pán S. E. Y. A.
a pred ním ju podpísal pán A. a spolu išli s pánom S. k notárovi, kde spečatil jeho podpis a následne

ich dal na kataster k zápisu. Pred ním si nevyplácali kúpnu cenu. Svedok potom išiel s pánom S. na
notársky úrad a potom na kataster, kúpil ešte potrebný kolok. O tom, či bola vyplatená kúpna cena, on
nevie. On sa o túto záležitosť nestaral. Nevie dôvod, prečo pán S. predával tieto pozemky. Svedok ďalej
uviedol, že žalovaní v 1. a 2. rade boli takí priatelia, že bratský vzťah je oproti tomu nič. On si myslel, že
oni sa majú radi a že vzťahy medzi nimi sú jasné. To, že sa žalovaný potom neférovo zachoval, to je už

medzi nimi. Čo oni mali medzi sebou, on nevie. Myslel tým žalovaného v 1. rade a jeho manželku, lebo
po rozvode oni vlastne majetkovo boli v mínuse pri vysporiadaní. Tie nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom
kúpnej zmluvy, ktoré teda žalovaný v 1. rade mal v tej dobe, nebol tam žiaden prístup. Len šťastím
bolo, že to vykúpila Slovenská diaľničná spoločnosť. Svedok robil v poradnom zbore predchádzajúceho
primátora pána Q. a obchvat Prešova sa zakaždým riešil a menil. Nikdy nebolo definitívne rozhodnuté.

Časť pozemku vykúpila Slovenska diaľničná spoločnosť, asi 2/3. Nebyť tej skutočnosti, pozemok by
nemal takú cenu. Niekedy to bol jeho pozemok a jemu za to núkali 2 eura za 1 m2.

29. Zozápisniceovýsluchusvedka-žalovanéhov1.radezodňa31.10.2013vyplýva,žespornéparcely
kúpil spolu so svojimi rodičmi I. R.. Q. T. a jeho manželky. Po dlhotrvajúcich nezhodách s jeho manželkou

malindície,žedôjdekrozpadumanželstvaakeďžemalpotrebupredmetnépozemkyzachrániťvprípade
pred rozdeľovaním majetku, potreboval ich na niekoho prepísať. Po spoločnej dohode s jeho rodičmi,
ktorí mu na kúpu týchto pozemkov dali 95 % finančných prostriedkov, že tieto pozemky účelovo prepíše
na jeho dlhotrvajúceho niekoľkoročného rodinného priateľa Y. A.. Pán A.Q. s tým nemal žiadny problém.Následne došlo k uzatvoreniu fiktívnej kúpnej zmluvy, kde je uvedené, že tieto pozemky odkúpil za
1 550 000 Sk. Zmluva bola uzatvorená 7.10.2008. Žalovaný v 1. rade podotkol, že nedošlo zo
strany žalovaného v 2. rade k vyplateniu kúpnej ceny. Pán A. v tom čase tieto peniaze nemal a ani jeho

blízka rodina. Z toho dôvodu nevyhotovili žiadny doklad o prevzatí hotovosti. Po rozvode s manželkou
a rozdelením majetku v BSM sa spoločne stretli s tým, že predmetné pozemky prepíšu naspäť, tento
krát na jeho otca. Pán A. splnomocnil jeho otca plnou mocou zo dňa 8.11.2011 na všetky právne úkony
súvisiace s nehnuteľnosťami. V tom čase sa s otcom dohodli, že vrátia tieto pozemky naspäť na otca a
pripravili všetky podklady na Kataster. Pri návšteve katastra s hrôzou zistili, že pán A. uvedené pozemky

darovacou zmluvou previedol na pána H. N.. Dôvodom, prečo to urobil pán A., že daroval pozemky, mu
povedal, že nemal inú možnosť, že asi nepozná pána N.. Dôvodom, prečo tak urobil, sú spôsobené
obrovské dlhy jeho syna Y., ktorý si dlhodobo požičiaval peniaze od pána N., ktorý na tieto pôžičky má
riadnu licenciu a živnosť. Ak by mu tieto pôžičky splatil, rodina A. dala do zálohy pánu N. všetok svoj
majetok, čo mu osobne povedal pán A.. Keďže nechcel prísť o svoj majetok vrátanie rodičovského domu
v M., aby vyrovnal synove dlhy, fiktívnou darovacou zmluvou tieto pozemky pánu N. daroval. Jeho syn

Y. v tom čase dlhoval pánu N. okolo 65 000 eur a pán A. dobrovoľne mu povedal, že mu napíše čestné
prehlásenie, že je dlžný 65 000 eur a že mu ich splatí do konca života. Toto čestné prehlásenie začal
písať, nakoniec prestal, lebo si uvedomil, že je to záväzok voči jeho osobe. Pán A. mu povedal, že sa
chce dostať naspäť k pozemkom ako vlastník, má si ich odkúpiť od pána N. za 65 000 eur naspäť.

30. Žalovaný v 1. rade súdu predložil rukou písané čestné prehlásenie, z ktorého vyplýva, že dole
podpísaný Y. A., nar. X.XX.XXXX, F. X. XX, T., osobne prehlasujem, že dlžím čiastku 65 000 eur, pričom
zvyšok textu nie je dopísaný.

31. Žalovaný v 1. rade zároveň súdu predložil plnomocenstvo, ktorým dňa 13.2.2012 splnomocnil

advokáta JUDr. Petra Čurillu, aby ho zastupoval v konaní o zaplatenie 70 000 eur s príslušenstvom.
Dňa 22.2.2012 z advokátskej kancelárie JUDr. Petra Čurillu bol zaslaný žalovanému v 1. rade mail,
ktorého prílohou bola kúpna zmluva spolu s návrhom na povolenie vkladu do katastra. Išlo o návrh
kúpnej zmluvy, na základe ktorej žalovaný v 3. rade ako predávajúci a spoločnosť U. L., L..C..I.. ako
kupujúci mal uzatvoriť kúpnu zmluvu, pričom predmetom kúpy boli nehnuteľnosti evidované na LV č.

XXXX parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 2298 m2 a parc. Č.. XXXX/XX zastavané
plochy a nádvoria o výmere 1034 m2. Kúpna cena mala byť dohodnutá vo výške 70 000 eur. Zmluva
nebola zmluvnými stranami podpísaná. Zároveň bol žalovanému v 1. rade zaslaný návrh na povolenie
vkladu vlastníckeho práva na základe predmetnej kúpnej zmluvy.

32. Do spisu bolo založené rukou písané vyhlásenie (fotokópia žalovaného v 2. rade), z ktorého
vyplýva: dole podpísaný Y. A. píšem túto výpoveď pri plnom vedomí. Dôvod „V poslednom období asi
od 16.2. sa mi pán K. S.C. vyhráža likvidáciou mojej osoby mafiou z Popradu alebo Košíc. Vyhráža mi
aj predajom mojej nehnuteľnosti v M. alebo jej vypálením chlapcami z Michaloviec. Silnými chlapcami
mi pohrozil aj v reštaurácii „. J.“ pred svojim obhajcom pánom Čurillom a mojím synom Y.. Ďalej sa

vyhrážal, že ma zoberú nejakí silní chlapci za mesto a tam podpíšem všetko, čo budú chcieť. Ak by sa
stalo niečo mne alebo mojej rodine a bude naplnená niektorá z týchto hrozieb, hľadajte za tým pána K.
S.. V Prešove 23.2.2012. Y. A..“

33. Žalovaný na 1. rade na pojednávaní dňa 16.2.2015 poukázal na to, že on sa aj po prevode

nehnuteľnosti cítil byť vlastníkom pozemkov a na nich podnikal. Pre jeho podnikanie bolo potrebné
uzatvoriť nájomnú zmluvu, keďže na pozemkoch ako vlastník bol zapísaný žalovaný v 2. rade a firma,
ktorej prenajal pozemky, s touto firmou potreboval uzatvoriť nájomnú zmluvu. Za týmto účelom mu
žalovaný v 2. rade dal plnú moc na všetky plnenia, ktoré boli potrebné k takémuto podnikaniu s tým, že
všetky výnosy z takéhoto podnikania sú žalobcu v 1. rade a že všetky práva sú tiež v jeho kompetencii.

Žalovaný v 1. rade tiež tvrdil, že tieto pozemky kúpil za peniaze svojich rodičov. Rodičia v tej dobe
predávali rodinný dom pri Košiciach a tak disponovali peniazmi. Navyše od roku 1990 žalovaný v 1. rade
podniká, jeho firma je flexibilná a v tej dobe vykazovala veľké zisky. Žalovaný v 2. rade mu dal všetky
kompetencie, čo sa týkalo výnosov a podnikania alebo aj prípadného predaja týchto pozemkov, dal mu
ďalšiu plnú moc keď boli u notára. Keď mu naznačil, že časť pozemkov by sa mohla predať, ale keďže

on je zapísaný ako vlastník pozemkov, potrebuje plnú moc, s tým žalovaný v 2. rade nemal absolútny
problém. Plnú moc mu dal a ďalšiu plnú moc bez problémov udelil jeho otcovi, lebo ho veľmi dobre
poznal. Keď sa dohodli, že by bolo vhodné, aby otec mal takúto plnú moc pre prípad, keby sa mu niečo
stalo po zdravotnej stránke. Okrem toho existuje ešte listinný dôkaz o tom, že sa žalovaný v 2. radezrieka práva. Spísali to spoločne, dali overiť u notára s obsahom, že sa vzdáva generálne všetkých práv
súvisiacich s predajom výnosov z peňazí so všetkým, čo súvisí s LV č. XXXX, kde sú tieto parcely.
Žalovaný v 1. rade ďalej uviedol, že po tom, keď sa dozvedel, že jeho pozemky previedol žalovaný v 2.

rade na žalovaného v 3. rade, on kontaktoval JUDr. Čurillu s tým, že čo má robiť a on mu navrhol, aby
uzatvoril kúpnu zmluvu a kúpil si tieto pozemky naspäť a sám mu vyhotovil kúpnu zmluvu a zaslal mu
ju mailom. V tomto návrhu kúpnej zmluvy bola kúpna cena 65 000 eur, na druhý deň už 70 000 eur.
Žalovaný v 1. rade následne zorganizoval stretnutie so žalovaným v 2. rade, ktorého sa pýtal, ako mohol
predať jeho pozemky, na čo mu žalovaný v 2. rade povedal, že nemal inú možnosť, lebo by prišiel o celý

svoj majetok a navrhol mu, aby kúpil pozemky s tým, že on uzná, že mu dlhuje 65 000 eur a že mu ich
bude splácať po celý zvyšok života. Zároveň mu napísal čestné prehlásenie.

34. Žalovaný v 2. rade na pojednávaní uviedol, že v lete 2007 ho oslovil p. Q., ktorý mu ponúkol na
predaj dva pozemky v lokalite Prešov, ktoré veľmi rýchlo potreboval predať, potreboval peniaze. On v tej
chvíli takú hotovosť nevedel dať dokopy. Navrhol p. Q., že skúsi osloviť p. S., či náhodou nebude mať o

tieto pozemky záujem. Stretli sa, dohodli a v 06/2007 p. S. odkúpil pozemky od p. Q. za peniaze, ktoré
mu dali jeho rodičia z predaja ich domu v Košiciach. S ním sa potom rozprávali, že pokiaľ p. S. bude
mať záujem niekedy tie pozemky predať, takže ich ponúkne jemu. Tak sa aj stalo v lete roku 2008, kedy
mu tieto pozemky ponúkol na predaj. On sa o tom porozprával s rodinou a vysvetlil im, že sú indície,
že cez tieto pozemky povedie diaľnica. Tak sa snažili nájsť spôsob, našli ho, peniaze si požičali - od

Prvej stavebnej sporiteľne, od známeho a dali sme dokopy 1 550 000 Sk. Stretli sa vo firme U., kde bol
prítomný aj p. Q., predložil zmluvu, ktorú podpísali a s p. S. išli na poschodie, kde v jeho kancelárii mu
vyplatil požadovanú hotovosť, ktorú vložil do trezoru v kancelárii a potom išli p. Q. a S. na notársky úrad
podpísať zmluvu a potom riešili kataster. Pri odovzdávaní peňazí nebol nikto prítomný, p. S. si neželal,
aby sme o tom niekomu rozprávali. V roku 2009 zisťoval, čo s pozemkami bude, s p. S. išli na Jarkovú

ulicu, kde sídli SSC za p. Š., ktorého pozná p. S. a tam sa uistili, že cez tieto pozemky pôjde diaľnica.
V januári 2010 sa tieto dva pozemky rozdelili na štyri menšie. V marci 2010 ho oslovil p. S. s tým, žeby
bolo vhodné mu udeliť plnú moc na predaj dvoch pozemkov SSC. S tým, že vedeli, že má kamaráta,
ktorý pozná riaditeľa na SSC a že môže vyjednať lepšiu cenu. S tým sa dalo len súhlasiť, bolo to múdre.
Tak mu udelil plnú moc. Potom sa nedialo nič, keď sa opýtal, či sa niečo deje s tými pozemkami, tak mu

povedal, že sa nič nedeje. Až v novembri 2011 ho zasa požiadal p. S. udeliť plnú moc otcovi na prenájom
dvoch pozemkov, ktoré zostali. Prejavila o to záujem SSC na uskladnenie svojich strojov, materiálu. Tak
v novembri 2011 udelil plnú moc na prenájom dvoch pozemkov. Až v decembri sa stretol s p. Q. a ten
mu povedal, že je bohatý, lebo dva pozemky predal a dva prenajal. On o tom nemal žiadnu vedomosť,
p. S. ho o tom neinformoval. Keď sa ho na to pýtal, v tej dobe komunikovali menej a menej, pomaly ani

vôbec, poprosil p. Q., nech to overí a on mu povedal, že je to tak, pozemky sú predané. On nevedel za
koľko. Jeho syn mal dlžoby a tak v januári 2012 navštívil p. N., kde mu povedal o dvoch pozemkoch,
ukázal mu LV a on si to overil na počítači, vysvetlil mu, že tieto pozemky boli využívané do konca roka
2011 firmou E., ktorá ich mala v prenájme a v tejto dobe sú už prenajaté SSC. Sadli do auta a on p. N.
ukázal, o ktoré pozemky sa jedná s tým, že prejavil záujem, tak mu tie dva pozemky daroval darovacou

zmluvou. Potom sa ešte vrátili na ten pozemok, tam sa jednalo o príjazdovú cestu, lebo tam bola jediná,
tak mu vysvetlil, že tá bola v prenájme firme BIMPEX, s ktorou je dohoda stále možná a tá zmluva sa
dá obnoviť. Týmto spôsobom doriešili ich finančné problémy u p. N.. Darovacia zmluva bola podpísaná
a on to bral, že doriešili ich problémy. Tu začali problémy s p. S., inicioval stretnutie U GRÉKA, kde
bol prítomný p. Č., p. S., on a jeho syn. Tam sa p. S. dožadoval, že má na neho prepísať svoj dom v

Tušiciach. Nemal dôvod s tým súhlasiť a tam už padali silné slová, že ho vraj navštívia chlapci z Popradu
a tým on podpíše, čo bude on chcieť. Alebo odznela druhá varianta, že chlapci z Michaloviec mu vypália
dom. Začalo to byť vážne, p. S. vo februári 2012 inicioval stretnutie v reštaurácii na Sekčove C..
Táto pesnička sa opakovala ešte aj s tým, že má priznať dlh 65 000 eur. Vie, že začal písať nejaký
papier, avšak mal vypité, ale keď si uvedomil, čo sa udialo, tak ten papier nepodpísal a bez slova a bez

nejakých výsledkov odišiel. S p. S. sa stretli ešte raz u p. N., bolo to v marci 2012 s tým, že požadoval,
aby sa zrušila darovacia zmluva, ale ani on a ani p. N. s tým nesúhlasil. Tak ho p. S. zobral do auta,
že pôjdú k jeho ekonómke a tam podpíše nejaký papier a že keď ho podpíše, že sa to nejako urovná,
utíši. V aute znova prízvukoval svoje slová o chlapcoch z Popradu alebo Michaloviec. Vo februári 2012
napísal vyhlásenie, že sa bojí o svoj život, lebo toto už bolo tretí krát vyhrážanie jeho osobe, jeho rodine,

že to bude zlé. Napísal vyhlásenie, ktoré bolo overené u notárky, bolo to 23.2.2012. V tejto dobe sa vedú
žaloby proti p. S., že si privlastnil za predaj jeho dvoch pozemkov 422 000 eur a proti Jánovi S., že si
privlastnil za prenájom jeho dvoch pozemkov 35 000 eur. Vo vzťahu k listine ba čl. 223 spisu žalovaný
v 2. rade uviedol, že listinu osobne nevypisoval, ale podpísal ju s tým, bolo to na žiadosť p. S., žebude lepšie, keď tam napíšu, že boli prítomní rodičia pri odovzdaní peňazí, aby v prípade potreby mohli
vypovedať na súde. On ju ani nemal možnosť prečítať. Videl ju, až keď mu pán doktor volal a ukázal
ju vytiahnutú zo spisu, bližšie ju neštudoval, pretože bola podpísaná zo strachu, bez toho, aby čo i len

riadok tejto zmluvy videl pri podpise. S tými

35. Žalovaný v 3. rade na pojednávaní uviedol, že na prelome rokov 2011/2012 ho navštívil p. Y. A., aby
dal do poriadku rodinné dlžoby. Keďže nemal on ani jeho rodina peniaze na vyplatenie svojich dlžôb,
oboznámil ho, že je vlastníkom dvoch pozemkov na Budovateľskej ulici a predložil mu aj listy vlastníctva,

z ktorých nesporne vyplývalo, že je výlučným vlastníkom týchto pozemkov. Na týchto listoch vlastníctva
v tejto dobe neviazli žiadne ťarchy ani iné poznámky, ktoré by spochybňovali jeho vlastnícke práva.
Taktiež ho oboznámil, že v minulosti bol vlastníkom ďalších dvoch pozemkov, ktoré predal Slovenskej
správe ciest, čiže štátu. Tie pozemky mu aj osobne ukázal, pričom na tvare miesta ho oboznámil aj
so špecifikáciami pozemkov, resp. prístupu, zoznámil ho so zástupcami firmy, ktorá umožňovala práva
prechodu. Taktiež ho oboznámil, že tieto dva pozemky, ktorých je on vlastníkom, prenajíma Slovenskej

správe ciest. Keďže Slovenská správa ciest nemala pochybnosti o jeho výlučných vlastníckych právach,
tak to nemal ani on. Následne navrhol, že tie pozemky prevedie na neho za účelom vysporiadania
týchto dlžôb. Právny zástupca žalovaného v 3. rade R.. T. pripravil listiny, ktorými previedol pozemky
na neho, čím sa stal výlučným vlastníkom týchto pozemkov. Po nejakej dobe, keď už bol vlastníkom
týchto pozemkov, ho navštívil vo firme p. K. S., kde prejavil záujem odkúpiť tieto pozemky na svoju

spoločnosť U. L.. To znamená, že p. S. nikdy nespochybňoval jeho vlastnícke práva, ale prišiel za ním,
že má záujem o odkúpenie týchto pozemkov. Počas konzultácie s p. S. nikdy nespochybňoval jeho
vlastnícke práva, tieto rozhovory boli iba o príprave kúpno-predajných zmlúv za účelom odpredaja. P.
K. S. požiadal ich spoločného právneho zástupcu JUDr. Čurillu, aby tieto kúpno-predajné zmluvy, ktoré
JUDr. Čurilla im následne obom zaslal e-mailom na preštudovanie. Ani p. S. a ani on nemali výhrady

k nim, dohodli si deň podpisu zmluvy v jeho firme na Budovateľskej ulici. Keď prišiel za p. S., chcel
meniť nejaké podmienky v zmluve, s čím on nesúhlasil, preto v tento deň nedošlo ku podpisu kúpno-
predajnej zmluvy. Pán A. mu nikdy nespomínal, že mal s týmito pozemkami problémy. Vychádzal z toho,
že z ním predložených listov vlastníctva jasne vychádzalo, že je nesporným a výlučným vlastníkom, na
týchto pozemkoch neviazli žiadne ťarchy, ani žiadne či už obmedzujúce alebo iné poznámky, ktoré by

spochybňovali jeho vlastníctva. Takisto ho oboznámil s nájomnou zmluvou voči Slovenskej správe ciest,
z ktorej usudzoval, že aj štát v zastúpení SSC si preveril, že je výlučným vlastníkom a že tam nie sú
žiadne pochybnosti o jeho vlastníckych právach k týmto pozemkom.
Zlogickéhohľadiska,akbymalnejaképochybnosti,žektýmtopozemkomsaviažunejakénezrovnalosti,
nikdy by nepristúpil na ich prevod na jeho osobu.

36. Svedok R.W. S. (otec žalovaného v 1. rade) na pojednávaní uviedol, že predali rodinný dom pri
Košiciach, takže peniaze mali. S manželkou sa rozhodovali, zavolali aj deti, že dom je predaný, syn
mal kde bývať. Syn keď vyštudoval, začal podnikať. Peniaze dostal pre celú rodinu, nevestu bral ako
vlastné dieťa. Synovi dával peniaze po častiach, keď ich potreboval. Spolu to mohlo byť 1 milión korún.

Chcel pomôcť svojmu synovi, neveste a vnukom. Oni sa rozviedli pre somarinu, on sa venoval veľa
firme. Svedok v žiadnom prípade nevidel, aby p. A. vyplácal peniaze za pozemky. On nemal peniaze,
bol chudobný človek, až ho ľutoval. Keď prišiel k jeho synovi do firmy, p. A. tam stále vysedával. Jedného
dňa prišiel s pozemkami. Nevidel, aby A. dával nejaké peniaze, v žiadnom prípade. Keď ho raz viezol
z firmy na Jarkovú ulicu, vtedy ho prosil o právnu radu. Syn napožičiaval také množstvo peňazí za

vysoké úroky, vtedy mu došlo, že to nie je dobré. Vtedy zavolal synovi, aby to s tými pozemkami uložil na
poriadok. A. povedal, že nie je problém. Išli k notárovi, že on môže disponovať s pozemkami. On mohol
na druhý deň tie pozemky previesť na seba alebo na dcéru, ale neurobil to. Syn mu potom vravel, že keď
bol na katastri, ich pozemky sú darované, nie predané, je tam darovacia zmluva. Vtedy bol nahnevaný,
že sa nechal nachytať.

37. Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil:

38. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Občiansky zákonník“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov

nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa§39Občianskehozákonníka,výkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe

alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 143a ods. 1-3 Občianskeho zákonníka, manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom

určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva. Obdobne sa môžu dohodnúť aj o správe spoločného
majetku. Manželia sa môžu dohodnúť, že vyhradia vznik bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu zániku
manželstva.
Dohoda podľa odsekov 1 a 2 vyžaduje formu notárskej zápisnice. Manželia sa môžu voči inej osobe na
túto dohodu odvolať len vtedy, ak jej je táto dohoda známa.

Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak do troch rokov od zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu,
platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich

veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako
vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom
spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných
majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy
kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
dohodnutú cenu.

39. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),

žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavýprávnyzáujem;naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitného
predpisu.

Podľa § 228 ods. 1, 2 CSP, výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí

sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak. Výrok
právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej
dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva
k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o
súdnom konaní.

40. Podľa § 159a Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania žaloby, výrok právoplatného
rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti, o neplatnosti právneho úkonu, ktorým sa nakladalo
s nehnuteľnosťou, prípadne o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre
účastníkov zmluvy, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k dotknutej nehnuteľnosti a

ktorý bol podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní.

41. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Súd mal za
preukázané,žežalovanýv1.radezatrvaniamanželstvasožalobkyňounadobudolspornénehnuteľnostiod manželov Q. za kúpnu cenu 1 550 000 Sk. Výsluchom svedka - otca žalovaného v 1. rade ako aj
výpoveďou žalovaného v 1. rade mal za preukázané, že finančné prostriedky na kúpu nehnuteľností
pochádzali z väčšej časti od otca žalovaného v 1. rade, ktorý odpredal rodinný dom v Košiciach. Ten

vo svojej výpovedi uviedol, že synovi a jeho rodine daroval približne 1 milión korún. Podľa tvrdení
žalovaného v 1. rade išlo asi o 95 % kúpnej ceny. V zmysle ustálenej judikatúry, ak sa na získanie veci
použijú čo aj len sčasti prostriedky z bezpodielového spoluvlastníctva manželov, bude vec patriť do BSM
(C.). Z uvedeného dôvodu súd považoval nehnuteľnosti za patriace do BSM.

42. Pokiaľ ide o Dohodou o vyporiadaní BSM zo dňa 14.12.2011, v ktorej žalobkyňa vyhlásila, že sporné
nehnuteľnosti nikdy nepatrili do BSM účastníkov dohody, súd považuje predmetnú dohodu v tejto časti
za neplatný právny úkon.
Dohodu o modifikácii BSM možno uzavrieť po vzniku manželstva a to len do budúcna. Takáto dohoda
sa nemôže vzťahovať na majetok, ktorý bol nadobudnutý pred jej uzavretím tak ako to bolo v tomto
prípade a to z dôvodu, že takouto dohodou nemožno zasahovať do už vzniknutých vlastníckych práv.

Navyše na platnosť dohody o modifikácii BSM sa vyžaduje forma notárskej zápisnice, ktorá v danom
prípade dodržaná nebola. Uvedené má za následok, že dohoda o vyporiadaní BSM je v tejto časti
absolútne neplatná a sporné nehnuteľnosti by tak mali patriť do BSM žalobkyne a žalovaného v 1. rade.
Vzhľadom k tomu, že v lehote troch rokov od zániku BSM nedošlo ohľadom týchto nehnuteľností k
vysporiadania dohodou ani rozhodnutím súdu, predmetom sporu bolo tak ako to súd uznesením zo dňa

6.5.2013 pripustil, určenie, že sporné nehnuteľnosti patria do podielového spoluvlastníctva žalobkyne a
žalovaného v 1. rade s poukazom na § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

43. V ďalšom súd skúmal platnosť kúpnej zmluvy zo dňa 6.10.2008, ktorou žalovaný v 1. rade odpredal
žalovanému v 2. rade nehnuteľnosti. Žalovaný v 1. rade tvrdil, že kúpna zmluva bola robená iba „naoko“,

lebo chcel nehnuteľnosti vyňať spod režimu BSM, chcel ich pre seba a že kúpna cena mu nikdy nebola
žalovaným v 2. rade vyplatená. Tu je dôležité poukázať na časové a skutkové okolnosti uzatvorenia
predmetnej zmluvy. Kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 6.10.2008 a hneď nasledujúci deň bol podaný
návrhnarozvodmanželstva.Vzťahymedzižalobkyňouažalovanýmv1.radedozaistaneboliideálne.Je
preto uveriteľné, že žalovaný v 1. rade sa nechcel deliť so žalobkyňou a previedol tak tieto nehnuteľnosti

na žalovaného v 2. rade. Súd neuveril tvrdeniam žalovaného v 2. rade v tej časti, pokiaľ tvrdil, že kúpnu
cenu vyplatil žalovanému v 1. rade. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy boli so žalovaným v 1. rade
veľmi dobrí priatelia, žalovaný v 1. rade mu 100% dôveroval. Túto skutočnosť žalovaný v 2. rade
nerozporoval ako ani to, že mu finančne vypomáhal. O veľmi dobrých, až bratských vzťahoch medzi
nimi svedčí aj svedecká výpoveď JUDr. Q.. Za situácie, ak žalovaný v 1. rade nechcel do masy BSM

zahrnúť sporné nehnuteľnosti, tak tieto previedol na žalovaného v 2. rade. Pokiaľ ide o vyplatenie kúpnej
ceny, žalovaný v 2. rade uviedol, že si zobral pôžičku od Prvej stavebnej sporiteľne a časť mu požičali
synovia, resp. rodina. Žalovaný v 2. rade o tvrdených skutočnostiach nepredložil žiaden dôkaz, napr.
úverovú zmluvy s bankou, výpisy z účtu a pod. Navrhol ako svedka vypočuť svojho syna Y., napokon
na tomto výsluchu netrval zo zdravotných dôvodov. Ďalších svedkov, ktorí by mu dosvedčili pôžičku

na kúpu nehnuteľností, vypočuť nenavrhol. Navyše v tom čase pracoval ako nočný vrátnik a niekedy
nemal peniaze ani na bežné veci, žalovaný v 1. rade mu poskytoval rôzne pôžičky. Súd nemohol
uveriť jeho tvrdeniam ani z dôvodu, že v konaní bolo tvrdené a nerozporované, že jeho syn Y. mal
veľké finančné problémy, čo napokon viedlo žalovaného v 2. rade, že sporné nehnuteľnosti daroval
žalovanému v 3. rade na vyplatenie synových dlhov. Žalovaný v 2. rade tvrdil, že k vyplateniu finančných

prostriedkov došlo v kancelárii žalovaného v 1. rade. V spise sa nachádza jeho vyjadrenie (čl. 223),
v ktorom mal vyhlásiť, že k odovzdaniu kúpnej ceny došlo za prítomnosti rodičov žalovaného v 1. rade.
Žalovaný v 2. rade na pojednávaní toto svoje vyjadrenie odmietol s tým, že podpísal ho na žiadosť
žalovaného v 1. rade, že aby v prípade sporu mohli rodičia vypovedať na súde. Otec žalovaného poprel,
aby niekedy videl odovzdanie kúpnej ceny žalovaným v 2. rade žalovanému v 1. rade. Ani svedok JUDr.

Q. nepotvrdil, aby bol prítomný pri odovzdaní peňazí. O odovzdaní kúpnej ceny nebol vyhotovený ani
žiadny doklad, napr. príjmový alebo výdavkový pokladničný doklad. Za takejto situácie, že malo dôjsť
k odovzdaniu peňazí medzi „štyrmi očami“ je preto len ťažko uveriteľné, aby si účastníci nevyhotovili o
tom písomný doklad. Navyše nič im nebránilo odovzdať peniaze za prítomnosti svedka JUDr. Q.Á., ktorý
bol pri podpise kúpnej zmluvy, ktorú aj vyhotovoval a potom šiel so žalovaným v 1. rade overiť podpis

ako aj na kataster. O tom, že išlo o zmluvu fingovanú svedčí napokon aj to, že žalovaný v 1. rade sa
aj po prevode vlastníckeho práva na žalovaného v 2. rade správal ako vlastník sporných nehnuteľností,
bral z nich úžitok, uzatváral nájomné zmluvy. Dokonca na základe splnomocnenia zo dňa 11.3.2010 bol
oprávnený zastupovať žalovaného v 2. rade pri všetkých právnych úkonoch týkajúcich sa predaja jehomajetku - pozemkov zapísaných na LV XXXX. Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že na
strane účastníkov kúpnej zmluvy chýbala vážnosť vôle uzatvoriť kúpnu zmluvu z 6.10.2008, preto súd
vyhodnotil predmetný právny úkon ako absolútne neplatný v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Súčasne súd tu vidí aj obchádzanie zákona a rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka, keďže zmluva svojim účelom a cieľom obchádzala práva žalobkyne ako spoluvlastníčky.

44. Pokiaľ ide o námietku premlčania, ktorou žalovaný v 3. rade namietal, že žalobkyňa nepodala
žalobu v lehote do troch rokov od zániku BSM, súd poukazuje na to, že po pripustení zmeny žaloby

je predmetom sporu žaloba, že sporné nehnuteľnosti patria do podielového spoluvlastníctva žalobkyne
a žalovaného v 1. rade z dôvodu absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy. Absolútna neplatnosť právneho
úkonu má prednosť pred tzv. relatívnou neplatnosťou právneho úkonu. Na absolútnej neplatnosti zmluvy
nič nemení skutočnosť, že zmluva je súčasne postihnutá ďalšou vadou, s ktorou zákon spája relatívnu
neplatnosť (uznesenie NS ČS sp. zn. 22 Cdo 1206/2001 z 8.10.2001).

45. Vzhľadom k tomu, že súd vyhodnotil právny úkon - kúpnu zmluvu zo dňa 6.10.2008 za
neplatný právny úkon, žalovaný v 2. rade nemohol platne previesť vlastnícke právo na žalovaného v
3. rade darovacou zmluvou zo dňa 23.1.2012. K otázke vplyvu neplatnosti právneho úkonu na práva
dobromyseľných nadobúdateľov sa vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení z 10. februára
2010 sp. zn. I. ÚS 50/10. Poukázal v ňom na zásadu rímskeho práva (nemo plus iuris ad alium transferre

potest,quamipsehabet),vzmyslektorejzneprávanemôževzniknúťprávo.Zdôraznil,žeplatnenemôže
nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje (derivatívne) svoje
vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol, a teda ho ani nemohol ďalej platne
previesť. Vo všeobecnosti možno za vlastníka považovať osobu, v prospech vlastníctva ktorej svedčí
nadobúdacie konanie („modus“) a zodpovedajúci právny titul („titulus“), napríklad zmluva. Pokiaľ „titulus“

preukazuje právo inej osoby než „modus“, je potrebné určiť, kto je vlastníkom. Za vlastníka je v takom
prípade považovaný ten, v prospech práva ktorého svedčí nadobúdací titul. Neplatný právny úkon ale
nemá právne následky, aké má platný právny úkon; na jeho základe preto nedochádza k prevodu
nehnuteľnosti. I keď v prípade neplatného právneho úkonu o prevode nehnuteľnosti „prevedených“ ďalej
na iných nadobúdateľov svedčí v prospech týchto ďalších nadobúdateľov „modus“, chýba im „titulus“.

Dobrá viera týchto ďalších nadobúdateľov je významná len potiaľ, že im možno priznať všetky práva
a povinnosti oprávneného držiteľa (§ 129 a nasl. Občianskeho zákonníka). Dobrej viere ale súčasný
právny poriadok žiadne iné právne následky nepriznáva. Ochrana, ktorú poskytuje nadobúdateľovi, nie
je takej intenzity, aby zabránila vlastníkovi nehnuteľnosti účinne uplatňovať svoje absolútne právo. Inými
slovami: pokiaľ zápis v katastri nehnuteľností nezodpovedá skutočnosti, má skutočnosť prevahu nad

zápisom v katastri. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu
vlastníckeho práva; nemožno preto ani uvažovať o ochrane vlastníckeho práva, hoc i dobromyseľného
nadobúdateľa. Rovnako tak nie je možné za uvedeného stavu uprednostniť požiadavku právnej istoty a
ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť
viac práv, ako má sám (rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 144/2010 z 30.3.2011). V judikatúre sa vyskytli

aj iné právne názory a to v prospech dobromyseľného nadobúdateľa, avšak vždy súd prízvukuje, že je
potrebné prihliadať na konkrétne okolnosti jednotlivých prípadov (nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 151/2016
z 3.5.2017).
V tomto prípade má súd za to, že ochrana vlastníckeho práva žalobkyne a zásada právnej istoty majú
prednosť pred prípadnou dobromyseľnosťou žalovaného v 3. rade, keďže žalobkyňa nemala vedomosť

o tom, že sporné nehnuteľnosti boli prevedené na žalovaného v 2. rade a nijako nemohla ovplyvniť
prechod vlastníckeho práva ani (ne)vyplatenie kúpnej ceny.

46. Vo vzťahu k pasívnej vecnej legitimácii žalovaného v 3. rade súd poukazuje, že v čase podania
žaloby bol zapísaný ako vlastník sporných nehnuteľností a tak rozsudkom súdu by jeho vlastnícke právo

bolo dotknuté, preto správne žalobkyňa ako žalovaného označila aj žalovaného v 3. rade.

47. Pokiaľ ide o ďalších nadobúdateľov nehnuteľností (v súčasnosti sú sporné nehnuteľnosti zapísané
na spoločnosť vevo, s.r.o.), súd poukazuje na to, že títo neboli dobromyseľnými nadobúdateľmi, lebo ako
to vyplýva z LV č. XXXX, bola uvedená poznámka o prebiehajúcom spore na Okresnom súde Prešov

pod sp. zn. 17C/57/2012. V zmysle 159a Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania
žaloby, výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti, resp. o neplatnosti
právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou, je záväzný aj pre účastníkov zmluvy, ktorej
sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k dotknutej nehnuteľnosti a ktorý bol podaný v čase,keď v katastri nehnuteľností bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní. Aj v zmysle súčasne
platného a účinného Civilného sporového poriadku, výrok právoplatného rozsudku o určení vecného
práva k nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva

k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka
o súdnom konaní. Z uvedených dôvodov je výrok rozsudku záväzný aj pre všetkých nadobúdateľov
sporných nehnuteľností, lebo návrh na vklad vlastníckeho práva bol podaný v čase, keď na LV bola
zapísaná poznámka o spore o určenie vlastníckeho práva.

48. Z uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel a určil, že sporné nehnuteľnosti patria do podielového
spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v 1. rade, každému v podiele 1.

49. Súd nevykonal dôkaz oboznámením sa so zvukovým záznamom predloženým žalovaným v 1.
rade so stretnutia medzi žalovaným v 1. rade, žalovaným v 2. rade, jeho synom a právnym zástupcom
žalovaného v 1. rade, lebo mal pochybnosti o zákonnosti získaného dôkazu. Zároveň mal za to, že

doteraz vykonané dokazovanie je dostatočné pre vecné posúdenie a spravodlivé rozhodnutie veci.

50. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

51. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom
úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovaným.

Súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnej žalobkyni.
O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).