Uznesenie Judgement was issued on Monday, September 21, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/43/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7913010449
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Michalanský
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7913010449.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Michalanského, sudcov
JUDr. Daniely Mitterpákovej a JUDr. Karola Kučeru v trestnej veci proti obžalovanému E. J. pre zločin
vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a iné, o odvolaní prokurátora proti rozsudku
Okresného súdu Trebišov sp. zn. 1T/38/2013 zo dňa 12. 2. 2015 na verejnom zasadnutí konanom v
Košiciach dňa 21. septembra 2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trebišov rozsudkom sp. zn. 1T/38/2013 zo dňa 12. 2. 2015 podľa § 285 písm. a/ Trestného
poriadku oslobodil obžalovaného spod skutku obžaloby, právne kvalifikovaného ako zločin vydierania
podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1
Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

v presne nezistenom čase v období od 1. 1. 2010 do 15. 7. 2010, vo viacerých prípadoch a na rôznych
miestach v meste Sečovce sa hrozbami použitia násilia, fyzickej likvidácie a likvidácie členov rodiny,
vyhrážal Róbertovi M., od ktorého zároveň požadoval, aby jeho brat J. M. stiahol a odvolal svoje trestné
oznámenie podané na OO PZ v Sečovciach z 30. 12. 2009, v ktorej veci bolo realizované trestné
stíhanie proti obv. E. J. a spol, za trestný čin ublíženia na zdraví v spolupáchateľstve podľa § 20 k §

156 ods. 1 Trestného zákona a v ktorej veci bol S. M. vypočutý ako svedok, pričom dňa 15. 7. 2010
okolo 09.00hod. vo dvore spoločnosti DONNA,s.r.o., Sečovce, na ul. Obchodnej č. 182/16 v Sečovciach,
patriacej poškodenému S. M., v tejto súvislosti fyzicky napadol S. M. tak, že ho udrel najmenej 2x
päsťou do tváre, čím mu takto spôsobil zranenia, a to zlomeninu nosových kostí s posunutím úlomkov
a zlomeninu nosovej priehradky s odreninami na koreni nosa a na chrbte nosa, pomliaždenie mäkkých
tkanív tváre v oblasti brady s odreninou na brade, pomliaždenie ľavej strany tváre v oblasti pred ľavým

uchom s odreninou, podvrtnutie krčnej chrbtice s blokovým postavením krčných stavcov a otras labyrintu
s centrálnym vestubulárnym syndrómom s nepravidelným spontánnym nystagmom a so závratmi, ktoré
zranenia by si vyžiadali nevyhnutnú dobu liečenia a práceneschopnosti v trvaní do 18. 8. 2010,
pretože nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku poškodeného S. M., nar. XX. 2. XXXX v J., trvale bytom J., Z.

182/16, s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor. V písomných dôvodoch podaného odvolania uviedol,
že rozhodnutie okresného súdu považuje za nesprávne v celom jeho rozsahu, pretože súd nedostatočne
vyhodnotil dôkazy vykonané v predmetnej trestnej veci, pričom jednoznačné dôkazy svedčiace v
neprospech obžalovaného spochybnil a svoje rozhodnutie oprel o jednoznačne subjektívne závery.S názorom súdu o nevierohodnosti výpovedí svedkov MVDr. A. J. a O.. P. E., ktorí okrem poškodeného
jednoznačne usvedčovali obžalovaného z fyzického napadnutia a ublíženia na zdraví poškodeného S.
M., vzhľadom na ich blízky vzťah voči osobe poškodeného, nemožno súhlasiť. Tieto osoby boli pred

svojimi výsluchmi náležite poučené, okrem iného aj o trestných následkoch nepravdivej výpovede a
ich výpovede sú zhodné s výpoveďou poškodeného a sčasti aj s výpoveďami ďalších svedkov. Preto
názor súdu v tomto smere treba považovať iba za nepodloženú domnienku. Treba pritom vychádzať i z
výpovedí svedkov D. P., S. B., S. P. a D. U., z ktorých je zrejmé, že videli ako sa obžalovaný a poškodený
vzájomne držali a svedok J. odťahoval obžalovaného.

Argument súdu o tom, že by bolo nelogické konanie obžalovaného, ak by napadol fyzicky poškodeného
v prítomnosti viacerých osôb, ktoré boli spriaznené s poškodeným je takisto iba nepodloženou
domnienkou súdu, ktorá vychádza iba z tvrdenia obžalovaného. Naviac výsledkami dokazovania nebolo
preukázané, že to bol poškodený, ktorý mal ako prvý fyzicky napadnúť obžalovaného tak, ako sa s tým
stotožnil súd. Takáto obhajoba neobstojí ani v súvislosti so znaleckým posudkom, z ktorého je zrejmé,

že k zraneniam, ktoré pri tomto skutku utrpel poškodený S. M. mohlo dôjsť tak, ako to uvádza poškodený.
Nikto z vypočutých svedkov okrem obžalovaného nepotvrdil skutočnosť, že poškodený ako prvý napadol
obžalovaného.

Z výsledkov dokazovania je zrejmé, že obžalovaný sa viackrát a cez viaceré osoby domáhal

kontaktu s poškodeným a jeho bratom Stanislavom M., za účelom ich ovplyvňovania. Túto skutočnosť
potvrdili viaceré osoby a vyhrážku násilím potvrdil poškodený a jeho matka, ako aj samotný fakt, že
obžalovaný túto vyhrážku dňa 15. 7. 2010 aj naplnil tým, že poškodeného S. M. skutočne aj fyzicky
napadol. Skutočnosť, že matka poškodeného na hlavnom pojednávaní doplnila časť svojej výpovede z
prípravného konania nijako neznižuje jej výpovednú hodnotu, pretože jej výpoveď je iba časťou celkovej

dôkaznej situácie.

Súd si ako pravdivú osvojil iba svedecky nepotvrdenú verziu obžalovaného a to bez ohľadu na
jednoznačné výpovede poškodeného a svedkov, ktorí o uvedených skutočnostiach vypovedali rovnako
zhodne a bez odchýlok napriek viacerým výsluchom. Preto podľa názoru prokurátora pri dôslednom

vyhodnotení všetkých uvádzaných skutočností by súd nemohol dospieť k tak jednoznačnému záveru,
že nebolo dokázané, že sa skutok stal. Preto navrhol, aby Krajský súd v Košiciach zrušil napadnutý
rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.

preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora
nie je dôvodné.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami

Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy majúce význam pre
rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel
tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd v súlade s ustanovením § 168 Tr. por. jasne,

zrozumiteľne a presvedčivo vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje
skutkové zistenia a veľmi podrobne rozviedol, na základe akých dôvodov dospel k oslobodzujúcemu
rozhodnutiu.

Závery okresného súdu prezentované vo výrokovej časti rozsudku a ich odôvodnenie si krajský súd v

celom rozsahu osvojil a preto v podrobnostiach na zákonné a vyčerpávajúce odôvodnenie rozsudku
súdu prvého stupňa odkazuje.

Aj podľa názoru krajského súdu výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade odôvodňujú postup
podľa § 285 písm. a/ Tr. por., pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný

stíhaný. K tomuto dôvodu oslobodenia krajský súd vzhľadom na dôvody uvedené v odvolaní prokurátora
poznamenáva, že v takomto prípade sa nevyžaduje, aby bolo bez pochybností preukázané, že sa skutok
nestal, stačí len relevantná pochybnosť o tom, že sa stal.Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný E. J. tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom
pojednávaní jednoznačne poprel spáchanie trestnej činnosti voči poškodenému spôsobom vyjadreným
v skutku obžaloby, ktorý je predmetom tohto konania.

Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že v predmetnej trestnej veci boli produkované dve
skupiny dôkazov svedčiacich tak v prospech, ako aj v neprospech obžalovaného, pričom súd prvého
stupňa vykonal rozsiahle dokazovanie tak v zmysle podanej obžaloby, ako aj na základe návrhov
obhajoby.

Krajský súd sa podrobne oboznámil s predloženým spisovým materiálom a vykonaným dokazovaním,
vrátane výpovedí svedka MVDr. A. J. a svedkyne O.. P. E., ktorí sa vyjadrili k samotnému incidentu
v areáli firmy poškodeného a vypovedali zhodne ako poškodený. Z výpovedí oboch týchto svedkov
svedčiacich v neprospech obžalovaného zhodne vyplýva, že mal to byť obžalovaný, ktorý ako prvý
napadol poškodeného s tým, že poškodený sa žiadnym spôsobom nebránil a útok ani žiadnym

spôsobom neopätoval, že obžalovaný nemohol dostať tzv. hlavičku od poškodeného a že poranenie
obžalovaného mohlo vzniknúť tým, že si sám bil hlavou o múrik.

Okresný súd však v tejto súvislosti postupoval správne a v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr.
por., keď uvedené výpovede vyhodnocoval aj vo vzájomnej súvislosti s ďalšími vo veci vykonanými

dôkazmi, konkrétne s výpoveďou obžalovaného a so závermi znaleckého dokazovania týkajúceho sa
zranení obžalovaného E. J.. Zo záverov tohto znaleckého posudku vo vzťahu k osobe obžalovaného
mal aj krajský súd preukázané, že aj obžalovaný utrpel viacero poranení spôsobených viacerými
pôsobeniami násilia, pričom jeho poranenia mohli vzniknúť údermi päsťami, dlaňami i čelom a to silou
menšej až strednej intenzity. Pokiaľ ide o pomliaždenia v krčnej oblasti a driekovo-krížovej oblasti,

tieto mohli vzniknúť úderom tvrdým predmetom. V každom prípade tak mechanizmus vzniku poranení
obžalovaného podľa záverov znaleckého dokazovania plne zodpovedá tomu, ako to vo svojej výpovedi
uvádzal obžalovaný, vrátane tzv. hlavičky.

Vzhľadom na už konštatovanú existenciu dvoch skupín dôkazov svedčiacich tak v prospech, ako aj

v neprospech obžalovaného považuje aj krajský súd závery znaleckého dokazovania za objektívne a
ničím nespochybniteľné, pričom tieto závery tak, ako na to správne poukázal okresný súd, zásadným
spôsobom vyvracajú výpovede tak poškodeného, ako aj svedkov MVDr. J. a O.. E., že obžalovaný nebol
nikým napadnutý, poškodený neodvracal útok, resp. že obžalovaný si poranenia spôsobil sám.

Zadanýchokolnostítaknemalanikrajskýsúdžiadnepochybnostiovyhodnoteníuvedenýchsvedeckých
výpovedí ako výpovedí nehodnoverných a nezodpovedajúcich vykonanému dokazovaniu. Je síce v
tomto smere nepochybné, že k fyzickému kontaktu medzi obžalovaným a poškodeným skutočne došlo,
čo je preukázateľné z poranení oboch týchto procesných strán, avšak priebeh skutku, jeho okolnosti,
konanie jednotlivých osôb sa hodnoverným spôsobom, ani podľa názoru krajského súdu, preukázať

nepodarilo. Nič na tom nemenia ani výpovede svedkov P., B., P. a U., ktorí sa k samotnému priebehu
skutku vyjadrovali len veľmi obmedzene.

Podrobne sa okresný súd vysporiadal aj s právnou kvalifikáciou konania obžalovaného ako trestného
činu vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. Aj podľa názoru krajského súdu skutočnosť,

že obžalovaný sa preukázateľne viackrát a cez viaceré osoby domáhal kontaktu s poškodeným a
jeho bratom J. M. nedokazuje žiadnym spôsobom vo vzťahu k uvedenej právnej kvalifikácii tvrdenie
poškodeného spočívajúce v tom, že obžalovaný sa mu mal vyhrážať násilím, či fyzickou likvidáciou.
V tomto smere sa okresný súd správne vysporiadal aj s výpoveďou matky poškodeného E. M.,
ktorá až v konaní pred súdom uviedla, že sa jej mal obžalovaný vyhrážať, pričom v prípravnom

konaní sa vyjadrovala v tom smere, že obžalovaný ju len kontaktoval a chcel, aby dohovorila
svojmu synovi, aby sa s ním mohol stretnúť a urovnať spory medzi nimi. Uvedený rozpor vo svojich
výpovediach svedkyňa adekvátnym spôsobom nevysvetlila a podľa názoru krajského súdu tak neobstojí
argumentácia prokurátora, že skutočnosť, že matka poškodeného na hlavnom pojednávaní doplnila časť
svojej výpovede z prípravného konania, nijako neznižuje jej výpovednú hodnotu, pretože jej výpoveď

je podľa názoru prokurátora iba časťou celkovej dôkaznej situácie. V tejto súvislosti však krajský súd
považuje za potrebné uviesť, že celková dôkazná situácia vzťahujúca sa na právnu kvalifikáciu konania
obžalovaného ako trestného činu vydierania spočíva len na tvrdení poškodeného a doplnenej výpovedi
jeho matky.Na základe vyššie uvedených skutočností dospel krajský súd k záveru, že na základe vykonaného
dokazovania vznikli tak závažné pochybnosti o vine obžalovaného E. J., na základe ktorých nebolo

možné dospieť k jednoznačnému a ničím nespochybniteľnému záveru, že skutok sa stal a že ho spáchal
obžalovaný E. J.. Inak vyjadrené, rozhodnutie o vine môže byť založené len na takých jednoznačných a
ničím nespochybniteľných dôkazoch, ktoré nepripúšťajú žiadny iný záver. Takéto dôkazy však ani podľa
názoru krajského súdu v predmetnej trestnej veci produkované neboli.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.