Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 16, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoCsp/5/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4420200638
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4420200638.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek

senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobcu: PROFI
CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátskou
kanceláriou JUDr. Peter Kováč, s. r. o., Bratislava - Staré Mesto, Kubániho 16, IČO: 36 857 033, proti
žalovanému: L. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., X. 4, zastúpený JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom,
so sídlom v Lučenci, J. Kráľa 5/A, IČO: 37 756 508, o zaplatenie 3 993,40 eura s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 5. novembra 2021 č. k.
13Csp/12/2020-224 v jeho vyhovujúcom výroku (I.) a vo výroku o náhrade trov konania (IV.) takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcom výroku (I.), ako aj vo výroku o
nároku na náhradu trov konania (IV.) p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 2 211,40 eura
s 8% úrokom z omeškania ročne zo sumy 239 eur od 30. 05. 2016 do zaplatenia, zo sumy 247 eur
od 30. 06. 2016 do zaplatenia, zo sumy 247 eur od 30. 07. 2016 do zaplatenia, zo sumy 247 eur
od 30. 08. 2016 do zaplatenia, zo sumy 247 eur od 30. 09. 2016 do zaplatenia, zo sumy 247 eur od

30. 10. 2016 do zaplatenia, zo sumy 247 eur od 30. 11. 2016 do zaplatenia, zo sumy 247 eur od 30.
12. 2016 do zaplatenia, zo sumy 247 eur od 30. 01. 2017 do zaplatenia, zo sumy 247 eur od 29. 02.
2017 do zaplatenia, zo sumy 247 eur od 29. 03. 2017 do zaplatenia, zo sumy 247 eur od 29. 04. 2017
do zaplatenia, zo sumy 247 eur od 29. 05. 2017 do zaplatenia, zo sumy 247 eur od 29. 06. 2017 do
zaplatenia, zo sumy 247 eur od 29. 07. 2017 do zaplatenia, zo sumy 247 eur od 29. 08. 2017 do
zaplatenia, zo sumy 247 eur od 29. 09. 2017 do zaplatenia, zo sumy 247 eur od 29. 10. 2017 do
zaplatenia, zo sumy 247 eur od 29. 11. 2017 do zaplatenia a zo sumy 247 eur od 29. 12. 2017 do

zaplatenia, všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku (I.). V časti o zaplatenie istiny v sume 300 eur
s 8% úrokom z omeškania ročne zo sumy 150 eur od 08. 04. 2020 do 05. 05. 2020 a zo sumy 150
eur od 06. 05. 2020 do zaplatenia zastavil (II.). V zostávajúcej časti istiny a príslušenstva súd žalobu
zamietol (III.). O trovách konania rozhodol tak, že priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 25% (IV.).

1.1. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka

účinného v rozhodnom období, § 497, § 499, § 502, § 503, § 504, § 388, § 392, § 397 Obchodného
zákonníka, ako aj zisteným skutkovým stavom.1.2. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 169649-25044
zo dňa 25. 04. 2013 (uzatvorenej podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka) uzavretej medzi žalobcom
ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom (ktorý je v nej identifikovaný ako živnostník so zápisom v

živnostenskom registri) súd zistil, že žalobca poskytol žalovanému úver v sume 10 375 eur, ktoré sa
žalovaný zaviazal splatiť v 42 mesačných splátkach po 247 eur. Podľa článku 12.1. zmluvy sa strany
dohodli na tom, že v prípade omeškania dlžníka so splácaním dlhu je veriteľ oprávnený požadovať
zmluvnú pokutu vo výške 5% z nominálnej výšky úveru. Zo splátkového kalendára súd zistil, že počnúc
od 29. 05. 2013 do 29. 10. 2016 mal z uvedeného úveru uhradiť splátku v sume 247 eur mesačne vždy

do 20. dňa toho-ktorého mesiaca. Zo žiadosti žalovaného zo dňa 24. 04. 2013 o poskytnutie úveru,
adresovanej žalobcovi, súd zistil, že žalovaný žalobcu požiadal o úver v sume 10 374 eur a to na
podnikateľské účely, keď žalovaný sa identifikoval svojím IČO, DPH a zápisom v živnostenskom registri.
Z osvedčenia žalovaného o živnostenskom oprávnení súd zistil, že žalovaný je živnostníkom od 01. 02.
2012. Z jednotlivých dodatkov zo zmluvy, a to zo dňa 17. 03. 2014, 07. 08. 2014 a 08. 04. 2014 súd zistil,
že splátky č. 10, 11, 15, 16, 35 a 36 boli odložené a bol dohodnutý nový splátkový kalendár, pričom pri

každom dodatku a povolení odkladu splátky sa dlžník zaviazal zaplatiť zmluvnú odmenu za vykonanie
odkladu splátky v sume 494 eur. Z faktúr č. 915001512 zo dňa 14. 04. 2015 a č. 917000186 zo dňa 14.
02. 2017 súd zistil, že žalobca nimi fakturoval žalovanému zmluvnú pokutu v sume 2x 518,70 eura (5%
z úveru), a to za splátku č. 23 a č. 45.

1.3. Ako prvú a základnú otázku si súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení riešil, či medzi
stranami vznikol spotrebiteľský vzťah, alebo nie. Táto otázka bola medzi stranami sporu sporná. Súd
skonštatoval, že žalovaný tým, že uzavrel predmetnú zmluvu a je v nej uvedené, že si berie úver na
podnikateľské účely, sa dostal sám do dôkaznej núdze o tom, že nedokáže preukázať, či peňažné
prostriedky z nej použil na svoje podnikanie, alebo nie. Námietku, že tomu tak nebolo, žalovaný vzniesol

po prvýkrát až v priebehu tohto konania, čo sa súdu javilo ako účelové a až vo chvíli, kedy si veriteľ
voči nemu uplatnil nárok. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, že by preukázal, že v
danom právnom vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ, nenavrhol v tomto smere žiadne dôkazy, iba jeho
tvrdenie, že predmetné prostriedky nepoužil na podnikateľské účely, nie sú dostatočným dôkazom.
Súd preto vzťah medzi stranami sporu nepovažuje za spotrebiteľský a žalovaný požíva ochranu, ktorú

zákon priznáva iba spotrebiteľovi. Poukázal aj na zhodný záver odvolacieho súdu v predchádzajúcom
rozhodnutí v tejto veci.

1.4. Zo zhodných vyjadrení strán sporu mal súd preukázané, že žalovaný z uvedeného úveru uhradil
žalobcovi 8 900 eur, keď bolo uhradených prvých 36 splátok po 247 eur a časť splátky č. 37 vo výške

8 eur. Pokiaľ žalobca tvrdil, že listom zo dňa 14. 02. 2017 oznámil žalovanému, že je v omeškaní a
je oprávnený v zmysle zmluvy zosplatniť všetky záväzky zo zmluvy, súd mal za to, že túto skutočnosť
žalobca nepreukázal.

1.5. Vychádzajúc z toho, že dohoda medzi stranami sporu bola taká, že žalobca poskytne žalovanému

úver v sume 10 374 eur, pričom súčasťou mesačných splátok (247 eur x 42 mesiacov = 10 374 eur) je
úrok, a preto je zrejmé, že z výšky poskytnutého úveru 10 374 eur tvorí istina sumu 5 000 eur a úrok ako
príslušenstvom pohľadávky sumu 5 374 eur a tiež to, že žalovaný z uvedenej sumy uhradil 8 900 eur.
Je zrejmé, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere (nie spotrebiteľská
zmluva), na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver v sume 5 000 eur, ktoré sa zaviazal žalovaný

zaplatiť v 42 mesačných splátkach a zaplatiť tak celkovo 10 374 eur.

1.6. Ustanovenie § 499 Obchodného zákonníka má v zmysle § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka
kogentnú povahu, avšak v tomto prípade sa uplatňuje zásada zmluvnej voľnosti. Zmluva o úvere
predstavuje absolútny obchod, zmluva prejavuje vôľu zmluvných strán a strana, ktorá s takouto

formuláciou súhlasila, sa v zásade nemôže domáhať neplatnosti tohto ustanovenia. Žalovaný v čase
uzatvorenia úverovej zmluvy súhlasil s jej podmienkami za súčasného rešpektovania zmluvnej voľnosti
strán sporu, preto je povinný v zmysle zmluvy plniť. Predmetný vzťah je absolútnym obchodom a
vzťahujú sa naň ustanovenia § 497 a § 507 Obchodného zákonníka, podľa ktorých súd nárok aj posúdil.
Dohoda neodporuje žiadnemu právnemu predpisu a nie je v rozpore s dobrými mravmi, preto z nej

žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie nesplatenej časti úveru.1.7. Žalovaný splatil úver (vrátane nákladov) iba čiastočne, keď nesplatenou časťou úveru zostala suma
1 474 eur, ktorá pozostávala z 37. splátky vo výške 239 eur a splátok č. 38 až č. 56 vo výške 247 eur
(19 x 247 eur). K zaplateniu tejto sumy ako nesplatenej časti úveru súd žalovaného preto zaviazal.

Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu 2 x 518,70 eura, súd konštatuje, že z obsahu spisu je nepochybne
preukázané, že žalovaný bol s platením splátok úveru opakovane v omeškaní, a preto je nárok žalobcu
na zaplatenie zmluvnej pokuty dôvodný, ako to vyplýva z článku 12.1. zmluvy, a preto ho súd žalobcovi
priznal.

1.8. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, súd konštatuje, že žalobca nepreukázal zosplatnenie úveru, preto
sa žalovaný dostal do omeškania so splácaním každej splátky osobitne, a preto mu súd priznal úrok z
omeškania z každej splátky odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti. Výška úroku z omeškania je určená
podľa § 369 ods. 2 a § 369a Obchodného zákonníka v znení zák. č. 9/2013 Z. z. v spojení s § 1 ods. 1
Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. ako základná úroková sadzba ECB zvýšená o 8%-tuálnych bodov.

1.9. Vznesená námietka premlčania dlhu 3-ročnej premlčacej doby nie je dôvodná na vzniknutý
vzťah, keďže nejde o spotrebiteľský vzťah, vzťahuje sa 4-ročná premlčacia lehota podľa Obchodného
zákonníka. Jednotlivé splátky dlhu sa premlčujú, každá samostatne a boli splatné podľa dodatku zo dňa
08. 04. 2016, čo znamená, že 37. splátka, ktorá ako prvá nebola uhradená v plnom rozsahu, bola splatná

dňa 29. 05. 2016 a od tohto dátumu sa každá zo splátok premlčovala v 4-ročnej premlčovacej lehote,
avšak žaloba bola podaná na súde dňa 11. 02. 2020, teda v čase, keď nebola premlčaná ani jedna z nich.

1.10. Pokiaľ ide o žiadosť žalovaného o splácanie dlhu, ktorý žiadal, aby mu bolo umožnené dlh splácať
po 30 eur mesačne, súd mal za to, že takejto žiadosti nemožno vyhovieť. Je tomu tak preto, že najnižšia

mesačná splátka by musela predstavovať najmenej sumu rovnajúcu sa pôvodne dohodnutej splátky
(247 eur mesačne), a navyše, v prípade, že súd nepovažuje tento vzťah za spotrebiteľský, nie je dôvod
naumožneniesplácaniadlhu,ataktiežžalovanýnepreukázaldôvodnosťtakejtožiadosti(pokiaľpredložil
listiny, nie je zrejmé, o aké doklady ide a kým sú uhradené).

1.11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný
v rozsahu 5/8-ín (zo žalovanej sumy mu bola priznaná suma 2 211,40 eura a nárok na náhradu trov
konania mu vznikol, aj pokiaľ ide o časť konania, ktoré konanie bolo zastavené vo výške 300 eur, ktoré
žalovaný uhradil až po začatí konania)...................... V zostávajúcej časti žalobca úspešný nebol, preto
jeho úspech v konaní je 5/8-ín oproti úspechu žalovaného 3/8, pomer úspechu žalobcu je teda 2/8. Súd

preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 25%.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho výroku I. a vo výroku IV. napadol v zákonnej lehote odvolaním
žalovaný a to z dôvodov vymedzených v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, keď súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces a v § 365 ods. 1 písm. h/ CSP - rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.1. Zotrval na tom, že súd prvej inštancie sa nedostatočne zaoberal jeho argumentáciou, resp. na
základe predložených dôkazov dospel k nesprávnym záverom. Poukázal na to, že v zmysle bodu č. 1.1.

zmluvy o úvere sa žalobca zaviazal mu poskytnúť ako dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 10 374
eur, pričom v bode 4.1. zmluvy o úvere sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť zmluvnú odmenu vo výške 5 374
eur, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru a má byť splatná ku dňu poskytnutia úveru. Uvedený
postup považuje za postup v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko je fyzickou osobou-spotrebiteľom. Súd
prvej inštancie sa nedostatočne zaoberal vyššie uvedeným, pričom tento postup je podľa jeho názoru

v rozpore s právom na spravodlivý súdny proces.

2.2.Primárnemánaďalejzato,žesúdnesprávneprávneposúdilobsahprávnehovzťahumedzistranami
sporu, keď odmietol aplikovať ustanovenie o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka). Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 1930/1 zo dňa 10. 01. 2012, v

zmyslektorého:„Porušenieprávanaspravodlivýsúdnyprocespredstavujetakáinterpretáciuustanovení
na ochranu spotrebiteľa a to vo vzťahoch podradených režimu Obchodného zákonníka, ktorá vedie
k odmietnutiu ich aplikácie na vzťahy, v ktorých vystupuje fyzická osoba, ktorá má podnikateľské
oprávnenie, avšak v týchto vzťahoch sa ako podnikateľ nespráva.“2.3. Pokiaľ by aj bol daný dôvod na uloženie povinnosti zaplatiť žalobcovi čo i len časť dlžnej sumy, bolo
by na mieste prehodnotiť splatnosť priznanej sumy a zvážiť povolenie primeraných mesačných splátok,

ktorých dôvodnosť bola predloženými dôkazmi dostatočne preukázaná a personalizovaná vo väzbe na
jeho osobu. Povinnosť jednorazovej úhrady by mala pre jeho rodinu likvidačné následky.

3. Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho
napadnutých výrokoch, po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou
osobou (§ 359 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP)
a napadnuté rozhodnutie preskúmal v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a §
380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v jeho napadnutom vyhovujúcom

výroku (I.) a v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania (IV.) ako vecne správny podľa § 387
odsek 1 CSP potvrdiť.

8. Odvolací súd, preskúmavajúc rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom
výroku, ako aj v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania, dospel k záveru, že nie je potrebné

zopakovať, ani doplniť dokazovanie, preto v zmysle § 383 CSP vychádzal a bol viazaný skutkovým
stavom súdu prvej inštancie.

9. Z obsahu spisu vyplynulo, že žalovaný požiadal o poskytnutie Profiúveru žiadosťou zo dňa 24. 04.
2013 (č. l. 61 spisu), kde v bode IV. je uvedené jeho meno, priezvisko, číslo bankového účtu a v

bode V. identifikačné údaje: obchodné meno - Peter Kmeť, IČO: 46 516 166, IČ DPH: 1078589138,
s miestom podnikania: Palárikovo, s predmetom podnikania: administratívne a iné práce s tým, že je
zapísaný v živnostenskom registri ObU-NZ-OZP-2012/00553-2, živ. reg. 440-30720, so sídlom adresy
firmy: Budovateľská 1301/4, Palárikovo. Zároveň požiadal o poskytnutie čiastky 5 000 eur s účelom
čerpania úveru: nákup výpočtovej techniky a softvéru. Ako príloha k žiadosti boli vyznačené kópie

osobných dokladov, bankový účet, daňové priznanie za rok 2012 a živnostenský list. Na základe
uvedenej žiadosti bola so žalovaným uzatvorená dňa 25. 04. 2013 Zmluva o revolvingovom úvere č.
169649-25044, podľa ktorej bol žalovaný opätovne označený ako živnostník s identifikačnými údajmi v
živnostenskom registri, číslom registrácie, ako aj spisovým číslom s tým, že podľa bodu 1.1. sa uvádza
predmet zmluvy - peňažné prostriedky poskytnuté na výkon podnikateľskej činnosti vo výške 10 374 eur,

ktorý úver sa žalovaný zaviazal zaplatiť v 42 mesačných splátkach vo výške 247 eur mesačne podľa
splátkového kalendára. Podľa bodu 4. zmluvy bola dojednaná za poskytnutie úveru zmluvná odmena,
ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru 5 374 eur a táto suma je splatná ku dňu poskytnutia úveru.
K zmluve o revolvingovom úvere boli uzatvorené 3 dodatky, ktorými sa strany sporu dohodli o odklade
jednotlivých splátok a zároveň sa žalovaný ako dlžník zaviazal za vykonanie každého odkladu splátok

zaplatiť zmluvnú odmenu vo výške 494 eur.

9.1. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že úver nebral na podnikanie, ale poskytnuté prostriedky z
úverovej zmluvy boli použité na jeho osobné potreby a na živobytie. Preto právny vzťah medzi stranami
sporu je potrebné posúdiť v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a úver považovať za

spotrebiteľský a aplikovať naň zákonné ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľa. Zároveň namietal aj
premlčanie pohľadávky.

9.2. Súd prvej inštancie prvýkrát vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 11. 12. 2020 pod sp. zn.
13Csp/12/2020-158, keď žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 2 211,40 eura s 8%-ným úrokom

z omeškania z jednotlivých súm, druhým výrokom konanie v časti o zaplatenie istiny v sume 300 eur
s príslušenstvom zastavil a tretím výrokom v zostávajúcej časti istiny a príslušenstva žalobu zamietol,
a napokon, žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 25%. V dôsledku podaného
odvolania žalovaným odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom
výroku(I.)avzávislomvýrokuonárokunanáhradutrovkonania(IV.)zrušilavrátilsúduprvejinštanciena

ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd v dôvodoch svojho rozhodnutia vyslovil právny názor,
že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia o povahe spotrebiteľského sporu, preto mal za
to,žesúdprvejinštanciesprávneposúdilprávnyvzťahmedzižalobcomažalovanýmakovzťahzaložený
zmluvou o úvere podľa Obchodného zákonníka. Rozsudok súdu prvej inštancie zrušil pre porušeniepráva na spravodlivý proces, keď súd prvej inštancie sa v zákonom požadovanom rámci nevysporiadal
s argumentmi žalovaného.

9.3. Súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, vo veci opätovne rozhodol
napadnutým rozsudkom, keď žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 2 211,40 eura s
príslušenstvom (tak ako je špecifikované vo výroku napadnutého rozsudku) a v zostávajúcej časti istiny a
príslušenstva žalobcu zamietol. Súd zároveň priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
25%.

9.4. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcom výroku a v závislom výroku o nároku na náhradu
trov konania opätovne napadol odvolaním žalovaný, ktorý namietal porušenie práva na spravodlivý
súdny proces, ako aj nesprávne právne posúdenie, keď súd prvej inštancie posúdil vzťah medzi
žalobcom a žalovaným nesprávne, keď odmietol aplikovať ustanovenie o spotrebiteľských zmluvách (§
52 a nasl. OZ), a napokon, súd nezvážil zaviazať ho zaplatiť priznanú sumu v splátkach.

10. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného
odvolania, to znamená, že rozhodnutie súdu prvej inštancie podlieha prieskumu odvolacím súdom
len z dôvodov, ktoré uvedie odvolateľ v podanom odvolaní v zmysle § 380 ods. 1 CSP. Odvolací
súd preto pri svojom rozhodovaní prihliadol len na také pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré boli

odvolateľom uplatnené a zároveň vyšli najavo v odvolacom konaní, pričom na iné pochybenia súdu
prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd
prihliadnuťnemohol,anikebytakétoporušeniazistil.Vychádzajúctedazprincípuviazanostiodvolacieho
súdu odvolacími dôvodmi odvolací súd v tomto rozsahu preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v
jeho napadnutých výrokoch a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, pretože súd

prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne
právne posúdil, keď postavenie žalovaného zo záväzkovo-právneho vzťahu vyhodnotil ako postavenie
podnikateľa a zmluvný vzťah medzi stranami sporu posúdil ako obchodno-záväzkový vzťah.

11. Podľa § 2 odsek 1 Obchodného zákonníka podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná

samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku
alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť
registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu.

11.1. Podľa § 2 odsek 2 písmeno b/ Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba,

ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia.

12. Z Osvedčenia žalovaného v živnostenskom oprávnení č. ObU-NZ-OZP-2012/00553-2 zo dňa 16.
01. 2012 súd zistil, že žalovaný je živnostníkom od 01. 02. 2012.

12.1. Podľa § 261 odsek 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týka ich podnikateľskej
činnosti.

12.2. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní namietal porušenie práva na spravodlivý proces v tom, že súd
prvej inštancie sa nedostatočne zaoberal jeho argumentáciou a postup súdu považuje za v rozpore s

dobrými mravmi, nakoľko je fyzickou osobou v postavení spotrebiteľa, odvolací súd sa s touto námietkou
žalovaného nestotožňuje.

Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť taký vadný postup súdu, ktorý sa prejavuje
v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení vymykajúcich sa nielen zo zákonného, ale aj

ústavno-právneho rámca a ktorý tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných
právspojenýchsosúdnouochranoupráva.Idenapr.oprávonaverejnéprejednaniesporuzaprítomnosti
strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným
zástupcom, právo na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti v konaní, právo na riadneodôvodnenie rozhodnutia, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so
zákazom denegatio justitiae (odmietnutie spravodlivosti) (uznesenie NS SR z 31. 10. 2017 spl. zn. 6Cdo
26/2017).

Vychádzajúc z vyššieho rámca práva na spravodlivý súdny proces mal žalovaný zrejme na mysli
nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o jeho postavenie v tomto
konaní. Odvolací súd sa však s námietkou žalovaného nestotožňuje. Súd prvej inštancie v bode 29.
rozsudku sa konkrétne vyporiadal ako základnou otázkou, či vzťah medzi stranami sporu je vzťahom

spotrebiteľským, alebo nie. Jasne a stručne sa vyporiadal s tým, prečo vzťah medzi stranami sporu z
úverovej zmluvy nepovažuje za spotrebiteľský, a teda žalovaný nemôže požívať súdnu ochranu, ktorú
zákon priznáva iba spotrebiteľovi. Tento názor zaujal aj v predchádzajúcom rozhodnutí (ktoré síce bolo
zrušené, ale z iných dôvodov) a takéto právne posúdenie považoval za správne aj odvolací súd, ktorý
vo veci vydal predchádzajúce rozhodnutie a konštatoval, že v danom prípade nejde o spotrebiteľský
vzťah. Z obsahu spisu je nesporné, že žalovaný sa tak v žiadosti o poskytnutie úveru, ako aj v samotnej

zmluve o poskytnutí profiúveru identifikoval ako živnostník-podnikateľ a to svojím obchodným menom,
IČOm, predmetom podnikania, zápisom v živnostenskom registri, kontaktnou adresou, na ktorej podniká
a uviedol účel čerpania úveru na nákup výpočtovej techniky a softvéru. Napriek uvedenému, že žalovaný
podpísal tak žiadosť o poskytnutie úveru, ku ktorému pripojil aj osvedčenie o živnostenskom oprávnení,
ako aj daňové priznanie za rok 2012 a bankový účet i v žiadostiach o poskytnutie odkladu splátok svoje

postavenie dlžníka-živnostníka nenamietal. To, či mal skutočne status podnikateľa pri uzatváraní zmluvy
o úveru, alebo status spotrebiteľa, začal namietať až v podanom odpore proti platobnému rozkazu (č.
l. 42) a následne vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu (č. l. 82). Žalovaný sa bránil tým, že nie
je pravdou, že by úver bral na podnikanie, ale na osobné potreby a na živobytie. Domáhal sa preto
postavenia spotrebiteľa a posudzovania zmluvného vzťahu medzi stranami sporu v zmysle § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka. Žalovaný tvrdil, že nemal na výber a nemal možnosť uzatvoriť zmluvu inak,
než v podobe pripravenej žalobcom.

14. Civilný sporový poriadok je postavený na povinnosti označiť skutkové tvrdenia dôležité pre
rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi tak, ako to upravuje Článok 8 CSP. Všeobecne

pritom platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť a preukázať žalobca, zatiaľ čo
okolnosti toto právo vylučujú, sú záležitosťou žalovaného (rozsudok NS SR 3Cdo 2/2016 zo dňa 11.
04. 2017).

14.1. Žalovaný dôkazné bremeno o tom, že úverovú zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ nepreukázal, a

teda si nesplnil povinnosť tvrdenia na svoju obranu, keď tvrdil, že zmluvu so žalobcom neuzatváral
ako podnikateľ v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ale uzatváral ju ako spotrebiteľ a bral si ju na
živobytie, príp. ďalšie osobné potreby. Žalovaný v tomto smere ani nenavrhol a neoznačil dôkazy
na preukázanie takto tvrdených skutočností. Na druhej strane, žalobca svoje tvrdenia o tom, že so
žalovaným uzatváral úverovú zmluvu ako s podnikateľom preukázal nielen samotnou žiadosťou o

poskytnutie úveru a dokladmi, ktoré žalovaný pripájal ako fyzická osoba - podnikateľ, ale aj samotnou
úverovou zmluvou a ďalšími dodatkami k tejto úverovej zmluve, podpísanými oboma stranami sporu.
Vykonaným dokazovaním, ale ani žiadnymi dôkazmi zo strany žalovaného nebolo preukázané, že
by žalobca zneužil postavenie žalovaného nie ako podnikateľa, ale ako občana, a rovnako nebolo
preukázané, že by žalovaný neuzavrel úverovú zmluvu slobodne a vážne, alebo že by mu úverová

zmluva bola nezrozumiteľná, keď k uzatvoreniu samotnej úverovej zmluvy sa vyžadoval jeho aktívny
postoj, či už v predložení živnostenského oprávnenia, bankového účtu alebo daňového priznania za rok
2012. Záver súdu prvej inštancie, ktorý nepovažoval úverovú zmluvu za spotrebiteľský vzťah, považoval
preto aj odvolací súd za vecne správny, keď žalobca preukázal, že žalovaný o úver požiadal ako
podnikateľ na účely svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno a

ani neoznačil a nepredložil žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení o postavení v zmluvnom vzťahu
ako spotrebiteľa. Súd prvej inštancie preto správne s prihliadnutím na všetky okolnosti posúdil daný
záväzkový vzťah ako vzťah založený zmluvou o revolvingovom úvere, ktorý je obchodno-záväzkovým
vzťahom a nedopadá naň zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ani ust. § 52 a nasl. OZ.

15. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní žiadal o prehodnotenie splatnosti priznanej sumy a povolenie
splácať priznanú sumu žalobcovi v primeraných mesačných splátkach, je potrebné uviesť, že ani táto
odvolacia námietka nie je dôvodná. Súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí v bode 45. dôkladne
zaoberal návrhom žalovaného, či nie je možné umožniť mu splácať dlh v splátkach. Súd prvej inštanciepoukázal na to, že žalovaný žiadal splácať sumu, na ktorú sa zaviazal v 30-eurových mesačných
splátkach, pričom poukázal na výšku pôvodne dohodnutých splátok (247 eur). Dospel k záveru, že
žalovaný nepreukázal dôvodnosť žiadosti, keď z listín, ktoré predložil, nie je možné zistiť, o aké doklady

a úhrady a kým realizované sa jedná. Ani k podanému odvolaniu žalovaný nepripojil také dôkazy, ktorými
by preukázal dôvodnosť svojej žiadosti o tom, že priznanú sumu nie je schopný zaplatiť jednorazovo,
ale je potrebné, vzhľadom na jeho majetkové pomery, mu priznať plnenie v splátkach. Majetkové, ani
zárobkové pomery nepreukázal ani v odvolacom konaní.

Vzhľadom na to, že odvolací súd sa vyporiadal s odvolacími dôvodmi žalovaného a tieto nepovažoval za
dôvodné,rozhodnutiesúduprvejinštancievjehonapadnutomvyhovujúcomvýroku(I.),akoajvzávislom
výroku (IV.), ktorý ani nebol odvolaním namietaný, ako vecne správny podľa § 387 odsek 1 CSP potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 odsek 1 a § 255
odsek 1 CSP, ako aj článku 4 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech a mal by

nárok na náhradu trov odvolacieho konania, tieto nepriznal z dôvodu, že žalobcovi v odvolacom konaní
žiadne trovy nevznikli (žalobca v odvolacom konaní nepodal žiadne vyjadrenie k podanému odvolaniu).

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).