Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 26, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoE/59/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4207203746
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4207203746.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.
Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej Advocate s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnej: M. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., o vymoženie 263,56
eura s príslušenstvom, na odvolanie oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Komárno z 22. júna

2012, č. k. 9Er/346/2007-19, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo napadnutom II. výroku o vyhlásení exekúcie za
neprípustnú a jej zastavení p o t v r d z u j e .

Odvolací súd návrhy oprávnenej na prerušenie konania z a m i e t a .

Povinná nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. návrh oprávnenej na zmenu súdneho
exekútora zamietol, výrokom II. vyhlásil exekúciu sp. zn. 9Er/346/2007 vedenú u súdnej exekútorky
Mgr. H. G., exekútorský úrad O. N., H. XXXX/XX, pod EX 180/07 vyhlásil za neprípustnú a exekúciu
zastavil. Výrokom III. priznal súdnej exekútorke S.. H. G. trovy exekúcie v sume 177,41 eura, na ktorých

úhradu výrokom IV. zaviazal oprávnenú do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 103 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej v texte len „OSP“); § 57 ods. 1 a 2, § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej v texte len „Exekučný
poriadok“,„EP“);§39zák.č.40/1964Zb.Občianskehozákonníka(ďalejvtextelen„Občianskyzákonník,

„OZ“), § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1 až 4, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení zák. č.
118/2006 Z. z.), § 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov platného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere (ďalej v texte len „ZoSÚ“), § 25 ods. 1
zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, § 35, § 45 ods. 1 a 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom

konaní (ďalej v texte len „ZoRK“). V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že skúmal či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej písomnej
zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve, pričom rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská
doložka musí mať písomnú formu inak je neplatná a písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská
zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených
listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú

zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Preto preskúmal úverovú
zmluvu č. XXXXXXX zo dňa 15. 06. 2006, ako aj predložené všeobecné podmienky poskytnutia úveru(ďalej v texte len „VPPÚ“) a zistil, že tieto v čl. 17 obsahujú rozhodcovskú doložku. Podľa tejto doložky
všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú
riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská,

a.s., Karlovské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761 (rozhodcovský súd), ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
poriadkov rozhodcovského súdu a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov
rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde
podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany

sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu,
ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde,
považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto
vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd
vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu
založená právomoc rozhodcovského súdu. Zastal názor, že v danom prípade nebolo možné formuláciu

rozhodcovskej doložky považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu alebo rozhodcovskú doložku, pretože
takto formulovaná doložka spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľky tým, že jej znemožnila zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponechala
ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľka osobitne nevyjednala a nemala
na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohla len zmluvu ako celok

odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.
Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľky, ale na začiatku zmluvného vzťahu.
Takto formulovanú doložku považoval podľa občianskeho zákonníka za neplatnú. Podpis na úverovej
zmluve nepovažoval zároveň aj za prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou, dodal, že na jej platnosť
bolo nevyhnutné jej individuálne dojednanie a individuálny prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu

podpisom, ktorý v tomto prípade nebol dodržaný. Mal za to, že povinná sa tak bez vlastnej vôle a
možnosti pričinenia vzdala vopred svojich práv, čo považoval za rozporné s ustanovením § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka. S poukazom na uvedené skutočnosti zistil, že rozhodnutie predložené v
tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňalo náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože
ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Vzhľadom na to je vychádzal z

toho, že ak neexistoval rozhodcovský rozsudok, ktorý by bol spôsobilý byť exekučným titulom buď
z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia bola neprípustná, z ktorého dôvodu
vyhlásilexekúciuzaneprípustnúazastavilju.Zároveňrozhodolozamietnutínávrhunazmenuexekútora
vzhľadom na zastavenie exekučného konania.

3. Rozhodnutie o trovách exekúcie právne oprel o ust. § 196, § 200 ods. 1, § 203 ods. 1 Exekučného
poriadku, § 5 ods. 1, § 6, § 14 ods. 1 - 3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 a 2, § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995
Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 30. 04. 2008 (ďalej v texte len „vyhláška“),
a priznal súdnej exekútorke za každé ďalšie zisťovanie majetku povinného (žiadosť o súčinnosť- DU
1x, OR PZ 1x, soc. poisťovňa 1x, správa katastra 1x, súčinnosť - súdny exekútor 1x), každé zisťovanie

bydliska povinného 3x, celkovo v sume 3,32 eura x 8 + DPH, spolu v sume 63,74 eura vrátane 20%
DPH. Ďalej priznal odmenu v sume 23,90 eura vrátane 20 % DPH za 3 hodiny účelne vynaložené na
exekúciu (á 6,64 eura). V súlade s § 6 vyhlášky priznal súdnej exekútorke odmenu vo výške 33,19 eura
a náhradu hotových výdavkov celkovo v sume 41,62 eura bez DPH, ktoré pozostávali z poštovných
nákladov vo výške 36,02 eura a z cestovných nákladov v sume 5,60 eura. Spolu priznal exekútorke

odmenu v sume 177,41 eura vrátane 20% DPH a na jej úhradu zaviazal oprávnenú s odkazom na ust.
§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Zastal názor, že oprávnená zavinila zastavenie exekúcie tým, že
podala návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý nebol vykonateľný vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti.

4.Oprávnenánapadlauznesenievzákonnejlehoteodvolaním,zdôvodu,žesúdprvejinštancierozhodol
nad rámec zverenej právomoci v zmysle § 205 ods. 2 písm. b/ zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“). Tvrdila, že súd prvej inštancie svojím postupom odňal oprávnenej
možnosť konať pred súdom v zmysle § 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm.
d/ OSP. Mala za to, že vo veci bol nedostatočne zistený skutkový stav, pretože prvoinštančný súd

nevykonal náležite dokazovanie. Namietala aj to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo
z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f/ OSP. Súdu vytýkala, že
neumožnil účastníkom viesť kontradiktórne konanie a nemala možnosť v konaní predniesť svoju
argumentáciu. Poukázala na skutočnosť, že exekučný súd nezohľadnil pri aplikácii smernice 93/13/EHS svoju povinnosť upozorniť účastníkov exekučného konania na neprijateľnú podmienku a dať im
tak možnosť vyjadriť sa k nej, rovnako dať možnosť oprávnenej vyjadriť sa k prípadnému stanovisku
povinnej. Uviedla, že všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu nie je legitímne schopný

vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom
takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do
situácie, ako by bol exekučný titul zrušený. Tvrdila, že právna úprava, ktorá umožňuje bez časového
obmedzenia zasahovať do právoplatných rozhodnutí, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva alebo
povinnosti individuálne určeným adresátom uplatnením mimoriadnych opravných prostriedkov alebo

iných prostriedkov nápravy je v materiálnom právnom štáte neakceptovateľná. Zákonodarca priznal
všeobecným súdom právomoc posudzovať zákonnosť rozhodnutí rozhodcovských súdov iba v rámci
konania o zrušení rozhodcovského rozsudku. Súdy nie sú oprávnené vykonávať priame zásahy do
právoplatných rozhodnutí rozhodcovských súdov. Exekučný súd musí s rozhodcovským rozsudkom
nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu
rovnocennosti. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným

titulom. Pre prípad nestotožnenia sa s ústavne súladnou interpretáciou ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, ktorá je obsiahnutá vo vyššie uvedenej argumentácii, žiadala postupom podľa
§ 162 ods. 1 písm. b/ CSP prerušiť konanie a podať Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh
na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods.
1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom

ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. V rámci znemožnenia uplatňovania jej
patriacich procesných práv namietala predovšetkým porušenie princípu legality, ako aj zásadu začatia
konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť
súdneho konania. Vytýkala, že aj keď výkon a ochrana jeho práva na spravodlivý súdny proces
mala byť rovnaká, mala v konaní pred exekučným súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo s

ňou zaobchádzané odlišne. Mala za to, že exekučný súd rozhodoval o jej práve a toto rozhodnutie
výrazne ovplyvnilo jej právne postavenie, a preto nemožno vyšpecifikovať také skutočnosti, ktoré by
mohli objektívne a rozumne ospravedlniť takéto odlišné zaobchádzanie. Okrem toho konštatovala aj
porušenie princípu rovnosti zbraní, na základe ktorého bola uvedená do takého postavenia, ktoré bolo
podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných osôb v porovnateľnom postavení.

Zároveň namietala, že nemala možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré
boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jej právnom postavení, ako ani nemala možnosť
ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu, pritom však dané rozhodnutie výrazným
spôsobom ovplyvnilo jej právne postavenie. Postup, ktorý zvolil exekučný súd, navyše dával nezákonne
povinnej dodatočnú príležitosť na to, aby bez existencie akýchkoľvek obáv z reakcie oprávnenej, došlo

k zmareniu exekúcie. Zároveň vytkla aj nevykonávanie dokazovania a prijatie záveru len na základe
domnienok bez reálneho zistenia skutočného stavu. Dodala, že exekučný súd rozhodol v rozpore s
dobrými mravmi, pretože v prípade nadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozhodnutie dôjde k
premlčaniu pohľadávky oprávnenej, pričom k tejto situácii nemuselo dôjsť, keby súd už pri rozhodovaní
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia skúmal exekučný titul z rovnakých hľadísk ako v

napadnutom rozhodnutí. Ak by odvolací súd napriek vyššie uvedenej argumentácii usúdil, že exekučný
súd je oprávnený skúmať platnosť rozhodcovskej doložky, tvrdila, že táto je platná a to z dôvodu, že
dojednanie,ktorýmzmluvnéstranyzaložiliprávomocrozhodcovskéhosúduvšakneustanovuje,žespory
s dodávateľkou budú riešené výlučne v rozhodcovskom konaní. Dodala, že nejde pritom o fiktívnu
možnosť voľby, ale o reálnu a skutočnú možnosť voľby rozhodujúceho orgánu. Okrem toho nesúhlasila

ani s právnym posúdením zmluvy o úvere ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o
spotrebiteľských úveroch, pretože poskytuje svojim klientom peňažné prostriedky síce dočasne, avšak
na základe zmluvy v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a v takejto zmluve nemusela byť ako
podstatná náležitosť dohodnutá o.i. aj ročná percentuálna miera nákladov. Poukázala aj na nesprávne
posúdenie neprimeranosti úrokov z omeškania a tiež sa vyjadrila k poplatku za poskytnutie úveru a

poplatku za zasielanie upomienok. Zvýraznila tiež skutočnosť, že otázku, či exekučný titul bol vydaný v
súlade s právnym poriadkom a teda, či sa predmetná exekúcia bude vykonávať v celom rozsahu alebo
nie, súd už raz posudzoval a o nej už raz právoplatne rozhodol. Žiadala, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne
prerušiť konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP a Súdnemu dvoru EÚ na základe článku 267 Zmluvy

o fungovaní EÚ predložil prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení: „1/ Je možné za neprijateľnú
zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek
odvolaťaktorýmdobrovoľnesplnomocnilfyzickúosobunaspísanienotárskejzápisniceakoexekučného
titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jejpríslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?, 2/ Je v
súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc
vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni

vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?“.

5. Povinná ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávnenej písomne nevyjadrili.

6. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj

„CSP“), došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý
znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom
účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

7. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou

osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP), a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP, preskúmal
rozhodnutie v napadnutej časti viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), prejednal
odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie
oprávnenej nie je dôvodné. Preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti /výrok II. uznesenia/
ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Výrok, ktorým bol návrh oprávnenej na zmenu

súdneho exekútora zamietnutý, a ktorými bolo rozhodnuté o trovách exekúcie, neboli napadnuté
odvolaním.

8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného

odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho

iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne
stotožnilsrozhodnutímsúduprvejinštancie,nakoľkobolajehoargumentáciavecnesprávna,objektívna,
presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako aj nálezmi
Ústavného súdu SR. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré oprávnená uvádzala v odvolaní vyriešil už súd
prvej inštancie v napadnutom uznesení, pričom rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu nie je

možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a druhoinštančné konanie tvoria jeden celok.

13. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej
a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. V rozhodnutiach Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky č. k. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13. 10. 2011 a č. k. 6Cdo/143/2011 zo dňa 18.
01. 2012 Najvyšší súd SR konštatuje, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako
exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať,
či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiurozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol
vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s
právomocouprejednaťdanýspor,niejeexekučnýsúdviazanýtým,akotútootázkuvyriešilrozhodcovský

súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej
okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011).

14. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, účinného v čase začatia exekučného konania, exekučným
titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje
majetok.

15. Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, účinného v čase začatia exekučného konania,
podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských

komisií a zmierov nimi schválených.

16. Podľa § 57 ods. 1 písm. g/, ods. 2 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného
konania, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý
exekúciu nemožno vykonať. Exekúciu súd môže zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo

osobitného zákona.

17. Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015, Exekučné konanie na
podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor
spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať

len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného
po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva
účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

18. Podľa § 243d ods. 2 zák. Exekučného poriadku od 01. 01. 2015, na exekučné konania

začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v
rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,
4ead/, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

19. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 04. 2017, ak tento zákon v § 243i

až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú
len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

20. Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinného do

31. 12. 2014 (ďalej aj "Zákon o rozhodcovskom konaní"), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo
na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak
rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

21. Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu, zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

22. Podľa 53 ods. 1 veta prvá, ods. 4 Obč. zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa(ďalejlen"neprijateľnápodmienka").Neprijateľnépodmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

23. V predmetnej veci z obsahu spisu je zrejmé, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa
19. 03. 2007 sa oprávnená domáhala voči povinnej vymoženia pohľadávky vo výške 263,56 eura s
príslušenstvom. K návrhu priložila exekučný titul - rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného pri Slovenskej rozhodcovskej a.s., IČO: 35 922 791, so sídlom Karloveské rameno8, Bratislava, vedený pod sp. zn. SR 6773/06 zo dňa 08. 01. 2007. Dňa 13. 04. 2007 poveril súd
prvej inštancie súdnu exekútorku vykonaním exekúcie. Dňa 15. 05. 2009 súd prvej inštancie požiadal
oprávnenú o doručenie Zmluvy o úvere. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.

24. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti uznesenia súdu prvej inštancie zdôrazňuje, že v súvislosti
s tvrdením oprávnenej v odvolaní, že súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej
činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom zdôrazňuje, že povinnosť súdu v každom štádiu vedenia
exekúcie prihliadať na to, či sú splnené formálne a materiálne podmienky vykonateľnosti exekučného

titulu a teda aj rozhodcovského rozsudku. Pritom nie je viazaný účinkami takéhoto rozsudku v zmysle
§ 35 zák. č. 244/2002 Z. z., v spojení s § 159. Ustanovenie § 35 zák. č. 244/2002 Z. z. účinky
rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na účastníkov, teda štátne orgány nie sú viazané účinkami
rozhodcovského rozsudku, keďže rozhodcovské rozhodnutie nemožno považovať za akt orgánov
verejnej moci. Pokiaľ teda oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť aj otázku, či rozhodcovské

konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky. Ak sa
okresný súd zaoberal otázkou, či v tomto konaní bola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci
konať a rozhodnúť zo strany okresného súdu sa nejednalo o posudzovanie vecnej správnosti rozsudku
rozhodcovského súdu a ani nesmeroval k zrušeniu tohto rozhodnutia.

25. Spotrebiteľská zmluva je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. V zmysle § 52 OZ za spotrebiteľa sa považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti. Osoba, ktorá do postavenia odberateľa tovarov či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti je tzv. nespotrebiteľom. Nespotrebiteľský charakter

zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné
bremeno je na dodávateľovi. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred
pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Odvolací súd
sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie a tiež považuje predmetnú zmluvu za spotrebiteľskú. Úver
poskytnutý oprávnenou túto charakteristiku spĺňa. Dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na

základe zmluvy o úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej forme definuje zák. č.
258/2001 Z. z. ako spotrebiteľský úver. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností
Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré povinná ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené
už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Vzhľadom na túto skutočnosť je nevyhnutné na uvedený
vzťah použiť ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na spotrebiteľské zmluvy. Odvolací súd preskúmaním

napadnutého rozhodnutia, spisového materiálu a tvrdení odvolateľky konštatuje, že okresný súd
preukázaný skutkový stav správne vyhodnotil v odôvodnení napadnutého uznesenia, na ktoré odvolací
súd poukazuje, a s ktorým sa stotožňuje.

26. Odvolací súd nezistil nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie ani v jednej z

odvolateľom namietaných okolností. Súd prvej inštancie správne považoval danú zmluvu uzatvorenú
medzi účastníkmi za spotrebiteľskú zmluvu podľa ustanovení OZ, pretože medzi účastníkmi ide o
spotrebiteľský právny vzťah. Predmetom zmluvy bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
vo forme úveru. Veriteľka - dodávateľka je podnikateľka, pričom medzi predmety jej činnosti patrí
aj poskytovanie úverov, pri uzatváraní zmluvy teda konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej

činnosti a ako veriteľka zo zmluvy mala preto pri jej uzatváraní postavenie dodávateľa. Rozhodcovskú
doložku obsiahnutú vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru v bode 17. v znení citovanom v
bode 1 tohto odôvodnenia, súd prvej inštancie správne právne posúdil ako neprijateľnú v zmysle
§ 53 ods. 1 OZ a tým absolútne neplatnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve,
nakoľko celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľky. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania
je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľkou individuálne dojednaná vzhľadom na jej
splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami v zmluve, ktorá je typizovanou zmluvou - uzatvára sa
vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľka obsah zmluvy nemá možnosť zmeniť či ovplyvniť,
resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Rozhodcovská doložka ponecháva spôsob riešenia

prípadného sporu výlučne na vôli dodávateľky, t. j. oprávnenej. Rozhodcovská doložka dojednaná
za týchto podmienok môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy, slúžiacej na ochranu
spotrebiteľa. Dodávateľka, ktorá fakticky určuje, ktorý rozhodca bude rozhodovať o prípadných sporoch
zo zmluvy, nakoľko spotrebiteľka nemá možnosť tento výber ovplyvniť, je pre vybraného rozhodcuzdrojom príjmov, preto je na mieste obava, do akej miere je potom takéto rozhodcovské konanie
objektívne. Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z bodu 17. Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru spoločnosti POHOTOVOSŤ prvoinštančný súd správne právne posúdil

ako neprijateľnú, a s poukazom na ust. § 53 ods. 5 OZ tým absolútne neplatnú zmluvnú podmienku
obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľky. Následkom tejto neplatnosti
je skutočnosť, že rozhodcovský súd vôbec nemal právomoc, vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej
doložky, rozhodovať daný spor, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za

spôsobilý exekučný titul. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne
neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore
so zákonom a nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenej vznikol
voči povinnej nárok, ktorého vymoženia by sa mohla v rámci exekúcie domáhať.

27. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol

vo výroku vecne správne, keď exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, preto rozhodnutie v tejto
odvolaním napadnutej časti z vyššie uvedených dôvodov, ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1
CSP, potvrdil.

28. Nakoľko oprávnená podala návrhy na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ a c/ OSP (§

162 ods. 1 CSP), odvolací súd bol povinný o týchto návrhoch rozhodnúť.

29. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak osobitný zákon
neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po
skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.

30. Odvolací súd v prvom rade považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že Exekučný poriadok je
vovzťahukCivilnémusporovémuporiadkušpeciálnymprávnympredpisom,pričomustanoveniaCSPsa
aplikujú v prípade, ak chýba špeciálna právna úprava. Prerušenie konania Exekučný poriadok upravuje
v § 36 ods. 5, a to tak, že výslovne zakotvuje, že exekučné konanie nemožno prerušiť. Z uvedeného

dôvodu je podanie návrhu na prerušenie konania neprípustné. Exekučné konanie sa prerušuje, iba ak
to výslovne určuje osobitný predpis.

31. Odvolací súd navyše dodáva, že je vecou vnútroštátneho súdu, pred ktorým začal spor a ktorý
nesie zodpovednosť za súdne rozhodnutie, posúdiť nevyhnutnosť rozhodnutia o prejudiciálnej otázke

pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, ako aj relevantnosť otázok, ktoré predloží Súdnemu dvoru
EÚ. V prejednávanom prípade neexistuje potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového
práva na Súdny dvor EÚ, nakoľko všetky otázky, ktoré oprávnená vo svojom návrhu uvádzala sú už
konštantnou judikatúrou vyriešené, z čoho vyplýva, že nie je záujem na tom, aby sa odpovedalo na
otázky už zodpovedané (doktrína acte éclaire - konanie objasnené alebo konanie už rozsúdené), a že

začatie konania o predbežnej otázke nie je potrebné v prípadoch, keď sú výklad a aplikácia úniového
práva natoľko zrejmé, že nie je potrebné obracať sa s predbežnou otázkou na Súdny dvor EÚ (doktrína
acté clairé - konanie jasné alebo zrozumiteľné).

32. Pokiaľ ide o uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách exekúcie, odvolací súd dáva do

pozornosti nasledovné.

33. Podľa § 374 ods. 4 poslednej vety OSP (účinného v čase podania odvolania), ak odvolanie bolo
podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou, smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo
justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním

odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

34. Podľa § 202 ods. 1 poslednej vety OSP, odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom
konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak a ani proti uzneseniu v
konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

35. V zmysle novej právnej úpravy podľa Civilného sporového poriadku (účinného od 01. 07. 2016)
ustanovenie § 470 ods. 2 stanovuje výnimky z tohto základného pravidla i keď nová právna úprava
dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, ženová procesná úprava sa použije na všetky konania a to aj na konania začaté predo dňom účinnosti
Civilného sporového poriadku. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonom, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. To znamená, že v danom

prípade je potrebné účinky podania odvolania posudzovať podľa právnej úpravy stanovenej vo vtedy
platnom Občianskom súdnom poriadku.

36. Právne účinky úkonov vykonaných do nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku
zostávajú zachované (§ 470 ods. 1, 2 CSP), čo je aj daný prípad, keďže rozhodnutie súdu č. k.

9Er/346/2007-19 bolo vydané dňa 22. 06. 2012 vyšším súdnym úradníkom a odvolanie oprávneného
bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 23. 12. 2013.

37.Vychádzajúczuvedenéhoodvolacísúdkonštatuje,žepodanímodvolaniaoprávnenounastaliprávne
účinky podaného odvolania, pretože odvolanie oprávnenej bolo podané v zákonnej lehote a oprávnenou
osobou. Účinky takto podaného odvolania spôsobili zrušenie výroku uznesenia o trovách exekútora

priamo zo zákona, v dôsledku čoho bolo v zmysle predchádzajúcej právnej úpravy potrebné, aby vo
veci opätovne rozhodol zákonný sudca. Odvolací súd teda ani za stavu, že prišlo k zmene procesnej
právnej úpravy Občianskeho súdneho konania, nemôže v odvolacom konaní rozhodovať o predloženom
odvolaní v časti trov exekúcie, keďže toto odvolanie svojimi účinkami priznanými za právnej úpravy
Občianskeho súdneho poriadku ust. § 374 ods. 4 spôsobilo zrušenie uznesenia vo výroku o trovách

exekúcie.

38. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti v súčasnosti neexistuje rozhodnutie súdu prvej inštancie
v časti, v ktorej súd prvej inštancie rozhodol o trovách exekúcie, pretože došlo ex lege k jeho zrušeniu,
keďže o trovách exekúcie rozhodol vyšší súdny úradník. Preto opätovne musí rozhodnúť sudca s

konečnou platnosťou a proti jeho rozhodnutiu odvolanie prípustné nie je.

39.Onáhradetrovodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdtak,žepovinnejnáhradutrovodvolacieho
konania nepriznal, i keď s ohľadom na výsledok odvolacieho konania principiálne by bolo namieste
priznanie náhrady trov odvolacieho konania povinnej podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V

danejvecivšakmožnosťpriznanianáhradytrovkonaniavylučovalaskutočnosť,žepovinnejvodvolacom
konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, čím bol daný dôvod pre aplikáciu čl. 4 CSP.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie

je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).