Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 21, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/85/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7809200048
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7809200048.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej a členov
senátu JUDr. Pavla Tkáča a JUDr. Milana Končeka, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská
republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151
866, proti povinnému: D. O., nar. XX.XX.XXXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom A.
XXX, XXX XX A., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Juraj Koči, Exekútorský úrad so sídlom

Okružná 3, 071 01 Michalovce, pod sp. zn. EX 2130/2008, o vymoženie 33,19 eur (1.000,00 Sk) s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 02.05.2019
č. k. 10Er/3/2009-18, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie.

II. O d m i e t a odvolanie proti výroku o trovách exekúcie.

III. Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť
nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jurajovi Kočimu trovy exekúcie vo výške 63,30 eur do 15 dní od
právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie
zo dňa 27.11.2008 domáhal vymoženia svojej pohľadávky, pričom súd prvej inštancie lustráciou v
dedičskom registri dňa 02.05.2019 zistil, že povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX a dedičské konanie
po poručiteľovi (v exekučnom konaní povinnom) vedené pod sp. zn. 9D/43/2009 a uznesením zo
dňa 16.07.2009, právoplatným dňa 11.08.2009 bolo zastavené pre nemajetnosť. Súdny exekútor v

podaní zo dňa 07.03.2019 uplatnil trovy exekúcie vo výške 63,30 eur. Súd prvej inštancie vec právne
posúdil podľa § 243h ods.1 veta prvá, § 58 ods.1, § 57 ods.1 písm.h), § 196, § 203 ods.2 zákona
č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 470
ods.1 Občianskeho zákonníka a z obsahu rozhodnutia 9D/43/2009 zistil, že dedičské konanie bolo
zastavené pre nemajetnosť poručiteľa. Smrťou jeho procesná spôsobilosť zanikla a voči žiadnemu z
jehodedičovnebolomožnéviesťexekučnékonaniaajnaďalej,keďžežiadnededičstvonanichneprešlo.

Z uvedeného plynie, že k zastaveniu konania o dedičstve došlo z dôvodu, že poručiteľ nezanechal
majetok. Súd prvej inštancie uviedol, že sú splnené podmienky predpokladané podľa § 57 ods.1 písm.h)
Exekučného poriadku, preto exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol podľa ustanovenia § 196, §
203 ods.2 Exekučného poriadku podľa ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, trovy exekúcie znáša oprávnený. Výšku trov exekúcie súd prvej
inštancie posúdil podľa § 14 ods.1, 2, 3, § 15 ods.1, § 22, § 25 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o

odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) a súdnemu exekútorovi priznal trovy
exekúcie vo výške 63,30 eur.3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote v celom rozsahu odvolanie oprávnený a navrhol
napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, z dôvodov podľa § 365 ods.1 písm.b) a

h) Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). Namietal, že súd prvej inštancie zastavil exekúciu
výlučne na základe podnetu súdneho exekútora s odôvodnením, že povinný zomrel ako nemajetný
a nie je možné viesť exekučné konanie naďalej, keďže žiadne dedičstvo na jeho dedičov neprešlo.
Súd prvej inštancie v odôvodnení neuviedol dátum, kedy mu bol podnet súdneho exekútora doručený.
Poukázal na ustanovenie § 243h, § 200, § 202 ods.1, ods.3, § 57 ods.4 Exekučného poriadku, na §

262 ods.2 C.s.p. a tvrdil, že sudca má obligatórne rozhodovať len o veciach, proti ktorým je prípustné
odvolanie, a o trovách exekúcie má rozhodovať vyšší súdny úradník. Týmto konaním bolo oprávnenému
znemožnené, aby využil svoje procesné právo na podanie sťažnosti proti rozhodnutiu vyššieho súdneho
úradníka, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zdôraznil, že súdny exekútor si nesplnil
povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 57 ods.4 Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie vo
svojom rozhodnutí neuviedol, kedy podal súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie, pretože súdny

exekútor tak urobil až po niekoľkých rokoch od skončenia dedičského konania. Oprávnený je toho
názoru, že sú splnené podmienky predpokladané v § 243j Exekučného poriadku, a sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa na to, aby súd nepriznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie.

4. Súdny exekútor vo vyjadrení sa k odvolaniu oprávneného uviedol, že súhlasí s argumentáciou

oprávneného a trovy exekučného konania si neuplatňuje.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ďalej len
„C.s.p.“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa §
379, § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o také odvolanie, na

prejednaniektoréhojepodľa§385C.s.p.potrebnénariadiťpojednávanieadospelkzáveru,žeodvolanie
oprávneného proti výroku o zastavení exekúcie nie je dôvodné a proti výroku o trovách konania nie je
prípustné.

6. Podľa § 387 ods.2 C.s.p. odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, na doplnenie jeho

odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

7. Podľa § 470 ods.1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 9a ods.1 Exekučného poriadku (účinného od 01.07.2016) ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

9. Podľa § 243h ods.1 vety prvej Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca

2017.

10. K odvolaniu oprávneného proti výroku, ktorým súd prvej inštancie exekúciu zastavil, odvolací súd
udáva:

11.Vprejednávanejveciexekučnékonaniebolozačatédňa13.01.2009nazákladenávrhuoprávneného
na vykonanie exekúcie spísaného u súdneho exekútora formou zápisnice. Súd prvej inštancie lustráciou
v dedičskom registri dňa 02.05.2019 zistil, že povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX a dedičské konanie
po poručiteľovi (v exekučnom konaní povinnom) vedené pod sp. zn. 9D/43/2009 a uznesením zo dňa
16.07.2009, právoplatným dňa 11.08.2009 bolo zastavené pre nemajetnosť. Súd prvej inštancie zastavil

exekúciu podľa § 57 ods.1 písm.h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani
na úhradu trov exekúcie.

12. Podľa § 57 ods.2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

13. Podľa § 161 ods.1, 2 C.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek za konania
prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.14. Podmienkou na to, aby niekto mohol byť účastníkom občianskeho súdneho konania (vrátane
exekučného konania) je, že musí byť na to spôsobilý. Spôsobilosťou byť účastníkom konania sa rozumie

spôsobilosť subjektov mať procesné práva a povinnosti, ktoré procesné právo priznáva účastníkom
konania. Ide teda o procesnú subjektivitu. Vo všetkých občianskoprávnych konaniach majú spôsobilosť
byť účastníkom konania tí, ktorí majú všeobecnú spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa hmotného
práva, teda všeobecnú hmotnoprávnu subjektivitu.

15. Povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX bez zanechania majetku a dedičské konanie bolo zastavené pre
nemajetnosť poručiteľa. Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa podľa § 460 Občianskeho zákonníka.
Zadlhyporučiteľazodpovedajúdedičialendovýškynadobudnutéhodedičstvapodľa§470Občianskeho
zákonníka, to znamená, že v danej veci smrťou povinného by jeho záväzky prešli na dedičov, ktorí by zo
zákona vstúpili do povinností poručiteľa. V prejednávanej veci dedičia nevstúpili do žiadnych povinností

poručiteľa, pretože tento bol nemajetný (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
13. mája 2011 sp. zn. 7MCdo/5/2011). Súd prvej inštancie preto správne prihliadol na nemajetnosť
poručiteľa, t.j. povinného, a exekúciu zastavil.

16. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení
exekúcie podľa § 387 ods.1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

17. Odvolací súd skôr ako prejednal odvolanie oprávneného proti trovám exekúcie zisťoval, či je

odvolanie proti trovám exekúcie prípustné. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bolo vydané
sudcom súdu prvej inštancie dňa 02.05.2019 t.j. za účinnosti nového civilného procesného predpisu
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku a bolo odvolaciemu súdu predložené dňa
21.10.2019.

18. K odvolaniu oprávneného proti výroku o trovách exekúcie, odvolací súd udáva:

19. Osobitným predpisom pre exekučné konanie je zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“).

20. Podľa § 37 ods.1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, účastníkmi konania sú
oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva

tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

21. Podľa § 355 ods.2 C.s.p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

22. Podľa § 357 C.s.p. odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o: a) zastavení
konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného

opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods.1, f) návrhu na opravu chýb
v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na
doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú
vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo
veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu

trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods.1 písm.a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho
rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho
rozhodnutia.23. V citovanom zákonnom ustanovení Civilný sporový poriadok stanovuje, že odvolanie možno podať
len proti tým uzneseniam, proti ktorým to zákon výslovne pripúšťa. Medzi uznesenia taxatívne uvedené

v tomto ustanovení, proti ktorým je odvolanie prípustné, nie je zaradené uznesenie súdu o trovách
exekúcie, ktoré však nemožno podriadiť pod § 357 písm.m) C.s.p. Trovy exekúcie vo vzťahu k súdnemu
exekútorovi nie sú totiž trovami konania (v zmysle § 251 C.s.p.), pretože ide o odmenu súdneho
exekútorazavýkonexekučnejčinnosti,náhradujehohotovýchvýdavkovanáhraduzastratučasu(§196
Exekučného poriadku v znení účinnom do 01.04.2017). Pritom 01.07.2016 (od novely účinnej súčasne

s účinnosťou C.s.p.) ani Exekučný poriadok nemá žiadne ustanovenie, ktoré by pripúšťalo možnosť
podať proti trovám exekúcie akýkoľvek opravný prostriedok, t.j. aj odvolanie. Súd prvej inštancie preto
správnevpoučenínapadnutéhouzneseniauviedol,žeodvolanieprotivýrokuII.,t.j.protivýrokuotrovách
exekúcie, nie je prípustné.

24. Podľa § 386 písm.c) C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

25. Pretože odvolanie oprávneného bolo podané proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie, proti

ktorému odvolanie nie je prípustné, pretože bolo vydané sudcom súdu prvej inštancie, preto odvolací
súd podľa citovaného ustanovenia odvolanie oprávneného proti výroku uznesenia o trovách exekúcie
odmietol.

26. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods.1 C.s.p.
v spojení s ustanovením § 262 ods.1 C.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, pretože im žiadne trovy tohto konania nevznikli.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané. Podľa § 425 C.s.p. dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na
ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota

plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.1 C.s.p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C.s.p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429
ods.2 C.s.p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods.1 C.s.p.).