Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 1, 2022

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 7C/176/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712212943
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Bauer

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2022:5712212943.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudcom Mgr. Martinom Bauerom v spore žalobcu: LexCreditor k.s., IČO: 47 245

913, so sídlom v Bratislave - Staré Mesto, Laurinská 3/A, správca konkurznej podstaty úpadcu: Y. Q.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX, Turany, proti žalovanej: C. Q., W.. XX.XX.XXXX, M. F. I. XXX,
M., právne zastúpená: AK JUDr. Repáň a partneri, s.r.o., IČO: 50 711 776, so sídlom v Martine, M. R.
Štefánika 25, o zrušenie a vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Stranám sa n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

III. Štátu sa voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 05.09.2012 sa úpadca v procesnom postavení žalobcu Y.
Q., nar. XX.XX.XXXX domáhal voči žalovanej vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
ktoré tvoria nehnuteľnosti zapísané na LV XXX, vedenom Okresným úradom Martin, katastrálny odbor,
pre kat. úz. M., a to rodinný dom súp. č. 133 postavený na pozemku Parcely registra KN-C parc. č. 403
a pozemky Parcely registra KN-C parc. č. 402 - zastavané plochy nádvoria o výmere 84 m2 a parc. č.

403 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 166 m2 (ďalej len „nehnuteľnosti“) tak, že budú prikázané
do výlučného vlastníctva žalovanej, ktorá bude povinná zaplatiť žalobcovi sumu 25.000 €.

2. Súd konal a rozhodol aj v neprítomnosti strán sporu a ich zástupcov, ktorí nepožiadali o odročenie
pojednávania.

3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise zistiac nasledovný skutkový stav:

4. Z pripojeného spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 21C/102/2009 mal súd preukázané, že rozsudkom
zo dňa 21.07.2009, č.k. 21C/102/2009-14, právoplatným dňa 12.09.2009, súd manželstvo strán sporu
rozviedol.

5. Z výpisu z LV č. XXX vedeného Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, pre k.ú. M., obec Turany,
okresMartinvyplýva,žežalobcaažalovanásúvlastníkmi(BSM)pozemkovparcelyregistra„C“parcelné

číslo 402 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 84 m2, parcelné číslo 403 - zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 166 m2 a stavby - rodinného domu súpisného čísla 133, postaveného na parcele
č. 403 (ďalej len „nehnuteľnosti“).6. Uznesením zo dňa 06.11.2012, č. k. 7C/176/2012-12 súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie za
účelom stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností a znaleckou úlohou poveril znalca Ing. R. J..

7. Znaleckým posudkom č. 33/2013 zo dňa 08.04.2013 vyhotoveného znalcom Ing. R. J. bola stanovená
všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností vo výške 26.700 €.

8. Uznesením zo dňa 24.04.2013, č. k. 7C/176/2012-47, právoplatným dňa 22.05.2013, súd priznal
znalcoviIng.R.J.odmenuvovýške254,28€,ktorámubolavyplatenázpreddavkuzloženéhožalovanou

dňa 23.11.2012 vo výške 200 € a zo štátnych prostriedkov vo výške 54,28 €.

9.OkresnýsúdŽilinauznesenímzodňa28.06.2017,č.k.7OdK/22/2017-21,zverejnenýmvObchodnom
vestníku č. 129/2017 dňa 07.07.2017, vyhlásil na majetok žalobcu Y. Q. konkurz a za správcu konkurznej
podstaty bol ustanovený LexCreditor k.s., IČO: 47 245 913. Do súpisu oddelenej podstaty úpadcu boli
zapísané aj predmetné nehnuteľnosti, ktorú skutočnosť správca zverejnil v Obchodnom vestníku č.

151/2018 zo dňa 07.08.2018. Zároveň súd vyzval veriteľov, aby v základnej prihlasovacej lehote do 45
dní od vyhlásenia konkurzu prihlásili svoje pohľadávky prihláškou.

10. Proti uvedenému súpisu podala žalovaná námietku v súlade s ust. § 167j ods. 2 zák. č. 7/2005
Z.z., ktorú správca zverejnil v Obchodnom vestníku č. 239/2018 zo dňa 12.12.2018. Dňa 11.02.2019

bolo zo strany veriteľa prihlásenej pohľadávky správcovi oznámené, že trvá na zapísaní nehnuteľností
do súpisu oddelenej podstaty a zároveň požiadal správcu, aby vyzval žalovanú na podanie žaloby o
vylúčenie majetku zo súpisu.

11. Na výzvu súdu právny zástupca žalovanej oznámil, že žalovaná podala na Okresný súd Žilina žalobu

o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty, ktoré konanie bolo vedené pod sp. zn. 5Cbi/3/2019.

12. Správca úpadcu zverejnil dňa 12.12.2018 v obchodnom vestníku 239/2018 oznam o uplatnení
námietky voči zápisu majetku do súpisu, ktorým si žalovaná uplatnila námietku voči zápisu majetku
do súpisu oddelenej podstaty. Dňa 04.01.2019 správca v obchodnom vestníku 3/2019 zverejnil oznam

o zapísaní pohľadávky po základnej prihlasovacej lehote, ktorým si žalovaná uplatnila pohľadávku vo
výške 16.643 €.

13. Uznesením zo dňa 03.04.2019, č.k. 7C/176/2012-339, právoplatným dňa 24.04.2019, súd prerušil
konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.

5Cbi/3/2019.

14. Uznesením zo dňa 07.09.2021, č. k. 5Cbi/3/2019-363, Okresný súd Žilina zastavil konanie o
vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty z dôvodu späťvzatia žaloby v spore žalovanej v procesnom
postavení žalobkyne proti žalovanému Slovenská konsolidačná, a. s. a žalovanému priznal nárok na

náhradu trov konania v plnom rozsahu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť čo do výroku I. (zastavenie
konania) dňa 15.10.2021.

15. Uznesením zo dňa 23.11.2021, č. k. 7C/176/2012-434, právoplatným dňa 25.11.2021 súd rozhodol
o pokračovaní v konaní.

16. Upovedomením zo dňa 01.02.2018 správca uviedol, že v zmysle § 167i ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z.z.
patrí do konkurznej podstaty všetok majetok v dlžníkovom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov,
ak ešte nedošlo k jeho vyporiadaniu. Keďže ku dňu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, t. j. k
08.07.2017, nebolo vyporiadané BSM, patrí všetok majetok, ktorý je predmetom súdneho konania do

konkurznej podstaty dlžníka a nie je potrebné ho vysporiadať. Poukázal na stanovisko Ministerstva
spravodlivosti SR zo dňa 29.06.2017, z ktorého vyplýva, že úpravu ustanovenia § 167i ods. 1
Zákona o konkurze a reštrukturalizácii možno aj v situácii zániku BSM ešte pred vyhlásením konkurzu
bez konečného vyporiadania interpretovať tak, že všetok majetok patriaci do BSM zaraďujeme do
konkurznej podstaty. Nevyporiadavame ho v rámci samotného súdneho konania. Zákonodarca pripúšťa

len jedinú výnimku z pravidla, že do konkurznej podstaty patrí ex lege celá masa majetku, ktorá tvorila
BSM, a to, ak pred vyhlásením konkurzu došlo k vyporiadaniu BSM. V takom prípade by patril do
konkurznej podstaty len majetok, ktorý je vo výlučnom vlastníctve dlžníka.17. Znaleckým posudkom č. 108/2018 zo dňa 08.07.2018 bola znalcom Ing. T. C. so sídlom v Žiline,
Alexandra Rudnaya 2559/14, stanovená všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností vo výške
53.000 €.

18. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že žalovaná je v karanténe po kontakte s
pozitívnou osobou. Navrhol pojednávanie odročiť, nakoľko žalovaná sa chce zúčastniť pojednávania.
Súdu chce predniesť svoje súkromné prednesy a súkromnú situáciu, v ktorej sa nachádza. Konanie o
vyporiadanie BSM neobsahuje iba majetok identifikovaný žalobcom pozostávajúci z rodinného domu

nachádzajúceho sa v k. ú. M., ale pozostáva aj z dlhov, ktoré mali obidvaja účastníci vo vzťahu k U.,
kde mali zobraté dva úvery, ktorého nesplatená hodnota k 30.05.2011 predstavovala sumu 8.074,35
€, druhý úver k času 08.10.2011 vo výške 6.212,79 €, dlh vo vzťahu k T. L. L. k 12.04.2011 vo výške
5.477,14 €, čo spôsobuje nutnosť vysporiadať sa aj s týmito záväzkami v rámci majetku patriaceho
do BSM. Ostatné položky týkajúce sa daňového úradu v celkovom objeme XX.XXX € sú predmetom
prihlásenej pohľadávky. Neexistujú tu dôvody osobitného zreteľa. Konanie aj konkurz zavinil žalobca.

Ak súd zamietne návrh, mal by byť žalovanej priznaný nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

19. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je
všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s
výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej

potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii
majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo
ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.3)
Podľa § 148 ods. 1 OZ Zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Podľa § 149 ods. 1 OZ Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad
uvedených v § 150 .
Podľa § 149 ods. 4 OZ Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo
k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný
do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že

sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre
potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach
a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov
sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.
Podľa § 149 ods. 5 OZ Ak sa po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím

súdu alebo dohodou objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí preň domnienka
uvedená v odseku 4.
Podľa § 166a ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom v čase vyhlásenia konkurzu (ďalej len „ZoKR“) Ak tento zákon
neustanovuje inak (§ 166b a

166c ), len v konkurze alebo
splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky:
a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo
poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“),
b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi,

ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom,
c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d
), ak ide o zmluvu uzatvorenú
pred vyhlásením konkurzu.
Podľa § 166a ods. 2 ZoKR Pohľadávky podľa odseku 1 sa v konkurze uplatňujú prihláškou.

Podľa § 167i ods. 1 ZoKR Vyhlásením konkurzu zaniká dlžníkovo bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov. Do konkurznej podstaty patrí všetok majetok v dlžníkovom bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov, ak ešte nedošlo k jeho vyporiadaniu. To neplatí, ak už tvorí konkurznú podstatu iného dlžníka.
V prípade stretu viacerých konkurzov rozhoduje poradie podania návrhov na vyhlásenie konkurzu.
Podľa § 167i ods. 2 ZoKR Do konkurzu, v ktorom do konkurznej podstaty patrí majetok, ktorý je v

bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, má právo prihlásiť sa každý veriteľ, ktorý by mal právo
byť uspokojený z majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Ak súd na návrh dotknutého
veriteľa podaným voči správcovi neurčí inak, nezabezpečení veritelia sa z konkurznej podstaty uspokojapomerne; pri rozhodovaní o prípadnom inom uspokojení dotknutých nezabezpečených veriteľov súd
vychádza z ustanovení Občianskeho zákonníka.
Podľa § 53 ods. 3 písm. b) ZoKR Ak úpadcovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo

pred vyhlásením konkurzu, ak sa už začalo konanie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, ktoré sa doposiaľ právoplatne neskončilo, vstupuje správca do konania namiesto úpadcu
dňom vyhlásenia konkurzu,

20. Na základe uvedených skutočností a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobu

zamietol v celom rozsahu, nakoľko ku dňu vyhlásenia rozhodnutia súd nemal predmet konania, ktorý
by bolo možné vyporiadať v zmysle podaného žalobného návrhu. Z dôvodovej správy k zákonu č.
377/2016 Z.z. (§ 167i), ktorým bol novelizovaný zák. č. 7/2005 Z.z., vyplýva, že jedným z následkov
vyhlásenia konkurzu je zánik BSM. Do podstaty bude patriť celý majetok BSM, čo je dôsledok úpadku
jedného z manželov podávajúci sa aj z hmotného práva. Druhý z manželov má právo na náhradovú
pohľadávku voči upadnutému manželovi z titulu vyrovnania podielov (§ 150 OZ). Ide však o pohľadávku

za konkurznou podstatou. Nie je vylúčené, že upadnutý manžel pohľadávku na vyrovnanie podielov
druhému z manželov splní v budúcnosti. Premlčanie nárokov medzi manželmi sa spravuje § 114 OZ.
Osobitne sa upravuje možnosť do konkurzu upadnutého manžela prihlásiť sa aj veriteľom druhého z
manželov, ktorý majú právo byť uspokojený s BSM. Do konkurznej podstaty patrí všetok majetok v
dlžníkovom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov aj v prípade, ak ešte nedošlo k jeho vyporiadaniu

ako je tomu v tomto konaní.

21. Vzhľadom k uvedenému celý majetok patriaci do BSM vrátane nehnuteľností, ktorých vyporiadania
sa žalobca domáhal, patrí do konkurznej podstaty. V rámci prebiehajúceho konkurzného konania má
žalovaná voči žalobcovi ako úpadcovi nárok na náhradovú pohľadávku z titulu vyporiadania BSM. Pokiaľ

žalovaná žiadala vyporiadať okrem predmetných nehuteľností aj iný majetok spočívajúci v pasívach, súd
uvádza, že vo vzťahu k ostatnému majetku, ktorý strany sporu neučinili predmetom konania do uplynutia
troch rokov od zániku BSM, nastupuje zákonná domnienka, že sú v podielovom spoluvlastníctve
oboch (bývalých) manželov. Súd síce nie je viazaný navrhovaným spôsobom vyporiadania BSM,
ale je oprávnený vyporiadať len ten majetok, ktorý urobili predmetom konania jeho účastníci, t.j.

nemôže zisťovať a vyporiadať majetok nad rámec žalobných návrhov účastníkov. V prípade návrhu
na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov ide o tzv. iudicium duplex, teda konanie, v
ktorommajújehoúčastnícizároveňpostavenienavrhovateľaiodporcu.Podanímžalobynavyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo strany žalobcu sa uplatnilo aj právo žalovanej na
vyporiadanierovnakéhoBSM.Žalovanámalamožnosťrobiťnávrhytýkajúcesarozsahubezpodielového

spoluvlastníctva manželov aj v konaní začatom žalobcom, resp. sama robiť návrhy ohľadne masy
BSM. Doposiaľ nebol súdu zo strany žalovanej riadne špecifikovaný rozsah navrhovaných pasív. Aj z
dôvodu právnej istoty (nielen veriteľov) je súd toho názoru, že môže vyporiadať len ten majetok, ktorý
účastníci navrhli na vyporiadanie do troch rokov od zániku BSM. Po uplynutí troch rokov totiž nastupuje
nevyvrátiteľná právna domnienka o vyporiadaní podľa § 149 ods. 4 OZ. V prípade vyporiadania

BSM je možné aj čiastočné vyporiadanie na základe dohody a umožňuje sa aj kombinovaný spôsob
vyporiadania, t.j. dohodou riešiť len časť majetku a časť majetku riešiť v rámci vyporiadania súdom,
príp. ju ponechať vyporiadaniu na základe zákonnej nevyvrátiteľnej domienky v zmysle § 149 ods. 4 OZ.
Je potrebné rešpektovať vôľu strán. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa musí
týkať všetkého majetku existujúceho ku dňu jeho zániku. Pokiaľ došlo medzi rozvedenými manželmi k

čiastkovej dohode vyporiadaní majetku, túto bez ďalšieho nemožno s poukazom na princíp zmluvnej
autonómie považovať za neprípustnú. Hodnoty, ktoré boli čiastkovou dohodou platne vyporiadané
neprichádza do úvahy, pri nadväzujúcom ďalšom vyporiadaní, znovu vyporiadavať, ani preskúmavať
správnosť ustanovení dohody o rozdelení časti spoločného majetku, prípadne spoločných záväzkov,
či správnosť ustanovenia o vyrovnaní podielov v rámci tohto čiastočného vyporiadania. Vo vzťahu

k predchádzajúcej čiastočnej dohode o vyporiadaní však treba neskôr prihliadať na to, ako boli v
dohode premietnuté zásady vyplývajúce z § 150 OZ tak, aby kritériá uvedené v tomto ustanovení
neboli neodôvodnene použité nejednotne. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 12. 8. 2021, sp. zn.
5Cdo/169/2019, obdobne aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 147/2011). Nič na tom
nemení skutočnosť, že žalovaná niekoľko rokov po nastúpení nevyvrátiteľnej právnej domnienky pod

ťarchou vzniknutých okolností zaujala iný postoj a žiada súdom vyporiadať aj pasíva. Aj nečinnosť strán,
ktorá mala za následok nástup nevyvrátiteľnej domnienky (149 ods. 4 OZ), je potrebné posúdiť ako
vôľu strán daný majetok nevyporiadať. Ohľadne pasív postačuje aj ústna dohody. Žalovaná sa môžedomáhaťtoho,čoplnilazadruhéhospoluvlastníka.Prijatímopačnéhozáverubymuselsúdvyporiadavať
aj hnuteľné veci (vybavenie) domu.

22. Vyporiadavať záväzky, pasíva, ktoré žalovaná navrhovala zahrnúť do masy BSM, nie je možné
ani z toho dôvodu, že sú zároveň pohľadávky žalobcu, ktoré je možné uspokojiť len v konkurze
alebo splátkovým kalendárom (§ 166a ZoKR). Súd si ani nevie predstaviť, akým spôsobom by mohol
vyporiadať tieto pasíva. Ak by ich prikázal žalobcovi, mohli by byť uspokojené len v konkurze. Prikázanie
do podielového spoluvlastníctva v 1/2 je totožné s nevyvrátiteľnou domnienkou. Ak by ich prikázal

žalovanej, táto by si mohla pohľadávku z toho titulu uplatniť voči žalobcovi/úpadcovi tiež len v konkurze
ako budúcu pohľadávku. V neposlednom rade je potrebné zdôrazniť, že vyporiadanie práv a povinností
sa týka len vzťahov medzi manželmi a nijako nemôže zasahovať do práv a povinností tretích osôb,
veriteľov. Vo výroku súdneho rozhodnutia nemožno vysloviť, že jeden z manželov je povinný vrátiť
pôžičku či iné plnenie tretím osobám, a pod.

23. Súd nevyhovel návrhu na odročenie pojednávania, nakoľko mal za to, že neboli splnené zákonné
predpoklady na vyhovenie návrhu. Vzhľadom k dôvodom zamietnutia žaloby, neexistujú rozumné
dôvody, pre ktoré by malo dôjsť k odročeniu. Súd musí vo veci konať hospodárne a bez zbytočných
prieťahov.

24. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) Súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 257 CSP Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.
Podľa § 259 CSP Ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má

táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 257 CSP. Aplikácia § 257 CSP je možná výlučne
v tom prípade, ak všeobecný súd dospeje k záveru, že v okolnostiach danej veci dôvody osobitného
zreteľa skutočne a bezvýhradne existujú. Vymedzenie obsahu tohto právneho pojmu je úlohou súdu, a
to vždy so zreteľom na kontext v konkrétne

posudzovanej veci. Súd vzhliadol existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v povahe a
okolnostiach sporu. S prihliadnutím na výsledok sporu úspech vo veci nemožno konštatovať ani na
jednej zo strán, a to najmä s poukazom na už vyššie uvedené, teda, že v prípade návrhu na vyporiadanie
BSM sa jedná o konanie, v ktorom majú jeho účastníci zároveň postavenie navrhovateľa i odporcu.
Skutočnosť, že na majetok žalobcu/úpadcu bol po splnení zákonných predpokladov vyhlásený konkurz,

nemožno pričítať ako jeho neúspech a zároveň úspech žalovanej tak, ako to má na mysli ust. § 255
CSP. Zohľadňovať zavinenie za výsledok sporu v tomto prípade neprichádza do úvahy.

26. Zároveň súd rozhodol, že štátu sa voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu. V konaní vznikli štátu trovy pozostávajúce z vyplateného znalečného ustanovenému znalcovi

vo výške 54,28 €. Keďže trovy štátu vznikli ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a nový
procesný kódex, Civilný sporový poriadok, ich neupravuje, súd o trovách štátu rozhodol v zmysle čl.
4 CSP v spojení s ust. § 49 ods. 2 a § 57 Civilného mimosporového poriadku. Vzhľadom k tomu,
že znalečné bolo uhradené aj z preddavku zloženého žalovanou vo výške 200 €, súd považoval za
spravodlivé, aby trovy štátu znášal výlučne žalobca. Jedná sa o pohľadávku, ktorá nepodlieha konkurzu,

keďže vznikne až právoplatnosťou výroku III., t.j. po vyhlásení konkurzu. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd

Martin.Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.