Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, March 16, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/8/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115226640
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7115226640.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov Mgr.

Angeliky Sopoligovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobkyne G.. O. P., nar. XX.X.XXXX, bytom O., U.
X, zastúpenej JUDr. Richardom Kovalčíkom, advokátom, Košice, Rázusova 1, proti žalovanej G.. W.
O., nar. XX.X.XXXX, bytom O., U. X, zastúpenej JUDr. Annou Lacovou, advokátkou, Košice, Pražská 4,
o zaplatenie 280,00 eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 41C/421/2015-352 z 15.10.2020
Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok v napadnutej zamietavej časti tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu
197,71 eur s 5,5% úrokom z omeškania od 12.12.2015 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti

rozsudku.

Vo zvyšnej časti rozsudok v zamietavom výroku p o t v r d z u j e.

Žalobkyni priznáva proti neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho
konania v rozsahu 40%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom 41C/421/2015-105 z 3.10.2017 žalobu žalobkyne zamietol a žalovanej
priznal právo na náhradu účelne vynaložených, preukázaných a odôvodnených trov konania voči

žalobkyni v rozsahu 100%.

2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobkyňa voči žalovanej domáhala zaplatenia sumy 280,00 eur s
príslušenstvom tvrdiac, že na jeseň v roku 2013 došlo v obytnom dome na U. J. Č.. X Q. O., kde strany
sporu bývajú a vlastnia byty, k rekonštrukcii k nim patriacich pivníc, ktorú si mali zabezpečiť na vlastné
náklady a keďže pivnice strán sú susediace, ich vymurovanie zabezpečila prostredníctvom svojho syna
U. P. a zakúpila aj potrebný stavebný materiál, pričom po ukončení prác jej žalovaná zaplatila len sumu

pripadajúcu na stavebný materiál a neuhradila už náklady vzniknuté vyplatením odmeny za vykonanú
prácu U. P., spolu vo výške 560,00 eur. Vzal do úvahy obranu žalovanej, ktorá poprela, aby medzi
stranami sporu došlo k nejakej dohode ohľadom odmeny za vykonanie prác synom žalobkyne, keď
tiež namietala, že žalobkyni v dôsledku stavebných prác prenechala asi 20 cm pivničného priestoru.
Podrobne reprodukoval obsah vyjadrení a prednesov strán sporu, ako aj výpovede svedka U. P. - syna
žalobkyne. Zistil, že žalobkyňa je vlastníčkou bytu č. 38 a žalovaná bytu č. 37 na U. ulici č. X Q. O..
Z výpisu z Tatrabanky zo dňa 15.10.2013 mu vyplynulo, že žalobkyňa previedla na účet svojho syna

U. P. sumu 560,00 eur a podľa čestného prehlásenia z toho istého dňa U. P. deklaroval, že žalobkyňa
mu za vymurovanie pivníc sporových strán zaplatila sumu 560,00 eur. Z cenových ponúk predložených
žalobkyňou a vypracovaných v auguste 2015 mu vyplynulo, že stavebná firma Bolda s.r.o. v cenovej
ponuke uviedla, že suma za vymurovanie jednej pivnice by bola vo výške 503,563 eur a podľa subjektuU. X. za vymurovanie jednej pivnice by si tento účtoval 277,00 eur. Poukázal na to, že zaplatenia dlžnej
sumy sa žalobkyňa domáhala titulom odmeny z dohodnutej zmluvy a v prípade jej nepreukázania z titulu
bezdôvodného obohatenia. Citoval § 34, § 35, § 37 ods. 1, § 451, § 454, § 488, § 489, § 490 a § 491

Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že nárok žalobkyne nie je dôvodný. Pokladal za nesporné,
že medzi žalobkyňou a žalovanou došlo k dohode o vymurovaní ich susediacich pivníc a v dôsledku
posunutia priečky sa zväčšil priestor pivnice žalobkyne. Za nesporné tiež pokladal, že na vymurovanie
pivníc zakupovala materiál žalobkyňa, spolu so svojím synom U. P. a polovicu nákladov za stavebný
materiál žalovaná uhradila v 3, resp. 4 splátkach. Za nesporné taktiež považoval, že vymurovanie pivníc

vykonal syn žalobkyne U. P. a že žalobkyňa mu dňa 15.10.2013 previedla na účet sumu 560,00 eur.
Z vykonaného dokazovania nemal preukázané tvrdenie žalobkyne, že medzi ňou a žalovanou došlo k
dohode o odmene pre syna žalobkyne za vymurovanie pivníc, keď aj údaje žalobkyne a svedka U. P.
o výške odmeny sa rôznili. Cenové ponuky predložené žalobkyňou týkajúce sa ocenenia stavebných
prác pochádzali až z roku 2015 a nevystihovali situáciu v čase vymurovania pivníc, t.j. v septembri až
v októbri 2013. Mal za to, že pokiaľ žalobkyňa nejakú sumu svojmu synovi vyplatila, bola to jej osobná

vec, keď sa ho rozhodla odmeniť a zopakoval, že žalovaná časť svojej pivnice bezodplatne prenechala
žalobkyni. Bol toho názoru, že žalobkyňa nepreukázala existenciu dohodu so žalovanou o zaplatení za
vykonané práce pri vymurovaní pivnice.

3. Keďže podľa súdu prvej inštancie neexistoval žiaden právny dôvod preukazujúci nárok žalobkyne, nie

je ani daný dôvod na vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovanej. Vzhľadom na uvedené
žalobu zamietol a úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania.

4. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa, navrhla ho zmeniť a žalobe v celom rozsahu
vyhovieť alebo rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na nové rozhodnutie, použijúc

odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/ a h/ CSP argumentujúc aj arbitrárnosťou
rozhodnutia. Nestotožnila sa so záverom prvoinštančného súdu, podľa ktorého v dôsledku posunutia
priečky sa zväčšil jej priestor pivnice, keďže takáto skutočnosť z dokazovania nevyplynula a je v rozpore
aj s elementárnou logikou. Ak aj k nejakej zmene rozlohy pivnice žalovanej došlo, stalo sa tak len v
dôsledku použitia tvárnic ypor. Trvala na tom, že pri uzavretí ústnej dohody o zhotovení pivníc bola

dohodnutá aj maximálna výška odmeny za stavebné práce a toto vyplynulo aj z výpovede svedka U.
P.. Upozornila, že z Občianskeho zákonníka nevyplýva, že by sa zmluvné strany nemohli dohodnúť na
tom, že jedna zo zmluvných strán zabezpečí zhotovenie diela prostredníctvom tretej osoby, k čomu aj
v danom prípade došlo. Poukázala na ňou predložené cenové ponuky za vymurovanie pivníc, ktoré
boli z roku 2015 len z toho dôvodu, že pôvodne nemala dôvod pochybovať o zaplatení prác zo strany

žalovanej. Predmetné cenové ponuky, ani dobu ich vyhotovenia pritom žalovaná nijakým spôsobom
nespochybňovala. Výsledky vykonaného dokazovania podľa nej preukazujú, že medzi stranami sporu
došlo k uzatvoreniu dohody o zhotovení pivníc, súčasťou ktorej bola aj dohoda o odplate za stavebné
práce, ktoré mala zabezpečiť prostredníctvom tretej osoby, a to U. P.. Spochybnila právny názor súdu
prvej inštancie, podľa ktorého nedošlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovanej, keďže tento je

v priamom rozpore so zákonom, resp. podstatou inštitútu bezdôvodného obohatenia. S poukazom na
znenie § 451 ods. 2 Obč. zák., ako aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 Obdo 16/2008 a tiež
rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 25 Cdo 355/2001, ako aj Nález Ústavného súdu SR sp.zn.
III. ÚS 288/2015 uviedla, že zabezpečila v prospech žalovanej zhotovenie (vymurovanie) novej pivnice,
pričom za tieto stavebné práce žalovaná preukázateľne jej neuhradila žiadnu odplatu a tak na jej úkor

získala majetkový prospech, v dôsledku čoho sa žalovaná aj bezdôvodne obohatila. Je tak povinná
vydať všetko, čo bezdôvodným obohatením nadobudla, resp. je povinná poskytnúť peňažnú náhradu
za vykonané stavebné práce. Žalovaná navyše neprodukovala žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali,
že hodnota stavebných prác vykonaných na jej pivnici (280,00 eur) je neprimerane vysoká, resp. že by
predložené cenové ponuky nezohľadňovali skutočnú hodnotu vykonaných stavebných prác.

5. Krajský súd v Košiciach uznesením 2Co/81/2018-175 z 30.11.2018 zrušil rozsudok súdu
prvej inštancie z 3.10.2017 a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Vytkol prvoinštančnému súdu
nepreskúmateľnosť dôvodov napadnutého rozsudku, keď bez priliehavého odôvodnenia a relevantných
dôkazov si tento jednostranne osvojil tvrdenia žalovanej. Vyslovil názor, že aj keď medzi stranami sporu

nebola uzavretá perfektná dohoda o zabezpečení vymurovania pivnice žalovanej, vrátane vykonania
a ohodnotenia s tým spojených stavebných prác je zrejmé, že žalobkyňa zabezpečila pre žalovanú
zhotovenie novej pivnice a žalovaná za tieto stavebné práce preukázateľne neuhradila žiadnu odplatua keď žalobkyňa svojmu synovi poukázala sumu 560,00 eur, žalovaná sa na jej úkor bezdôvodne
obohatila.

6. Súd prvej inštancie ďalším rozsudkom 41C/421/2015-352 z 15.10.2020 (t.j. teraz preskúmavaným
rozhodnutím) znovu žalobu žalobkyne zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100%, pričom o výške týchto trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí
právoplatnosti rozsudku.

7. Zrekapituloval priebeh konania a výsledky doplneného dokazovania, zhrnul obsah vyjadrení strán
sporu a zistenia z výpovede svedka U.A. P. - syna žalobkyne. Z listinných dôkazov mu vyplynulo, že
žalobkyňa je vlastníčkou bytu č. XX s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
a žalovaná vlastníčkou bytu č. XX v tom istom bytovom dome a podľa výpisu z Tatrabanky zo dňa
15.10.2013 žalobkyňa previedla na účet svojho syna U. P. sumu 560,00 eur a podľa jeho čestného
prehlásenia z toho istého dňa išlo o peniaze za vymurovanie pivníc strán sporu. Venoval sa ďalej

podrobne obsahu ďalších vyjadrení strán sporu, ako aj svedka U. Č.. Citoval § 3 ods. 1, § 34, § 35
ods. 1, § 37 ods. 1, § 451, § 454, § 458, § 488, § 489, § 490 a § 491 Občianskeho zákonníka a
poukázal na záväzné závery Krajského súdu v Košiciach prezentované v uznesení z 30.11.2018. Na
základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobkyne nie je dôvodný, aj keď medzi
stranami sporu došlo k dohode o tom, že žalobkyňa zabezpečí vymurovanie dvoch pivníc strán sporu

pôvodne predelených iba drevenými latkami. Nemal preukázané, aby medzi žalobkyňou a žalovanou
existovala akákoľvek dohoda o finančnej odmene za nesporne vykonané práce na pivnici žalovanej
a bol toho názoru, že žalobkyňa iba na základe vlastného uváženia stanovila hodnotu odmeny za
vykonané práce jej synom a to v sume 560,00 eur. Uviedol, že žalovaná pripustila, že si bola vedomá
skutočnosti, že žalobkyňa zabezpečila vymurovanie pivníc jednak nákupom materiálu aj tým, že práce

vykonal jej syn, na čo reagovala prejavom vďaky a žalobkyni prenechala časť svojej pivnice. V intenciách
uznesenia odvolacieho súdu sa zaoberal výškou bezdôvodného obohatenia získaného žalovanou na
úkor žalobkyne. Uviedol tiež, že strany sporu predložili v priebehu konania niekoľko cenových ponúk
na stavebné práce týkajúce sa pivnice, keď stavebná firma Bolda s.r.o. ohodnotila práce za kompletné
vymurovanie pivnice na 503,563 eur, firma Dobrý majster s.r.o. vypočítala cenu na 277,00 eur, keď tieto

dôkazy predložila žalobkyňa. Žalovaná naopak predložila ponuky od firmy D. M. - Elektromontáž s.r.o.,
ktorá ohodnotila tie isté práce na 80,00 eur, firma F. Y. ocenila vykonanie prác na 75,00 eur a H. D.
práce ohodnotil na 100,00 eur. Uviedol tiež, že žalobkyňa predložila posudok vypracovaný G.. U. D.,
autorizovanou stavebnou inžinierkou, ktorá cenu práce ohodnotila na 283,12 eur. Cenu prác stanovil
podľa vlastnej úvahy vychádzajúc z týchto podkladov na sumu 219,68 eur a to keby práce boli úplne

dokončené a bez vád. Za nedokončené práce (10%) a vady (10%) krátil peňažnú náhradu o 20%, čo
považoval za primerané a žalovaná by mala žalobkyni zaplatiť sumu 175,75 eur. S poukazom na to, že
žalovaná zaplatila za stavebný materiál žalobkyni 240,00 eur, hoci tento preukázateľne stál cca 150,00
eur,odtejtosumyodrátal90,00euradospelksume85,75eur,ktorúbymalazaplatiťžalovanážalobkyni.
Za podstatné však pokladal, že žalovaná prenechala žalobkyni časť zo svojej pivnice a zriekla sa v jej

prospech cca 10 cm zo šírky svojej pivnice, kvôli čomu nie je povinná zaplatiť ani sumu vyššie uvedenú,
čo zodpovedá aj dobrým mravom. O trovách konania rozhodol podľa § 255, § 262 a § 263 ods. 1 CSP
a úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu 100% trov konania.

8. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa, navrhla ho zmeniť a priznať jej sumu 280,00

eur s príslušenstvom uplatniac odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP. Upozornila,
že napadnutý rozsudok trpí vážnymi vadami a pochybeniami vytvárajúcimi dôvodné podozrenie, že
konajúci súd nerozhodoval nezaujato a nestranne. Nesúhlasila s tým, že v prospech žalovanej bola
zohľadnená suma 90,00 eur, keďže predmetom konania nebol nárok na náhradu zaplateného materiálu,
ani žiaden protinávrh žalovanej na vrátenie sumy, ktorú údajne jej mala zaplatiť nad čiastku 150,00

eur za materiál. Namietala, že v konaní rozporovala tvrdenie o prijatí sumy 90,00 eur a v tom smere
žalovaná nepredložia žiaden dôkaz o zaplatení ceny materiálu v hodnote 240,00 eur. Zopakovala,
že v konaní žalovaná si voči nej nárok na 90,00 eur z titulu zaplatenia údajne prevyšujúcej ceny
materiálu nikdy neuplatnila a nevzniesla ani procesnú námietku započítania. Nesúhlasila s tým ako bola
spochybňovaná spôsobilosť jej syna U. P. vymurovať sporné pivnice, keď práce vykonal zodpovedne

a kvalitne. V oblasti stavebných prác svedok U. P. nebol ani „amatérom“, keď v rozhodnej dobe
vykonával práce aj prostredníctvom obchodnej spoločnosti Š.A.J. Servis s.r.o., ktorá disponovala aj
živnosťami v oblasti realizácie stavebných prác. S poukazom na výpoveď svedka Č. mala za to, že
tento nedokončoval stavebné práce neurobené svedkom U. P., ale dokončoval výlučne len omietkuokolo rúr, t.j. pri otvoroch, ktoré si žalovaná dodatočne zväčšovala. Namietala, že súd prvej inštancie
nedostatočnú pozornosť venoval posudku vypracovanému G.. U. D., ktorá cenu prác ohodnotila na
sumu 283,12 eur a z jej odborného stanoviska bolo nutné pri rozhodnutí vychádzať. V konaní nebolo

nijakým spôsobom zo strany žalovanej preukázané, aby pivnica nebola dokončená alebo aby mala
akékoľvek vady. Nesúhlasila ani s hodnotením vykonaným prvoinštančným súdom o prenechaní časti
pivnice žalovanou v jej prospech, keď tento záver vychádzal nedôvodne iba zo svojpomocného nákresu
vyhotoveného žalovanou, ktorý nie je hodnoverným a nepreukazuje skutočné rozmery pivníc strán sporu
pred a po vykonaní stavebných prác. Z dokazovania naopak vyplynulo, že rozmer pivnice žalovanej

po vykonaní stavebných prác ostal zachovaný a došlo iba k posunutiu polohy oboch pivníc. Naviac
priestorypivnícnemajúcharakternebytovýchpriestorov,kuktorýmbystranysporudisponovalivýlučným
vlastníckym právom a ide o spoločný priestor všetkých vlastníkov bytov v bytovom dome. Nesúhlasila
ani so záverom o plnom úspechu žalovanej v konaní.

9. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhla napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť

a priznať jej náhradu trov konania. Trvala na tom, že žalobkyňa dňa 15.10.2013 plnila svojmu synovi
bez právneho dôvodu a bez dohody. Zopakovala, že žalobkyni bez dokladov o cene materiálov za ne
zaplatila 240,00 eur. Trvala aj na neodbornosti vykonaných stavebných prác pánom U.. P. a keďže tento
práce vykonával ako fyzická osoba na základe dohody o svojpomoci, nemohla žiadne vady reklamovať
a domáhať sa odstránenia nedorobkov. Pri stanovení ceny prác vykonaných pánom P. súd postupoval

zákonne majúc k dispozícii dostatok cenových ponúk na vykonanie prestavby pivníc. Vo výsledku
žalobkyňa získala širšiu pivnicu, do ktorej je zahrnutých aj 10 cm, čo odmurovala od suseda pána P..

10. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec prejednal na pojednávaní podľa ust.
§ 385 ods. 1, 2 CSP, preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolania, t.j. v rozsahu

vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a námietkami žalobkyne
uvedenými v jej odvolaní) a § 379 CSP spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru,
že berúc do úvahy výhrady žalobkyne nie sú splnené podmienky na úplné potvrdenie rozsudku v jeho
zamietavom výroku, ani na jeho zrušenie (§ 390 CSP) a preto rozsudok súdu prvej inštancie zmenil
v napadnutej zamietavej časti tak, že žalovanú zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 197,71 eur s 5,5%

úrokom z omeškania od 12.12.2015 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej
časti rozsudok v zamietavom výroku potvrdil.

11.Žalobkyňavodvolanínamietalaodvolaciedôvodyvzmysle§365ods.1písm.b/,d/,f/ah/CSP,t.j.že
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

12. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody sú sčasti naplnené.

13. Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo záveru, že medzi stranami sporu došlo k dohode
o spoločnom postupe pri vymurovaní priečok pivníc v bytovom dome, ktorý obývajú na U. J. Č.. X Q.
O., keď murárske práce zväčša sám vykonával syn žalobkyne U. P.. Túto skutočnosť nepoprela ani

žalovaná, keďže pri výkone prác U. P. aj podľa jej vyjadrenia sčasti pomáhala a teda vedela o jeho
aktivite a s touto bola uzrozumená. Za vykonané práce žalobkyňa svojmu synovi U. P. vyplatila sumu
560,00 eur (viď o.i. čestné prehlásenie U. P. na č.l. 8 spisu a detail pohybu na bankovom účte žalobkyne
na č.l. 9 spisu).

14. Podľa názoru súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje aj odvolací súd, medzi stranami sporu
nevznikla perfektná zmluva, ktorá by riešila všetky aspekty ich vzťahu a strany sa nedohodli na tom, aká
odmena prislúcha synovi žalobkyne U. P. za vykonanú prácu. Nie je sporné, že žalobkyňa plnila svojmu
synovi za žalovanú, keď neexistujú akceptovateľné dôvody, pre ktoré práce v prospech žalovanej mal
vykonávať zdarma. Nakoniec aj žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne akceptovala spôsob, akým

súd prvej inštancie dospel k hodnote vykonaných prác. Pri stanovení hodnoty realizovaných prác bolo
potrebné v konaní ustáliť peňažnú náhradu rovnajúcu sa nákladom, ktoré by mala žalovaná vynaložiť
za porovnateľné plnenie, blížiace sa najviac primeranej cene upravenej v § 634 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. V danom prípade teda úlohou súdu prvej inštancie bolo určiť výšku zodpovedajúcej náhrady,patriacej žalobkyni, ktorá plnila za žalovanú a to úvahou, vychádzajúcou z dôkazov predložených
stranami sporu. Možno súhlasiť s odôvodnenou úvahou, obsiahnutou v bode 44. preskúmavaného
rozsudku,kdeprvoinštančnýsúdvyčerpávajúcoodôvodnil,akodospelkceneprácvykonanýchvzáujme

žalovanej v sume 219,68 eur.

15. Odvolací súd sa však nestotožňuje s jej znížením o 10% pre existenciu určitých vád diela, ktoré
celkom preukázané neboli a žalovaná ich zhotoviteľovi či žalobkyni ani nevytýkala a dielo prevzala.
Opodstatnené je však zníženie sumy 219,68 eur o 10%, pretože práce neboli celkom dokončené a

dorábalichU.Á.Č.(viďjehočestnéprehlásenienač.l.83spisuavýpoveďnapojednávanízo16.5.2019).
Náhrada zodpovedajúca spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi stranami sporu tak podľa názoru
odvolacieho súdu predstavuje sumu 197,71 eur.

16. Neboli zistené žiadne dôvody a okolnosti, pre ktoré by sa táto suma mala ďalej v prospech žalovanej
znižovať. Neobstojí názor súdu prvej inštancie o potrebe odpočítania sumy 90,00 eur, ktorú mala

žalovaná navyše zaplatiť žalobkyni za použitý stavebný materiál. Predovšetkým predmetom sporu bolo
vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť v dôsledku realizovaných prác U. P. a nie
vysporiadanie ceny stavebného materiálu. Okrem toho žalobkyňa v konaní výslovne poprela, aby od
žalovanej naviac oproti skutočne spotrebovanému stavebnému materiálu prevzala sumu 90,00 eur (viď
č.l. 348 spisu) a žalovaná nepreukázala, aby žalobkyni zaplatila za materiál 90,00 eur (nad sumu 150,00

eur uznanú žalobkyňou).

17. Nemožno akceptovať ani úvahu prvoinštančného súdu, pre ktorú by nemala mať žalobkyňa nárok
ani na zaplatenie sumy 85,75 eur, keďže jej žalovaná mala prenechať časť svojej pivnice o rozmeroch 10
cm šírky x 190,00 cm dĺžky. V konaní nebolo preukázané, aby žalovaná prenechala časť „svojej“ pivnice

žalobkyni, keď maximálne došlo k posunu priečok oddeľujúcich pivnice strán sporu do spoločných
priestorov - chodby a samotná žalovaná uviedla, že jej pivnica ostala rozlohou taká istá, ako pred
vymurovaním (viď výpoveď žalovanej na č.l. 59 spisu).

18. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd priznal titulom istiny žalobkyni voči žalovanej sumu 197,71

eur. Úroky z omeškania vo výške zodpovedajúcej platnej právnej úprave žalobkyni boli priznané od
12.12.2015, vychádzajúc z dátumu doručenia žaloby žalovanej, majúcej charakter výzvy na plnenie,
keď predchádzajúca výzva zdokumentovaná v spise zo dňa 20.8.2015 (č.l. 10 spisu) je neurčitá a
nekonkrétna.

19. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 396 CSP a keďže odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu
prvej inštancie, rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

20. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strane vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

22. S prihliadnutím na pomer úspechu strán v spore, pri žalobkyňou žalovanej sume 280,00 eur
a priznaní sumy 197,70 eur s príslušenstvom má žalobkyňa voči žalovanej nárok na náhradu trov

prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 40%.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).