Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 10, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/8/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120420229
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:6120420229.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov

JUDr. Igora Ragana a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobcu: BHT czech, s.r.o., Řipská 1445/6, 101
00 Praha - Vinohrady, IČO: 28 385 888, Česká republika, zastúpený: AK KONCOVÁ & PARTNERS,
s.r.o., Kpt. Jaroša 1312/29, 911 01 Trenčín, IČO: 47 256 907, proti žalovanému: PROMETHEUS, s.r.o.,
Námestie slobody 1735, 066 01 Humenné, IČO: 46 767 631, zastúpený: JUDr. Július Buček, advokát,
Štefánikova 18, 066 01 Humenné, o zaplatenie 1.500,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 27Cb/3/2021-73 zo dňa 15. júla 2021, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Michalovce č.k.: 27Cb/3/2021-73 zo dňa 15. júla 2021.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v
celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol takto:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.500,- eur s 8%-nými úrokmi z
omeškania ročne zo sumy 2.400,- eur od 19.8.2020 do 23.9.2020, s 8%-nými úrokmi z
omeškania ročne zo sumy 2.000,- eur od 24.9.2020 do 30.9.2020, s 8%-nými úrokmi z omeškania ročne

zo sumy 1.500,- eur od 1.10.2020 do zaplatenia, to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalobca má nárok vo vzťahu k žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca si v tomto konaní uplatnil peňažnú
pohľadávku 1.500,- eur s príslušenstvom titulom zaplatenia úhrady za vykonanú prepravu tovaru na

základe objednávky žalovaného.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 19.11.2020 platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi 1.500,- eur s príslušenstvom. Proti tomuto platobnému rozkazu podal v zákonnej
lehote žalovaný odpor, v ktorom namietal, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k dohode o realizovaní
cestnej prepravy z mesta Lampetswalde do mesta Benavente s nakládkou dňa 7.5.2020 a vykládkou
11.5.2020. Cena tejto dopravy bola stanovená na 2.400,- eur. V objednávke bol odkaz, že žalobca ako

dodávateľ bez výhrad akceptuje všeobecné obchodné podmienky objednávateľa - žalovaného, v ktorých
v čl. III. ods. 6 boli dohodnuté zmluvné pokuty.4. Žalovaný poukázal na to, že všetky originálne doklady preukazujúce vykonanie prepravy mal žalobca
odovzdať príjemcovi a uviedol, že v prípade prepravy zásielky pod colným dohľadom bol žalobca
povinný doručiť objednávateľovi aj kópie colných dokumentov, prípadne CMR nákladný list potvrdený

príslušným colným orgánom. Preto, ak žalobca ako dopravca nepredložil žalovanému všetky originálne
doklady preukazujúce vykonanie prepravy najneskôr do 7 dní od odovzdania zásielky príjemcovi, teda
od ukončenia prepravy, vyhradzuje si objednávateľ právo predlžiť lehotu splatnosti na 90 dní odo
dňa predloženia objednávateľovi všetkých originálnych dokladov preukazujúcich vykonanie dopravy.
Žalovaný poukázal na to, že ak žalobca nesplnil tieto povinnosti, ktoré mu ukladal čl. III. ods. 25

všeobecných obchodných podmienok žalovaného, preto mu žalovaný vystavil jednotlivými faktúrami
sumu 1.600,- eur ako zmluvné pokuty z dôvodu porušenia všeobecných obchodných podmienok
žalovaného. Následne si túto zmluvnú pokutu žalovaný započítal oproti uplatnenej pohľadávke žalobcu
1.500,- eur, čiže predmetná pohľadávka žalobcu zanikla. Preto žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

5. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom na pojednávaní dňa 15. júla 2021, ktoré

vykonal v neprítomnosti žalovaného, pretože žalovaný mal možnosť v dostatočnom časovom predstihu
upovedomiť svojho právneho zástupcu o konanom pojednávaní. Preto aj ospravedlnenie žalovaného s
poukazom na nedodržanie 5-dňovej lehoty na prípravu pojednávania, považoval súd prvej inštancie za
účelové konanie zo strany žalovaného, resp. jeho právneho zástupcu a preto súd neakceptoval návrh
žalovaného na odročenie pojednávania.

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení §§ 610, 625 Obchodného zákonníka, ktoré
upravujú zmluvu o preprave tovaru, ďalej podľa Vyhlášky č. 11/1964 Zb., Dohovoru o prepravnej zmluve
v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave - Dohovor CMR a to podľa čl. 31 ods. 1 tohto Dohovoru,
čl. 4, čl. 9 Dohovoru a ďalej podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 593/2008 zo

17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) a to podľa čl. 3 ods. 1, 2, čl. 5 tohto
Nariadenia, ďalej podľa ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje zmluvnú pokutu a
podľa ustanovenia § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje náležitosti právneho úkonu, ďalej
podľa ustanovenia § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré pre platnosť právneho úkonu upravuje
písomnú formu.

7. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania dostatočne preukázané, že medzi žalobcom a
žalovaným došlo k uzavretiu prepravnej zmluvy v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (minimálne
konkludentne objednaním prepravy a jej vykonaním). Rozhodným právom v danom prípade je Dohovor
CMR a Právny poriadok SR podľa čl. 3 ods. 1, resp. čl. 5 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu

a rady (ES) č. 593/2008. Riadnym prepravením veci z miesta odoslania do miesta určenia vznikla
žalovanémupovinnosťuhradiťžalobcovidohodnutúodplatu.Dôkazomovykonaníprepravyjepotvrdený
CMR. Žalovaný skutočnosti uvádzané žalobcom čo sa týka vykonania samotnej prepravy, výšky
fakturovanej ceny prepravy žiadnym spôsobom nerozporoval. Preto súd prvej inštancie mal za to, že
nárok žalobcu čo do istiny je dôvodný a žalobe v tejto časti vyhovel, pretože na základe objednávky č.

20PH0300 zo dňa 5.5.2020 došlo medzi žalovaným a žalobcom k dohode o realizovaní cestnej prepravy
z mesta Lampetswalde do mesta Benavente, nakládka dňa 7.5.2020, vykládka dňa 11.5.2020, cena
cestnej dopravy bola stanovená na 2.400,- eur. Žalobca prepravu riadne vykonal a prepravu vyfakturoval
žalovanému faktúrou č. FV 162/2020 zo dňa 18.5.2020, splatná dňa 18.8.2020 na sumu 2.400,- eur, z
ktorej žalovaný plnil dňa 23.9.2020 sumu 400,- eur a dňa 30.9.2020 sumu 500,- eur.

8. Súd prvej inštancie ďalej k žalovaným tvrdenej zmluvnej pokute, ktorú si žalovaný započítal oproti
nesporne uplatnenej pohľadávke žalobcu uviedol, že pri dohode o zmluvnej pokute sa vyžaduje
jednoduchá písomná forma, ktorá predpokladá listinu, v ktorej je uvedený obsah právneho úkonu.
Ďalšou náležitosťou písomnej formy dohody o zmluvnej pokute je podpis zmluvných strán podľa §

40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v ktorom je uvedené, že písomný právny úkon je platný, ak je
podpísaný konajúcou osobou. Písomná forma právneho úkonu teda predpokladá existenciu dvoch
základných náležitostí a to písomnosti a podpisu. Z predložených objednávok žalovaného je zrejmé,
že žalobca tieto objednávky podpísal, avšak nepodpísal všeobecné obchodné podmienky žalovaného,
ktoré žalovaný do spisu predložil, (ktoré obsahujú ustanovenia o zmluvnej pokute v prípade porušenia

povinností) a z uvedeného dôvodu nedošlo k dohode o zmluvnej pokute. Z uvedeného dôvodu aj
nárok žalovaného z vyúčtovaných zmluvných pokút je neopodstatnený (neexistuje). Súd prvej inštancie
preto dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným neboli vzájomné pohľadávky v zmysle § 580
Občianskeho zákonníka a preto žalovaný si nemohol jednostranným započítaním započítať pohľadávkuvoči žalovanému titulom zmluvných pokút oproti dôvodne uplatnenej pohľadávke žalobcu titulom
zaplatenia ceny vykonaných prepráv. Preto súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie
nespornej pohľadávky žalobcu 1.500,- eur spolu so zákonným úrokom z omeškania 8 % ročne podľa §§

365, 369 Obchodného zákonníka, ktoré upravujú omeškanie dlžníka so splnením peňažného záväzku
a povinnosť dlžníka v omeškaní zaplatiť zákonné úroky z omeškania, vo výške ktorú určuje ustanovenie
§ 1 ods. 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného
zákonníka.

9. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 a § 262 C.s.p. tak, že úspešnému
žalobcovi priznal proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o
výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným
uznesením.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a to v celom

rozsahu z toho dôvodu, že súd znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný uviedol, že jeho právny zástupca
JUDr. Július Buček, advokát, prevzal právne zastúpenie žalovaného v tomto konaní dňa 12.7.2021

a požiadal súd prvej inštancie o odročenie nariadeného pojednávania na deň 15.7.2021, z dôvodu
nezachovania 5 dňovej zákonnej lehoty na prípravu na pojednávanie a plánovanej dovolenky. Preto
žalovaný považuje záver súdu prvej inštancie o tom, že zo strany žalovaného ide o špekulatívne
ospravedlnenie, za nesprávny záver. Súd prvej inštancie nepostupoval podľa § 184 ods. 4 C.s.p. a
bezodkladne neupovedomil žalovaného o tom, či bude akceptovať žiadosť žalovaného o odročenie

pojednávaniakonanéhodňa15.7.2021.Týmtopostupomsúduprvejinštancieboloprávnemuzástupcovi
žalovaného odopreté zúčastniť sa riadne a včas na nariadenom pojednávaní. Žalovaný osvedčil, že
nešlo o účelové dôvody o odročenie pojednávania a právny zástupca žalovaného sa nemohol zúčastniť
na nariadenom pojednávaní včas z objektívnych a ospravedlniteľných dôvodov. Preto neboli splnené
procesné podmienky pre rozhodnutie napadnutým rozsudkom na pojednávaní dňa 15.7.2021.

11. Žalovaný ďalej v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a uviedol, že nárok žalovaného
na zmluvné pokuty nevznikol, pretože všeobecné obchodné podmienky žalovaného nie sú opatrené
podpisom žalobcu. Žalovaný k tomu uviedol, že naďalej zastáva názor, že v prejednávanom prípade bola

dodržaná písomná forma dojednania zmluvnej pokuty, pretože k uzatvoreniu zmluvného vzťahu medzi
žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako objednávateľom prepravy došlo na základe záväznej
objednávky žalovaného s odkazom na všeobecné obchodné podmienky žalovaného. Žalobca so
všeobecnými obchodnými podmienkami žalovaného v celom rozsahu súhlasil, ani ich nerozporoval,
čo potvrdil svojím podpisom na predmetnej objednávke. Z objednávky jednoznačne vyplýva, že medzi

stranami sporu vznikla zmluva o preprave na podklade záväznej objednávky a bola žalobcom podpísaná
a potvrdená a obsahuje odkaz na všeobecné obchodné podmienky s dodatkom, že „dodávateľ bez
výhradakceptujevšeobecnéobchodnépodmienkyobjednávateľadostupnénawww.prometheussro.sk“.
Ďalej žalovaný uviedol, že medzi stranami sporu vznikla v každom prípade na základe objednávky
zmluva o preprave, objednávka bola zaslaná žalobcovi a následne zo strany žalobcu aj podpísaná

a potvrdená. Žalovaný uviedol, že si nevymyslel žiadne nové povinnosti, len tie ktoré úplne totožne
požadujú v rámci obchodnej zvyklosti plniť. Ide o také povinnosti, ktoré vyžadujú aj všetky ostatné
konkurenčné spoločnosti pri preprave tovaru. Tým, že žalobca podpísal záväznú objednávku, pristúpil
aj k všeobecným obchodným podmienkam a teda k dohode o zmluvnej pokute, preto nárok žalovaného
na započítanie vzájomných pohľadávok žalobcu a žalovaného je dôvodný. Preto žalovaný navrhol, aby

odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa
všetky zákonné náležitosti a žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne iné relevantné skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali iný záver ako ten, ktorý vyslovil súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Žalobcanepovažujezadôvodnétvrdeniežalovanéhovodvolaní,ženebolisplnenéprocesnépodmienky
preto, aby súd prvej inštancie na nariadenom pojednávaní dňa 15.7.2021 vyhlásil napadnutý rozsudok.
Žalovanýpredvolanienatotopojednávanieprevzaldňa9.7.2021ato,žesplnomocnilprávnehozástupcu
na zastupovanie dňa 12.7.2021, nemožno považovať za dôvod pre odročenie pojednávania v dôsledkunedodržania zákonnej 5-dňovej lehoty na prípravu pojednávania podľa § 178 ods. 2 C.s.p. Žalobca je
toho názoru, že súd prvej inštancie správne posúdil žiadosť právneho zástupcu žalovaného o odročenie
pojednávania ako nedôvodnú. Žalovaný nechal uplynúť úložnú lehotu na prevzatie predvolania na

pojednávanie v nadväznosti na to mu bolo predvolanie doručené fikciou 9.7.2021. Toto konanie
žalovaného nemôže byť na ťarchu žalobcu a ani zaťažovať konajúci súd. Žalobca ďalej uviedol, že nie je
mu známe z akého dôvodu žalovaný požiadal o právne zastúpenie advokáta, o ktorom mal vedomosť,
že sa v tomto čase práve zdržiava v zahraničí za účelom rodinnej dovolenky. Preto žalobca nepovažoval
tvrdenia žalovaného za dôvody, pre ktoré by malo byť nariadené pojednávanie odročené.

13. Žalobca ďalej k skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu uplatnenej pohľadávky žalobcu
súdom prvej inštancie uviedol, že predmetná záväzná objednávka žalovaného neobsahovala dohodu o
zmluvnej pokute, ale len odkaz na všeobecné obchodné podmienky žalovaného v zmysle § 273 ods. 1
Obchodného zákonníka, v ktorých bola uvedená zmluvná pokuta, čo nie je možné považovať za riadne
platné písomné dojednanie zmluvnej pokuty podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Preto žalobca

navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu.

14. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že trvá na podanom odvolaní v celom rozsahu a rozsudok
súdu prvej inštancie považuje za nesprávny. Zmluvnú pokutu považuje za platne dojednanú v súlade
so zákonom. Uviedol, že záväzná objednávka žalovaného obsahuje nielen odkaz na existenciu

všeobecných obchodných podmienok žalovaného, ale jednoznačnú a bezvýhradnú písomnú akceptáciu
všeobecných obchodných podmienok objednávateľa zo strany žalobcu. Vyplýva to aj zo samotného
textu objednávky. To znamená, že bola dohodnutá písomná forma zmluvnej pokuty. Preto bol žalovaný
oprávnený si vyúčtovať zmluvnú pokutu za nedodržanie zmluvných podmienok a bol oprávnený si
započítať pohľadávku 1.500,- eur oproti uplatnenej pohľadávke žalobcu. Ďalej uviedol, že súd prvej

inštancie sa vôbec nezaoberal tým, že žalobca v priebehu konania žiadnym spôsobom nepreukázal,
že by bol povinnosti, za ktoré žalovaný vyúčtoval zmluvnú pokutu, skutočne splnil a teda splnil si
oznamovaciu povinnosť voči žalovanému. Preto si žalovaný dôvodne a riadne uplatnil zmluvné pokuty
za nesplnenie si zákonných povinností žalobcu podľa všeobecných obchodných podmienok žalovaného
a dôvodne si žalovaný započítal svoju pohľadávku oproti uplatnenej pohľadávke žalobcu. Preto žalovaný

trvá na podanom odvolaní.

15. Žalobca v odvolacej duplike uviedol, že zotrváva na svojich doterajších tvrdeniach a na tom, že
zmluvná pokuta nebola uzatvorená platne. Neustále odvolávanie sa žalovaného na riadne zverejnenie
svojich všeobecných obchodných podmienok nemôže obstáť, pretože pri zmluvách, u ktorých zákon

povinne ukladá písomnú formu, sa vyžaduje podpísanie všeobecných obchodných podmienok oboma
zmluvnými stranami. Žalobca nepodpísal všeobecné obchodné podmienky žalovaného, preto nedošlo
k platnému dojednaniu zmluvnej pokuty. Takýto záver vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 2Cdo 245/2010 zo dňa 30. novembra 2011. Žalobca je toho názoru, že žalovaný v odvolacej replike
opätovne uvádza tie isté skutočnosti ako uviedol už v konaní na súde prvej inštancie aj v odvolaní, čo

však žalobca nepovažuje za správne a preto navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny.

16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez

nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p. Odvolanie prejednal podľa § 379 -
§ 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

17. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom

verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

18. Žalovaný odvolanie odôvodnil odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. Odvolací súd
dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený.

19. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods.
2 C.s.p.), na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k podstatným tvrdeniam strán sporu v
odvolacom konaní odvolací súd udáva:20. Odvolací súd k tvrdeniu žalovaného v odvolaní, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným
postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, tým že neodročil nariadené pojednávanie dňa 15.7.2021,

ktoré vykonal v neprítomnosti žalovaného a neoznámil včas žalovanému, že ospravedlnenie žalovaného
súd prvej inštancie nebude akceptovať, udáva:

21. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že žalovaný v tomto konaní podal odpor proti platobnému
rozkazu dňa 18.12.2020. Teda žalovaný o tomto spore mal vedomosť pred konaním pojednávania

na súde prvej inštancie dňa 15.7.2021, na ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok, najmenej 7
mesiace. Predvolanie na pojednávanie dňa 15.7.2021 bolo žalovanému doručené dňa 9.7.2021, to
znamená, že bola zachovaná 5-dňová lehota na prípravu pojednávania v zmysle § 178 ods. 2 C.s.p. Až
následne si žalovaný zvolil právneho zástupcu a to dňa 12.7.2021, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť na
tomto pojednávaní dňa 12.7.2021, teda 3 dni pred konaním nariadeného pojednávania dňa 15.7.2021.
Odvolací súd nepovažuje za dôvodné tvrdenie žalovaného v odvolaní, že nebola zachovaná 5 dňová

zákonná lehota na prípravu pojednávania pre žalovaného. Zachovanie 5 dňovej zákonnej lehoty na
prípravu pojednávania v zmysle § 178 ods. 2 C.s.p. je lehotou, ktorá prináleží strane sporu na prípravu
pojednávania, nie právnemu zástupcovi, ktorého si strana sporu zvolí pár dní pred pojednávaním, teda
v prejednávanom spore 12.7.2021, ak samotné pojednávanie sa koná 15.7.2021.

22. Ďalšie tvrdenie žalovaného, že súd prvej inštancie neoznámil žalovanému po tom, čo zaslal súdu
prvej inštancie dňa 12.7.2021 ospravedlnenie so žiadosťou o odročenie pojednávania a súd prvej
inštancie mu neoznámil, že neakceptuje žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania, odvolací súd
k tomu udáva: Aj keď súd prvej inštancie v zmysle § 183 ods. 4 C.s.p. po tom, čo zistil, že žalovaným
uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý a pojednávanie dňa 15.7.2021 vykoná a

neupovedomil o tom žalovaného, čo možno považovať za procesné pochybenie súdu prvej inštancie,
nemožno však toto procesné pochybenie považovať za tak závažné, ktoré by viedlo odvolací súd k
záveru, že boli tým naplnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. a teda že došlo k
porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred
odvolacím súdom.

23. Odvolací súd k tomu udáva, že nie každé porušenie procesných práv strany sporu má takú
intenzitu, že vedie aj k porušeniu práva na spravodlivé prejednanie uplatneného hmotného práva v
súdnom konaní. Žalovaný v odvolaní uviedol tie isté skutkové tvrdenia ako uviedol v odpore proti
vydanému platobnému rozkazu a neuviedol žiadne ďalšie dôkazy, ktoré prípadne chcel predniesť na

neodročenom pojednávaní dňa 15.7.2021, a ktoré by odvolací súd následne mohol posudzovať ako
dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol žalovaný uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie a teda nie
ako novoty v odvolacom konaní v zmysle § 366 písm. d) C.s.p. Žalovaný v odvolaní ani neoznačuje
ďalšie dôkazy, ktoré nemohol uplatniť alebo navrhnúť vykonať v konaní na súde prvej inštancie. Odvolací
súd preto dospel k záveru, že nedošlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces tým, že

súd prvej inštancie nedoručil žalovanému oznámenie o tom, že neakceptuje jeho ospravedlnenie a
žiadosť o odročenie pojednávania konaného dňa 15.7.2021 emailom dňa 12.7.2021 pred konaním tohto
pojednávania a vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalobcu aj žalovaného, vychádzajúc pri tom z
písomných podaní oboch strán sporu v tomto konaní, a žalovaný ani v odvolaní neuviedol iné skutkové
tvrdenia, ako v konaní na súde prvej inštancie, a neoznačil ani nepredložil žiadne ďalšie dôkazné

prostriedky.

24. Žalobca si v tomto konaní uplatnil peňažnú pohľadávku 1.500,- eur ako cenu prepravy v zmysle
§ 625 Obchodného zákonníka o preprave tovaru a Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej
cestnej nákladnej preprave. Vykonanie prepravy a dohodnutá cena v objednávkach žalovaného neboli

medzi stranami sporné. Sporné bolo to, či táto žalobcom dôvodne uplatnená pohľadávka ako odplata za
vykonanú prepravu tovaru, zanikla jednostranným započítaním zo strany žalovaného, na pohľadávku
žalobcu titulom zmluvných pokút.

25. Žalovaný tento svoj jednostranný zápočet oproti predmetnej pohľadávke žalobcu odôvodňoval tým,

že žalobca porušil jeho všeobecné obchodné podmienky pri vykonávaní prepravy. Žalovaný tvrdil, že
objednávka na základe ktorej žalobca realizoval predmetnú prepravu, bola zo strany žalobcu podpísaná,
potvrdená a tým došlo aj k dohode o zmluvnej pokute, pretože v objednávke je odkaz na všeobecné
obchodné podmienky žalovaného.26. Ďalej žalovaný v odvolacom konaní namietal, že žalobca pri vykonaní prepravy porušil všeobecné
obchodné podmienky žalovaného, preto žalovanému vzniklo právo na zmluvnú pokutu, ktorú vyúčtoval

žalobcovi a následne si túto zmluvnú pokutu žalovaný jednostranne započítal oproti uplatnenej
pohľadávke žalobcu v tomto konaní vo výške 1.500,- eur, čím došlo k zániku uplatnenej pohľadávky
žalobcu. Preto považuje žalovaný rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne, pretože uplatnená
pohľadávka žalobcu zanikla, preto súd prvej inštancie mal žalobu zamietnuť.

27. Odvolací súd udáva, že zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne v zmysle § 544 ods. 2
Občianskeho zákonníka. V písomnej dohode o zmluvnej pokute musí byť určená výška pokuty alebo
uvedený spôsob jej určenia. V tomto konaní bolo medzi stranami sporu sporné to, či došlo k riadnemu
uzavretiu dohody o zmluvnej pokute v písomnej forme v zmysle § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

28. Odvolací súd udáva, že podľa § 273 Obchodného zákonníka možno časť zmluvy určiť aj

odkazom na všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo
k návrhu priložené. Tieto obchodné podmienky sa v obchodných vzťahoch využívajú s cieľom
zjednodušiť proces uzatvárania jednotlivých obchodných zmlúv. Všeobecné obchodné podmienky sú
upravené v § 273 Obchodného zákonníka, sú označované aj ako nepriame zmluvné dojednania a
sú vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami, a sú všeobecne rozšírené a známe v

príslušnej oblasti podnikania, a preto pri uzatváraní zmlúv postačí len samotný odkaz na tieto všeobecne
známe všeobecné obchodné podmienky. Iné obchodné podmienky, ktoré sú vypracované individuálne
jednotlivými podnikateľskými subjektmi, sú vypracované pre konkrétne zmluvné vzťahy, do ktorých v
určitom odvetví vstupujú zmluvné strany. Takéto podmienky nie sú všeobecne známe, používajú sa len v
užšej oblasti podnikania, teda v užšom okruhu podnikateľských subjektov. Preto pri ich uzatváraní platia

prísnejšie podmienky ako pri všeobecných obchodných podmienkach. Takéto iné obchodné podmienky,
okrem odkazu v zmluve na takéto obchodné podmienky, musia byť zmluvným stranám známe alebo
musíbyťpreukázané,žesúdruhejzmluvnejstraneznáme.Nepostačuje,akbyboliobchodnépodmienky
poskytnuté len k nahliadnutiu pri podpise zmluvy s odkazom na takéto obchodné podmienky.

29. Odvolací súd udáva, že Obchodný zákonník nevyžaduje, aby obchodné podmienky boli podpísané
zmluvnými stranami. Podmienkou platnosti právneho úkonu, pre ktorý sa vyžaduje písomná forma, je
však podpis konajúcej osoby a tak je to aj pri dojednaní o zmluvnej pokute. To znamená, že dojednanie o
zmluvnej pokute, ktoré je zahrnuté v obchodných podmienkach musí byť podpísané zmluvnou stranou,
inak takéto dojednanie v obchodných podmienkach nemožno považovať za riadne písomné dojednanie

zmluvnej pokuty. Nedostatok zákonom vyžadovanej písomnej formy dojednania o zmluvnej pokute
má za následok, že takto dojednaná zmluvná pokuta len s odkazom na obchodné podmienky jednej
zmluvnej strany, je absolútne neplatná.

30. Preto, ak v prejednávanom spore bola zmluvná pokuta uvedená len vo všeobecných obchodných

podmienkach žalovaného a žalovaný nepreukázal, že žalobca pri podpise predmetných záväzných
objednávok, bol oboznámený s týmito všeobecnými obchodnými podmienkami objednávateľa, vrátane
so zmluvnou pokutou, ktorá je uvedená v týchto obchodných podmienkach, nemožno za platné
písomné dojednanie zmluvnej pokuty považovať to, ak v upozornení v záväznej objednávke žalovaný
jednostranne upozorňuje žalobcu na dojednanie zmluvnej pokuty vo všeobecných obchodných

podmienkach žalovaného. Takéto dojednanie zmluvnej pokuty nemožno považovať za platne
dojednané.

31. Odvolací súd preto považuje za správny záver súdu prvej inštancie v tom, že žalovaný nepreukázal,
že došlo k písomnej dohode o zmluvnej pokute, a teda že žalovanému vznikol nárok na zmluvnú

pokutu voči žalobcovi vo výške 1.500,- eur, ktorú si žalovaný jednostranným zápočtom započítal
oproti nespornej pohľadávke žalobcu uplatnenej v tomto konaní vo výške 1.500,- eur. Teda takýmto
jednostranným zápočtom preto nemohlo dôjsť k zániku nespornej pohľadávky žalobcu oproti tvrdenej
pohľadávke žalovaného o zmluvnej pokute, ktorá z hore uvedených dôvodov nemohla platne vzniknúť,
preto ani žalovaný si takúto zmluvnú pokutu, na ktorú mu nevznikol nárok, nemohol započítať oproti

pohľadávke žalobcu. Preto pohľadávka žalobcu proti žalovanému uplatnená v tomto konaní, nezanikla
započítaním.32. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu
ako vecne správny, o zaplatenie uplatnenej pohľadávky 1.500,- eur aj o zákonnom úroku z omeškania
a o náhrade trov konania pre úspešného žalobcu vo vzťahu k neúspešnému žalovanému.

33. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom
konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný
žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie

samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

34.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na

súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).