Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 9, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/41/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119215147
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7119215147.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členiek

JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcu: Slovenský zväz záhradkárov
Základná organizácia 32-23, Záhradková osada GEDER, organizačná jednotka združenia, IČO: 31 993
443, so sídlom Košická Nová Ves, 040 14 Košice, proti žalovanému: E. C., F.. X.XX.XXXX, T. W. XX, XXX
XX P., zastúpeného: JUDr. Zsolt Suver, advokát, so sídlom v Košiciach, Murgašova 3, o zaplatenie 18
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 9. septembra
2020 č.k. 12C/38/2019 - 150 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.

Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom zamietol
žalobu (výrok I/) a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % s
tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
po právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II/).

2. Súd tak rozhodol o žalobe, ktorou žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobcovi sumu 18 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6,- eur od 30.6.2016
do zaplatenia, zo sumy 6,- eur od 30.6.2017 do zaplatenia, zo sumy 6,- eur od 30.6.2018 do zaplatenia
tvrdiac, že napriek rozhodnutiu schôdze ZO SZZ Geder dňa 29.4.2016, dňa 21.4.2017 a dňa 12.4.2018
o administratívnom príspevku/poplatku vo výške 6,- eur ročne, vydanému v zmysle Stanov Slovenského
záhradkárskeho zväzu (najmä § 14 bod 2, písmena ch/, písmena i/), ako aj v súlade s Osadovým
poriadkom žalobcu, žalovaný aj napriek výzvam, ktoré mu žalobca doručil, svoju povinnosť nesplnil a
najneskôr k 30.6. príslušného roka nezaplatil ročný administratívny príspevok vo výške 6 eur za roky

2016 až 2018, spolu vo výške 18,- eur a s plnením tejto povinnosti je v omeškaní, nakoľko žalovaný
nezaplatil administratívny poplatok, ktorý má platiť aj nečlen, lebo inak by nemohol používať cesty, a
to potom, ako na základe uznesenia z 15.6.2020 č.k. 12C/38/2019-132 žalobca podaním doručeným
súdu dňa 22.6.2020 doručil súdu žalobu zo dňa 2.12.2019 podpísanú predsedom ako aj tajomníkom
Základnej organizácie.

3. V odôvodnení súd poukázal na tvrdenia žalobcu v priebehu sporu, ako i na obranu žalovaného,

vrátane argumentácie v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 16.1.2020 č.k. 12C/38/2019-31,
ktorý bol zrušený uznesením z 12.3.2020 č.k. 12C/38/2019-108, založenú najmä na tvrdení, že pojem
administratívny poplatok stanovy žalobcu nepoznajú a žalovaný už od roku 2016 nie je členom Základnej
organizácie Slovenského zväzu záhradkárov, nakoľko na členskej schôdzi v roku 2016 odovzdalpredsedovi, pánovi Dziakovi, oznámenie o vystúpení zo zväzu a preto ak v zmysle § 5 bod 5 Stanov
žalobcu, členstvo vo zväze zaniká vystúpením, dňom v ktorom bolo písomné oznámenie člena o
vystúpení doručené niektorému členovi výboru a žalovanému v roku 2016 zaniklo členstvo, žalobca

požaduje za roky 2016 až 2018 od žalovaného ročný administratívny príspevok, i keď podľa § 6 ods. 2
písmena b/ Stanov, orgány zväzu môžu svojimi uzneseniami zaväzovať len a výlučne členov. Žalovaný
poprel vynaloženie administratívneho príspevku, vykonanie akýchkoľvek stavebných prác v záhradkovej
lokalite od roku 2015, spôsob použitia poplatkov a namietol premlčanie nároku žalobu na administratívny
príspevok za rok 2016.a vzniesol námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku na administratívny

príspevok za rok 2016 vo výške 6,- eur s úrokom od 30.6.2016, lebo žaloba bola súdu doručená
6.12.2019, t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Žalovaný poprel i tvrdenia žalobcu, že samotný
pojem administratívny poplatok ukazuje na účel jeho použitia, a že výboru zväzu vznikli administratívne
náklady na poštový styk (pozvánky, upomienky, informačné listy a pod).

4. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie z medzi stranami sporu nespornej skutočnosti, že

žalobca je dobrovoľným občianskym združením a žalovaný je bývalý člen združenia, ktorý sa ku dňu
konania schôdze 29.4.2016 vzdal členstva u žalobcu, a tiež zo zistenia, že:

4.1. žalovaný je spoluvlastníkom nehnuteľností evidovanej na LV č. XXXX, k.ú. P. F. R., nehnuteľnosti
uvedené v tomto LV sú v podielovom spoluvlastníctve 311 spoluvlastníkov, niektorí spoluvlastníci

vlastnia viacero spoluvlastníckych podielov (z LV č. XXXX, katastrálne územie P. F. R.), pričom časť
spoluvlastníkov nehnuteľností je aj členom Slovenského zväzu záhradkárov,

4.2. orgánmi základnej organizácie sú členská schôdza, výbor a kontrolná a revízna komisia alebo
revízor (§ 13 Stanov Slovenského zväzu záhradkárov /ďalej iba „Stanov“/),

4.3. členská schôdza prerokúva a rozhoduje najmä ch/ výšku účelových príspevkov, i/ osadový poriadok,
rozsah a druh pracovnej činnosti (§ 14 bod 2 Stanov),

4.4. členskej schôdze sa môžu zúčastniť okrem členov aj vlastníci prípadne spoluvlastníci nehnuteľností

v záhradkovej osade, ktorý nie sú členmi zväzu, pričom však tieto osoby nemajú hlasovacie právo.
Ak sa rozhoduje o nakladaní so spoločnou vecou, predsedajúci umožní hlasovanie aj vlastníkom resp.
spoluvlastníkom spoločnej veci (§ 14 bod. 4 Stanov),

4.5. zväz a jeho organizačné zložky môžu nadobúdať práva a zaväzovať sa, pokiaľ to nie je v rozpore so

všeobecne záväznými právnymi predpismi a stanovami zväzu. V právnych vzťahoch vystupujú vlastným
menom, sú samostatnými právnickými osobami a nesú tiež samostatnú majetkovú zodpovednosť. V
zmysle bodu 3, v mene štatutárnych orgánov vystupujú a konajú navonok predseda a tajomník, prípadne
iný poverený člen výboru. Tieto osoby podpisujú písomnosti tak, že svoje podpisy s uvedením mena,
priezviska a funkcie pripojujú k názvu organizačnej zložky zväzu k pečiatke. Nadriadená organizačná

zložka nezodpovedá za záväzky podriadenej organizačnej zložky a naopak (§ 31 bod 1 Stanov),

4.6. základnou organizačnou zložkou zväzu je základná organizácia (§ 12 bod 1 Stanov),

4.7. členstvo vo zväze je dobrovoľné (§ 5 ods. 1 Stanov),

4.8. členstvo zaniká vystúpením, dňom v ktorom bolo písomné oznámenie člena o vystúpení doručené
niektorému členovi výboru (§ 5 ods. 5 písm. a/ Stanov),

4.9. člen zväzu má povinnosť, najmä platiť členské príspevky, ktoré určí republikový výbor a účelový

príspevok, ktorý schválila členská schôdza ZO SZZ v stanovených termínoch (§ 6 ods. 2 písm. a/
Stanov),

4.10. podľa zápisnice č. 5/2015 z 13.5.2015, v tejto zápisnici nebol schválený účelový príspevok, ani
administratívny poplatok,

4.11. podľa zápisnice z členskej schôdze zo dňa 29.4.2016, program členskej schôdze bol schválený
95 prítomnými, pričom členská schôdza schválila účelový poplatok za rok 2016 vo výške 5,- eur v
nasledujúcej sklade: a/ režijné administratívne náklady na činnosť výboru a ZO, odmeny výboru aKRK ZO, b/ náklady na investície a údržbu spoločných priestranstiev, administratívne náklady s tým
spojené, na nájom mechanizmov a dopravných prostriedkov a za prácu fyzických osôb uskutočňujúcich
tieto práce, c/ platenie účelového poplatku za každú parcelu vo vlastníctve jedného vlastníka záhrad s

účinnosťou od 1.1.2017 v termíne do 30.6. v roku,

4.12. podľa zápisnice z členskej schôdze zo dňa 29.4.2016 členská schôdza schválila administratívny
poplatok vo výške 6,- eur pre vlastníkov a nájomcov parciel, ktorí nie sú členovia SZZ v termíne do 30.6.
v roku (v zmysle bodu 4) a členská schôdza poverila výbor ZO SZZ, aby zákonnou cestou vymáhal

pohľadávky ZO SZZ voči vlastníkom parciel, ktorí neuhradili administratívne poplatky,

4.13. podľa zápisnice z členskej schôdze konanej dňa 21.4.2017 program bol schválený 81 prítomnými,
bol schválený účelový poplatok za rok 2017 vo výške 9,- eur ročne, ktorý pozostáva z rovnakej skladby
ako účelový poplatok za rok 2016 a zároveň bol určený administratívny poplatok vo výške 6,- eur pre
vlastníkov a nájomcov parciel, ktorí nie sú členovia SZZ v termíne do 30.6. v roku,

4.14. podľa zápisnice z členskej schôdze zo dňa 12.4.2018 bol program schválený prítomnými 87 členmi
a schválený účelový poplatok na rok 2018 bol vo výške 9,- eur a administratívny poplatok vo výške 6,-
eur pre vlastníkov a nájomcov parciel, ktorí nie sú členmi SZZ,

4.15. podľa čl. 1 bod 1 Osadového poriadku Základnej organizácie SZZ Košice Geder (ďalej „Osadový
poriadok“) základná organizácia SZZ 32-23 Geder v k.ú. P. F. R. vydala v súlade s § 14 ods. 2 písm.
i) Stanov Osadový poriadok,

4.16. osadový poriadok sa vzťahuje aj na nečlenov SZZ, ktorí v záhradkovej osade vlastnia pôdu alebo

záhradnú chatku (čl. 2 bod. 3 Osadového poriadku), osadový poriadok je pre každého člena ZO SZZ
KošiceGeder,akoajnečlena,záväznýajehonedodržaniesapovažujezazávažnéporušeniepovinností
vlastníka záhradky (čl. 9 Osadového poriadku),

4.17. podľa čl. 6 Osadového poriadku, vlastníkom záhradiek slúžia spoločné zariadenia (napr. oplotenie

pozemku, komunikácie, vodovodné a elektrické prípojky, studne, sklady, spoločenské miestnosti,
sociálne zariadenia) na spoločné využívanie všetkými členmi záhradkovej osady, spoločné zariadenia
sú v podielovom spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov záhradiek a sú zriaďované a udržiavané z
účelových príspevkov stanovených členskou schôdzou, účelové príspevky spočívajú v peniazoch a v
práci na výstavbe a udržiavaní spoločných zariadení podľa rozhodnutia členskej schôdze,

4.18. podľa čl. 7 bod 4 Osadového poriadku, v prípade, ak sa vlastník záhradky svojím konaním dopustí
porušenia článku 5 a 6 Osadového poriadku, je povinný uhradiť ZO SZZ škodu, ktorá ZO SZZ vznikne
za podmienok a v rozsahu stanovenom všeobecným záväzným predpisom (Občianskym zákonníkom),
vnútornými predpismi SZZ, ako aj Osadovým poriadkom. ZO SZZ ako právnická osoba je oprávnená

domáhať sa náhrady škody žalobou na príslušnom súde.

5. Vec právne posúdil podľa § 107 ods. 1 a 2, § 137, § 139 ods. 1 a 2, § 489, § 451 ods. 1 a 2, § 454,
§ 456 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1 a 2, § 5, § 17 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní
občanov v znení neskorších predpisov (ďalej zákon 83/1990 Zb.), § 17 ods. 2 zákona č. 64/1997 Z.z. o

užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim.

5.1. Konštatoval, že žalobca žiadal o zaplatenie administratívnych poplatkov, ktoré schválil, teda
domáhal sa, aby žalovaný vynahradil to, čo za neho bolo vynaložené žalobcom a keďže právne
posúdenie je vecou súdu, súd ustálil, že nárok žalobcu je potrebné posúdiť ako nárok žalobcu na vydanie

bezdôvodného obohatenia podľa § 454 Občianskeho zákonníka.

5.2. Keďže žalovaný namietol premlčanie nároku, pokiaľ ide o platenie administratívneho poplatku
za rok 2016, súd sa zaoberal premlčaním tejto časti nároku žalobcu. Zo zistenia, že administratívny
poplatok za rok 2016 mal nečlen zaplatiť do 30.6.2016, súd vyvodil, že žalobcovi vznikol nárok na

vydanie bezdôvodného obohatenia 1.7.2016, dvojročná subjektívna lehota na uplatnenie práva na súde
žalobcovi ubehla 1.7.2018, a ak žalobca žalobu doručil súdu 6.12.2019, v čase podania žaloby dňa
6.12.2019 bol nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia v časti 6,- eur za rok 2016 už
premlčaný, preto vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, súd žalobu v tejto časti zamietol.5.3. Zamietnutie žaloby v zostávajúcej časti súd prvej inštancie založil na závere, že požadovať
zaplatenie administratívneho poplatku od nečlena je v rozpore s § 5 zákona č. 83/1990 Zb., ako aj z

dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom.

5.4. Usúdil, že žalovaný nie je povinný platiť administratívny poplatok, ktorý členovia platia vo forme
členského, lebo žalovaný vystúpil zo zväzu k 29.4.2016, a je nedôvodné tvrdenie žalobcu, že Základná
organizácia schválila na členskej schôdzi poplatky a členská schôdza zaväzuje aj nečlenov. Dôvodil,

že predmetom sporu nie sú vzťahy medzi spoluvlastníkmi v zmysle § 139 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka, lebo v prejednávanej veci žalobca nie je spoluvlastníkom, ale žalobca je občianske združenie
a ako združenie nemôže ukladať povinnosti občanom, ktorí nie sú ich členmi.

5.4. Uzavrel, že zo Stanov, ktoré pojem administratívny poplatok nepoznajú, a ani Osadového poriadku
nevyplýva tvrdenie žalobcu, že žalovaný aj ako nečlen je povinný platiť administratívny poplatok, žalobca

toto tvrdenie nepreukázal ani odkazom na zápisnice z členskej schôdze, podľa ktorých členská schôdza
poverila výbor ZO SZZ, aby zákonnou cestou vymáhal pohľadávky ZO SZZ voči vlastníkom parciel,
ktorí neuhradili administratívne poplatky, nakoľko v danej veci rozhodným bolo zistenie, či došlo k vzniku
nároku medzi stranami sporu, t.j. či sa žalovaný ako nečlen obohatil na úkor žalobcu ako občianskeho
združenia, a nie či sa žalovaný mohol alebo nemohol obohatiť na úkor spoluvlastníkov, keďže na takéto

vymáhanie žalobca nemá hmotnoprávny nárok.

5.5.Nakoniecsúduzavrel,žežalobcaneuniesolanidôkaznébremeno,čojeobsahomadministratívneho
poplatku, a nepreukázal ani skutočné vynaloženie sumy 6,- eur za rok 2017 a sumy 6,- eur za rok 2018,
teda to, že na jeho úkor sa žalovaný obohatil.

6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Na základe zásady úspechu
v spore priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže
žalovaný bol v konaní plne úspešný.

7. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom súd žalobe žalobcu vyhovie v celom rozsahu, žalovaného
zaviaže na úhradu dlžnej sumy 18 eur a s príslušenstvom a prizná žalobcovi nárok na plnú náhradu
trov konania. Žalobca v odvolaní súdu prvej inštancie vytkol, že v odôvodnení rozsudku uviedol viacero
nepresných popisov a údajov, prebral od žalovaného bez dôkazov klamstvá a nepravdy, odmietol

žalobcovi prezentovať akékoľvek jeho argumenty, v rozsudku zostalo „veľa neriešených záležitostí“.
Zistenia súdu v bode 24 odôvodnenia rozsudku žalobca označil za nepatričné, ak súd uviedol, že
zo zápisnice číslo 5/2015 súd zistil, že v tejto zápisnici nebol schválený účelový príspevok ani
administratívny príspevok, lebo tento príspevok môže schváliť len členská schôdza. Podčiarkol, že to
bolo prerokované a schválené na členskej schôdzi 21.4.2015, a preto za nepatričný označil obsah bodu

24 rozsudku, lebo „súvisí so žalobou za dlžné poplatky od roku 2016 a nie od roku 2015“. Žalobca súdu
prvej inštancie v odvolaní vytkol, že vec nesprávne právne posúdil, ak sa nezapodieval vyporiadaním
zo zákona č. 64/1997 Z.z., v ktorom „sa prikazuje ZO SZZ, v ktorých sú týmto zákonom vyporiadané
pozemky v záhradkových osadách, povinné prijať a upraviť režim vo vydaných stanovách v každej
osade, čiže mať Osadový poriadok. Týmto sa musia všetci vlastníci záhrad a spoločných podielov

povinne riadiť a aj rešpektovať. Do postavenia týchto občianskych združení štátne úrady nevstupujú.
Musí to tak byť, lebo ZO SZZ Geder bol účastníkom pri vyporiadaní pozemkov. Uvedený zákon doslovne
prikazuje cez § 17 ods. 2 každému vlastníkovi byť povinne pokračovateľom a musí byť členom v
jeho zriadenej a vysporiadanej záhradkovej osade. Túto povinnosť z uvedeného zákona každý má
uvedenú v jeho vlastníckom liste“. Podľa názoru žalobcu žalovaný túto povinnosť nerešpektoval a

špekulatívne ukončil členstvo v SZZ. Zdôraznil, že nečlen zásadne nemôže využívať majetok ZO SZZ a
vo vyporiadanej záhradkovej osade, ak sa celoplošne ukončí členstvo, tak pôda v osade sa vráti naspäť
do rúk štátu, ktorý ju vydal užívateľom cez vydané rozhodnutie zo dňa 2.6.2009, na základe čoho bol
„prevedený zápis na úrade správy katastra, kde sa uvádza aj povinnosť, ktorú odoprel plniť žalovaný“.
Zopakoval, že povinnosť platiť poplatky je podrobne upravená v Osadovom poriadku ZO Geder, ktorý

nadobudolúčinnosť25.5.2009,apretoneexistujedôvod,„abysažalovanýnezákonneobohacovaloproti
262 poctivo platiacim vlastníkom záhrad a spoluvlastníkom spoločných podielov poplatky, ktoré boli
odsúhlasené členskou schôdzou, povinný ich je znášať aj nečlen zväzu“. Súdu prvej inštancie žalobca
tiež vytkol, že v bode 51 odôvodnenia rozsudku „nezáväznú poznámku o obohacovaní“ povýšil nažalobu, čím zmanipuloval žalobu, pričom žalobca trvá na žalobe o dlžných neuhradených poplatkoch
žalovaného dlžníka.

8. Žalovaný v replike na odvolanie žalobcu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny a priznať
žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Opätovne
zdôraznil, že členstvo v Základnej organizácii 32-23 Geder Slovenského zväzu záhradkárov zaniklo
vystúpením na členskej schôdzi konanej dňa 29.4.2016, a preto žalovaného nijako nezaväzujú ani
Stanovy Slovenského zväzu záhradkárov a ani Osadový poriadok Základnej organizácie 32-23 Geder.

Podľa názoru žalovaného je nesprávny názor žalobcu, že všetci vlastníci pozemkov nachádzajúcich sa
v územnom obvode niekdajšej záhradkovej osady musia byť členmi Základnej organizácie 32-23 Geder,
ktorá nie je preto oprávnená ukladať akékoľvek povinnosti platiť administratívny poplatok subjektom,
ktorí nie sú jej členmi. V súvislosti so spoluvlastníckym podielom žalovaného na spoločných pozemkoch
nachádzajúcich sa v katastrálnom území Košická Nová Ves zapísaných na LV č. 2720, žalovaný uviedol,
že ohľadom hospodárenia so spoločnými pozemkami, vrátane nákladov s tým spojených sa rozhoduje

väčšinou hlasov počítanou podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov, avšak dosiahnutie takejto väčšiny
žalobcom preukázané nebolo a navyše žalobca nie je ani spoluvlastníkom týchto spoločných pozemkov,
a preto ohľadom týchto spoločných pozemkov a uplatňovania prípadných nákladov s ich udržiavaním
spojených, nie je aktívne legitimovaný. Dodal, že výročná členská schôdza Základnej organizácie 32-23
Geder SZZ je pre jej členov, a nie pre vlastníkov pozemkov, ktorí jej členmi nie sú, pričom nečlenovia sú

od roku 2015 a tieto schôdze pozývaní ako hostia bez hlasovacieho práva.

9. Žalobca v duplike na vyjadrenie žalovaného (č.l. 185 súdneho spisu) zotrval na svojom odvolaní a
argumentácii v prednesenej v odvolaní a v priebehu sporu. Podľa názoru žalobcu žalovaný účelovo
podsúva a zavádza súd, čo pochopí, keď „to bude prejednávať Ústavný súd alebo Európsky súdny dvor“,

na ktorom bude žalobcu zastupovať Európska liga záhradkárov. Podčiarkol, že žalovaný zo ZO Geder
nevystúpil, je aj naďalej vlastníkom a spoluvlastníkom podielov vo vyporiadanej záhradkovej osade
Geder, ktorú vyporiadal štát, a prestane byť členom ZO Geder, až keď zomrie, alebo ak daruje „nielen
vlastníctvo, ale aj jeho spoluvlstníctvo“, a dovtedy „bude viazaný uhrádzať rovnakú sumu, ako každý
jeden za spoluvlastníctvo a na administratívny chod ZO Geder, ako aj ZO Geder je povinná uhrádzať

na administratívny chod republikového výboru Slovenského zväzu záhradkárov, čo žalovanému vyplýva
zo zákona č. 64/1997 Z.z.

10. Žalovaný nevyužil právo reagovať na dupliku žalobcu.

11. Odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas (§ 362 v spojení s § 367
ods. 2 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 až § 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 až § 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 a contrario CSP,
v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov (podľa §
365 ods.1 písm. b/, f/ a h/ CSP) a v ich rámci prezentovaných odvolacích námietok, a dospel k záveru,

že odvolanie žalobu nie je opodstatnené. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. Vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody preskúmavanej časti rozsudku, s
ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Preto len na zdôraznenie

správnostinapadnutéhovýrokurozsudkuozamietnutížalobyakodvolacímnámietkamžalobcuodvolací
súd uvádza nasledovné:

13. V posudzovanom prípade žalobcove námietky korešpondujú s odvolacími dôvodmi uvedenými v
§ 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane

(žalobcovi), aby uskutočňoval(a) jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

14. Odvolací súd konštatuje, že žalobcom uplatnené odvolacie dôvody nie sú v posudzovanom spore
naplnené a odvolacie námietky žalobcu neumožňujú prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť
vecnú správnosť výroku rozsudku o zamietnutí žaloby. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo
také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej.15. V obsahu súdneho spisu a v odôvodnení rozhodnutia prvoinštančného súdu v prvom rade nemá
oporu tvrdenie žalobcu, že v rozsudku je uvedených viacero „scestných a nepresných popisov a údajov“

a omylov a že žalobcovi nebolo umožnené prezentovať svoje argumenty.

16. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vytvoril všetky procesné podmienky, aby v
priebehu sporu žalobca uplatnil a realizoval svoje práva.

17. Z obsahu súdneho spisu je totiž zrejmé, že súd prvej inštancie na základe odporu žalovaného proti vo
veci vydanému platobnému rozkazu, uznesením zo dňa 12.3.2020 č.k. 12C/38/2019- 108 zrušil platobný
rozkaz zo dňa 16.1.2020, uznesením zo dňa 12.3.2020 č.k. 12C/38/2019 - 110 umožnil žalobcovi vyjadriť
sa k odporu žalovaného, uviesť ďalšie skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie tvrdení a zároveň
súdžalobcupoučilvzmysle §167ods.3CSP,akoioďalšíchjehoprocesnýchprávachapovinnostiach.
Žalobca svoje právo využil a dňa 8.4.2020 doručil súdu vyjadrenie k odporu proti platobnému rozkazu

zo dňa 6.4.2020 a pripojil dôkazy (č.l. 114 až 118 súdneho spisu). Následne súd uznesením zo
dňa 15.6.2020 č.k. 12C/38/2019-132 uložil žalobcovi doplniť žalobu a nariadil pojednávanie na deň
26.8.2020, na ktoré žalobcu riadne predvolal. Žalobca na to doručil súdu dňa 22.6.2020 ďalšie podanie
(č.l. 137, 138 súdneho spisu). Na nariadené pojednávanie dňa 26.8.2020 sa žalobca dostavil, žiadal
o odročenie tohto pojednávania, súd žiadosti žalobcu vyhovel a pojednávanie odročil na deň 9.9.2020

s tým, že žalobca vzal termín odročeného pojednávania na vedomie. Dňa 7.9.2020 doručil žalobca
súdu Vyjadrenie k súdnemu konaniu E. C. zo dňa 5.9.2020 a prílohy (č.l. 141 až 146 súdneho spisu).
Dňa 9.9.2020 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom súd za prítomnosti žalobcu vyslovil predbežné
svoje právne posúdenie, a po vykonanom dokazovaní, a potom, ako žalobca predniesol, že ďalšie
návrhy na dokazovanie nemá a záverečnú reč, súd vyhlásil dokazovanie za skončené a vo veci rozhodol

napadnutým rozsudkom, ktorý netrpí ani nedostatkom riadneho odôvodnenia.

18. Rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na jeho odôvodnenie v zmysle
§ 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

19. Z rozsudku je zrejmé, že prvoinštančný súd v jeho odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská žalobcu a žalovaného v prejednávanom
spore, výsledky vykonaného dokazovania a dostatočne zrozumiteľným a určitým spôsobom uviedol
úvahy, ako dospel k záveru o zamietnutí žaloby, a to s poukazom na zistený skutkový stav a právne

predpisy, ktoré aplikoval, rešpektujúc klauzuly určujúce minimálnu mieru racionality a konzistencie
skutkovej a právnej argumentácie.

20. Napadnuté rozhodnutie nemožno považovať za zjavne neodôvodnené, ani svojvoľné, pretože súd
sa pri výklade aplikácií zákonných predpisov neodchýlil od ich znenia a nepoprel ich účel a význam.

Ako vyplýva z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že sa strana sporu s právnym názorom
súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti súdneho rozhodnutia, lebo do
obsahu práva na spravodlivý súdny proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
slobôd nepatrí právo strany sporu dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných
dôkazov, resp. toho, aby súd preberal alebo sa riadil výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý

predkladá strana sporu, ani právo sporovej strany, aby sa súd stotožnil s jej právnymi názormi a
hodnotením dôkazov a ani právo na to, aby bola sporová strana pred všeobecným súdom úspešná, teda
aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi (por. napr. rozhodnutie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 188/06), II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03, I. ÚS 97/97, I. ÚS 50/04,
IV. ÚS 252/04).

21. So zreteľom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolaciu námietku žalobcu, založenú
iba bez ďalšieho na tvrdení, že súd prebral od žalovaného „nepravdy a klamstvá bez dôkazov, ako holú
a čistú pravdu“, nemožno vyhodnotiť ako opodstatnenú.22. Súdu prvej inštancie nemožno vytknúť ani to, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne
zákonné ustanovenia, alebo že by nesprávne vyložil použité zákonné ustanovenia, ak žalobu žalobcu

zamietol, vychádzajúc z úsudku, že žalobca nárok na úhradu účelového a administratívneho poplatku
žalobcavočižalovanémunemá,lebojeviazanývýlučnenačlenstvoužalobcu.Žalobcovisauplatnenými
odvolacími námietkami v odvolaní nepodarilo spochybniť ani záver súdu, že na preukázanie žalobou
uplatneného peňažného nároku žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ktorým sa rozumie procesná
zodpovednosť strany sporu (v dnom prípade žalobcu) za to, že za konania neboli preukázané jeho

tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech, keďže dôkazné
bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej sporovej strane, ktorá z existencie týchto skutočností
vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky a ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí, a to za
stavu, ak:

22.1. v súdenej veci žalobca je Základná organizácia Slovenského zväzu záhradkárov, ktorý je

občianskym združením, vzniknutým na základe zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov, v znení
neskorších predpisov, v zmysle § 1 ods. 1 ktorého občania majú právo slobodne sa združovať, v súlade
s § 2 ods. 1 ktorého občania môžu zakladať spolky, spoločnosti, zväzy, hnutia, kluby a iné občianske
združenia, ako aj odborové organizácie (ďalej len „združenia“) a združovať sa v nich,

22.2. stanovy združenia upravujú práva a povinnosti člena združenia (§ 3 ods. 3 zákona č. 83/1990 Zb.),

22.3. žalovaný nebol členom združenia (žalobcu) v rozhodnom období (právny záver súdu o premlčaní
nároku žalobcu v časti, t.j. čo do sumy 6 eur, žalobca v odvolaní nerozporoval) a

22.4. združenia nesmú ukladať povinnosti občanom, ktorí nie sú ich členmi (§ 5 in fine zákona č. 83/1990
Zb.).

23. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie pri rozhodovaní o uplatnenom peňažnom nároku
náležite vychádzal z premisy, že sloboda združovania je založená na princípe dobrovoľného členstva.

V tomto duchu sa nesie aj základná úprava členstva v občianskych združeniach, predovšetkým v §
3 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov, podľa odseku 1 ktorého nikto nesmie byť nútený k
združovaniu, k členstvu v združeniach ani k účasti na ich činnosti. Zo združenia môže každý slobodne
vystúpiť. Nikomu nesmie byť občiansky na ujmu, že sa združuje, že je členom združenia, že sa
zúčastňuje na jeho činnosti alebo ho podporuje, alebo že stojí mimo neho (§ 3 ods. 2 zákona o

združovaní). Členstvo je koncipované ako osobné, t.j. neprevoditeľné a nezdieľateľné. Vzťah medzi
členom a združením je súkromnoprávnej povahy. Vznik členstva je dvojstranným súkromnoprávnym
úkonom, právnej povahy záväzkovoprávnej.

24. So zreteľom na uvedené, odvolací súd ako neopodstatnenú vyhodnotil odvolaciu námietku žalobcu

založenú na tvrdení, že zákon č. 64/1997 Z.z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách
a vyporiadaní vlastníctva k nim, v znení neskorších predpisov, „doslovne prikazuje cez § 17 ods. 2
každému vlastníkovi byť povinne pokračovateľom a musí byť členom v jeho zriadenej a vysporiadanej
záhradkovej osade“, nakoľko takáto povinnosť zo žalobcom uvedeného ustanovenia § 17 ods. 2 zákona
č. 64/1997 Z.z. nevyplýva, a preto nie je dôvodné ani tvrdenie žalobcu v odvolaní, že „žalovaný túto

povinnosťnerešpektovalašpekulatívneukončilčlenstvovSZZ“.Žalobcavodvolanítiežneopodstatnene
namietol, že súd vec nesprávne právne posúdil, lebo sa nezapodieval vyporiadaním zo zákona č.
64/1997 Z.z., v ktorom „sa prikazuje ZO SZZ, v ktorých sú týmto zákonom vyporiadané pozemky v
záhradkových osadách, povinné prijať a upraviť režim vo vydaných stanovách v každej osade, čiže mať
Osadový poriadok. Týmto sa musia všetci vlastníci záhrad a spoločných podielov povinne riadiť a aj

rešpektovať. Do postavenia týchto občianskych združení štátne úrady nevstupujú. Musí to tak byť, lebo
ZO SZZ Geder bol účastníkom pri vyporiadaní pozemkov.“

25. Zákon č. 64/1997 Z.z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní
vlastníctva k nim, v znení neskorších predpisov bol totiž prijatý na vyporiadanie vlastníctva k pozemkom

v zriadených záhradkových osadách. Len pre úplnosť (ako obiter dictum) odvolací súd pripomína, že
zákon zakotvil dva právne režimy, v rámci ktorých a prostredníctvom ktorých dochádza k celkovému
vyporiadaniu sa s týmto inštitútom. Prvý z nich predpokladá, že pôvodným vlastníkom zostane ich
vlastníctvo k pozemkom aj naďalej zachované a že na základe „úspešnej“ výpovede zo zákonnéhonájmu sa obnovia ich užívacie práva k pozemkom, ktoré majú vo svojom vlastníctve v plnom rozsahu.
Takýto spôsob však nemôžu využiť všetci vlastníci pozemkov a jeho celková účinnosť závisí od splnenia
zákonných podmienok. Druhý zo spôsobov upravený zákonom č. 64/1997 Z.z. predpokladá celkový

zánik vlastníckeho práva pôvodných vlastníkov k pozemkom v zriadených záhradkových osadách v
dôsledkukonaniapodľa§7anasl.zákonaanáslednévyporiadaniesasnimibuďpridelenímnáhradných
pozemkov, alebo poskytnutím náhrady v peniazoch. Konanie podľa § 7 a nasl. zákona č. 64/1997
Z.z. tvorí len jedno z konaní o pozemkových úpravách, nakoľko celý systém usporiadania vzťahov v
záhradkových osadách je vybudovaný na princípoch pozemkových úprav. Ich účel je upravený v §

19 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, v súlade s ktorým treba pod nimi
rozumieť zmeny v usporiadaní pozemkov na určitom území vykonané za účelom vytvorenia pôdne
ucelených hospodárskych jednotiek podľa potrieb jednotlivých vlastníkov pôdy s ich súhlasom a podľa
celospoločenských požiadaviek na tvorbu krajiny životného prostredia a na investičnú výstavbu, pričom
(a v súlade s odsekom 3 toho istého ustanovenia) samotné konanie o pozemkových úpravách upravujú
zákony národných rád. Takýmto zákonom je v Slovenskej republike zákon Slovenskej národnej rady č.

330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch,
pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, ktorý vo svojom § 2
písm. a) uvádza, že k pozemkovým úpravám možno pristúpiť aj vtedy, „ak je to potrebné na usporiadanie
vlastníckych a užívacích pomerov a odstránenie prekážok ich výkonu vyvolaných historickým vývojom
pred účinnosťou tohto zákona“. Medzi tie konania o pozemkových úpravách, ktoré možno uskutočniť

(a z tohto zákonného dôvodu), patrí aj konanie, v ktorom sa vyporiadava vlastníctvo k pozemkom
v záhradkových alebo chatových osadách, keďže „v konaní o pozemkových úpravách podľa § 28
pozemkový úrad rozhodne na návrh užívateľov pozemkov v záhradkových alebo chatových osadách
zriadených podľa doterajších predpisov, ak sa užívatelia nedohodnú s vlastníkmi inak, že tieto pozemky
prechádzajú do vlastníctva užívateľov za náhradu. Doterajším užívateľom týchto pozemkov vzniká nárok

na vyrovnanie podľa § 11 s výnimkou, ak ide o pozemky vo vlastníctve štátu, za ktoré patrí finančná
náhrada (§ 29 ods. 1 zákona o pozemkových úpravách). O tom, že zákon č. 64/1997 Z.z. upravuje
jedno z konaní o pozemkových úpravách, ostatne svedčí aj znenie jeho § 1 písm. b), v ktorom sa
uvádza, že predmetom jeho úpravy je postup označených subjektov „v konaní o pozemkových úpravách
podľa osobitného predpisu na účely vyporiadania vlastníctva k pozemkom v zriadených záhradkových

osadách“. Ako konanie podľa osobitného predpisu je v poznámke 1 označené práve konanie podľa
§ 29 ods. 1 zákona o pozemkových úpravách. Aj v rozprave k vládnemu návrhu tohto zákona jeho
predkladateľ jednoznačne uviedol: „Návrh... vytvára procesný rámec na vyporiadanie vlastníctva k
pozemkom formou pozemkových úprav, a to pre prípad, že vlastník a záhradkár sa nedohodnú na
vyporiadaní formou kúpnej zmluvy.“ Pozemkovými úpravami (medzi ktoré patrí aj konanie podľa § 7 ods.

1 a nasl. zákona o záhradkových osadách) sa sleduje dosiahnutie verejného záujmu definovaného ako
v § 19 ods. 1 zákona o pôde, tak aj v § 1 ods. 1 a § 2 zákona o pozemkových úpravách. Naplnenie
tohoto verejného záujmu je aj dôvodom, pre ktorý je v konaní podľa zákona o záhradkových osadách
možné rozhodnúť o prechode vlastníckeho práva z vlastníka pozemku v zriadenej záhradkovej osade
na jeho doterajšieho užívateľa aj proti vôli samotného vlastníka.

26. Definíciu užívateľa pozemku v zriadenej záhradkovej osade poskytuje § 2 ods. 2 zákona
č. 64/1997 Z.z. a rozumie ním „člena záhradkovej organizácie, ktorý na základe zmluvy so
záhradkovou organizáciou alebo poľnohospodárskou organizáciou, alebo inou organizáciou tieto
pozemky obhospodaruje...“ Z citovaného ustanovenia vyplýva, že užívateľom pozemku v zriadenej

záhradkovejosadejetenčlenzáhradkárskejorganizácie,ktorýtietopozemkyobhospodarujenazáklade
zmluvy buď so záhradkárskou organizáciou, alebo s poľnohospodárskou organizáciou. Fyzická osoba,
ktorá nespĺňa tieto podmienky, preto nemôže byť považovaná za užívateľa pozemku v zriadenej
záhradkovej osade.

27. V korelácii s uvedeným odvolací súd v okolnostiach prejednávaného prípadu dospel k záveru, že
súdu nemožno vytknúť, ak opodstatnenosť nároku žalobcu následne posudzoval aj z hľadiska aplikácie
ustanovenia § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže tak postupoval v súlade s ustálenou súdnou
praxou, podľa ktorej je civilné sporové konanie ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná súd).
Na tomto mieste odvolací súd poukazuje na názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený

uznesení Najvyššieho súdu zo dňa 22.9.2010, sp. zn. 5 Cdo 196/2009, ktorý je aplikovateľný aj
podmienkach Civilného sporového poriadku, podľa ktorého „Účastníci konania nie sú povinní uplatnený
nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia
ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemuprávne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej
právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť,
či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti,

ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak účastník uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých
vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne
právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec podľa tých
právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú.“

28. Zo všetkých dôvodov je nutné učiniť záver, že prejednávanom spore neboli preukázané žiadne
zo žalobcom tvrdených pochybení, ktorému sa uplatnenými odvolacími námietkami spochybniť vecnú
správnosť napadnutého rozsudku nepodarilo. Preto odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správny potvrdil, vrátane vecne správneho výroku o trovách konania.

29. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods.

1 CSP tak, že priznal v odvolacom konaní procesne úspešnému žalovanému nárok na plnú náhradu
trov odvolacieho konania s tým, že podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, a tak mu náhrada trov odvolacieho
konania nepatrí.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania

len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní

a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).