Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 18, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/9/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7819201951
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7819201951.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov

JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Borisa Brondoša v spore žalobkyne R. H., nar. X.X.XXXX, bytom Y., R.
XXX, zast. JUDr. Miroslavou Slovinskou, advokátkou so sídlom Spišská Nová Ves, Štefánikovo nám.
13, IČO: 42319617, za účasti intervenientky na strane žalobkyne P. L., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX
Y., R. č. XXX, proti žalovanému N. V., nar. X.XX.XXXX, bytom XXX XX Z. č. XXX, podnikajúcemu pod
obchodným menom N. V. a spol. s miestom podnikania Z. XXX, IČO: 17133351, zast. JUDr. Ladislavom
Törökom, advokátom so sídlom Rožňava, Šafárikova 8, o zaplatenie 1.730,83 € s prísl., o odvolaní
žalovaného proti rozsudku 12C/42/2019-133 zo dňa 16.9.2020 v spojení s dopĺňacím rozsudkom

12C/42/2019-143 zo dňa 28.10.2020 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom v napadnutom vyhovujúcom výroku a vo
výrokoch o priznaní náhrady trov konania žalobkyni a intervenientke na strane žalobkyne.

Odmieta odvolanie proti výroku dopĺňacieho rozsudku, ktorým súd žalobu v časti istiny 28,19 € zamietol.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Intervenientke na strane žalobkyne náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) napadnutým rozsudkom uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.702,64 € s 5 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy
1.730,83 € za obdobie od 16.4.2016 do 22.5.2018 a 5 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 1.702,64
€ za obdobie od 23.5.2018 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I.) a žalobkyni priznal
náhradu trov konania v rozsahu 100 % zo strany žalovaného s tým, že o výške náhrady trov konania
rozhodne samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí (II.). Dopĺňacím rozsudkom 12C/42/2019-143 z 28.10.2020, vydaným podľa ust. §
225 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, doplnil výrokovú časť rozsudku o výroky, ktorými žalobu o
zaplatenie istiny 28,19 € zamietol (III.) a priznal intervenientke náhradu trov konania v rozsahu 100 % zo
strany žalovaného s tým, že o jej výške rozhodne samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (IV.).

2. Rozhodol tak v poradí druhým rozsudkom o žalobe, ktorou sa žalobkyňa (po pripustení rozšírenia

žaloby uznesením 9C/118/2012-312 zo dňa 12.4.2016) domáhala od žalovaného zaplatenia sumy
3.800,- € s prísl. na tom skutkovom základe, že dňa 15.10.2010 uzatvorila so žalovaným ústnou formou
zmluvu, podľa ktorej sa žalovaný zaviazal vykonať opravu - rekonštrukciu kuchyne a kúpeľne v rodinnom
dome na ul. R. XXX v Y., žalovaný dohodnuté práce vykonával v období od 17.10.2010 do 26.10.2010,za ktoré mu žalobkyňa zaplatila celkom sumu 4.100,- €; práce však vykonal nekvalitne, preto žalobkyňa
v záručnej dobe uplatnila u žalovaného právo zo zodpovednosti za vady a žiadala ho o bezplatné
odstránenie vád na vodoinštalačnom potrubí a kanalizácii, vyhotovenie novej omietky stien a maľby a

tiež opravu podlahy s tým, že opakovane mu poskytla lehotu na odstránenie vád postupne do 30.9.2011
listom z 18.8.2011, do 10.11.2011 listom z 18.10.2011, do 15.12.2011 listom z 23.11.2011 a do 6.2.2012
listom z 19.1.2012. Žalovaný však na výzvy žalobkyne nereagoval a v poskytnutých lehotách vady
neodstránil, preto žalobkyňa vady pokladala za neodstrániteľné a listom zo dňa 13.2.2012 doručeným
žalovanému uplatnila právo na zrušenie zmluvy s tým, že zo zrušenej zmluvy ho žiadala o vrátenie časti

zaplatenej ceny 1.771,81 € (1.488,- € zaplatené za vykonané práce v kuchyni a kúpeľni nad rámec
peňažného príspevku poskytnutého jej ÚPSVaR v Rožňave + 283,81 € za nedodanú záchodovú misu
so splachovacou nádržou). Počas konania žalobkyňa žalobu rozšírila o sumu 2.028,29 € a domáhala
sa tak od žalovaného zaplatenia sumy 3.800,- € (4.100 - 300) s príslušenstvom, pričom k zmene žaloby
pristúpila po realizovaní opravných prác v dome, keď z celého objemu vykonaných prác (za ktoré
žalovanému zaplatila 4.100,- €), uznala za riadne vykonané práce na oprave stropu v hodnote 300,- € s

tým, že všetky ostatné práce vykonané neodborne a nekvalitne so závadami a nedostatkami diela, bola
nútená dať odstrániť opätovným kompletným prerobením zhotoviteľom R. P. - P..

3. Súd prvej inštancie spor právne posudzoval podľa ustanovení § 652, § 654 ods. 1, § 655 ods. 1 a 2,
§ 457 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a po vykonaní dokazovania a vyhodnotení vykonaných

dôkazov rozhodol vo veci v poradí prvým rozsudkom č.k. 9C/118/2012-347 zo dňa 13.5.2016, ktorým
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 3.502,64 € s 9 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 1.771,81
€ od 13.6.2012 do zaplatenia a 5 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 1.730,83 € od 16.4.2016 do
zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vyslovil, že o
trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. O podanom odvolaní

žalovaného proti tomuto rozsudku rozhodol Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd rozsudkom č.k.
11Co/357/2016-396 zo dňa 26.4.2017 tak, že odmietol odvolanie proti výroku o zamietnutí žaloby v
prevyšujúcej časti, v ostatnej časti potvrdil rozsudok, priznal žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania
proti žalovanému v plnom rozsahu a intervenientke na strane žalobkyne náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal. Na základe dovolania, ktoré žalovaný podal proti cit. rozsudku Krajského súdu v

Košiciach, Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 7Cdo/203/2017 zo dňa 26.4.2018 zrušil
rozsudok Krajského súdu v Košiciach 11Co/357/2016-396 zo dňa 26.4.2017 v potvrdzujúcej časti vo
veci samej a vo výroku o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie.

4. Krajský súd v Košiciach po vrátení veci v ďalšom konaní opätovne prejednal odvolanie žalovaného a

rozsudkom č.k. 11Co/166/2018-465 zo dňa 20.2.2019 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti
vyhovujúceho výroku, v ktorej bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni 1.771,81 € s 9 %
úrokmi z omeškania ročne od 13.6.2012 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny a v tejto časti sa stotožnil s jeho správnymi
dôvodmi. V ostatnej odvolaním napadnutej časti vyhovujúceho rozhodnutia (výroku rozsudku), pokiaľ

ním bola žalobkyni prisúdená suma 1.730,83 € istiny s prísl., odvolací súd v zmysle záväzného právneho
názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v jeho uznesení sp. zn. 7Cdo/203/2017
zo dňa 26.4.2018 rozsudok podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia a porušenia procesných práv žalovaného a v zrušenom rozsahu vrátil vec súdu
prvej inštancie s pokynom v ďalšom konaní sa vysporiadať s námietkou premlčania uplatnenou podaním

žalovaného zo dňa 24.3.2016 (stanovisko k vyjadreniu žalobkyne), doručeným súdu dňa 29.3.2016 (čl.
308), v ktorom žalovaný uviedol, že „rozšírený nárok žalobkyne považuje za premlčaný“, tento procesný
úkon žalovaného posúdiť podľa jeho obsahu v súlade s § 41 ods. 2 O.s.p. účinného v čase rozhodnutia
(od 1.7.2016 ust. § 124 ods. 1 CSP a čl. 11 CSP) a na zistený skutkový stav aplikovať tiež ust. § 107
ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.

5. V ďalšom konaní preto súd prvej inštancie v prvom rade skúmal, či nárok v zrušenej časti nie je
premlčaný a či žalovaný v konaní podanou námietkou sa účinne dovolal premlčania práva na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia. Vec právne posúdil tiež podľa ustanovení § 107 ods. 1 a 2, §
110 ods. 1 druhá veta, § 110 ods. 2 a § 558 OZ, pričom na základe oznámenia P. L. o vstupe do

konania zo dňa 21.3.2017 doručeného Krajskému súdu v Košiciach, s ňou konal v procesnom postavení
intervenientky na strane žalobkyne, skonštatoval, že zo sumy žalobkyňou zaplatenej žalovanému vo
výške 3.800,- € predmetom konania po vrátení veci na ďalšie konanie zostala suma 1.730,83 € s prísl.
a o nároku v zrušenom rozsahu vykonal (doplnil) dokazovanie a oboznámil stranami predložené listinnédôkazy. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobkyňa platným spôsobom, včas a dôvodne,
pre vady žalovaným vykonávaných opráv uplatnila právo na zrušenie zmluvy (odstúpením od zmluvy)
o oprave a úprave veci uzatvorenej medzi stranami podľa ust. § 652 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Súd prvej inštancie zastával názor, že žalobkyňa listom doručeným žalovanému dňa 13.2.2012 (čl.
14) jednoznačne odstúpila od uzavretej zmluvy ako celku; právnym dôsledkom odstúpenia od zmluvy
je zrušenie zmluvy od začiatku a vznik povinnosti zmluvných strán navzájom sa vysporiadať podľa
zásad o bezdôvodnom obohatení v zmysle ust. § 451 a nasl. OZ. Zistil tiež, že strany sporu dňa
5.9.2017 uzatvorili Dohodu o uznaní dlhu a splátkovom kalendári (ďalej tiež len „dohoda“), z obsahu

ktorej jednoznačne vyplynulo, že žalovaný v zmysle ust. § 558 OZ písomne uznal predmetný dlh
voči žalobkyni, čo do jeho dôvodu ako aj výšky. Dohodu súd posúdil ako platný právny úkon a
v kontexte námietok žalovaného uviedol, že právnym dôvodom plnenia nebol rozsudok Krajského
súdu v Košiciach č.k. 11Co/357/2016-396 (ktorý bol uznesením Najvyššieho súdu SR zrušený), ale
hmotnoprávnym dôvodom plnenia je existencia bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného
deklarovaného rozsudkami uvedenými v článku II bod 1. dohody. Na základe uvedeného uzavretím

dohody začala plynúť nová 10 - ročná premlčacia doba v zmysle ust. § 110 ods. 1 OZ, a preto žalovaným
vznesenú námietku premlčania písomným podaním zo dňa 24.3.2016 ohľadne rozšíreného nároku
žalobkyne, súd považoval za nedôvodnú a neúčinne uplatnenú. Vzhľadom na uvedený právny záver
sa už nezaoberal procesným návrhom žalobkyne namietajúcej rozpor námietky premlčania s dobrými
mravmi v zmysle ust. § 3 Občianskeho zákonníka a toto ust. na vec neaplikoval. Zároveň poukázal

na to, že vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného vo výške 1.730,83 € s príslušenstvom
konštatoval aj Krajský súd v Košiciach vo svojom rozsudku č.k. 11Co/166/2018-465 zo dňa 20.2.2019
a vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu, ako aj z písomného uznania dlhu žalovaným je
potrebné mať za to, že dlh v čase uznania dlhu existoval. Dlh bol síce premlčaný, avšak žalovaný
vedel o premlčaní dlhu, čo jednoznačne vyplýva z priebehu sporu, v ktorom žalovaný vzniesol námietku

premlčania dňa 24.8.2017 (t.j. pred uzavretím dohody o uznaní dlhu zo dňa 5.9.2017) a podal dovolanie
proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach 11Co/357/2016-396, v ktorom namietal nesprávne posúdenie
ním vznesenej námietky premlčania. Na podklade uvedeného súd prvej inštancie dospel k skutkovému
zisteniu, že žalovaný v čase uznania vedel o premlčaní dlhu, a skonštatoval, že jeho uznávací prejav
má právne účinky, ktoré zákon s takýmto prejavom spája. Nestotožnil sa s obranou žalovaného, že

pri podpisovaní dohody o uznaní dlhu konal v omyle a dohoda o uznaní dlhu je neplatným právnym
úkonom. Poukázal v tejto súvislosti na obsah výpovede žalovaného, z ktorej vyplýva, že mal možnosť
sa s obsahom dohody o uznaní dlhu a splátkovom kalendári oboznámiť, listinu si zobral domov, kde
túto podpisoval, v čase podpisovania dohody mal právneho zástupcu a mal možnosť sa s ním poradiť,
právny zástupca žalovaného ním podpísanú listinu zaslal späť právnej zástupkyni žalobkyne, pričom z

vyjadrení žalovaného i jeho právneho zástupcu vyplynulo, že pred odoslaním dohody komunikovali o
jej obsahu. Podľa posúdenia súdu prvej inštancie v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný dohodu
podpísal pod nátlakom alebo aby nekonal slobodne a vážne (čl. IV. bod. 5 dohody). Zhodnými tvrdeniami
strán mal preukázané, že na základe Dohody o uznaní dlhu a splátkovom kalendári uzatvorenej dňa
5.9.2017 žalovaný zaplatil žalobkyni 9 splátok po 200,- €, teda celkom sumu 1.800,- € na úhradu dlhu,

ktorývčaseuzavretiadohodyčinilsumu3.502,64€spríslušenstvom.Zuvedenéhovyplýva,žežalovaný
splátkami čiastočne uhradil aj časť istiny 28,19 € z peňažnej sumy, ktorá je predmetom konania. Na
základe uvedených dôvodov súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni dlžnú sumu
1.702,64 € s prísl. z titulu vydania bezdôvodného obohatenia a (dopĺňacím rozsudkom) žalobu v časti
sumy 28,19 € ako nedôvodnú zamietol. S použitím ust. § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády

SR č. 87/1995 Z.z. z dôvodu omeškania žalovaného s plnením priznal žalobkyni okrem dlžnej istiny tiež
úroky z omeškania z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po doručení uznesenia o pripustení zmeny
(rozšírenia) žaloby zást. žalovaného až do zaplatenia. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa
ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a úspešnej žalobkyni priznal proti
žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že v zmysle § 262 ods. 2 CSP o jej výške

rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

6. Rozsudok a dopĺňací rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný z odvolacích dôvodov
podľa ust. § 365 ods. l písm. d), f) a h) CSP. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie nesprávne
vyhodnotil vykonané dôkazy a dospel k nesprávnemu záveru o platnosti dohody o uznaní dlhu a

splátkovom kalendári zo dňa 5.9.2017, ktorý (záver) nekorešponduje s dôkazmi vykonanými v konaní.
Poukázal na obsah listu právnej zást. žalobkyne zo dňa 28.8.2017, v ktorom potvrdzuje skutočnosť, že
žalobkyňu žiadal o umožnenie plnenia v splátkach (v tom čase Krajským súdom v Košiciach) judikovanej
pohľadávky, a nie o uzavretie Dohody o uznaní dlhu. Považoval za nelogické, aby mal záujem uzavrieťdohodu, ak pohľadávka bola potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Košiciach judikovaná a prečo
byuzavretímdohodyouznanídlhumalpotrebustvrdiťužjudikovanúpohľadávku,akpocelýčaspopieral
nárok žalobkyne a považoval ho za premlčaný, pričom následne podal aj dovolanie proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach č.k. 11Co/357/2016 zo dňa 26.4.2017. Logickú rozpornosť napadnutého
rozsudku okresného súdu videl aj v konštatovaní súdu, že namietal premlčanie nároku a následne
všetky svoje tvrdenia a predmetnú námietku, podľa tvrdenia súdu, poprel a absolútne nelogicky uzavrel
dohodu. Aj tu možno vidieť, že jeho cieľom nebolo v žiadnom prípade uznávať dlh, ale oddialiť prípadný
výkon rozhodnutia, nakoľko inštitút dovolania nemá v zmysle Civilného sporového poriadku suspenzívny

účinok a prípadný výkon rozhodnutia (judikovanú pohľadávku nedokázal uhradiť naraz) by mohol zhoršiť
jeho zlú finančnú situáciu. Z uvedeného dôvodu prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal
o uzavretie splátkového kalendára so žalobkyňou. Právna zástupkyňa žalobkyne v rozpore s jeho
žiadosťou zapracovala do dohody, ktorej predmetom mala byť dohoda plnenia judikovanej pohľadávky
v splátkach, aj dohodu o uznaní dlhu. Žalovaný v dobrej viere, že uzatvára dohodu, ktorej predmetom je
dohodanasplátkachjudikovanejpohľadávky,následnepodpísaldohoduatútozaslalprávnejzástupkyni

žalobkyne. Z týchto dôvodov podľa žalovaného nemožno dohodu považovať za uzavretú platne. Navrhol
preto, aby odvolací súd v zmysle ust. § 390 CSP vo veci rozhodol tak, že žalobu žalobkyne zamietne
a prizná mu nárok na náhradu trov konania.

7. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok spolu s dopĺňacím rozsudkom

12C/42/2019-143 zo dňa 28.10.2020 ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na obsah Dohody o
uznaní dlhu a o splátkovom kalendári uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 5.9.2017, z ktorej
jednoznačne vyplýva, že žalovaný v zmysle § 558 OZ písomne uznal predmetný dlh voči žalobkyni,
a to čo do jeho dôvodu ako aj výšky. Zotrvala na platnosti predmetnej dohody, ako aj právnych
následkoch z nej vyplývajúcich. S námietkou žalovaného o neplatnosti uznania dlhu, ktorú odvodzuje

údajným nedostatkom vôle uznať predmetný dlh, sa nestotožnila, poukazujúc na to, že podpisu
uznania dlhu žalovaným predchádzal proces medzi právnymi zástupcami strán sporu a opakovaná
písomná komunikácia s právnym zástupcom žalovaného pred podpisom predmetnej dohody, ktorú
preukázala v konaní predloženými listinami. Uviedla, že právny zástupca žalovaného mal opakovane
možnosť oboznámiť sa s kompletným obsahom textu dohody o uznaní dlhu a o splátkovom kalendári

a odkomunikovať ho so svojim klientom. Z predloženej komunikácie medzi právnymi zástupcami strán
sporu je evidentné, že celý proces viedol až k dohode o uznaní dlhu a o splátkovom kalendári.
Argumentáciu právneho zástupcu žalovaného, že jej právna zástupkyňa do dohody zakomponovala
uznanie dlhu, žalobkyňa považovala vzhľadom na predloženú vzájomnú komunikáciu medzi právnymi
zástupcami za absurdnú a tendenčnú. Poukázala na to, že právnemu zástupcovi žalovaného bol

doručený nepodpísaný návrh dohody o uznaní dlhu a o splátkovom kalendári, ktorý žalovaný mohol
ale zároveň vôbec nemusel po poučení zo strany svojho právneho zástupcu podpísať. Z označenia
podania, ako aj z jeho obsahu jednoznačne vyplývalo, že sa jednalo o uznanie dlhu. Predmetnú dohodu
vrátane uznania dlhu žalovaný sám podpísal a jeho právny zástupca ju expedoval prostredníctvom
pošty protistrane. Žalovaného k podpisu uznania dlhu nikto nenútil. Jej právna zástupkyňa, ani ona

samotná v čase vypracovania návrhu dohody o uznaní dlhu a o splátkovom kalendári nemali o
dovolanížalovanéhozodňa23.8.2017vedomosť.Žalovanýbolprávnezastúpenýadvokátomapodpísal
uznanie dlhu slobodne, vážne, bez nátlaku tak, ako to vyplýva aj z predmetnej dohody. S určitosťou
nekonal v omyle. Považovala za nesporné, že žalovaný v čase podpísania uznania dlhu vedel o
premlčaní, o čom svedčí priebeh súdneho sporu, v ktorom žalovaný vzniesol námietku premlčania, ako

aj následné iniciovanie dovolacieho konania pre nesprávne posúdenie vznesenej námietky premlčania.
Napriek tomu dobrovoľne pristúpil k uzavretiu predmetnej dohody. Žalovaný uznaním záväzku potvrdil
existenciu záväzku, čím ďalšie dokazovanie ohľadne jeho opodstatnenosti stratilo zmysel. Podľa § 110
ods. 1 veta druhá OZ ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať
rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo. Uznanie dlhu zakladá domnienku existencie dlhu v čase jeho

uznania. V takomto prípade žalobkyňa (veriteľ) už nemusela dokazovať vznik záväzku, rovnako ani
to, či záväzok trval v čase, kedy k uznaniu došlo. Vzhľadom na uvedené sa žalobkyňa stotožnila s
názorom súdu prvej inštancie, že Dohodu o uznaní dlhu a o splátkovom kalendári zo dňa 5.9.2017 je
potrebné považovať za platnú, nakoľko právnym dôvodom plnenia nebol rozsudok Krajského súdu v
Košiciach 11Co/357/2016-396, následne zrušený Najvyšším súdom SR, ale hmotnoprávnym dôvodom

uznania záväzku bola existencia bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného deklarovaného
cit. rozsudkom. Pri zachovaní uvedenej argumentácie správne súd prvej inštancie už na námietku
premlčania neprihliadal. Navyše mala za to, že na námietku premlčania nie je možné prihliadať aj z
dôvodu jej rozporu s dobrými mravmi. Záverom dodala, že je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím avo vysokom veku a zároveň zdôraznila spotrebiteľský charakter sporu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
považovala za dostatočne jasné, zreteľné a riadne odôvodnené, a preto ho žiadala potvrdiť ako vecne
správne a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania.

8. Intervenientka na strane žalobkyne P. L. k odvolaniu žalovaného uviedla, že zotrváva na svojich
vyjadreniach v konaní a výpovedi na pojednávaniach a v celom rozsahu sa stotožnila s písomným
vyjadrením žalobkyne k odvolaniu.

9.Žalovanýnereagovalnavyjadreniežalobkynekpodanémuodvolaniu,ktoréjehoprávnemuzástupcovi
bolo doručené dňa 11.12.2020.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas (§ 362 CSP) a oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1

CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a preskúmal rozsudok v spojení s
dopĺňacím rozsudkom z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov [§ 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP],
s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle § 380 ods. 2 CSP
a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené a rozsudok v spojení s dopĺňacím
rozsudkom je vecne správny, úplné a správne sú i dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorými sa

odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, a preto napadnutý rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom
podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený dňa
19.1.2022 o 10.00 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 215/2.p., po predchádzajúcom oznámení miesta
a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade
s ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.

11. Z ust. § 387 ods. 2 CSP vyplýva, že ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

12. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a spor nesprávne právne posúdil, t.j. uplatnil odvolacie dôvody
upravené v ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.

13. Odvolací dôvod upravený v ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP sa týka skutkových zistení, na
podklade ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej
časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak
výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak

nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané alebo vyšli počas konania najavo. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných
dôkazov súd dospeje chybným vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením
pravidiel formálnej logiky. Typovo ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti

(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov
nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP.

14. Právnym posúdením sa rozumie činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu, to znam. vyvodzuje zo skutkového

zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Právne
posúdenie veci je nesprávne [odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP], ak súd posúdil vec podľa
právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu - síce správne určenú -
nesprávneinterpretoval,príp.junazistenýskutkovýstavnesprávneaplikovalazpodradeniaskutkového
stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu.

15. Preskúmaním napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu prvej inštancie
z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu odvolacích námietok žalovaného (§ 379 ods. 1,
§ 380 ods. 1, 2 CSP) odvolací súd nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie boli nesprávne,nezodpovedajúce tvrdeniam strán alebo vykonaným dôkazom, príp. založené na chybnom hodnotení
vykonaných dôkazov alebo, aby súd prvej inštancie vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli alebo nevyšli za konania najavo, aby opomenul rozhodujúce

skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo na zistený skutkový stav aplikoval
nesprávny právny predpis alebo správne použitý právny predpis (právnu normu) nesprávne vyložil,
príp. na zistený skutkový stav ho inak nesprávne aplikoval. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy iba skutočnosti preukázané
vykonanými dôkazmi, ktoré vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z ust. § 191 a nasl. CSP, v úplnom

súlade so zákonom a zásadami ustálenými v právnej praxi, logicky a správnym spôsobom vo vzťahu k
uplatnenému nároku, starostlivo prihliadajúc na rozhodujúce skutkové tvrdenia a relevantné argumenty
sporových strán a dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie.
Uplatnený nárok aj správne právne kvalifikoval, aplikujúc relevantné hmotnoprávne normy (ust. § 652,
§ 654 ods. 1, § 655 ods. 1 a 2, § 457, § 107 ods. 1 a 2, § 110 ods. 1 druhá veta, § 110 ods. 2 a §
558 Občianskeho zákonníka), ktoré správnym spôsobom aj interpretoval a aplikoval na zistený skutkový

stav a vyvodil zodpovedajúce závery o právach a povinnostiach sporových strán ako aj o povinnosti
žalovaného zaplatiť žalobkyni dlžnú sumu 1.702,64 € s prísl.

16. Uplatnené odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP preto v prejednávanej veci
neboli preukázané.

17. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP (vzťahujúci sa na vady konania, ak
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), tento žalovaný v podanom odvolaní iba
formálne označil odkazom na zákonné ustanovenie, obsahovo ho však nevymedzil konkrétnymi vadami

(skutočnosťami), resp. nepodoprel konkrétnymi námietkami a nevytkol žiadne pochybenia v postupe
súdu prvej inštancie, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver o odňatí strane sporu (žalovanému) jej
procesných práv v takej intenzite, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Nakoľko odvolací
súd je viazaný obsahovým vymedzením uplatneného odvolacieho dôvodu, je potrebné konštatovať, že
tento odvolací dôvod nebol odvolateľom materiálne, a teda ani procesne účinne uplatnený. Právo na

spravodlivý súdny proces predstavuje možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv
na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym
poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie
súdov.Porušeniektoréhokoľvekčiastkovéhoprávastranysporupostupomsúdupredstavujepochybenie
súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP však pôjde iba vtedy, ak

miera porušenia procesných práv strany, v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu nadobudla
značnú, výraznú, resp. relevantnú intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením
práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ust. sa chápe nesprávny (vadný) procesný postup súdu,
spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení procesných ustanovení, ktoré sa vymykajú zákonnému,
ale aj ústavnému procesno-právnemu rámcu a ktorý tak zároveň znamená aj porušenie procesných práv

garantovaných Ústavou Slovenskej republiky. Pod pojmom „procesný postup“ [čo vyplýva aj z doteraz
platnej konštantnej judikatúry k ust. § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku účinného do
30.6.2016 a judikatúry Ústavného súdu SR] sa rozumie faktická (ne)činnosť súdu znemožňujúca strane
sporu realizáciu jej procesných práv, resp. možnosť jej aktívnej účasti v spore, ktorá predchádza vydaniu
súdneho rozhodnutia, avšak nie samotné rozhodnutie súdu vo veci.

18. Odvolací súd s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP konštatuje vecnú správnosť dôvodov
napadnutého rozsudku a v celom rozsahu sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami, so
spôsobom právneho posúdenia prejednávanej veci a právnymi závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu
k povahe a obsahu právneho vzťahu strán a jeho zániku v dôsledku včasného a dôvodného uplatnenia

práva žalobkyne na zrušenie zmluvy (odstúpenie od zmluvy) o oprave a úprave veci uzatvorenej medzi
stranami podľa ust. § 652 a nasl. OZ, pre vady žalovaným vykonaných prác na opravách rodinného
domu v Obci Pača. Správny je tiež právny záver súdu o povinnosti žalovaného vrátiť žalobkyni zaplatenú
cenu diela podľa zásad o bezdôvodnom obohatení v zmysle ust. § 451 a nasl. OZ. Súd prvej inštancie
pri opätovnom rozhodnutí preskúmavaným rozsudkom rozhodol o nároku v zrušenom rozsahu v plnom

súlade so zákonom, pri rešpektovaní právneho názoru odvolacieho (i dovolacieho) súdu, správnym
spôsobom posúdil aj dôvodnosť námietky premlčania časti nároku vznesenej žalovaným podaním zo
dňa 24.3.2016 vo vzťahu k nároku o zaplatenie sumy 1.730,83 € s prísl., o ktorý žalobkyňa v priebehu
konania rozšírila žalobu a súd navrhnutú zmenu žaloby pripustil. Je potrebné súhlasiť s jeho záverom,že námietka premlčania vznesená žalovaným nie je dôvodná a účinne uplatnená, lebo uzatvorením
Dohody o uznaní dlhu a splátkovom kalendári zo dňa 5.9.2017, ktorou žalovaný uznal svoj dlh, určený
čo do (hmotnoprávneho) dôvodu aj jeho výšky a zaviazal sa ho splniť v dohodnutých splátkach, začala

plynúť nová 10 - ročná premlčacia doba (§ 110 ods. 1 druhá veta OZ) a v prípade platne uznaného dlhu
(v danom prípade už premlčaného, o ktorom premlčaní žalovaný v čase uznania mal vedomosť), sa
žalovaný už nemôže účinne v konaní brániť námietkou premlčania.

19. Súdu prvej inštancie nemožno vytknúť žiadne pochybenia ani v úvahe, ktorou sa spravoval pri

posúdení procesnej obrany žalovaného ako nedôvodnej a na podklade ktorej odmietol jeho tvrdenia, že
pri uzatvorení dohody o uznaní konal v omyle, resp. že v skutočnosti nemal vôľu uznať svoj peňažný dlh
vočižalobkynizozrušenejzmluvyazuvedenéhodôvoduideoneplatnýprávnyúkon,akonepreukázané.
Aj podľa posúdenia odvolacieho súdu v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný listinu o uznaní dlhu
a splátkovom kalendári dňa 5.9.2017 podpísal v omyle, pod nátlakom alebo aby nekonal slobodne alebo
vážne, a preto jednoznačne uznanie dlhu je platným právnym úkonom žalovaného (dlžníka) so všetkými

právnymi následkami v zmysle ustanovení § 558 a § 110 ods. 1 OZ, ktoré zákon s písomným uznaním
práva spája.

20. Na vecnej správnosti napadnutého rozsudku nič nemení ani podané odvolanie žalovaného, v
ktorom sa iba opakujú skutočnosti namietané žalovaným už v konaní pred súdom prvej inštancie.

Súd prvej inštancie tieto námietky a procesnú obranu žalovaného celkom správne vyhodnotil ako
nedôvodné, resp. nepreukázané a hodnotenie súdu prvej inštancie si v celom rozsahu osvojuje aj
odvolací súd. Skutočnosti, ktoré žalovaný uvádza v podanom odvolaní, nie sú spôsobilé spochybniť
správnosť skutkových záverov (skutkových zistení) súdu prvej inštancie uvedených v odôvodnení
preskúmavaného rozsudku, ním vykonaného hodnotenia vykonaných dôkazov ani právnych záverov,

na ktorých je preskúmavané rozhodnutie založené, a neodôvodňujú prijať rozhodnutie v danom spore
v prospech žalovaného.

21. V kontexte tvrdení žalovaného o neplatnosti právneho úkonu uznania dlhu, ktorými žalovaný na
svoju obranu opakovane argumentuje v podanom odvolaní, odvolací súd poukazuje na to, že sankciu

absolútnej neplatnosti právneho úkonu zákon spája s nedostatkom právne relevantnej vôle účastníka
zmluvy (ak chýba vôľa ako základ právneho úkonu) alebo s nedostatkami náležitostí vôle, to znam.
ak právny úkon nie je urobený slobodne a vážne (§ 37 ods. 1 OZ). Vo všeobecnosti slobodnou vôľou
sa rozumie neexistencia pôsobenia vonkajších rušivých vplyvov, ktoré konajúceho zbavujú voľnosti
rozhodnúť sa, akým spôsobom, voči komu a v akej forme bude právny úkon urobený. Slobodu

vôle vylučuje fyzické donútenie alebo psychický nátlak spočívajúci v tom, že na konajúceho pôsobí
protiprávna vyhrážka. Vážnosť vôle možno zjednodušene definovať ako vnútorný záujem konajúcej
osoby spôsobiť právnym úkonom právne účinky. Právny úkon nie je urobený vážne (skutočne) vtedy, ak
podľa okolností konkrétneho prípadu je zrejmé, že konajúci svojim prejavom nechcel spôsobiť (vyvolať)
právne účinky, ktoré právne normy s takýmto prejavom spájajú. Na existenciu vážnej vôle k právnemu

úkonu možno usudzovať z objektívnych skutočností, za ktorých bol právny úkon urobený, predovšetkým
z toho, ak bol urobený spôsobom a za okolností, ktoré nevzbudzujú pochybnosť o tom, že subjekt
prejavujúci vôľu zamýšľal svojim prejavom privodiť právne účinky, ktoré zákon s takýmto prejavom
spája. Pokiaľ konajúca osoba nemala záujem urobeným právnym úkonom tieto právne účinky vyvolať,
nejednala s vôľou vážnou.

22. Medzi náležitosti vôle patrí, aby bola prostá omylu. Omyl vo vôli je právne významný, má za následok
neplatnosť právneho úkonu iba vtedy, ak ide o omyl podstatný (rozhodujúci), bez ktorého by k právnemu
úkonu nedošlo a osoba, ktorej bol urobený právny úkon určený, tento omyl buď vyvolala alebo o ňom
v čase uskutočnenia právneho úkonu vedela či musela vedieť, napriek tomu druhú stranu na omyl

neupozornila.Konanievomylevšakzákonnesankcionujeabsolútnouneplatnosťouprávnehoúkonu,ale
neplatnosťourelatívnou(§49aOZ).Vtýchtoprípadochsaprávnyúkonpovažujezaplatný,pokiaľsaten,
kto je neplatným úkonom dotknutý, neplatnosti nedovolá (§ 40a OZ). Súdna prax prihliada na konanie
v omyle len za predpokladu, že sa jedná o tzv. ospravedlniteľný omyl. To znamená, že pokiaľ osoba,
dovolávajúca sa omylu, sa mohla pred urobením právneho úkonu tomuto omylu vyhnúť, súd k takému

omylu neprihliadne s odkazom na právnu zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“ (právo patrí bdelým).
V tejto súvislosti možno poukázať na výstižné závery formulované Najvyšším súdom ČR v uznesení
sp. zn. 30Cdo 1251/2002 zo dňa 19.12.2002, v zmysle ktorých „osoba, ktorá sa dovoláva omylu v
zmysle ust. § 49a OZ nie je zbavená povinnosti podľa okolností konkrétneho prípadu sama si zabezpečiťzodpovedajúcu mieru objektívnych informácií o okolnostiach, ktoré má táto osoba za rozhodujúce pre
uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu“; „O ospravedlniteľný omyl konajúcej osoby, týkajúci sa
skutkových okolností (error facti) nepochybne nepôjde vtedy, ak omyl bol konajúcou osobou zavinený

jej nedbanlivosťou pri využití možnosti overiť si skutočnosti rozhodné pre uskutočnenie zamýšľaného
právneho úkonu“.

23. V prejednávanej veci zistené skutkové okolnosti, za ktorých bola Dohoda o uznaní dlhu a splátkovom
kalendári zo dňa 5.9.2017 medzi stranami sporu uzatvorená, postup a vzájomná komunikácia právnych

zástupcov strán sporu a okolnosti predchádzajúce podpisu listiny o uznaní dlhu zo strany žalovaného,
s obsahom ktorej žalovaný nesporne mal objektívnu možnosť a dostatočný časový priestor podrobne
sa oboznámiť v domácom prostredí a podpísať ju mohol (až) po porade o právnom stave veci, resp. o
právnych následkoch zamýšľaného právneho úkonu so svojim právnym zástupcom, advokátom JUDr.
K. Törökom (ktorý listinu podpísanú žalovaným zaslal späť právnej zást. žalobkyne), ktoré skutočnosti
ako relevantné správne zohľadnil vo svojej úvahe súd prvej inštancie - aj podľa posúdenia odvolacieho

súdu neopodstatňujú žiadne pochybnosti o existencii skutočnej a vážnej vôle žalovaného (prostej
omylu) urobiť právny úkon uznania dlhu zo dňa 5.9.2017 (s naň nadväzujúcou dohodou o zaplatení
dlhu žalobkyni v splátkach) a privodiť právne účinky, s dopadom i na beh a dĺžku premlčacej doby
(účinky predpokladané ust. § 110 OZ), ktoré zákon s takýmto písomným prejavom vôle dlžníka spája.
Na uvedenom závere nič nemení ani podanie dovolania žalovaným (dňa 24.8.2017) proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach č.k. 11Co/357/2016-396 zo dňa 26.4.2017, ktorým žalovaný argumentuje
v podanom odvolaní. Obsah dovolania žalovaného podaného proti cit. rozsudku odvolacieho súdu
jednoznačne potvrdzuje (iba) vedomosť žalovaného o premlčaní dlhu, resp. jeho časti v čase uznania
dlhu dňa 5.9.2017. Túto okolnosť súd prvej inštancie správne akcentoval predovšetkým v spojitosti
s posúdením právnych účinkov uznania záväzku v zmysle ust. § 558 OZ. Z ust. § 110 ods. 1 OZ

však neplynie, že by nebolo možné uznať dlh už premlčaný, preto súd prvej inštancie po vyhodnotení
vykonaných dôkazov a na podklade zistených skutočností dospel k správnemu právnemu záveru, že
uznávací prejav žalovaného je platným právnym úkonom, zo zrušenej zmluvy na strane žalovaného
vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný žalobkyni vydať a správne na námietku premlčania
nároku zo strany žalovaného neprihliadol.

24. Z uvedených dôvodov odvolací súd posúdil odvolanie žalovaného ako neopodstatnené, a preto
napadnutýrozsudokvspojenísdopĺňacímrozsudkomvjehovyhovujúcomvýrokuavzávislýchvýrokoch
o priznaní náhrady trov konania procesne úspešnej žalobkyni a intervenientke, podľa ust. § 387 ods. 1,
2 CSP potvrdil ako vecne správny.

25. Pokiaľ žalovaný podal odvolanie aj proti výroku dopĺňacieho rozsudku, ktorým súd žalobu v časti
istiny 28,19 € zamietol, v tejto časti podané odvolanie muselo byť odmietnuté ako objektívne neprípustné
podľa ust. § 386 písm. c) CSP, lebo týmto zamietavým výrokom nebolo rozhodnuté v neprospech
žalovaného, ani mu nebola týmto rozhodnutím spôsobená žiadna ujma na jeho právach.

26. O nároku strán na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods.
1, § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobkyni, ktorá v odvolacom konaní mala plný procesný úspech, nárok
na 100 % náhradu trov konania proti žalovanému. Rovnako plne úspešná v odvolacom konaní bola tiež
intervenientka na strane žalobkyne Blažena Štefanová, ktorej však žiadne trovy preukázateľne nevznikli,

preto jej odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

27. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istejveci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania

len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti
dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), a to v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v
lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa

popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§
435 CSP).