Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 4, 2020

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 17C/24/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120203558
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Johana Máčajová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2020:2120203558.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Johanou Máčajovou v právnej veci žalobcu: STEFE Trnava, s.r.o,

so sídlom Františkánska 16, Trnava, IČO: 36 277 215, proti žalovanému: F. Q., R.. XX.XX.XXXX, D. K.
P. X, T., o vypratanie bytu, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý vypratať a odovzdať žalobcovi X-izbový byt č. 1 vo výmere XX,XXm2
nachádzajúci sa na X.N. bytového domu so súpisným číslom č. XXXX na parcele reg. „P. Č.. XXXXX/
X, C. T., na ulici K. P. X, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. T., obec T., okres T., a to do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 30.04.2020 sa žalobca proti žalovanému domáhal
vypratať X-izbový byt č. 1 vo výmere XX,XX K. nachádzajúci sa na X.N. bytového domu so súpisným
číslom č. XXXX na parcele reg. „P. Č.. XXXXX/X, C. T., R. B. K. P. X, zapísaný na liste vlastníctva
č. XXXX, k.ú. T., obec T., okres T., vedeného katastrálnym odborom Okresného úradu Trnava,
pozostávajúci z dvoch izieb, predsiene, kúpeľne a WC, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a
nahradiť trovy konania žalobcu. Žalobca vykonáva správu Mestského majetku mesta Trnava vrátane
uvedeného bytového domu, a to na základe Zmluvy o výkone správy majetku zo dňa XX.XX.XXXX.

Vlastníkom uvedeného domu je mesto Trnava. Uvedený byt užíva žalovaný na základe zmluvy o nájme
bytu zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá bola uzatvorená na dobu určitú do XX.XX.XXXX. Po uplynutí doby
nájmu bol žalovaný vyzvaný na vypratanie bytu, zásielka mu bola doručená dňa 09.10.2019, doposiaľ
byt neodovzdal a nevypratal. Žalovaný tak užíva predmetný byt bez právneho titulu - platnej nájomnej
zmluvy. Nakoľko žalobca vykonáva všetky práva a povinnosti prenajímateľa na základe Zmluvy o výkone
správy majetku a s prihliadnutím, že neexistuje žiadny právny titul pre žalovaného užívať predmetný byt,
žiada, aby súd uložil žalovanému povinnosť vypratať horeuvedených byt a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 01.07.2020, uviedol, že pred uplynutím
nájomnej zmluvy navštívil bytový referát Mestského úradu v Trnave za účelom vyžiadania tlačiva na
obnovu nájomnej zmluvy, následne požiadal bytovú komisiu o obnovu nájomnej zmluvy, nakoľko mal
dlh na nájomnom a službách, nebola nájomná zmluva obnovená. Žalovaný je starobný dôchodca,
opatrovateľ svojho ŤZP syna, sú rodina v núdzi, nemá inú možnosť bývania a vzhľadom na vek si nevie
nájsť iné bývanie. Do omeškania s platbou nájomného sa dostal pre rodinné problémy a zdravotný stav,

trpí ochorením diabetes, astma a má aj očné problémy, má zvýšené výdavky so zdravotným stavom.
Dlh na nájomnom a službách uhradil, ale až po zasadnutí bytovej komisie, nestihol do termínu bytovej
komisie. Má záujem podať opäť žiadosť o obnovu nájomnej zmluvy. Najbližšia bytová komisia bude vmesiaci 09/2020. Žiada, aby sa prihliadlo na okolnosti a sociálnu situáciu v ktorej sa nachádza, nechce
sa ocitnúť na ulici ako bezdomovec.

3. Žalobca vo svojom ďalšom vyjadrení zo dňa 16. 7.2020 uvádza, že nie je medzi účastníkmi konania
sporné ukončenie nájomnej zmluvy. Predmetný byt nižšieho štandardu je vo vlastníctve mesta Trnava,
postup a podmienky pri jeho prenajímaní upravuje Všeobecne záväzné nariadenia mesta Trnava č. 518
o nakladaní s bytmi pre potreby mesta, s ostatnými bytmi, ktoré nie sú určené na odpredaj vo vlastníctve
mesta a s nájomnými bytmi nižšieho štandardu, ktoré bolo schválené Mestským zastupiteľstvom mesta

Trnava dňa 25.6.2019 a je účinné od 15.7.2019 (ďalej len „VZN Č. 518). Podľa čl. 1 ods. 2 VZN
Č. 518 nájomné byty nižšieho štandardu vo vlastníctve Mesta Trnava sú v správe žalobcu v zmysle
Zmluvy o výkone správy majetku zo dňa 16.4.2007 v znení neskorších dodatkov, ktorý ako správca
týchto bytov vykonáva všetky úkony súvisiace so spravovaním a prevádzkou zvereného majetku, avšak
rozhodovanie o vydaní súhlasu k uzavretiu nájomnej zmluvy na nájom uvedených bytov prislúcha
výlučne Mestu Trnava. Vlastník bytu - Mesto Trnava stanovilo v ČI. 4 VZN č. 518 podmienky prideľovania

týchto nájomných bytov, medzi ktoré patrí okrem iného aj povinnosť žiadateľa o byt preukázať, že
nemá dlh voči mestu Trnava, ktorého evidenciu a vymáhanie zabezpečuje žalobca. Obnovenie nájomnej
zmluvy žalovanému bolo predmetom rokovania Bytovej komisie dvakrát, a to na zasadnutí dňa 9.9.2019,
kde Komisia bytová nesúhlasila s opakovaným uzavretím nájomnej zmluvy a na zasadnutí dňa 9.3.2020,
kde rovnako neodporučila súhlasiť so znovupridelením bytu č.1, z dôvodu dlhu voči správcovskej

spoločnosti, čo vo svojom vyjadrení zo dňa 1.7.2020 uznáva aj sám žalovaný. Žalovaný má právo podať
si žiadosť o pridelenie nájomného bytu vo vlastníctve mesta Trnava. V súčasnosti nebolo zo strany
vlastníka bytu rozhodnuté o obnovení nájomnej zmluvy, žalobca trvá na podanej žalobe.

4. Súd pojednával v neprítomnosti strán sporu, žalobca sa z pojednávania ospravedlnil, súhlasil

s rozhodnutím v jeho neprítomnosti, žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, predvolanie na
pojednávanie mu bolo doručené dňa 30.08.2020. O odročenie pojednávania žalovaný nepožiadal.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi zo spisu, a to: žalobný návrh,
vyjadrenie žalovaného, vyjadrenie žalobcu-replika, nájomná zmluva medzi stranami sporu zo dňa

30.07.2018, výzva na vypratanie bytu zo dňa 04.10.2019, nesúhlas mesta Trnava s uzatvorením
nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX O. XX.XX.XXXX, Q. Č.. XXXX k.ú. T. a zistil nasledovný
skutkový a právny stav veci.

6. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie T. vyplýva, že Mesto Trnava je vlastníkom

bytu X-izbového bytu č. X o výmere XX,XX K. nachádzajúci sa na X.N. bytového domu so súpisným
číslom č. XXXX na parcele reg. „P. Č.. XXXXX/X, C. T., R. B. K. P. X. Zo zmluvy o nájme bytu
zo dňa 30.07.2018 (čl.5-7) vyplýva, že bola uzavretá na dobu určitú od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX
so žalovaným ako nájomcom. Z listín s označením ako Nesúhlas s uzatvorením nájomnej zmluvy
zo dňa 30.09.2019 a 23.03.2020 (čl. 36,37) súd zistil, že mesto Trnava nesúhlasilo s opakovaným

uzavretímnájomnejzmluvynapredmetnýbytnaďalšieobdobienazákladeodporučeniaKomisiebytovej
Mestského zastupiteľstva mesta Trnava zo dňa 09.09.2019 a 09.03.2020 z dôvodu, že žalovaný má
dlh voči správcovskej spoločnosti. Žalovaný bol na vypratanie bytu vyzvaný výzvou zo dňa 4.10.2019
(výzva čl. 12), ktorá mu bola doručená dňa 09.10.2019 (doručenka čl. 12).

7.PodľaČl.8zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„CSP“),stranysporusúpovinné
označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v
súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

8.Podľa§123zákonač.40/1964Zb.Občianskyzákonník(ďalejlen„OZ“),vlastníkjevmedziachzákona

oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

9. Podľa § 126 ods. 1 a 2 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
(1) Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba. (2)

10. Podľa § 663 OZ, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju
dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.11. Podľa § 676 ods. 1 OZ, nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ
nedohodne s nájomcom inak.

12. Podľa § 685 ods. 1 OZ, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva
nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania;
nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak
nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

13. Podľa § 710 ods. 2 OZ, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto
času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.

14. Podľa § 711 ods. 1 písm. d) OZ, prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo
porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za
plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo

jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.

15. Podľa § 712 ods. 3 OZ, náhradným ubytovaním je byt s jednou obytnou miestnosťou alebo obytná
miestnosť v slobodárni, ubytovni alebo v iných zariadeniach určených na trvalé bývanie alebo podnájom
v zariadenej alebo nezariadenej časti bytu u iného nájomcu. Byt alebo obytnú miestnosť môžu užívať

viacerí nájomcovia.

16. Podľa § 712a ods. 3 OZ, ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d)
nájomcovi, ktorý preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, nájomca má právo len na
náhradné ubytovanie. V iných prípadoch skončenia nájomného pomeru z dôvodu podľa § 711 ods. 1

písm. d) nájomca nemá právo na bytovú náhradu; ak ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, má nájomca
právo na prístrešie.

17. Podľa § 712a ods. 9 OZ, pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas nemá nájomca právo na bytovú
náhradu. Osobitný zákon môže ustanoviť, kedy aj v týchto prípadoch má nájomca právo na bytovú

náhradu. 5h)

18. Podľa § 4 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s
bytovými náhradami, pri zániku nájmu dohodnutého na dobu určitú nájomca nemá právo na bytovú
náhradu,6) okrem prípadu, ak nájom bytu skončil pred uplynutím dohodnutej doby z dôvodu, že byt bez

zavinenia nájomcu nie je možné ďalej užívať alebo ak ide o služobný byt alebo o byt osobitného určenia
a nájomca pred jeho užívaním ukončil užívanie iného bytu.

19. Citované ustanovenie § 126 ods. 1 OZ v praxi dáva možnosť podania reivindikačnej žaloby, t.j. žaloby
na vydanie veci (v prípade nehnuteľností žaloby na vypratanie). Základným predpokladom úspešnosti

takejto žaloby je jednak preukázanie vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnosti, ako aj neoprávnené
užívanie nehnuteľnosti žalovanou stranou, čo spolu zakladá aktívnu legitimáciu žalobcu v spore s
takýmto predmetom konania.

20. Žalobca sa domáhal voči žalovanému vypratania predmetného bytu z dôvodu, že žalovaný užíva

byt bez právneho dôvodu, t.j. bez toho, aby s ním bola uzavretá riadna nájomná zmluva, ktorá by
oprávňovala žalovaného predmetný byt užívať po tom, ako pôvodný nájom, ktorý bol uzavretý na dobu
určitú do XX.XX.XXXX, zanikol. V konaní nebolo sporné, že medzi vlastníkom bytu, resp. správcom a
žalovaným nie je uzavretá nájomná zmluva, a súd mal za preukázané, že žalovaný užíva predmetný byt
bez právneho dôvodu, a preto mu bola vo výroku I. rozsudku uložená povinnosť predmetný byt vypratať.

21. Súd k uvedenému ešte dodáva, že žalovaný ani netvrdil, že existuje titul, ktorý by mu svedčal k
užívaniu predmetného bytu. Obrana žalovaného spočívala v tom, že je dôchodca v nepriaznivej životnej
situácii, stará sa o syna ŤZP, sú rodinou v núdzi, avšak tieto svoje tvrdenia žiadnym spôsobom ani
nepreukázal. Nepopieral dokonca ani skutočnosť, že v čase zasadania bytovej komisie jeho dlh na

nájomnom a službách uhradený nebol, až v čase jeho vyjadrenia 01.07.2020 uviedol, že podlžnosti
už nemá, avšak komisia zasadá až v septembri. Súd však má za to, že žiadne ustanovenie právnych
predpisov mestu Trnava neukladá povinnosť uzatvoriť so žalovaným nájomnú zmluvu na byt, ktorý je vo
vlastníctve mesta Trnava, a preto konkrétny dôvod prečo so žalovaným zo strany mesta (správcu) ďalšianájomná zmluva uzatvorená nebola, nie je pre rozhodnutie veci relevantný. Pre rozhodnutie súdu je
zásadná skutočnosť, že žalovaný v súčasnosti užíva predmetný byt bez právneho dôvodu. Z vyjadrenia
žalobcu vyplýva, že nedošlo k prípadnému uzavretiu nájomnej zmluvy, žalovanému musí byť zrejmé,

že predmetný byt užíva bez právneho dôvodu a bez súhlasu jeho vlastníka, a to s poukazom na listiny,
ktoré mu boli doručené zo strany vlastníka bytu (správcu), a to jednak nesúhlasy na uzavretie nájomnej
zmluvy zo dňa 30.09.2019 a 23.03.2020, ako aj výzva na vypratanie bytu zo dňa 4.10.2019, v ktorej
bol upozornený, že ak v stanovenej lehote byt neodovzdá, bude z neho vyprataný súdnou a následne
exekučnou cestou. V čase podania žaloby, ani v čase rozhodovania, nemal žalovaný uzavretú nájomnú

zmluvu na predmetný byt, a teda nemal platný právny titul k bývaniu v predmetnom byte.

22. Vlastnícka žaloba podľa § 126 ods. 1 OZ je opodstatnená vtedy, ak žalobca preukáže, že je
vlastníkom veci (alebo je oprávnený mať vec u seba - § 126 ods. 2 OZ), vydania ktorej sa od žalovanej
strany domáha (v prípade nehnuteľnej veci ide o vypratanie), a že žalovaná strana vec užíva bez
akéhokoľvek právneho dôvodu, teda neoprávnene. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané,

že žalovaný užíva nehnuteľnosť bez právneho dôvodu, v dôsledku čoho žalobca ako správca majetku
vlastníka bytu má právo domáhať sa ukončenia neoprávnených zásahov žalovaného do vlastníckeho
práva k predmetnej nehnuteľnosti, a teda domáhať sa jej vypratania, a preto súd žalobe vo výroku I.
vyhovel. V súvislosti s vyprataním bytu a posúdením poskytnutia bytovej náhrady, žalovaný v konaní
nepoužil poskytnutie bytovej náhrady ako svoju obranu, súd sa však zaoberal aj možnosťou bytovej

náhrady,avšaknakoľkonájomnýpomerboluzavretýnadobuurčitúaskončildňaXX.XX.XXXX,rozhodol
súd tak, že uložil žalovanému povinnosť vypratať byt bez bytovej náhrady. Pri zániku nájmu bytu
dohodnutého na určitý čas totiž nájomca v zásade nemá právo na bytovú náhradu.

23. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

26. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník. (2)

27. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, čo v konečnom dôsledku znamená
nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100%

trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku. Neboli pritom tvrdené a súd ani sám nezistil
dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP), pre ktoré by žalobcovi nárok na náhradu trov konania
voči žalovanému nemal priznať. O výške náhrady trov konania žalobcu bude rozhodnuté v zmysle § 262
ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.

Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa

nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje,vakomrozsahu sanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.