Rozsudok Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Martin

Judgement was issued by Mgr. Peter Majcher

Judgement form – Rozsudok

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 9P/63/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5720201406
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Majcher

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2020:5720201406.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdMartinvkonanípredsudcomMgr.PetromMajcheromvovecistarostlivostiomaloletédieťa:

Q. O., Z. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin,
dieťa matky: V. Č., Z. XX.XX.XXXX, K. B. F. - X., A. O. Č.. XXXX/XX, T. H.: P. O., Z. XX.XX.XXXX, K. B.
F., R.. P.. A. Č.. XXX/X, v konaní o návrhu otca na zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

Návrh otca na zníženie výživného podaný na tunajší súd dňa 07.04.2020 z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec svojím návrhom, ktorý bol na tunajší súd doručený dňa 07.04.2020 žiadal súd, aby znížil jeho
vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu zo sumy 100 eur mesačne na sumu 30 eur mesačne s
účinnosťou od 01.04.2020.

Svoj návrh odôvodnil skutočnosťou, že rozsudkom Okresného súdu Martin sp.zn. 6P/154/2016 zo dňa
09.05.2017, právoplatný dňa 26.05.2017, vykonateľný dňa 26.05.2017 bolo o.i. rozhodnuté aj o tom,
že je povinný prispievať na výživu maloletého syna Q. O., Z.. XX.XX.XXXX mesačne sumou 100,00
EUR. Vzhľadom na šíriace sa opatrenie COVID-19, Opatrenie Úradu verejného zdravotníctva SR pri
ohrození verejného zdravia - karanténne opatrenie, jeho zamestnávateľ stlmil svoje činnosti a doslova
zo dňa na deň som ostal bez práce. Bol nútený dňa 10.03.2020 zrušiť živnosť a následne sa zaevidovať
na Úrade práce v Martine. Z dôvodu tejto objektívnej príčiny žiada okresný súd o zníženie výživného

na maloletého syna Q.Z., Z.. XX.XX.XXXX a to na sumu 30,00 EUR mesačne od 01.04.2020. Okrem
maloletého Q., ktorý žije v spoločnej domácnosti s matkou, má v opatere maloletého syna F. O., Z..
XX.XX.XXXX, ktorý žije v spoločnej domácnosti s ním. Túto domácnosť obývajú spolu s otcovou matkou.
Na chod domácnosti jej samozrejme prispieva. Takisto sa musí aj on starať o výchovu a výživu syna
F.. Matke maloletého Q. navrhol, že keď pominie tejto boj s neviditeľným nepriateľom COVID-19, je
ochotný naďalej prispievať sumou, ktorá mu bola určená rozsudkom okresného súdu. Bohužiaľ matka
maloletého s týmto nesúhlasila, nie je ochotná dohodnúť sa, prispôsobiť sa momentálnej situácií, do

ktorej sa nedostal jeho neochotou pracovať, ale situácia je bohužiaľ taká, že ostal bez práce.

2. Matka sa k návrhu písomne vyjadrila podaním prijatým na tunajší súd dňa 15.05.2020. Uviedla, že
zo strany Okresného súdu Martin jej bol doručený na vyjadrenie návrh otca na zníženie výživného
na maloletého Q. O., doručený Okresnému súdu Martin dňa 7.4.2020. Podaným návrhom sa otec
domáha zníženia svojej vyživovacej povinnosti na mal. určenej rozsudkom Okresného súdu Martin sp.
zn. 6P /154/2016 zo sumy 100,- EUR mesačne na sumu 30,- EUR mesačne. Otec maloletého ako dôvod

v podstate uvádza, že jeho zamestnávateľ v súvislosti s karanténnymi opatreniami „stlmil" svoje činností
a on sa doslova zo dňa na deň ocitol bez práce. Bol nútený dňa 10.3.2020 zrušiť živnosť a zaevidoval
sa na Úrade práce v Martine. Ďalej poukazuje na opateru o ďalšieho syna a matkinu údajnú neochotu
dohodnúť sa na „dočasnom" znížení výživného. Považuje za potrebné uviesť, že návrh otca je rozpornýa zjavne nepravdivý. Pokiaľ otec pracoval ako živnostník, nemohol mať zamestnávateľa, tj. nevykonával
prácu na základe pracovného pomeru. Otec súdu uvádza, že bol nútený zrušiť živnosť ku dňu 10.3.2020.
Vláda SR pritom v súvislosti so šírením sa ochorenia COVID - 19 vyhlásila núdzový stav až odo dňa

16. marca 2020. Súčasne až odo dňa 12.3.2020 začala platiť drvivá väčšina prijatých opatrení Úradu
verejného zdravotníctva SR, Hlavného hygienika SR a Ústredného krízového štábu SR. Otec zrušením
svojej živnosti tak „výrazne predbehol' dočasné a krátkodobé
utlmenie ekonomickej aktivity. Je však potrebné uviesť, že otec maloletého mal vydané živnostenské
oprávnenie na výkon dokončovacích stavebných prác. Tejto oblasti /oblasti stavebníctva/ sa prijaté

opatrenia dotkli len minimálne. Súdu príkladne uvádza, že jej súčasný priateľ pracuje v rovnakej oblasti
ako otec maloletého. Objem práce má pritom v súčasnosti vyšší ako pred vypuknutím tzv. koronakrízy.
Upriamuje pozornosť súdu na skutočnosť, že otec maloletého svoj návrh nepodložil žiadnymi listinnými
dôkazmi. Z návrhu rovnako nie je zrejmé, akým spôsobom sa po údajnom „utlmení aktivity jeho
zamestnávateľa" snažil nájsť si inú adekvátnu prácu s primeraným finančným ohodnotením. V osobe
otca maloletého sa jedná o 41 ročného muža, ktorý je zdravý, netrpí žiadnymi ochoreniami, zakladá

si na svojej fyzickej kondícii. V okruhu svojich známych sa prezentuje ako starostlivý otec, ktorý
uprednostňuje potreby svojich detí pred svojimi vlastnými potrebami. Ona sama je ochotná a pripravená
otcovi maloletého pomôcť s hľadaním si primerane ohodnotenej práce. Nie je bez významu, že otec
maloletého doposiaľ žije so svojou matkou v malom trojizbovom rodinnom dome, kde starostlivosť o
členov rodiny zabezpečuje matka otca. Doposiaľ tak nedošlo k osamostatneniu sa otca. Aj z uvedeného

vidno, že otec si v živote vyberá tú ľahšiu a pohodlnejšiu cestu. Preto žiada súd, aby návrh otca ako
nedôvodný a zjavne účelový v celom rozsahu zamietol. Vzhľadom na vek maloletého Sebastiána a
uplynutú dobu od posledného určenia vyživovacej povinnosti navrhuje súdu, ako aj ÚPSV aR v Martine,
aby z úradnej povinnosti zvážili zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloletého Q.. Má za to, že je
v možnostiach a schopnostiach otca dosahovať takú životnú úroveň a taký príjem, aby mohol prispievať

výživným primeraným veku a potrebám svojho maloletého dieťaťa. Otec na
maloletého nad rámec určenej povinnosti neprispieva a nikdy neprispieval.

3. Na pojednávaní konanom dňa 17.09.2020 boli prítomní otec a matka. Kolízny opatrovník sa na
pojednávaní nezúčastnil. Predvolanie mu bolo doručené riadnym spôsobom. Svoju neprítomnosť

neospravedlnil a nežiadal o odročenie pojednávania. Súd v zmysle § 31 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný
mimosporovýporiadok(ďalejlen„CMP“)vspojenís ustanovením§180zákonač.160/2015Z.z.Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“) rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti kolízneho opatrovníka.

4. Súd vykonal dokazovanie:

- výsluchom otca a matky,
- rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 6P/154/2016-74 zo dňa 09.05.2017, právoplatný a vykonateľný
dňa 26.05.2017,
- potvrdením ÚP,SVaR Martin zo dňa 131.05.2020 o evidencii otca medzi uchádzačmi o zamestnanie,

- potvrdením ÚP,SVaR Martin o poberaní sociálnych dávok matkou,
- oznámením Daňového úradu Žilina - pobočka Martin o podaní daňového priznania otcom za rok 2019,

a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Rozsudkom Okresného súdu Martin č. k. 6P/154/2016 - 74 zo dňa 09.05.2017, právoplatný a
vykonateľný dňa 26.05.2017 bola schválená rodičovská dohoda, ktorou sa maloletý zveril do osobnej
starostlivosti matky, otec bol zaviazaný platením výživného na maloletého vo výške 100 eur mesačne
a bol upravený styk otca s maloletým.

6. Matka nie je a nebola od 01.02.2019 do súčasnosti evidovaná ako uchádzať o zamestnanie. Je
poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 270 eur mesačne a prídavkov na dieťa vo výške 74,85
eur.
Matka uviedla, že pokiaľ sa týka platenia výživného čo sa týka otca, tak do dvoch rokov života dieťaťa
neplatil výživné vôbec, výživné sa začalo riešiť až potom, keď otec bol prepustený na slobodu z výkonu

trestu odňatia slobody, vtedy sa riešila aj úprava rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu
a začal platiť výživné. Pokiaľ sa týka aktuálnej situácie, ona má partnera, ktorý vykonáva živnosť v
obdobnej oblasti ako uvádza otec, alebo ako robil otec a má robotu v kuse, to znamená nejako s
vykonávaním práce sú problémy neni. Pre ňu je novou skutočnosťou, že otec je samostatne zárobkovočinná osoba (zákonný sudca dopĺňa od roku 2017), podľa jej názoru dovtedy otec nikdy nemal nejakú
stabilnú robotu, nikde nepracoval. Pokiaľ sa týka platenia výživného, výživné nikdy neposlal načas,
vždycky ho musela o výživné dopytovať. Keď chcela nejaké peniaze naviac z dôvodu možno nejakého

výletu, exkurzie, krúžkov, vždycky musela otca prosiť. V súčasnosti je situácia taká, že malý chodí do
škôlky, tých 30 €, ktoré mi začal posielať od marca tohto roku, v zásade nepokrýva ani výdavky na
škôlku. 30 € je úplné minimum, dokonca aj tá suma aktuálne určená 100 € nie je taká suma, ktorá
by bola nejaká horibilná, prípadne nepostačuje na uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa. Pokiaľ
sa týka aj iných výdavkov, napríklad som maloletému kúpila korčule, kedy otec povedal, že kto ti kúpil

takýto nezmysel (matka použila vulgarizmus). Pokiaľ sa týka aj správania otca, otec vyžaduje, aby všetci
dodržiavali rozsudky súdov a sám takéto rozsudky svojvoľne nedodržiava. Rovnako platí všetky náklady
na maloletého ona sama. Pokiaľ dostáva naňho prídavky, tieto sa snaží odkladať. Chce tým poukázať
na to, že výdavky na maloletého v zásade od určenia výživného vzrástli a nie naopak, že sa znížili. Teda
žiada tento návrh zamietnuť a rovnako by som požadovala, aby platil výživné 100 € v zmysle rozsudku.

7. Otec je od 24.03.2020 evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Za rok 2019 otec ako samostatne
zárobkovo činná osoba podal daňové priznanie s údajmi: príjmy zo živnosti 15.036 eur, výdavky zo
živnosti 12.068,62 eur a základ dane 2.967,38 eur. Otec bol samostatne zárobkovo činnou osobou do
09.03.2020.
Otec uviedol, že na podanom návrhu trvá. Zrušil živnosť, keďže zmizli, resp. nemal som v práci žiadne

zákazky. Stále je evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný. Pokiaľ sa týka nejakého príjmu, tak on
sa možno, príležitostne sa mu stane, že kvôli synovi má príležitosť ísť na nejakú fušku ku kamarátom.
Pokiaľ sa dá, je to individuálna táto výška týchto príležitostných brigád, alebo zárobku, pokiaľ sa mu dá,
tak pošle nejaké peniaze. Otec ďalej uvádza, že pokiaľ sa týka aj posielania výživného, momentálne
je jednoducho taká situácia, nie je v tom sám, je to situácia dá sa povedať v celom svete a tú živnosť

musel zrušiť z toho dôvodu, aby mu nevznikali penále na odvodoch. Býva v rodinnom dome spolu s
jeho synom a jeho matkou. Hradí podľa toho, ako sa mu podarí si privyrobiť. Žiadne ani iné mesačné
povinné platby nemá okrem telefónu. On ako živnostník nemá nárok na žiadnu dávku. Pokiaľ sa týka
odvodov, tieto za neho platí štát, keďže je vedený ako nezamestnaný. Pokiaľ sa týka platenia napríklad
smetí, maloletý nežije u neho na jeho trvalom pobyte, nevidí dôvod, prečo by mu mal platiť smeti. Pokiaľ

sa týka výživného, keď už teda matka išla do minulosti, pokiaľ bol vo väzbe, dobrovoľne posielal 50 €,
čo vie aj bez problémov preukázať výpismi z účtu. Pokiaľ sa týka skutočnosti, že do dvoch rokov neplatil
výživné, s matkou v podstate boli spolu aj keď nežili spolu, ale tvorili pár, to znamená, nemal dôvod ani
súdom určené platiť žiadne výživné.

8. Maloletý Q. navštevuje MŠ.

9. Podľa § 31 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len
„Zákon o rodine“ ), žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri
ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými

deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom., v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu
opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny
opatrovník“).

10. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

11. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoji životných
nákladov.

12. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

13. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

14. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to,
ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.15. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu., rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

17. Podľa § 78 ods. 2 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa
za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd jednoznačne dospel
k záveru, že úprava vyživovacej povinnosti otca, smerujúca k zníženiu výživného na dieťa nie je
opodstatnená. Otec uvádzal ako hlavný argument a podľa jeho názoru zmenu pomerov v tom, že boli
nariadené opatrenia v rámci šírenia koronovírusu COVID - 19, a teda nemal prácu a musel zrušiť živnosť.
Predchádzajúce rozhodnutie o výživnom pritom skutočnosť, že otec podniká vôbec nezohľadňovalo,

keďže otec začal živnosť týždeň pred vyhlásením rozhodnutia (z lustrácie SP). Opatrenia týkajúce sa
šírenia koronavírusu boli prechodného a nie trvalého charakteru, vo svojej podstate trvali pár týždňov a
následnesaopätovnezmierňovaliopatrenia.Aktuálneniesúžiadnevýraznéobmedzeniaprivykonávaní
prác, iba ak zabezpečovanie hygienických opatrení. Je potrebné zdôrazniť aj tú skutočnosť, že otcovi
objektívne nebránia žiadne skutočnosti zamestnať sa aj v inom pracovnom obore, prípadne nájsť si inú

vhodnejšiu prácu. Súd teda konštatuje, že nedošlo k takej trvalej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala
zníženie výšky výživného otca.

19. Zhodnotením vyššie uvedených skutočností súd návrh otca zamietol. Zníženie výživného by bolo v
rozpore s ustanoveniami Zákona o rodine, záujmom maloletého dieťaťa.

20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, tak, že účastníkom nepriznal nárok na náhradu
trov konania, nakoľko nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania
niektorému z účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Martin.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a
ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, uvedenie spisovej značky tohto konania, uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s

prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto
podanie urobil.

Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať

uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a
nasledujúcich Civilného mimosporového poriadku.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.