Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, September 30, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4CoPr/13/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613207042
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1613207042.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov
senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Pospíšilovej Degmovej v právnej veci žalobcu: B.. E.
M., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., V. G. XXXX/XX, zastúpený advokátkou JUDr. Ľubicou Sopkovou, AK
so sídlom Malacky, Pribinova 3, proti žalovanému: Mesto Malacky, so sídlom Radlinského 2751/1,
IČO: 00 304 913, zastúpený advokátkou JUDr. Ester Bujnovskou, AK so sídlom Malacky, Nádražná

23, o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru a náhradu mzdy, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 23. apríla 2015 č. k.
5 Cpr 5/2013 - 150 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu
v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia, že
skončenie jeho pracovného pomeru dané mu žalovaným listom zo dňa 26.4.2013, je neplatné a zároveň
mu uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia.

2. Rozhodol tak právne vec posúdiac s poukazom na ust. § 9 ods. 1 a 3 Zákonníka práce, § 47 ods.
1, písm. a/ a b/ Zákonníka práce, § 81, písm. a/, b/ a c/ Zákonníka práce, § 82 písm. a/ Zákonníka

práce, § 63 ods. 1, písm. e/ Zákonníka práce, § 68 ods. 1, písm. b/ Zákonníka práce a § 142 ods. 1,
2 a 3 Zákonníka práce, keď na základe výsledkov vykonaného dokazovania zistil, že medzi stranami
sporuvznikolpracovnýpomernazákladeuzavretejpracovnejzmluvyzodňa11.9.2007,pracovnýpomer
bol uzavretý na dobu neurčitú s trojmesačnou skúšobnou dobou. Deň nástupu do práce bol dohodnutý
na 15.9.2007, druh práce bol dohodnutý ako technický pracovník a bola dohodnutá aj mzda vo forme
rozhodnutia o plate. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 30.11.2011 sa zmenil a doplnil jej bod

2 - druh práce a jeho stručná charakteristika, boli nanovo dohodnuté platové podmienky a pracovná
zmluva bola doplnená o nový bod 15.

3. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že dňa 5.4.2013 bol vydaný príkaz primátora
č. 1/2013 ako vnútorný predpis žalovaného, ktorým bolo uložené vykonať kontrolu počítačov na
pracovisku Mestskej polície Malacky, keď účelom kontroly bolo: a/ audit softwaru z hľadiska legálnosti

použitia v rámci licencií, b/ kontrola bezpečnosti údajov uložených na pamäťových nosičoch, c/
opodstatnenosť uloženia dát na pamäťových nosičoch. Dňa 5.4.2013 bolo náčelníkom Mestskej polície
Mesta Malacky vydané usmernenie v súvislosti s vykonávanými opatreniami na pracovisku Mestskej
polície, podľa ktorého až do doby odvolania náčelník umožnil technickému zamestnancovi prístup k
technickým zariadeniam na pracovisku vrátane prístupu do priestorov stálej služby len za prítomnosti
náčelníka. Toto usmernenie zobrali na vedomie zamestnanci Mestskej polície a vedomosť o ňom

podpísali (z 19 zamestnancov podpísalo 18).4. Taktiež zistil, že dňa 8.4.2013 sa žalobca dostavil v čase okolo 6,50 hod. na oddelenie Mestskej
polície, kde mu bol službukonajúcim zamestnancom oznámený obsah uvedeného usmernenia. Žalobca
bol vyzvaný, aby na náčelníka počkal. Žalobca reagoval tým, že dňa 8.4.2013 o 8,00 hod. doručil

do podateľne žalovaného list, ktorým žiadal o odstránenie prekážky v práci a umožnenie pracovať,
dôvodiac, že v čase jeho príchodu na pracovisko nebol na pracovisku nikto, kto by mu vedel sprístupniť
jeho pracovné miesto a ide podľa neho v zmysle § 142 ods. 3 Zákonníka práce o inú prekážku na
strane zamestnávateľa. Dňa 8.4.2013 následne nebol na pracovisku a nebol tam ani v ďalších dňoch
do 26.4.2013. Žalovaný listom zo dňa 10.4.2013 ho vyzval na nástup do práce za účelom plnenia

pracovných úloh, poukázal na povinnosti zamestnanca uvedené v ust. § 81 Zákonníka práce a tiež
na príslušné ustanovenia pracovného poriadku. Žalobca v liste zo dňa 15.4.2013 uviedol povinnosti
technického zamestnanca vyplývajúce z pracovnej zmluvy, poukázal na to, že na výkon úloh spojených
s realizáciou činností vyplývajúcich mu z nej je nevyhnutne potrebný prístup k technickým zariadeniam
a výpočtovej technike, ktorá sa nachádza v miestnosti stálej služby a v priestoroch, do ktorých mu bol
zamedzený prístup. Taktiež v liste uviedol, že mu nikto žiadny pokyn na prácu nevydal.

5. Následne listom zo dňa 26.4.2013 dal žalovaný žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru podľa
ust. § 63 ods. 1, písm. e/ Zákonníka práce z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktorú
mal v zmysle výpovedného dôvodu porušiť tým, že od 8.4.2013 do dňa výpovede sa nezdržiava na
mieste výkonu práce, ktorým je podľa pracovnej zmluvy Mesto Malacky a nevyužíva pracovný čas na

prácu, a to napriek zaslanej výzve. Vo výpovedi žalovaný poukázal na ust. § 13 ods. 4 a 5 svojho
Pracovného poriadku. Podľa obsahu výpovede táto bola prerokovaná so zástupcami zamestnancov dňa
26.4.2013. Doručená žalobcovi bola dňa 2.5.2013. Žalobca listom zo dňa 6.5.2013 oznámil žalovanému,
že nesúhlasí s výpoveďou a že mu žalovaný neumožňuje riadne vykonávať svoju prácu tým, že bez
akéhokoľvek vysvetlenia a zdôvodnenia mu zakázal prístup na pracovisko, teda do kancelárie, ktorá mu

bola pridelená spolu s ďalším zamestnancom, ako aj do priestorov stálej služby Mestskej polície, s tým,
že žalovaný mu neprideľuje pracovné úlohy napriek opakovanej písomnej žiadosti. Oznámil mu, že jeho
pracovný pomer trvá a upozornil ho na povinnosť poskytnutia náhrady mzdy.

6. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že ani po doručení výpovede žalobca do práce nenastúpil,

preto ho žalovaný listom zo dňa 13.5.2013 upozornil na plynutie pracovného pomeru do uplynutia
výpovednej doby. Žalobca listom zo dňa 17.5.2013 vyzval žalovaného na odstránenie prekážky v práci
na strane zamestnávateľa a o umožnenie pracovať v zmysle pracovnej zmluvy. Naďalej trval na tom, že
existuje prekážka v práci na strane zamestnávateľa.

7. Súd prvej inštancie poukázal na výpoveď svedka B.. K. R., ktorý pracuje na Mestskej polícii v
Malackách od júna 2013 a ktorý má v pracovnej náplni správu počítačovej siete. Podľa svedeckej
výpovede sa o toto miesto uchádzal v konkurznom konaní, v ktorom bol úspešný. Prácu vykonáva
v kancelárii náčelníka, v priestoroch stálej služby, na sekretariáte náčelníka, v kancelárii vedúceho
výkonu služby Mestskej polície, v garáži Mestskej polície, pričom asi 40 % pracovného času pracuje

vo svojej kancelárii a zvyšok na iných miestach. Z výpovede svedka C., náčelníka Mestskej polície
v Malackách, mal za preukázané, že na základe príkazu primátora č. 1/2013 sa vykonával audit na
počítačoch slúžiacich pre servis, ktoré užíval práve žalobca a tiež na počítačoch v priestoroch stálej
služby a úložisku dát. Podľa svedka ak by sa žalobca na pracovisko dostavil, boli by mu vymedzené
priestory v rámci pracoviska a prácu mohol vykonávať napr. v kancelárii výkonu oddelenia služby, v

kanceláriináčelníka,vkanceláriiadministratívnehozamestnanca.Uviedol,žežalobcaodmietolpodpísať
evidenciu zverených mu predmetov.

8. Súd prvej inštancie konštatoval, že náčelník Mestskej polície ako vedúci zamestnanec
zamestnávateľa - žalovaného bol v zmysle ust. § 9 Zákonníka práce oprávnený ukladať podriadeným

zamestnancom pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať na ten účel záväzné
pokyny. Na základe takéhoto pokynu bol žalobcovi umožnený až do doby odvolania prístup k technickým
zariadeniam len v jeho prítomnosti. Účelom tohto pokynu bolo realizovať príkaz primátora vykonať
kontrolu počítačov na pracovisku Mestskej polície v Malackách. Za nesporné mal oznámenie tohto
usmernenia žalobcovi, ktorý bol vyzvaný, aby túto skutočnosť rešpektoval a aby ďalší postup prejednal

priamo so svojím vedúcim pracovníkom. Žalobca príkaz nadriadeného nerešpektoval, dôvod tohto
postupu zamestnávateľa si nedal vysvetliť a do práce nenastúpil od 8.4.2013 do 26.4.2013, kedy mu
bola daná výpoveď z pracovného pomeru, a ani počas trvania výpovednej doby. Začal si „dopisovať“ so
zamestnávateľom a tvrdiť, že nemá možnosť pracovať.9. Súd prvej inštancie zastal názor, že príkaz žalovaného nebol v rozpore s ust. § 9
ods. 3 a ani § 82 písm. a/ Zákonníka práce a bolo v právomoci náčelníka Mestskej polície ako vedúceho

zamestnanca takýto záväzný pokyn prijať. Uvedené konanie žalobcu vyhodnotil za závažnú porušenie
pracovnej disciplíny, keďže sa jednalo o neospravedlnenú absenciu zamestnanca. Uviedol, že žalobcovi
nikto nebránil zostať na pracovisku, s tým, že zrejme by mu bolo umožnené dostať sa aj na svoje
pracovné miesto a do svojej kancelárie, hoci miestom výkonu práce bolo dohodnuté Mesto Malacky.
Mal za to, že v prejednávanej veci nejde o situáciu podľa ust. § 142 ods. 3 Zákonníka práce, nakoľko

žalobca zrejme zo svojich osobných pohnútok do práce vôbec nechodil a ani si nechcel dať vysvetliť
dôvody tohto konkrétneho postupu žalovaného. Výpoveď z pracovného pomeru mal za platnú, riadne
odôvodnenú a zákonným spôsobom doručenú.

10. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1, veta prvá Občianskeho súdneho
poriadku ako procesnej normy platnej a účinnej v čase vydania napadnutého rozsudku (ďalej len „OSP“)

a v konaní úspešnému žalovanému priznal ich plnú náhradu, keď trovy konania spočívali v trovách jeho
právneho zastúpenia.

11. Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie
žalobca a žiadal ho zmeniť a jeho žalobe vyhovieť, prípadne zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie. Uviedol, že napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie poskytol ochranu práv
zamestnávateľa na to, aby bol zamestnanec k dispozícii počas pracovného času za akýchkoľvek
podmienok, hoci aj neoprávnene zasahujúcich do práv a dôstojnosti zamestnanca, bez ohľadu na
povinnosť riadneho vytvorenia pracovných podmienok na výkon práce bez oznámenia skutočností o
prebiehajúcej kontrole tvrdeného ale nepreukázaného softwérového auditu. Vytkol súdu prvej inštancie,

že napriek porušeniu práv zamestnanca tento má byť sankcionovaný. Za nesprávny názor označil
oprávneniezamestnávateľavydaťrelevantnýpokynnaumožnenieprístupudokancelárieadopriestorov
stálejslužbylenzaprítomnostináčelníka,akoajto,žebysazrejmenasvojepracovnémiestodostal,keď
súd prvej inštancie nevysvetlil, na základe akých úvah k tomuto záveru dospel. Namietal nevykonanie
navrhnutých dôkazov v tomto smere. Taktiež namietal nedostatočné skutkové vymedzenie dôvodu

výpovede tak, aby nedošlo k jeho zámene s iným výpovedným dôvodom a poukázal tiež na zamieňanie
miesta výkonu práce a pracoviska vyčleneného na prácu konkrétnemu zamestnancovi. Mal za to, že pri
vymedzení miesta výkonu práce sa uplatňuje princíp zmluvnej voľnosti a môže sa určiť uvedením sídla
zamestnávateľa,alebouvedenímobceapod.,nakoľkoideoširšípojem.Zapracoviskojepotrebnépodľa
neho považovať priestor, v ktorom má zamestnanec vykonávať prácu v rámci organizačnej jednotky.

Je to napr. kancelária, stavenisko, dielňa. Dal do pozornosti, že podľa § 81 písm. b/ Zákonníka práce
je zamestnanec povinný byť na pracovisku v pracovnom čase. Mal za preukázané, že na začiatku
pracovného času sa snažil dostať na svoje pracovisko a plniť si pracovné úlohy viažuce sa na pracovisko
a nie na pracovné miesto. Uviedol, že mal dohodnutý voliteľný pracovný čas od 6.00 hod., v prvý deň
po skončení práceneschopnosti sa dostavil do budovy Mestskej polície Malacky a snažil sa dostať na

svoje pracovisko. Od začiatku jeho pracovného času, t.j. od 6.00 hod. mal zamestnávateľ povinnosť
vytvoriť mu riadne podmienky na prácu. Žiadnym pokynom alebo interným aktom mu nebol daný iný
pracovný čas alebo iné pracovisko, čo spôsobilo prekážku na strane zamestnávateľa. Tvrdil, že nie
je povinnosťou zamestnanca čakať na chodbe alebo vonku na odstránenie prekážky v práci, ktorá
navyše nie je odstránená doteraz. Mal za to, že jeho neprítomnosť na pracovisku teda zapríčinil výlučne

žalovaný, keď v zmysle súdnej judikatúry takéto konanie zamestnanca nemožno hodnotiť ako porušenie
pracovnej disciplíny odôvodňujúce skončenie pracovného pomeru výpoveďou. Poukázal i na to, že v
rámci vzájomnej korešpondencie ho žalovaný neusmernil, v akom čase a na aké miesto sa má na
výkon práce dostaviť, tieto priestory nekonkretizuje, keď mimo pracoviska mohol vykonávať len pokyny
nadriadeného, ktoré neboli v súlade s pracovnou zmluvou a náplňou práce. Preradene na inú prácu

je podľa neho možné len výnimočne v zákonných prípadoch podľa ust. § 55 ods. 2 a 4 Zákonníka
práce, keď v danom prípade o takúto situáciu nešlo. Spomenul, že v uvedené ráno, keď chcel čakať
na náčelníka, ho ďalší zamestnanci z priestorov, kde sa zdržiaval, vytlačili. Tvrdil, že jeho povinnosťou
bolo dňa 8.4.2013 po ukončení práceneschopnosti dostaviť s na pracovisko na začiatku pracovného
času, keď podľa jeho názoru ani nebolo úmyslom žalovaného oboznámiť ho s prijatým usmernením.

Mal za to, že išlo o konanie zamerané proti jeho osobe, nakoľko nový zamestnanec žalovaného prístup
k technickým zariadeniam a do priestoru stálej služby má. Dôvodil, že Zákonník práce nepozná termín
„dočasne obmedzený prístup„ alebo „regulovaný prístup“, keď v krajných prípadoch môže dôjsť len k
využitiu ust. § 141a Zákonníka práce. Mal za to, že o vykonaní kontroly mal byť informovaný a mal mubyť poskytnutý písomný protokol o vykonanej kontrole, ktorú povinnosť žalovaný porušil. Za zákonný
spôsob označil riešenie situácie formou písomnej komunikácie. Následne poukázal na výsledky súdnej
praxe ohľadom prekážok v práci na strane zamestnávateľa aplikovateľných na daný prípad.

12. Žalovaný písomné odvolacie námietky nepodal.

13. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 CSP, veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Vzhľadom na dikciu príslušného prechodného ustanovenia CSP o priamej a okamžitej aplikabilite
nového procesného poriadku účinného od 17.2016 (zákon č. 160/2015 Z. z.) podaním odvolania žalobcu

proti preskúmavanému rozsudku tento nenadobudol právoplatnosť a je potrebné ho odvolaním súdom
prejednať za použitia príslušných ustanovení CSP a v zmysle nich i o odvolaní rozhodnúť.

14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preto prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380
CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť, nakoľko nie sú

splnené podmienky na jeho potvrdenie alebo zmenu.

15. Podľa § 157 ods. 2 OSP účinného do 30. 6. 2016 v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania,
stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých

dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

S citovaným ustanovením korešponduje i aktuálne znenie ust. § 220 ods. 2 CSP.

Z uvedeného vyplýva, že základným atribútom odôvodnenia každého súdneho rozhodnutia je právne
posúdenie.

16. Pri posudzovaní dôvodnosti nárokov uplatnených v zmysle Zákonníka práce z neplatného skončenia
pracovného pomeru je potrebné prioritne sa zaoberať naplnením formálnych zákonných predpokladov

potrebných pre platnosť právneho úkonu skočenia pracovného pomeru, nakoľko platný Zákonník práce
ich nenaplnenie spája s dôsledkom neplatnosti týchto právnych úkonov. Z uvedeného dôvodu je preto
potrebné na ich existenciu či neexistenciu prihliadať ex offo a v odôvodnení súdneho rozhodnutia sa
naplnením či absenciou týchto formálnych predpokladov pre platnosť skončenia pracovného pomeru
náležite vysporiadať. V zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce pre platnosť skončenia

pracovného pomeru výpoveďou sa v zásade vyžaduje písomnosť tohto prejavu vôle a jej zákonné
doručenie (§ 61 ods. 1 Zákonníka práce), vymedzenie nezameniteľného dôvodu výpovede (§ 61 ods. 2
Zákonníka práce) a v čase realizácie predmetnej výpovede z pracovného pomeru taktiež i prerokovanie
so zástupcami zamestnancov (§ 74 Zákonníka práce), a to spôsobom zákonu zodpovedajúcim, keď
podľa ustálenej súdnej praxe obsahom žiadosti o prerokovanie výpovede zástupcami zamestnancov

má byť i samotná výpoveď. V prípade výpovede z pracovného pomeru z dôvodu porušenia pracovnej
disciplíny zamestnancom zákon stanovuje subjektívnu a objektívnu lehotu, ktorej dodržanie alebo
nedodržanie taktiež podmieňuje platnosť či neplatnosť právneho úkonu, ktorého obsahom je skončenie
pracovného pomeru výpoveďou, keďže ide o lehotu hmotnoprávneho charakteru. Nároky z neplatného
skončenia pracovného pomeru potom v zmysle § 77 Zákonníka práce možno na súde uplatniť

taktiež len počas plynutia zákonnej prekluzívnej lehoty plynúcej odo dňa, kedy sa mal pracovný
pomer skončiť. V rámci súdneho konania, ktorým dochádza k uplatneniu týchto nárokov v zmysle
ust. § 77 Zákonníka práce, je úlohou súdu skúmať naplnenie uvedených formálnych predpokladov
platnosti právneho úkonu, ktorým bol zo strany zamestnávateľa pracovný pomer skončený, nakoľko
prípadná absencia vychádzajúc z dikcie príslušných ustanovení Zákonníka práce má bez ďalšieho za

následok neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Až po ustálení naplnenia formálnych zákonných
predpokladov nevyhnutných na platnosť právneho úkonu s obsahom skončenia pracovného pomeru
nastupuje posudzovanie naplnenia materiálnych predpokladov vyžadovaných zákonom pre platnosťskončenia pracovného pomeru, v danom prípade posudzovanie otázky porušenia pracovnej disciplíny
žalobcom.

17. Súdne rozhodnutie nerešpektujúce zásady uvedené v citovaných ustanoveniach o zákonných
náležitostiach odôvodnenia, je nepreskúmateľné. Nedostatok zákonného obsahu súdneho rozhodnutia
sa môže prejaviť v jeho nezrozumiteľnosti a tým aj nepreskúmateľnosti dôvodov, prípadne nedostatku
dôvodov, keď nie je rozhodujúce, že výrok by bol pri správnom odôvodnení správny. V rozpore s
korektným a ústavne konformným výkladom ust. § 157 ods. 2 OSP alebo 220 ods. 2 CSP je úplný či

čiastočný nedostatok dôvodov rozhodnutia. Porušením povinnosti riadne odôvodniť rozsudok dochádza
k porušeniu práva strany sporu na spravodlivý proces, pretože sa mu tým odníma možnosť konať pred
súdom, konkrétne náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rovine polemiky
s jeho dôvodmi v rámci využitia prípadných riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov.

18. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, akými úvahami sa prvostupňový súd

zaoberal, keď dospel k záveru o naplnení formálnych predpokladov platnosti skončenia pracovného
pomeru žalobu výpoveďou, nakoľko v tomto smere neuviedol, aké dôkazy boli vykonané a ako ich
vyhodnotil. V odôvodnení svojho rozhodnutia ani neuviedol aplikovanie tých právnych noriem, ktoré
tieto skutočnosti riešia a už vôbec neuviedol svoj spôsob ich aplikácie na daný prípad, podčiarkujúc
tú skutočnosť, že práve dodržanie jedného z týchto predpokladov, a to zákonné vymedzenie dôvodu

výpovede, bolo žalobcom i namietané. Uvedené nedostatky odvolací súd nemôže nahrádzať, pretože
podstatou odvolacieho konania je zabrániť prekvapivým rozhodnutiam bez možnosti podania opravného
prostriedku, v rámci ktorého by strana sporu mala zachovanú plnú možnosť obrany proti argumentom
súdu prvej inštancie a došlo by tak k porušeniu zásady dvojinštančnosti súdneho konania. Uvedený
postup, v rámci ktorého by odvolací súd nahrádzal chýbajúce argumenty o základných právnych

otázkach preskúmavanej veci, by znamenal nezabezpečenie riadneho prístupu k spravodlivému
procesu po podaní odvolania.

19. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389
ods. 1, písm. b/ CSP zrušil, nakoľko jeho nedostatočným odôvodnením pokiaľ ide o posúdenie naplnenia

formálnych zákonných predpokladov vyžadovaných zákonom vo vzťahu k relevantnej výpovedi z
pracovného pomeru znemožnil stranám, aby uskutočňovali im patriace procesné práva (obrana proti
argumentom súdu prvej inštancie v rámci konania odvolacieho) v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok v záujme zachovania dvojinštančnosti súdneho konania
nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Z uvedených dôvodov sa posudzovaním naplnenia

materiálnych predpokladov pre platnosť výpovede z pracovného pomeru nezaoberal.

Podľa § 391 ods. 1 CSP odvolací súd napadnutý a zrušený rozsudok vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v rámci ktorého bude tento viazaný jeho vyššie uvedeným
právnym názorom. Úlohou súdu prvej inštancie bude v rámci nového konania doplniť dokazovanie

v naznačenom smere a vyhodnotiť ho. Výsledky vykonaného dokazovania a ich vyhodnotenie bude
potrebné uviesť v odôvodnení nového rozhodnutia tak, aby odôvodnenie zodpovedalo zákonným
náležitostiam a aby bolo stranám sporu zabezpečené právo na spravodlivý proces vo všetkých štádiách
súdneho konania. V novom rozhodnutí teda nesmú absentovať dôvody so zreteľom na vyššie uvedené
právne otázky a aspekty veci a toto rozhodnutie musí byť presvedčivé a preskúmateľné v záujme

zachovania dvojinštančnosti súdneho konania.

20. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie i o náhrade trov odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).