Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 22, 2020

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 27Csp/75/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6419202434
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Juhás

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2020:6419202434.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Štefanom Juhásom vo veci žalobkyne:

EOS KSI Slovensko, s. r. o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast.: Remedium Legal, s. r. o.,
advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: S. H.,
nar. XX. X. XXXX, trvalý pobyt: H. Č.. XXX, o zaplatenie 297,84 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e ta .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni n e p r i z n á v a .

III. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou, doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo
„súd“) 17. 7. 2019, domáhala uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej sumu 297,84 €, spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8 % p. a. z dlžnej sumy od 18. 12. 2018 do zaplatenia a trovy konania.

2. Aktívnu legitimáciu na podanie žaloby odvodzovala žalobkyňa z predloženej kópie zmluvy o postúpení
pohľadávok z 17. 12. 2018, č. XXXX/XXXX/CE (ďalej len „zmluva o postúpení pohľadávok“), ktorú

uzavrela s pôvodným veriteľom - spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a. s. (ďalej len „pôvodný veriteľ“).

3. Žalobkyňa podanie žaloby odôvodnila tým, že na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX/
XXXX, ktorú uzavrel so žalovaným 17. 12. 2009 pôvodný veriteľ (ďalej len „zmluva“), boli žalovanému
poskytnuté peňažné prostriedky. Podmienky čerpania a splácania vrátane ďalších náležitostí mali
byť upravené v zmluve, ktorej súčasťou sú aj Všeobecné obchodné podmienky pôvodného veriteľa
(ďalej len „VOP“). Žalobkyňa je presvedčená, že zmluva spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy

o úvere. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju zmluvnú povinnosť.
Pohľadávka žalobkyne predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 480,72
€, pozostávajúcej z istiny vo výške 297,84 €, zmluvného úroku vo výške 85,95 €, z úroku z omeškania
vo výške 30,03 € a z poplatkov vo výške 66,90 €. Pohľadávka bola vyčíslená v súlade s prílohou č. 1 k
zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej
v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu
postúpenia pohľadávky. Žalobkyňa si v tomto konaní uplatňuje iba istinu vo výške 297,84 € a zákonný

úrok z omeškania z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
Žalovaný po postúpení pohľadávky neuhradil svoj záväzok ani čiastočne.4. K žalobe bola pripojená zmluva o postúpení pohľadávok s časťou prílohy č. 1, obsahujúcou
špecifikáciu postúpenej pohľadávky voči žalovanému, zmluva o poskytnutí balíka produktov a služieb
pre fyzické osoby z 14. 7. 2009, zmluva o povolenom prečerpaní z 7. 4. 2016, štandardné európske

informácie o spotrebiteľskom úvere, výpoveď zmluvy z 13. 10. 2017, odstúpenie od zmluvy z
25. 1. 2018, VOP v znení účinnom od 1. 1. 2015, sadzobník pôvodného veriteľa, účinný od 2. 4. 2015,
výzva z 17. 10. 2016, výzva z 12. 9. 2018, oznámenie o postúpení pohľadávky z 3. 1. 2019 a pokus o
zmier z 31. 5. 2019 s dokladom o odoslaní žalovanému 3. 6. 2019.

5. O nároku žalobkyne rozhodol okresný súd rozsudkom z 2. 10. 2019, č. k. 27Csp/75/2019-87, ktorým
žalobu zamietol z dôvodu, že žalobkyňa aj napriek výzve súdu nesplnila svoju povinnosť tvrdenia a
neuniesladôkaznébremeno,keďdostatočnýmspôsobomnepreukázalaexistenciužalobouuplatneného
nároku. Voči predmetnému rozsudku podala žalobkyňa včas odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd
v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) tak, že uznesením z 30. 10. 2020, č. k. 13Co/213/2019 -
113, napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie.

6. Odvolací súd v podstatnom vo vzťahu k ďalšiemu postupu okresného súdu uviedol, že „...Po
prejednaní odvolania žalobkyne odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.
Súd prvej inštancie hoci považoval tvrdenia žalobkyne za sporné, (ktorých spornosť nepovažoval za
odstránenú ani po výzve zo dňa 08. 08. 2019 adresovanej žalobkyni), nenariadil s poukazom na ust. §

297 písm. b) CSP pojednávanie a vo veci bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP
rozhodol,vdôsledkučohojeodvolaniežalobkynezaloženénaodvolacomdôvodeuplatnenompodľaust.
§ 365 ods. 1 písm. b) CSP podané dôvodne. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje
s argumentáciou Krajského súdu v Trnave uvedenou v rozhodnutí sp. zn. 24Co/153/2018 zo dňa 12.
02. 2019, ktorým Krajský súd v Trnave rozhodol o odvolaní podanom z totožných odvolacích dôvodov, z

ktorého odôvodnenia vyplýva, že pri rozhodovaní o tom, či súd vo veci nariadi pojednávanie alebo nie, a
teda či vo veci rozhodne bez nariadenia pojednávania je potrebné brať na zreteľ nielen ust. § 297 písm.
b) CSP, ale aj ust. § 181 ods. 2 CSP, z ktorého mu vyplýva povinnosť „informovať strany sporu o rozsahu
sporných a nesporných skutočností a dokazovania, čo bez nariadenia pojednávania nie je možné“.
V danom prípade, keďže žalovaný bol v konaní pasívny a neprodukoval žiadne skutkové tvrdenia,

nemožno úvahu súdu prvej inštancie o nesporných skutkových tvrdeniach strán sporu považovať za
opodstatnenú a rovnako tak za opodstatnenú nemožno považovať v danom prípade ani aplikáciu ust.
§ 297 písm. b) CSP, pretože podstatné v danom prípade je to, že ak súd prvej inštancie považoval
za rozporuplné skutkové zistenia vychádzajúce z tvrdení žalobkyne (nie strán sporu), mal v záujme
dodržania zákonom vyžadovaných procesných postupov nariadiť na prejednanie sporu pojednávanie,

na ktorom by okrem iného postupoval aj v zmysle ust. § 181 ods. 2 CSP, čo znamená, že by o rozsahu
zistených sporných skutočností informoval strany sporu zúčastnené na pojednávaní a umožnil by sa
im k zisteným sporným skutočnostiam a rozsahu dokazovania vyjadriť. Súd prvej inštancie však takýto
postup nezvolil, bez toho aby vo veci nariadil pojednávanie rozhodol a svoje rozhodnutie „postavil“ na
neodstránenej spornosti skutkových zistení, (ktorú popísal v odseku 34. odôvodnenia svojho rozsudku),

v dôsledku čoho sa dopustil v rámci svojho procesného postupu takých procesných pochybení, že v
konečnom dôsledku došlo pre tieto procesné pochybenia k namietanému porušeniu práva žalobkyne
na spravodlivý súdny proces, preto odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
podľa ust. § 389 písm. b) CSP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Úlohou súdu prvej inštancie bude za účelom prejednania sporu, vzhľadom na to,

že nie sú v danom prípade splnené podmienky na postup podľa ust. § 297 písm. b) CSP, nariadiť vo
veci pojednávanie, na pojednávaní (okrem iného pri dodržaní postupu podľa ust. § 181 CSP) vykonať
vo veci dokazovanie a na základe záverov vykonaného dokazovania opätovne vo veci rozhodnúť s tým,
že v novom rozhodnutí vo veci samej rozhodne súd prvej inštancie podľa ust. § 396 ods. 3 CSP aj o
trovách tohto odvolacieho konania.“

7. Okresný súd si dovoľuje poukázať na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11. 6.
2019, sp. zn. I. ÚS 246/2019, ktorý sa zaoberal totožnou procesnou situáciou, kedy okresný súd
rozhodol bez nariadenia pojednávania vyhlásením rozsudku, ktorým žalobu zamietol napriek procesnej
pasivite žalovaného, ktorý sa k žalobe nevyjadril a nerozporoval žiadne tvrdenia žalobcu. Ústavný súd

podrobil takýto procesný postup súdu ústavnému prieskumu a zaujal jednoznačný názor, podľa ktorého
„...berúc do úvahy podstatnú skutočnosť zanedbania procesnej povinnosti sťažovateľky tvrdiť, je už
na prvý pohľad zjavné, že aplikácia § 151 ods. 1 a 2 CSP bola v okolnostiach prejednávanej veci
neopodstatnená. Prejavuje sa tu už zmienená korelácia bremena tvrdenia a bremena popretia tvrdeniaprotistranou. Všeobecný súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti
protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť
strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného

procesu (čl. 8 CSP - procesné povinnosti a procesné bremená)
S prihliadnutím na závery konštatované ústavným súdom vo vzťahu k prvej námietke a odvíjajúce sa
predovšetkým od zanedbania povinnosti sťažovateľky ako žalobkyne ňou uplatnený nárok na náhradu
škody (hodnoty zariadenia) riadne tvrdiť a preukázať nie je opodstatnená ani námietka nenariadenia
pojednávania, resp. nesplnenia zákonných podmienok pre rozhodnutie bez nariadenia pojednávania.

Spornosť ako kritérium pre nenariadenie pojednávania sa v súlade s citovaným ustanovením Civilného
sporového poriadku týka zisteného skutkového stavu a v konkrétnych okolnostiach veci bola požiadavka
nespornosti skutkových tvrdení splnená tým, že žalovaná sa k žalobe sťažovateľky nevyjadrila. Ani
námietka nenariadenia pojednávania preto nie je dôvodná.“ Postupom, ktorým okresný súd rozhodol
bez nariadenia pojednávania a napriek procesnej pasivite jednej zo strán sporu rozhodol tak, že žalobu
zamietol, nie je podľa ústavného súdu porušením práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

8. Okresný súd konal a rozhodol v súlade s citovaným uznesením ústavného súdu nielen v tomto, ale aj v
iných prípadoch, kde stranou sporu bola žalobkyňa, ktorá postup nenamietala a nepodala z tohto dôvodu

odvolanie (napr. konane vedené pod sp. zn. 27Csp/39/2018, 27Csp/231/2018). Okresný súd taktiež
poukazuje na totožnú argumentáciu žalobkyne uvedenú v odvolaní s argumentáciou sťažovateľky, o
ktorej rozhodoval ústavný súd v už zmienenom rozhodnutí. Taktiež aj v tomto prípade okresný súd
využil inštitút materiálneho korektívu, keď vyzval žalobkyňu pred rozhodnutím vo veci samej, aby svoj
nárok objasnila a doplnila o skutkové tvrdenia podľa § 150 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Žalobkyňa na výzvu reagovala,
avšak ani dodatočnými skutkovými tvrdeniami svoj nárok nepreukázala. Procesný postup okresného
súdu je tak totožný s postupom, ktorý preveroval ústavný súd. Nie je však totožný s postupom,
ktorý preveroval Krajský súd v Trnave vo svojom uznesení sp. zn. 24Co/153/2018 z 12. 2. 2019,
na ktorého argumentáciu poukázal aj odvolací súd a ktoré je v rozpore so závermi ústavného súdu.

Okresný súd je pritom povinný aplikovať ustávnokonformný výklad procesných ustanovení, čo vyplýva
aj z judikatúry ústavného súdu („v prípade, ak predchádzajúce súdne rozhodnutie nezabezpečuje
plnohodnotnú realizáciu ústavou garantovaných práv fyzických osôb alebo právnických osôb, resp. ak
dokonca práve v dôsledku zotrvania na právnom názore obsiahnutom v predchádzajúcom súdnom
rozhodnutí by došlo k ohrozeniu alebo porušeniu ústavou garantovaných práv fyzických osôb alebo

právnických osôb, nie je neskôr rozhodujúci súd povinný zotrvať na právnom názore obsiahnutom v
predchádzajúcom súdnom rozhodnutí, ale práve naopak, v zmysle čl. 152 ods. 4 ústavy je povinný
odchýliť sa od tohto predchádzajúceho súdneho rozhodnutia a interpretovať právny predpis tak, aby bol
tento výklad ústavnokonformný, t. j. aby v súlade s ústavou zabezpečil plnohodnotnú realizáciu ústavou
garantovaných práv fyzických osôb alebo právnických osôb.“ Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej

republiky z 1. 7. 2015, sp. zn. PL. ÚS 39/2015 .

9. Okresný súd po vrátení veci odvolacím súdom nariadil vo veci pojednávanie, ktorého sa zúčastnili
strany sporu, kde žalobkyňa len zopakovala svoje doterajšie vyjadrenia a žalovaný na možnosť
vyjadrenia sa nereagoval žiadnym konkrétnym vyjadrením.

10.Preúplnosťokresnýsúduvádza,ženavýzvusúduz8.8.2019,abyžalobkyňapredložilavýpiszúčtu,
ku ktorému bolo vedené povolené prečerpanie od je vzniku a aby uviedla, na aké plnenia boli započítané
splátky žalovaného, žalobkyňa vo svojom vyjadrení doručenom súdu 22. 8. 2019 uviedla, že 7. 4. 2016
uzavrel pôvodný veriteľ so žalovaným zmluvu o povolenom prečerpaní s úverovým rámcom 300 € a

úrokovou sadzbou 18,90 % p. a., ktorý bol poskytnutý na bežnom účte. Žalobou uplatnený nárok vo
výške 297,84 € predstavuje rozdiel medzi debetnými a kreditnými operáciami na účte. Debetné operácie
predstavovali celkovú sumu 8 688,37 €, ktorá pozostáva z úrokov vo výške 95,86 € (debetný úrok z
povoleného prečerpania), operácií týkajúcich sa výberu hotovosti kartou, platby kartou, odchádzajúce
platbyzúčtuazostatoknaúčtevovýške0,39€vsúčte8447,96€,poplatkovvovýške131,60€.Kreditné

operácie, t. j. úhrady žalovaného boli v celkovej výške 8 224,74 €. Rozdiel medzi sumou debetných a
kreditnýchoperáciípredstavujepostúpenúpohľadávkuvovýške463,63€,zktorejsižalobkyňauplatňuje
iba neuhradenú časť istiny. Žalobkyňa predložila aj výpis jednotlivých položiek za obdobie od 7. 4. 2016
do 12. 12. 2018.11. Pri posúdení skutkových okolností prípadu okresný súd vychádzal z žalobkyňou predložených listín,
z ktorých zistil nasledujúce skutočnosti.

12. Pôvodný veriteľ uzavrel 14. 7. 2009 so žalovaným zmluvu o poskytnutí balíka produktov a služieb
pre fyzické osoby, na základe ktorej mohlo byť žalovanému poskytnuté povolené prečerpanie po splnení
podmienok stanovených v obchodných podmienkach a VOP. K bežnému účtu F. N. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX bola medzi zmluvnými stranami uzatvorená 7. 4. 2016 zmluva o povolenom prečerpaní

(spotrebiteľský úver), predmetom ktorej bolo povolené prečerpanie vo výške úverového rámca 300 €,
s úrokovou sadzbou 18,90 % p. a., splatnosť úrokov mesačne ku koncu každého mesiaca, konečná
splatnosť úveru 22. 4. 2023. Súčasne so zmluvou si žalovaný prevzal aj štandardné európske
informácie o spotrebiteľskom úvere. Listom z 13. 10. 2017 pôvodný veriteľ oznámil žalovanému výpoveď
zmluvy na základe ktorej mu bol poskytnutý úver z povoleného prečerpania.

13. Listom z 25. 1. 2018 pôvodný veriteľ odstúpil od zmluvy o povolenom prečerpaní s účinnosťou ku
dňu doručenia tohto oznámenia a vyzval žalovaného, aby uhradil dlžnú sumu 463,63 €, ktorá mala
pozostávať aj z neuhradeného povoleného prečerpania, ktoré bolo žalovanému poskytnuté.

14. Listom z 17. 10. 2016 pôvodný veriteľ oznámil žalovanému, že je v omeškaní so splácaním

pohľadávky k 30. 9. 2016 vo výške 33,68 € z povoleného prečerpania, ktoré bolo poskytnuté na základe
zmluvy z 7. 4. 2016. Listom z 12. 9. 2018 pôvodný veriteľ oznámil žalovanému mimoriadnu splatnosť
pohľadávky z nepovoleného debetu na účte, ktorá bola k 12. 9. 2018 vo výške 474,92 €.

15. Pôvodný veriteľ ako postupca a žalobkyňa ako postupník, uzavreli medzi sebou zmluvu o postúpení

pohľadávok, čím sa predmetná pohľadávka stala vlastníctvom žalobkyne. Žalobkyňa preukázala
postúpenie predmetnej pohľadávky na základe predloženej kópie zmluvy o postúpení pohľadávok s
časťou prílohy č. 1, obsahujúcou špecifikáciu postúpenej pohľadávky voči žalovanému. Pôvodný veriteľ
oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky listom z 3. 1. 2018, kde ju označil ako „pohľadávka z
Nepovoleného debetu na účte FO“.

16. Pokusom o zmier z 31. 5. 2019, žalobkyňa oznámila žalovanému, že jeho pohľadávka predstavuje
výšku 487,45 €, pričom ide o neuhradený úver, ktorého istina predstavuje 297,84 €, zákonný/zmluvný
úrok 6,73 €, riadny úrok 85,95 €, úrok z omeškania 12,94 €, zmluvný úrok 17,09 €, náklady klienta 66,90
€, ktorú mal uhradiť do 7. 6. 2019.

17. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„ObZ“),zmluvouoúveresazaväzujeveriteľ,ženapožiadaniedlžníkaposkytnevjehoprospechpeňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

18. Podľa § 708 ods. 1, 2 ObZ, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na
určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

19. Podľa § 710 ObZ, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď
nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení

týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 ObZ a nasl.).

20. Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.22. Podľa § 1 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o

povolenom prečerpaní (ďalej len „ZSU“), na spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania, ktorý
sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, sa vzťahujú ustanovenia § 1, § 2, § 3 ods. 1
písm. a) až d) a § 3 ods. 3, § 4 ods. 14, § 5 až 8, § 9 ods. 1, 4, 6 až 8, § 10, § 11, § 12 ods. 2, § 15,
§ 17, § 20 až 23 a § 25 až 27.

23. Podľa § 10 ods. 1 ZSU, zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa
musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať tieto náležitosti:
a) podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f), g), i), j), x) a aa),
b) povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške,
c) výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť.

24. Podľa § 10 ods. 2 ZSU, počas doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou povoleného
prečerpania je veriteľ povinný pravidelne informovať spotrebiteľa prostredníctvom výpisu z účtu alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi, o
a) období, ktorého sa výpis z účtu týka,

b) výške čerpaných prostriedkov a dátumy ich čerpania,
c) zostatku z predchádzajúceho výpisu a jeho dátume,
d) novom zostatku,
e) dátume a výške splátok spotrebiteľa,
f) uplatnenej úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru,

g) všetkých uplatnených poplatkoch súvisiacich so spotrebiteľským úverom zaplatených v danom
období,
h) minimálnej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.

25. Podľa § 10 ods. 3 ZSU, veriteľ je povinný oznámiť spotrebiteľovi aj písomne alebo na inom trvanlivom

médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi, zvýšenie úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru alebo iných
splatných poplatkov, a to najmenej 15 dní pred nadobudnutím účinnosti tejto zmeny, ak tento zákon v
§ 12 ods. 2 neustanovuje inak.

26. Podľa § 11 ods. 1 písm. c) a f) ZSU, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí
splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo veriteľ v
zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia
spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia.

27. Podľa § 2 psím. e) a f) ZSU, povoleným prečerpaním forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje
spotrebiteľovi disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného
účtu, ktorý má vedený u veriteľa, prekročením automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ
umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na
platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania,

28. Podľa § 18 ZSU, ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a existuje možnosť, že sa spotrebiteľovi
umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa pravidelne v listinnej podobe alebo na
inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru,
podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej sadzbe, ktorá sa vzťahuje na

pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokoch z omeškania a poplatkoch za toto
prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť.

Ak ide o prekročenie, ktoré trvá viac ako jeden mesiac, veriteľ bezodkladne informuje spotrebiteľa
písomne alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o

a) prekročení,
b) výške prekročenej čiastky,
c) úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru,
d) akýchkoľvek uplatniteľných sankciách, poplatkoch alebo úrokoch z omeškania,e) iných možnostiach riešenia tohto prekročenia vrátane ponuky iných úverových produktov.

Na prekročenie sa vzťahujú ustanovenia o najvyššej prípustnej výške odplaty podľa Občianskeho

zákonníka.

29. Okresný súd považoval za preukázané, že pôvodný veriteľ uzavrel so žalovaným zmluvu o bežnom
účte podľa § 708 ods. 1 a 2 ObZ a dňa 7. 4. 2016 aj zmluvu o povolenom prečerpaní na dobu určitú
do 22. 4. 2023.

30. Zo strany žalobkyne boli predložené listinné dôkazy, ktoré si odporovali tým, že žalovaný nárok
vznikol z titulu dojednanej zmluvy o povolenom prečerpaní (list z 13. 10. 2017, 25. 1. 2018) a na
inom mieste z titulu nepovoleného prečerpania na účte FO (list z 12. 9. 2018, oznámenie o postúpení
pohľadávky z 3. 1. 2019). Pre odstránenie rozporov vyzval súd žalobkyňu, aby predložila predovšetkým
výpis z účtu za obdobie trvania zmluvy o povolenom prečerpaní a aby preukázala na aké pohľadávky

pôvodného veriteľa boli započítané jednotlivé úhrady zo strany žalovaného.

31. Žalobkyňa na výzvu súdu zaslala dodatočne, 22. 8. 2019, odpoveď vrátane výpisu z účtu, avšak ani
na základe tejto odpovede si nesplnila svoju dôkaznú povinnosť, neodstránila rozpor a nepreukázala
dôvodnosť žalovaného nároku. V prvom rade súd poukazuje na to, že žalobkyňa síce predložila výpis

jednotlivých finančných operácií, čo mal byť zrejme výpis z bežného účtu žalovaného, avšak ani z
neho nevyplýva, na základe čoho a aké poplatky pôvodný veriteľ zaťažoval účet žalovaného a či ide
o poplatky z titulu poskytnutého povoleného prečerpania alebo z titulu zmluvy o bežnom účte, príp.
z titulu prekročenia, resp. nepovoleného prečerpania. V predmetnom výpise sú iba položky označené
všeobecne ako poplatok (poplatok za kartovú transakciu, kartový poplatok). Taktiež bez bližšieho

zdôvodnenia bola súd predložená iba časť výpisu za obdobie od 7. 4. 2016, pričom dlh na účte mohol
vzniknúť aj za predchádzajúce obdobie, pretože výpis z účtu sa nezačal s nulovou hodnotou od 7.
4. 2016, ale zo zostatkom 5 845,91 €. V predmetnom výpise taktiež nesedí suma zostatku na účte
s jednotlivými pohybmi na účte, či už debetnými alebo kreditnými operáciami. Z uvedených vyjadrení
žalobkyne a predložených listín tak nie je možné ani zistiť oprávnenosť výšky uplatnenej pohľadávky.

32. Okresný súd zdôrazňuje, že akýkoľvek zmluvný vzťah medzi pôvodným veriteľom a žalovaným
je súčasne spotrebiteľskou zmluvou uzatvorenou medzi pôvodným veriteľom, ktorý vystupoval ako
dodávateľ - banka poskytujúca úvery v rámci podnikateľskej činnosti a žalovaným ako spotrebiteľom,
ktorý nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Predmetná zmluva o povolenom

prečerpaní bola vopred pripravená pôvodným veriteľom, ktorú žalovaný nemal možnosť meniť, resp.
dopĺňať, mohol ju ako celok prijať alebo odmietnuť.

33. Žalobkyňa svojou odpoveďou na výzvu súdu uviedla, že predmetná pohľadávka pochádza z
povoleného prečerpania, nevysvetlila však a tým nerozptýlila pochybnosti o tom, prečo pôvodný veriteľ

vo výzve z 12. 9. 2018 (obdobne aj v oznámení o postúpení pohľadávky z 3. 1. 2019) uviedol, že
ide o pohľadávku z nepovoleného prečerpania (tzv. prekročenie). Pôvodný veriteľ si navyše vo výpise
z bežného účtu uplatňoval aj úroky z nepovoleného prečerpania. Či už malo ísť v danom prípade o
povolené alebo nepovolené prečerpanie (medzi oboma inštitútmi je pritom zásadný rozdiel), v čase jeho
vzniku bol pôvodný veriteľ povinný aplikovať ust. § 10 ods. 2 a 3 ZSU. Žalobkyňa však nepreukázala,

aby zo strany pôvodného veriteľa boli splnené tieto zákonné podmienky.

34. V čase, kedy sa dostal žalovaný do nepovoleného prečerpania, bolo účinné ust. § 18 ZSU, podľa
ktorého je veriteľ povinný informovať spotrebiteľa pravidelne v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré

upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej sadzbe, ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú
sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokoch z omeškania a poplatkoch za toto prekročenie a
podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť. Zo strany žalobkyne nebol predložený žiaden
dôkaz o splnení týchto zákonných podmienok pôvodným veriteľom.

35.Žalobkyňataktiežnepreukázalaoprávnenosťpôvodnéhoveriteľapožadovaťodžalovanéhopoplatky
v súhrnnej výške 131,60 €. Z predloženého výpisu nie je zrejmé, za čo si pôvodný veriteľ tieto poplatky
účtoval. Žalobkyňa predložila súdu iba sadzobník poplatkov účinný od 2. 4. 2015, podľa ktorého v časti
8. „Úvery pri povolenom prečerpaní“ (str. 14) sa pri povolenom prečerpaní neúčtujú žiadne vstupnépoplatky s poznámkou, že sa môžu uplatňovať poplatky za ostatné služby podľa časti 13. Sadzobníka
(napr. vyhľadanie dokumentov v archíve, vinkulácia, zadanie avíza na daň. úrad a pod., pozn. súdu).
Ak niektorá zo strán niečo tvrdí (povinnosť tvrdenia), je povinná svoje tvrdenia aj preukázať, resp.

označiť dôkazy na ich preukázanie (dôkazná povinnosť), preto dôkazné bremeno v prípade preukázania
skutočností uvedených v žalobe je na strane žalobkyne. Výpis z bežného účtu žalovaného za určité
obdobie nie je možné považovať za dostatočný dôkaz, ak z jeho obsahu nie je možné zistiť, na základe
akého právneho dôvodu pôvodný veriteľ zaťažil účet žalovaného poplatkami, pri ktorých okrem ich
výšky nie je uvedený dôvod preukazujúci vznik nároku žalobkyne na ich zaplatenie. Výslednú sumu,

ktorú si žalobkyňa uplatňuje, má tvoriť rozdiel medzi debetnými a kreditnými operáciami, v ktorých
sú však zarátané aj také položky, ktoré žalobkyňa nepreukázala, resp. nie je možné zistiť na základe
čoho boli pôvodným veriteľom uplatňované rôzne plnenia, ktoré nevyplývajú z predmetnej zmluvy o
povolenom prečerpaní, ani z predloženého sadzobníka. Taktiež nie je zrejmé, v akom poradí a na
aké plnenia boli započítané jednotlivé úhrady žalovaného. Preto takýmto výpočtom nie je možné zistiť
ani neuhradenú istinu povoleného prečerpania, pričom súd zdôrazňuje, že prostredníctvom záväzku z

povoleného prečerpania si nie je možné uplatňovať pohľadávky, ktoré pochádzajú z iného právneho
titulu, ako zo zmluvy o bežnom účte, či z prekročenia. Na základe uvedených skutočností dospel súd k
záveru, že žaloba je z dôvodu nepreukázania žalovaného nároku nedôvodná, a preto ju v celom rozsahu
zamietol.

36. Súd neakceptoval tvrdenie žalobkyne, že ak žalovaný výslovne nepoprie jej skutkové tvrdenia, tie
sa považujú za nesporné a súd je z nich povinný vychádzať v súlade s § 151 ods. 1 CSP. Z tohto
pravidla existuje výnimka stanovená v §186 ods. 2 CSP, podľa ktorej súd vychádza z zhodných tvrdení
strán sporu, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Z vyššie uvedeného je však zrejmé,
že súd mal pochybnosti o pravdivosti tvrdení žalobkyne o dôvodnosti jej nároku, čo žalobkyni muselo

byť zrejmé už v momente, keďže ju súd vyzval na doplnenie skutkových tvrdení. I keď bol žalovaný
pasívny a nevyjadril sa k nároku ani na pojednávaní, to automaticky neznamená, že je nárok žalobkyne
v celom rozsahu dôvodný, a to o to viac v spotrebiteľskom spore, v ktorom je prelomený dispozičný
princíp s cieľom poskytnúť spotrebiteľovi zvýšenú ochranu. Ak si žalobkyňa nesplní svoju povinnosť
tvrdenia a neunesie dôkazné bremeno, nemôže byť v konaní úspešná len z dôvodu, že žalovaný jej

nárok výslovne nerozporoval. Pasivita žalobkyne v tomto smere nemôže mať za následok povinnosť
súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok (porov. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11.
6. 2019, sp. zn. I. ÚS 246/2019).

37. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

38. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

39. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

40. Žalovaný bol v konaní pred okresným súdom úspešný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov

prvoinštančného konania voči žalovanej v plnom rozsahu. Avšak vzhľadom na to, že mu doposiaľ žiadne
trovy v konaní nevznikli, ani si ich neuplatňoval, okresný súd rozhodol tak, že žalovanému nárok na
náhradu trov konania nepriznal. Zároveň okresný súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov odvolacieho
konania, v ktorom bola úspešná žalobkyňa, preto jej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
voči žalovanému v plnom rozsahu.

41. O výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, ktoré je potrebné
doručiť Okresnému súdu Žiar nad Hronom v dostatočnom počte rovnopisov s prílohami, v prípade jeho
doručenia iným spôsobom ako do elektronickej schránky súdu.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť a odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie môže meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.