Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 15, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/10/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4321010455
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Libantová Medvecká, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4321010455.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej,
PhD. a sudkýň JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD., v trestnej veci
obžalovaného B. N. a spol., pre zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k §
188 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného B. N. a J. L., proti rozsudku Okresného súdu
Levice zo dňa 20.12.2021, sp. zn. 4T/64/2021, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 16. marca

2022, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolania obžalovaného B. N. a obžalovaného J. L. z a m i e t a
j ú, pretože nie sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Levice (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného B. N. a
obžalovaného J. L. vinnými zo spáchania zločinu lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. k § 188

ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe že:
dňa XX.XX.XXXX v presne nezistenom čase medzi XX.XX h až XX.XX h na ulici Z. Z. č. XXX/X v O.,
medzi obchodným domom Z. a kozmetickým salónom S. fyzicky napadli poškodeného G. J., ktorému
predchádzal verbálny konflikt s B. N., takým spôsobom, že po tom, čo G. J. vyšiel z obchodného domu
Z. a išiel do jeho zadnej časti, rozbehli sa za ním, sotili do neho, dotlačili ho do vozíka slúžiaceho na
prevoz plastových bedničiek a kartónových obalov, kde ho obaja opakovane kopali a rukami udierali do

rôznych častí tela, najmä do oblasti hlavy, ktorú si G. J. pred útokmi chránil rukami a následne mu začali
prehľadávať vrecká teplákových nohavíc a vetrovky, pričom z vrecka vetrovky mu B. N. vytiahol mobilný
telefón zn. Samsung a z ľavej ruky mu strhol hodinky nezistenej značky, avšak nakoľko predmetné veci
boli následkom útoku poškodené, tieto mu nevzali, ale mu tieto veci hodili späť a G. J. za ne náhradu
škody nežiadal, pričom G. J. bol týmto konaním spôsobený opuch a bolestivosť a hematóm pravej časti
tváre a opuch a bolestivosť malíčka pravej ruky.

Súd I. stupňa za to uložil obžalovanému B. N. podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., s prihliadnutím na priťažujúcu
okolnosť uvedenú v § 37 písm. m/ Tr. zák., nezistiac poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 Tr. zák.,
postupom podľa § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 4 roky 8 mesiacov s tým,
že na výkon uvedeného trestu obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradil do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Súd I. stupňa uložil obžalovanému J. L. podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., s prihliadnutím na priťažujúcu
okolnosť uvedenú v § 37 písm. m/ Tr. zák., nezistiac poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 Tr. zák.,
postupom podľa § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 4 roky 8 mesiacov s tým,
že na výkon uvedeného trestu obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradil do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že po vykonaní dokazovania a vyhodnotení
dôkazov v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. dospel k záveru, že skutok uvedený vo výroku napadnutého
rozsudku sa stal a tento spáchali obžalovaní B. N. a J. L..

Aj keď obaja obžalovaní popreli spáchanie trestného činu lúpeže, súd I. stupňa mal za to, že zo
spáchania skutku boli obžalovaní usvedčovaní priamymi dôkazmi a to výpoveďami poškodeného G.
a svedka L. O., ako aj nepriamymi dôkazmi, ktoré tvorili ucelený celok. Obaja svedkovia potvrdili,
že obžalovaní spoločne fyzicky napadli poškodeného G. J., pričom ako prvý zaútočil obžalovaný B.
N., ktorý ho sotil do vozíka na prevoz kartónových krabíc za obchodným domom Z., kde ho obaja

obžalovaní udierali rukami, päsťami, kopali a poškodený si pred ich útokmi musel chrániť hlavu, pričom
mu prehľadali vrecká, strhli z ruky hodinky a svedok L. O. potvrdil, že obžalovaný B. N. zobral z
vrecka poškodeného mobilný telefón, ktorý mu vypadol z ruky a poškodil sa, pričom obe veci hodili
obžalovaní späť poškodenému. Súd I. stupňa skúmal aj hodnovernosť výpovedí poškodeného G. J. a
L. O.. Poukázal aj na nepriamy dôkaz, ako je lekárska správa z vyšetrenia poškodeného G. J. zo dňa
15.11.2020, z ktorej vyplýva, že poškodený utrpel poranenia na tvári a ruke, ktoré mu boli spôsobené po

napadnutí inou osobou. Následne súd I. stupňa poukázal na zápisnicu a fotodokumentáciu z ohliadky
miesta činu, na ktorej je zaznamenaný kovový vozík, do ktorého obžalovaní sotili poškodeného a
v ktorom ho následne bili a prehľadali mu vrecká. Zo záznamu kamery umiestnenej v zadnej časti
obchodného domu Z. mal súd I. stupňa preukázané aj to, že tadiaľ prechádzali štyri osoby, v ktorých sa
obžalovaní stotožnili a tiež stotožnili aj poškodeného a svedka L. O., ktorý išiel ako posledný.

Súd I. stupňa sa ďalej vysporiadaval aj s obranou obžalovaných, ktorí tvrdili, že nešlo o trestný čin
lúpeže, ale len o obyčajnú bitku a aj s tvrdením obžalovaného J. L., že tento sa voči poškodenému
nedopustil žiadneho protiprávneho konania, pretože bol veľmi opitý. V tomto smere opätovne poukázal
na výpovede svedkov G. J. a L. O..
Pri ukladaní trestu, tak druhu ako aj jeho výmery, súd I. stupňa vychádzal z kritérií uvedených v §

34 Tr. zák. s tým, že u oboch obžalovaných poukázal na ich predchádzajúce odsúdenia, na záznamy
z evidencie priestupkov, hodnotenia vypracovávané ústavom na výkon väzby, kde vykonávali obaja
obžalovaní väzbu a dospel k záveru, že v prípade obžalovaných je potrebné na dosiahnutie účelu
prevýchovy uloženie nepodmienečných trestov odňatia slobody tak, ako ich súd I. stupňa uviedol vo
výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Uvedený rozsudok, v zákonnej lehote, odvolaním napadli obaja obžalovaní. V písomných dôvodoch
odvolania, ktoré zaslali prostredníctvom svojho obhajcu, sa domáhali zrušenia napadnutého rozsudku
súdu I. stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/ Tr. por. v celom rozsahu a navrhli,
aby rozhodol Krajský súd v Nitre ako súd odvolací podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám tak, že ich podľa § 285

písm. a/ Tr. por. oslobodí, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý boli obžalovaní stíhaní.
Súd I. stupňa pri nedodržaní procesného postupu nesprávne zistil skutkový stav veci, nevykonal úplne
dokazovanie a nedôsledne - mechanicky prebral všetky dôkazy zdokumentované v prípravnom konaní,
takže z hľadiska zásad obsiahnutých v § 2 ods. 10 Tr. por. nezistil náležite a správne skutkový stav veci v
rozsahu nevyhnutnom pre takéto jeho rozhodnutie. Následne všetky vykonané dôkazy poukazujúc na §

2 ods. 12 Tr. por. súd I. stupňa nevyhodnotil správne a jednotlivo i v ich súhrne a tak dospel k neúplným a
nesprávnym právnym záverom, pritom v odôvodnení svojho rozhodnutia s požiadavkami obsiahnutými
v § 168 ods. 1 Tr. por. nevyložil podrobne a jasne, ktoré skutočnosti vzal za preukázané a o ktoré dôkazy
svoje skutkové zistenia oprel. Nadobudli dojem, že súd I. stupňa všetkými možnými spôsobmi ich chcel
odsúdiť zo spáchania skutku, ktorý sa určite nestal, počas celého konania ho popierali a uvádzali, že

sú nevinní.
V prvom rade chceli uviesť, že predmetného skutku kvalifikovaného ako zločin lúpeže podľa § 188 ods.
1 Tr. zák. sa určite nedopustili, túto skutočnosť od počiatku popierali, výpovede nemenili a považovali ich
za jasné, logické, presvedčivé a vierohodné, pričom poukázali aj na to, že nie sú povinní preukazovať
svoju nevinu, ale prokurátor je tou osobou, ktorá musí uniesť dôkazné bremeno a preukazovať ich vinu,

čo podľa ich názoru splnené jednoznačne nebolo.
Namietali aj skutočnosť, že súd I. stupňa nevyhodnotil rozsudok v zmysle § 172 ods. 3 Tr. por. do
desiatich pracovných dní, keďže sa jednalo o väzobnú vec. Rozsudok bol vyhlásený dňa 20.12.2021,
dňa 10.01.2022 im bolo doručené oznámenie súdu, že bola predĺžená lehota na vypracovanie rozsudku
do 25.01.2022 a rozsudok im bol doručený dňa 26.02.2022. Nepochybovali o tom, že predseda súdu

bol požiadaný o predĺženie lehoty na vyhotovenie písomného rozsudku, takýto súhlas aj vydal, avšak
uviedli pochybnosti o existencii závažných dôvodov na takýto postup, pričom tvrdili, že žiadne závažné
dôvody neexistovali a bola porušená zásada postupu vo väzobných veciach a to rýchlo a prednostne.Taktiež poukázali na to, že v skutkovej vete rozsudku okrem iných náležitostí musí byť presne
vymedzené miesto spáchania skutku, aby nemohlo byť zamenené a spochybniteľné iným miestom. V
tejto súvislosti uviedli, že ulica Z. v O. neexistuje, ale miesto ulice Z. Z. existuje ulica Z. Z.. Považovali by

to za klasickú administratívnu chybu v písaní, avšak toto nebolo možné, nakoľko zo zápisnice z hlavného
pojednávania zo dňa 20.12.2021 vyplýva, že k skutku malo dôjsť na ulici Z. Z. a takto bolo uvedené
práve v skutkovej vete rozsudku súdu I. stupňa, ktorý bol v ten istý deň vyhlásený.
V tejto súvislosti poukázali aj na gramatické a dramatické nezmysly vo výroku o vine, kde sa uvádza
pojem, že sa rozbehli za ním, sotili do neho, dotlačili ho do vozíka slúžiaceho na prevoz plastových

bedničiek a kartónových obalov, kde ho opakovane kopali a rukami udierali do rôznych častí tela, najmä
do oblasti hlavy... a navyše tento skutok podľa ich názoru nemá oporu v zhromaždených dôkazoch.
Pokiaľ sa týka zločinu lúpeže, tak musí byť preukázané násilie alebo hrozba bezprostredného násilia a
nie bitka, resp. výtržníctvo a násilie alebo hrozba bezprostredného násilia musí smerovať k odňatiu, k
zmocneniu sa cudzej veci, kde v prvom rade nebolo preukázané takéto odňatie veci alebo zmocnenie
sa cudzej veci, bola preukázaná len bitka a tak právna kvalifikácia uvedeného skutku je podľa ich názoru

založená len na domnienkach. Poškodený sám uviedol, že hodinky s gumeným remienkom sa roztrhli pri
bitke, keď sa bránil a nevytrhli mu ich oni z ruky a nie je zrejmé, ako sa mu poškodil displej na mobilnom
telefóne, keď poškodený sám uviedol, že mobil mu bol pri bitke spadnutý na zem a B. N. mu ho hodil
späť a vtedy sa rozbil. To znamená, že ak došlo k vypadnutiu mobilného telefónu a roztrhnutiu remienka
na hodinkách pri bitke, tak jednoznačne nebol úmysel sa týchto vecí zmocniť.

Taktiež poukázali na rozpor medzi poškodeným G. J. a svedkom L. O. z hľadiska ich vierohodnosti a
prežitia danej situácie, pričom bola hodnotená len prvotná výpoveď svedka a poškodeného pred začatím
trestného konania, ktoré znalkyňa nemohla ani hodnotiť, ale mala hodnotiť výpovede týchto osôb po
vznesení obvinenia a zákonnom poučení a teda z hľadiska uvedeného takýto znalecký posudok by
nemal byť použiteľný a okrem toho bol doručený až po podaní obžaloby a v žalobe sa nenachádza a

nie je v ňom ani zmienka.
V čase od XX.XX do XX.XX hod. išlo o frekventované miesto, kde potraviny Z. navštevuje veľké
množstvo ľudí a poškodený mohol zavolať pomoc na okoloidúcich zákazníkov ale aj na iných ľudí resp.
políciu.
Súd I. stupňa sa nevysporiadal náležite ani s listom poškodeného J. adresovaným J. L. do väzby, kde

tento uviedol, že J. L. mu nič neurobil a keďže k tomuto listu bol vypočutý sám poškodený, ktorý potvrdil
obsah listu, ale dodal, že tento list mu diktovala družka J. L. - L. N., ktorá však v písomnom čestnom
prehlásení poprela, že by sama diktovala J. uvedený list. Tvrdenie súdu I. stupňa ohľadom uvedeného
listu považovali za irelevantné.
Taktiež popreli, že by bolo možné zmestiť poškodeného do vozíka o rozmeroch 70x70cm a pritom

biť poškodeného do oblasti hlavy a tváre, zároveň kopať do celého tela a pritom mu prehľadávať
vrecká aj na teplákovej bunde ale aj na nohaviciach. Toto považovali za nepredstaviteľné, nelogické,
neuskutočniteľné a absurdné.
Uviedli, že sa stali obeťami krivého obvinenia poškodeného a svedka, pretože skutok kladený im za
vinu nespáchali, počas celého trestného konania ich výpovede nemenili a neprispôsobovali a súd I.

stupňa ich uznal vinnými len na základe výpovedí poškodeného a svedka, pričom žiadny iný dôkaz či už
priamy alebo nepriamy neexistuje. Poškodeného a svedka považovali za nedôveryhodné osoby, ktorým
nerobilo problém klamať a prispôsobovať skutočnosti ani pred súdom ani pred znalcom.
Poukázali na znenie ustanovenia § 188 ods. 1 Tr. zák., na jeho objekt, objektívnu stránku, ako aj subjekt
a subjektívnu stránku a na okolnosti potrebné na postup podľa ustanovenia § 2 ods. 10, ods. 11, ods.

12 Tr. por., ako na zásady trestného konania uvedené tak v Trestnom zákone, v Ústave SR, Dohovore
o ľudských právach, ako aj vyplývajúce z rôznych rozhodnutí tak Ústavného súdu, ako aj Európskeho
súdu pre ľudské práva.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, obhajca obžalovaných poukázal na písomné odôvodnenie

odvolania a zvýraznil, že zo strany súdu I. stupňa došlo k porušeniu zásad trestného konania a
to predovšetkým k porušeniu zásady rovnosti a zásady spravodlivého procesu. Vyslovil názor, že
neexistuje žiadny dôkaz, ktorý by potvrdil úmysel obžalovaných zmocniť sa cudzej veci, podľa jeho
názoruišlooklasickúbitkuavyrovnávaniesistarýchúčtov.Vkonečnomnávrhunavrholzrušiťnapadnutý
rozsudok súdu I. stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/ Tr. por. a navrhol, aby

krajský súd vo veci rozhodol sám tak, že obžalovaných oslobodí podľa § 285 písm. a/ Tr. por.Obžalovaný B. N. vyslovil, že je pravdou, že sa s poškodeným pobil a vyslovil ľútosť, avšak uviedol, že
poškodenému neprehľadával vrecká a nechcel sa zmocniť jeho veci. Preto považoval za nespravodlivé,
aby sedel 4 roky a 8 mesiacov za niečo, čo nespravil.

Obžalovaný J. L. zotrval na svojich výpovediach a uviedol, že tieto nechce žiadnym spôsobom zmeniť a
vymýšľať nejaké príbehy, ako si vymýšľajú poškodený a svedok a žiadal, aby bol oslobodený, nakoľko
je nevinný.

Zástupkyňa krajského prokurátora pred odvolacím súdom uviedla, že podľa jej názoru súd I. stupňa
v priebehu hlavného pojednávania vykonal dostatočné dokazovanie s tým, že toto aj argumentačne
uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku. V priebehu konania pred súdom I. stupňa boli zachované
všetky zásady trestného konania vrátane zásady kontradiktórnosti procesu. Súd I. stupňa v dostatočnom
rozsahuustálilskutkovýstavavykonanédôkazysprávnevyhodnotil.Taktiežtrestukladanýobžalovaným
vychádza zo zásad uvedených v § 34 Tr. zák. Poukázala na to, že obžalovaných z konania usvedčovali

poškodený a svedok O.. Súd I. stupňa však vychádzal nielen z výpovede poškodeného a uvedeného
svedka, ale aj z ďalších vo veci vykonaných dôkazov, pričom poukázala aj na kamerový záznam.
Obžalovaní spochybňovali výpovede poškodeného a uvedeného svedka, avšak zástupkyňa krajského
prokurátora poukázala na znalecký posudok Mgr. Bielikovej, z ktorého vyplývalo, že poškodený a
svedok nemajú sklony ku konfabulácii a vypovedali skutočnosti, ktoré prežili a následne poukázala aj na

znalecký posudok MUDr. Zelmana, ktorý konštatoval, že porucha zistená u poškodeného nemala vplyv
na jeho schopnosti vnímať prežité skutočnosti a tieto následne aj reprodukovať. V konečnom návrhu
zástupkyňa krajského prokurátora navrhla odvolanie obžalovaných podľa § 319 Tr. por. zamietnuť ako
nedôvodné.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaných odvolaní oprávnenými osobami -
obžalovanými, preskúmal podľa § 317 ods.1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
rozsudku o treste, proti ktorému odvolatelia podali odvolania ako aj správnosť postupu konania, ktoré
mu predchádzalo, rešpektujúc zásadu „reformatio in peius“ zákaz zmeny k horšiemu (pretože odvolanie
v neprospech obžalovaných nepodal prokurátor) a zistil, že odvolania obžalovaných nie sú dôvodné.

Podľa § 2 odsek 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol
zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili

súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 odsek 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné

v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Súd I. stupňa na základe zákonného a úplného dokazovania náležite zistil skutkový stav veci v rozsahu
nevyhnutnom na rozhodnutie o podanej obžalobe tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 2 odsek 10
Trestného poriadku.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 odsek 1 Trestného poriadku súd
I. stupňa v dostatočnom rozsahu uviedol svoje úvahy, akými sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov, s ktorými aj odvolací súd súhlasí, pretože pri tomto hodnotení postupoval v súlade so zásadami
vyplývajúcimi z ustanovenia § 2 odsek 12 Trestného poriadku, preto na ne v podrobnostiach len

poukazuje.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu sa odvolací súd plne stotožnil so záverom súdu I.
stupňa tak, ako ho uviedol v písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku. Aj odvolací súd dospel k
záveru,ževinaobžalovanýchbolapreukázanácelýmradomvovecivykonanýchdôkazov,naktorésúdI.

stupňa správne a precízne poukázal v písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku a ktoré vyhodnotil
tak jednotlivo, ako aj v ich súhrne. Nie je pravdou, čo uvádzal obhajca obžalovaných v písomnom
odôvodnení odvolania, že súd I. stupňa sa dostatočne nevysporiadal tak s jednotlivými dôkazmi, ako
aj v ich súhrne, pretože súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne poukázal nielenna výpovede samotných obžalovaných, ale aj na výpovede poškodeného G. J., svedka L. O., ako aj na
ďalšie výpovede svedkov, ktorí boli vypočutí či už pred súdom I. stupňa, alebo pred orgánmi činnými
v prípravnom konaní. Správne poukázal aj na závery znaleckých posudkov a to znalkyne z odboru

psychológia, odvetvie klinická psychológie detí, klinická psychológia dospelých Mgr. Kataríny Bielikovej,
ako aj na znalecký posudok znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria MUDr. Mareka Zelmana,
ktorí skúmali hodnovernosť výpovedí poškodeného G. J. a svedka L. O.. Následne správne poukázal
aj na listinné dôkazy zadovážené tak orgánmi činnými v prípravnom konaní, ako aj samotným súdom I.
stupňa, vykonal dokazovanie obrazovým záznamom na technickom zariadením a to prehratím záznamu

z bezpečnostnej kamery a prehratím CD nosiča, na ktorom bola fotodokumentácia ohliadky z miesta
činu. Na základe všetkých týchto dôkazov súd I. stupňa správne dospel k záveru, že skutok sa stal a
že ho spáchali obaja obžalovaní.
Svoje skutkové a právne závery súd I. stupňa precízne a v dostatočnom rozsahu uviedol v písomnom
vypracovaní napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd plne stotožnil a ako na správne na ne
poukazuje.

Pokiaľ obhajca obžalovaných namietal nesprávne označenie miesta, kde malo dôjsť k skutku, je
potrebné uviesť, že v skutku napadnutého rozsudku je síce nesprávne uvedená ulica vo svojom
pomenovaní, avšak následné označenie miesta a to popisným číslom, uvedením mesta, ako aj presného
miesta, teda že sa to malo stať medzi obchodným domom Z. a kozmetickým salónom S., nerobia
miesto skutku zameniteľným, tak ako to uvádzal obhajca. Ide o zrejmú nesprávnosť, ktorá bola už

pri vyhlasovaní napadnutého rozsudku súdom I. stupňa, avšak nejde o také pochybenie, ktoré by
spochybňovalo skutok ako taký. Súd I. stupňa na základe vykonaného dokazovania správne ustálil
skutkové závery a dospel k správnym právnym záverom, teda že obaja obžalovaní naplnili zákonné
znaky lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. a to spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák.
Pri úvahách o druhu trestu ako aj jeho výmere, súd I. stupňa správne vychádzal z kritérií uvedených

v ustanovení § 34 Tr. zák. Správne zisťoval existenciu tak poľahčujúcich ako aj priťažujúcich okolností
uvedených v § 36 a § 37 Tr. zák., pričom správne u oboch obžalovaných zistil len existenciu priťažujúcej
okolnosti uvedenej v § 37 písm. m/ Tr. zák., teda že obžalovaní boli už za trestný čin odsúdení
a to poukazujúc predovšetkým na odpis z registra trestov, ako aj na jednotlivé rozhodnutia súdov
konajúcich o predchádzajúcich trestných veciach. Odvolací súd poukazuje na správne závery súdu

I. stupňa aj ohľadom ukladaných trestov obžalovaným. V prípade obžalovaného B. súd I. stupňa
správne poukázal na to, že skutku sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a krátko
po vykonaní nepodmienečného trestu odňatia slobody s tým, že keďže u tohto obžalovaného zistil len
existenciu jednej priťažujúcej okolnosti, správne upravoval zákonom stanovenú trestnú sadzbu aj v
zmysle ustanovenia § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. a tak správne aj ukladal trest odňatia slobody vo výmere

4 rokov 8 mesiacov. Iný druh trestu ako trest nepodmienečný v prípade obžalovaného ani podľa názoru
odvolacieho súdu neprichádzal do úvahy.
U obžalovaného J. L. súd I. stupňa taktiež správne zistil len existenciu jednej priťažujúcej okolnosti
s tým, že správne poukázal na predchádzajúce odsúdenia obžalovaného a správne poukázal aj na
skutočnosť, že obžalovaný bol podmienečne prepustený dňa 22.08.2020 z výkonu trestu, ktorý mu bol

uložený trestným rozkazom Okresného súdu Levice zo dňa 29.09.2014 sp. zn. 2T/125/2013.
Odvolací súd sa stotožnil aj so zaradením oboch obžalovaných na výkon uložených trestov do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pričom aj v tomto poukazuje na správne závery súdu
I. stupňa uvádzané v písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku.
Odvolací súd dospel k záveru, že v prípade obžalovaných neboli porušené žiadne zásady trestného

konania, tak ako to namietali obaja obžalovaní v písomnom odôvodnení odvolania.
Čo sa týka námietky obžalovaných, že rozsudok súdu I. stupňa nebol písomne vypracovaný v zákonom
stanovenej lehote desiatich dní od jeho vyhlásenia, v tomto smere odvolací súd poukazuje na žiadosť
zákonnej sudkyne o predĺženie lehoty na vypracovanie rozsudku, kde sú uvedené dôvody, pre ktoré
nebolo možné písomne vypracovať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, pričom na tejto žiadosti

je uvedený súhlas predsedu súdu Okresného súdu Levice. Odvolací súd nemá dôvod spochybňovať
závažnosť dôvodov, pre ktoré nebolo možné vypracovať napadnutý rozsudok v písomnej forme, tak ako
to namietali obaja obžalovaní.

S poukazom na všetky hore uvedené skutočnosti, odvolací súd zamietol odvolanie obžalovaných ako

nedôvodné.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.