Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 30, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/80/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119011479
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ing. JUDr. Milan Husťák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7119011479.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr. Milana Husťáka a sudcov
JUDr. Miroslava Osifa a JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 31.
marca 2022, v trestnej veci proti obžalovanému C. Y., pre prečin ublíženia na zdraví § 158 Tr. zák., o
odvolaní obžalovaného a poškodenej N. M. proti rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 4T/53/2019
zo dňa 9. 9. 2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. zamieta odvolanie obžalovaného C. Y. a poškodenej N. M..

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 9.9.2021 sp. zn. 4T/53/2019 bol obžalovaný C. Y. uznaný
za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

v Y. dňa 09.02.2019 v čase okolo 22:45 hod. pred obytným blokom na ulici I. X ponechal svojho psa

rasy G. bez náhubku a tento zaútočil na psa N. M., ktorá sa snažila svojho psa chrániť, pričom ju pes
obvineného pohrýzol a spôsobil jej zranenia, a to otvorenú zlomeninu hlavičky V. záprstnej kosti pravej
rukyshryznouranounapravejrukemedziIV.aV.záprstnoukosťouveľkosticca0,5cm,menšouhryznou
ranou na lakťovej strane pravej ruky v oblasti V. záprstnej kosti veľkosti do cca 0,5 cm, opuch koncového
článku palca pravej ruky a opuch V. záprstnej kosti s dobou liečenia a sťaženia obvyklého spôsobu života
v trvaní do 6 týždňov, čím obvinený porušil dôležitú povinnosť uloženú mu ako osobe, ktorá vedie psa

ustanovením § 4 ods. 1 zákonom č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov,
spočívajúcu v povinnosti predchádzať tomu, aby pes útočil, alebo iným spôsobom ohrozoval človeka
alebo zvieratá.

Za to bol obžalovanému C. Y. podľa § 158, § 60 ods.1, ods.2, § 38 ods.2 Tr.zák. uložený peňažný trest
vo výške 400,- (štyristo) EUR.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. súd pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený
ustanovil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) mesiaca.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd zaviazal obžalovaného, aby poškodenej N. M., T.. X. X. XXXX, U. H. Y.,
I. X uhradil škodu - bolestné vo výške 1.145,- (tisícstoštyridsaťpäť) EUR.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd poškodenú N. M., T.. X. X. XXXX, U. H. Y., I. X so zvyškom nároku na
náhradu škody čo sa týka spoločenského uplatnenia a náhrady trov právneho zastúpenia odkázal na
civilný proces.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie obžalovaný C. Y. a poškodená N.

M..V písomných dôvodoch podaného odvolania obžalovaný C. Y. uviedol, že napadnutý rozsudok
Okresného súdu Košice I trpí vadami, a preto je nutné ho zrušiť a vo veci opätovne rozhodnúť. Okresný
súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Napadnutý rozsudok nie

je vecne správny. Skutočný priebeh udalostí nekorešponduje s opisom v napadnutom rozsudku, na
základe čoho došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu.

Podľa ustanovenia § 2 ods. 10 Trestného poriadku „Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby
bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na ich

rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obžalovanému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.“

Už v prípravnom konaní orgány činné v trestnom konaní objasňovali iba okolnosti svedčiace proti

obžalovanému C. Y., neobjasňovali však a nezaoberali sa okolnosťami svedčiacimi v jeho prospech
a v oboch smeroch nevykonali dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie a v tomto
pokračoval aj prvostupňový súd. Orgány činné v trestnom konaní, Odbor poriadkovej polície, Obvodné
oddelenie Policajného zboru Ť. akceptovali zmenu výpovede poškodenej N. M. dňa 21.2.2019, ktorá
sa diametrálne a podstatným spôsobom odlišovala od jej prvej výpovede zo dňa 16.2.2019. Zmenu

výpovede poškodená odôvodnila „odstupom času“ pričom išlo iba o časové rozpätie päť dní a
skutočnosťou, že bola poškodená v šoku, pričom skutok sa stal dňa 9.2.2019, nie v deň jej výpovede,
preto argumenty poškodenej považujeme za účelové. Poukazuje na jednotlivé výpovede poškodenej,
ktoré sa odlišujú v opise, akým spôsobom poškodená bránila svojho psa. Uvádzané rozpory neboli
odstránené ani prvostupňovým súdom.

Obhajoba považuje výpoveď poškodenej zo dňa 16.2.2019 za pravdivú. Poškodená uviedla, že sa
snažila svojho psa oddeliť od psa obžalovaného, ale v tom jej bránil pes obžalovaného. Poškodená
zovrela nohami útočiaceho psa a ľavou rukou ho bila po papuli. Následne poškodená chcela útočiacemu
psovi otvoriť papuľu a vyslobodiť svojho psa, čo sa jej aj podarilo no následne sa pes zahryzol do

jej pravej ruky. Poškodenej útok na psa obžalovaného malo za následok vystupňovanie agresivity
psa obžalovaného, ktorý bránil seba a svojho majiteľa - obžalovaného. Uvádzané závery znaleckého
posudku popisujúce zranenia poškodenej, ktoré zodpovedajú popisu poškodenej a ktoré vznikli
uhryznutím psa, nemali byť vyhodnotené v neprospech obžalovaného. Zranenia, ktoré poškodená
utrpela vznikli uhryznutím psa a neboli spôsobené konaním obžalovaného, ale nezodpovednosťou

samotnej poškodenej. Zranenie ruky si zapríčinila svojím nerozvážnym a nezodpovedným správaním.
Bola to práve poškodená, ktorá porušila ustanovenia Zákona č. 282/2002 Z. z. ktorým sa upravujú
niektoré podmienky držania psov. Nestotožňuje ani s výrokom o povinnosti nahradiť poškodenej škodu z
titulu bolestného v sume 1.145,- EUR vyčíslené znalcom v znaleckom posudku. Čo sa týka uplatneného
nároku na náhradu škody z titulu spoločenského uplatnenia a náhrady trov právneho zastúpenia,

okresný súd podľa § 288 ods. 2 Tr. por. poškodenú odkázal na civilný proces.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti obžalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na opätovné konanie a rozhodnutie, resp. aby odvolací súd v
zmysle ustanovenia § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám rozhodol a obžalovaného spod obžaloby

prokurátora oslobodil z dôvodu, že vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne a nespochybniteľne
preukázané, že obžalovaný svojím konaním naplnil pojmové znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa §
158 Trestného zákona tak po objektívnej, ako aj subjektívnej stránke.

Z podaného odvolania poškodenej N. M. odôvodneného prostredníctvom splnomocnenca poškodenej

vyplýva, že s rozhodnutím prvostupňového súdu sa nemožno stotožniť z nasledovných dôvodov. V
predmetnom konaní, bolo preukázané, že škodu spôsobil obžalovaný z nedbanlivosti. Prvostupňový
súd mal obžalovaného zaviazať k povinnosti nahradiť škodu nie len z titulu bolestného, ale z
titulu sťaženého spoločenského uplatnenia. Konajúci súd nijakým spôsobom neodôvodnil, čo má na
mysli pod pojmom „rozpor s niektorými tvrdeniami poškodenej“ iba to skonštatoval, bližšie svoje

úvahy neodôvodnil, čo má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Poukazuje, že na uplatnenie
sťaženého spoločenského uplatnenia je potrebný lekársky posudok, v ktorom posudzujúci lekár určí
podľa sadzieb bodového hodnotenia klasifikáciu poškodenia na zdraví. Výška bodového ohodnotenia
nie je právnou otázkou, ale výlučne odbornou otázkou v príslušnom odbore. Znalec je viazaný bodovýmohodnotením na základe príloh uvedených v zákone č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade
za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré sú vyhodnotením zdravotného poškodenia v zmysle
lekárskeho posúdenia. V lekárskom posudku bola ustálená predmetná hodnota, a preto výška sťaženia

spoločenského uplatnenia nie je sporná.

Podľa § 5 ods. 1 zákona 437/2004 Z.z. „pri určení výšky náhrady za bolesť a určení výšky náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť aj SSU
ohodnotilo v lekárskom (znaleckom) posudku“. Za rok 2020 predstavuje 2% z priemernej mesačnej

mzdy hodnotu 21,84 EUR. Počet bodov vyčíslených posudzujúcim lekárom predstavuje 510 bodov, čo
v peňažnom vyčíslení predstavuje sumu 11.138,40 EUR.

V zmysle vyššie uvedeného poškodená navrhla, aby odvolací súd zrušil výrok o náhrade škody a
rozhodol tak, že súd uloží obžalovanému v odsudzujúcom rozsudku povinnosť uhradiť poškodenej
škodu z titulu bolestného vo výške 1.142,- EUR a titulom sťaženého spoločenského uplatnenia vo výške

11.139,- EUR a trov právneho zastúpenia vo výške 1.787,56 EUR.

Na podklade takto podaných odvolaní odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného a

poškodenej nie je dôvodné.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami
Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre
rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel

tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne a
zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj obhajobou

obžalovaného.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal
žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a keďže sa so závermi okresného súdu stotožňuje, tak na ne

ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.

Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle
ktorej rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle tohto
právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav a na právny rozbor a

právny záver okresného súdu o vine obžalovaného.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal rozsiahle dokazovanie a podľa názoru krajského súdu
vykonané dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnom súhrne správne a zákonne odôvodnil a v tomto smere
krajský súd nezistil žiadne pochybenie zo strany okresného súdu.

Okresný súd v napadnutom rozsudku veľmi podrobne rozviedol, z akých usvedčujúcich výpovedí a
znaleckého posudku vychádzal a dospel k záveru, že skutok sa stal a že ho spáchal obžalovaný tak,
ako to okresný súd uviedol vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Aj krajský súd si osvojil závery okresného súdu a tu poukazuje na samotnú výpoveď obžalovaného
ako v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní, ktoré okresný súd v napadnutom rozsudku
podrobne rozviedol. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný C. Y. porušil dôležitú povinnosť
vyplývajúcu z ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky
držania psov.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie a dôsledne sa zaoberal obhajobou
obžalovaného, ktorý popieral spáchanie skutku v podstate v tom smere, že jeho pes nezaútočil na psa
poškodenej ale naopak, bol to pes poškodenej, ktorý zaútočil na psa obžalovaného. Zranenia, ktorépoškodená utrpela si spôsobila svojím zavinením a to tým, že rukou bila psa obžalovaného po hlave,
čo vyústilo do jej uhryznutia.

Z dikcie ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 282/2002 Z. z. vyplýva, že vodiť psa mimo chovného priestoru
alebo zariadenia na chov môže len osoba, ktorá je fyzicky a psychicky spôsobilá a schopná ho ovládať
v každej situácii, pričom je povinná predchádzať tomu, aby pes útočil alebo iným spôsobom ohrozoval
človeka alebo zvieratá a zabraňovať vzniku škôd na majetku, prírode a životnom prostredí, ktoré by pes
mohol spôsobiť.

Podľa ods. 2 citovaného zákona vodiť nebezpečného psa mimo chovného priestoru alebo zariadenia
na chov môže len osoba, ktorá je plne spôsobilá na právne úkony. Na verejnom priestranstve musí mať
nebezpečný pes nasadený náhubok.

Podľa ods. 3 citovaného zákona za psa vždy zodpovedá držiteľ psa alebo osoba, ktorá psa vedie alebo

nad psom vykonáva dohľad.

Nebezpečným psom sa podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 282/2002 Z. z. sa rozumie každý pes, ktorý
pohrýzol alebo poranil človeka bez toho, aby bol sám napadnutý alebo vyprovokovaný, ak sa nepoužil
v nutnej obrane alebo v krajnej núdzi.

Okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní znalecké dokazovanie znalcom z odboru Zdravotníctvo a
farmácia, odvetvie Chirurgia - traumatológia I.. F.T. G., C.., so závermi ktorého sa krajský súd stotožňuje
atovrozsahukonštatovanýchzranení,určeniabodovéhoohodnotenia,vrátanezáveru,žeupoškodenej
nebol závažným spôsobom narušený obvyklý spôsob života.

Z týchto dôvodov preto krajský súd neakceptoval obhajobu obžalovaného a to aj z dôvodu, že to
bol pes obžalovaného, ktorý nepochybne spôsobil zranenia poškodenej. Podstatnou skutočnosťou
pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti majiteľa psa je zabezpečiť také opatrenia, ktoré vylúčia
akúkoľvek možnosť psa zaútočiť (ohroziť) na inú osobu alebo zviera.

Okresný súd veľmi podrobne vykonal dokazovanie aj k spôsobenému následku a to ujme na zdraví
poškodenejaajpodľanázorukrajskéhosúdubezakýchkoľvekpochybnostíbolopreukázané,žekonanie
obžalovaného jednoznačne preukazuje, že túto svoju povinnosť nesplnil a došlo k útoku jeho psa na
psa poškodenej, ako aj na samotnú poškodenú.

Uložený peňažný trest vo výške 400,- (štyristo) EUR je aj podľa názoru krajského súdu dostatočný, a to
z hľadiska tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie.

V prípade, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený v súlade so zákonom je ak

výrok, ktorým okresný súd podľa § 57 ods.3 Tr.zák. ustanovil náhradný trest odňatia slobody v trvaní
1 (jedného) mesiaca.

Nezistiac žiadne pochybenie okresného súdu ani vo vzťahu k výroku o náhrade spôsobenej škody,
krajský súd postupom podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného C. Y. a poškodenej N. M. ako

nedôvodné zamietol.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.