Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Friday, July 3, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 8C/46/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411203643
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Rihák

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2015:1411203643.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudcom, JUDr. Karolom Rihákom, v právnej veci žalobcu: Klepáč - združenie

pre ôsmy mlyn na Vydrici, o.z., Cesta mládeže 5, Bratislava, IČO: 30 867 002, zastúpený JUDr. Ľubomír
Schweigfoher, advokát, Šafárikovo nám. 2, 811 02 Bratislava, IČO: 31782809, proti žalovanému: R.. O.
M., H. XX, XXX XX Z., zast. Schwarz advokáti s.r.o., Tbiliská 25, 831 06 Bratislava, IČO: 36 858 285,
o zaplatenie 195 528,78 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania ako aj trov právneho zastúpenia vo výške

5.964,71 eura na účet právneho zástupcu žalovaného číslo: IBAN: M XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,
vedenom vo O., a.s. do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodný žalobca p. L. B., sa žalobou došlou tunajšiemu súdu dňa 17.03.2011 domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného k zaplateniu sumy 195.528,78 eura spolu s úrokmi z omeškania odo dňa 25.06.2008.
Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe ústne uzatvorenej zmluvy o dielo medzi spoločnosťou RRK,
s.r.o. a žalovaným začala táto spoločnosť rekonštruovať nehnuteľnosť - stavbu so súpisným číslom 5
postavenej na pozemku s parc. č. XXXXX teda O.. W. N.. Dňa 27.11.2006 vyzvala spoločnosť RRK,
s.r.o. žalovaného na prevzatie diela, pričom bol dohodnutý termín na deň 04.12.2006. V tento deň sa

aj uskutočnilo prevzatie a odovzdanie diela, pričom pri prevzatí diela bolo dohodnuté zaplatenie úhrady
za zrealizované dielo až v období 2008/2009. Následne dňa 10.06.2008 bola vystavená spoločnosťou
RRK, s.r.o. faktúra č. 02100608 vo výške 195.528,78 eura. Uvedená faktúra nebola do dňa podania
žaloby zaplatená.

Spoločnosť Valtrading, s.r.o. (nový obchodný názov spoločnosti RRK, s.r.o.) postúpila zmluvou o
postúpení pohľadávky zo dňa 11.02.2010 svoju pohľadávku na p. L. B.. Skutočnosť o postúpení

pohľadávky bola žalovanému oznámená dňa 12.02.2010. Vzhľadom na nezaplatenie uvedenej faktúry
žalovaným si pôvodný žalobca uplatnil svoj nárok podanou žalobou.

Na pojednávaní konanom dňa 09.01.2015, právny zástupca žalobcu doručil súdu návrh na zmenu
účastníka konania na strane žalobcu, nakoľko dňa 15.12.2014 došlo zmluvou o postúpení pohľadávky
k jej postúpeniu na súčasného žalobcu. Súd pripustil zmenu účastníka konania uznesením zo dňa
10.02.2015 č.k. 8C/46/2012-302.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 25Ro/427/2011-23 zo dňa 16.06.2011, voči ktorému podal
žalovaný odpor.Následne, dňa 15.11.2011 bol súdu doručený návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým malo
byť žalovanému zakázané nakladať s nehnuteľnosťou nachádzajúcou sa v katastrálnom území X., v
obci Z. - mestská časť X., v okrese Z. IV, zapísanou na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Správou

katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu ako byt č. 6, na ulici H., číslo vchodu XX v Z., na X.p. bytového
domu súp. č. XXXX postaveného pozemkoch, parcelách registra „C parc. č. XXXX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 191 m2, parc. č. XXXX - zast. plochy a nádvoria o výmere 190m2, parc. č. XXXX
- zast. plochy a nádvoria o výmere 190m2, parc. č. XXXX - zast. plochy a nádvoria o výmere 192 m2
a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 6483/248243 na spoločných častiach a zariadeniach byt. domu súp.

č. XXXX a na pozemkoch, parcelách registra „C“ parc. č. XXXX- zastavané plochy a nádvoria o výmere
191 m2, XXXX - zast. plochy a nádvoria o výmere 190m2, XXXX - zast. plochy a nádvoria o výmere
190m2 a XXXX - zast. plochy a nádvoria o výmere 192 m2, kat. úz. X., až do právoplatnosti rozhodnutia
súdu vo veci samej.

Súd o podanom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia rozhodol uznesením č.k.

25Ro/427/2011-58, ktorým požadované predbežné opatrenie nariadil. Voči nariadenému predbežnému
opatreniu sa odvolal žalovaný odvolaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 20.01.2012. Na základe
podaného odvolania, Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd rozhodol uznesením č. k.
3Co/74/2012-89 tak, že napadnuté uznesenie potvrdil.

Dňa 10.02.2015 bolo súdu doručené písomné podanie žalovaným, ktoré podľa obsahu súd vyhodnotil
ako námietku premlčania. Námietku premlčania vzniesol žalovaný prostredníctvom svojho právneho
zástupcu aj na pojednávaní konanom 11.02.2015. Námietku premlčania žalovaný odôvodnil tým, že
údajné dielo malo byť dodané v decembri roku 2006, konkrétne 04.12.2006, kde z odovzdávajúceho
protokolu malo vyplynúť, že úhrada za takéto údajné dielo bude uskutočnená v rokoch 2008/2009.

Uviedol, že sa premlčuje právo, ktoré sa neuplatnilo v trojročnej premlčacej lehote, takže ak by aj išlo
o zmluvu o dielo medzi účastníkmi konania, dodaním diela vzniká zhotoviteľovi nárok na zaplatenie
ceny za dielo. Nakoľko samotné vystavenie faktúry nie je relevantným právnym úkonom kreujúcim
nejaké dodatočné práva, ktoré by znižovali alebo vylučovali plynutie premlčacej lehoty, premlčacia doba
uplynula dňa 05.12.2009, teda tri roky po dni kedy malo byť dielo odovzdané. Ak by aj z dôvodu

právnej istoty uvažoval o začiatku plynutia premlčacej lehoty nie od riadneho odovzdania diela, ale až
od momentu kedy sa cena za dielo stala splatnou, t.j. kedy zhotoviteľ mohol požadovať úhradu ceny za
dielo,ztohosamotnéhoodovzdávajúcehoprotokoluvyplýva,žežalobcatakmoholurobiťuž01.01.2008,
čím k premlčaniu došlo uplynutím 01.01.2011, avšak samotný návrh bol podaný až 17.03.2011. t. j. po
uplynutí premlčacej lehoty.

K vznesenej námietke premlčania sa vyjadril žalobca písomnými podaniami z 18.03.2015 a 25.06.2015.
Z uvedených podaní žalobcu vyplýva, že podaná námietka premlčania je nedôvodná, nakoľko zmluvné
strany si dohodli splatnosť ceny na neskoršie obdobie. Ak by pripustili názor žalovaného, zhotovitelia v
zmluvných vzťahoch založených zmluvami o dielo by boli povinní žiadať zaplatenie ceny diela okamžite

po odovzdaní diela a nie v čase splatnosti ceny diela, ktorú si dohodli s druhou zmluvnou stranou.
V prvom rade na tomto mieste žalobca poukazuje na ustanovenie § 634 ods. 2 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len „Občiansky zákonník'), v zmysle ktorého „ak nie
je dohodnuté inak, platí sa cena až po skončení diela,'' Zákon na tomto mieste umožňuje zmluvným
stranám dohodnúť sa na čase, kedy má byť cena za dielo uhradená, splatnosť ceny sa teda určuje

v prvom rade dohodou zmluvných strán (ak nie je dohodnuté inak). Žalobca podpísal dňa 26.04.2006
objednávku, v zmysle ktorej požiadal na základe osobného stretnutia a dohovoru spoločnosť RRK
s.r.o., ako zhotoviteľa o vykonanie stavebných prác na stavbe VIII. mlyna Klepáč. V objednávke je
písomne uvedený rozsah prác, ktoré mal zhotoviteľ vykonať a taktiež termín začatia prác na diele. Na
základe akceptácie objednávky a ústneho dojednania podstatných náležitostí zmluvy o dielo (rozsah

prác, termín ukončenia, cena diela, spôsob úhrady ceny za dielo a čas úhrady ceny za dielo) bola
zmluva o dielo uzavretá. Zhotoviteľ spoločnosť RRK s.r.o. vykonávala všetky práce na diele v zmysle
projektovej dokumentácie, predloženej odporcom Ing. O. M., tento si práce osobne kontroloval, riadil a
usmerňoval. V čase uzavierania zmluvy o dielo nebolo možné určiť presný dátum dokončenia stavby
VIII. mlyna Klepáč, avšak už v tom čase mali zmluvné strany vedomosť o predpokladanom čase

dokončenia stavby v rokoch 2008/2009, preto bola splatnosť ceny za dielo pri uzatváraní zmluvy určená
k tomuto termínu. Dohoda o splatnosti ceny za dielo bola výlučne vo sfére dispozície zmluvných strán,
pričom úvahy o synalagmatickom vzťahu a o možných splatnostiach prezentovaných žalovaným nie sú
dohodou zmluvných strán. V tomto prípade síce neexistovala písomná zmluva, avšak na preberacom aodovzdávacom protokole je jasne zachytená vôľa zmluvných strán, ktoré ponechávajú úhradu ceny za
zrealizované dielo až na obdobie rokov 2008 a 2009. Pokiaľ žalovaný poukazuje na to, že premlčanie je
kvalifikované uplynutie času, ktorého následkom je nemožnosť veriteľa domáhať sa premlčania práva

súdnou cestou a pokiaľ dlžník vznesie námietku premlčania, je nutné zvlášť zdôrazniť, že iba dôvodne
vznesená námietka premlčania v konaní začatom po uplynutí premlčacej doby, môže vyvolať účinky
nepriznania práva v súdnom konaní. V tomto prípade žalovaný vzniesol námietku premlčania absolútne
nedôvodne po piatich rokoch súdneho konania. Pohľadávka žalobcu na zaplatenie ceny diela nie je a
nemôže byť premlčaná, keďže faktúra č. 02100608 za vykonané dielo, bola vystavená dňa 24.06.2008

v súlade s dohodou zmluvných strán, po dokončení celej stavby VIII. mlyn Klepáč, na ktorej vykonala
spoločnosť RRK s.r.o. fakturované práce a návrh na začatie súdneho konania bol podaný pred uplynutím
premlčacej doby. V zmysle odovzdávacieho a preberacieho protokolu zo dňa 04.12.2006 sa žalobca
a žalovaný preukázateľne dohodli na čase splatnosti ceny za dielo, ktorý určili k predpokladanému
dokončeniu celej stavby VIII. mlyn Klepáč v rokoch 2008/2009.

Podľaprávnehonázoružalovaného,akjevdohodezmluvnýchstránobsiahnutejvprotokoleoodovzdaní
a prevzatí diela ako termín fakturácie ceny za dielo uvedený rok 2008/2009, bola spoločnosť RRK
s.r.o. povinná vystaviť faktúru dňa 01.01.2008. Tento právny názor žalovaného nepovažuje žalobca za
správny. Uvedená dohoda zmluvných strán neznamená povinnosť spoločnosti RRK s.r.o. fakturovať
cenu za dielo už dňa 01.01.2008, ale právo vystaviť faktúru v období od 01.01.2008 do 31.12.2009.

Čas plnenia - zaplatenie ceny za dielo zo strany žalovaného ako dlžníka bol určený dohodou zmluvných
strán a tieto si splatnosť dojednali v určitom období, pričom kedykoľvek, počas uvedeného obdobia
mohla spoločnosť RRK s.r.o. ako veriteľ faktúru vystaviť, pričom dátum fakturácie ako aj jej splatnosť
bola účastníkmi zmluvy o dielo odsúhlasená. Posledný deň, kedy žalobca mohol svoje práce odporcovi
fakturovať bol 31.12.2009.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má žalobca za to, že námietka premlčania vznesená
žalovaným je absolútne nedôvodná, irelevantná a v rozpore s dobrými mravmi, pričom zdôrazňuje, že
jeho pohľadávka zo zmluvy o dielo, fakturovaná faktúrou č. 02100608, nie je premlčaná.

Podľa § 100 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva
s výnimkou vlastníckeho práva.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 634 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak nie je dohodnuté inak, platí sa cena až po skončení diela.
Ak sa však dielo vykonáva po častiach alebo ak vyžaduje vykonanie diela značné náklady, je ten, komu

bolo zadané, oprávnený požadovať už počas vykonávania diela od objednávateľa primerané preddavky.

Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, súd vykonal dokazovanie len vo vzťahu k vznesenej
námietke a dospel k záveru, že námietka premlčania je podaná dôvodne uplatnený nárok nie je možné
z tohto dôvodu priznať (bez skúmania a dokazovania samotného nároku z pohľadu hmotného práva)

a žalobu bolo nutné zamietnuť.

Žalovaný považoval samotný nárok uplatnený žalobcom za sporný. Žalobca preukazoval svoj nárok
ústne uzatvorenou zmluvou o dielo, medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaného. Nárok žalobca
preukazoval písomnými listinami - objednávkou zo dňa 26.04.2006, výzvou na prevzatie diela zo dňa

27.11.2006, odovzdávacím a preberacím protokolom zo dňa 04.12.2006 a faktúrou zo dňa 10.06.2008
s dátumom splatnosti 24.06.2008.

Tak ako uviedol žalobca, odhliadnuc od samotnej spornosti uplatneného nároku, ak bolo dielo vykonané,
bolo odovzdané žalovanému 04.12.2006. Z preberacieho protokolu vyplýva, že neboli na diele žiadne

vady ani nedorobky. Tým pádom je zrejmé, že dielo malo byť odovzdané riadne podľa objednávky.

Jepravdou,žesplatnosťcenyzadielo,akniejedohodnutéinakažposkončenídiela.Inúsplatnosťmôže
ustanoviť zmluva. Zo zákonného ustanovenia § 634 ods. 2 Občianskeho zákonníka zjavne vyplýva,že zmluvou možno dohodnúť aj skoršiu splatnosť ceny za dielo ako po skončení diela. Skončením
diela sa rozumie odovzdanie bezvadného diela. V prejednávanej veci, zo žalobcom predloženého
preberacieho protokolu vyplýva, že dielo bolo bez vád odovzdané 04.12.2006. Z uvedeného rezultuje

záver, že medzi účastníkmi je v podstate nesporné, že sa mala platiť cena až po skončení diela, nie skôr.
Žalovaný argumentoval, že pohľadávka nemôže byť premlčaná tým, že v preberacom protokole mala
byť dohodnutá úhrada za zrealizované dielo pri dokončení stavby VIII. mlynu Klepáč v roku 2008/2009

Pre posúdenie vznesenej námietky premlčania bolo teda rozhodujúce ustálenie začatia plynutia

premlčacej doby, teda kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Súd nemohol považovať vetu v
preberacom protokole o dohode na úhrade za zrealizované dielo pri dokončení stavby VIII. mlynu
Klepáč v roku 2008/2009 za dohodu, ktorá by mohla mať vplyv na začiatok plynutia premlčacej doby.
Uvedené ustanovenie nemôže považovať ani za dohodu o zaplatení diela v zmysle § 634 ods. 2
Občianskeho zákonníka, nakoľko preberací protokol nie je zmluvou, ktorá by mohla dohodnúť splatnosť
ceny, preberací prokotol je dokladom o prebraní diela na základe skôr uzatvorenej zmluvy. Určenie

úhrady za zrealizované dielo v roku 2008/2009 je nejasným, neurčitým ustanovením, bez vplyvu na
posúdenie vznesenej námietky premlčania. Na tomto mieste nemožno neuviesť aj zákonnú povinnosť
zhotoviteľa vystaviť faktúru podľa § 73 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty do 15 dní
odo dňa dodania tovaru alebo služby. Takže tvrdenie žalobcu, že mal právo vystaviť faktúru v období od
01.01.2008 do 31.12.2009 je právne neudržateľné.

Premlčanie ako kvalifikované plynutie času na uplatnenie práva je v zákone presne špecifikované
začiatkom plynutia - odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, ako aj jeho trojročnou dĺžkou. V
prejednávanej veci má súd za to, že žalobca mohol svoje právo voči žalovanému deň po dni keď došlo
k odovzdaniu diela, teda 05.12.2006. Takto začiatkom vymedzená doba potom uplynula 05.12.2009.

Súd nijakým spôsobom nespochybňuje právo strán zmluvy o dielo dohodnúť si spôsob platby za
vykonané dielo, avšak ak jedna zo zmluvných strán namietne premlčanie, súd sa musí primárne
zaoberať otázkou premlčania.

Ak by aj súd pripustil, že určenie úhrady za zrealizované dielo pri dokončení stavby VIII. mlynu
Klepáč v roku 2008/2009 uvedené v preberacom protokole je účinnou dohodou zmluvných strán pre
posúdenie otázky premlčania, tak premlčacia doba by začala plynúť 01.01.2008, keď si žalobca (právny
predchodca) mohol svoje právo uplatniť na súde, táto doba by potom uplynula 01.01.2011. Žaloba však
bola na súd podaná 17.03.2011, teda zjavne aj po týmto spôsobom určenej premlčacej dobe.

Tvrdenia žalobcu, že bolo na ňom, kedy si v priebehu rokov 2008/2009 faktúrou uplatní voči žalovanému
svoj nárok, čím by sa mal podľa jeho názoru posunúť začiatok plynutia premlčacej doby, je vzhľadom
na kogentnosť ustanovení § 100 a § 101 a nasl. Občianskeho zákonníka sú zjavne nesprávne. Ak by
súd takúto argumentáciu prijal, premlčacia doba v tomto prípade by mala uplynúť 31.12.2012, teda tri

roky od konca 2009, pričom dielo bolo dodané 04.12.2006.

Vzhľadom na účinne vznesenú námietku premlčania, musel súd žalobu zamietnuť a zaviazať žalobcu
k náhrade trov právneho zastúpenia žalovaného.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi,
ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Keďže bol žalovaný v spore v plnom
rozsahu úspešný, priznal mu súd náhradu trov konania. Trovy konania žalovaného spočívajú v trovách
právneho zastúpenia. Náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za podaný

odpor nebolo možné žalovanému priznať, nakoľko k úhrade tohto poplatku zo strany žalovaného
nedošlo. Trovy právneho zastúpenia súd vyčíslil v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z., za jeden úkon
právnej služby priznal sumu 811,65 eura (§ 10 ods. 1 vyhlášky).

Odmena bola v plnej výške priznaná za 6 úkonov právnej služby /(i) prevzatie a príprava zastúpenia, (ii)

písomné podanie na súd - odpor proti platobnému rozkazu, (iii) účasť na pojednávaní dňa 11.02.2015,
(iv) účasť na pojednávaní dňa 20.03.2015, (v) účasť na pojednávaní dňa 29.04.2015 a (vi) účasť na
pojednávaní dňa 03.07.2015/ v celkovej výške 4.869,90 eura. Vo výške 1 , t.j. 405,83 eura (§ 13a ods.
2 písm. b) vyhlášky), bola odmena priznaná za 1 úkon právnej služby, a to odvolanie voči predbežnémuopatreniu zo dňa 16.01.2012. Vo výške 1, t.j. 202,91 eura (§ 13a ods. 4 veta druhá vyhlášky) bola
odmena priznaná za 3 úkony právnej služby a to účasť na pojednávaniach dňa 13.02.2013, 12.12.2014
a 09.01.2015, v celkovej výške 608,73 eura.

Naopak, za úkon označený ako „vyjadrenie odporcu k námietke zaujatosti sudcu vznesenej
navrhovateľom“súdnáhradutrovnepriznal,nakoľkopodľanázorusúdunejdeonáhradutrovpotrebných
na účelné bránenie práva. Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania je vždy povinný skúmať
účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom v konaní. Účelnosť je vlastnosť

procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak
vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto potrebné rozlišovať medzi právom
účastníka na právnu pomoc a nárokom na náhradu trov konania za poskytnutú právnu pomoc. Trovy
konania potrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok,
aj keď účastník má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba
posudzovať samostatne. Podanie, ktoré žalovaný označil ako „vyjadrenie odporcu k námietke zaujatosti

sudcu vznesenej navrhovateľom“ nie je možné podľa názoru konajúceho súdu kvalifikovať ako právnu
službu v zmysle § 14 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Podľa obsahu toto podanie nie je možné považovať
za podanie vo veci samej, nakoľko sa obmedzuje len na poukázanie účelovosti námietky zaujatosti
vznesenej voči osobe zákonného sudcu žalobcom na pojednávaní dňa 29.04.2015. Konajúcemu súdu
je postup podľa § 15a ods. 5 O.s.p. v spojení s § 14 ods. 3 O.s.p. známy a bol konajúcim súdom v konaní

realizovaný bez ohľadu na dotknuté vyjadrenie žalovaného. Predmetné podanie tak nemalo v konaní vo
vzťahukhodnotiacimúvahámsúdupriposudzovanískutkovoaprávnerelevantnýchaspektovtýkajúcich
sa merita prejednávanej veci žiaden význam, nebolo teda nevyhnutné pre úspech žalovaného vo veci.

V rámci trov právneho zastúpenia súd za jednotlivé úkony priznal režijný paušál: 2x 7,41 eura za úkony

v r. 2011, 1x 7,63 eura za úkon v r. 2012, 1x 7,81 eura za úkon v r. 2013, 1x 8,04 eura za úkon v r. 2014
a 5x 8,39 eura za úkony v r. 2015, spolu 80,25 eura.

Celková náhrada trov právneho zastúpenia žalovaného tak predstavuje sumu 5.964,71 eura. Hoci si
právny zástupca žalovaného uplatnil aj DPH vo výške 20% na trovy právneho zastúpenia, súd DPH na

trovy právneho zastúpenia nepriznal, nakoľko právny zástupca súdu nepredložil osvedčenie o registrácii
pre DPH tak terajšieho právneho zástupcu, ako ani právnych zástupcov zastupujúcich žalovaného v
skoršom priebehu konania (JUDr. Hebert, JUDr. Gara).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v

Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.):
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je možné podať návrh na jeho
výkon podľa Exekučného poriadku.