Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, March 30, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/153/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1390899787
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Harvancová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1390899787.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov

senátuMgr.AdelyUnčovskejaJUDr.JanyVlčkovej,vprávnejvecižalobcov:1/M..N.T.,T.XX.XX.XXXX,
H. H., I. XX, zastúpený JUDr. Peter Muríň, CSc., advokát, so sídlom Žarnovická č. 1, 831 06 Bratislava,
2/ M.. Ľ. Y., H. H., M. XX, X/ M.. N. R., H. H., F. XX, X/ M.. D. M., H. H., H. XX, X/ V.. C. Š., H. H., N. XX,
X/ M.. D. N., H. H., Č. XX, X/ M.. C. C., X.., H. H., G. XX, X/ M.. N. Y., H. H., W. X, žalobcovia 2/ až 8/
zastúpení JUDr. Petrom Muríňom, CSc., bytom Bratislava, Žarnovická 1, proti žalovanému: Slovenský
hydrometeorologický ústav, so sídlom v Bratislave, Jeseninova 17, IČO: 156884, zastúpený: JUDr.
Michal Mudrák, advokát, so sídlom Hurbanovo námestie 1, 811 06 Bratislava, o vyplatenie autorskej

odmeny, na odvolanie žalobcu 1/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 15.11.2011, č.k.
11C/145/1990- 738, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti, v ktorej bola žaloba žalobcu 1/ vo zvyšku
zamietnutá m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1/ úroky z omeškania vo výške 3 %
ročne zo sumy 1 194,98 eur od 18.10.1990 do 30.04.1995, úroky z omeškania vo výške 17,6% ročne
zo sumy 1 194,98 eur od 01.05.1995 do 01.06.2018 a vo zvyšnej zamietajúcej časti sa rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalovaný m á proti žalobcovi 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 96,26%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd rozhodnutím zo dňa 15.11.2011 č.k. 11C/145/1990-738 výrokom I uložil povinnosť
žalovanému zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 1 194,98 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo
zvyšku žalobu zamietol, výrokom II uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2/ sumu 1 062,21
eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol, výrokom III uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi 3/ sumu 863,04 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku
žalobu zamietol, výrokom IV uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 4/ sumu 663,88 eur, do troch

dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol, výrokom V uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi 5/ sumu 1 062,21 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu
zamietol, výrokom VI uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 6/ sumu 863,04 eur, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol, výrokom VII uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi7/sumu 663,88,dotrochdníodprávoplatnostirozsudkuavozvyškužalobuzamietol,výrokom
VIII uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 8/ sumu 265,55 eur, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom IX uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcom 1/

až 8/ spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 6 638,78 eur.

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 12, § 13 ods.1, § 17 ods.1, § 32 ods.1 zákona č.
35/1965 Zb. o literárnych, vedeckých a umeleckých dielach (ďalej „autorský zákon") a vecne tým, žemedzitýmnym rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 05.12.1994, č.k. 11C/145/1990-144
(právoplatným dňa 07.07.1995) bolo určené, že počítačové programy pre zariadenie ARMS vytvorené
žalobcami 1/ až 8/ v pracovnom pomere k žalovanému spĺňajú pojmové znaky autorského diela tak po

stránke tvorivej duševnej práce človeka, ako aj po stránke vyjadrenia v ľudskými zmyslami vnímateľnej
forme. Z pracovných náplní všetkých žalobcov u žalovaného, z odmeňovacích listov pre kolektívnu
a individuálnu prémiu žalobcov za roky 1988 a 1989 mal za preukázané, že ich povinnosťou bolo
podieľať sa na tvorbe programového vybavenia v oblasti meteorologickej interpretácie rádiolokačných a
družicových meraní. Súd prvej inštancie poukázal na konštatáciu v medzitýmnom rozsudku, že dôsledok

povahy spoluautorského diela ako diela jednotného a nedeliteľného stanovuje autorský zákon tým, že
autorské právo na dielo patrí všetkým spoluautorom spoločne a nedeliteľne. Spoločné a nedeliteľné
je napríklad právo s dielom nakladať, udeľovať súhlas s jeho použitím. Majetkové nároky a záväzky
spojené s použitím spoluautorského diela sú deliteľné a delia sa medzi spoluautorov podľa výšky
ich spoluautorských podielov. Žalobcovia v konaní určili výšku spoluautorských podielov v podaní
zo dňa 19.02.1991 nasledovne: žalobca 1/ -18 %, žalobca 2/ - 16 %, žalobca 3/ - 13%, žalobca

4/ -10 %, žalobca 5/ - 16 %, žalobca 6/ - 13%, žalobca 7/ - 10 % a žalobca 8/ - 4 % z výšky
autorskej odmeny. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom uvedeným v uznesení Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 27.04.2006, č.k. 3Co/343/2005-480, po doplnení dokazovania a zistení,
že žalobcovia boli vyslaní na inštalovanie programu do NDR ako pracovníci žalovaného dospel k
záveru, že dielo bolo dané na použitie žalovaným, ktorý bol oprávnený používať dielo vytvorené svojimi

zamestnancami a medzi žalobcami a žalovaným došlo k dohode o použití diela pre meteorologické
služby NDR. Neprihliadal na závery znaleckého posudku V.. N.
Z., nakoľko tento vo vyjadrení zo dňa 22.10.2002 uviedol, že jeho úlohou nebolo stanoviť autorskú
odmenu, ale vyjadriť sa k nej, nakoľko predmetom posudzovania nebola výlučne iba programová časť
systému ARMS, ale systém ako celok s prihliadnutím na vytvorenie matematicko-fyzikálneho modelu

a algoritmov v diele použitých. Ochranná autorská spoločnosť LITA vo vyjadrení zo dňa 03.02.2004
uviedla, že za šírenie diela mal autor, zamestnanec, podľa platného autorského zákona nárok na
autorskú odmenu a to určitým dohodnutým percentom z predajnej ceny počítačového programu. Súd
prvej inštancie vychádzal z hodnoty počítačového programu pre fungovanie ARMS určeného Znaleckým
posudkom č. 11/2010 zo dňa 24.06.2010, ktorý vypracovala znalecká organizácia Forenzná informatika

s.r.o., znalec z odboru elektrotechnika. Všeobecná hodnota aplikačného softvéru, ktorý bol dodaný do
NDR, konkrétne 4 kusy monolicencií k softvéru ARMS, bola stanovená metódou analógie, hodnota
bola znalcom odhadnutá k rozhodnému dátumu na úrovni 4.000.000 Kčs, s intervalom neistoty +-5 %.
Hodnotu zdrojových textov, vzhľadom k tomu, že neboli dodané, stanovil ako nulovú. V označenom
znaleckom posudku znalec uviedol, že na hodnotu počítačového programu nemá vplyv to, či bol alebo

nebol vytvorený v rámci plnenia pracovných úloh a ani to, na koho materiálnej základni bol vytváraný,
ale funkcionalita, licenčné podmienky, presnosť, súčinnosť, modifikovateľnosť, výkon, prenositeľnosť,
spoľahlivosť, schopnosť reakcie, rozšíriteľnosť, trhový potenciál, unikátnosť riešenia, garancia rýchleho
servisného zásahu, požiadavky trhu atď. To, či počítačový program bol, alebo nebol vytváraný v rámci
plnenia pracovných úloh, má vplyv na mieru návratnosti investície, na výšku podnikateľského rizika

a podobne, čím uvedené aspekty môžu významným spôsobom ovplyvniť výšku autorskej odmeny
za šírenie diela. Podľa odborného odhadu znalca, by sa hodnota autorskej odmeny, v prípade, ak
bol program vytvorený v rámci plnenia pracovných úloh žalobcov pre žalovaného a bol vytvorený
na materiálnej základni poskytnutej výhradne žalovaným, mala pohybovať v intervale 5 % - 17 % z
hodnoty počítačového programu (teda zo sumy 4.000.000 Kčs +- 5%) Podľa názoru znalca by 17 %

autorská odmena prináležala autorom v takom prípade, ak by výsledok ich činnosti bol trhom významne
žiadaný, bol by predpoklad ekonomicky efektívneho predaja licencií, investor by mal chránenú investíciu
neobmedzeným prístupom ku zdrojovým textom atď. Naopak, najnižšia hodnota z intervalu odhadnutých
podielov znaleckej odmeny z hodnoty diela, teda 5%, by podľa názoru znalca prináležala autorom za
dielo, ktorého úžitok pre vývojovú organizáciu je nízky, nie je predpoklad, že by bol projekt rentabilným a

vývojová organizácia by nedisponovala všetkými zdrojovými textami. Znalec uviedol, že systém ARMS
bol z ekonomického hľadiska neúspešný, náklady na jeho vývoj neboli ani zďaleka kryté výnosmi
z predaja licencií, vývojová organizácia nemala z vývoja softvéru ARMS žiadne dodatočné, teda ani
nehmotné výnosy a systém ARMS ( ktorého súčasťou bol aj softvér ARMS) trh neprijal. Pre žalovaného
bol softvér ARMS po zmene politického systému ekonomicky a hospodárne nevyužiteľný, tento sám

v rutinnej prevádzke nevyužíval a ani ho nemohol predávať. Z podkladov a výsledkov znaleckého
skúmania vyplynulo, že systém ARMS nebol v NDR nasadený do rutinnej prevádzky a je možné
konštatovať, že softvér ARMS s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote nepriniesol meteorologickej
službe bývalej NDR k rozhodnému dátumu (teda za obdobie od 17.11.1989 do 30.06.1990) kladnéekonomické úžitky. Z toho vyplýva, že posudzovaná verzia produktu v prostredí NDR, navyše bez
dodania zdrojových textov, nemala pre obstarávateľa žiadny význam a nedodaním zdrojových kódov
meteorologickej službe NDR bola znehodnotená ich investícia do systému ARMS. Súčasťou zmluvy

č. 426-9-1409 neboli licenčné podmienky navyše používatelia z NDR nemohli so systémom ARMS
neobmedzene nakladať, nemali zdrojové texty a preto by bolo sprevádzkovanie systému v inom ako
nainštalovanom prostredí možné iba z aktívnou súčinnosťou spoluautorov softvéru ARMS. Zohľadniac
uvedené sa súd prvej inštancie priklonil k záveru znalca, že autorská odmena za šírenie programu by
sa mala pohybovať na úplne spodnej strane odhadnutého intervalu, teda na úrovni 5 % z hodnoty

počítačového programu (5 % zo sumy 4.000.000 Kčs, čo predstavuje 200.000 Kčs). Keďže majetkové
právo na autorskú odmenu je deliteľné a žalobcovia si vyčíslili presné percentuálne podiely na autorskej
odmene, súd prvej inštancie priznal výšku autorskej odmeny žalobcom jednotlivo, vo výške nimi
uplatneného podielu (žalobcovi 1/ vo výške 1 194,98 eur, t.j. 18 % zo sumy 200 000 Sk, žalobcovi
2/ vo výške 1 062,21 eur , t.j. 16 %, žalobcovi 3/ vo výške 863,04 eur , t.j. 13 %, žalobcovi 4/ 663,88
eur, t.j. 10%, žalobcovi 5/ vo výške 1 062,21 eur, t.j. 16 %, žalobcovi 6/ 863,04 eur, t.j. 13%, žalobcovi

7/ vo výške 663,88 eur, t.j. 10% a žalobcovi 8/ vo výške 265,55 eur , t.j. 4 %) a vo zvyšku žalobu
zamietol. Vo vzťahu k požadovaným úrokom z omeškania uviedol, že keďže autorský zákon neupravuje
subsidiárne použitie Občianskeho zákonníka a samotný autorský zákon úroky z omeškania ako inštitút
nepozná, návrh v tejto časti ako nemajúci oporu v zákone zamietol.

3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 3, § 151 ods.1,2 zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej „O.s.p.") a žalobcom priznal náhradu trov konania vo výške 6
638,78 eur (200 000 Sk) za zaplatený súdny poplatok. Ďalej konštatoval, že v prejednávanom prípade
boli žalobcovia zastúpení zástupcom, ktorý v čase udelenia plnej moci nebol advokát a sám sa v
priebehu konania vyjadril, že žalobcov zastupuje ako zvolený zástupca. Keďže po tom, ako bol zvolený

zástupca zapísaný do zoznamu advokátov nepredložil súdu plnú moc, ktorá by ho oprávňovala v konaní
zastupovať žalobcov ako advokát, súd prvej inštancie nepriznal žalobcom právo na náhradu trov
právneho zastúpenia.

4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca 1/, a to čo do výšky priznanej autorskej

odmeny, nepriznaných úrokov z omeškania za nevyplatenie autorskej odmeny a nepriznania trov
súdneho konania, ktorými sú náklady zastupovania advokáta. Zopakoval chronológiu súdneho konania
a konštatoval, že podľa Prílohy č.2 k Hospodárskej zmluve č. 178/9/471 je preukázané, že za prevod
práva používať uvedené počítačové programy nemecká strana zaplatila 1 070 000 prevoditeľných
rubľov, čo bolo v československých korunách 10.700.000 Kčs (355 175 eur). Poukázal na to, že po

rozhodnutí odvolacieho súdu súd prvej inštancie nechal vypracovať ďalší znalecký posudok, ktorého
závery namietal. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci nezohľadnil obsah jeho podaní. Namietal,
že súd prvej inštancie v danom konaní podľa jeho názoru aplikoval názor opretý o § 50 zákona
č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.01.2004 a nepochopiteľne
pristupoval k aplikácii § 13 ods.1 zákona č. 35/1965 Zb., ktoré vnímal nie ako usmerňujúce zmluvné

strany pri dojednávaní autorskej odmeny, ale ako zákonné ustanovenia, ktoré umožňuje následne
spochybniť dojednania o výške autorskej odmeny v zmluvách uvedených v úvodnej časti odvolania. Vo
vzťahu k nepriznaniu úrokov z omeškania upriamil pozornosť na to, že práva, ktoré vznikajú z tvorivej
duševnej činnosti občanov, počítajú sa k občianskemu právu a právo na ochranné známky a chránené
vzory sa počíta k hospodárskemu právu. Teda nie je rozpor v tom, že subjektívne absolútne právo je

občianske právo a subjektívne relatívne autorské právo - autorskoprávny vzťah je občianskoprávny -
súkromnoprávny vzťah. Poukazujúc na § 17 Občianskeho zákonníka účinného od 01.04.1964, ktorý bol
následne zákonom č. 509/1991 Zb. zrušený a upravený v § 1 ods. 3 uvedeného zákona. Mal za to,
že úroky z omeškania boli uplatnené v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, napriek
tomu mu neboli priznané. Zásadného skutkového a právneho pochybenia sa dopustil súd prvej inštancie

aj tým, že zastupovanie N.. C. I. X.. posúdil ako nezastupovanie advokátom, i napriek tomu, že po
zmene bol zapísaný do zoznamu advokátov. Na základe uvedeného žalobca 1/ žiadal, aby odvolací súd
rozhodnutiesúduprvejinštancie vbodeIvýrokuzmenilauložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovi
1/autorskúodmenuvovýške64230,233euraúrokyzomeškaniaod01.11.1989dozaplatenieautorskej
odmeny, náhradu trov súdneho konania, z toho náklady zastupovania advokátom v sume 29 045 eur.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
a právne správne potvrdiť. Uviedol, že z obsahu odvolania nie je zrejmé, či toto podáva žalobca 1/
alebo žalobcovia 1/ až 8/. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobcovia vytvorili počítačovýprogram pre zariadenie ARMS ako zamestnanci v pracovnoprávnom pomere u žalovaného, žalovaný
nikdy reálne s týmto programom nedisponoval a v jeho systémoch nepoužíval, počítačový program
vyviezol do bývalej NDR Datasystém š.p., žalovaný z danej zmluvy neobdržal žiadnu finančnú čiastku a

z programu nemal finančný a ani iný prospech. Súd prvej inštancie opiera svoje rozhodnutie o Znalecký
posudok č. 11/2010 vypracovaný znaleckou organizáciou Forezná informatika, s.r.o., ktorý odvolateľ bez
objektívnych dôvodov spochybňuje. Ako účelové a špekulatívne posúdil vyjadrenie žalobcov ohľadne
aplikácie zákona č. 35/1965 Zb. a zákona č. 618/2003 Z.z., keď súd prvej inštancie žalobcom čiastočne
priznal autorskú odmenu. Nárok uplatnený v tomto konaní nie je peňažným záväzkom v zmysle ust.

§ 517 Občianskeho zákonníka, s ktorým zákon spája nárok na úroky z omeškania. Pokiaľ ide o otázku
trov konania uviedol, že tvrdenia žalobcu 1/ sú právne irelevantné, pretože v zmysle zákona je jedinou
právne relevantnou skutočnosťou preukazujúcou zastupovanie žalobcov advokátom, písomná plná moc
(prípadne plnomocenstvo udelené ústne do zápisnice), ktorá by ho oprávňovala v konaní zastupovať
žalobcov ako advokát. Keďže takúto plnú moc právny zástupca žalobcov v konaní nepredložil, nedodržal
ustanovenia zákona, a teda mu nemohol vzniknúť nárok na náhradu trov právneho zastúpenia.

6. Žalobca 1/ v následnom písomnom vyjadrení uviedol, že je spoluautorom počítačového programu
ARMS a prináleží mu zaň autorská odmena. Spochybňovanie aplikovateľnosti zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník a zákona č. 35/1965 Zb. a existencie legality zástupcu žalobcu - advokáta nie je
podľa jeho názoru v danom prípade na mieste.

7. Odvolací súd o odvolaní žalobcov 1/ až 8/ rozhodol rozsudkom zo dňa 25.10.2017 č.k.
3Co/118/2012-790 a rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania zmenil tak, že žalovaný
je povinný nahradiť žalobcom 1/ až 8/ spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 6 638,78 eur, a to
do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, vo zvyšnej napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie

potvrdil a žalovanému proti žalobcom 1/ až 8/ priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

8. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca 1/ dovolanie, dôvodiac tým, že odvolací súd neuznal
zástupcu žalobcu 1/ za advokáta, i keď je v súdnom spise zástupca žalobcu 1/ označený ako právny
zástupca. Rovnako namietal nesprávne právne posúdenie odvolacieho súdu ohľadom nepriznania časti

autorskej odmeny, nepriznania úrokov z omeškania, nevyplatenia autorskej odmeny a nepriznanie
súdnych trov zastupovania advokátom. Najvyšší súd SR v rámci dovolacieho prieskumu dospel k
záveru, že dovolanie žalobcu 1/ je podané dôvodne, preto rozsudok Krajského súdu z 25.10.2017 sp.zn.
3Co/118/2012 vo vzťahu k žalobcovi 1/ v celom rozsahu zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave
v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie.

9. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

11. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v
konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do
30.06.2016. O odvolaní žalobcu 1/ rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák. č. 160/2015
Z.z., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.), analogicky aplikujúc
ust. § 217 ods.1 a § 378 ods. 1 C.s.p.. Predmetom prieskumu v rámci odvolacieho konania, s odkazom

na právoplatnosť rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu vo vzťahu k žalobcom 2/ až 8/ a
v nadväznosti na uznesenie NS SR sp.zn. 7Cdo/305/2018, zostalo rozhodovanie odvolacieho súdu
o odvolaní žalobcu 1/. Odvolanie žalobcu 1/ bolo podané proti výroku I. rozhodnutia prvoinštančného
súdu, a to v časti, v ktorej súd prvej inštancie žalobu žalobcu 1/ vo zvyšku zamietol, v ktorej má žalobca
1/ samostatné postavenie.

12. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania žalobcu 1/ (§
379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok( ďalej len „C.s.p."),
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktoromby bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani
dôležitý verejný záujem.

13. Odvolací súd postupom podľa § 382 C.s.p. majúc za to, že na vec sa vzťahujú ustanovenia
všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci neboli použité a sú
pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, vyzval strany, aby sa k možnému použitiu vo výzve citovaných
ustanovení vyjadrili.

14. Na výzvu odvolacieho súdu podľa ust. § 382 C.s.p. sa vyjadril žalovaný a uviedol, že
použitie odvolacím súdom uvádzaných ustanovení nemôže viesť k inému rozhodnutiu, ako rozhodol
prvoinštančný súd, a to vzhľadom na to, že právne vzťahy, z ktorých si žalobca 1/ uplatnil nároky vznikli
v roku 1990 a skôr. Podľa § 17 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.1991 „Vzťahy vznikajúce
z vytvorenia a spoločenského uplatnenia literárnych, vedeckých a umeleckých diel, ako aj vzťahy z
objavov, vynálezov a zlepšovacích návrhov a priemyselných vzorov upravujú osobitné zákony“, v tomto

prípade je príslušným zákon č. 35/1965 Zb.. Uvedený zákon neobsahuje ustanovenia o úrokoch z
omeškania, preto žalobcovi úroky z omeškania nepatria. Zároveň oznámil podstatnú zmenu okolností, a
to že dňa 01.06.2018 uhradil žalobcovi 1/ celú pohľadávku priznanú rozhodnutím prvoinštančného súdu,
a to sumu 1 194,98 eur ako istinu a sumu 1 194,98 eur ako náhradu trov konania. Pričom ako platiteľ
autorskej odmeny bol povinný zraziť daň z príjmu a teda zo sumy istiny 1 194,98 eur uhradil žalobcovi 1/

sumu 967,93 eur a sumu 227,05 eur zrazil a odviedol daňovému úradu. Zvolil formu notárskej zápisnice
z dôvodu, že žalobcovi 1/ nedokázal priznané sumy uhradiť inak. Preto mal za to, že nárok žalobcu 1/ v
rozsahu priznanom prvoinštančným súdom zanikol a nemôže byť odvolacím súdom znovu priznaný.

15. Žalobca 1/ vo vyjadrení uviedol, že žiadal úroky z omeškania od začiatku kauzy. Porovnaním ust. §

85 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka je preukázaná identita ich
spoločenskej funkcie. Bez zmeny zostal aj § 121 uvedeného zákona, ktorý určuje, že úroky z omeškania
sú príslušenstvom pohľadávky.

16. Podľa § 78 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, účinného od 01.01.1989, ak čas splnenia

nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť
dlh prvého dňa po tom, keď ho veriteľ o splnenie požiadal.
17. Podľa § 85 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, účinného od 01.01.1989, ak ide o
omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri splnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania

a poplatku z omeškania určujú vykonávacie predpisy.

18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinného od 01.01.1992, ak ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania

ustanovuje vykonávací predpis.

19. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky č. 45/1964 Zb. Ministerstva spravodlivosti z 5. marca 1964, ktorou
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinná od 01.04.1983 do 30.04.1995,
omeškanie s plnením peňažného dlhu (K § 85 ods. 2) výška úrokov z omeškania je 3 percentá ročne.

20. V súvislosti s opravným prostriedkom podaným žalobcom 1/ odvolací súd konštatuje, že rozsah
prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§
379, § 380 C.s.p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe
jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má

byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.

21. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v
postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.
2 C.s.p.), sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia

prvoinštančného súdu, ktorým vo zvyšku zamietol žalobcom 1/ uplatnený nárok na autorskú odmenu. Z
odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových
strán na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantnáskutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil
a aj podrobne vyhodnotil. S odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým vo zvyšku zamietol
žalobcom 1/ uplatnený nárok na autorskú odmenu, sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a

konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už
vyslovené opakovať, v ďalšom na ne poukazuje, a vyjadruje sa len k odvolacím námietkam odvolateľa.

22. K uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) O. s. p. (v znení účinnom do
30.6.2016) vyplývajúcemu z obsahu podaného odvolania (t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe

vykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam), odvolacísúdkonštatuje,žecitovanýodvolací
dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd
prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom
dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov
nie je v súlade s § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania

najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na
chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov

nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O.s.p..
Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený.

23. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie vychádzajúc z
medzitýmneho rozsudku súdu prvej inštancie ( 11C/145/1990-144 zo dňa 05.12.1994) v spojení s

rozsudkom Mestského súdu v Bratislave zo dňa 13.06.1996 č.k. 10 Co 110/96-192 mal v
konaní za ustálené, že počítačové programy špecifikované v znaleckom posudku pplk. C. Č. Z. V.. C.
G. zo dňa 09.09.1964, boli vytvorené žalobcami. Súd prvej inštancie tak správne ustálil, že žalobca 1/
je jedným zo spoluautorov počítačového programu pre fungovanie meteorologického systému ARMS.
Pričom súd prvej inštancie vo vzťahu k záverom týkajúcim sa ustálenia výšky autorskej odmeny za

použitie diela vykonal a doplnil dokazovanie v zmysle pokynov uvedených v uznesení Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 27.04.2006, č.k. 3 Co/343/2005-480, ktorým bol zrušený rozsudok Okresného súdu
Bratislava III zo dňa 27.01.2005, č.k. 11C/145/1990-420. V uvedenom rozhodnutí odvolací súd uložil
súdu prvej inštancie vo vzťahu k určeniu autorskej odmeny vykonať dokazovanie na hodnotu diela a
jej významu pre spoločnosť. Pričom odvolací súd vyslovil záver, že nie je možné určiť hodnotu diela

cenou tak ako navrhovali žalobcovia, a to cenou, ktorou boli zrealizované hospodárske zmluvy. V ďalšom
konaní po zrušení rozhodnutia odvolacím súdom tak bol prvoinštančný súd viazaný právnym názorom
vysloveným odvolacím súdom (§ 226 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016). Prvoinštančný súd riadiac
sa záväzným právnym názorom uvedeným v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Bratislave zo dňa
27.04.2006, č.k. 3Co/343/2005-480 vykonal doplnenie dokazovania spôsobom uvedeným v zrušujúcom

rozhodnutí odvolacieho súdu (zameraným najmä na zistenie, či sa žalobcovia v záverečnej fáze
inštalovania programov zúčastnili ako súkromné osoby, či program odovzdávali ako súkromné osoby,
prípadne či plnili vyššie uvedené hospodárske zmluvy ako zamestnanci žalovaného, na ustálenie výšky
autorskej odmeny so zohľadnením nákladov žalovaného, ktorý týmto umožnil žalobcom vytvoriť dielo,
na skúmanie z hľadiska hodnoty a spoločenského významu po akú dlhú dobu bol program používaný v

NDR a na prínos z používania diel) postupoval správne a jeho postupom nedošlo k porušeniu princípu
právnej istoty.

24. Vo vzťahu k námietkam odvolateľa týkajúcim sa záverov Znaleckého posudku č. 11/2010
vypracovaného znaleckou organizáciou Forezná informatika, s.r.o., IČO: 444 433 23, so sídlom B.

Björnsona 5, Prievidza, ktoré sú podľa odvolateľa "znôškou subjektívnych názorov a dojmov, ktoré
nemajú oporu v právnom poriadku" odvolací súd poznamenáva, že zmyslom znaleckého dokazovania,
potvrdenia alebo odborného vyjadrenia, je ozrejmenie skutkových okolností, na posúdenie ktorých
treba odborné znalosti a skúsenosti, potrebných k právnemu posúdeniu veci. Znalecký posudok sa
hodnotí ako každý iný dôkaz podľa ust. § 132 O.s.p., odborné závery v ňom obsiahnuté však hodnoteniu

súdu podľa citovaného ustanovenia nepodliehajú. Hodnotenie dôkazu znaleckým posudkom spočíva
v posúdení, či sú závery posudku náležite odôvodnené, či sú podložené obsahom nálezu, či bolo
prihliadnuté ku všetkým skutočnostiam, s ktorými sa bolo treba vyporiadať, či závery posudku nie
sú v rozpore s výsledkami ostatných dôkazov, a či jeho odôvodnenie zodpovedá pravidlám logickéhomyslenia. Aby mohol súd znalecký posudok zodpovedne hodnotiť, nesmie sa znalec obmedziť vo
svojom posudku výlučne na podanie odborného záveru - súd musí mať možnosť vedieť, z ktorých
zistení posudku znalec vychádzal a akou cestou k takýmto zisteniam dospel. Uvedený znalecký

posudok má všetky náležitosti v zmysle § 17 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a
prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a jeho závery, v ktorých určil hodnotu
počítačového programu pre fungovanie ARMS s prihliadnutím na skutočnosť, že program bol vytvorený
v rámci plnenia pracovných úloh žalobcov pre žalovaného a na materiálnej základni poskytnutej
výhradne žalovaným a na spôsob tvorby cien v hospodárskych zmluvách a určil významu programu pre

spoločnosť s poukazom na preukázaný rozsah jeho využitia, dĺžku používania a prípadne zistené chyby,
sú dostatočne odôvodnené a riadne podložené. Znalec pri určení hodnoty počítačového programu
pre fungovanie ARMS vychádzal okrem iného najmä z Hospodárskej zmluvy č. XXX/X/XXX zo dňa
08.11.1989 uzavretej medzi podnikom zahraničného obchodu KOVO a Datasystémom ako i z kontraktu
uzavretého medzi podnikom zahraničného obchodu KOVO a firmou M. J.-V. H., T. zo dňa 17.11.1989,
zmluva č. XXX-X-XXXX Z. zistil nasledovné: „ Zo všetkých dostupných zdrojov vyplýva, že projekt/

systém ARMS bol z ekonomického hľadiska absolútne neúspešný. Nielenže náklady na vývoj neboli
ani zďaleka kryté výnosmi z predaja licencií, ale navyše vývojová organizácia nemal z vývoja softvéru
ARMS žiadne dodatočné, teda ani nehmotné výnosy. Je paradoxom, že vývojová organizácia (SHMÚ)
nedisponuje ani zdrojovými textami, ktoré boli vytvorené jej pracovníkmi na jej materiálovej základni.
Na základe uvedeného znalec odhaduje, že autorská odmena za šírenie programu prostredníctvom

Datasystému, podniku zahraničného obchodu KOVO a M. J.-V. Berlín, by sa mala pohybovať na úplne
spodnej strane odhadnutého intervalu - teda na úrovni 5% z hodnoty počítačového programu (teda
5% zo sumy 4 000 000 Kčs-+5%)“ (časť III Záver bod III. 1.2 str. 55 Znaleckého posudku). Rovnako
znalec náležite zdôvodnil aj svoje závery, že význam posudzovaného počítačového programu ARMS
pre spoločnosť bol nízky, upriamujúc pozornosť na to, že pre vývojovú organizáciu (SHMÚ) bol softvér

ARMS po zmene politického systému ekonomicky a hospodársky nevyužiteľný a tento nebol nasadený
v MD NDR do rutinnej prevádzky a bez dodania zdrojových textov, nemal pre obstarávateľa (MD NDR)
žiaden význam. Vzhľadom k uvedenému argumentácia žalobcu 1/, že závery znaleckého posudku nie sú
náležite odôvodnené, nie sú podložené obsahom nálezu a pri jeho vypracovaní nebolo prihliadnuté ku
všetkým podstatným skutočnostiam, nemožno považovať za opodstatnené. Žalobca 1/ v odvolaní a ani v

priebehu prvoinštančného konania neuviedol žiadny akceptovateľný argument na to, aby bolo vo vzťahu
k záverom Znaleckého posudku č. 11/2010 možné dospieť k úvahe o tom, že by bolo možno záverom
znalca uvedeným v Znaleckom posudku č. 11/2010 pri určovaní hodnoty počítačového programu pre
fungovanie ARMS a hodnoty autorskej odmeny niečo vytknúť, príp. na tento posudok neprihliadať.

25. Vo vzťahu k námietkam odvolateľa, že prvoinštančný súd vo svojom rozhodnutí nezohľadnil
jeho písomné podania napr. právny rozbor postavenia KOVO, Praha podniku zahraničného obchodu
(podanie zo dňa 09.10.2006) odvolací súd uvádza. Žalobcom 1/ uvádzané skutkové tvrdenia týkajúce
sa právnych vzťahov sprostredkovania medzi žalovaným a československým podnikom zahraničného
obchodu KOVO, ako i žalobcom 1/ citované ust. zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve

súkromnom a procesnom a ust. zákona č. 42/1980 Zb. o hospodárskych stykoch so zahraničím a
iné ním cit. ustanovenia právnych predpisov, nemali pre vec samú podstatný vplyv. Preto nebol súd
prvej inštancie podľa už konštantnej judikatúry povinný dať odpoveď na všetky žalobcom 1/ uvádzané
otázky.Odôvodnenierozhodnutianemusídaťodpoveďnakaždújednupoznámku,čipripomienkustrany,
ktorá ju nastolila, len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
stranami sporu. (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04,
II.ÚS 200/09 a podobne). Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie dôsledne vyporiadal so
všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie o uplatnenej autorskej odmene a ktoré boli
pre posúdenie veci podstatné. Podrobne sa zaoberal tvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré nimi

tvrdené skutočnosti mal preukázané a ktoré nie, z odôvodnenia rozhodnutia v tejto časti vyplýva vzťah
medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na
strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, nakoľko
v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd
prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj podrobne vyhodnotil .

26. K námietkam odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 205 ods.2 písm. f/ O.s.p.) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu nazistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Preskúmaním rozhodnutia súdu prvej
inštancie v časti výroku I, ktorým prvoinštančný súd vo zvyšku zamietol žalobcom 1/ uplatnený nárok na
autorskú odmenu, mal odvolací súd za to, že prvoinštančný súd nárok uplatnený žalobcom 1/ správne
posudzoval podľa ust. § 12, § 13 ods.1, § 17 ods.1 zákona č. 35/1965 Zb.. Vo vzťahu k námietke žalobcu
1/, že v danej veci súd prvej inštancie pri rozhodovaní aplikoval názor vyplývajúci z ust. § 50 zákona

č. 618/2003 Z.z., odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že prvoinštančný súd bez akéhokoľvek
vplyvu na rozhodovanie o žalobe, citovaním ust. § 50 zákona č. 618/2003 Z.z., len poukázal na zmenu
v postavení zamestnávateľa viazanú k účinnosti citovaného predpisu, pričom uvedená citácia nemala
vplyv na právne posúdenie žalobcom 1/ uplatneného nároku.

27. Pri posudzovaní dôvodnosti odvolacej argumentáciu žalobcu 1/ v časti nepriznania úrokov z

omeškania odvolací súd vzhliadol na to, že žalobcom 1/ uplatnený nárok vyplýva z porušenia jeho
autorských práv, ku ktorému malo dôjsť pred rokom 1990, kedy pre ochranu autorských práv platil zákon
č. 35/1965 Zb. o literárnych, vedeckých a umeleckých dielach ( ďalej len „autorský zákon“) účinným
do 31.12.2003. Počnúc dňom 01.01.2004 je účinný zákon č. 618/2003 Z. z. o ochrane autorských
práv, z ktorého ust. § 87 ods. 2 vyplýva, že ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne

vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím jeho účinnosti; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich
vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Citované ustanovenie je prechodným (intertemporálnym) ustanovením, ktorým je určená zásada tzv.
nepravej spätnej retroaktivity znamenajúca, že nová zákonná úprava autorských práv realizovaná zák.
č. 618/2003 Z. z. sa použije odo dňa účinnosti tohto zákona aj na právne vzťahy vzniknuté pred

01.01.2004. Vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti
tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, t.j. v danom prípade podľa ustanovení
zákona č. 35/1965 Zb.. Práva vyplývajúce z práv duševného vlastníctva patria svojou povahou do
občianskoprávnych vzťahov, tak ako to vyplývalo z ust.§ 17 Občianskeho zákonníka účinného do
31.12.1991 „Vzťahy vznikajúce z vytvorenia a spoločenského uplatnenia literárnych, vedeckých a

umeleckých diel, ako aj vzťahy z objavov, vynálezov a zlepšovacích návrhov a priemyselných vzorov
upravujú osobitné zákony“, ako aj po novelizácii Občianskeho zákonníka s účinnosťou od 01.01.1992
„ Právne vzťahy vznikajúce z výsledkov duševnej tvorivej činnosti upravujú osobitné zákony.“(§ 1 ods.
3 Občianskeho zákonníka). Ustanovenia Občianskeho zákonníka sa aplikujú vtedy, ak niektoré otázky
nemožno riešiť podľa ustanovení autorského zákona, teda Občiansky zákonník je teda vo vzťahu k

autorskému zákonu lex generalis. Preto, ak autorský zákon ( zákon č. 35/1965 Zb.) neupravoval priamo
vlastnúúpravutýkajúcusaomeškania,bolopotrebnépostupovaťvsúladesust.Občianskehozákonníka
ako zákona lex generalis. Možno tak priznať dôvodnosť argumentácii žalobcu 1/, že v danom prípade
mu vznikol aj nárok na úroky z omeškania a to v súlade s ust. Občianskeho zákonníka. Nakoľko v
danom prípade čas splnenia nebol medzi stranami dohodnutý, žalovanému vznikla povinnosť plniť dlh

prvého dňa po tom, keď ho veriteľ o splnenie požiadal. Rozhodujúce je teda, kedy nastala splatnosť
dlhu. Osoba zodpovedná zo zodpovednostného záväzkovo právneho vzťahu sa dostáva do omeškania
zásadne vtedy, ak dlh nesplní v deň nasledujúci po dni kedy bola veriteľom o plnenie požiadaná a od
toho dňa môže požadovať úroky z omeškania. Nakoľko žalobca 1/ nepreukázal doručenie kvalifikovanej
výzvy žalovanému, za kvalifikovanú výzvu k plneniu sa považuje žaloba, pričom omeškanie začína prvý

deň potom, čo bola žaloba žalovanému doručená. Z obsahu spisu vyplýva, že žaloba bola žalovanému
doručená dňa 17.10.1990 (osobne si žalobu prevzal), preto sa do omeškania dostal dňom 18.10.1990,
ktorý je prvým dňom omeškania. V danom prípade k omeškaniu došlo ešte pred účinnosťou vyhlášky
č. 87/1995 Z.z., keď úrok z omeškania bol stanovený na 3 % ročne, kedy určovala výšku úroku z
omeškania vyhláška č. 45/1964 Zb. (§ 1 ods. 1). Dňom 01.05.1995 nadobudlo účinnosť nariadenie vlády

č. 87/1995 Z. z., ktoré vyhlášku č. 45/1964 Zb. zrušilo. Vychádzajúc z ust. § 10 vyhlášky č. 87/1995
Z.z, podľa ktorého sa právne vzťahy a nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto
nariadenia spravujú ustanoveniami doterajších predpisov a zohľadniac skutočnosť, že k omeškaniu s
plnením peňažného dlhu došlo pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia, odvolací súd mal za
dôvodné priznať žalobcovi 1/ za obdobie od 18.10.1990 do 30.04.1995 úroky z omeškania vo výške 3 %

ročne a od 01.05.1995 úroky z omeškania vo výške 17,6% ročne, rešpektujúc všeobecne platné zásady
posudzovania právnych vzťahov podľa práva vzniknutého v čase, keď právny vzťah vznikol. Zároveň pri
rozhodovaní odvolací súd zohľadnil skutočnosť, že žalovaný dňa 01.06.2018 zložil do notárskej úschovy
v prospech žalobcu 1/ sumu 2162,91 eur, z toho sumu vo výške 967,93 eur ako autorskú odmenu asumu vo výške 1194,98 eur ako časť náhrady trov konania. Nakoľko zložením autorskej odmeny do
notárskej úschovy žalovanému v súlade s ust. § 43 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov
vznikla povinnosť vykonať zrážku a zrazenú daň odviesť správcovi dane, je potrebné považovať nárok

žalobcu 1/ dňom zloženia autorskej odmeny do notárskej úschovy za splnený.

28. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, v ktorej bola
žaloba žalobcu 1/ vo zvyšku zamietnutá podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi 1/ úroky z omeškania vo výške 3% ročne zo sumy 1 194,98 eur od 18.10.1990

do 30.04.1995, úroky z omeškania vo výške 17,6% ročne zo sumy 1 194,98 eur od 01.05.1995 do
01.06.2018 a vo zvyšnej zamietajúcej časti podľa § 387 ods. 1 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil.

29. Vo vzťahu k námietkam žalobcu 1/, že bolo dôvodným priznať mu nárok na náhradu trov konania,
nakoľko v konaní bol zastúpený advokátom N.. C. I.Í., odvolací súd uvádza, že žalobca 1/ na výzvu

odvolacieho súdu predložil plnomocenstvo udelené N.. C. I., advokátovi, na zastupovanie v konaní
(prvoinštančnom, odvolacom a dovolacom konaní). Predložením plnomocenstva na zastupovanie
žalobcu 1/ v konaní právnym zástupcom bol odstránený nedostatok plnomocenstva na zastupovanie
žalobcu 1/ v konaní, čo zhojilo i úkony, ktoré právny zástupca urobil pre žalobcu 1/ v čase nedostatku
obligatórneho zastúpenia.

30. O náhrade trov konania (prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania) odvolací súd
rozhodol podľa § 396 ods. 2 C.s.p, § 453 ods. 3 C.s.p., v spojení s § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1
C.s.p. zohľadniac skutočnosť, že žalobca 1/ bol v konaní v časti nároku na zaplatenie autorskej odmeny
úspešný v rozsahu 1 194,98 eur, t.j. v rozsahu 1,87 % ( 1194,98: 63 931,50) a žalovaný v rozsahu

98,13%,čistýúspechžalovanéhovčastinárokunazaplatenieautorskejodmenyžalobcu1/bolvrozsahu
96,26 %. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie
samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.

2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).