Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Pripúštajúce spätvzatie návrhu… Judgement was issued on Tuesday, February 1, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/110/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4110212009
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oliver Kolenčík

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4110212009.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudcov JUDr.

Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa, v spore žalobcu: L. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. X, M.,
zastúpená: U.. U. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Na M. XX, M., proti žalovanej: P.. R. V., nar. XX.XX.XXXX,
bytom U. XX, X., zastúpená: JUDr. Martin Kanás, advokát, Školská 3, Nitra, o zaplatenie 26 555,15 eura
s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 18. júna 2020, č.
k. 15C/253/2010-227, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd pripúšťa späťvzatie žaloby ohľadne istiny 26 555,15 eura, v tejto časti rozsudok súdu
prvej inštancie z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e.

II. V časti týkajúcej sa výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 9 % úrok z omeškania ročne
zo sumy 26 555,15 eura od 1.5.2010 do zaplatenia, t. j. do 25.3.2021, ako aj výroku o náhrade trov
konania p o t v r d z u j e.

III. Žalobcovi voči žalovanej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, ďalej len „OSP“, účinný do 30.06.2016, od 01.07.2016 ako súd prvej inštancie v zmysle § 12

zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa zo dňa 18. júna
2020, č. k. 15C/253/2010-227 rozhodol: I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 26 555,15 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 26 555,15 eur od 01.05.2010 do zaplatenia,
a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania
proti žalovanej v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 100 ods. 1, §
101, § 106 ods. 1, 2, § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, § 517 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka,
§ 193 CSP, § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z. z.

3. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobou zo dňa 17.05.2010 sa
žalobcadomáhalodžalovanejzaplateniasumy26555,15eurspríslušenstvom,pričomvžalobeuviedol,
že na základe dohody so žalovanou zo svojho bankového účtu žalovanej uhradil na jej účet sumu 700

000 Sk dňa 16.05.2007 a dňa 05.06.2007 sumu 100 000 Sk. Tieto peniaze, t. j. spolu sumu 800 000 Sk
(v prepočte na eur 26 555,15 eur) žalobca získal z úveru č. 0447754095 zo dňa 16.05.2007 za účelom
realizácie kúpy nehnuteľnosti. Žalovaná kúpu nehnuteľnosti nerealizovala a peniaze použila na iný účel,
o čom sa žalobca dozvedel v priebehu mesiaca júl 2008. Keďže nedošlo ku kúpe domu, žalobca viackráttelefonicky žiadal od žalovanej vrátenie tejto sumy titulom vydania bezdôvodného obohatenia a poskytol
jej lehotu do konca roku 2009, čo mu aj žalovaná prisľúbila. Nakoniec mu ale peniaze nevrátila.

4. Žalovaná podaním zo dňa 12.08.2020 oznámila súdu, že nesúhlasí so žalobou z dôvodu, že so
žalobcom nemala žiadnu dohodu, ani zmluvu o splátkovom úvere s ním nepodpísala. Žalobca si vybavil
pôžičku sám pre seba, bez jej vedomia a súhlasu. Vo vyjadrení zo dňa 18.10.2010 súdu uviedla, že
žalobcoviosobnevrátilasumu800000Skvhotovostido3mesiacov,očomjejžalobcapoviacnásobnom
naliehaní zaslal písomné potvrdenie, že mu všetky peniaze vrátila a nič mu nedlhuje; zároveň vzniesla

námietku premlčania. Žalovaná počas konania tvrdila, že žalobcovi peniaze, ktoré jej žalobca poslal na
jej účet, vrátila v lete 2007, a to v hotovosti. Udialo sa to v Košiciach na hlavnej autobusovej stanici za
prítomnosti strán sporu, jej manžela (manželstvo uzavrela 18.08.2007), ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX,
a p. L. T.. Písomné potvrdenie o vrátení peňazí spísané nebolo. Nespomínala si, akým vozidlom a ani
kedy presne tam boli. So žalobcom nikdy neplánovala spoločný život, boli len kamaráti. Poskytol jej
viackrát peniaze, nanútil jej ich, nevedela, koľko to bolo. Poznali sa v minulosti, pracovali na polícii.

Keď požičal peniaze žalobca jej manželovi na leasing, ten mu ich všetky vrátil. Zotrvala na vznesenej
námietke premlčania, pretože podľa nej žalobca mal podať žalobu do 2 rokov odo dňa zaslania peňazí.

5. Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 03.07.2012, č. k. 15C/253/2010-109, konanie prerušil do
právoplatného skončenia vo veci vedenej na Okresnej prokuratúre Košice II pod sp. zn. 1 Pv 133/11.

6. Prvoinštančný súd uviedol, že Uznesením OR PZ Košice, ČVS: ORP-275/8-OEK-KE-2011, zo dňa
17.05.2011 sa začalo stíhanie žalovanej ako obvinenej pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods.
2 Trestného zákona, lebo na podklade zistených skutočností bol dostatočne odôvodnený záver, že na
základe vzájomnej ústnej dohody so žalobcom, pod zámienkou kúpy nehnuteľnosti - rodinného domu,

žalobca dňa 160.502007 uzavrel v F., a.s, zmluvu o splátkovom úvere č. 0447754095, keď mu bol
poskytnutý úver vo výške 800 000 Sk poukázaním finančných prostriedkov na jeho účet, z ktorého
ešte v ten istý deň vybral finančnú hotovosť 700 000 Sk a zaniesol ju do Z. ktoré následne zaslal
na č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, zriadeného v tej istej banke na meno Bc. R. V. a dňa 05.06.2007
obdobným spôsobom na ten istý účet v Z. banke zaslal aj zvyšnú časť finančných prostriedkov vo výške

100 000 Sk, pričom ku kúpe rodinného domu v obci K., okr. O., ktorý mal byť v osobnom vlastníctve
žalobcu, nedošlo, a ani k vráteniu poukázaných peňazí, čím žalobcovi bola spôsobená škoda vo výške
800 000 Sk (26 555,15 eur). V rámci trestného konania bol vypracovaný znalecký posudok znalcom
Ing. Stanislavom Štefaniskom, pod č. 11/2014, predmetom ktorého bolo preskúmanie predložených
zariadení - mobilných telefónov strán sporu, a to ohľadne vzájomnej komunikácie medzi žalobcom a

žalovanou.Zozáverovtohtoposudkuvyplynulo,žepredloženémobilnételefónysúschopnénaznalecké
skúmanie, boli vybrané a vyhľadané všetky prichádzajúce a odchádzajúce sms správy s uvedením
telefónneho čísla, kontaktu, dátumu a času. Prijaté sms správy v zariadeniach nebolo možné podľa
záverov znalca zmeniť. Súčasťou znaleckého posudku bol prepis sms správ za obdobie od 14.02.2008
do 10.06.2011.

7.RozsudkomOkresnéhosúduKošiceIIzodňa08.02.2018,č.k.6T/25/2015-1340,bolažalovanávinná,
že pod prísľubom spolužitia a pod zámienkou kúpy spoločného rodinného domu vylákala od žalobcu
ako poškodeného 800 000 Sk, pričom peniaze použila pre svoju potrebu a poškodenému ich doposiaľ
nevrátila, čím spôsobila škodu vo výške 800 000 Sk (26 555,15 eur), teda na škodu cudzieho majetku

seba obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu a spôsobila tak na cudzom majetku väčšiu škodu,
čím spáchala prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. Za to sa odsúdila na trest
odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov, súd jej výkon trestu podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu
vo výmere 48 mesiacov. Zároveň podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 51 ods. 4 písm. c/
Trestného zákona súd uložil žalovanej povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.

8. Na základe odvolania žalovanej Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 24.04.2019, č. k.
4To/64/2018-1387 zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu,
a to tak, že jej uložil trest odňatia slobody na 12 mesiacov, výkon trestu odňatia slobody jej odložil a
určil skúšobnú dobu 24 mesiacov. Inak napadnutý rozsudok zostal nezmenený. Rozsudok nadobudol

právoplatnosť dňa 24.04.2019.

9. Prvoinštančný súd zistil, že žalobca vložil v hotovosti žalovanej na jej účet dňa 16.05.2007 sumu
700 000 Sk a dňa 05.06.2007 sumu 100 000 Sk. Uvedené peniaze získal z úveru, keď uzatvoril v F.sporiteľni, a.s., zmluvu o splátkovom úvere č. 0447754095 dňa 16.05.2007, predmetom ktorej bola suma
800 000 Sk. Po podaní žaloby žalovaná vzniesla námietku premlčania vo vzťahu k uplatnenému nároku
a zároveň tvrdila, že peniaze žalobcovi vrátila, o čom predložila súdu aj doklad od žalobcu (list bez

dátumu),ktorýmmalpotvrdiťichvrátenieaktorýmalposlaťžalobcažalovanejdňa19.12.2007naadresu
p. O.. Žalovaná bola rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 08.02.2018, č. k. 6T/25/2015-1340, v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24.04.2019, č. k. 4To/64/2018-1387, odsúdená
za prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. Z SMS komunikácie, s ktorou sa
súd oboznámil z vyšetrovacieho spisu, bolo zistené, že dňa 17.03.2008 žalovaná adresovala žalobcovi

správu s textom .... zhanaj dom...., žalobca jej dňa 20.03.2008 odpísal.... pri nasťahovaní už nebude
treba pohnúť prstom, ale samozrejme zaujíma ma tvoj názor. Ak by si mala niečo výhodnejšie ja sa
prispôsobím teba. S toho pozemku nič....., dňa 30.04.2008 žalovaná píše .... to na domček....., žalobca
odpovedá...odbudúcehotýždňaznovusadámdovybavovania....,dňa10.05.2008píšežalovaná...teším
sa aj na domček...., žalobca dňa 09.06.2008 píše....pozrel som si tie nízkoenergetické domy ale jediná
výhoda je len v rýchlosti postavenia ináč sú drahé a navyše z dreva...., žalobca dňa 14.07.2008

píše....chcel som vedieť či este máš chuť prist a žiť so mnou pretože z posledného telefonátu to tak
nevyzeralo. Nenútim ťa do toho ale ak chceš tak je najvyšší čas niečo preto urobiť aby som sa vedel
zariadiť možno ti je dobre tak kde si a s kým si...., žalobca píše dňa 03.10.2008...som sa chcel spýtať
ako stou nedeľou či môžem príst alebo nie..., žalovaná dňa 20.10.2008 píše...budeš ma chciet aj ked
budem 2 krát rozvedená? Myslim mna ako osobu povahu človeka s mojimi chybami? A s mojou nie

najlepšou povahou a stym ze som hlúpa a nepouzitelna pre život?....

10. Na hlavnom pojednávaní, konanom na Okresnom súde Košice II v trestnej veci voči žalovanej, dňa
16.08.2016, bol vypočutý žalobca ako poškodený, ktorý súdu uviedol, ako sa so žalovanou zoznámil.
Keď sa vrátila zo štúdia z Nemecka, súhlasila podľa neho s tým, že budú spolu žiť, chcela, aby žili v

rodinnom dome. Ona nemala peniaze, on si ich vybavil cez úver v banke, poslal jej 700 000 Sk, aby
sprostredkovala kúpu domu a pod zámienkou, že predávajúci chce vidieť, či má dostatok peňazí, jej
zaslal aj 100 000 Sk. Komunikoval so žalovanou cez internet a telefón. Keď sa jej pýtal na podpis zmluvy,
vyhovárala sa, že musíme počkať, lebo majiteľka nemá kde s deťmi ísť. Takto to bolo až do leta 2008,
keď sa mu prestala ozývať. Osobne sa s ňou stretol potom až v roku 2010. Zistil si, že sa vydala a kúpila

si dom. Keď jej to povedal, nepopierala to, dokonca sľúbila, že mu ich vráti. Vzťah žalobcu k žalovanej bol
natoľko intenzívny, že predpokladal spoločnú budúcnosť ich dvoch. Dohodli sa, že kde si nájde prácu,
tam kúpia dom. Netušil, či má iného priateľa, bol rád, že sa podujala zabezpečiť ich spoločné bývanie,
pretože on nemal čas sa tomu naplno venovať. Stretávali sa aj potom, čo jej peniaze poslal na účet.
Nehnuteľnosť, ktorú mala žalovaná kúpiť, videl žalobcu jedenkrát, a to potom, čo už mala peniaze.

11. Na hlavnom pojednávaní, konanom na Okresnom súde Košice II v trestnej veci voči žalovanej,
dňa 25.10.2016, bola vypočutá žalovaná ako obžalovaná, ktorá tvrdila, že peniaze od žalobcu nikdy
nežiadala, on jej ich zaslal z vlastnej iniciatívy. Vrátila mu ich, za prítomnosti p. T.. Na jej naliehanie
jej žalobca zaslal 2 listy, v ktorých potvrdil vrátenie peňazí. Druhý list, ktorý bol podrobený znaleckému

skúmaniu, bol s výsledkom, že žalobca ako poškodený nebol pisateľom tohto listu. Nevie, kto ten list
písal. Uviedla, že peniaze od žalobcu nepoužila a vrátila mu ich. Síce kupovala s manželom v tom čase
dom,alenatensipožičalapeniazeodp.T..Poprelamileneckýaleboinýpomersožalobcom,považovala
ho za kamaráta. Často si telefonovali, ale nič viac. Žalobca podľa nej vedel o tom, že je zasnúbená a
že chce kúpiť dom, a bola zaskočená, keď jej poslal peniaze. Chcela mu ich osobne vrátiť a vysvetliť,

že medzi nimi nikdy žiadny vzťah nebol.

12. Žalobca povedal k výpovedi žalovanej v trestnej veci, že nevypovedala pravdu. Spoznal sa s ňou
v roku 2004 cez portál Azet, vtedy bola vydatá ako M., ale tvrdila mu, že s manželom nežije. Rodine a
rodičom ho predstavila ako priateľa. Nevedel o tom, že je vydatá za p. V.. Peniaze posielal na jej účet,

ktorý mu ona sama poslala. Žil v tom, že spolu chodia o žalovaná ho v tom utvrdzovala. Žalovaná od
neho viackrát žiadala peniaze, na dobitie kreditu, na splátky leasingu, na jej výdavky a pod.

13. Pán L. T., ktorý bol vypočutý na hlavnom pojednávaní v trestnej veci dňa 25.10.2016, uviedol, že
žalovanej požičal sumu 800 000 Sk a žalobca jej poslal peniaze nasilu. Bol s ňou v Košiciach, kde mu

peniaze vrátila, bolo to asi v roku 2005.14. Zo zápisnice z hlavného pojednávania v trestnej veci zo dňa 08.02.2018 vyplýva, že obhajca
žalovanej v rámci záverečnej reči tvrdil, že pôžička bola žalobcovi celá vrátená, a jedná sa o pôžičku,
o žiadny trestný čin.

15. V odôvodnení trestného rozsudku Okresného súdu Košice II sa uvádza, že žalobca sa mohol
vzhľadom na všetky okolnosti domnievať, že má so žalovanou vážny vzťah (str. 9). Nasvedčujú tomu
aj výpovede svedkov P. G. a U. L., ktorí žalovanú tiež vnímali ako snúbenicu, ako aj SMS komunikácia
medzi stranami sporu. Zaslanie peňazí žalovaná nespochybnila, jej tvrdenie, že ich od neho nežiadala,

odporuje tomu, že na druhej strane tvrdila, že ide o pôžičku. Žalobca žalovanej dôveroval, inak by sa
nezadlžoval. To, že by mala peniaze žalovaná žalobcovi vrátiť, tomu súd v trestnom konaní neuveril.
Samotný svedok M. uviedol, že mu žalovaná potvrdila, že žalobca je jej bývalý priateľ, od ktorého si
požičala peniaze, ktoré mu ale nevrátila. Podvodné konanie možno vyvodiť aj z obsahu listov, podľa
ktorýchmalžalobcaakopoškodenýdeklarovaťvráteniepeňazí.Znaleckýmdokazovanímsapreukázalo,
že ich pisateľom nebol poškodený. Žalovaná ako obžalovaná namietala, že ich nepísala ani ona, avšak

v úmysle nevrátiť peniaze poškodenému ich v súdnom konaní predložila. Na posilnenie prevýchovného
účinkutrestusúduložilžalovanejakoobžalovanejpovinnosť,abyvskúšobnejdobunahradilaspôsobenú
škodu.

16. Zo zápisnice z verejného zasadnutia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24.04.2019 je zrejmé, že

obhajca obžalovanej poukázal na to, že žalobca sa snaží použiť normy trestného práva na realizáciu
práv vyplývajúcich z civilného konania, a to z dôvodu, že v civilnom konaní bola zo strany obžalovanej
ako žalovanej vznesená námietka premlčania.

17. Po vykonanom dokazovaní prvoinštančný súd zistil, že na základe vykonaného dokazovania súd

dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a vyhovel jej v celom rozsahu. Medzi stranami sporu nebolo
sporné, že suma 800 000 Sk (26 555,15 eur) bola zo strany žalobcu poskytnutá žalovanej, a to tak,
že žalobca túto sumu vložil na jej bankový účet v hotovosti, a to dňa 16.05.2007 sumu 700 000 Sk a
dňa 05.06.2007 sumu 100 000 Sk. Spornými tvrdeniami, s ktorými sa súd musel vyporiadať v rámci
rozhodovania, bol dôvod poskytnutia tejto sumy žalobcom, t. j. právny titul, účel použitia tejto sumy,

čo došlo k vráteniu dlžnej sumy zo strany žalovanej, ako aj vznesená námietka premlčania zo strany
žalovanej voči uplatnenému nároku.

18. V prvom rade súd poukazuje na § 193 CSP, že je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že
bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov a

kto ho spáchal; viazanosť sa vzťahuje iba na výrok, nie na odôvodnenie rozhodnutia. Z výroku o vine je
potom nutné vychádzať ako z celku a brať do úvahy jeho právnu a skutkovú časť s tým, že rieši naplnenie
skutkovej podstaty trestného činu konkrétnym konaním páchateľa. Rozsah viazanosti rozhodnutím o
tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, je daný tým, do akej miery sú znaky skutkovej podstaty
trestného činu zároveň významnými okolnosťami pre rozhodnutie o uplatnenom nároku (R 27/1977).

Výrokom trestného rozsudku o náhrade škody súd v civilnom sporovom konaní síce nie je viazaný v
zmysleustanovenia§193CSP,aleprávoplatnéprisúdenienárokunanáhraduškodyvadhéznomkonaní
bráni prejednaniu rovnakej veci v civilnom sporovom konaní v tom rozsahu, v akom bolo o náhrade
škody rozhodnuté. Preto by malo byť zrejmé zo spisu, ale aj z odôvodnenia rozsudku, že súd sa touto
otázkou zaoberal, najmä či bol vykonaný dôkaz konštatovaním obsahu trestného spisu (R 27/1979).

19. Súd mal preukázané, že žalovaná bola uznaná za vinnú z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1,
ods. 2 Trestného zákona; rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.04.2019. Vzhľadom na to, že v
trestnom konaní nebolo rozhodnuté o náhrade škody žalobcu ako poškodeného, bolo potrebné o jeho
nárokurozhodnúťvcivilnomspore,ktorýbolzdôvoduprebiehajúcehotrestnéhokonaniaprerušený.Súd

vychádzal z výroku trestného rozsudku, preto mal preukázané, že žalovaná pod prísľubom spolužitia a
pod zámienkou kúpy spoločného rodinného domu vylákala od žalobcu ako poškodeného 800 000 Sk,
pričom peniaze použila pre svoju potrebu a poškodenému ich nevrátila, čím mu spôsobila škodu vo
výške 800 000 Sk (26 555,15eur), teda na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že úmyselne
uviedla niekoho do omylu a spôsobila tak na cudzom majetku väčšiu škodu.

20. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je teda preukázanie porušenia
právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie
právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škodyalebo ušlého zisku musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. Škoda
ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo
na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená, ale musí byť bezpečne preukázaná,

pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, týkajúce sa
príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade tú stranu, ktorej tvrdenie má byť preukázané,
teda poškodeného. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a
bezprostredný.

21. Súd mal v dôsledku odsúdenia žalovanej preukázané, že žalovaná porušila právnu povinnosť -
konala v rozpore s Trestným zákonom, spôsobila žalobcovi škodu v sume 26 555,15 eur - nevrátila
peniaze, ktoré jej boli vložené žalobcom na jej účet, a medzi týmto jej konaním a vzniknutou škodou
je príčinná súvislosť - uviedla žalobcu do omylu tým, že ju považoval za partnerku a poskytol jej
preto peniaze za účelom kúpy nehnuteľnosti na ich spoločné bývanie, zavinenie zo strany žalovanej
bolo úmyselné. S poukazom na rozsudok v trestnom konaní, ktorého výrokom je súd viazaný, súd

z neho vychádzal a uplatnený nárok žalobcu posúdil ako nárok na náhradu spôsobenej škody zo
strany žalovanej. Neposudzoval ho ako bezdôvodné obohatenia, na ktoré poukazoval žalobca a ani ako
pôžičku, na ktorú poukazovala žalovaná. Z hľadiska toho, že zo strany žalovanej bola v konaní vznesená
námietka premlčania, súd sa s ňou musel vyporiadať a posúdiť jej dôvodnosť.

22. V ustanovení § 106 Občianskeho zákonníka sa využíva kombinácia dvojročnej subjektívnej
premlčacej lehoty a trojročnej, resp. desaťročnej objektívnej premlčacej lehoty. Pre vzťah týchto lehôt je
charakteristické, že ich plynutie je komplementárne. To znamená, že okamih, v ktorom mohol oprávnený
subjektuplatniťprávopoprvýkrát,sazásadnedefinujemomentomnadobudnutiasubjektívnejvedomosti
oprávnenej osoby. Od tohto okamihu začína plynúť dvojročná premlčacia lehota na uplatnenie práva na

súde. Táto subjektívna premlčacia lehota však plynie v rámci lehoty objektívnej. Objektívna premlčacia
lehota začína plynúť od právnej udalosti zakladajúcej nárok oprávneného (poškodeného), ktorou je v
tomto prípade škodná udalosť. Ako už bolo uvedené, začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty
závisí od nadobudnutia vedomosti oprávneného subjektu zákonom predpokladaných skutočnostiach.
V prípade podľa § 106 Občianskeho zákonníka je oprávneným subjektom poškodený a práve na

jeho osobu je viazaná požiadavka zákonodarcu, aby nadobudol subjektívnu vedomosť o definovaných
skutočnostiach. Z toho vyplýva, že na začatie subjektívnej premlčacej lehoty nestačí, aby subjektívnu
vedomosť nadobudla iná osoba než poškodený. Subjektívna vedomosť inej osoby tak začatie plynutia
premlčacej lehoty nespôsobí. Musí ísť preukázateľne o subjektívnu vedomosť poškodeného; zákon
vyžaduje dokonanie stavu vedomia poškodeného reálnym nadobudnutím vedomosti o definovaných

skutočnostiach. Nestačí teda možnosť či pravdepodobnosť získania tejto vedomosti, poškodený musí
uvedenými vedomosťami reálne disponovať.

23. Všetky skutočnosti súvisiace s naplnením či nenaplnením subjektívnej premlčacej lehoty sú v
prípade sporu predmetom dokazovania. Vnútorný psychický stav sa preukazuje cez objektivizované

vonkajšie prejavy a skutočnosti konania subjektu. Začatie plynutia subjektívnej premlčacej lehoty je
viazaný na preukázateľnú vedomosť poškodeného o dvoch skutočnostiach: a) vedomosť o škode,
ktorýmsamánamysli„dozvedieťsaoprotiprávnomúkonealebooškodnejudalosti.Poškodenýtakmusí
nadobudnúť subjektívnu vedomosť o konkrétnej majetkovej, prípadne odškodňovanej nemajetkovej
ujme určitého druhu a rozsahu, ktoré je vyčísliteľné v peniazoch. Okamih vzniku škody, resp. vedomosť

poškodeného o škode sa pritom nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti či s protiprávnym
konaním (napr. rozh. Najvyšší súd SR, sp. zn. 1 Cdo 82/2009); b) subjektívna vedomosť o osobe, ktorá
za škodu zodpovedá. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby môže byť teda rozdielny vo vzťahu
k vedomosti poškodeného o škodcovi a k jeho vedomosti o škode.

24. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca ako poškodený nadobudol vedomosť
o škode v lete 2008, je to zrejmé tak z jeho žaloby, jeho výpovede v rámci konania a táto skutočnosť
vyplýva aj z trestného spisu, s ktorým sa súd oboznámil v rámci vykonávania dokazovania. Vyplýva to
najmä ale z SMS komunikácie strán sporu, ktorá bola podrobená znaleckému skúmaniu, pričom SMS

správy neboli zmenené. Práve z nej je zrejmé, že žalovaná ešte dňa 10.05.2008 sa tešila na domček, o
čom písala žalovanému a ten jej dňa 09.06.2008 písal o nízkoenergetických domoch. Podľa vzájomných
správ musel nastať zlom v ich vzťahu práve dňa 14.07.2008, kedy žalobca žiadal žalovanú o vyjadrenie,
ako to s nimi bude. Následne spolu komunikovali ešte o ich vzťahu aj 20.10.2008, a od januára 2009 bolizo strany žalobcu adresované žalovanej SMS správy ohľadne vrátenia peňazí. Z uvedeného vyplýva, že
žalobca mal vedomosť o škode a o zodpovednej osobe najskôr dňa 14.07.2008, kedy si už z vlastných
zdrojov zistil, že žalovaná to s ním nemyslí vážne a klame ho. Subjektívna premlčacia doba mohla

začať plynúť najskôr od 15.07.2008, a nie odo dňa poskytnutia peňazí, ako to uviedla žalovaná. Žalobca
ako poškodený mohol uplatniť právo po prvýkrát teda dňa 15.07.2008, t. j. momentom nadobudnutia
subjektívnej vedomosti oprávnenej osoby. Od tohto okamihu začína plynúť dvojročná premlčacia lehota
na uplatnenie práva na súde, ktorá mu uplynula dňa 15.07.2010. Pretože žaloba bola podaná na súd dňa
17.05.2010, je zrejmé, že jeho nárok premlčaný nie je a na námietku premlčania súd prihliadnuť nemôže.

25. V prípade akýchkoľvek pochybností o tom, že na strane žalobcu nie je subjektívna vedomosť ako
poškodeného preukázateľná, súd poukazuje na to, v prípade náhrady škody § 106 ods. 2 Občianskeho
zákonníka ustanovuje objektívnu časovú hranicu, ktorú premlčacia doba nesmie prekročiť (objektívna
premlčacia doba). Po jej uplynutí sa právo na náhradu škody premlčí vždy, aj keď dosiaľ neuplynula ešte
subjektívna premlčacia doba. Pre rozlíšenie dĺžky objektívnej premlčacej doby (trojročnej a desaťročnej)

je rozhodujúca forma zavinenia škodcu, totiž či z jeho strany išlo o konanie úmyselné. Občianske právo
nedefinuje pojem zavinenia a pri skúmaní tejto otázky vychádza tradične z trestného práva hmotného
(napr. rozhodnutie KS BB/17Co/218/2017).

26. Vzhľadom na to, že v tomto prípade došlo k spôsobeniu škody úmyselne, za čo bola žalovaná v

rámci trestného konania aj uznaná za vinnú, ustanovuje zákon hranicu pre premlčanie práva na náhradu
škody na desať rokov od škodovej udalosti (odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla). Na
plynutie objektívnej premlčacej doby podľa ustanovenia § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemá
vplyv subjektívna premlčacia doba podľa ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

27. Práve deň 16.05.2007, kedy bola vložená na účet žalovanej zo strany žalobcu suma 700 000 Sk,
je dňom, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda žalobcovi vznikla a je preto aj udalosťou rozhodnou pre
začiatok plynutia 10-ročnej objektívnej premlčacej doby ohľadne sumy 700 000 Sk. Jej posledný deň
pripadol na 16.05.2017. Zároveň deň 05.06.2007, kedy bola vložená na účet žalovanej zo strany žalobcu
suma 100 000 Sk, je dňom, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda žalobcovi vznikla a je preto aj udalosťou

rozhodnou pre začiatok plynutia 10-ročnej objektívnej premlčacej doby ohľadne sumy 100 000 Sk. Jej
posledný deň pripadol na 05.06.2017. Pretože žaloba bola na súd podaná žalobcom dňa 17.05.2010,
je zrejmé, že uplatnil svoj nárok pred uplynutím 10-ročnej objektívnej premlčacej doby. Žaloba bola inak
podaná na súd aj v rámci trojročnej lehoty, pretože deň 16.05.2010 bol dňom pracovného pokoja a
najbližší pracovný deň bol práve dňa 17.05.2010.

28. To isté by inak platilo ohľadne premlčania aj v prípade, ak by sa malo jednať o vydanie bezdôvodného
obohatenia (plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol). Taktiež aj v prípade, ak by malo ísť o pôžičku, na
ktorú inak poukazovala žalovaná aj v trestnom konaní, by nešlo o premlčaný nárok, pretože žaloba bola
podaná v rámci všeobecnej trojročnej doby od poskytnutia peňazí a v spore bolo zistené, že zo strany

žalovanej nebola dlžná suma vrátená. Túto skutočnosť nepriamo potvrdil i právny zástupca žalovanej,
ktorývovyjadrenízodňa17.06.2020sámuviedol,žežalovanábolavrámcitrestnéhokonaniazaviazaná
v skúšobnej dobe 24 mesiacov nahradiť spôsobenú škodu žalobcovi.

29. S poukazom na vyššie uvedené, súd žalobe vyhovel, zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 26

555,15 eur. Keďže bola žalovaná v omeškaní s plnením, súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania odo
dňa, od ktorého ho uplatnil (síce mal nárok už aj predtým, ale nežiadal ho), a to podľa ustanovení § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. Výška úroku z omeškania je 9 % ročne a
žalobcovi patrí z priznanej sumy od 01.05.2010 do zaplatenia.

30. S poukazom na § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP prvoinštančný súd uviedol, že žalobca bol v
konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v
rozsahu 100 %. Strany sporu v priebehu konania nenavrhli a ani súd nezistil existenciu dôvodov hodných
osobitného zreteľa, pre ktoré by mal postupovať podľa § 257 CSP a náhradu trov konania žalobcovi
nepriznať.

31. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie v zastúpení právnym zástupcom žalovaná
navrhujúc napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť spor súd prvej inštancie. Uviedla, že v písomnom podaní
na súd zo dňa 17.06.2020 som súdu oznámila, že trestná vec vedená na Okresnom súde Košice II pod
sp. zn 6T/25/2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Košice sp. zn. 4To/64/2018 je právoplatneskončená a konajúci súd rozhodol, že podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 51 ods. 4 písm.
c/ Trestného zákona súd ukladá obžalovanej povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.
Škoda je definovaná vo výroku rozhodnutia súdu vo výške 800 000,- Sk (26 555,14 EUR), nakoľko súd

rozhodol, že obžalovaná uvedenú sumu peňazí použila pre svoju potrebu a poškodenému ich doposiaľ
nevrátila, čím poškodenému spôsobila škodu vo výške 26 555.15 EUR.

32. V danom prípade sa jedná o vec právoplatne rozsúdenú, o ktorej bolo rozhodnuté v konaní na
Okresnom súde Košice II pod sp. zn 6T/25/2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Košice sp. zn.

4To/64/2018.

33. Súd o náhrade škody rozhodol v rámci trestného konania, škoda bola vyčíslená sumou totožnou so
sumou, ktorú si žalobca uplatnil v civilom konaní 15C/253/2010. Skutočnosť, ak by v civilnom konaní
došlo k právoplatnosti rozhodnutia, došlo by k právnej skutočnosti, o ktorej bolo rozhodnuté dvakrát a
žalobca by mal dva exekučné tituly a nič by mu nebránilo uplatniť si škodu dvakrát vo vykonávacom

konaní a tým by bol porušený princíp právnej istoty. V civilnom konaní sú na strane žalobcu (v trestnom,
konaní na strane poškodeného a žalovanej (v trestnom konaní obžalovanej a právoplatne odsúdenej )
a totožné subjekty, totožný predmet - vznik škody ako aj samotná výška škody 26 555.15 EUR.

34. Ďalej v odvolaní uviedla, že finančné prostriedky žalovanej previedol žalobca na účet za konkrétnym

účelom a to kúpy nehnuteľností a na danú skutočnosť nemá vplyv či s ním plánovala žiť alebo nie.
Finančné prostriedky boli zaslané za konkrétnym účelom a to kúpy nehnuteľnosti a nie pod podmienkou
spoločného spolužitia alebo iným dôvod. Z uvedeného dôvodu subjektívna premlčacia lehota začala
plynúť deň nasledujúci ako boli finančné prostriedky zaslané na účet žalovanej a to konkrétne deň
17.05.2007 zo sumy 70 000 SK a 06.06.2007 zo sumy 10 000 Sk a to titulom bezdôvodného obohatenia

kde je lehota na uplatnenie si zákonného práva dva roky.

35. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril prostredníctvom právnej zástupkyne žalobca tak, že je pravdou,
že vyššie uvedené rozsudky vydané v danom prípade v trestnom konaní uvádzajú povinnosť nahradiť
škoduvovýške800000,-Sk,avšaktútopovinnosťukladajúpodľaust.§50ods.2a§51ods.4Trestného

zákona ako súčasť uloženého trestu v rámci povolenia podmienečného odkladu výkonu trestu. Nie však
v zmysle ust. § 287 a § 288 zákona 301/2005 Z. z. Trestného poriadku, ktorý by v takomto prípade bol
exekučným titulom. Naopak trestný rozsudok v odôvodnení poukazuje na uplatnenie nároku na náhradu
škody poškodeným v civilnom konaní. Takýto rozsudok vydaný v trestnom konaní v danej veci podľa
nášho názoru teda nie je exekučným titulom, a preto ani nezakladá prekážku veci rozhodnutej.

36. Ďalej sa vyjadril k premlčaniu tak, že Občiansky zákonník čís. 40/1964 Z. z. v ust. §§ 106 ods. 1
a 107 ods. 1 pri právach na náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia uvádza dvojročnú
subjektívnu premlčaciu lehotu, ktorá však začína plynúť odo dňa keď sa poškodený (oprávnený) o
týchto skutočnostiach dozvie (nie však keď tieto skutočnosti nastanú, ako sa to snaží tvrdí žalovaná

strana). V danom prípade bolo v rámci trestného i civilného súdneho konania vykonaným dokazovaním
preukázané, že žalobca sa o tejto skutočnosti dozvedel najskôr v letných mesiacoch roku 2018 (a o
naplnení všetkých atribútou náhrady škody zo strany žalovanej dokonca až pri prvom pojednávaní v
spore na OS Nitra, keď žalovaná namietala a predložila falošné doklady o vrátení „údajnej“ pôžičky).
Námietka premlčania teda nie je dôvodná, keďže v danom prípade bola zachovaná ako objektívna, tak

aj subjektívna premlčacia lehota a nárok bol preto uplatnený včas, čo konajúci súd správne vyhodnotil.
Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť v celom rozsahu.

37. Následne žalobca doručil odvolaciemu súdu podanie, v ktorom uviedol, že v časti žalovanej istiny
preto navrhujú konanie zastaviť. V zostávajúcej časti navrhujú rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn.

15C/253/2010; IČS: 4110212009 zo dňa18.06.2020 potvrdiť a žalovanú zaviazať k úhrade 95 ročného
úroku z omeškania od 01.05.2016 do 25.03.2021 a trov konania.

38. Žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu reagovala tak, že žalovaná bola odsúdená v trestnom
konaní sp. zn. 6T/25/2015 Okresný súd Košice zo dňa 08.02.2018 v spojení s rozsudkom KS Košice

sp. zn. 4To/64/2018 zo dňa 24.4.2019 a bola uznaná za vinnú z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1
ods. 2 TZ s tým, že bola jej uložená povinnosť nahradiť poškodenému, teda žalobcovi v skúšobnej dobe
spôsobenú škodu vo výške 26.555,14 eura. V tomto smere sa i žalobca odvolával v tomto konaní na
uvedený rozsudok, pričom žalovaná si svoju zákonnú povinnosť splnila a škodu uhradila, teda vrátilažalobcovi uvedenú sumu. V napadnutej časti a to ohľadne príslušenstva preto žiadal, aby súd vyhovel
odvolaniu a zamietol návrh v časti, v ktorom súd priznal platenie príslušenstva k uvedenej sume.

39. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal odvolanie žalovanej proti napadnutému
rozsudku prvoinštančného súdu, postupujúc pritom podľa § 378 ods. 1 a § 380 ods. 1 CSP, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario, keď v zmysle § 219 ods. 3 za
použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu
a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením), prihliadajúc na

čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom pripustil späťvzatie žaloby v časti istiny 26 555,15 eura, rozsudok
v tejto časti podľa § 370 ods. 2 CSP zrušil a konanie zastavil, pričom vo zvyšku dospel k tomu záveru,
že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti je vecne správny, preto ho postupom
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

40. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v

súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava
dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že
nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP
s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

41. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

42. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
43. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

44. Podľa § 370 ods. 2 CSP, súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví.

45. Podľa § 370 ods. 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich
odsekov primerane.
46. Odvolací súd reagujúc na situáciu po podaní odvolania žalovanou, ktorá sa týkala prejavenej vôle
žalobcu zastaviť konanie v časti 26 555,14 eura v dôsledku jej úhrady žalovanou, pripustil späťvzatie
žaloby v časti, zrušil napadnutý rozsudok a konanie v predmetnej časti zastavil. Žalobca dňa 30.03.2021

doručil návrh na zastavenie konania v uvedenom rozsahu, pričom na výzvu odvolacieho súdu žalovaná
prostredníctvom právneho zástupcu reagovala tak, že nevyjadrila vážne dôvody pre nepripustenie
späťvzatia, pričom len uviedla, že žalovaná vrátila žalobcovi istinu a žiadala zamietnuť žalobu v časti
príslušenstva.

47. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

48.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

49. Odvolací súd preskúmaním obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie
dostatočne a správne zistil skutkový stav veci, vec správne právne posúdil na základe aplikácie
ustanovení príslušných právnych predpisov a následne správne rozhodol o podanej žalobe tak, ako

rozhodol.Pretožesaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutéhorozhodnutia,
vo svojom odôvodnení sa konštatuje, že poukazuje na správnosť dôvodov napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie, ktoré nebude opakovať.50. Hoci po pripustení čiastočného späťvzatia žaloby (v časti istiny) odvolacím súdom a zastavení
konania predmetom odvolacieho konania nie je „základ“ nároku, ale len úroky z omeškania je treba
konštatovať aj vo vzťahu k základu nároku správnosť skutkových a právnych záverov prvoinštančného

súdu (§ 387 ods. 2 CSP). Bolo možné konštatovať, že procesný nárok (aj čo do základu) bol dôvodný.
Medzi stranami sporu nebolo sporné, že suma 800 000 Sk (26 555,15 eura) bola zo strany žalobcu
poskytnutá žalovanej, a to tak, že žalobca túto sumu vložil na jej bankový účet v hotovosti, a to dňa
16.05.2007 sumu 700 000 Sk a dňa 05.06.2007 sumu 100 000 Sk. Žalovaná porušila právnu povinnosť
- konala v rozpore s Trestným zákonom, spôsobila žalobcovi škodu v sume 26 555,15 eura - nevrátila

peniaze, ktoré jej boli vložené žalobcom na jej účet, a medzi týmto jej konaním a vzniknutou škodou
je príčinná súvislosť - uviedla žalobcu do omylu tým, že ju považoval za partnerku a poskytol jej
preto peniaze za účelom kúpy nehnuteľnosti na ich spoločné bývanie, zavinenie zo strany žalovanej
bolo úmyselné. Prvoinštančný súd z trestného rozsudku správne vychádzal a uplatnený nárok žalobcu
posúdil ako nárok na náhradu spôsobenej škody zo strany žalovanej. Neposudzoval ho ako bezdôvodné
obohatenia, na ktoré poukazoval žalobca a ani ako pôžičku, na ktorú poukazovala žalovaná.

51. Odvolací súd teda poukazuje na nárok žalobcu na úrok z omeškania, ktorý bol správne priznaný
prvoinštančnýmsúdomvovýške9%ročnezosumy26555,15euraod01.05.2010dozaplatenia,pričom
„do zaplatenia“ v situácii rozhodovania odvolacím súdom znamenalo do dňa 25.03.2021.

52. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil vyhovujúci výrok napadnutého rozsudku
prvoinštančného súdu (v zostávajúcej časti).
53. Vzhľadom na odvolacie dôvody žalovanej odvolací súd konštatuje dva základné okruhy jej
argumentov. Prvým bola otázka premlčania procesného nároku a druhým, otázky spojené s negatívnou
procesnou podmienkou - prekážky veci rozsúdenej.

54. V zmysle tejto prekážky sa nemôže o veci, o ktorej sa už právoplatne rozhodlo, rozhodnúť znova.
Výklad pojmu „tá istá vec“ je pomerne jednotný v tom zmysle, že musí ísť o tie isté subjekty práva,
ktoré vystupovali v pôvodnom konaní ako sporové strany, a ten istý predmet konania (to znamená,
že ide o totožný nárok uplatnený z totožného skutkového základu medzi totožnými subjektmi - nie je
pritom rozhodujúce, či pôvodné strany vystupujú v pôvodných procesných postaveniach). (Števček. M,

Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok.
Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 837 s.).

55. V tomto prípade sa vyhodnocuje konkurencia trestného rozsudku a tohto (civilného) konania a
jeho výsledku v podobe rozsudku. Úplne primárne je treba povedať, že v dôsledku späťvzatia žaloby

žalobcom v časti už viac nie je predmetom konania tá časť nároku, ktorá bola podľa tvrdení žalovanej
„predmetom“ trestného konania, a teda mala zakladať prekážku veci rozsúdenej. Je treba konštatovať,
že potom nemožno časť nároku, ktorá zostala predmetom tohto odvolacieho konania (príslušenstvo v
podobe úrokov z omeškania), považovať za nárok „už“ rozhodnutý. Bez ohľadu na uvedené je treba v
krátkosti konštatovať, že tak ako bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Košice II dňa 08.02.2018

č. k. 6T/25/2015-1340 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 4To/64/2018 tak uloženie
„povinnosti nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu“ nie je rozhodnutím o náhrade škody podľa
§ 287 TP. Povinnosť odsúdeného vyslovená podľa § 59 ods. 2 TZ (teraz § 50 ods. 2 - pozn. aut.)
nebráni poškodenému, aby prípadne už v priebehu skúšobnej doby uplatnil svoje práva veriteľa z titulu
nesplnenia dlhu z náhrady škody; týmto výrokom sa teda neodkladá vykonateľnosť výroku o povinnosti

na náhradu škody podľa § 228 TP (teraz § 287 - pozn. aut.) (pozri R III/1967). Vyššie uvedené znamená,
že povinnosť uložená vyššie uvedenými rozsudkami nezaložila prekážku veci rozsúdenej pre nárok
žalobcom uplatnením v tomto konaní a už vôbec nie pre časť nároku spočívajúcom v príslušenstve (úrok
z omeškania).
56. Pokiaľ išlo o vznesenú námietku premlčania odvolací súd odkazuje na správne závery

prvoinštančného súdu spočívajúce v tom, že žalobca ako poškodený nadobudol vedomosť o škode v
lete 2008, je to zrejmé tak z jeho žaloby, jeho výpovede v rámci konania a táto skutočnosť vyplýva aj z
trestného spisu, s ktorým sa súd oboznámil v rámci vykonávania dokazovania. Vyplýva to najmä ale z
SMS komunikácie strán sporu, ktorá bola podrobená znaleckému skúmaniu, pričom SMS správy neboli
zmenené. Práve z nej je zrejmé, že žalovaná ešte dňa 10.05.2008 sa tešila na domček, o čom písala

žalovanému a ten jej dňa 09.06.2008 písal o nízkoenergetických domoch. Podľa vzájomných správ
musel nastať zlom v ich vzťahu práve dňa 14.07.2008, kedy žalobca žiadal žalovanú o vyjadrenie, ako
to s nimi bude. Následne spolu komunikovali ešte o ich vzťahu aj 20.10.2008, a od januára 2009 boli zo
strany žalobcu adresované žalovanej SMS správy ohľadne vrátenia peňazí. Z uvedeného vyplýva, žežalobca mal vedomosť o škode a o zodpovednej osobe najskôr dňa 14.07.2008, kedy si už z vlastných
zdrojov zistil, že žalovaná to s ním nemyslí vážne a klame ho. Subjektívna premlčacia doba mohla
začať plynúť najskôr od 15.07.2008, a nie odo dňa poskytnutia peňazí, ako to uviedla žalovaná. Žalobca

ako poškodený mohol uplatniť právo po prvýkrát, teda dňa 15.07.2008, t. j. momentom nadobudnutia
subjektívnej vedomosti oprávnenej osoby. Od tohto okamihu začala plynúť dvojročná premlčacia lehota
na uplatnenie práva na súde, ktorá mu uplynula dňa 15.07.2010. Pretože žaloba bola podaná na súd dňa
17.05.2010, je zrejmé, že jeho nárok premlčaný nebol. Bolo tiež možné správne konštatovať, že v tomto
prípadedošlokspôsobeniuškodyúmyselne,začobolažalovanávrámcitrestnéhokonaniaajuznanáza

vinnú, ustanovuje zákon hranicu pre premlčanie práva (objektívna premlčacia doba) na náhradu škody
na desať rokov od škodovej udalosti (odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla).

57. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok v časti príslušenstva považoval za
vecne správny, preto ho postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Uvedené sa týka aj závislého výroku
o náhrade trov konania, ktorý vychádzal zo záveru úspechu žalobcu.

58. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
59. O náhrade trov tohto odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP s tým, že v odvolacom konaní žalovaná nebola s odvolaním úspešná, pričom nepriznal
žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ich právna zástupkyňa v odvolacom
konaní neuplatnila.

60. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).