Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 12, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 10C/271/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313209571
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Moravová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2017:1313209571.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Moravovou v právnej

veci žalobcu : Domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov Rača, so sídlom v Bratislave, Pri
vinohradoch 267, IČO: 30 804 191, v zastúpení: Kolíková & Partners, s.r.o., AK v Bratislave, Radvanská
21, proti žalovanej: V. V., A. A., W. M. XXXX/XXX, Š. Y. B., v konaní o zaplatenie 5.155,94 Euro s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 5.155,94 Euro spolu s:
5,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.090,88 Euro od 13.03.2013 do zaplatenia,
5,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 266,71 Euro od 15.08.2013 do zaplatenia,

5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.398,35 Euro od 21.12.2016 do zaplatenia,
5,00% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.400 Euro od 21.12.2016 do zaplatenia,
všetkovmesačnýchsplátkachpo30,-Eur,vždydo30.dňavmesiaci,počnúcprávoplatnosťourozsudku,
pod stratou výhody splátok.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súd dňa 03.06.2013 sa žalobca domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy
2.357,59 Euro s príslušenstvom. V priebehu konania súd uznesením zo dňa 29.11.2016 pripustil zmenu
petitu, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 3.755,94 Euro a uznesením zo
dňa 29.11.2016 pripustil zmenu petitu, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy
5.155,94 Euro spolu s príslušenstvom za celkové obdobie od 30.12.2010 do 31.08.2016. Žalobou sa
žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia uvedenej sumy titulom vydania bezdôvodného obohatenia,
keď žalovaná s ním neuzatvorila zmluvu o poskytovaní sociálnej služby podľa ustanovenia § 74 zákona

o sociálnych službách, napriek tomu, že jej žalobca opakovane predložil písomný návrh zmluvy, v snahe
upraviť faktický stav v súlade s právnymi predpismi. Uviedol, že žalovaná prijímala sociálne služby
bez právneho dôvodu a to vo výške rozdielu medzi úhradou, ktorú predpokladajú cenové predpisy
pri poskytovaní sociálnej služby podľa zákona o sociálnych službách a skutočne platenými sumami
žalovanou. Poukázal na to, že žalovaná je podľa § 72 ods. 1, 2 zákona o sociálnych službách č.
448 /2008 Z. z. a všeobecne záväzného nariadenia Bratislavského samosprávneho kraja č. 31 /2009
(VZN BSK č.31/2009), v znení VZN BSK č. 35/2010, 39/2010 a č. 43/2011, ako prijímateľ sociálnej

služby povinná platiť úhradu za sociálnu službu v sume určenej poskytovateľom sociálnej služby.
Žalovaná platí žalobcovi mesačne určitú sumu, pri ktorej vychádza zrejme zo sumy, ktorú platila pred
nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti, kedy bola v zariadení na základe rozhodnutia
o poskytovaní celoročnej starostlivosti. Porovnaním skutočných mesačných platieb žalovanej zažalobcom poskytovanú sociálnu službu s úhradou, ktorú by mala žalovaná hradiť v zmysle zmluvy, v
súlade s § 72 ods. 2 zák. č. 448/2008 Z.z. a VZN BSK č. 31/2009 v znení neskorších predpisov, došlo
na úkor žalobcu k bezdôvodnému obohateniu vo výške žalovanej sumy za obdobie od 31.12.2010 do

31.08.2016. Žalobca pri vyčíslení výšky bezdôvodného obohatenia vychádza z toho, čo by mu patrilo, ak
by žalovaná uzavrela zmluvu s ustanovením o úhrade v súlade s ust. § 74 ods. 2 zák. č. 448/2008 Z. z.
a VZN BSK č. 31/2009. Žalobca si uplatnil tiež úroky z omeškania podľa § 563 Občianskeho zákonníka.
Žalobca požiadal žalovanú o plnenie vo výške 1 975,61 Euro výzvou zo dňa 05.03.2013.

2. Súd žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu vydaním platobného rozkazu č. k. 39Ro/1208/2013
zo dňa 19.06.2013, proti ktorému žalovaná podala odpor, v ktorom uviedla, že namieta nárok žalobcu
čo do právneho základu i výšky, čo odôvodnila tým, že služby u žalobcu využíva na základe
právoplatného a doposiaľ účinného rozhodnutia Domova dôchodcov Rača, ul. Pri vinohradoch 267,
Bratislava, DD-1194/2001 zo dňa 15.06.2001, ktoré stanovuje konkrétne právo na užívanie jednoznačne
špecifikovanú časť nehnuteľnosti slúžiacej domovu - penziónu zriadeného na poskytovanie bývania,

na čas neurčitý, pričom od účinnosti zákona o sociálnych službách sa na takéto užívanie vzťahuje §
106 ods. 6 v spojení s § 35 ods. 1 písm. b) zák. č. 448/2008 Z. z. S účinnosťou zákona o sociálnych
službách neboli zrušené predchádzajúce rozhodnutia o poskytovaní sociálnej starostlivosti vydané
príslušným orgánom účinným pred 31.12.2008. Žiadne ustanovenie § 106 sa nevzťahuje na podmienky
ktoré žalobca uvádza v podanom návrhu. Podľa žalobkyne zákon neukladá prijímateľovi, ktorému sa

poskytovala sociálna starostlivosť podľa zákona účinného pred 31.12.2008 povinnosť uzavrieť zmluvu,
a už vôbec neukladá povinnosť bezvýhradne prijať ofertu predloženú poskytovateľom služby; tiež
neobsahuježiadnusankciuzaneuzavretiezmluvyalebodôvodnaneposkytnutieslužbyužposkytovanej
pred účinnosťou zákona. Ďalej namietala, že v sume úhrady za sociálnu službu, ktorú určil poskytovateľ
nie je vyčíslená úhrada za stravovanie a v spojení s § 72 ods. 2 zák. č. 448 /2008 Z. z. poskytovateľ

takto neuvádza výsledok skúmania podľa § 72 ods. 7 alebo 8 cit. zákona. Verejný poskytovateľ zriadený
územnou samosprávou nie je oprávnený vymáhať cestou súdu rozdiel medzi zaplatenou úhradou a
stanovenou úhradou bez predchádzajúceho postupu v stanovenom v zákone, podľa § 73 ods. 10 a nasl.
cit. zák., v spojení s prechodnými ustanoveniami účinnými od 1. marca 2012 a § 110a ods.1. Rozdiel
medzi uskutočnenými platbami a požadovanou sumou úhrady nie je záväzkom podľa občianskeho

práva a preto neprichádza do úvahy ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Namietala,
že v sume úhrady nie je vyčíslená úhrada za stravovanie, pričom namieta aj ekonomicky oprávnené
náklady žalobcu, ktoré určujú maximálnu hranicu úhrady; návrh zmluvy neobsahuje výpočet - kontrolu
na zákonný limit úhrady podľa § 73 ods. 2 a podľa § 72 ods. 2 zák. č. zák. č. 448 /2008 Z. z., tiež, že
vzájomné povinnosti v zmluvách sú nevyvážené. Žiadala, aby žalobca predložil ekonomicky oprávnené

náklady za prejednávané obdobie za poskytovanú službu v Zariadení pre seniorov, Pri vinohradoch 267,
Bratislava a to podľa členenia na službu podľa § 35 ods. 1 písm. a/ a službu podľa § 35 ods. 1 písmena
b/asvyčíslenímzložiekvštruktúrearozsahupodľa§16až18citovanéhozákona;predloženienákladov
na prevádzku dvoch budov slúžiacich ZPS - na adrese Pri vinohradoch 267, za roky 2001 a 2012 podľa
§ 72 ods. 5 cit. zákona. Žalovaná považuje návrh zmluvy predložený žalobcom v rozpore so zákonom.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 12.11.2013 k dôvodom uvedeným v odpore proti platobnému
rozkazu uviedol, že zo zákona o sociálnych službách jednoznačne vyplýva, že jediným právnym
titulom pre poskytovanie sociálnej služby s účinnosťou od 01.01.2009 je zmluva podľa § 74 zákona o
sociálnych službách. Výnimku obsahujú prechodné ustanovenia zákona o sociálnych službách, ktoré na

prechodnéobdobieumožňujúposkytovaniesociálnejslužbypodľapredchádzajúcejprávnejúpravy,teda
na základe rozhodnutia o umiestnení, podľa § 106 ods. 7 zákona o sociálnych službách. Poskytovateľ
sociálnej služby je povinný fyzickej osobe, ktorej poskytoval do 31. decembra 2008 starostlivosť,
ktorá nie je odkázaná na túto starostlivosť na základe právoplatného rozhodnutia podľa zákona
účinného od 01.01.2009, naďalej poskytovať sociálnu službu podľa zákona účinného od 01.01.2009.

Sociálna služba sa podľa nového zákona o sociálnych službách poskytuje na základe zmluvy, kým
starostlivosť podľa starého zákona o sociálnej pomoci za poskytovala na základe rozhodnutia. Podľa §
106 ods. 7 zák. č. 448 /2008 Z. z. sociálne služby, ktoré sa fyzickej osobe poskytovali k 31.12.2008,
sa po tomto dni poskytujú podľa zákona účinného do 31.12.2008, do nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia o odkázanosti fyzickej osoby na sociálnu službu a uzatvorenia zmluvy o poskytovaní

sociálnej služby podľa zákona účinného od 01.01. 2009. Poskytovateľ sociálnej služby je povinný
uzatvoriť zmluvu o poskytovaní sociálnej služby podľa zákona účinného od 01.01.2009 po nadobudnutí
právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti fyzickej osoby na sociálnu službu. Žalovaná prijíma sociálnu
službuod10.01.2011bezprávnehotitulu,leboponadobudnutíprávoplatnostirozhodnutiaoodkázanostipodľa zákona o sociálnych službách stratil predchádzajúci právny titul na prijímanie sociálnej služby,
keďže podľa zákona o sociálnych službách sa sociálna služba poskytuje na základe zmluvy, ktorú
zákon o sociálnych službách predpokladá uzatvoriť práve po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia

odkázanosti s tým, že žalovaná zmluvu môže uzatvoriť a žalobca musí uzatvoriť. Žalobca predložil
žalovanej návrh zmluvy, avšak bez výsledku. Poskytovanie sociálnej služby bez zmluvy podľa zákona
o sociálnych službách je časovo obmedzené do momentu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o
odkázanosti, po ktorom jediným titulom pre poskytovanie sociálnej služby zmluva. Žalovaná neuzatvorila
so žalobcom zmluvu podľa zákona o sociálnych službách, ktorú jej predložil žalobca, pričom však

z jej prístupu je zrejmé, že chce naďalej zotrvať u žalobcu a nemá záujem o ukončenie prijímania
sociálnej služby; ak sa žalovaná rozhodla využiť svoju možnosť k uzatvoreniu zmluvy tak, že zmluvu
so žalobcom neuzatvorila, nezískala právny titul na prijímanie sociálnej služby u žalobcu. Žalobca
predložením návrhu žalovanej síce inicioval uzatvorenie zmluvy, nič však nebránilo žalovanej navrhnúť
iné znenie jej jednotlivých ustanovení s prihliadnutím na kogentné ustanovenia zákona o sociálnych
službách, týkajúcich sa obsahu zmluvy, k tomu však nedošlo. Ak by žalovaná mala úprimný záujem o

zmenu, či doplnenie návrhu zmluvy v rozsahu, v akom to podala v odpore, mala dostatok príležitostí
a nereagovala ani na naposledy predložený návrh zmluvy z marca 2013. Vzhľadom na okolnosť,
že návrat žalovanej do rodinného prostredia môže byť veľmi zložitý, prípadne nemusí byť vôbec
možný, navrhovateľ nepovažoval jednostranné ukončenie poskytovania sociálnych služieb za riešenie
vzniknutej situácie.

4. Žalovaná platí mesačnú úhradu v nižšej výške ako je výška úhrady podľa všeobecne záväzného
právneho predpisu (Všeobecne záväzného nariadenia Bratislavského samosprávneho kraja č. 31/2009
zo17.6.2009vzneníneskoršíchpredpisov),ktorájezáväznáprevýškuúhradypodľazmluvypodľa§72
ods. 2 zák. č. 448 /2008 Z. z. Z právneho hľadiska zanikol žalovanej právny titul na prijímanie sociálnej

služby, avšak naďalej prijímala túto sociálnu službu. Novou podmienkou poskytovania sociálnej služby
od 01.01.2009 je odkázanosť určitého stupňa. V dôsledku fikcie odkázanosti sú chránené osoby, ktorým
sa poskytovala starostlivosť už pred 01.01.2009, medzi takéto osoby patrí aj žalovaná. Hlavné mesto
SR Bratislava bol príslušným orgánom verejnej moci pre konanie odkázanosti podľa § 106 ods. 8 zák.
č. 448 /2008 Z. z. ( podľa § 80 ods. c) bod 1 zák. o sociálnych službách je obec správnym orgánom v

konaniach o odkázanosti na sociálnu službu v zariadení pre seniorov).

5. K námietke žalovanej, že žalobca nebol oprávnený podať žalobu na súd, ale mal predtým použiť
postup podľa § 73 ods. 10 zák. č. 448 /2008 Z. z. žalobca uviedol, že uvedené ustanovenie sa
týka situácie, ak by prijímateľovi sociálnej služby po zaplatení úhrady zostalo menej ako zákonom

stanovené minimum, v tomto prípade 20 % sumy životného minima na jednu plnoletú fyzickú osobu.
Žalovaná v podanom odpore splnenie tohto predpokladu ani netvrdí. Žalovaná neuzatvorila so žalobcom
zmluvu o poskytovaní sociálnej služby, pričom § 73 ods. 10 zák. č. 448 /2008 Z. z. poskytuje
ochranu úhradám, ktoré sú prijímatelia sociálnej služby povinní platiť na základe zmluvného vzťahu
s poskytovateľom sociálnej služby. Poukázal na to, že uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného

obohatenia je jeho povinnosťou, pretože hospodári s verejnými prostriedkami, s ktorými má nakladať
efektívne a hospodárne a z tohto pohľadu je jeho povinnosťou je uplatňovať si vzniknuté pohľadávky.

6. Vznik práva na vydanie bezdôvodného obohatenia odôvodňoval žalobca tým, že žalovaná prijíma
sociálne služby bez platného právneho titulu od 31.12.2010. Svoj nárok právne kvalifikoval ako nárok

z bezdôvodného obohatenia majúc za to, že k vzniku povinnosti žalovanej platiť za poskytnuté služby
je potrebné uzatvoriť zmluvu podľa § 72 ods. 2 zák. č. 448/2008 Z. z. Výška úhrady prijímateľom nie
je podľa uvedeného zákona, ani podľa dôvodovej správy k nemu, predmetom dohody ale sa určuje
zmluvou. Hoci poskytovateľ a prijímateľ sociálnej služby uzatvárajú o výške úhrady zmluvu, nemajú
právo dojednať inú sumu ako sumu určenú právnymi predpismi.

7. Žalobca nevidel dôvodnosť tvrdenia žalovanej, že zmluva medzi ním a žalovanou v
danom prípade je spotrebiteľskou zmluvou, pretože zmluva podľa § 74 zák. č. 448 /2008 Z. z.
slúži na zabezpečenie služieb vo verejnom záujme a žalobca neposkytuje na rozdiel od neverejných
poskytovateľov/ sociálne služby za účelom získania zisku, teda nerealizuje sociálne služby ako

obchodnú alebo podnikateľskú činnosť, ktoré sú pojmovým znakom dodávateľa v rámci spotrebiteľských
zmlúv /§ 53 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka/.8. K predloženiu ekonomicky oprávnených nákladov podľa stanovených kritérií žalovanou, žalobca
uviedol, že vypočítava ekonomicky oprávnené náklady podľa § 72 ods. 5 zák. č. 448 /2008 Z. z. za každý
druh poskytovanej sociálnej služby, osobitne za sociálne služby poskytované v zariadení pre seniorov

a osobitne za sociálne služby poskytované v domove sociálnych služieb, pričom v tomto konaní si
neuplatňuje nárok na plnenie zo zmluvy, ale nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

9. K námietkam žalovanej, týkajúcich sa výšky úhrady žalobca uviedol, že výška mesačných ekonomicky
oprávnených nákladov pre jednu osobu v zariadení pre seniorov bola za 01-07/ 2011 vo výške 257,56

Euro, za 08/2011 vo výške 242,84 Euro, za 09/2011 06/2014 vo výške 204,90 Euro, za obdobie 07/2014
do 30.08.2016 vo výške 205,73 Euro. Suma úhrady v návrhoch zmlúv, ktoré žalobca žalovanej predložil
bola v súlade s VZN BSK č. 39/2010 a s VZN BSSK č. 43/2010, z čoho jednoznačne vyplýva, že
navrhovaná suma úhrady rešpektuje objektívny limit,, t.j. nepresahuje ekonomicky oprávnené náklady.

10. Podľa žalobcu je odôvodnené posúdiť nárok žalobcu ako nárok na vydanie bezdôvodného

obohatenia, ktorý nie je upravený osobitne v zákone o sociálnych službách a preto je odôvodnená
aplikácia ustanovenia § 451 nasl. O.z. ( R NS ČR z 29.03.2001 sp.zn. 25 Cdo 2895/99).

11.Žalobcasiúrokyzomeškania. uplatnilvzmysle§517Občianskehozákonníkaamal za
to, že žalovaná prijíma sociálnu službu od 31.12.2010 bez právneho titulu, lebo po nadobudnutí

právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti podľa zákona o sociálnych službách stratila predchádzajúci
právny titul na prijímanie sociálnej služby, keďže podľa zákona sa sociálna služba poskytuje na základe
zmluvy. ktorý žalovaná viac krát odmietla uzavrieť.

12. Žalobca poukázal na to, že zákon o sociálnych službách prostredníctvom úpravy nedotknuteľného

zostatku pamätá na situáciu, ak by výška spoluúčasti seniora prostredníctvom úhrady za ubytovanie
spôsobila odňatie celého príjmu seniora, § 73 zákona o sociálnych službách garantuje seniorovi
minimálny zostatok (percento zo sumy životného minima ). Zariadenie žalobcu neposkytuje len jeden
štandard ubytovania, ak senior býva, napr. sám v obytnej miestnosti s celkovou výmerou 37,11 m2
s príslušenstvom ako žalovaná, jej úhrada je vyššia, ako keby bývala s ďalšou osobou. Rozhodnutie

bývať samostatne prináša vyšší štandard bývania pri súčasne nižšom zostatku finančných prostriedkov
seniora, bývanie vo dvojici znamená nižšiu úhradu a teda vyšší zostatok z príjmu. Pokiaľ senior
býva sám a úhrada za bývanie by bola vyššia ako jeho príjem, senior nie je povinný platiť celú
úhradu za ubytovanie, pretože mu musí zostať zákonom chránený nedotknuteľní zostatok podľa § 73
zákona o sociálnych službách. Veľká časť klientov Zariadenia pre seniorov v rámci domova sociálnych

služieb a zariadenia pre seniorov Pri Vinohradoch má uzatvorené zmluvy, resp. platí úhrady riadne,
vo výške podľa právnych predpisov. Niektorí klienti sa rozhodli nerešpektovať nový právny stav a v
konečnom dôsledku neplatiť úhrady predpokladané právnymi predpismi, čo spôsobuje aj nerovnosť
medzi jednotlivými klientmi zariadenia a navodzuje to pocit istej nespravodlivosti prameniacej z toho,
že za rovnaké služby platia niektorí seniori menej ako stanovujú právne predpisy. Žalobca okrem

ubytovania poskytuje v rámci zariadenia pre seniorov v budovách na ulici Pri vinohradoch 267 tiež
stravovanie prostredníctvom výdajne jedál (jedlo sa pripravuje v budove na ulici Podbrezovská 28 aj
pre seniorov ubytovaných na ulici Pri vinohradoch 267, pričom je vydávané v miestnosti na ulici Pri
vinohradoch 267), upratovanie spoločných priestorov a obytných miestností seniorov, v prípade záujmu
pranie, žehlenie, údržba bielizne a šatstva, osobné vybavenie a úschovu cenných vecí. Ďalej žalobca

zabezpečuje pre seniorov umiestnených v budove Pri vinohradoch 267 záujmovú činnosť v podobe
speváckeho zboru, a krúžku šikovných rúk, tréning pamäti či denná ergoterapia. Na týchto záujmových
činnostiach sa zúčastňujú seniori podľa vlastného záujmu.

13. Žalobca špecifikoval pohľadávku nasledovne: základ uplatnenej pohľadávky spočíva v ubytovaní

žalovanej u žalobcu v období od 31.12.2010 do 31.08.2016 v zariadení pre seniorov, časť Pri
vinohradoch 267, bez riadneho právneho titulu ( bez zmluvy). Žalobca si uplatnil pohľadávku vo výške,
ktorá zodpovedá sume za ubytovanie v rámci zariadenia pre seniorov, časť Pri vinohradoch 267, podľa
všeobecne záväzných právnych predpisov. Výška úhrady za ubytovanie je určená kogentne právnymi
predpismi, uplatnená pohľadávka je zároveň " obvyklou úhradou ", ktorú boli povinní platiť v danom

období iní obyvatelia porovnateľnej obytnej miestnosti v zariadení pre seniorov, časť Pri vinohradoch
267. Žalobca poskytuje sociálnu službu žalovanej v rámci zariadenia pre seniorov v časti Pri vinohradoch
267, kde je žalovaná ubytovaná. Vzhľadom na to, že žalovaná po nadobudnutí účinnosti nového zákona
neuzatvorila napriek návrhom žalobcu zmluvu o poskytovaní sociálnej služby a zároveň žalovaná neplatíúhradu za ubytovanie vo výške stanovenej právnymi predpismi, uplatnil si žalobca nárok na plnenie z
titulu poskytovaného ubytovania, ktorý kvalifikoval ako nárok z bezdôvodného obohatenia. V zmysle
§ 15 a nasledujúcich zákona o sociálnych službách sa sociálne služby delia na odborné činnosti,

obslužné činnosti a ďalšie činnosti. Ubytovanie patrí medzi obslužné činnosti. Žalobca teda poskytuje
žalovanej sociálnu službu - obslužnú činnosť ubytovanie. Žalovaná v rámci ubytovania poskytnutého
navrhovateľom užíva obytnú miestnosť s príslušenstvom, užíva spoločné priestory žalobcu a prijíma
vecné plnenia spojené s ubytovaním. Plocha obytnej miestnosti č. 135, ktorú užíva žalovaná je 24 m2 a
plocha príslušenstva obytnej miestnosti je 13,11 m2, spolu 37,11 m2. Spoločné priestory sú podľa § 18

ods.2písm.e)VZNBSKč.31/2009 "najmäspoločenskámiestnosť,jedáleň,chodba,schodište,pivnica,
práčovňa a kotolňa ". Pod vecnými plneniami spojenými s ubytovaním rozumie § 18 ods. 2 písm. f) VZN
BSK č.31/2009 " najmä vykurovanie, dodávka teplej vody, upratovanie spoločných priestorov, užívanie
výťahu, dodávka elektrickej energie, dodávka plynu, vody, odvádzanie odpadových vôd, osvetlenie,
vybavenie zariadenia sociálnych služieb spoločnou televíznou anténou a rozhlasovou anténou a iné
služby poskytované zariadení sociálnych služieb ". Výška uplatnenej pohľadávky zodpovedá úhrade,

ktorú obvykle platia iní prijímatelia sociálnej služby u žalobcu za porovnateľné ubytovanie v zariadení pre
seniorov, časť Pri vinohradoch 267. Táto obvyklá úhrada nie je výsledkom voľnej dohody poskytovateľa
a prijímateľa, ale kogentne vyplýva z § 72 a nasl. zákona o sociálnych službách v spojení s § 26 a
nasl. VZN BSK č. 31/2009. Žalobou si žalobca uplatnil voči žalovanej nárok v súvislosti s poskytnutým
ubytovaním za obdobie od 31.12.2010 do 31.08.2016. Je však faktom, že ubytovanie žalovanej bez

zmluvy trvá aj po 31.08.2016. Žalobca rozšíril žalobu na ďalšie obdobie, do 31.08.2016. Rozdiel medzi
obvyklou (kogentnou) úhradou a sumou zaplatenou žalovanou predstavuje sumu 5.155,94 Euro.

14. Pokiaľ ide o ekonomicky oprávnené náklady, žalobca je subjekt, ktorý prevádzkuje domov sociálnych
služieb a zariadenie pre seniorov, teda ako jeden právny subjekt poskytuje dva druhy sociálnych služieb:

Domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov, pričom sa tak deje, na troch adresách , Pri
vinohradoch 267, Podbrezovská 28, Strelková 2. Na ulici Pri vinohradoch 267 a na ulici Podbrezovská
28 je zariadenie pre seniorov, pričom hoci je vo viacerých budovách, neznamená to, že ide o samostatné
zariadenia alebo ostatných poskytovateľov. Žalobca predložil ekonomicky oprávnené náklady na
jedného klienta za rok pre jednotlivé druhy sociálnych služieb.

15. Žalovaná má za to, že nemá na základe zákona povinnosť uzatvoriť so žalobcom zmluvu a v zákone
nie je ani povinnosť predložiť písomnú zmluvu zo strany poskytovateľa, tiež, že na prípad žalobcu sa
vzťahuje ustanovenie § 106 ods. 6 a z § 106 ods.7 len druhá veta v tom smere, že žalobca je povinný
aj po 01.01.2009 poskytovať žalovanej sociálnu službu podľa zákona účinného od tohto dátumu. Podľa

zriaďovacích listín BSK prevádzkuje 4 zariadenia sociálnych služieb, z toho jedno zariadenie v Bratislave
Pri vinohradoch 267 o kapacite 100 miest, ide bývalý penzión pre dôchodcov. Ďalšie 3 zariadenia
poskytujú rozličnú úroveň odborných činností. Zariadenie pre seniorov Pri vinohradoch, ktoré pozostáva
z dvoch objektov charakterizovaných ako bytové domy s malometrážnymi bytmi. Tu sa neposkytujú
žiadne odborné činnosti opatery, ktoré sa poskytujú v ostatných zariadeniach. Podľa žalovanej žalobca

na adrese Podbrezovská poskytuje v ZpS službu v rozsahu pre odkázaných prijímateľov od stupňa
IV. a vyššie, pričom v ZpS Pri vinohradoch žijú klienti so stupňom odkázanosti prevažne I. a II.
nanajvýš III. Je zrejmé, že náklady na klienta v ZpS Podbrezovská sú podstatne vyššie, než na
klienta v ZpS Pri vinohradoch. Situáciu ekonomicky oprávnených nákladov vykazovaných žalobcom
sumárne za oba samostatné ZpS však výrazne ovplyvňujú aj ekonomicky oprávnené náklady v ZpS

Podbrezovská. Žalovaná nesúhlasila s vyčíslením ekonomicky oprávnených nákladov len podľa druhu
sociálnej služby. Žalovaná nesporovala poskytovanie obslužných činností ale tvrdila, že tieto nevyužíva;
žiadala, aby žalobca špecifikoval ekonomicky oprávnené náklady podľa zariadení, taktiež žiadala
vykonať dokazovanie v tomto smere znaleckým postupom podľa § 127 O.s.p. bližšie nešpecifikovaným
znaleckým dokazovaním.

16. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom právneho zástupcu žalobcu žalovanej,
oboznámením sa s: Rozhodnutím zn. DD - 1194/2001 zo dňa 15.06.2001, Rozhodnutím MAGS
OSV 53663/2010-324415/1345 zo dňa 24.11.2010, Zriaďovacou listinou rozpočtovej organizácie
Bratislavského samosprávneho kraja č. 012/2009, VZN BSK č. 31/2009 zo dňa 17.06.2009, VZN BSK

č. 39/2010 zo dňa 15.12.2010, VZN BSK č. 43/2011 zo dňa 24.06.2011, návrhom Zmluvy č. 33/2010/P
o poskytovaní sociálnej služby a Dodatkami č. 1/2011/P a č. 2/2011/P k tejto zmluve, návrhom Zmluvy č.
10/2013/P , č. 16/2013/P o poskytovaní sociálnej služby, Výzvou na uzatvorenie zmluvy a vysporiadanie
rozdielu v úhradách zo dňa 05.03.2013 s doručenkou, Návrhom na mimosúdne riešenie vzájomnýchvzťahov zo dňa 28.03.2013, Všeobecným záväzným nariadením Bratislavského samosprávneho kraja,
osobnou kartou klienta za roky 2011 až 2016, výzvou na zaplatenie žalovanej sumy zo dňa 03.10.2016,
ako aj s ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný stav veci:

17. Predmetom konania v prejednávanej veci bola náhrada za plnenie poskytnuté bez právneho titulu
- bez zmluvy o poskytovaní sociálnej služby. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaná prijíma
sociálnu službu, tiež skutočnosť, že žalovaná odmietla uzavrieť zmluvu o poskytovaní sociálnej služby
so žalobcom, ani výška úhrad žalobcovi zo strany žalovanej.

18. Z rozhodnutia zn. DD - 1194/2001 zo dňa 15.06.2001 o umiestnení v domove - penzióne pre
dôchodcov, súd zistil že na základe tohto rozhodnutia má žalovaná právo na užívanie konkrétne
špecifikovanej časti nehnuteľnosti slúžiacej Domovu dôchodcov Rača - časť domov - penzión pre
dôchodcov Pri vinohradoch 267, Bratislava - byt číslo 135, na čas neurčitý.

19. Z Rozhodnutia o odkázanosti MAGS OSV 53663/2010-324415/1345 zo dňa 24.11.2010 súd zistil,
že žalovaná sa podľa § 35 a prílohy číslo 3, číslo 4 zákon o sociálnych službách s odkázanosťou na
pomoc inej fyzickej osoby III. stupňa na základe dosiahnutia 80 bodov a určenia priemerného rozsahu
odkázanosti 4-6 hod./deň a 120-180 hod/mesiac, považuje za fyzickú osobu odkázanú na sociálnu
službu v zariadení pre seniorov.

20. Ministerstvo práce, sociálnych veci a rodiny Slovenskej republiky v liste zo dňa 26.02.2014 (na
žiadosť žalobcu o písomné stanovisko ohľadne zariadenia Domov sociálnych služieb a zariadenie pre
seniorov Rača) uviedlo, že Domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov Rača Bratislava so
sídlom Pri vinohradoch 267, Bratislava, predstavuje jeden právny subjekt, ktorý poskytuje dva druhy

sociálnych služieb a to - domov sociálnych služieb a - zariadenie pre seniorov, oba celoročnou
pobytovou formou. Uvedené dva druhy sociálnych služieb poskytuje poskytovateľ, na troch miestach
v Bratislave, ktorými sú: - Podbrezovská ulica č. 28, Pri vinohradoch č. 267 a Strelkova č. 32. V mieste
poskytovania sociálnej služby Podbrezovská 28 sú poskytované dva druhy sociálnej služby a to - domov
sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov. V mieste poskytovania sociálnej služby Pri vinohradoch

267 je poskytovaný jeden druh sociálnej služby - zariadenie pre seniorov. V mieste poskytovania
sociálnej služby Strelková 32 je poskytovaný jeden druh sociálnej služby a to - domov sociálnych
služieb. Skutočnosť, že daný druh sociálnej služby je poskytovaný jedným poskytovateľom sociálnej
služby v rôznych budovách neznamená, že ide o samostatného poskytovateľa, resp. samostatné
zariadenie. Vyššie uvedené skutočnosti boli overené na základe rozhodnutia a zápisu z registra z

príslušného vyššieho územného celku, ktorý vykonal zápis predmetného poskytovateľa. Ministerstvo
práce, sociálnych veci a rodiny Slovenskej republiky zverejňuje Centrálny register poskytovateľov
sociálnych služieb, potrebné údaje spracováva z podkladov zaslaných z vyšších územných celkov, ktoré
majú spôsobilosť viesť register a vykonávať zmeny v registri vo svojom územnom obvode. Cieľom
zverejnenia registra je poskytnúť informácie pre záujemcov o sociálnu službu pri výbere poskytovateľa

sociálnej služby, ako aj informácie pre odbornú a laickú verejnosť o poskytovaných sociálnych službách.

21. Pri výpočte ekonomicky oprávnených nákladov konkrétneho poskytovateľa je potrebné vychádzať
z ekonomicky oprávnených nákladov daného druhu poskytovanej sociálnej služby a to bez ohľadu na
to, že poskytovateľ poskytuje daný druh sociálnej služby na viacerých miestach, za predpokladu, že je

zapísaný v registri poskytovateľov ako jeden poskytovateľ jedného druhu sociálnej služby. Poskytovateľ
poskytuje daný druh sociálnej služby na viacerých miestach, mnohé činnosti zabezpečuje spoločne pre
obe alebo viaceré miesta (poskytovateľ nemá všetky činnosti spojené s poskytovaním danej sociálnej
službyzabezpečovanéobochbudovách,alesúspoločnezabezpečovanézjednejznichpreobebudovy,
napr. mzdové záležitosti, vzdelávanie zamestnancov, príprava stravy rôzne obslužné činnosti) a preto

pri výpočte ekonomicky oprávnených nákladov pre daný druh sociálnej služby nachádzajúcej sa na
dvoch miestach (zariadeniach) sa vychádza z celkových nákladov, ktoré vznikli na danú sociálnu službu
v oboch miestach. V prípade, že by sa pri výpočte ekonomicky oprávnených nákladov nepostupoval
vyššie uvedeným spôsobom zariadenie (budova) miesto, v ktorom sa nezabezpečujú spoločné činnosti
priamo, by mala ekonomicky oprávnené náklady nižšie, ktoré by však nezodpovedali reálnym nákladom

danej sociálnej služby.22. Podľa § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických
a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva
na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

23. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

24. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

25. Podľa § 106 ods. 5 prechodných a záverečných ustanovení Zák .č. 488/2008 Z. z. sociálnych
službáchaozmeneadoplnenízákonač.455/1991Zb.oživnostenskompodnikaní(živnostenskýzákon)
v znení neskorších predpisov, tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb,

financovanie sociálnych služieb a dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb, fyzická osoba, ktorej
sa na základe rozhodnutia o poskytovaní sociálnej služby, alebo fyzická osoba, ktorej sa na základe
zmluvy o poskytovaní sociálnej služby poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb podľa
zákonaúčinnéhodo31.decembra2008,aleboktorájenazákladerozhodnutiazaradenádoporadovníka
čakateľov na poskytovanie starostlivosti v zariadení sociálnych služieb podľa zákona účinného do 31.

decembra2008,sapovažujezaodkázanúnatútosociálnuslužbuvrozsahu,ktorýzodpovedáminimálne
požadovanému stupňu odkázanosti na poskytovanie sociálnej služby v tomto zariadení podľa zákona
účinného od 1. januára 2009 do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti na sociálnu
službu v tomto zariadení podľa zákona účinného od 1. januára 2009, najdlhšie do 31. decembra 2011.

26. Podľa § 106 ods.6 cit. zák., poskytovateľ sociálnej služby, ktorý do 31. decembra 2008 poskytoval
starostlivosť v zariadení sociálnych služieb s celoročným pobytom fyzickej osobe, ktorá po 31. decembri
2008 nie je odkázaná na túto starostlivosť na základe právoplatného rozhodnutia podľa zákona účinného
od 1. januára 2009, je povinný tejto fyzickej osobe naďalej poskytovať sociálnu službu podľa zákona
účinného od 1. januára 2009.

27. Podľa § 106 ods.7 cit. zák., sociálne služby, ktoré sa fyzickej osobe poskytovali k 31. decembru
2008, sa po tomto dni poskytujú podľa zákona účinného do 31. decembra 2008 do nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti fyzickej osoby na sociálnu službu a uzatvorenia zmluvy o
poskytovaní sociálnej služby podľa zákona účinného od 1. januára 2009. Poskytovateľ sociálnej služby

je povinný uzatvoriť zmluvu o poskytovaní sociálnej služby podľa zákona účinného od 1. januára 2009
po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti fyzickej osoby na sociálnu službu.

28. Podľa ustanovenia § 72 ods. 2 citovaného zákona verejný poskytovateľ sociálnej služby určuje
sumu úhrady za sociálnu službu, spôsob jej určenia a platenia úhrady zmluvou podľa § 74 v súlade so

všeobecne záväzným nariadením obce alebo vyššieho územného celku, najviac vo výške ekonomicky
oprávnených nákladov znížených o príjem z finančného príspevku na financovanie sociálnej služby
v zariadení podľa § 71 ods. 6 ak príjem z úhrady ekonomicky oprávnených nákladov spojených s
poskytovaním sociálnej služby podľa § 71 ods. 7.

29. Podľa § 72 ods. 1 zákona o sociálnych službách je prijímateľ sociálnej služby povinný platiť úhradu
za sociálnu službu v sume určenej poskytovateľom sociálnej služby, ak tento zákon neustanovuje inak,
teda v súlade s § 72 ods. 2 zákona o sociálnych službách č. 448 /2008 Z. z. a všeobecne záväzným
nariadením Bratislavského samosprávneho kraja č. 31 /2009 (VZN BSK č.31/2009), v znení VZN BSK
č. 35/2010, 39/2010 a č. 43/2011.

30. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalovaná bola prijatá do Domova dôchodcov
Rača, pri Vinohradoch 267, Bratislava na základe rozhodnutia o poskytovaní celoročnej starostlivosti zn.
DD - 1194/2001 zo dňa 15.06.2001 podľa § ust. §§ 7-10, § 14, §18, § 91 ods. 4, písm. a/, bod 1/ zák. č.
195/1998 Z. z. o poskytovaní sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov, kde jej bola poskytovaná

celoročná starostlivosť v čísle bytu 135, od 18.06.2001 na dobu neurčitú.

31. Súd skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu, pričom zo zriaďovateľskej listiny žalobcu zistil, že žalobca je
rozpočtovou organizáciou BSK, s vlastnou právnou subjektivitou. Je správcom majetku Bratislavskéhosamosprávneho kraja, a ako správca v zmysle § 6 ods. 3 zák. č. 446/2001 Z. z. koná v mene
vyššieho územného celku pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku vyššieho
územnéhocelku,ktorýspravuje.Správcamajetkujeaktívnelegitimovanýdomáhaťsavovlastnommene

majetkových práv zriaďovateľa, pre ktorého vykonáva správu majetku.

32. Podľa Zákona č. 448 /2008 Z .z. o sociálnych službách, ktorý nadobudol účinnosť 01.01.2009,
prijímatelia sociálnej služby sú povinní platiť úhradu za sociálnu službu určenú poskytovateľom
sociálnej služby podľa § 72 ods. 1 citovaného zákona. Verejný poskytovateľ sociálnej služby určuje

sumu úhrady za sociálnu službu, spôsob jej určenia a platenia úhrady zmluvou podľa § 74, v
súlade so Všeobecne záväzným nariadením obce alebo vyššieho územného celku, najviac vo výške
ekonomicky oprávnených nákladov podľa§ 72 ods.2 cit. zákona. Podľa predchádzajúcej právnej úpravy
zák. č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci bola priznávaná právomoc určovať výšku úhrady formou
rozhodnutia ako jednostranného právneho aktu, nová právna úprava v zákone o sociálnych službách
upravuje poskytovanie sociálnej služby na základe zmluvy o poskytovaní sociálnej služby podľa § 74

ods. 1 citovaného zákona. Poskytovateľ sociálnej služby bol povinný uzatvoriť zmluvu o poskytovaní
sociálnej služby podľa zákona účinného od 1.1.2009 po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o
odkázanosti fyzickej osoby na sociálnu službu v zmysle§ 106 ods. 7 citovaného zákona. Poskytovateľ
sociálnej služby, ktorý do 31. decembra 2008 poskytoval starostlivosť v zariadení sociálnych služieb s
celoročným pobytom fyzickej osobe, bol naďalej povinný žalovanej poskytovať sociálnu službu podľa

zákona účinného od 1.1.2009, podľa § 106 ods.6 prechodných a záverečných ustanovení zákona č.
448 /2008 Z.z. Dôvodová správa k prechodným ustanoveniam uvádza, že obsahujú právnu úpravu,
ktorou sa v nevyhnutnom rozsahu uplatní zásada ochrany už nadobudnutých práv podľa doterajšej
právnej úpravy a zabezpečuje tak zosúladenie právnych vzťahov s novou úpravou. Súd má za to,
že právnym dôvodom žalovanej na poberaní sociálnej služby od žalobcu bolo pôvodne Rozhodnutie

zn. DD - 1194/2001 zo dňa 15.06.2001 o umiestnení v domove - penzióne pre dôchodcov, na dobu
neurčitú. V zmysle znenia prechodných ustanovení súd dospel k záveru, že žalovanej zanikol právny
titul na poberanie v predmetnej sociálnej služby dňom právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti MAGS
OSV 53663/2010-324415/1345 zo dňa 24.11.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.12.2010.
Žalovaná napriek tomu, že prejavila vôľu zotrvať v zariadení žalobcu (t. j. naďalej prijímať sociálnu

službu v rozsahu ako ju poberá na základe predchádzajúceho rozhodnutia), ďalší jej pobyt je už bez
právneho dôvodu, keďže neuzavrela zmluvu so žalobcom o poskytovaní sociálnej služby, ktorá je
podľa zák. č. 448/2008 Z.z. už jediným právnym titulom na poskytovanie sociálnej služby. Žalovaná
odôvodňovala skutočnosť, že neuzavrela zmluvu so žalobcom z dôvodu, že v sume úhrady nie je
vyčíslená úhrada za stravovanie, pričom namieta aj ekonomicky oprávnené náklady žalobcu, ktoré

určujú maximálnu hranicu úhrady. Zákon č. 448/2008 Z.z. zabezpečuje prechodnými ustanoveniami
kontinuitu poskytovania sociálnych služieb seniorov tým, že seniori, ktorí prijímali sociálnu službu pred
01.01.2009 sa považujú za odkázaných minimálne v takom stupni, aký je potrebný na poskytovanie
sociálnej služby v zariadení pre seniorov (tzv. fikcia odkázanosti) a možnosťou seniora uzatvoriť zmluvu
o poskytovaní sociálnych služieb a povinnosťou poskytovateľa uzavrieť zmluvu. Poskytovanie sociálnej

služby bez zmluvy bolo na preklenutie tohto obdobia a preto bolo časovo obmedzené do právoplatnosti
rozhodnutia o odkázanosti. Vzhľadom na to, že žalovanej vznikla povinnosť platiť úhrady vo výške
stanovenej všeobecne záväzným nariadením na základe zákona o sociálnych službách, súd sa už
námietkami žalovanej k predpokladom vzniku nároku z bezdôvodného obohatenia nezaoberal. Výška
bezdôvodného obohatenia je daná obvyklou úhradou akú platia seniori v predmetnom zariadení podľa

všeobecne záväzného nariadenia po odrátaní toho, čo žalovaná skutočne zaplatila. Žalobca súdu
predložil vyčíslenie ekonomicky oprávnených nákladov, tak ako ich vykázal podľa druhu sociálnej
služby. Napriek tomu, že žalovaná sporovala jednotlivé zložky, z ktorých žalobca vychádzal pri výpočte
EON, súd považoval navrhnuté znalecké dokazovanie za nadbytočné a nehospodárne, vzhľadom na
ostatné listinné dôkazy predložené žalobcom v konaní (o. i. ekonomicky oprávnené náklady vykázané

inými zariadeniami v rámci Slovenska pre druh sociálnej služby - zariadenie pre seniorov). Nemožno
zredukovať ekonomicky oprávnené náklady žalobcu len na náklady spojené s prevádzkou budov a
teda len na ubytovanie, nakoľko ako vyplynulo z dokazovania, sociálna služba, ktorú žalovaná poberá
od žalobcu zahŕňa aj poskytovanie starostlivosti o klientov zariadenia od rána do večera - kontrola, či
klient ráno vyvesil štítok (že sa v poriadku zobudil), služby vrátnika, údržbára, prítomnosť sociálnych

sestier, služby pokladníčky, ktorej klienti platia za úhradu, zamestnanci ekonomického úseku, riaditeľ.
Z týchto dôvodov nemožno predpokladané náklady nájomného bývania porovnávať s ekonomicky
oprávnenými nákladmi na sociálnu službu a súd dospel k záveru, že výška bezdôvodného obohatenia
v podobe úhrady, ktorá vychádza z ustanovenia § 72 ods. 2 zák.č. 448/2008 Z.z. je odôvodnená.Aj z vyjadrenia Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny vyplýva, že poskytovateľ sociálnej služby
môže zabezpečovať viaceré činnosti spoločne pre viacero budov z jedného miesta. Na žalobcu, ako na
poskytovateľa sociálnych služieb sa vzťahuje VZN BSK č. 31/2009. V zmysle ust. § 6 ods. 1 zákona č.

448/2008 Z.z., ktorý umožňuje výber poskytovateľa sociálnej služby prijímateľom, žalovaná mala a má
možnosť požiadať o poskytovanie sociálnej služby aj iné zariadenia pre seniorov.

33. Vykonaným dokazovaním mal súd preukazné, že v zmysle zákona o sociálnych službách sú sporové
strany účastníkmi právneho vzťahu pri poskytovaní sociálnych služieb, pričom žalobca ako poskytovateľ

sociálnej služby si svoju zákonnú povinnosť splnil a žalovanej predložil Zmluvu o poskytovaní sociálnej
služby č. 33/2010/P, následne Dodatok č. 1/2011/P, Dodatok č. 2/011/P, Zmluvu o poskytovaní sociálnej
služby č. 16/2013/P; Zmluvu o poskytovaní sociálnej služby č. 10/2014/P; žalovaná však uvedené
návrhy zmlúv neakceptovala a zmluvu so žalobcom neuzavrela. Uvedené návrhy zmlúv spolu s
dodatkamiobsahovalilenvýškuúhradyzaubytovanie;žalobcavnichnepožadovalúhraduzainúslužbu,
ani nepožadoval reálnu výšku nákladov, ktoré on vynakladal na ubytovanie žalovanej.

34. Žalobca ako poskytovateľ sociálnej služby je zo zákona povinný v zariadení pre seniorov poskytovať
pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, sociálne poradenstvo, sociálnu rehabilitáciu,
ubytovanie stravovanie, upratovanie, pranie, žehlenie a údržbu bielizne a šatstva, osobné vybavenie,
utvárať podmienky na úschovu cenných vecí, zabezpečovať záujmovú činnosť / § 35 ods. 2 zák. č.

448/2008 Z.z./ Žalovaná si vybrala iba ubytovanie, o ostatné služby nemala záujem. V prípade potreby
alebo záujmu však žalobca musí poskytnúť všetky uvedené služby, teda má náklady na uvedené služby.

35. Z osobnej karty klienta - žalovanej súd zistil, že žalovaná platila za žalované obdobie mesačnú
úhradu za sociálne služby v nižšej výške ako je výška úhrady podľa všeobecne záväzného nariadenia

Bratislavského samosprávneho kraja č. 31 /2009 (VZN BSK č.31/2009), v znení VZN BSK č. 35/2010,
39/2010 a č. 43/2011, teda rozdiel medzi úhradou, ktorú platila žalovaná mesačne a sumou úhrady
určenou citovaným všeobecne záväzným nariadením činí za obdobie od 30.12.2010 do 31.08.2016
sumu vo výške 5.155,94 Euro s príslušenstvom. Žalovaná chce zotrvať naďalej v zariadení žalobcu
a poberať od neho sociálnu službu, preto je povinná hradiť úhradu vo výške, ako ju dôkazne

preukázal žalobca. Nakoľko žalobca hospodári s verejnými prostriedkami, musí si uplatňovať vzniknuté
pohľadávky. Vychádzajúc z uvedených skutočností žalobca poskytuje žalovanej sociálne služby, táto
odmieta uzavrieť so žalobcom zmluvu o poskytovaní sociálnej služby, žalovaná prijíma sociálnu službu
bez právneho titulu, preto je povinná v zmysle citovaných ustanovení vydať bezdôvodné obohatenie vo
výške ako je vyčíslené vo výroku tohto rozsudku.

36. Žalovaná nesplnila svoj záväzok vydať bezdôvodné obohatenie riadne a včas, čím sa v zmysle
ustanovenia § 517 Obč. zákonníka dostala do omeškania so splnením peňažného záväzku, čo jej
zakladá povinnosť zaplatiť žalobcovi z dlžnej sumy úrok z omeškania v zmysle citovaného ustanovenia
§ 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššie ako bola základná

úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania t.j. ku dňu nasledujúcom po dátume splatnosti
podľa výzvy zo dňa 05.03.2013 na zaplatenie úhrady za obdobie od 01.01.2011 do 31.12.2012 vo výške
2.090,88 Eur, ktorá bola doručená žalovanej dňa 11.03.2013, splatnosť nastala dňa 12.03.2013 a od
nasledujúceho dňa t.j. od 13.03.2013 si žalobca uplatnil úroky z omeškania; v časti nároku vo výške
266,71 Euro sa dostala žalovaná do omeškania so zaplatením sumy 266,71 Euro dňa 15.08.2013,

t.j. nasledujúci deň po uplynutí 15 dňovej lehoty na plnenie platobného rozkazu, ktorý prevzala dňa
30.07.2013; so zaplatením sumy 1.398,35 Eur sa žalovaná dostala do omeškania dňa 6.12.2016, od
druhého dňa nasledujúceho po doručení uznesenia zo dňa 29.11.2016, doručené dňa 05.12.2016,
ktorým súd na návrh žalobcu pripustil zmenu petitu spočívajúcu v jeho rozšírení o sumu 1.398,35 Eur,
za obdobie od 01.05.2013 do 31.12.2014. So zaplatením sumy 1.400 Eur za obdobie od 01.01.2015

do 31.08.2016 sa žalovaná dostala do omeškania od 06.12.2016, ako od druhého dňa od doručenia
uznesenia, ktorým súd pripustil zmenu petitu spočívajúcu v jeho rozšírení o sumu 1.398,35 Eur, a ktoré
bolo žalovanej doručené dňa 05.12.2016.
37. V prevyšujúcej v časti úrokov z omeškania preto súd návrh navrhovateľa zamietol.

38. Súd zaviazal žalovanú na zaplatenie žalobcovi sumu 5.155,94 Euro s príslušenstvom, ako je
uvedené vo výroku rozsudku, pričom uložil žalovanej povinnosť plniť žalobcovi v mesačných splátkach
po 30,-Eur a to pod stratou výhody splátok, v zmysle ustanovenia § 232 ods. 4 CSP, podľa ktorého ak
súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchtodávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že
omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

39. O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 CSP, podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd
prihliadol na charakter sporu, ktorý vychádza zo zákona o sociálnych službách, ako aj na sociálne a
majetkové pomery žalovanej, ktorej jediným príjmom je starobný dôchodok a uhradením trov právneho
zastúpenia by sa ocitla v závažnej sociálnej situácii, keď predmetom konania je úhrada žalovanej za

pobyt v zariadení pre seniorov. Príjem žalovanej v období v roku 2010 bol 332,30 Eur, v roku 2011 v
sume 338,40 Eur, v roku 2012 v sume 349,60 Eur, v roku 2013 vo výške 364 Eur, v roku 2014 v sume
375,30 Eur, v roku 2015 v sume 382 Eur, v roku 2016 v sume 384,50 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v
dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava III.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak

povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie