Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, March 10, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/98/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2020200292
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2020200292.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a

členov senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Petra Dumana v právnej veci žalobcu: LETKEN s.r.o.,
so sídlom Vlčkovce 474, 919 23 Vlčkovce, IČO: 46 204 121, právne zastúpený Bartošík Šváby s.r.o.,
advokátskakanceláriasosídlomPlynárenská7/A,82109Bratislava,IČO:35929049,protižalovanému:
Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, vo veci žaloby o preskúmanie
rozhodnutia žalovaného č. 101569086/2020 zo dňa 13.10.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd z r u š u j e napadnuté rozhodnutie žalovaného číslo: 101569086/2020 zo dňa
13.10.2020 a rozhodnutie Daňového úradu Trnava, pobočka Piešťany číslo: 101105706/2020 zo dňa

1.7.2020 a vec vracia prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1.
DaňovýúradTrnava,pobočkaPiešťanyakoprvostupňovýorgánsvojimrozhodnutímč.101105706/2020
zo dňa 1.7.2020 vyrubil žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších

predpisov, rozdiel dane v sume 23.878,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január
2018.

2.
Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane
vo výške 23.878,- eur od daňového subjektu WIOWATS s.r.o. na základe faktúr č. 2018001 zo dňa
25.1.2018, č. 2018002 zo dňa 29.1.2018 a č. 2018003 zo dňa 31.1.2018 v zdaňovacom období január

2018.

3.
Daňový subjekt WIOWATS s.r.o. priznal v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie január 2018 dodanie tovaru a služieb vo výške 273.057,- eur a tomu prislúchajúcu daň vo výške
54.611,- eur. V uvedenom daňovom priznaní subjekt nepriznal žiadne nadobudnutie tovaru.

4.
Podľa vyjadrenia svedka I. M., bývalého konateľa daňového subjektu WIOWATS s.r.o., uvedený
tovar bol nakúpený od spoločnosti SPA CONSULT s.r.o. Brno, pričom bola uzatvorená zmluva medzi
spoločnosťou WIOWATS s.r.o. a SPA CONSULT s.r.o., na základe ktorej prešli vlastnícke práva nadodaný tovar až po zaplatení spoločnosťou LETKEN s.r.o. spoločnosti WIOWATS s.r.o. a následne
vystavila spoločnosť SPA CONSULT s.r.o. faktúry spoločnosti WIOWATS s.r.o.

5.
Správcovi dane táto zmluva ani po opakovanej výzve nebola predložená.

6.
Spoločnosť WIOWATS s.r.o. bola registrovaná na dani z pridanej hodnoty od 23.1.2018 a daňové

priznanie na daň z pridanej hodnoty podala za zdaňovacie obdobie 1/2018, 2/2018 a 3/2018. Za
nasledujúce zdaňovacie obdobie už neboli podané žiadne daňové priznania na dani z pridanej hodnoty.

7.
Daňový subjekt SPA CONSULT s.r.o. podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie január, február 2018 s oneskorením, ale nepriznáva v nich žiadne plnenia. Za zdaňovacie

obdobie marec 2018 podala spoločnosť SPA CONSULT s.r.o. daňové priznanie k dani z pridanej
hodnoty, v ktorom uviedla iba dodanie tovaru do iného členského štátu. Za nasledujúce zdaňovacie
obdobie už neboli podané žiadne daňové priznania na dani z pridanej hodnoty.

8.

Správca dane v systéme VIES nenašiel žiadne uvedené informácie o nadobudnutí tovaru z jedného
členského štátu pre daňový subjekt WIOWATS s.r.o. v období prvý štvrťrok 2018 a štvrtý štvrťrok 2018.

9.
Správca dane vykonal viaceré dokazovania a úkony, avšak týmto dokazovaním sa nepotvrdilo, že tovar

deklarovaný spornými faktúrami a spoločnosťou WIOWATS s.r.o., bol skutočne dodaný práve touto
spoločnosťou, ako to tvrdil žalobca.

10.
Žalobca nepreukázal v priebehu daňovej kontroly, ani vo vyrubovacom konaní, ani v odvolacom konaní,

že zdaniteľné obchody sa uskutočnili tou osobou, ktorá bola deklarovaná na faktúrach ako dodávateľ.
Nepredložildôkazy,ktorýmibypreukázalsvojetvrdenie,sktorýmibyodstránilpochybnostisprávcudane
a ktoré by mali za následok zmenu záverov správcu dane prijatých na základe vyhodnotenia zisteného
skutkového stavu a zistených porušení zákona. Daňový subjekt LETKEN s.r.o. svojimi vyjadreniami len
tvrdil, že k určitému zdaniteľnému obchodu došlo, avšak nebol schopný predložiť dôkazy, ktoré tieto

skutočnosti potvrdzujú. Doklady o realizácii obchodného vzťahu a tvrdenia o realizácii dodávky musia
mať povahu faktu, čo znamená, že deklarované údaje možno bez pochybností preveriť alebo osvedčiť
aj ďalšími dôkazmi, čo daňový subjekt neurobil. Reálne dodanie tovaru a služieb nebolo preukázané ani
dodávateľom spoločnosťou WIOWATS s.r.o.

11.
Voči prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane podal daňový subjekt spoločnosť LETKEN s.r.o.,
prostredníctvom elektronickej podateľne Finančnej správy SR, dňa 24.7.2020 odvolanie, v ktorom
namietal v podstate rovnaké skutočnosti, aké sú predmetom žalobného návrhu.

12.
Žalovaný Finančné riaditeľstvo SR svojim rozhodnutím č. 101569086/2020 zo dňa 13.10.2020 ako
druhostupňový správny orgán potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava, pobočka
Piešťany č. 101105706/2020 zo dňa 1.7.2020.

13.
Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že Finančné riaditeľstvo SR po preskúmaní s
vecou súvisiaceho spisového materiálu konštatuje, že odvolacie námietky daňového subjektu sú
neopodstatnené. Správca dane na základe vykonaného dokazovania a vyhodnotením získaných
dôkazov nadobudol opodstatnené pochybnosti o reálnom dodaní tovaru a služieb v zmysle sporných

faktúr dodávateľom na nich uvedeným, ktoré v napadnutom rozhodnutí podrobne uvádza, v dôsledku
čoho vznik práva na odpočítanie dane zo sporných faktúr nepriznal a odvolací orgán sa s jeho
názorom stotožnil. Správca dane preveroval primárne splnenie podmienok práva na odpočítanie dane
daňovým subjektom, ktorý odpočítanie dane deklaroval, uplatnil si ho a inicioval. Podmienky prevznik práva na odpočítanie dane sú upravené v § 49 až 51 zákona o DPH. Musia byť splnené
kumulatívne, t.j. v prípade nesplnenia ktorejkoľvek z nich právo na odpočítanie dane nevzniká. Z
napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že správca dane spochybnil skutočného dodávateľa deklarovaného

na sporných faktúrach. V danom prípade daňový subjekt nepreukázal splnenie podmienok na uplatnenie
práva na odpočítanie dane. Z obsahu napadnutého rozhodnutia a predloženého administratívneho
spisu vyplýva, že pán I. M. predložil správcovi dane „Smlouvu o prevodu podílu společníka“ zo dňa
18.05.2018 na spoločnosť UMYTEP s.r.o. a preberací protokol o prevzatí kompletných účtovných
dokladov spoločnosti WIOWATS s.r.o. uskutočnenie zdaniteľných obchodov (dodanie tovaru a služieb)

ústne potvrdil. Predmetný tovar bol nakúpený od spoločnosti SPA CONSULT s.r.o., za ktorú konal
Milan Valášek - splnomocnený zástupca spoločnosti. Podľa tvrdenia pána M. bola uzatvorená zmluva
medzi spoločnosťami WIOWATS s.r.o. a SPA CONSULT s.r.o., v ktorej prešli vlastnícke práva na daný
tovar až po zaplatení kontrolovaným daňovým subjektom. Pán M. si nespomenul, na základe akej
plnej moci bol splnomocnený pán Milan Valášek, poznali sa osobne, ale žiaden kontakt na neho už
nemá, nevie kde je teraz, zrejme je pán Valášek tá istá osoba, s ktorou konal za spoločnosť SPA

CONSULT s.r.o. ako so splnomocneným zástupcom a ktorá je konateľom spoločnosti UMYTEP s.r.o.,
ktorá je od 18.5.2018 konateľom spoločnosti WIOWATS s.r.o. Na prepravu tovaru dodanému daňovému
subjektu si zapožičal motorové vozidlo s evidenčným číslom B8969 od spoločnosti SPA CONSULTING
s.r.o., vozidlo bolo vo vlastníctve spoločnosti, prepravu uskutočnil on osobne, nevie od koho si požičal
vozidlo, nepamätá sa. Pri montovaní tovaru vo Volkswagene nebol. Kontrolovaný daňový subjekt sa

bližšie, resp. vôbec ku konaniu s pánom M. nevyjadril. Vo svojich podaniach odkazuje iba na vyjadrenia
pána M., ktoré sú zrejmé zo zápisníc o ústnych pojednávaniach, pri ktorých bol prítomný. Spoločnosť
SPA CONSULT s.r.o. je dlhodobo nekontaktná, neplní si povinnosti vyplývajúce z daňových zákonov,
nereaguje na výzvy správcu dane a odo dňa 24.7.2018, má pridelený status nespoľahlivého platcu
dane. Adresa zapísaná v Obchodnom registri Českej republiky ako sídlo spoločnosti je virtuálne sídlo,

na ktorom je zapísané väčšie množstvo spoločností, a na uvedenej adrese nie je možné spoločnosť
SPA CONSULT s.r.o. zastihnúť. Spoločnosť SPA CONSULT s.r.o. podala daňové priznanie k dani z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2018 a február 2018 s oneskorením a nepriznala v
nich žiadne zdaniteľné plnenia ani dodanie tovaru do iného členského štátu (dodávateľ WIOWATS
s.r.o. je registrovaný k dani z pridanej hodnoty v Slovenskej republike podľa § 5 zákona o DPH). Z

evidencie správcu dane vyplýva, že dodávateľ WIOWATS s.r.o. v podaných daňových priznaniach k dani
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2018 a február 2018 nepriznal žiadne nadobudnutie
tovaru z iného členského štátu. Z verejne dostupných informácií (Obchodný register SR, ČR) vyplýva,
že pán I. M. bol konateľom spoločnosti SPA CONSULT s.r.o. odo 4.2.2015 do 20.12.2017, v spoločnosti
WIOWATS s.r.o. bol konateľom od 4.12.2017 do 18.5.2018. Od 20.3.2017 je konateľom spoločnosti

SPA CONSULT s.r.o. spoločnosť BIO MIO s.r.o., v ktorej bol konateľom do 17.12.2017. Odo dňa
18.5.2018 sa stala konateľom spoločnosti WIOWATS s.r.o. spoločnosť UMYTEP s. r. o., od ktorej sa
správcovi dane taktiež nepodarilo zabezpečiť účtovné a daňové doklady dodávateľa WIOWATS s.r.o.
(Výzva č. 102240721/2018 zo dňa 13.11.2018 na predloženie dokladov - zásielka sa vrátila správcovi
dane späť; bývalý konateľ spoločnosti J. H. sa na Predvolanie na výsluch svedka č. 102322069/2018

zo dňa 23.11.2018 pred správcu dane nedostavil; Predvolanie na výsluch svedka č. 100069650/2019
zo dňa 8.1.2019 zaslané Milanovi Valáškovi, konateľovi spoločnosti od 2.6.2018 sa správcovi dane
vrátilo späť s označením na obálke „adresát je neznámy“). Česká daňová správa, ktorú správca
dane požiadal prostredníctvom inštitútu medzinárodnej výmeny informácií o výsluch svedka Milana
Valáška z dôvodu trvalého bydliska v Českej republike, zamietla žiadosť z dôvodu, že pána Valáška sa

nepodarilo dohľadať v českej databáze ani podľa mena, adresy, ani rodného čísla a adresa I. T. XXX,
XXX XX C. neexistuje (Medzinárodná výmena informácií - zamietnutie žiadosti č. 100240337/2020 zo
dňa 22.1.2020). Odvolací orgán poukazuje na rozpory, ktoré vyplývajú zo získaných a predložených
dokladov a z vyjadrení pána M.. Z výpisu bankového účtu predloženého daňovým subjektom vyplýva,
že sporné faktúry vystavené dodávateľom WIOWATS s.r.o. zaplatil v mesiaci február 2018, čo stavia

do priameho rozporu vyjadrenie pána M., že na základe uzatvorenej zmluvy vlastnícke práva na
daný tovar prešli zo spoločnosti SPA CONSULT s.r.o. na spoločnosť WIOWATS s.r.o. až po zaplatení
kontrolovaným daňovým subjektom. Predmetná zmluva uzatvorená medzi WIOWATS s.r.o. a SPA
CONSULT s.r.o. správcovi dane v priebehu celého konania predložená nebola. Rovnako tvrdenie o
prechode vlastníckeho práva na daný tovar pánom M. je v rozpore so zisteniami vyplývajúcimi z

daňových priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2018 a február 2018
podaných spoločnosťou SPA CONSULT s.r.o., ktorá v nich nepriznala žiadne zdaniteľné plnenia ani
dodanie tovaru do iného členského štátu a taktiež dodávateľ WIOWATS s.r.o. v podaných daňových
priznaniach k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2018 a február 2018 nepriznalžiadne nadobudnutie tovaru z iného členského štátu. Odvolací orgán musí, vzhľadom na uvedené,
odmietnuťargumentáciudaňovéhosubjektu,ktoroupoukazujenavznikdaňovejpovinnostiudodávateľa
atýmvznikprávanaodpočítaniedanedaňovémusubjektu,akonedôvodnú.Priamydodávateľdaňového

subjektu sám svojimi vyjadreniami spochybnil pravdivosť údajov uvedených na sporných faktúrach,
čím zároveň spochybnil a vyvolal oprávnené pochybnosti správcu dane v otázke svojho nadobudnutia
tovaru, teda vzniku daňovej povinnosti. Pochybnosti správcu dane prehĺbili aj zistenia vyplývajúce
z daňových priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2018 a február 2018
podaných spoločnosťou SPA CONSULT s.r.o. a dodávateľom WIOWATS s.r.o. Rozporuplné skutočnosti

vyplývajúajzvyjadrenípánaM.azistenísprávcudanevsúvislostisprepravoutovaru.PánM.savyjadril,
že na prepravu tovaru dodanému daňovému subjektu si zapožičal motorové vozidlo s evidenčným
číslom B8969 od spoločnosti SPA CONSULTING s.r.o., vozidlo bolo vo vlastníctve spoločnosti, prepravu
uskutočnil on osobne, nevie od koho si požičal vozidlo, nepamätá sa. Pán M. teda na jednej strane tvrdí,
že vozidlo si požičal od spoločnosti SPA CONSULT s.r.o. a zároveň si nepamätá, od koho si predmetné
vozidlo požičal. Z odpovede českej daňovej správy vyplýva, že registračná značka motorového vozidla

B8969 je prevozná značka, preto česká daňová správa nevie zistiť, o aké vozidlo ide. Spoločnosť SPA
CONSULT s.r.o. nebola v roku 2018, ani v predchádzajúcich rokoch registrovaná k dani z motorových
vozidiel. Okrem týchto boli zistené aj ďalšie rozporné skutočnosti. Pán M. uviedol, že pri obchodoch
so spoločnosťou SPA CONSULT s.r.o. konal s pánom Milanom Valáškom, poznali sa osobne, ale
žiaden kontakt na neho už nemá, nevie, kde je teraz, zrejme je pán Valášek tá istá osoba, s ktorou

konal za spoločnosť SPA CONSULT s.r.o. ako so splnomocneným zástupcom a ktorá je konateľom
spoločnostiUMYTEPs.r.o.,ktorájeod18.5.2018konateľomspoločnostiWIOWATSs.r.o.Zdokazovania
vykonaného správcom dane vyplýva, že pána Valáška sa nepodarilo dohľadať v českej databáze ani
podľa mena, adresy, ani rodného čísla a adresa I. T. XXX, XXX XX C. neexistuje. Daňový subjekt
namieta, že mu nemožno poprieť právo na odpočítanie dane, pretože spoločnosti SPA CONSULT

s.r.o., UMYTEP s.r.o. a BIO MIO s.r.o. nikdy neboli jeho obchodnými partnermi, a preto nemôže byť
postihnuteľnýzaúkonyinýchsubjektov,ktorésvykonávanímjehopodnikateľskejčinnostinemajúžiadnu
väzbu a správca dane nemôže požadovať od daňového subjektu predloženie dôkazov, ktoré nemohol
získať a nemal povinnosť ani oprávnenie s nimi disponovať. Odvolací orgán uvádza, že pre účely
preverenia oprávnenosti uplatneného odpočítania dane nie je podstatné, či išlo o obchodné prepojenie

týchto spoločností v čase kontrolovaného zdaňovacieho obdobia. Avšak v kontexte s deklarovanými
zdaniteľnými obchodmi pán M., a teda právnické osoby (SPA CONSULT s.r.o., UMYTEP s. r. o. a BIO
MIO s.r.o.), v mene ktorých konal ako štatutárny orgán, nemohli byť daňovému subjektu neznáme,
i keď s nimi priamo neobchodoval, pretože pán M. sa pred správcom dane vyjadril, že s pánom
H. sa poznajú 20 rokov. Uvedené vo vzájomných súvislostiach s ostatnými dôkazmi a skutkovými

zisteniami len dotvára celkový obraz o preverovaných zdaniteľných obchodoch a hodnovernosti tvrdení
daňového subjektu. Uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH je viazané na
kumulatívne splnenie všetkých stanovených podmienok, pričom už nesplnenie jednej z nich vylučuje
priznanie nároku. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona
o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich

nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje, ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby
a ani pri dobromyseľnosti platiteľa prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Odvolací orgán aj na tomto mieste
poukazujenaskutočnosť,žekontrolovanýdaňovýsubjektsabližšie,resp.vôbeckukonaniuspánomM.,
atedadeklarovanýmdodávateľomWIOWATSs.r.o.nevyjadril,lenodkazujenavyjadreniapánaM.,ktoré
sú zrejmé zo zápisníc o ústnych pojednávaniach, pri ktorých bol prítomný. Daňovému subjektu ani neboli

pripísané následky za nesplnenie povinnosti dodávateľa, resp. jeho dodávateľov, ktoré nemal možnosť
ovplyvniť, ale zo strany správcu dane išlo o zotrvanie na legitímnej požiadavke preukázania skutočností
majúcich vplyv na správne určenie dane. Pokiaľ niektorú skutočnosť, či tvrdenie spadajúce do dôkaznej
povinnosti daňového subjektu nie je možné preveriť, neznamená to, že tvrdenie daňového subjektu je
preukázané a nie je dôvodné o ňom pochybovať. Správca dane v zásade nemôže daňovému subjektu

priamo predpísať, aký konkrétny dôkazný prostriedok musí byť predložený. Bolo na daňovom subjekte,
aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že zdaniteľný obchod bol skutočne dodaný od sporného dodávateľa,
t.j.dodávateľomWIOWATSs.r.o.Knámietkedaňovéhosubjektu,ktoroupoukazujenanesprávnypostup
správcu dane pri fyzickej obhliadke skladových priestorov, kedy mal správca dane, podľa daňového
subjektu, vykonať fyzickú inventúru všetkého tovaru, odvolací orgán uvádza, že je neopodstatnená

vzhľadom k tomu, že správca dane existenciu tovaru nespochybnil. Dôvodom nepriznania nároku
na odpočítanie dane bola skutočnosť, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania nebolo
hodnovernými a nespochybniteľnými dôkazmi preukázané, že tovar a služby dodal deklarovaný
dodávateľ WIOWATS s.r.o., a preto daňový subjekt nesplnil podmienku pre odpočítanie dane uvedenúv § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH, keď si platiteľ môže odpočítať daň, ak je voči nemu
uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Daňový subjekt na podporu svojho nároku na odpočítanie dane poukazuje na riadny prístup k plneniu

svojich dôkazných povinností a to tým, že správcovi dane poskytol súčinnosť a predložil počas daňovej
kontroly listinné dôkazy (dodávateľské faktúry vystavené dodávateľom, dodacie listy, objednávky,
cenové ponuky a výpis z bankového účtu) a tiež poukazuje na podporné argumenty vyslovené pri
výsluchu pána M.. S uvedenými argumentami daňového subjektu by bolo možné súhlasiť za takých
okolností, ak by sa vierohodnosť ním predložených listinných dôkazov preukázala v rámci daňovej

kontroly, ako jedného z inštitútov správy daní slúžiaceho na preverenie daňovým subjektom uplatneného
nároku na odpočítanie dane. Z obsahu administratívneho spisu bezpochybná verifikácia deklarovaných
zdaniteľných obchodov nevyplýva, a to minimálne v osobe deklarovaného dodávateľa, čo je obligatórna
hmotnoprávna podmienka potrebná na priznanie odpočítanie dane. Odvolací orgán zastáva názor,
že ani platby, či už v celku alebo čiastočné za deklarovaný tovar, nepreukazujú skutočnosť, že tovar
naozaj dodal dodávateľ uvedený na faktúrach. K námietke daňového subjektu súvisiacej so zavedením

kontrolných výkazov odvolací orgán uvádza, že kontrolné výkazy majú len deklaratórnu funkciu a ich
samotné podanie bez ďalších dôkazov nepreukazuje, že sa zdaniteľné obchody reálne uskutočnili tak,
ako je v nich uvedené. Formálne splnenie ustanovení hmotnoprávnych predpisov predložením zákonom
požadovaných dokladov je na preukázanie uplatnenia práva na odpočítanie dane nepostačujúce.
Overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať

záver, či podmienky boli splnené, či nárok pre nesplnenie hoci len jednej zo všetkých vyžadovaných
podmienok nie je vylúčený. Preto prvostupňový orgán preveroval, či predloženým dokladom nechýba
materiálny podklad. Výsledky dokazovania spochybnili dodanie tovarov a služieb tak, ako deklarujú
listinné doklady. Daňovému subjektu boli tieto pochybnosti známe, preto bolo na ňom, aby predložil také
dôkazy, ktoré by spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukázali, že obchody prebehli tak, ako

to deklaruje. Daňový subjekt takéto dôkazy nepredložil.

II. Žaloba a žalobné dôvody

14.
Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 11.12.2020
žalobu, v ktorej namietal, že správca dane počas daňovej kontroly pri miestnom zisťovaní nespochybnil
existenciu tovaru uvedeného na faktúrach, o čom svedčí aj spísaný úradný záznam zamestnancami

správcu dane č. 100990493/2018.

15.
Žalovaný, resp. správca dane však neakceptoval fyzické výpovede, z ktorých však len selektívne vyberal
tie state, ktoré účelovo kvalifikoval tak, že ich nemohol považovať za dôkaz o dodaní tovaru. Žalobca

v tomto smere uvádza, že nie je možné jednotlivé výpovede svedkov selektovať a vyberať z nich len
tie skutočnosti, ktoré sa hodia žalovanému a ktoré sú na ťarchu žalobcovi. Dodanie tovaru potvrdil
priamydodávateľ,ktorýzároveňvrámcidokazovaniaprisvedeckejvýpovedipotvrdil,žetovardodalsám
fyzicky. Dôkazné bremeno žalobcu nie je možno chápať extenzívne, rozširovať ho na preukazovanie
iných skutočností, teda aj na také, na ktoré sa vzťahuje dôkazná povinnosť iných subjektov.

16.
Žalobca poukazuje na to, že správca dane pri spoločnosti WIOWATS s.r.o. ako dodávateľovi žalobcu,
najskôr vymenuje svojej pochybnosti týkajúce sa výlučne tretích osôb a pre konanie irelevantných
a následne bez akýchkoľvek súvislostí a logického vysvetlenia uvedie výrok o tom, že žalobca

porušil právny predpis, od predošlej argumentácie takáto skutočnosť vôbec nevyplýva. Po nesprávne
vykonanom dokazovaní, vyhodnocovaní dôkazov žalovaný nesprávne aplikoval svoje skutkové závery
a príslušné právne normy. Interpretácia a aplikácia platných právnych noriem zo strany žalovaného a
správcu dane je v tomto prípade zjavne nesprávna a svojvoľná. Žalobca poukazuje, že argumentácia
správcu dane je v rozpore so skutočným stavom, je doslova „vymyslená“, prípadne odpísaná bez

zmysluplného dôvodu a súvislostí, z cudzieho zdroja. Veľká časť argumentov je z hľadiska predmetu
konania absolútne bezpredmetná a ďalšia časť argumentov je nesprávna a nepodložená. Žalobca
poukazuje, že výsluchom svedka p. M. a konateľa spoločnosti WIOWATS s.r.o. v čase uskutočnenia
obchodu bolo potvrdené, že dodávky tovaru boli skutočne spoločnosťou WIOWATS s.r.o. uskutočnené.Žalovaný a správca dane odignorovali skutočnosti, ktoré boli uvedené vo svedeckej výpovedi tohto
svedka, zápisnice z ústneho pojednávania č. 101204665/2018 zo dňa 21.6.2018, keď sa predmetným
výsluchom nezaoberali, ale svojvoľne žalovaný tvrdí, že reálne dodanie tovaru a služieb deklarovanými

faktúrami od dodávateľa WIOWATS s.r.o. nebolo v priebehu daňovej kontroly kontrolovaným daňovým
subjektom, ani samotným dodávateľom vierohodne preukázané.

17.
V napádaných rozhodnutiach je ako jeden z bodov neuznanie nároku na odpočet DPH uvedené,

že spoločnosť SPA CONSULT s.r.o. nebola registrovaná na cestnú daň. Ak česká daňová správa
zistila pochybenie u daňového subjektu SPA CONSULT s.r.o., je v jej kompetencii porušenie zákona
sankcionovať. Žalobca upozorňuje, že nebol v žiadnom obchodnom vzťahu so spoločnosťou SPA
CONSULT s.r.o. Skutočnosti, ktorými správca dane argumentuje, na základe ktorých nepriznáva
daňovému subjektu nárok na odpočet DPH, sú neakceptovateľné, pretože nesúvisia s predmetným
zdaniteľným plnením.

18.
Žalovaný, ako aj správca dane v napadnutých rozhodnutiach spochybnili dodanie tovaru na sporných
faktúrach aj na základe preverovania obchodných spoločností SPA CONSULT s.r.o., UMYTEP s.r.o. a
BIO MIO s.r.o., hoci tieto spoločnosti nikdy neboli obchodnými partnermi žalobcu.

19.
Žalobca má v predmetnej veci potrebu uviesť, že následne zakúpený tovar dodal v druhom štvrťroku
2018 svojim obchodným partnerom spoločnostiam INAT s.r.o. a SIPRIN s.r.o., resp. zariadenia, ktoré
boli predmetom zdaniteľného plnenia boli nainštalované v spoločnosti VOLKSWAGEN SLOVAKIA, a.s.,

čo mal správca dane tiež zdokladované zo strany kontrolovaného daňového subjektu. Správcovi dane
boli predložené vystavené faktúry, výdajky, bankové výpisy o inkasách faktúr, protokol o inštalácii tovaru.
Žalovaný a správca dane tieto dôkazy odignorovali.

20.

Žalobca v tomto smere namieta, že nemôže potvrdiť ani vyvrátiť to, či druhý, tretí alebo štvrtý
dodávateľ sú nekontaktní, nemá k tomu potrebné informácie, nakoľko druhých a tretích dodávateľov
vôbec nepozná. Žiaden predávajúci kupujúcemu nesprístupňuje nepriamych dodávateľov, pretože ide o
zásadné obchodné tajomstvo predávajúceho. Prípadná nekontaktnosť druhých dodávateľov vôbec nie
je dôkazom o nereálnosti obchodov na úrovni žalobcu. Žalobca nie je povinný sledovať celý obchodný

reťazec, nie je to obvyklé, ani objektívne možné.

21.
Ak nejaký daňový subjekt vykonáva v obchodnom reťazci činnosť, ktorá je v rozpore so zákonom
a neodviedol DPH alebo neoprávnene si uplatnil nadmerný odpočet DPH, jeho povinnosťou je DPH

vrátiť a povinnosťou daňových a ďalších kompetentných štátnych orgánov je takúto pohľadávku štátu
vymáhať. Ak by správca dane bol schopný vymôcť oprávnené nároky štátu voči skutočným nositeľom
zodpovedajúcej povinnosti, pohľadávka by bola uspokojená v zmysle zákona. Keďže štát vymáha tú
istú pohľadávku od iného subjektu, ide o dvojnásobné vymáhanie tej istej povinnosti od dvoch rôznych
subjektov, čím je porušený zákon a princíp daňovej neutrality.

22.
Žalobca ďalej argumentuje tým, že v jeho konaní možno zistiť len to, že konal v dobrej viere, venoval
dostatočnú pozornosť kontrolnému mechanizmu a vykonával úkony, ktoré možno rozumne požadovať
v rámci štandardnej obchodnej praxe.

23.
Svedecké výpovede zaznamenané správcom dane, ako zápisnica o ústnom pojednávaní č.
1009507171/2018 zo dňa 15.5.2018, č. 101204665/2018 zo dňa 21.6.2018 a č. 100315307/2020 zo
dňa 30.1.2020 jednoznačným spôsobom vyvracajú argumentáciu žalovaného i správcu dane, ktorí za

hlavný dôvod výroku svojich rozhodnutí označili neschopnosť preveriť, či spoločnosť WIOWATS s.r.o.
tovar uvedený na sporných faktúrach v skutočnosti žalobcovi dodala.

24.O tom, že deklarované obchody boli skutočne zrealizované, tovar bol dodaný spoločnosťou WIOWATS
s.r.o. a išlo o riadny výkon podnikania s ekonomickým zmysluplným cieľom svedčia aj doklady, ktoré
žalobca predložil, a to dodávateľské faktúry vystavené dodávateľom, dodacie listy, objednávky, cenové

ponuky a ďalšie. Žalobca následne a jednoznačne deklaroval dodanie, nakúpenie tovaru v druhom
štvrťroku 2018 svojim obchodným partnerom spoločnosti INAT s.r.o., SIPRIN s.r.o. a VOLKSWAGEN
SLOVAKIA, a.s.

25.

Žalobca ďalej dáva do pozornosti, že faktúry v celkovej sume 143.268,- eur s DPH boli riadne uhradené
v celej čiastke na účet spoločnosti WIOWATS s.r.o. Úhrady predmetných faktúr sú jedným z dôkazov
dodania predmetných služieb a ako také samotné preukazujú reálnosť dodaných plnení spoločnosťou
WIOWATS s.r.o. Výpis z účtu žalobcu bol predložený správcovi dane už počas výkonu daňovej kontroly,
keď žalobca opakovane žiadal správcu dane a žalovaného, aby na tento dôkaz prihliadol.

26.
Žalobca ďalej uvádza, že dopravu pri dodaní tovaru zabezpečoval konateľ spoločnosti WIOWATS s.r.o.,
čo je jasne zdokumentované aj v zápisnici č. 101204665/2018 zo dňa 21.5.2018 a v rámci daňovej
kontroly boli správcovi dane okrem už vyššie spomínaných dokladov predložené aj dodávateľské faktúry
vystavené dodávateľom WIOWATS s.r.o., dodacie listy - výdajky k dodanému tovaru, objednávky,

cenové ponuky a výpis z bankového účtu žalobcu.

27.
Žalobca ďalej namieta, že tvrdenie správcu dane, resp. žalovaného, že neuniesol v danom smere
dôkazné bremeno, je zavádzajúce, pretože žalovaný vôbec nespochybnil žiadny konkrétne relevantný

dokument, listinu, svedka alebo iný dôkaz zo strany žalobcu a rovnako ani neuviedol správca dane, aké
ďalšie dôkazy má žalobca pri preukázaní svojho nároku predložiť.

28.
V ďalšej časti žaloby sa žalobca zameriava na vyslovenie právneho názoru týkajúce sa dôkazného

bremena, ktorým disponuje daňový subjekt, pričom zdôrazňuje, že v neutrálnom právnom prostredí
daňový subjekt nesmie niesť dôkazné bremeno zodpovednosti štátu za zlyhaný mechanizmus výberu
daní. Štát, resp. daňové orgány majú neporovnateľne efektívnejšie a funkčnejšie mechanizmy na
zisťovanie a odhaľovanie, že v prípade daňového podvodu k takémuto zlyhaniu došlo, ako daňový
subjekt.

29.
Žalobca poukazuje, že rozhodnutie žalovaného, ako aj správcu dane, napĺňa znaky chaotickosti a
nesystematizovanosti, pričom správca dane v úvode nespochybňuje existenciu tovaru a konštatuje
účtovný predaj od žalobcu ďalším spoločnostiam, a taktiež fyzické uskladnenie tovaru v skladoch,

prekontrolovaných správcom dane pri miestom zisťovaní a na druhej strane spochybňuje dodanie tovaru
žalobcovi. V tom smere je na mieste sa zamyslieť, že ako mohol žalobca predať tovar iným firmám, keď
ho podľa žalovaného zrejme ani nenakúpil.

30.

Žalovaný svojvoľne konštatuje nesplnenie podmienky podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH zo strany žalobcu
bez náležitého odôvodnenia.

31.
Žalobca ďalej v žalobe cituje právne relevantnú úpravu, na ktorú sa odvoláva pri podaní svojej žaloby,

a taktiež poukazuje na príslušnú judikatúru Súdneho dvora EÚ v súvislosti s dôkazným bremenom, ako
aj v súvislosti s dodržiavaním zásady proporcionality. Poukazuje na nález Ústavného súdu SR č. I.ÚS
314/2015 zo dňa 16. decembra 2015, z ktorého vyplýva, že správca dane musí vykonať dokazovaným
spôsobom, ktorý garantuje jeho objektivitu, a teda musí vziať do úvahy dôkazy svedčiace v neprospech
daňového subjektu, ale aj v jeho prospech. Rovnako poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo

dňa 21. júna 2012 v spojených veciach C-80/11 a C-142/11, kde je vyslovený právny názor týkajúci sa
prípadu, že daňový subjekt nemá zamietnuť zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane na vstupe
z dôvodu „osoba na faktúre sa dopustila nezákonnosti bez toho, aby daňový subjekt preukázal, že
samotná zdaniteľná osoba sa dopustila nezákonnosti alebo vedela, alebo mohla vedieť, že ide daňovýpodvod, táto zdaniteľná osoba sa neubezpečila, či osoba na faktúre napr. je platiteľom dane, disponuje
tovarom, je schopná tovar dodať, splnila si povinnosť podať daňové priznanie, uhradila daň, zdaniteľná
osoba nemá iné dokumenty ako tie, ktoré zo zákona musí mať“.

32.
V súvislosti s dôkazným bremenom poukázal žalobca na rozsudky Najvyššieho súdu SR č. 4Sžfk
48/2017 z 10. apríla 2018, 3Sžf 1/2011 z 15. marca 2011, 6Sžf 10/2012 z 28. novembra 2012 ako aj
uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. 1US 377/2018 zo dňa 14. novembra 2018.

33.
Záverom žalobca uvádza, že ak daňový subjekt predloží doklady jednoznačným a nezameniteľným
spôsobom v zákonnom ustanovení označené, nemôže žalovaný, ani súd požadovať okrem týchto
dokladov ešte akési ďalšie doklady. Žalobca zdôrazňuje, že povinnosť preukázať skutočnosť, či sa
uskutočnil obchod, má žalobca len v takej miere, ako to možno od neho spravodlivo požadovať.

34.
Na základe týchto skutočností a v kontexte celej správnej žaloby považuje žalobca postup žalovaného
za nesprávny, nezákonný, ktorý nezohľadňuje správne všetky skutočnosti, ktoré vyšli najavo počas
daňovej kontroly a zároveň vážne porušuje a ohrozuje základné práva žalobcu. Vydaním napadnutého

rozhodnutia žalovaným došlo z právneho hľadiska k nesprávnemu posúdeniu skutočnosti a zároveň
žalovaný postupoval protiprávne a porušil viaceré ustanovenia daňového poriadku.

III. Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika

35.
K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný listom zo dňa 29.3.2021, v ktorom uviedol, že odmieta, že
neodôvodnil všetky body, ktoré žalobca vzniesol v žalobe a najmä to, že postup žalovaného bol

nesprávny a nezákonný a že nezohľadňuje všetky skutočnosti, ktoré vyšli najavo počas daňovej
kontroly, čím porušuje a ohrozuje základné práva žalobcu, že vydaním napadnutého rozhodnutia došlo z
právnehohľadiskaknesprávnemuposúdeniuskutočnostiažežalovanýpostupovalprotiprávneaporušil
viaceré ustanovenia zákona č. 563/2009 Z.z.

36.
Žalovaný konštatuje, že odôvodnenie žaloby v podstate obsahovo zodpovedá odvolacím námietkam,
ktoré tvorili obsah odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu, s ktorými sa žalovaný
vyčerpávajúco vo svojom rozhodnutí vysporiadal.

37.
Žalovaný ďalej uvádza, že žalobca sa nesprávne domnieva a nesprávne argumentuje, že žalovaný
nesprávne posúdil rozloženie dôkazného bremena a túto ťarchu preniesol výlučne na žalobcu a že
neprijalsprávneskutkovéaprávnezávery.VzmyslerozsudkuNajvyššiehosúduSRsp.zn.6Sžf18/2011
a 6Sžf 142012 pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, musí byť

schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené. V danom prípade nepostačuje iba
predloženie faktúr, ale musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené
osobou na faktúre uvedenou. Žalovaný uvádza, že pokiaľ ide o sporné faktúry, na podklade ktorých
si žalobca uplatňoval odpočítanie DPH vzhľadom na závery vykonanej daňovej kontroly nemožno
konštatovať, že údaje, ktoré sú na týchto faktúrach odrážajú materiálnu skutočnosť, čo je základnou

podmienkou, aby mohol byť zo strany daňových orgánov uznaný odpočet DPH. Žalovaný poukázal na
nález Ústavného súdu 3US 401/09, podľa ktorého daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné
povinnosti - povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať.

38.

Žalovanýuvádza,ževpredmetnomkonanísasprávcanevyslovil,žedaňovýsubjektmalúmyseldopustiť
sa sám podvodného konania, alebo že mal vedomosť o podvodnom konaní obchodného partnera v
reťazci transakcií, pretože toto nebolo cieľom daňovej kontroly. K argumentácii žalobcu judikatúrou
Európskeho súdneho dvora a judikatúrou súdov Najvyššieho súdu SR týkajúce sa vedomosti aleboúčasti daňového subjektu na podvodnom konaní a obozretnosti a presun dôkazného bremena žalobcu
zo strany správcu dane žalovaný konštatuje, že prvostupňový orgán aj žalovaný v danom prípade
vychádzali zo správneho rozloženia dôkazného bremena a v konaní neboli osvedčené dôvody pre

presun dôkazného bremena zo žalobcu na správcu dane. Žalovaný rázne odmieta nepravdivé tvrdenia
žalobcu, že žalovaný iba formálne skúmal predložené dôkazy v daňovom konaní, že vyslovoval v konaní
nepodložené hypotézy a domnienky.

39.

Žalovaný uvádza, že žalobca poukazuje na súčinnosť, ktorú poskytol správcovi dane, čo žalovaný
nespochybňuje, avšak s argumentami žalobcu nemôže súhlasiť, pretože predložené dôkazy musia
preukazovať materiálnu stránku nároku žalobcu, čo v danom prípade nebolo zistené. Žalovaný tiež
uvádza, že pre účely preverenia oprávnenosti uplatnenia odpočítania dane nie je podstatné, či išlo
o obchodné prepojenie spoločnosti SPA CONSULT s.r.o., UMYTEP s.r.o., BIO MIO s.r.o., v čase
kontrolovaného zdaňovacieho obdobia, avšak v kontexte s deklarovanými zdaniteľnými obchodmi pán

Rais a teda právnické osoby SPA CONSULT s.r.o., UMYTEP s.r.o. a BIO MIO s.r.o., v mene ktorých
konal ako štatutárny orgán, nemohli byť daňovému subjektu neznáme i keď s nimi priamo neobchodoval,
pretože pán M. sa pred správcom dane vyjadril, že s pánom H. sa poznajú 20 rokov. Uvedené vo
vzájomných súvislostiach a ostatnými dôkazmi a skutkovými zisteniami len dotvára celkový obraz o
preverovaných zdaniteľných obchodoch a ich hodnovernosti.

40.
ŽalovanývosvojomvyjadrenípoukázalnanálezyÚstavnéhosúduč.III.ÚS401/2009zodňa16.12.2009,
rozsudok Najvyššieho súdu SR 2Sžf/28/2010 z 18.5.2011 a judikatúru Najvyššieho správneho súdu
9Afs/60/2012 a 2Afs/24/2007. Správca dane v danej veci objektívne spochybnil vierohodnosť a

pravdivosť dôkazov predložených žalobcom a vykonaným dokazovaním boli zistené také skutočnosti,
ktoré nepreukazujú opodstatnenosť uplatneného odpočítania dane deklarovaného dodávateľskými
faktúrami.

41.

K vyjadreniu žalovaného sa replikou vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom
zo dňa 3.6.2021 doručeným súdu 4.6.2021, pričom v úvode tejto repliky poukázal na relevantnú
právnu úpravu uvedenú v Ústave, v Daňovom poriadku a Zákone o DPH, na ktorú sa odvoláva. Ďalej
skonštatoval stručne vyjadrenie samotného žalovaného a k tomuto vyjadreniu uviedol, že žalovaný
sa ani jedným slovom vo svojom vyjadrení nevyjadril k závažným skutočnostiam, v zmysle ktorých

žalovaný vykonal v rámci miestneho zisťovania úkony smerujúce k zisteniu reálnosti deklarovaného
tovaru tým, že navštívil sklady žalobcu. Žalobca mu sklady na Starohájskej ulici v Trnave sprístupnil.
Žalovaný nemal záujem zisťovať detailnejšie existenciu tovaru. Žalovaný po otvorení prvej krabice
žalobcom, kde bol umiestnený tovar, ukončil zisťovanie. Žalovaný počas daňovej kontroly pri miestnom
zisťovaní nespochybnil existenciu tovaru na faktúrach žalobcu, o čom svedčí aj spísaný úradný záznam

č. 100990493/2018. Žalobca má za to, že správca dane nespochybnil existenciu tovaru, nie je možné
spochybniť ani to, že tovar bol dodaný spoločnosťou WIOWATS s.r.o., keďže boli správcovi dane
predložené všetky dokumenty, ktoré potvrdzujú uvedené transakcie. Zároveň žalobca poukazuje na
nesprávny postup správcu dane pri fyzickej obhliadke skladových priestorov, nakoľko správca dane mal
vykonať fyzickú inventúru všetkého tovaru, pri ktorom bol spochybnený nárok na odpočet DPH a nie len

jednu jeho časť. Správca dane v rámci miestneho zisťovania dňa 15.5.2018 navštívil priestory žalobcu
na Starohájskej ulici. Jednalo sa o garážové priestory, v ktorých sa nachádzali kartóny, krabice uložené
na sebe. Konateľ žalobcu pán G. W. H. poskytol správcovi dane súčinnosť pri uvedenom miestnom
zisťovaní a po výzve správcu dane jednu vrchnú krabicu otvoril. Nachádzali sa v nej časti počítačov,
ostatné krabice neboli podrobené fyzicky príslušným správcom dane kontrole.

42.
Žalobca opätovne uvádza, že nakúpený tovar od spoločnosti WIOWATS s.r.o. bol následne predaný
spoločnostiam INAT s.r.o., SIPRIN s.r.o. a zariadenia, ktoré boli tiež obsahom dodávky, boli
nainštalované v spoločnosti Volkswagen Slovakia.

43.
Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného, že pri výsluchu svedok I. M. bývalý konateľ spoločnosti
WIOWATS s.r.o., nevedel v aktuálnom čase poskytnúť doklady k preprave tovaru uskutočnenémotorovým vozidlom EČV B8969, ktoré bolo zapožičané od spoločnosti SPA CONSULT s.r.o., žalobca
poukazuje,žekvypočutiusvedkadošlodvaapolrokapouskutočnenízdaniteľnéhoobchodu.Poukazuje
však na to, že svedok I. M. ako konateľ vyššie uvedenej dodávateľskej spoločnosti v čase uskutočnenia

tovaru potvrdil, že dodávky tovaru boli uskutočnené práve spoločnosťou WIOWATS s.r.o.

44.
Žalobca upozornil, že nebol v žiadnom obchodnom vzťahu so spoločnosťou SPA CONSULT s.r.o.,
skutočnosti, ktorými správca dane argumentuje a na základe ktorých nedošlo k priznaniu daňového

subjektu nároku na odpočet DPH sú neakceptovateľné a nesúvisia s predmetným zdaniteľným plnením.

45.
Žalobca takisto namieta, že boli preverované spoločnosti SPA CONSULT s.r.o., UMYTEP s.r.o. a
BIO MIO s.r.o. a výsledky tohto šetrenia boli žalovaným vyhodnotené ako dôkazy na základe ktorých
nemožno priznať žalobcovi nárok na odpočet DPH. Žalovaný v tomto smere poukazuje, že s týmito

spoločnosťami nikdy nebol v žiadnom právnom vzťahu, ani obchodnom vzťahu.

46.
Žalobca ďalej v replike uviedol, že žalovaný v rámci dokazovania sa dopustil istého excesu pri zisťovaní
skutkového stavu, keď pri výkone daňovej kontroly správca dane je oprávnený kontrolovať iba tie

skutočnosti, ktoré môže, resp. musí daňový subjekt uviesť v daňových priznaniach v evidenciách podľa
§ 21 ods. 1 Daňového poriadku, pričom kontrolovaný subjekt žalobca nemôže byť zaťažovaný, resp.
nesmie mu byť na príťaž, ak neuviedol skutočnosti nad rámec zákona, konkrétne vo vzťahu k spôsobu
overovania dôveryhodnosti svojich obchodných partnerov a to v nadväznosti na tvrdenia žalovaného, na
ktorom sú zároveň postavené vyjadrenia žalovaného, že žalobca mal vedomosť o protiprávnom konaní

spoločnosti v reťazci. Žiaden všeobecne záväzný právny predpis nezakladá objektívnu zodpovednosť
daňového subjektu žalobcu na konanie dodávateľov a odberateľov v neobmedzenom rade a žalobca
zdôrazňuje, že zákon o DPH pojem obchodný reťazec nepozná a nezakladá objektívnu zodpovednosť
jedného dodávateľa za porušenie povinnosti iných dodávateľov.

47.
Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril.

IV. Relevantná právna úprava

48.
Podľa § 6 ods. 1 SP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

49.
Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,

ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

50.
Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené

inak.

51.
Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

52.
Podľa § 1 ods. 1 daňového poriadku tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových
subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.53.
Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych

predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených
záujmov daňových subjektov a iných osôb.

54.
Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo
najavo.

55.
Podľa§24ods.1písm.a)ažc)daňovéhoporiadkudaňovýsubjektpreukazujea)skutočnosti,ktorémajú
vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných

podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

56.

Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

57.

Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči
daňovémusubjektu,ktorésúrozhodnépresprávneurčeniedane.Niejepotrebnédokazovaťskutočnosti
všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

58.

Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane
podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené

daňovými subjektmi a doklady k nim.

59.
Podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

60.
Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

61.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané,

62.
Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,
ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom.

63.Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu
verejnej správy a orgánu verejnej správy vyššieho stupňa preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných
dôvodov napadnuté rozhodnutie ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho

vydaniu vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia a podľa § 107 ods.
2 SSP rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, keď ani jeden z účastníkov o nariadenie
pojednávania nepožiadal, pričom dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.

64.

Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že Daňový úrad Trnava pobočka Piešťany vykonal
u daňového subjektu LETKEN s.r.o. daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
január 2018 na základe oznámenia o daňovej kontrole č. 100684860/2018 zo dňa 9.4.2018, ktoré bolo
darovanému subjektu doručené 13.4.2018 s termínom začatia 9.5.2018.

65.

Správca dane zaslal daňovému subjektu oboznámenie sa so skutočnosťami zistenými v priebehu
daňovej kontroly č. 100438592/2019 zo dňa 12.2.2019, v ktorom okrem oboznámenia vyzval žalobcu
na uplatnenie svojho práva na vyjadrenie sa k priebehu daňovej kontroly a k zisteným skutočnostiam.
Daňový subjekt doručil dňa 23.2.2019 správcovi dane elektronickými prostriedkami vyjadrenie, v ktorom
uviedol, že nesúhlasí s konštatovaním správcu dane.

66.
O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol č. 100583100/2019 zo dňa 7.3.2019, ktorý
bol spolu s výzvou č. 100594077/2019 zo dňa 8.3.2019 na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole
doručený daňovému subjektu 15.3.2019.

67.
Daňový subjekt, t.j. žalobca doručil elektronicky pod č. 6/05752054/2019 dňa 28.3.2019 vyjadrenie a
pripomienky k protokolu.

68.
Dňa 5.6.2019 správca dane spísal s daňovým subjektom zápisnicu o ústnom pojednávaní č.
101361129/2019, ktorú v zmysle § 68 ods. 3 Daňového poriadku považoval za poslednú a touto
zápisnicou boli aj prerokované pripomienky k protokolu.

69.
Dňa 14.6.2019 správca dane vydal prvostupňové rozhodnutie č. 101465723/2019, ktoré bolo na základe
odvolania žalobcu rozhodnutím Finančného riaditeľstva č. 102442512/2019 zo dňa 25.10.2019 zrušené
a vec vrátená prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

70.
Následne listom č. 102871987/2019 zo dňa 13.12.2019 Finančné riaditeľstvo SR na základe žiadosti
správcu dane zo dňa 9.12.2019 predĺžil lehotu na vydanie rozhodnutia o 200 dní.

71.

Po vykonaní ďalšieho dokazovania správca dane oboznámil žalobcu o priebehu a výsledkoch
dokazovania oboznámením č. 100835408/2020 zo dňa 4.5.2020, ku ktorému sa žalobca vyjadril listom
zo dňa 18.5.2020 a následne dňa 1.7.2020 bolo vo veci vydané prvostupňové rozhodnutie.

72.

Krajský súd ďalej zistil, že predmetom kontroly bola kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie január 2018, ktorú si uplatnil žalobca na základe faktúr za tovar dodaný od svojho dodávateľa
spoločnosti WIOWATS s.r.o., so sídlom Chudenická 1059/30, Praha, Česká republika. Jednalo sa o
faktúry č. 2018001 zo dňa 25.1.2018 v celkovej výške 54.144,- eur, pričom predmetom fakturácie boli
grafické karty, procesory, expres káble, základné dosky, príslušenstvo a doprava, faktúry č. 2018002 zo

dňa 29.1.2018 v celkovej výške 13.176,- eur, pričom predmetom fakturácie bol mining záložné zdroje
v počte 33 kusov a technické poradenstvo a faktúru č. 2018003 zo dňa 31.1.2018 v celkovej výške
75.948,- eur, predmetom fakturácie boli antminer L3 + počet 33 kusov, 38 kusov antminer power supply
APW3 + konektory + príslušenstvo a doprava.73.
Správca dane po vykonaní daňovej kontroly dospel k záveru, že daňový subjekt, t.j. spoločnosť LETKEN

s.r.o., nepreukázala, že zdaniteľné obchody sa uskutočnili tak, ako to deklaroval žalobca a osobou, ktorá
je uvedená na faktúre ako dodávateľ a to spoločnosť WIOWATS, s.r.o.

74.
Krajský súd ďalej zistil, že správca dane vo svojom rozhodnutí skonštatoval, že za účelom preverenia

reálnosti dodania zdaniteľného plnenia bol v tejto súvislosti predvolaný k svedeckej výpovedi
konateľ dodávateľskej spoločnosti WIOWATS s.r.o., pán I. M., Krajinská cesta 2959/46, 921 01
Piešťany, Predvolanie č. 101003177/2018 zo dňa 21.5.2018, doručené dňa 12.6.2018, zároveň bolo
zaslané kontrolovanému daňovému subjektu LETKEN s.r.o. Upovedomenie o vypočutí svedka č.
101003576/2018 zo dňa 21.5.2018, ktoré bolo doručené dňa 25.5.2018. Dňa 21.6.2018 bola spísaná
Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101204665/2018 so svedkom I. M., ktorý predložil zamestnancom

správcu dane „Smlouvu o prevodu podílu společníka“ zo dňa 18.5.2018 na spoločnosť UMYTEP
s.r.o. so sídlom Jesenského 1892/11, Bánovce nad Bebravou, DIČ 2023640542 (ďalej len „UMYTEP
s.r.o.“). Svedok sa vyjadril, že protokol o odovzdaní a prevzatí účtovných dokladov bol podpísaný a
nemôže ho predložiť, nakoľko sa nachádza v sídle spoločnosti v Prahe. Z výpovede svedka I. M.
vyplynulo, že predmetný tovar spoločnosť WIOWATS s.r.o. nakúpila od spoločnosti SPA CONSULT

s.r.o., Nové Sady 988/2, Brno, Česká republika, IČ DPH: CZ2552251S (ďalej len „SPA CONSULT
s.r.o.“) a dodala spoločnosti LETKEN s.r.o. Za kontrolovaný daňový subjekt LETKEN s.r.o. sa nikto
nezúčastnil ústneho pojednávania. Vo vyrubovacom konaní po rozhodnutí FR SR v odvolacom
konaní na základe rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR správca dane zaslal Predvolanie na
výsluch svedka č. 102699626/2019 zo dňa 21.11.2019 I. M. na adresu Krajinská cesta 46, 921

0l Piešťany, ako bývalému konateľovi spoločnosti WIOWATS s.r.o. Predvolanie bolo doručené dňa
9.l2.2019. Zároveň bolo kontrolovanému daňovému subjektu LETKEN s.r.o. zaslané Upovedomenie o
vypočutí svedka č. 102699758/2019 zo dňa 21.11.2019. Upovedomenie bolo doručené dňa 27.11.2019.
Ústne pojednávanie so svedkom sa malo konať dňa 17.12.2019 o 9:00 hod. na Daňovom úrade
Trnava, pobočka Piešťany. Dňa 10.12.2019 sa telefonicky ospravedlnil pán M. z neúčasti na ústnom

pojednávaní, nakoľko podľa jeho vyjadrenia má byť pracovne mimo územia SR a vráti sa až po
17.1.2020. O uvedenom správca dane spísal Úradný záznam č. 102837702/2019 zo dňa 10.12.2019.
Dňa 13.1.2020 správca dane telefonicky kontaktoval pána M. za účelom dohodnutia termínu ústneho
pojednávania. Nový termín ústneho pojednávania bol dohodnutý na Daňovom úrade Trnava, pobočka
Piešťany dňa 29.1.2020 o 9:00 hod. Zároveň o termíne ústneho pojednávania bol telefonicky

upovedomený aj pán G. W. H., konateľ daňového subjektu LETKEN s.r.o. O uvedenom správca dane
spísal Úradný záznam č. 100119456/2020 zo dňa 13.1.2020. Dňa 27.1.2020 sa telefonicky ospravedlnil
pán M. z neúčasti na ústnom pojednávaní z dôvodu zahraničnej pracovnej cesty a bol dohodnutý nový
termín ústneho pojednávania na Daňovom úrade Trnava, pobočka Piešťany dňa 31.1.2020 o 9:00
hod. Zároveň o termíne ústneho pojednávania bol telefonicky upovedomený aj pán G. W. H., konateľ

daňového subjektu LETKEN s.r.o. O uvedenom správca dane spísal Úradný záznam č. 100277410/2020
zo dňa 27.1.2020. Dňa 31.1.2020 sa dostavil na Daňový úrad Trnava, pobočka Piešťany pán I. M. ako
svedok a za daňový subjekt LETKEN s.r.o. p. G. V. H.. Správca dane pri ústnom pojednávaní požiadal
svedka p. M. o vyjadrenie sa k osobe Milana Valáška, ktorý podľa jeho predchádzajúceho vyjadrenia
mal byť splnomocneným za spoločnosť SPA CONSULT s.r.o., Brno, s ktorým p. M. osobne jednal

pri uzatváraní obchodu - dodanie počítačových komponentov. Nakoľko p. Milan Valášek je konateľom
spoločnosti UMYTEP s.r.o., ktorá je od 18.5.2018 konateľom spoločnosti WIOWATS s.r.o., správca dane
požiadal pána I. M. o vyjadrenie, či sa jedná o tú istú osobu a na základe akej plnej moci bol pán
Milan Valášek splnomocnený zastupovať spoločnosť SPA CONSULT s.r.o. Na uvedené otázky správcu
dane svedok p. M. odpovedal, že si nespomína, nemá k tomu čo povedať, s pánom Valáškom sa

poznali osobne, ale už nemá na neho žiaden kontakt a nevie čo robí. Správca dane požiadal svedka o
vyjadrenie sa na základe akého právneho titulu použil na prepravu tovaru od spoločnosti SPA CONSULT
s.r.o. pre spoločnosť LETKEN s.r.o. do skladu v Trnave motorové vozidlo Citröen Jumper, ŠPZ B8969,
ktoré podľa jeho predchádzajúceho vyjadrenia bolo v majetku spoločnosti SPA CONSULT s.r.o. Pán
M. uviedol: „Vozidlo bolo zapožičané od spoločnosti SPA CONSULT s.r.o., nemám žiadnu zmluvu o

preprave, vozidlo bolo vo vlastníctve spoločnosti SPA CONSULT s.r.o., tak som si ho požičal, prepravu
som uskutočnil osobne ja, neviem od koho som si ho požičal, nepamätám si.“ Ďalej správca dane
žiadal o vysvetlenie pána M. v čom spočívalo technické poradenstvo, ktoré bolo predmetom faktúry č.
2018002zodňa29.1.2018,keďžepodľajehopredchádzajúcejvýpovedipriústnompojednávaníuviedol,že po dohode s konateľom spoločnosti LETKEN s.r.o. v rámci technického poradenstva bude oslovený
pri inštalovaní do funkčného stavu. Pán M. uviedol, keďže počítačová technika a príslušenstvo v
zmysle vyššie uvedených faktúr, ktoré boli zakúpené za účelom obchodovania s bitcoinami, sa nakoniec

montovali do zariadení vo Volkswagene, on už pri tom nebol. Uvedené skutočnosti boli spísané v
Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 100315307/2020 zo dňa 31.1.2020, kde zároveň na základe prijatých
opatrení bol pán M. zaviazaný do 15 dní odo dňa spísania zápisnice predložiť správcovi dane zmluvu
medzi spoločnosťou SPA CONSULT s.r.o. a WIOWATS s.r.o., zmluvu uzatvorenú medzi spoločnosťou
WIOWATS s.r.o. a LETKEN s.r.o. a preberací protokol o odovzdaní dokladov spoločnosti UMYTEP

s.r.o. I. M. dňa 12.2.2020 zaslal emailom doplnenie do zápisnice, zaevidované pod č. 85671/2020, že
všetky doklady odovzdal a nepodarilo sa mu skontaktovať s novým konateľom, zároveň zaslal Preberací
protokol zo dňa 8.6.2018, na základe ktorého Milan Valášek prevzal všetky účtovné doklady spoločnosti
WIOWATS s.r.o. Žiadne iné doklady svedok I. M. nepredložil. Správca dane zaslal dňa 12.4.2018
žiadosť do Českej republiky o priamu výmenu informácií v oblasti DPH č. 9214401/399382/2018, v
ktorej požiadal o preverenie dodania tovaru spoločnosti WIOWATS s.r.o. spoločnosťou SPA CONSULT

s.r.o. Dňa 19.10.2018 bola doručená odpoveď na žiadosť o výmenu informácií z ČR zaevidovaná pod č.
593082/2018, v ktorej je uvedené, že spoločnosť SPA CONSULT s.r.o. je dlhodobo nekontaktná, neplní
si povinnosti vyplývajúce z daňových zákonov, nereaguje na výzvy správcu dane a odo dňa 24.7.2018
má pridelený status nespoľahlivého platcu dane. Na adrese sídla spoločnosti SPA CONSULT s.r.o. je
zapísané väčšie množstvo spoločností, jedná sa o virtuálne sídlo, na uvedenej adrese nie je možné

spoločnosť SPA CONSULT s.r.o. zastihnúť. Spoločnosť SPA CONSULT s.r.o. podala daňové priznanie
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január a február 2018 s oneskorením, ale nepriznala
v nich žiadne plnenia. Za zdaňovacie obdobie marec 2018 podala spoločnosť SPA CONSULT s.r.o.
daňové priznanie dane z pridanej hodnoty, v ktorom uviedla iba dodanie tovaru do iného členského
štátu. Za nasledujúce zdaňovacie obdobia už neboli podané žiadne daňové priznania na dani z pridanej

hodnoty. Vo vyrubovacom konaní po rozhodnutí FR SR v odvolacom konaní správca dane zaslal výzvu
o súčinnosť' č. 102699356/2019 zo dňa 21.11.2019 na Národnú diaľničnú spoločnosť, a.s., Dúbravská
cesta 14, 841 04 Bratislava - mestská časť Karlova Ves za účelom preverenia motorového vozidla EČV
B8969. Dňa 3.1.2020 bola správcovi dane doručená odpoveď z Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s.,
zaevidovaná pod č. 25000l 049/2020 s prílohou prevádzkovateľa systému elektronického výberu mýta

spoločnosťou SkyToll, a.s. Kde sa v prílohe uvádza, že vozidlo s EČV B8969 nebolo zaregistrované v
Elektronickom mýtnom systéme, a preto pre vyššie uvedené vozidlo neexistuje v Elektronickom mýtnom
systéme žiadny mýtny záznam. Vo vyrubovacom konaní po rozhodnutí FR SR v odvolacom konaní
správcadanežiadalČeskúdaňovúsprávucezpriamuvýmenuinformáciívoblastiDPHč.71458/2020zo
dňa10.2.2020vrámcivyrubovaciehokonaniapreveriťktobolvlastníkomadržiteľommotorovéhovozidla

EČV B8969. Podľa predchádzajúceho vyjadrenia pána M., mala byť vlastníkom tohto vozidla spoločnosť
SPA CONSULT s.r.o., či ho mala spoločnosť evidované v informačnom systéme finančnej správy
ČR, či bolo podané daňové priznanie a či daň bola odvedená. Česká daňová správa dňa 25.3.2020
zaslala odpoveď na žiadosť zaevidovanú pod č. 151409/2020, v ktorej uvádza, že registračná značka
motorového vozidla B8969 je prevozná značka, ktorá sa používa pri prevoze nových, alebo dovezených

vozidiel. Daňový subjekt nebol v roku 2018 ani v predchádzajúcich rokoch registrovaný k cestnej dani,
subjekt je nekontaktný a sídlo je virtuálne. Súčasne Česká daňová správa poskytla správcovi dane
informácie o spoločnosti SPA CONSUL T s.r.o., a to konkrétne o jeho dvoch bankových účtoch vedených
v Komerčnej banke, a.s. V jednom účte mal dispozičné právo iba pán I. M. od 1.1.2018 do zrušenia účtu,
t.j. 24.5.2018. V druhom účte mali od 1.1.2018 do zrušenia účtu, t.j. 10.3.2019 dispozičné právo pán C. T.

a pán I. M.. Pán Q. T. mal plnú moc od 1.1.2018 do zrušenia účtu, t.j. 10.3.2019. Správca dane poukazuje
na skutočnosť, že deklarované zdaniteľné obchody sa uskutočnili v reťazci spoločností personálne
prepojených osobou I. M., táto osoba síce nie je personálne prepojená so spoločnosťou LETKEN
s.r.o., ale vyskytuje sa vo všetkých súvisiacich spoločnostiach v rôznych obdobiach. Pri vzájomných
deklarovaných dodávkach tovaru (vystavené faktúry bez uskutočnenia dodania) vystupuje I. M. ako

konateľ v týchto spoločnostiach v nasledovnom období:
- v spoločnosti SPA CONSUL T s.r.o. bol I. M. bol konateľom odo dňa 4.2.2015 do 20.12.2017,
- v spoločnosti WIOWATS s.r.o. bol konateľom I. M. od 4.12.2017 do 18.5.2018,
- od 20.3.2017 je konateľom spoločnosti SPA CONSULT s.r.o. spoločnosť BIO MIO s.r.o., so sídlom
Gorkého 3, Bratislava, v ktorej bol konateľom p. I. M. do 17.12.2017. Nakoľko odo dňa 18.5.2018 sa stala

konateľom spoločnosti WIOWATS s.r.o. spoločnosť UMYTEP s.r.o. správca dane za účelom preverenia
reálnosti dodania tovaru zaslal daňovému subjektu UMYTEP s.r.o., výzvu č. 102240721/2018 zo dňa
13.11.2018 na predloženie dokladov preukazujúcich vykonávanie ekonomickej činnosti za zdaňovacie
obdobie január až marec 2018 daňového subjektu WIOWATS s.r.o. Písomnosť sa vrátila späťsprávcovi dane s poznámkou poštového úradu „adresát neznámy“. Správca dane zaslal dňa 27.11.2018
bývalému konateľovi spoločnosti UMYTEP s.r.o., pánovi J. H., Hlavná 83/130, Zavar, (konateľ do
2.6.2018) Predvolanie na výsluch svedka č. 102322069/2018 zo dňa 23.11.2018, doručené dňa

5.12.2018. Zároveň bolo kontrolovanému daňovému subjektu LETKEN s.r.o. zaslané Upovedomenie
o vypočutí svedka č. 102322478/2018 zo dňa 23.11.2018, ktoré bolo doručené dňa 29.11.2018.
Na ústne pojednávanie sa predvolaný svedok konateľ spoločnosti UMYTEP s.r.o. nedostavil ani sa
nijako neospravedlnil, dostavil sa iba G. V. H. za daňový subjekt LETKEN s.r.o. O uvedenom bol
spísaný Úradný záznam č. 10261350712018 zo dňa 17.12.2018. Zamestnanci správcu dane zaslali

taktiež Predvolanie na výsluch svedka Milanovi Valáškovi, Masarykovo nám. 172, 104 00 Praha,
Česká republika, ktorý je odo dňa 2.6.2018 konateľom spoločnosti UMYTEP s.r.o. Predvolanie č.
100069650/2019 zo dňa 8.1.2019 sa vrátilo späť správcovi dane s označením poštového úradu „adresát
neznámy“. Kontrolovanému daňovému subjektu LETKEN s.r.o. bolo zaslané Upovedomenie o vypočutí
svedka č. 100070370/2019 zo dňa 8.1.2019, doručené dňa 30.1.2019. Na ústne pojednávanie sa
predvolaný svedok ani nikto za kontrolovaný daňový subjekt nedostavil, ani sa nijako neospravedlnil,

o čom bol spísaný Úradný záznam č. 100402708/2019 zo dňa 7.2.2019. Vo vyrubovacom konaní po
rozhodnutí FR SR v odvolacom konaní správca dane žiadal cez medzinárodnú výmenu informácií č.
130000028811/19 zo dňa 20.12.2019 vypočuť ako svedka osobu Milana Valáška, bytom Masarykovo
nám. 172, 104 00 Praha, konateľa spoločnosti UMYTEP s.r.o., ktorá je od 18.5.2018 konateľom
spoločnosti WIOWATS s.r.o. a zároveň predložiť doklady spoločnosti WIOWATS s.r.o. Česká daňová

správa zamietla predmetnú žiadosť MVI č. 100240337/2020zo dňa 22.1.2020, nakoľko sa Českej
daňovej správe nepodarilo nájsť v ich databáze ani podľa mena, adresy, ani rodného čísla túto osobu.
Ďalej uviedla, že I. T. XXX, XXX XX C. sa na území hlavného mesta Prahy nevyskytuje a táto adresa
neexistuje.

75.
V súvislosti s jednotlivými námietkami, ktoré vzniesol žalobca v žalobe krajský súd za podstatnú
námietku, ktorú vzniesol žalobca považuje námietku uvedenú pod bodom 140, v ktorej poukazuje aj na
judikatúru Súdneho dvora a v ktorej sa konštatuje, že nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty
môže byť zdaniteľnej osobe zamietnutý iba v prípade, ak by sa ohľadom na objektívne skutočnosti

preukázalo, že zdaniteľná osoba, ktorej bol tovar alebo poskytnutá služba dodaná, ktorá zakladala nárok
na odpočítanie dane vedela, alebo mala vedieť, že toto plnenie je súčasťou daňového podvodu zo strany
dodávateľa alebo iného predchádzajúceho subjektu.

76.

Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že nárok na odpočet u dobromyseľného daňového subjektu
aj v prípade, ak existujú pochybnosti na strane dodávateľa, resp. aj v prípade, ak dodávateľ nie
je stotožnený, je v niektorých prípadoch možný. Tu je namieste poukázať na rozhodnutie Súdneho
dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11, resp. v spojených veciach C-354/03 a C-355/03
a C-484/03. Judikatúra Súdneho dvora EÚ tiež ustálila, že založením systému zodpovednosti bez

zavinenia sa prekračuje rozsah nevyhnutný na ochranu práv verejných financií (C-384/04, C-271/06).
Možno zhrnúť, že Súdny dvor EÚ dlhodobo judikuje, že samotná skutočnosť, že plnenie nebolo
skutočne vykonané dodávateľom uvedeným na faktúrach alebo jeho subdodávateľom, nepostačuje na
vylúčenie práva na odpočet, pričom právo na odpočet DPH, ktorá je uvedená na faktúrach vystavených
dodávateľom v prípade, ak sa ukáže, že hoci bolo dodanie uskutočnené, v skutočnosti nebolo vykonané

ani dodávateľom, ani jeho subdodávateľom je možno zamietnuť pod dvojitou podmienkou, že táto
skutočnosť predstavuje podvodné konanie a ak sa preukáže vzhľadom na objektívne skutočnosti
predložené daňovými úradmi, zdaniteľná osoba vedela, alebo mala vedieť, že uvedené plnenie
zakladajúce právo na odpočet dane bolo súčasťou podvodu, pričom prislúcha vnútroštátnemu súdu túto
skutočnosť overiť (C-18/13).

77.
V rámci svojej rozhodovacej praxe Najvyšší súd SR v rozsudku č. 6Sžfk/42/2020 skonštatoval, že
správca dane založil svoj zámer o nepreukázaní reálneho dodania tovarov a služieb na nepriamych
dôkazoch, nedostatok na strane dodávateľa žalobcu, pričom nekonštatoval vedomosť žalobcu o jeho

účasti na podvodnom konaní, resp. nedostatočnú obozretnosť. Z dikcie ustanovenia upravujúceho
zásadu zákonnosti daňového konania vyplýva, že daňové orgány nemôžu chrániť len fiškálne záujmy
štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov,
tzn. že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňovýchsubjektov. Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektami a
pri vyžadovaní plnenia ich povinnosti v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej
zaťažuje a umožňuje pritom správne vyrubiť a vybrať daň.

78.
Rozhodujúcim faktorom pre právne posúdenie nároku na odpočet DPH v kontexte odôvodnenia
preskúmavaného rozhodnutia žalovaného a žalobných námietok žalobcu je správne určenie a
stotožnenie predmetu plnenia, keď vychádzajúc z obsahu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného

možno skonštatovať, že správca dane v danom prípade považoval za preukázané, že k vykonaniu
prác a služieb došlo tak, ako to deklaroval žalobca vo svojich faktúrach, avšak skonštatoval, že v
priebehu konania nebolo preukázané, že tieto práce vykonala spoločnosť, ktorá je uvedená na týchto
faktúrach ako dodávateľ. V danom prípade existencia materiálneho plnenia zakladá záver, že daňový
subjektdisponujemateriálnouexistenciudanéhoplneniaažetotoplnenienevykazujeznámkydaňového
podvodu. S uvedeným korešponduje aj tvrdenie samotného žalobcu ako aj žalovaného, ako aj to, že

žalobca sporné faktúry riadne zaevidoval vo svojom účtovníctve a riadne z nich odviedol príslušnú daň.

79.
Podľa rozhodnutia Európskeho súdneho dvora vo veci C-285/11 je boj proti podvodom, daňovým únikom
a prípadným zneužitím systému dane z pridanej hodnoty cieľom uznaným a podporovaným Smernicou

Rady 2006/112/ES a prináleží teda vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na
odpočítanie dane z pridanej hodnoty ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto
právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. Právo na odpočítanie dane tak možno
zdaniteľnej osobe zamietnuť iba pod podmienkou, že na základe objektívnych skutočností sa preukáže,
že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie

dane vedela alebo mala vedieť, že sa takýmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím takýchto služieb
zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod týkajúci sa DPH zo strany dodávateľa alebo iného
hospodárskej subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto
služieb.

80.
Je nutné konštatovať, že správne orgány vo svojich rozhodnutiach vôbec neuvádzali ako dôvod
nepriznania nároku skutočnosť, že žalobca konal podvodne, resp. že o podvodnom konaní svojich
dodávateľov vedel.

81.
Ako už bolo vyššie skonštatované, žalobca ani žalovaný materiálnu existenciu dodaných služieb vôbec
nespochybňoval. Keďže existencia tovaru a služieb v danom prípade je nesporná, v zmysle citovanej
judikatúry Súdneho dvora mohol správca dane zamietnuť priznanie práva na odpočítanie dane z dôvodu
podvodného konania len za predpokladu, že preukáže, že daňový subjekt sa vedome podieľal na

podvodnom, resp. že z dôvodu zanedbania jeho povinnosti - primárnej ostražitosti mohol, resp. mal
vedieť, že sa na podvodnom konaní podieľa.

82.
Z obsahu prvostupňového rozhodnutia ako aj z rozhodnutia žalovaného vôbec nevyplýva, že by správne

orgány takúto skutočnosť konštatovali, teda že k zamietnutiu priznania práva na odpočítanie dane došlo
z dôvodu podvodného konania, resp. vedomosti žalobcu o podieľaní sa na takomto konaní. Naopak
ako aj vyplýva zo samotného vyjadrenia žalovaného, žalovaný konštatuje, že pokiaľ ide o námietku
žalobcu, že nemôže za nesplnenie si daňových povinností jeho dodávateľa, žalovaný uvádza, že žiadne
porušenie, ani nesplnenie si daňovej povinnosti na dodávateľskom, či subdodávateľskom stupni nebolo

žalobcovi pripísané na ťarchu a nebolo skonštatované v žiadnom z rozhodnutí správnych orgánov, že
by žalobca konal podvodne, resp. že by mal vedomosť o podvodnom konaní svojho dodávateľa, resp.
subdodávateľov.

83.

Z uvedeného dôvodu považuje krajský súd rozhodnutie žalovaného za v rozpore s ustálenou judikatúrou
Súdneho dvora ak aj ústavnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, ktorá je prezentovaná v rozsudkoch
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/42/2020, 8Sžfk/7/2018, 8Sžfk/16/2018, 8Sžfk/42/2018 a ďalších.84.
Za ďalšiu dôvodnú námietku, ktorú krajský súd považuje, je námietka jednostranného vyhodnotenia
dôkazov vo vzťahu k svedkovi I. M., konateľovi spoločnosti WIOWATS s.r.o., v čase uskutočnenia

deklarovaných obchodov, ktorý vo svojej výpovedi zo dňa 21.6.2018 potvrdil, že spoločnosť WIOWATS
s.r.o., nakúpila od spoločnosti SPA CONSULT s.r.o., v Českej republike tovar, ktorý následne dodala
spoločnosť LETKEN, s.r.o., pričom túto skutočnosť konštatuje aj sám správca dane v odôvodnení svojho
rozhodnutia a túto skutočnosť vyhodnotil jednoznačne v neprospech žalobcu, keď sa vôbec nezaoberal
týmtotvrdenímaodkázalnato,žeďalšímidôkazmi,ktorébolivykonanévrámci daňovejkontroly,nebolo

toto tvrdenie preukázané (nebola preukázaná preprava tovaru deklarovaným prepravným prostriedkom,
nebolo preukázané dodanie tovaru od spoločnosti SPA CONSULT s.r.o., spoločnosti WIOWATS s.r.o.
a podobne).

85.
S touto námietkou priamo súvisí aj dôvodnosť námietky, ktorú žalobca prezentoval v žalobe týkajúcu

sa dôkazného bremena a jeho presunu čisto na daňový subjekt, keď z prvostupňového rozhodnutia,
ani z rozhodnutia žalovaného jednoznačne nevyplýva aké ďalšie dôkazy okrem tých, ktoré žalobca
predložil (dodávateľské faktúry, dodacích listov, objednávok, cenové ponuky, potvrdenie o zaplatení
tovaru výpisom z účtu žalobcu a podobne), mal žalobca ešte dodatočne predložiť na to, aby mu bol
nárok zo strany správcu dane uznaný.

86.
Krajský súd v tomto smere dáva za pravdu žalobcovi, že v rámci vyhodnocovania dôkazov žalovaný
resp. správca dane mal logickým a vecne presvedčivým spôsobom zdôvodniť, prečo nedošlo k uznaniu
nárokužalobcuauviesťakéďalšiedokladyzostranyžalobcumalibyťpredloženénapreukázaniesvojho

nároku.

87.
Z vyššie uvedeného vyplýva teda, že krajský súd dospel k záveru, že zo strany správcu dane, ako
aj žalovaného došlo k neprimeranému zaťaženiu žalobcu v súvislosti s dôkazným bremenom, keďže

žalovaný postavil celé svoje zamietajúce konanie týkajúce sa neuznania nároku na odpočet DPH
práve na spoločnostiach, ktoré neboli priamymi dodávateľmi žalobcu a ktoré dodali tovar spoločnosti
WIOWATS s.r.o., priamemu dodávateľovi žalobcu, pričom vo vzťahu k týmto subdodávateľom žalovaný
ani správca dane jednoznačne nešpecifikovali k akému porušeniu vo vzťahu k týmto spoločnostiam zo
strany žalobcu došlo.

88.
Čo sa týka ďalších námietok, ktoré sú predmetom žalobného návrhu, krajský súd poznamenáva, že tieto
námietky nevyhodnocoval z dôvodu, že v predmetnej veci by nepriniesli iné rozhodnutie v merite veci,
a teda nemali by vplyv na právne postavenie žalobcu v tomto konaní.

89.
Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

90.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP, keď procesne úspešnému žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

91.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od
doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.