Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Tuesday, November 10, 2020

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6C/46/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8219201293
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2020:8219201293.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. v spore žalobcov: X./. P. O., G.. X.

X. XXXX, K. G.. Q.. W.. L.. A. XXXX/XX, XXX XX K., X./. M. O., G.. XX. X. XXXX, K. G.. Q.. W.. L..
A. XXXX/XX, XXX XX K., X./. A. O., G.. XX. XX. XXXX, K. G.. Q.. W.. L.. A. XXXX/XX, XXX XX K.,
X./. P. K., P.. O., G.. X. X. XXXX, K. G.. Q.. W.. L.. A. XXXX/XX, XXX XX K., všetci právne zastúpení:
Advokátskou kanceláriou Vaľo & Partners s.r.o., so sídlom Konštantínova 3, 080 01 Prešov, IČO: 36
868 434 proti žalovanému: Grazer Wechselseitige Versicherung AG, Herrengasse 18/20, A-8011 Graz,
Rakúska republika, právne zastúpenému: Mgr. Pavlom Horovčákom, advokátom, so sídlom advokátskej
kancelárie Hroncova 3, 040 01 Košice, IČO: 42 102 120, v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 15.000,- Eur, žalobcovi v 2. rade sumu 15.000,-
Eur, žalovanej v 3. rade sumu 15.000,- Eur, žalovanej v 4. rade sumu 15.000,- Eur, všetko v lehote do
15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcom v 1. až 4. rade p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 24.6.2019 sa žalobcovia v 1. až 4. rade domáhali voči žalovanému
náhrady nemajetkovej ujmy celkovo vo výške 80.000 eur (z celkovej sumy žalobkyni v 1. rade sumu
20.000 Eur, žalobcovi v 2. rade sumu 20.000 Eur, žalobkyni v 3. rade sumu 20.000 Eur, žalobkyni v
4. rade sumu 20.000 Eur). Žalobcovia sú poškodenými domáhajúcimi sa svojho nároku, nakoľko dňa
XX.XX.XXXX U. X.XX I.., G. I. R. Č.. T. Z. XXX km v smere od G. G. I. Z., v k. ú. U. G., U. O., M.
K. - šoférujúc osobné motorové vozidlo U. Z., N.: V. (P. P.), z nezistených príčin, zrejme z dôvodu
nedostatočného venovania sa vedeniu vozidla, týmto prešiel do protismeru a narazil do protiidúceho

vozidla - kamiónu M. E., N.: XMX XXXX (Č. P.), v dôsledku čoho spôsobil posádke vozidla, okrem iných
aj Q. O., G.. XX.XX.XXXX (matke žalobcov), rozsiahle zranenia, v dôsledku ktorej zomrela, ktorá sa v
tomto vozidle viezla zo svojej práce s miestom výkonu v P.. Trestné stíhanie voči M. K. bolo uznesením
OR PZ v O., Odbor kriminálnej polície, 1. oddelenie vyšetrovania zo dňa 19.07.2018, číslo konania: ČVS:
U.-XXX/X-Z.-O.-XXXX zastavené, pretože je trestné stíhanie neprípustné.

2. Žalobu dôvodili poukazom na ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka, § 13 ods. 1, § 13 ods.

2, 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka spolu s § 420 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a taktiež spolu s
§ 4 ods. 1, 2, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. s tým, že sú deťmi zomrelej, s ktorou mali vzájomný
blízky vzťah.Žalobkyňa v 1. rade v žalobe tvrdila, že mama sa vždy o ňu ako aj o ostatných súrodencov stále starala,
snažila sa aby mali všetko čo potrebujú a aby im nič nechýbalo. Bola nielen mamou ale aj kamarátkou
zároveň, a to od narodenia až do jej smrti. Až do smrti, žalobkyňa v 1.rade žila v spoločnej domácnosti

s svojou mamou a pokiaľ táto bola na turnuse v P., boli v pravidelnom telefonickom kontakte. Mama
sa vždy zaujímala o žalobkyňu v 1.rade ako aj o ostatné jej deti, vždy chcela vedieť ako sa majú, či
im niečo nechýba a pod. V spoločnej domácnosti žalobkyňa v 1.rade žila spolu so svojou mamou a
ostatnými súrodencami. Mama bola rozvedená a s otcom sa nestretávala, tento nemal žiadny záujem
o stretávanie sa ani so žalobkyňou v 1.rade a ostatnými súrodencami. Stratu svojej mamy, žalobkyňa v

1.rade berie veľmi ťažko, nakoľko prišla o najdôležitejšiu osobu v jej živote. Mama bola pre žalobkyňu
v 1.rade všetkým, a preto žalobkyňa v 1.rade nemohla uveriť, že jej mama zomrela a bolo to pre ňu a
do dnešného dňa je veľmi ťažké. Žalobkyňa v 1.rade nikdy nezabudne na svoju mamu. Po smrti svojej
mamy bola práceneschopná, od svojho zamestnávateľa dostala týždeň dovolenky tak, aby sa aspoň
čiastočne mohla z hroznej udalosti dať ako tak do poriadku. Žalobkyňa v 1.rade tvrdí, že od smrti mamy,
už nie sú taká rodina aká boli, keď s nimi bola i mama. V minulosti mali lepšie vzťahy, pretože mama

bola tá, ktorá ich spájala a snažila sa, aby všetci súrodenci spolu vždy dobré vychádzali. V súčasnosti sa
starí rodičia snažia žalobkyni v 1.rade a jej súrodencom nahradiť mamu, avšak podľa žalobkyne v 1.rade
mamu im nikdy nikto nenahradí. Žalobkyňa v 1.rade má za to, že od smrti svojej mamy sa i jej správanie
zmenilo, nakoľko prišla vo svojom živote o milovanú osobu, ktorá bola pre ňu všetkým. V súčasnosti je
často v strese, je nervóznejšia. Žalobkyňa v 1.rade taktiež uvádza, že mama sa vždy starala o všetky

platby, finančne jej vypomáhala, vždy keď o to svoju mamu poprosila.

Vzťah žalobcu v 2. rade s nebohou matkou, tento bol tiež výborný, kamarátsky. Mohol sa s ňou o
hocičom poradiť, zdôveriť a podobne. Každý deň bol s mamou v kontakte, či už v telefonickom alebo
prostredníctvom internetu. Žalobcovi v 2.rade bolo vždy smutno, keď jeho mama išla do práce a o to viac

sa tešil na jej návrat. Celý svoj život žalobca v 2.rade s mamou prežil v spoločnej domácnosti, keďže
žalobca v 2.rade sa oženil iba dva mesiace pred smrťou svojej mamy a odišiel bývať ku svokrovcom.
Keď sa žalobca v 2.rade dozvedel o smrti svojej mamy, plakal ako „malé dieťa“, aj keď nie je typ človeka,
ktorý plače druhému na ramene, resp. prejavuje emócie. Myslel pritom aj na svoje nenarodené dieťa
(keďže manželka žalobcu v 2.rade, bola v tom čase tehotná) a jeho mama sa veľmi tešila, že bude

babka. Z dôvodu smrti matky žalobcu v 2.rade, zo strany žalobcu v 2.rade, tak jeho narodený syn nemá
ani jedného starého rodiča, keďže otec žalobcu v 2.rade nikdy o neho a ani o ostatných súrodencov,
záujem nemal. Na mamu žalobca v 2.rade myslí každý deň, jej smrťou stratil osobu, ktorej sa mohol
vždy posťažovať alebo sa niečím pochváliť. Ich spoločný byt kde žil s mamou a ostatnými súrodencami,
bol akou si „základňou“, ktorá však bez mamy ostala prázdna. Mama sa vždy starala o žalobcu v 2.rade

aj finančne a ešte aj dva mesiace pred jej smrťou, žalobcovi v 2.rade zaplatila svadbu a nakúpila všetky
potrebné veci pre nenarodeného vnuka. Navždy ju preto žalobca v 2.rade bude obdivovať ako dokázala
vychovať všetky svoje deti, bez akejkoľvek otcovej pomoci.

Žalobkyňa v 3.rade mala s mamou vždy výborný vzťah, tak ako ostatní jej súrodenci, jej vzťah s mamou

bol kamarátsky, nikdy nedala na mamu dopustiť a to platilo aj recipročne. Žalobkyňa v 3.rade tvrdí, že
mama bola skvelým človekom, veľa ju naučila a bola osobou, ktorá rodinu vždy spájala. Od narodenia
žalobkyne v 3.rade až do smrti jej mamy, žili v spoločnej domácnosti. Pokiaľ bola mama na turnuse v
P., žalobkyňa v 3.rade, bola s mamou denno - denne v telefonickom kontakte. Pred prácou v P., mama
pracovala v K., avšak vzhľadom na nedostatočné pracovné ohodnotenie, ako i vzhľadom na to, že sa

samastaralaoštyrideti,bolanútenásinájsťlepšieplatenúprácu,atoprácuopatrovateľkyvP.A.,takaby
zabezpečila celú rodinu. Otec od rodiny odišiel, keď žalobkyňa v 3.rade ako najstaršia, mala osem rokov,
nikdy sa nezaujímal ako sa jeho deti majú, nikdy im finančne nevypomáhal, nikdy sa o nich nestaral,
všetko zabezpečovala mama žalobcov. Žalobkyňa v 3.rade uvádza, že v deň, kedy sa mala mama vrátiť
z turnusu z P., mali sme v pláne celá rodina si spoločne pozrieť DVD zo svadby žalobcu v 2.rade. Keď

sa žalobkyňa v 3.rade dozvedela o smrti svojej mamy, pre ňu tak ako aj pre ostatných súrodencov, to
bolo najťažšie obdobie jej života. Žalobkyňa tvrdí, že mama bola jeden úžasný, skvelý a optimistický
človek. Nakoľko sa žalobkyňa nedokázala vyrovnať so smrťou svojej mamy, pretože ju prepadol pocit
úzkosti a beznádeje, bola nútená aj vyhľadať pomoc psychológa. Po smrti mamy, žalobkyňa v 3.rade
bola práceneschopná necelé dva mesiaca. Na mamu bola žalobkyňa v 3.rade veľmi citlivo naviazaná,

a preto jej stratu nikto nikdy nenahradí. Aj keď žalobkyňa v 3.rade už bola finančne sebestačná, mama
jej stále finančne vypomáhala, resp. jej nakupovala veci, ktoré potrebovala. Od jej smrti je žalobkyňa
podstatne nervóznejšia a bojazlivejšia.Vzťah žalobkyne v 4. rade s nebohou matkou bol vždy výborný. Mohli sa o hocičom porozprávať, mali
vzťah nielen mama a dcéra ale ich vzťah bol kamarátsky. Mama tu bola vždy pre žalobkyňu v 4.rade.
Od narodenia žalobkyne v 4.rade až do smrti jej mamy, žili v spoločnej domácnosti. keď žalobkyňa v

4.rade nastúpila na vysokú školu, tak kvôli vzdialenosti chodievala domov, zväčša každý druhý víkend
a to vždy vtedy, keď bola doma medzi turnusmi aj jej mama. V telefonickom kontakte však boli denne.
Občas cestou z P. ju jej mama vyzdvihla v K. K. a domov už išli spolu. Pracovať v P. jej mama začala,
keď žalobkyňa v 4.rade mala deväť rokov, a to z dôvodu, že sa riadne chcela postarať o svoje štyri deti.
Pokiaľ si žalobkyňa v 4.rade dobre pamätá, otec s mamou a ostatnými súrodencami žil možno prvé tri

- štyri roky od narodenia žalobkyne v 4.rade. Ešte dve hodiny pred nehodou, žalobkyňa v 4.rade sa
s mamou rozprávala. Ráno, keď vstala, volala svojej mame ako sa má, avšak mobil nikto nezdvíhal.
Začala sa báť, keďže mama jej vždy telefonicky oznámila, keď docestovala z P.. Následne na internete
žalobkyňav4.radenašlačlánokonehode,kdenafotkáchbolajkuforjejmamy.Ihneďžalobkyňav4.rade
ako aj jej súrodenci, začali kontaktovať všetky možné firmy, ktoré prepravujú opatrovateľky a snažili
sa zistiť, či mama žije, keďže v článkoch na internete bolo uvádzané, že jedna zo žien prežila. Taktiež

kontaktovali aj všetky nemocnice na okolí. Následne žalobkyňa v 4.rade išla ku švagrinám tak, aby
nebola sama a čakala kým príde priateľ a odcestovali do K.. Následne žalobkyni v 4.rade zavolala sestra,
že mama zomrela. Boli jej to oznámiť doma policajti. Potom žalobkyňa v 4.rade nevie čo sa s ňou dialo.
Po obede spolu so svojim priateľom odišla do K., kde bola u babky sa modliť, tam dostala záchvat a zval
ju do nemocnice na infúzie. Následne žalobkyňa v 4.rade nebola mesiac schopná ničoho a po mesiaci

ukončila aj opatrovanie telesne postihnutého dievčatka, ktoré mala ako brigádu popri štúdiu. Žalobkyňa
bola nútená, zo dňa na deň začať sa starať o seba sama. Na mamu bola veľmi citlivo naviazaná a
finančne a existenčne od nej závislá. Od jej smrti je podstatne nervóznejšia, výbušnejšia a myslí si, že
došlo k zhoršeniu jej osobnostných vlastností, pričom k návratu do normálu sa už asi nikdy nedostane.

Žalobcovia ďalej tvrdili, že si náhradu nemajetkovej ujmy, uplatnili prostredníctvom OZ Právna pomoc
poškodeným, listami zo dňa 09.10.2018, u likvidačného zástupcu žalovaného. Likvidačný zástupca
žalovaného listom zo dňa 18.01.2019 oznámil, že všetky nároky na citovú ujmu zamieta, nakoľko má za
to, že tieto nie sú kryté rozsahom PZP poistenia. Výšku požadovanej nemajetkovej ujmy 20.000€ pre
každého zo žalobcov v 1.až 4.rade,odôvodňujú vo vzťahu k nasledujúcim kritériám:

a) Intenzita vzťahu žalobcov v 1.až 4.rade so zomrelou (mamou) - Ako už žalobcovia v 1.až 4.rade
uviedli vyššie, mama bola ich jedinou skutočnou rodinou a osobou, ktorá sa od narodenia až do času
svojej smrti o ne všestranne starala; bola tak matkou ako aj otcom. Žalobcovia v 1.až 4.rade so svojou
mamou, žili v spoločnej domácnosti, takže kým nezačala pracovať v P. a keď začala tak v čase, keď
nebola na turnuse, boli každý deň počas jeho priebehu spolu. Intenzita vzťahu žalobcov v 1.až 4.rade

so svojou mamou, teda bola v maximálnej možnej miere a ich vzťah bol vyslovene kladný.
b) Vek zomrelého a pozostalých (žalobcov v 1.až 4.rade) - v čase smrti mala mama žalobcov v 1. až 4.
rade XX rokov, bola plná života a teda žalobcovia v 1.až 4.rade predpokladali, že ich vzájomný intenzívny
vzťah bude pokračovať dlhé roky, keďže v čase smrti svojej mamy, žalobkyňa v 1.rade mala XX rokov,
žalobca v 2.rade mal XX rokov, žalobkyňa v 3.rade mala XXrokov a žalobkyňa v 4.rade mala XX rokov.

c) Otázka hmotnej závislosti pozostalých (žalobcov v 1.až 4.rade) na usmrtenej osobe - žalobcovia
v 1.až 4.rade boli hmotne závislí na svojej mame, ktorá z dôvodu nízkeho príjmu na území A. P., ako
i z dôvodu, že bola samoživiteľkou a rastúcich nákladov na živobytie, odvodených aj od dospievania
žalobcov v 1.až 4.rade, odišla pracovať do P., najmä z dôvodu aby v maximálnej možnej miere mohla
ako jediný skutočný rodič, poskytnúť žalobcom v 1.až 4.rade všestranné zabezpečenie.

d) Poskytnutie inej satisfakcie - vzhľadom na to, že vinník dopravnej nehody pri nej zomrel nebola
žalobcom v 1.až 4.rade poskytnutá žiadna iná satisfakcia, ktorou sa myslí napríklad odsudzujúci trestný
rozsudok.

Vzhľadom na kvalitu vzájomného vzťahu žalobcov v 1.až 4.rade s ich mamou, žalobcovia v 1.až 4.rade

vnímali a vnímajú psychickú bolesť zo straty mamy ako neznesiteľnú, fyzickú, paralyzujúcu ich životné
aktivity. Vo sfére osobnostného prežívania žalobcov v 1.až 4.rade, sa strata mamy negatívne prejavila
v maximálnej možnej miere aj preto, že boli na nej aj existenčne závislí a bola ich jediným rodičom.
Vzhľadom na vek žalobcov v 1.až 4.rade a vek ich mamy, bolo možné predpokladať, že ich krásny vzťah
potrvá ešte niekoľko desaťročí. Žalobcovia v 1.až 4.rade majú teda za to, že požadovaná výška náhrady

nemajetkovej ujmy je plne dôvodná aj keď žiadnym spôsobom nemôže zmierniť ich utrpenie.

Zároveň si žalobcovia uplatnili náhradu trov konania.3. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že žalobcami uplatnené a žalované nároky okrem
iného nie sú kryté zákonným poistením, a preto z týchto dôvodov navrhol podanú žalobu v celom
rozsahu zamietnuť. Je pravdou, tak ako to svojej žalobe uvádzajú žalobcovia, že vyšetrovateľ OR

PZ v O. uznesením zo dňa 19.7.2018, Č.Z.: U.-XXX/X-Z.-O.-XXXX, zastavil trestné stíhanie, pretože
trestné stíhanie bolo neprípustné. Žalovaný namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Má za
to, že v zmysle aktuálne platných právnych predpisov v A. P. nie je nemajetková ujma predmetom
poistného krytia. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR sp zn. 4 Cdo 168/2009. Rozsudok
Súdneho dvora Európskej únie C-22/12 podľa jeho názoru stanovuje, že povinné zmluvné poistenie má

pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej
nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo
uplatniteľné v spore vo veci samej. Z tohto vyjadrenia v žiadnom prípade nie je možné vyvodiť, že
by náhrada nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode
spadala do rozsahu poistného krytia povinného zmluvného poistenia v zmysle aktuálne platného a
účinného slovenského práva. Žalovaný zároveň nesúhlasí s požadovanou výškou uplatnených náhrad

nemajetkovej ujmy -v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že doposiaľ v tejto súvislosti sú k
dispozícii len písomné vyjadrenia samotných žalobcov v podanej žalobe; čo podľa nášho názoru nie je
postačujúce. Navrhol žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

4. Žalobcovia v replike k podanému vyjadreniu žalovaného zotrvali na pôvodnej právnej argumentácii

s tým, že poznamenali, že rozhodnutia všeobecných súdov, na ktoré odkázal žalovaný nie sú žiadnou
ustálenou súdnou praxou v zmysle CSP, ktorou treba rozumieť rozhodnutia najvyšších súdnych autorít,
teda NS SR a ÚS SR. Žalobcovia poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2017 sp. zn. 6
MCdo 1/2016, nález Ústavného súdu SR z 5. decembra 2018. sp. zn. II. ÚS 695/2017.

5. Žalovaný v duplike zotrval na svojich argumentoch o nedostatku pasívnej legitimácie s tým, že
požadované nároky nie sú kryté zákonným poistením.

6. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom všetkých žalobcov ako aj oboznámením
obsahu spisu listinnými dôkazmi postupom podľa ustanovenia § 204 CSP, a to:

žaloba na č.l. 1-9, žiadosť o vyplatenie poistenia na č.l. 11 a 11a, uplatnenie nároku na č.l. 12, uznesenie
na č.l. 33-40, vyjadrenie žalovaného na č.l. 147 -150, stanovisko žalobcu na č.l. 157-160, vyjadrenie
žalovaného č.l. 169-179, stanovisko žalobcov z 25.2.2020 na č.l. 190-191, vyšetrovací spis OR PZ O.,
Odbor kriminálnej polície, 1. oddelenie vyšetrovania Č.Z.: U.-XXX/X-Z.-O.-XXXX, ako aj oboznámením
sa s ostatným obsahom spisu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

7. Dňa XX.XX.XXXX U. X.XX hod., na hlavnej ceste č. T. Z. XXX km v smere od G. G. I. Z., Z. C..
Ú.. U. G., U. O., M. K. - šoférujúc osobné motorové vozidlo U. Z., N.: V. (P. P.), z nezistených príčin,
zrejme z dôvodu nedostatočného venovania sa vedeniu vozidla, týmto prešiel do protismeru a narazil
do protiidúceho vozidla - kamiónu M. E., N.: XMX XXXX (Č. P.), v dôsledku čoho spôsobil posádke

vozidla, okrem iných aj Q. O., G.. XX.XX.XXXX (matke žalobcov), rozsiahle zranenia, v dôsledku ktorej
zomrela, ktorá sa v tomto vozidle viezla zo svojej práce s miestom výkonu v P.. Tieto skutočnosti
vyplývali z vyšetrovacieho spisu a z uznesenia OR PZ v Prievidzi, Odbor kriminálnej polície, 1. oddelenie
vyšetrovania zo dňa 19.07.2018, číslo konania: Č.: U.-XXX/X-Z.-O.-XXXX s tým, že trestné stíhanie voči
M. K. bolo zastavené, pretože je trestné stíhanie neprípustné. V odôvodnení uznesenia vyšetrovateľ

uviedolževykonanýmdokazovanímjezrejmé,ženebohýM.K.sadopustilprečinuvšeobecnéohrozenie
podľa § 285 ods. 1, 4 Trestného zákona a to tým, že ako šofér mikrobusu U. Z. z nezistených
príčin, zrejme z dôvodu nedostatočného venovania sa vedeniu vozidla počas telefonovania, prešiel
svojím vozidlom do protismernej časti vozovky, kde narazil do protiidúceho kamiónu M. E.. Tým zvýšil
nebezpečenstvo pre posádku vo vozidle, ktorú viezol, ako aj pre vodiča kamiónu a následne v príčinnej

súvislosti s týmto konaním spôsobil smrť sebe a svojím 7 pasažierom.

8. V čase dopravnej nehody bol žalovaný poisťovateľom motorového vozidla U. Z. N.: V. (P. P.), čo
plynie aj z e-mailu Slovenskej kancelárie poisťovateľov (čl. 10 spisu).

9. Žalobkyňa v 1. rade na pojednávaní dňa 3.9.2020 (výsluch prerušovaný kvôli citovému rozrušeniu
plačom) uviedla, že: „pri havárii sme prišli o jediného rodiča, ktorého mali, keďže mamka sa o nás
sama starala. S mamou sme žili v spoločnej domácnosti. Veľmi ma zasiahla táto udalosť. Bola to
najlepšia mamka a kamarátka. Bola som finančne odkázaná na mamku, všetko platila a starala sa omňa. Vzťahy medzi nami sa zmenili, už to nie je tak ako to bolo, lebo mamka nás držala pokope. Počas
toho ako bola na turnusoch sme sa stále kontaktovali, telefonovali sme si. Po tejto udalosti som nebola
práceneschopnou ale šéf mi dal voľno týždeň, aby som sa dala psychicky dokopy. Po smrti mamky

na sebe vnímam, že som agresívnejšia, nervóznejšia. V súčasnej dobe som zamestnaná ako Č. v C.-
O.. V čistom mám mesačne XXX,- N.. Za posledné 2-3 roky som nebola evidovaná na úrade práce.
Bývam v rodinnom byte, kde sme žili aj predtým. Bežné výdavky hradím zo svojho platu. V byte žijem
sama. Všetky náklady súvisiace s bytom hradím ja. Nebola som PN, dostala som od zamestnávateľa
len neplatené voľno, akože cez dovolenku. Neužívam v súčasnej dobe žiadne lieky.“

Žalobca v 2. rade na pojednávaní dňa 3.9.2020 (výsluch prerušovaný kvôli citovému rozrušeniu plačom)
uviedol, že: „Vzťah s mamou som mal veľmi dobrý, obdobne ako uviedla sestra. Nemal som mamu iba
na to, aby som od nej žiadal iba peniaze, ale bola mojim priateľom, na ktorého som sa mohol spoľahnúť.
Mohol som sa jej pochváliť, dokázala ma pochopiť, poradiť. Bola jedinou osobou, na ktorú som sa mohol
spoľahnúť.VspoločnejdomácnostisomžilspolusmamoudosvojichXXrokov,kedysomsaoženilaišiel

som žiť k svokrovcom. Bolo to tak do doby dvoch mesiacov pred smrťou mami. Strata ma veľmi zasiahla,
Čakali sme dieťa. Mamka by sa stala babkou a veľmi by sme sa tešili, kedy sme mohli so svojim synom
k babke. Celú svadbu hradila moja mamka okrem obrúčiek. V súčasnej dobe pracujem ako A. v C. Š. a
môj plat je v čistom okolo XXX,- N.. V súčasnej dobe žijem u svokrovcov v rodinnom dome s manželkou
a synom. Prispievame svokre na mesiac 220 ,- eur, 200,- eur na ubytovanie a 20,- eur internet a TV a

samozrejme prispievame aj na nákupy. Trvalý pobyt nemám zmenený len kvôli pošte. Posledné 2-3 roky
som nebol evidovaný na úrade práce. Mali sme v pláne postaviť si dom buď na pozemku svokrovcov
alebo urobiť prístavbu - nadstavbu v ich rodinnom dome so samostatným vchodom ale nakoľko čakáme
druhé dieťa odložili sme tieto úvahy do budúcna, možno tak o 2 - 3 roky. Pred mamkinou smrťou som
bral lieky na štítnu žľazu ale od vtedy nič neberiem.“

Žalobkyňa v 3. rade na pojednávaní dňa 3.9.2020 (výsluch prerušovaný kvôli citovému rozrušeniu
plačom) uviedla, že: „mamka bola veľmi dobrý človek, bola skvelým človekom, veď aj preto odišla do
Rakúska. Snažila sa, aby sme sa mali dobre, aby nás zabezpečila, keďže bola na nás sama. Otec sa o
nás nestaral. Po ťahaniciach na súdoch nám bolo poskytované náhradné výživné asi pol roka ale to bolo

v úplných začiatkoch. Celý čas sa o nás starala len mamka. Celý čas sme žili v spoločnej domácnosti.
Asi pred rokom som sa odsťahovala do V., kde žijem v podnájme. Prišli sme o najdôležitejšiu osobu
v živote. Mali sme v živote ešte veľa plánov. Bola som nútená navštíviť psychológa. Bola som PN asi
2 mesiace. Po smrti mamky som bojazlivejšia a nervóznejšia. Pracujem v reštaurácii Y. Z. V. G. Z., v
hrubom dostávam 200,- eur, v čistom asi XXX,- N.. Žijem s priateľom, na nákladoch spojených s nájmom

sa podieľame obaja. Môj priateľ má s prenajímateľmi podpísanú zmluvu. Na úrade práce som bola
evidovaná asi od marca do júna tohto roka 2020. Ten čas som poberala podporu v nezamestnanosti.
Iné príspevky som nepoberala. Chodila som ku psychologičke M.. C., bola som tam asi 2 krát. Mala
som stavy úzkosti a povedala mi, že je to bežné po takejto udalosti. Na základe jej doporučenia som
neužívala žiadne lieky.“

Žalobkyňa v 4. rade na pojednávaní dňa 3.9.2020 (výsluch prerušovaný kvôli citovému rozrušeniu
plačom) uviedla, že: „s mamkou sme mali dobrý až veľmi dobrý vzťah. Bola vynikajúcou kamarátkou,
všetko som jej mohla povedať. Vždy, keď prišla z turnusu späť, tak som sa kvôli nej z K. vrátila domov
do K.. Telefonovali sme spolu každý deň, keď som bola na VŠ a mamka na turnuse. Mamka odišla do

P. kvôli tomu, že bola jedinou živiteľkou rodiny a boli sme 4 deti, ktoré bolo potrebné zaopatriť. Mala
som s ňou ísť do K.. Ja som s ňou o druhej ráno pred nehodou volala, mala som pred sebou ťažkú
skúšku. Poobede som si už ani nepamätala, čo sa dialo, k sebe som prišla až v nemocnici. Celú VŠ
všetky náklady s tým spojené mi hradila mamka, mala som síce brigádu, kde som opatrovala telesne
postihnuté dievča, avšak bol to zanedbateľný príjem. Po smrti mamky som už tam bola len raz, lebo

nemali koho a potom som už nebola schopná pokračovať v opatrovaní. Zmenila som sa, podstatne som
nervóznejšia, výbušnejšia. Brigádnicky som pracovala v škôlke, potom som otehotnela a v súčasnosti
som na rodičovskom príspevku. Bývame s manželom v podnájme v K. K.. Môj manžel je živnostníkom,
stavbárom. Zarobí asi X.XXX,- N. a niekedy aj X.XXX,- N., závisí to od odrobených hodín. Od skončenia
školy som nebola evidovaná na úrade práce. Mám vyštudovanú O. Š.C.. Po smrti mamky som ležala

v nemocnici, bola som na infúziách aj na pohrebe som bola na liekoch. Potom ešte istý čas som brala
lieky, boli to predpísané lieky lekárkou z K. G.. Ja si z toho dňa veľa nepamätám, len cez známu sme
v noci prišli do nemocnice. Ja si z toho veľa nepamätám, prepúšťaciu správu z toho nemám. To mi lenpichli dve injekcie a išli sme domov. Hospitalizovaná som teda nebola. Som na materskej dovolenke,
celý deň sa starám o svoju V..“

10. Z listov na čl. 11-11a spisu súd zistil, že žalobcovia si náhradu nemajetkovej ujmy uplatnili
prostredníctvom OZ Právna pomoc poškodeným, listami zo dňa 09.10.2018, u likvidačného zástupcu
žalovaného. Likvidačný zástupca žalovaného listom zo dňa 18.01.2019 (čl. 12 spisu) oznámil, že všetky
nároky na citovú ujmu zamieta, nakoľko má za to, že tieto nie sú kryté rozsahom PZP poistenia. Schválila
len nárok spojený s pohrebom.

11. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie posúdil podľa nasledovných právnych ustanovení:

Podľa čl. 3 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok každé ustanovenie tohto zákona je
potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých
spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť

pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s
trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti,
najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov

osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo
dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 OZ pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 OZ výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 2 OZ škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola
spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá.

Podľa § 427 ods. 1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú
osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa § 427 ods. 2 OZ rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla,
ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení poistený má z poistenia
zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na
náhradu
c) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,

d) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
e) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,

f) ušlého zisku.Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení náhradu škody uhrádza
poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti
poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

12. Vo vzťahu k námietke pasívnej vecnej legitimácie žalovaného tu súd prvej inštancie poukazuje
na viackrát spomínané rozhodnutie Európskeho súdneho dvora v rozsudku C-22/2012 I. O. P. O. Q.
K. I., kde bolo konštatované, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí

usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu
upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej. Je nesporným, že v čase dopravnej
nehody bol žalovaný poisťovateľom motorového vozidla U. Z. N.: V. (P. P.), pričom táto otázka nebola
v konaní vôbec sporná, pričom práve z tohto poistného vzťahu plynie pasívna vecná legitimácia
žalovaného. Rovnako tak sa súd prvej inštancie stotožňuje s názorom, že pasívna vecná legitimácia
žalovaného je daná aj § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení.

Aj keď podľa rozhodnutia dovolacieho súdu - Najvyššieho súdu SR, 4Cdo 168/2009 zo dňa 20.4.2011,
resp. 3 Cdo301/2012 z 31.3.2016 pod pojem škody pre účely zákona č. 381/2011 Z. z. nie je možné
podradiť i nárok na náhradu nemajetkovej ujmy spočívajúci v strate blízkej osoby, súd prvej inštancie
posúdil pasívnu legitimáciu žalovaného odlišne poskytujúc argumenty a poukazujúc na aplikáciu

všetkých výkladových metód v prospech iného interpretačného záveru a naopak zaviazal ho na plnenie.

Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukazuje pri svojom výklade okrem iných aj na rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove zo dňa 31.3.2016 sp. zn. 21Co/60/2015, podľa ktorého pri aplikácii všetkých
výkladových metód nielen jednej izolovane je dôvodný záver, že Slovenská práva úprava obsahuje

povinnosť poisťovne z povinného zmluvného poistenia nahradiť aj nemajetkovú škodu na zdraví, pričom
súd prvej inštancie má vedomosť o argumentácii iných súdov o neexistencii pasívnej vecnej legitimácie
poisťovne v konaniach o náhradu nemajetkovej ujmy (rozsudok NS SR 3Cdo/301/2012 z 31.3.2016).

Na tomto mieste je však potrebné poukázať na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky III ÚS

666/2016-36 zo dňa 11.10.2016, ktorým bola odmietnutá sťažnosť sťažovateľa - poisťovne ako zjavne
neopodstatnená. V tomto rozhodnutí Ústavného súdu SR je konštatované, že rozsudok Súdneho dvora
vo veci C-22/12 je potrebné vykladať v tom zmysle, že pojem škoda použitý v zákone o povinnom
zmluvnom poistení, je potrebné vykladať extenzívne, pričom tento záver sa nepovažuje za arbitrárny
ani inak ústavne neudržateľný. Interpretačná snaha sťažovateľa v relácii k záverečnej časti právnej veci

rozsudku Súdneho dvora vo veci C-22/12, v ktorej sa odkazuje na vnútroštátnu právnu úpravu, je podľa
názoru Ústavného súdu SR účelová a márna. Súdny dvor v bode 58. odôvodnenia svojho rozsudku
konštatuje, že české (i slovenské) vnútroštátne hmotné právo o zodpovednosti za škodu sa vzťahuje aj
na náhradu nemajetkovej ujmy a to z ohľadom na skutočnosť, že zodpovednosť za nemajetkovú ujmu
vznikla na základe dopravnej nehody a má občiansko-právnu povahu. Obdobné výkladové závery sú

obsiahnuté aj v uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 474/2016 zo dňa 17.8.2016.

Súd prvej inštancie vníma, že Ústavný súd SR nie je súdom všeobecným, avšak vzhľadom na nie
úplnú jednotnosť v rozhodovacej činnosti všeobecných súdov je bezpochyby jeho právny názor možné
akceptovať ako rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít v zmysle čl. 4 ods. 2 Civilného sporového

poriadku.

S ohľadom na uvedené mal preto súd prvej inštancie úplne sa stotožniac s uvedenými závermi
rozhodnutí Ústavného súdu SR a rozhodnutí všeobecných súdov (Krajského súdu v Trenčíne sp.
zn. 17Co/243/2015 z 22.3.2016) za to, že náhrada nemajetkovej ujmy má byť hradená z povinného

zmluvného poistenia, pričom poisťovateľom motorového vozidla bol žalovaný.

K tejto otázke súd prvej inštancie poukazuje a stotožňuje sa s právnym názorom uvedeným v uznesení
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/127/2010 zo dňa 28.10.2013, podľa ktorého: ,,za stavu, že
právo umožňuje žalobkyni požadovať náhradu nemajetkovej ujmy je dôvodný záver, že takáto náhrada

nemajetkovej ujmy musí byť likvidovaná z povinného zmluvného poistenia. Právna úprava, ktorá by
tomuto odporovala bráni naplneniu podstaty tzv. motorových smerníc Európskej únie a takáto právna
úprava sa nesmie použiť.“Súkromný život je široký pojem, ktorý nemožno definovať vyčerpávajúcim spôsobom. Také údaje,
ako pohlavie, meno alebo sexuálna orientácia sú významnými prvkami osobnej sféry chránené čl. 8
Dohovoru.Naduševnézdraviesamusítiežprihliadaťakonadôležitúsúčasťsúkromnéhoživotaspojenú

s morálnou integritou. Čl. 8 chráni právo na identitu a osobný rozvoj a právo nadväzovať a rozvíjať
vzťahysinýmiľudskýmibytosťamiasokolitýmsvetom.Zachovanieduševnejstabilityjevtomtokontexte
neopomenuteľnou predbežnou podmienkou na účinné využívanie práva na rešpektovanie súkromného
života (Ro ESĽP, čl. 8 Dohovoru - K. Z.. A. C.Ľ. Z. K. Q. A. Í. zo 6. 2. 2001, sťažnosť č. 44599/1998).

Za zásah do súkromia časť súdnej praxe považuje aj privodenie smrti niektorej z blízkych osôb (§ 116
OZ).Spôsobenieúmrtiačlenarodinyjeneoprávnenýmzásahomdosúkromiačlenovrodiny.Primeraným
zadosťučinením je v tomto prípade aj náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Právnym prostriedkom ochrany proti takémuto zásahu je návrh, ktorým sa fyzická osoba domáha
podľa ustanovení o ochrane osobnosti primeraného zadosťučinenia, ktoré môže mať i podobu náhrady

nemajetkovej ujmy v peniazoch. V takomto prípade je daná aktívna legitimácia tomu subjektu, ktorému
svedčí existencia kvalifikovaného vzťahu s nebohým, lebo právo na súkromie je jedným zo základných
osobnostných práv fyzickej osoby tak, ako to má na mysli aj ust. § 11 OZ (Uznesenie KS v Košiciach
z 13. 10. 2005, sp. zn. 1 Co 201/2005).

V rozsudku zo 17. februára 2011 sp. zn. 5 Cdo 265/2009 Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že
„ak medzi fyzickými osobami existujú sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy vytvorené v rámci ich
súkromného a rodinného života, môže porušením práva na život jednej z nich dôjsť k nedovolenému
zásahudoprávanasúkromiedruhejztýchtoosôb.Takýmtoprotiprávnymzásahomtretejosobydopráva
na súkromie, resp. práva na rodinný život môže byť ďalšiemu účastníkovi vzťahu spôsobená taká ujma,

ktorá mu čiastočne alebo úplne bráni napĺňať jeho citové potreby, t.j. nemajetková ujma postihujúca
inú ako majetkovú sféru, sféru osobnostnú, ku ktorej nepochybne patrí aj citová (emocionálna) sféra.
Ak dôjde k smrti jedného z členov rodinného vzťahu, pozostalá osoba môže utrpieť citovú ujmu vo
forme šoku, smútku zo straty blízkej osoby a takisto aj spoločenstva (vzťahu) s blízkou osobou“. Na
inom mieste odôvodnenia tohto rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že „zásah do

emocionálnej sféry fyzickej osoby, spôsobený protiprávnym konaním tretej osoby, následkom ktorého
je úmrtie blízkej osoby, zakladá právo domáhať sa ochrany osobnosti podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka o ochrane osobnosti“.

SúdprvejinštancieďalejpoukazujeajnauznesenieNSSRsp.zn.3Cdo228/2012zodňa26.septembra

2013: „Podľa § 853 Občianskeho zákonníka platí, že občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne
upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy
obsahom aj účelom im najbližšie. V tomto ustanovení Občianskeho zákonníka je upravená analógia.
Analógia legis (analógia zákona) sa používa ako forma aplikácie zákona vtedy, keď treba riešiť otázku,
riešenie ktorej nie je síce v zákone upravené, ale ten istý zákon upravuje riešenie podobného prípadu.

Vychádza sa pritom z predpokladu, že zákonodarca by podľa rovnakých zásad upravil aj daný prípad.
Dovolací súd sa stotožňuje s názorom, že právnym vzťahom zodpovednosti za nemajetkovú ujmu
spôsobenú na osobnostných právach fyzickej osoby (§ 11 a nasl. Občianskeho zákonníka) sú obsahom
a účelom najbližšie právne vzťahy zodpovednosti za majetkovú ujmu (škodu) spôsobenú v majetkovej
sfére poškodeného (§ 420 a nasl. Občianskeho zákonníka).“

Podľa čl. 2 ods. 1, 2 základných princípov Civilného sporového poriadku, ochrana ohrozených alebo
porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený
princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej

rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý
spravodlivo.

Súd poznamenáva, že uznesením č. 2 bol rozhodnutím Občianskeho právneho kolégia Najvyššieho
súdu SR z 09.10.2018 s výsledkom hlasovania za - 20, proti - 0 prijaté rozhodnutie na uverejnenie

v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR v znení právnej vety: „Škodou pre účely zákona
č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnení je
aj nemajetkové ujma spočívajúca v zásahu do osobnostných práv pozostalých obetí dopravnej nehodyspôsobenej prevádzkou motorového vozidla. V spore o náhradu takejto ujmy je poisťovňa pasívne
legitimovaná“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2017, sp. zn.: 6MCdo 1/2016).

Poukazujúc na vyššie uvedené, keď jednoznačne tým, že najvyššou súdnou autoritou všeobecných
súdov, a to rozhodnutím Najvyššieho súdu SR bolo jednohlasne kolégiom rozhodnuté o zverejnení
tejto právnej vety v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR, ktorá bola vyjadrená v rozsudku
Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn.: 6MCdo/1/2016, preto považoval odvolací súd sa nadbytočné
zaoberať sa ostatnou odvolacou argumentáciou žalovaného súvisiacou s rozsahom krytia povinného

zmluvného poistenia.

V prejedávanej veci súd priznal náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch žalobcom.

Potrebné bolo po vyššie uvedených právnych záveroch zaoberať sa výškou náhrady nemajetkovej ujmy,
pričom súd prvej inštancie vychádzal z dostupnej judikatúry, z ktorej príkladmo uvádza :

Rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11Co/30/2012, zo dňa 29. novembra 2012, bola žalobcovi
priznaná suma 30.000 eur (náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch v dôsledku úmrtia blízkej osoby pri
dopravnej nehode).

Okresný súd Bratislava IV rozsudkom z 15. júna 2011 č. k. 12 C 385/2008-194 uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi do 3 dní sumu 23 000,00 € a žalobu vo zvyšku zamietol. Na odvolanie
žalovanej proti výroku uvedeného rozsudku, ktorým bolo žalobe vyhovené, Krajský súd v Bratislave
rozsudkom zo 4. júna 2012 sp. zn. 6 Co 111/2011 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti
potvrdil. Rozhodnutia súdov vychádzali zo skutkového stavu, pri ktorom došlo dňa 30. decembra 2005

na diaľnici D1 ku kolízii medzi nákladným motorovým vozidlom s cisternovým návesom a osobným
vozidlom, pričom došlo k smrteľnému zraneniu vodiča osobného motorového vozidla (syna žalobcu),
jeho spolujazdkyne (manželky žalobcu) a k ťažkým zraneniam samotného žalobcu; syn a manželka
žalobcu svojim zraneniam podľahli. Podľa právneho názoru súdu prvého stupňa tým došlo k zásahu do
osobnostných práv žalobcu (§ 11 a nasl. Občianskeho zákonníka).

Okresný súd Trnava rozsudkom z 28. apríla 2010 č. k. 37 C 178/2009-73 určil, že odporca tým, že dňa
24.5.2007 viedol svoje vozidlo a nevenoval sa plne vedeniu vozidla a náležite nesledoval situáciu v
cestnej premávke, v dôsledku čoho si nevšimol chodkyňu prechádzajúcu po prechode pre chodcov a
ľavou prednou stranou vozidla do nej narazil, následkom čoho na následky zranení z tejto dopravnej

nehody zomrela, zasiahol do osobnostných práv navrhovateľov, do ich práva na súkromie a rodinný
život. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľom 1/ a 2/ (rodičom zomrelej) nemajetkovú ujmu,
každému vo výške 6 000,00 € a navrhovateľom 3/ a 4/ (súrodencom zomrelej) nemajetkovú ujmu
každému vo výške 2 000,00 €. Krajský súd v Trnave na odvolanie navrhovateľov 1/ a 2/ rozsudkom zo
16. marca 2011 sp. zn. 11 Co 90/2010 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti určenia

nemajetkovej ujmy navrhovateľov 1/ a 2/ tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 1/
sumu 15.000,00 € a navrhovateľke 2/ sumu 15.000,00 €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Následne Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku sp. zn. 4 Cdo 139/2011 zo dňa 30.10.2012 zamietol
dovolanie žalovaného.

Rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 20 Co 183/2014 zo dňa 26.5.2015 bol potvrdený rozsudok
Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 21. 2. 2014 č. k. 5C 38/2012-159 vo vyhovujúcom výroku a
vo výroku o trovách konania, pričom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných v 1/ a 2/ rade k povinnosti
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni v 1/ rade sumu 15.000 Eur, žalobcovi v 2/ rade sumu 15.000
Eur a žalobcovi v 3/ rade sumu 5.000 Eur, to všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, nakoľko

žalobcovia uplatnené nároky odôvodnili tragickou udalosťou - úmrtím syna žalobcov v 1/ a 2/ rade a
brata žalobcu v 3/ rade v dôsledku dopravnej nehody, ku ktorej došlo dňa 21. 1. 2010.

Výška sumy prichádzajúca do úvahy ako kompenzácia nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch
nemôžebyťneobmedzená.Vzhľadomnauvedenújudikatúruakoajzohľadňujúcvzťahyvrodinemalsúd

prvej inštancie za to, že osobou ktorá trpí významne pri strate rodiča je jeho dieťa, pričom všetci štyria
žalobcovia znášali ťažko stratu matky, na ktorú boli upnutí a intenzita ich vzťahu bola výrazná, nakoľko
zomrelá mama bola ich jedinou skutočnou rodinou a osobou, ktorá sa od narodenia až do času svojej
smrti o ne všestranne starala. Žalobcovia so svojou mamou žili v spoločnej domácnosti, kým nezačalapracovať v P. a keď začala tak v čase, keď nebola na turnuse, boli každý deň počas jeho priebehu
spolu. Pracovať do P. išla za účelom hmotného zabezpečenia žalobcov, o ktorých sa ako matka starala.
Intenzita ich vzťahu bola v maximálnej možnej miere a ich vzťah bol vyslovene kladný. V čase smrti mala

mama žalobcov XX rokov, bola plná života a žalobcovia predpokladali, že ich vzájomný intenzívny vzťah
bude pokračovať dlhé roky. Matka z dôvodu nízkeho príjmu na území A. P., ako i z dôvodu, že bola
samoživiteľkou a rastúcich nákladov na živobytie, odvodených aj od dospievania žalobcov v 1.až 4. rade,
odišla pracovať do P.A., najmä z dôvodu aby v maximálnej možnej miere mohla ako jediný skutočný
rodič, poskytnúť žalobcom v 1.až 4. rade všestranné zabezpečenie. Žalobcom v 1. až 4. rade nebola

poskytnutá žiadna iná satisfakcia, ktorou sa myslí napríklad odsudzujúci trestný rozsudok, keďže vinník
dopravnej nehody pri nej zomrel. V prejednávanej veci prišli žalobcovia v 1. až 4. rade o svoju matku, s
ktorou mali intenzívny vzťah, preto súd zaviazal žalovaného na plnenie každému zo žalobcov v 1. až 4.
rade po 15.000 eur. Súd vzhľadom na skutočnosť, že sa jednalo o deti zomrelej, mal za to, že ujmu, ktorú
prežívali a prežívajú, či už navonok alebo vo svojom vnútri je obdobná, preto vnímajúc, že sa jedná o
súrodencov, ktorých by aj pozostalý rodič vnímal a bral rovnako, priznané sumy žalobcom boli rovnaké.

Z týchto dôvodov súd vyhovel žalobe v časti ako to vyplýva z priznaných súm nemajetkovej ujmy voči
jednotlivým členom rodiny - žalobcom a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol s ohľadom na skutočnosť,
že všetci žalobcovia sa dostali do produktívneho veku, v ktorom už môžu zabezpečovať svoje potreby
sami.

Súd prvej inštancie si neosobuje právo priblížiť sa k reálnej strate a bolesti žalobcov spôsobenou
predmetnou dopravnou nehodou súc si vedomý faktu, že peňažné prostriedky v akejkoľvek výške nie
sú spôsobilé zhojiť nezvratný následok. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že výška nemajetkovej
ujmy tak, ako bola ustálená, je súladná s doterajšou rozhodovacou praxou súdov a je primeraná,

všetko v svetle tej skutočnosti, že v prejednávanom prípade ide o situáciu, kde obeťami dopravnej
nehody bol v podstate jediný rodič a osoba, z ktorou mali všetci žalobcovia výrazný citový vzťah (rodič
- dieťa). Je nesporné, že rodina ako celok utrpela stratu, pričom výška náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch je súdom určovaná voľnou úvahou, vždy však s prihliadnutím na zákonné kritéria závažnosti
vzniknutej ujmy a okolností, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti došlo. Určenie konkrétnej

výšky náhrady potom musí zohľadňovať všetky okolnosti konkrétneho prípadu a musí byť v súlade s
požiadavkou spravodlivosti. Závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy sa posudzuje najmä s obsahom
na jej intenzitu, rozsah a trvanie. V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že skúmané zásahy vyvolávajú
spravidla ujmu dlhotrvajúcu, rozsiahlu a v zásade ničím nereparovateľnú.

Žiada sa dodať, že smrť matky žalobcov bola nepochybne nečakaná, tragická, žalobcami nezavinená
udalosť, ktorá do ich života zasiahla a nenávratne pretrhla doterajšie väzby, čím žalobcovia stratili
možnosť realizovať a ďalej rozvíjať svoj rodinný život vo vzťahu k nebohej. Žalobcovia v tejto súvislosti
už v žalobe, ako aj pri výsluchoch na pojednávaní popísali charakter vzťahov existujúcich medzi nimi
a pozostalou.

Na základe vyššie zisteného skutkového stavu, citovaných právnych ustanovení a uvedených záverov
súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle citovaných zákonných ustanovení. Vo veci mali žalobcovia
plný úspech, preto majú voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia
na Okresný súd Bardejov.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.