Rozsudok Judgement was issued on Friday, April 1, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 16C/10/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213200480
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bieliková

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1213200480.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Bielikovou v právnej veci

navrhovateľa: M. D., H.. XX. XX. XXXX, R. C. E. XXXX/X, C. zastúpený: Advokátska kancelária - Andrea
DUONGOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Šancová 70, 811 05 Bratislava proti odporcovi v I. rade:
Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava 25, IČO: 31 320 155 a
odporcovi v II. rade: Slovenská republika- Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, Bratislava o
náhradu nemajetkovej ujmy a iné takto,

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Odporcovi v I. rade súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Odporcovi v II. rade súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 09. 01. 2013 domáhal od odporcu v I. rade
určenia, že je pôvodcom neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu na základe
udalostí zo dňa 13. 06. 2012 tým, že poskytol nesprávne obrazové snímky orgánu policajného zboru
zobrazujúce žalobcu ako páchateľa trestnej činnosti, ktoré boli následne médiami zverejnené , čím
spôsobil závažný zásah do práva na ochranu osobnosti žalobcu. Taktiež sa navrhovateľ domáhal od

odporcu v I. rade náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 100.000,-€, náhrady ušlého zisku vo výške
5.000,-€ ako aj náhrady trov konania. Dňa 26. 01. 2015 bol tunajšiemu súdu doručený návrh právnej
zástupkyne navrhovateľa, ktorým žiadala, aby súd pripustil vstup ďalšieho účastníka na strane odporcu.
Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28. 05. 2015 súd pripustil vstup ďalšieho účastníka na
strane odporcu a to Slovenskú republiku - Ministerstvo vnútra SR.
Uznesenie KS BA nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 07. 2015. Navrhovateľ však v podaní neuviedol
jasný , určitý, zrozumiteľný a vykonateľný petit z ktorého by bolo jasné čoho sa voči odporcovi v II. rade

domáha.

Navrhovateľ podaný návrh odôvodnil tým, že dňa 13. 06. 2012 bola na TV JOJ odvysielaná reportáž
v rámci programu ,,Noviny o 12:00 “, približne v 15. minúte programu pod názvom ,, Ukradol karty“.
Doslovný prepis odvysielanej reportáže:

,, Zrejme potreboval peniaze. Šiel na to teda svojsky. Do oka padli mladému mužovi cudzie kreditky.

Rozhodol sa teda, že si z nich čo to vezme a vybielil tak niekoľko účtov. Neznámeho mladého muža,
ktorý vystriedal hneď niekoľko bankomatov hľadajú policajti a aj náš kolega N. U.“.,,Okrem tohto bankomatu za mnou, navštívil mladý muž, ktorého Vám ukážeme o malú chvíľu na
záberoch, hneď niekoľko ďalších bankomatov v Bratislave. Na tom by nebolo nič zvláštne, ak by mladík
vyberal peniaze z účtov svojou platobnou kartou. Tú však zrejme ukradol tento mladý muž, na ktorého

sa práve pozeráte z auta od parkovaného pred jedným z rodinných domov v Bratislave. Následne na
to vyberal peniaze kde sa dalo. No a nebál sa využiť ani terminály v obchodných centrách, kde bolo
množstvo ľudí. Celkovo tak z účtov vybral viac ako dvetisíc štyristo eur. Poučil dokonca aj viacero
platobnýchkariet,ktorétaktiežzrejmeukradol.Terazpoňompátrajúpolicajti,noavprípade,žestemuža
na záberoch spoznali, kontaktujte prosím políciu na bezplatnom telefónnom čísle stopäťdesiatosem,

prípadne osobne na ktoromkoľvek oddelení. Aj vy tak môžete dopomôcť k tomu, aby ho okamžite
vypátrali.“

Dňa 13. 06. 2012 bola v TV JOJ odvysielaná ďalšia reportáž, a to v rámci programu ,,KRIMI“, kde v
približne 20.minúte programu pod názvom ,, Prilepšil si...“ bolo odvysielané:
,, Zrejme potreboval peniaze a išiel na to svojsky. Mladému mužovi do oka padli cudzie platobné karty.

Rozhodol sa, že si z nich prilepší a tak vybielil niekoľko účtov.“

,,Drzí zlodej nezaváhal po krádeži platobných kariet ani na chvíľu a ihneď sa pustil do výberu. Okrem
tohto bankomatu na Herlianskej ulici, navštívil aj ďalšie v iných častiach Bratislavy. Peniažky sa mu
síce len tak sypali, mal však ale skutočnú smolu. Zrejme netušil, že ho kvalitne nasnímala priemyselná

kamera. Pozeráte sa do tváre približne dvadsaťpäť ročnému mužovi , ktorý z účtov vyberal peniaze,
ktorémunepatria.Dalsinaozajporiadnunámahu,vystriedaltotižniekoľkobankomatovnatrochuliciach.
Následne na to navštívil centrá, kde ho mohol ktokoľvek chytiť.“

,,Odcudzenú platobnú kartu mal neoprávnene použiť na výbery z terminálu umiestnených v priestoroch

dvoch spoločností.“

,,Platobné karty podľa polície ukradol pravdepodobne z auta, ktoré stálo zaparkované pred jedným z
bratislavských rodinných domov. Na krádež ani výbery z účtov ale údajne nebol sám.“

,,Tento na krátko ostrihaný mladík mal podľa všetkého i dámsku spoločnosť. Jeho zrejme komplicka, ale
bola o niečo šikovnejšia a tak ju kamera nezachytila tak, ako tohto mladého muža.“

,,Všetko stihli za jeden deň. Suma, ktorú spoločne v krátkom čase a to od dvanástej do šestnástej
zarobili, je v skutku slušná.“

Hovorkyňa KR PZ:
,,Majiteľovi platobnej karty tak protiprávnym konaním vznikla škoda vo výške viac ako dvetisíc štyristo
eur.“

,,No vďaka záberom je len otázkou času, kedy polícia odhalí identitu. Ak ste náhodou mladého muža na
záberoch spoznali, kontaktujte prosím políciu na jej známom telefónnom čísle stopäťdesiatosem. Aj vy
tak môžete ľahko dopomôcť k jeho rýchlemu vypátraniu. Z Bratislavy N. U., Televízia JOJ.“

Dňa 15. 06. 2012 bola na webovom portáli www.aktuality.sk uverejnená správa

pod názvom ,, Foto: Mladík ukradol kartu a potom vyberal peniaze z bankomatu.“

Dňa 13. 06. 2012 bola na webovom portáli www.webnoviny.sk uverejnená
správa s podnázvom ,, Hľadajú muža, v Bratislave si vyberal peniaze z cudzej karty“.

Dňa 13. 06. 2012 bola na webovom portáli www.tvnoviny.sk uverejnená správa
s podnázvom ,, Poznáte ho? Ukradol kartu a potom peniaze z bankomatu.“

Všetkyuvedenémédiá,ktoréodvysielali,resp.uverejnilisprávu,ktoránepravdivouvádzalanavrhovateľa
ako páchateľa trestnej činnosti, boli v priebehu krátkeho času po odvysielaní resp. uverejnení správy,

vyzvané na opravu formou verejného ospravedlnenia sa , na odstránenie následkov neoprávneného
zásahu do práv navrhovateľa na ochranu osobnosti a to najmä odstránením archívnych záznamov
na internetovej stránke, na náhradu škody a na poskytnutie náhrady nemajetkovej. Prevádzkovateľ
televízie JOJ sa k výzve o pokus o zmier zo dňa 25. 06. 2012 písomne nevyjadril, napriek tomu, ženavrhovateľom včas uplatnené právo na opravu odvysielal v zákonom stanovenej lehote osem dní.
Následne dňa 31. 10. 2012 došlo k osobnému rokovaniu v priestoroch vysielateľa, kde spoločnosť
MAC TV odmietla prevziať zodpovednosť za spôsobenú škodu s odôvodnením, že podklady pre

odvysielanie prevzala od polície, ktorá tieto podklady získala od VÚB, a.s.. Ostatné médiá sa vyjadrili,
že správu spolu s obrazovými snímkami uverejnili na výzvu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v
Bratislave, oddelenie komunikácie a prevencie zo dňa 13. 06. 2012 a konali tak v súlade so zákonom,
pričom odmietli akékoľvek nároky navrhovateľa na náhradu nemajetkovej škody. Ministerstvo vnútra SR
odmietloprevziaťzodpovednosťaakozodpovednúosobuurčiloVÚBa.s.,ktorámalauviesťpracovníkov

rezortu MV SR do omylu tým, že poskytla nesprávne údaje k vyšetrovaniu už prebiehajúceho trestného
činu tak, že poskytla kamerový záznam zo dňa 07. 04. 2012 nesprávne posunutý o jednu hodinu voči
času uvedenému vo výpise použitia odcudzenej platobnej karty.

Dňa12.07.2012sauskutočniloosobnérokovaniespredstaviteľmiVÚB,a.s.,naktoromibankaodmietla
prevziať akúkoľvek právnu zodpovednosť za vzniknutú situáciu a po celý čas osobného rokovania sa

snažila previesť zodpovednosť na údajnú externú firmu, ktorá spravuje banke kamerové záznamy. Z
dôvodu, že navrhovateľ je klientom tejto banky mu ponúkli produktový balíček a sumu 6.000,-€ ako
prejav dobrej vôle , pričom zdôraznili, že za danú situáciu nenesú právnu zodpovednosť.
Vzhľadom na vyššie uvedené sa navrhovateľ domáhal podanou žalobou zo dňa 09. 01. 013 určenia,
že odporca v I. rade je pôvodcom neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa

na základe udalostí zo dňa 13. 06. 2012 tým, že poskytol nesprávne obrazové snímky orgánu
policajnéhozboruzobrazujúcenavrhovateľaakopáchateľatrestnejčinnosti,ktorébolináslednemédiami
zverejnené, čím spôsobili zásah do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa. Zároveň sa navrhovateľ
domáhal uloženia povinnosti odporcovi v I. rade vydať navrhovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch v sume 100.000,-€ ako aj povinnosti odporcu vydať navrhovateľovi náhradu škody v podobe

ušlého zisku v sume 5.000,-€ a zaplatiť náhradu trov konania.

Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.05.2015 č. k. XCo XXX/XXXX-XXX nadriadený súd
zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa č. k. XXC XX/XXXX-XXX a rozhodol tak, že pripustil vstup
Slovenskej republiky- Ministerstvo vnútra SR ako odporcu v II. rade do konania.

Následne právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní nariadenom na 06. 11. 2015 požiadala súd
o pripustenie zmeny petitu s tým, že súd na tomto pojednávaní pripustil zmenu petitu, ktorý po zmene
znel nasledovne:

,,Odporca v I. rade je pôvodcom neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu na
základe udalosti zo dňa 13. 06. 2012 tým, že poskytol obrazové snímky zobrazujúce žalobcu na CD
nosiči s dvoma rozdielnymi časovými údajmi, pričom neuviedol, ktorý z uvádzaných časov je správny
orgánu policajného zboru. Žalovaný v II. rade ako zástupca orgánu policajného zboru je pôvodcom
neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu na základe udalosti zo dňa 13. 06.

2012 tým, že nepožiadal žalovaného v I. rade o informáciu, ktorý z uvádzaných časov na poskytnutom
CD nosiči je správny a na základe toho nesprávne vyhodnotil žalobcu ako páchateľa trestnej činnosti.
Predmetné obrazové snímky boli následne médiami zverejnené, čím žalovaný v I. a II. rade spôsobili
závažný zásah do práva na ochranu osobnosti žalobcu.

Žalovaní v I. a II. rade sú povinní vydať žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch spolu v sume
100.000,-€ a to každý v pomere podľa súdom vyhodnotenej miery ich spolu zavinenia do troch dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku.

Žalovaní v I. a II. rade sú povinní vydať žalobcovi náhradu škody v podobe ušlého zisku spolu v sume

5.000,-€ každý v pomere podľa súdom vyhodnotenej miery ich spolu zavinenia do troch dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.

Žalovaní v I. a II. rade sú povinní nahradiť žalobcovi trovy konania, ako i trovy právneho zastúpenia,
každývpomerepodľasúdomvyhodnotenejmieryichspoluzavineniadotrochdníododňaprávoplatnosti

rozsudku“.Podaním označeným ako záverečné zhodnotenie dôkazov a záverečné vyjadrenie navrhovateľa zo dňa
21. 03. 2016 požiadala právna zástupkyňa navrhovateľa o pripustenie zmeny petitu v nasledovnom
znení:

,,Žalovaný v I. rade je pôvodcom neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu na
základe udalosti zo dňa 13. 06. 2012 tým, že poskytol obrazové snímky zobrazujúce žalobcu na CD
nosiči s dvomi rozdielnymi časovými údajmi, pričom neuviedol, ktorý z uvádzaných časov je správny,
orgánu policajného zboru.

Žalovaný v II. rade ako zástupca orgánu policajného zboru je pôvodcom neoprávneného zásahu do
práva na ochranu osobnosti žalobcu na základe udalosti zo dňa 13. 06. 2012 tým, že nepožiadal
žalovaného v I. rade o informáciu, ktorý z uvádzaných časov na poskytnutom CD nosiči je správny a na
základe tohto nesprávne vyhodnotil žalobcu ako páchateľa trestnej činnosti a následne požiadal média
o zverejnenie zle vyhodnotených obrazových snímok zobrazujúcich žalobcu ako páchateľa trestnej
činnosti, čím bol spôsobený závažný zásah do práva na ochranu osobnosti žalobcu.

Žalovaní v I. a II. rade sú povinní spoločne a nerozdielne vydať žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch v sume 100 000 Eur (sto tisíc eur ) do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaní v I. a II. rade sú povinní spoločne a nerozdielne vydať žalobcovi náhradu škody v podobe

ušlého zisku v sume 5 000 Eur (päť tisíc eur) do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaní v I. a II. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania, ako i trovy
právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.“

Pre prípad, že by súd vyhodnotil, že návrh voči jednej zo žalovaných strán zamietol, žiadame o
alternatívny rozsudok voči každej zo žalovaných strán osobitne t. j. :

alebo :
,, Žalovaný v I. rade je pôvodcom neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu na

základe udalosti zo dňa 13. 06. 2012 tým, že poskytol obrazové snímky zobrazujúce žalobcu na CD
nosiči s dvomi rozdielnymi časovými údajmi, pričom neuviedol, ktorý z uvádzaných časov je správny,
orgánu policajného zboru a ten následne požiadal média o zverejnenie zle vyhodnotených obrazových
snímok zobrazujúcich žalobcu ako páchateľa trestnej činnosti, čím bol spôsobený závažný zásah do
práva na ochranu osobnosti žalobcu.

Žalovaní v I. rade je povinný vydať žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 100 000
(sto tisíc eur) do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaní v I. rade je povinný vydať žalobcovi náhradu škody v podobe ušlého zisku v sume 5 000 EUR

(päť tisíc eur) do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaní v I. rade je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania, ako i trovy právneho zastúpenia do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

alebo :
,,Žalovaný v II. rade ako zástupca orgánu policajného zboru je pôvodcom neoprávneného zásahu do
práva na ochranu osobnosti žalobcu na základe udalosti zo dňa 13. 06. 2012 tým, že nepožiadal
poskytovateľa obrazových snímok o informáciu, ktorý z dvoch uvádzaných časov na poskytnutom CD
nosiči je správny a na základe toho nesprávne vyhodnotil žalobcu ako páchateľa trestnej činnosti a

následne požiadal média o zverejnenie zle vyhodnotených obrazových snímok zobrazujúcich žalobcu
ako páchateľa trestnej činnosti, čím bol spôsobený závažný zásah do práva na ochranu osobnosti
žalobcu.

Žalovaní v II. rade je povinný vydať žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 100 000

EUR (sto tisíc eur) do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaní v II. rade je povinný vydať žalobcovi náhradu škody v podobe ušlého zisku v sume 5 000 EUR
(päť tisíc eur) do troch dní od právoplatnosti rozsudku.Žalovaní v II. rade je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania, ako i trovy právneho zastúpenia do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.“

Súd na pojednávaní nariadenom na 01. 04. 2016, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku navrhovanú
zmenu petitu nepripustil s odôvodnením, že ide o podmienený návrh, ktorý v zmysle Občianskeho
súdneho poriadku nie je prípustný.

Odporca v I. rade sa k podanej žalobe vyjadril písomne podaním zo dňa 09. 08. 2013. Vo vyjadrení

uviedol, že odporca v I. rade obdržal dňa 22. 05. 2012 žiadosť o poskytnutie podkladov k trestnému
konaniu vedeného pod ČVS: ORP- XXX/X-OVK-BX-XXXX od vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva
Policajného zboru Bratislava II. Dňa 25. 05. 2012 odporca v I. rade zaslal na OR PZ BA II správu
obsahujúcu výpis použitia kreditnej karty identifikovanej v žiadosti. Dňa 29. 05. 2012 odporca v I.
rade na adresu OR PZ BA II zaslal doplnenie správy zo dňa 25. 05. 2012, prílohu ktorého tvorili
kamerové záznamy z bankomatov VÚB, a.s., číslo K ( Komárnická 3, BA ) a číslo K ( Kazanská

41, BA). Žiadna z osôb nebola označená ako páchateľ, zlodej, podozrivý. Komentár ku kamerovým
záznamom tvorili len identifikujúce bankomaty, z ktorých kamerové záznamy pochádzali a výpis použitia
kreditnej karty identifikovanej v žiadosti vyšetrovateľa o správu, s uvedením časov a miest transakcií.
Predmetné kamerové záznamy boli dodané odporcovi v I. rade spoločnosťou Intesa Sanpaolo Card,
d.o.o. Chorvátsko ( ďalej len ISPC). Preverením kamerového záznamu z bankomatu na Kazanskej ulici

č.41 v BA bolo zistené, že zo strany ISPC boli stiahnuté a zaslané súbory s kamerovými záznamami
podľa systémového času, ktorý bol z dôvodu prechodu na letný čas posunutý o jednu hodinu. Na každej
z poskytnutých fotografií z bankomatu je však uvedený správny stredoeurópsky letný čas zhodujúci
sa s časom vyhotovenia záberov. Správnym vyhodnotením času príslušníkmi policajného zboru by
nemohlo dôjsť k poskytnutiu záberov z nesprávneho časového obdobia médiám. Okamžite ako bol zo

strany odporcu v I. rade zistený časový posun kamerového záznamu z bankomatu na Kazanskej ulici
č. 41 v BA, boli o tom informované príslušné policajné orgány. Dňa 14. 06. 2012 adresoval odporca
v I. rade ORPZ BA II stanovisko k poskytnutému záznamu s vysvetlením nepresností a kamerovým
záznamom za dlhšie časové obdobie, ako aj kamerovým záznamom vonkajšej pobočkovej kamery
za účelom stotožnenia páchateľa. Čo sa týka navrhovateľom uplatnenej nemajetkovej ujmy, kde pri

odôvodnení výšky navrhovateľ uvádza , že zverejnené informácie s obrazovými snímkami navrhovateľa
boli v médiách použité značne kriticky, boli ironizované, odsudzujúce, odporca v I. rade uviedol, že
nie je zodpovedný a nemôže ovplyvniť prezentáciu predmetného prípadu v médiách. V odporcom v I.
radeposkytnutomkamerovomzáznameabsentovaliakékoľvekhodnotiacekritériáprípadneidentifikácia
konkrétnej osoby ako páchateľa. K navrhovateľom prezentovanej závažnej ujme na psychike odporca

v I. rade uviedol, že navrhovateľovi zaniklo živnostenské oprávnenie dňa 01.10.2011 a dňa 05.09.2012
bola do obchodného registra zapísaná obchodná spoločnosť styleshop, s.r.o., kde je jediným konateľom
a spoločníkom navrhovateľ a ktorá prevádzkuje internetový obchod s hodinkami, slnečnými okuliarmi a
šperkmi. K požadovanému ušlému zisku odporca v I. rade poukázal na rozpor v žalobnom návrhu. V
návrhu navrhovateľ uvádza, že v čase incidentu bol študentom tretieho ročníka Univerzity Komenského ,

odbor manažment cestovného ruchu a v mesiac jún 2012 odovzdával bakalársku prácu. Z dôvodu zlého
psychického rozpoloženia a straty koncentrácie bol nútený odložiť bakalárske skúšky na september
2012. Podľa žalobného návrhu sa však navrhovateľ dňa 11. 06. 2012 uchádzal o miesto obchodného
manažéra. S poukazom na vyššie uvedené je podľa názoru odporcu v I. rade vysoko neštandardné, aby
sa študent v čase prípravy na bakalárke štátnice uchádzal o lukratívne miesto obchodného zástupcu

so mzdou vo výške 2.500,-€.

Odporca v II. rade sa k podanému návrhu písomne nevyjadril, nakoľko bol ako účastník konania
pripustený do konania až rozhodnutím KS BA sp.zn. 4Co 221/2015-124 , ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 16. 07. 2015.

Súd vo veci nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom svedkov
K. S., P.. T. M., oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu (Uplatnenie práva na opravu
zo dňa 25. 06. 2012, Pred žalobná výzva adresovaná vysielateľovi TV JOJ zo dňa 02. 08. 2012,
Zápisnica zo stretnutia s vysielateľom TV JOJ zo dňa 31. 10. 2012, Pokus o zmier zo dňa 25. 06.

2015 adresovaný subjektom, ktorý predmetnú reportáž odvysielali, Žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy zo dňa 06. 08. 2012 adresované Ministerstvu vnútra SR,
Výpis použitia kreditných kariet, Stanovisko odporcu v I. rade k poskytnutému kamerovému záznamu
zo dňa 07. 01. 2012, Vyšetrovací spis ORPZ Bratislava II č. ORP-XXX/X-OVK-BX-XXXX), CD nosič sozábermi bezpečnostnej kamery umiestnenej nad bankomatmi na Kazanskej ulici č.41 v Bratislave) a
zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 07. 04. 2012 začala vyšetrovateľka Okresného riaditeľstva PZ Bratislava I podľa § 199 ods.1
Trestného zákona trestné stíhanie za prečin Neoprávneného vyrobenia a používania platobného
prostriedku , elektronických peňazí alebo inejplatobnej karty podľa § 219 ods.1 Trestného zákona. Podľa
dovtedy zistených skutočností mal doposiaľ neznámy páchateľ v čase od 10:10 hod. do 18:15 hod. dňa
07. 04. 2012 v Bratislave na Štedrej ulici odcudziť z motorového vozidla kreditnú úverovú kartu, vydanú

k účtu poškodeného vo VÚB, a.s. spolu s kartou QUATRO, pričom s týmito kartami dňa 07. 04. 2012
v čase od 12:07 hod. do 16:00 hod. vykonal 9 úspešných výberov. Na základe zistených skutočností
vyšetrovateľ PZ dňa 08. 04. 2012 cestou Okresnej prokuratúry Bratislava II zaslal do VÚB, a.s., žiadosť
o poskytnutie výpisu z účtu na preverenie oznámených skutočností.

Dňa30.05.2012boladoručenápísomnáodpoveďododporcuvI.rade,vktorejbolouvedenýchniekoľko

bankomatov, kde boli vykonané výbery alebo pokusy o výber, ako aj skutočnosť, že v Bratislave na
Komárnickej ulici č. 3 a na Kazanskej ulici č.41 sú kamerové záznamy dokumentujúce inkriminované
transakcie.

Dňa 31. 05. 2012 boli zaslané z VÚB, a.s. kamerové záznamy z bankomatu VÚB, a.s. čísla K ktorý

sa nachádza na Komárnickej ulici č.3 v Bratislave a z bankomatu č. K ktorý sa nachádza pri pobočke
VÚB, a.s. v Bratislave na Kazanskej ulici č. 41. Oba tieto bankomaty zachytávajú transakcie kreditnej
platobnej karty poškodeného neznámym páchateľom dňa 07. 04. 2012 v inkriminovanom čase.

Dňa 11. 06. 2012 požiadal vyšetrovateľ policajného zboru písomne v zmysle § 3 ods.1 Trestného

poriadku a § 69e zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore o zverejnenie kamerových záberov
z bankomatu VÚB, a.s. z Kazanskej ulice č. 41, na ktorých je zachytený páchateľ vykonávajúci
neoprávnené transakcie. Zábery žiadal zverejniť v televízii z dôvodu stotožnenia páchateľa.

Dňa 13. 06. 2012 bola na TV JOJ odvysielaná reportáž v rámci programu ,,Noviny o 12:00 “,

približne v 15. Minúte programu pod názvom ,, Ukradol karty“. Doslovný prepis odvysielanej
reportáže:

,,Zrejme potreboval peniaze. Šiel na to teda svojsky. Do oka padli mladému mužovi cudzie kreditky.
Rozhodol sa teda, že si z nich čo to vezme a vybielil tak niekoľko účtov. Neznámeho mladého muža,

ktorý vystriedal hneď niekoľko bankomatov hľadajú policajti a aj náš kolega N. U.“.

,,Okrem tohto bankomatu za mnou, navštívil mladý muž, ktorého Vám ukážeme o malú chvíľu na
záberoch, hneď niekoľko ďalších bankomatov v Bratislave. Na tom by nebolo nič zvláštne, ak by mladík
vyberal peniaze z účtov svojou platobnou kartou. Tú však zrejme ukradol tento mladý muž, na ktorého

sa práve pozeráte z auta doparkovaného pred jedným z rodinných domov v Bratislave. Následne na
to vyberal peniaze kde sa dalo. No a nebál sa využiť ani terminály v obchodných centrách, kde bolo
množstvo ľudí. Celkovo tak z účtov vybral viac ako dvetisíc štyristo eur. Poučil dokonca aj viacero
platobnýchkariet,ktorétaktiežzrejmeukradol.Terazpoňompátrajúpolicajti,noavprípade,žestemuža
na záberoch spoznali, kontaktujte prosím políciu na bezplatnom telefónnom čísle stopäťdesiatosem,

prípadne osobne na ktoromkoľvek oddelení. Aj vy tak môžete dopomôcť k tomu, aby ho okamžite
vypátrali.“

Dňa 13. 06. 2012 bola v TV JOJ odvysielaná ďalšia reportáž, a to v rámci programu ,,KRIMI“, kde v
približne 20.minúte programu pod názvom ,, Prilepšil si...“ bolo odvysielané:

,,Zrejme potreboval peniaze a išiel na to svojsky. Mladému mužovi do oka padli cudzie platobné karty.
Rozhodol sa, že si z nich prilepší a tak vybielil niekoľko účtov.“

,, Drzí zlodej nezaváhal po krádeži platobných kariet ani na chvíľu a ihneď sa pustil do výberu. Okrem
tohto bankomatu na Herlianskej ulici, navštívil aj ďalšie v iných častiach Bratislavy. Peniažky sa mu

síce len tak sypali, mal však ale skutočnú smolu. Zrejme netušil, že ho kvalitne nasnímala priemyselná
kamera. Pozeráte sa do tváre približne dvadsaťpäť ročnému mužovi , ktorý z účtov vyberal peniaze,
ktorémunepatria.Dalsinaozajporiadnunámahu,vystriedaltotižniekoľkobankomatovnatrochuliciach.
Následne na to navštívil centrá, kde ho mohol ktokoľvek chytiť.“,,Odcudzenú platobnú kartu mal neoprávnene použiť na výbery z terminálu umiestnených v priestoroch
dvoch spoločností.“

,,Platobné karty podľa polície ukradol pravdepodobne z auta, ktoré stálo zaparkované pred jedným z
bratislavských rodinných domov. Na krádež ani výbery z účtov ale údajne nebol sám.“

,,Tento na krátko ostrihaný mladík mal podľa všetkého i dámsku spoločnosť. Jeho zrejme komplicka ale

bola o niečo šikovnejšia a tak ju kamera nezachytila tak, ako tohto mladého muža.“

Z listu odporcu v I. rade adresovaného vyšetrovateľke ORPZ Bratislava II vyplýva, že na základe žiadosti
vyšetrovateľa o preskúmanie správnosti poskytnutého kamerového záznamu z bankomatu VÚB, a.s.
na Kazanskej ulici č. 41 v BA zo dňa 07. 04. 2012 v čase od 16:00 hod vyplýva, že po preskúmaní
dostupných informácii bolo potvrdené, že poskytnutý kamerový záznam bol voči času uvedenému vo

výpise použitia odcudzenej platobnej karty neprávne posunutý o jednu hodinu.

Dňa 14. 06. 2012 sa právnik VÚB, a.s. telefonicky spojil s vyšetrovateľom, ktorému oznámil, že došlo
k omylu a kamerové záznamy zo dňa 07. 04. 2012 sú časovo posunuté o jednu hodinu, čiže osoba,
ktorá bola zverejnená nie je páchateľ nedovolenej transakcie. Zároveň uviedol, že aktuálne nahrávky

donesie dňa 15. 06. 2012. Následne teda dňa 15. 06. 2012 osobne doručil Mgr. A. T. vyšetrovateľovi
správu z VÚB, a.s. v ktorej sa uvádza, že poskytnutý kamerový záznam zo dňa 07. 04. 2012 bol voči
času uvedenému vo výpise z použitia odcudzenej platobnej karty nesprávne posunutý o jednu hodinu.
Následne vyšetrovateľ PZ dňa 07. 08. 2012 v trestnej veci pod ČVS: X.-XXX/X-OVK-BX-XXXX prerušil
trestné stíhanie, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči

konkrétnej osobe.

Navrhovateľ si listom zo dňa 25. 06. 2012 uplatnil u vysielateľa TV JOJ právo na opravu podľa § 21
zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a restransmisii a dňa 02.08.2012 mu zaslal pred žalobnú výzvu.
Rovnaké Pokusy o zmier boli zaslané dňa 25.06.2012 SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. ako aj

spoločnosti MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s. r. o.

Dňa 06. 08. 2012 zaslal navrhovateľ Ministerstvu vnútra SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody a nemajetkovej ujmy.

Navrhovateľ vo výpovedi pred súdom uviedol, že zverejnenie jeho podobizne v médiách v súvislosti
s krádežou peňazí z kreditnej karty značne zasiahlo do jeho psychiky. Navrhovateľ taktiež uviedol,
že po tomto zverejnení je jeho sebavedomie nulové, má problémy s dôverou voči ľuďom, problémy
s koncentráciou a sústredením sa na dlhodobejšie ciele. Ťažko sa mu jedná s ľuďmi keď nevie či o
predmetnomincidentevedialebonie.Napriektomu,žebolaodvysielanáoprava,taksanecítiakoosoba,

ktorú by brali ako dôveryhodnú, pričom dovtedy ho okolie považovalo za osobu dôveryhodnú.

Právna zástupkyňa navrhovateľa v prednese pred súdom uviedla, že podanou žalobou sa navrhovateľ
domáhaurčeniapôvodcuzásahudoosobnostnýchprávnavrhovateľaakoajnemajetkovejujmyaušlého
zisku. Dňa 08. 04. 2012 zaslal vyšetrovateľ OR PZ BA II cestou OP BA II žiadosť odporcovi v I. rade o

poskytnutie výpisu z účtu na preverenie oznámenia skutočností osobou poškodeného. Dňa 30. 05. 2012
bola OR PZ BA II doručená písomná odpoveď odporcu v I . rade spolu s výpisom z účtu poškodeného
spolu s informáciou, že odporca v I. rade disponuje s kamerovými záznamami z bankomatu VÚB, a.s.
na ulici Komárnická a Kazanská. Nasledujúci deň t.j. 31. 05. 2012 boli OR PZ BA II doručené kamerové
záznamy, ktoré zaznamenávali transakcie z kreditnej karty poškodeného neznámym páchateľom dňa

07. 04. 2012. Na základe poskytnutých kamerových záznamov požiadal vyšetrovateľ o zverejnenie
kamerových záznamov prostredníctvom médií z dôvodu pátrania po páchateľovi a jeho stotožnenia.
Média tak zverejnili poskytnutý záznam, čím došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv
navrhovateľa. Dňa 14. 06. 2012 t.j. jeden deň po odvysielaní reportáží a zverejnení fotky navrhovateľa
zaslal odporca v I. rade OR PZ BA II stanovisko k poskytnutému kamerovému záznamu s informáciou,

že záznam bol voči času uvedenému vo výpise použitia platobnej karty nesprávne posunutý o jednu
hodinu. V tejto príčinnej súvislosti došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv navrhovateľa,
vzniku škody v podobe ušlého zisku a taktiež k nákladom na bránenie svojich práv pred súdom. Čo sa
týka skutočnosti uvádzanej navrhovateľom a síce, že dodávateľom predmetných kamerových záznamovje spoločnosť Intesa San Paolo Card D.O.O. Chorvátsko, právna zástupkyňa uviedla, že orgány činné v
trestnom konaní komunikovali výlučne s odporcom v I. rade pričom odporca v I. rade poskytol predmetné
kamerové záznamy. K navrhovateľom uplatňovanej nemajetkovej ujmy právna zástupkyňa navrhovateľa

uviedla, že žiada aby súd prihliadol na osobu navrhovateľa, ktorý je mladým mužom s niekedy zdravým
sebavedomím a na druhej strane je bohatá spoločnosť poskytujúca bankové služby. Zároveň má za to,
že vzniknutá ujma bola výsledkom ľahostajnosti a zanedbania vážnosti možných ničivých následkov.

Poverený zástupca odporcu v I. rade v prednese pred súdom uviedol, že z ustanovenia § 93 ods.7

Zákona o bankách vyplýva, povinnosť poskytovať orgánom činným v trestnom konaní videozáznamy
alebo audiozáznamy, ak ich zaznamenáva na požiadanie týchto orgánov. V rámci tejto povinnosti
poskytol odporca v I. rade OR PZ BA II kamerové záznamy z dvoch bankomatov, pričom žiadna z osôb
na záznamoch nebola označená ako páchateľ alebo zlodej. Banka neposkytuje zábery jednej osoby ,
ale poskytuje sa určitý časový úsek, keďže pre trestné konanie sú podstatné aj osoby zachytené na
kamere pred alebo po páchateľovi. V tomto prípade bol v dôsledku vyjadrenia ISPC, ktorá je servisnou

spoločnosťou odporcu v I. rade v dôsledku prechodu na letný čas zaslaný kamerový záznam so
systémovým časom posunutým o jednu hodinu. Priamo v kamerovom zázname bol však uvedený čas
správny. Odporca v I. rade zdôraznil, že vyhodnotenie týchto kamerových záznamov bolo na policajných
orgánoch. Odporca v I. rade ako náhle obdržal od externej spoločnosti kamerové záznamy poskytol
ich orgánom činným v trestnom konaní, pričom zdôraznil, že banka nie je oprávnená ani povinná

vyhodnocovať stiahnutý kamerový záznam.

Poverený zástupca odporcu v II. rade v prednese pred súdom uviedol, že s návrhom nesúhlasí
a žiada ho v celom rozsahu zamietnuť. Odmietol zodpovednosť odporcu v II. rade za zásah do
navrhovateľových práv, ktorý mal byť spôsobený zverejnením jeho osoby. Zdôraznil, že záznamy boli

vyhotovené odporcom v I. rade a odporca v II. rade nie je pôvodcom týchto záznamov a ani ich
neodvysielal. Podľa názoru odporcu v II. rade je pôvodcom neoprávneného zásahu odporca v I. rade,
ktorý poskytol polícii nesprávny kamerový záznam čím došlo k nesprávnemu označeniu navrhovateľa
ako páchateľa. Vo vzťahu k odporcovi v II. rade nie sú naplnené základné predpoklady zodpovednosti
za škodu, ktorým je protiprávne konanie resp. v tomto prípade nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny

úradný postup. Poverený zástupca odporcu v II. rade zároveň vzniesol námietku premlčania voči nemu
uplatnenému nároku. Čo sa týka navrhovateľom uplatnených nárokov, podľa jeho názoru navrhovateľ
nepreukázal , že by u neho došlo k ušlému zisku v sume 5.000,-€ ako aj to, že by u neho došlo k
nemajetkovej ujme, ktorú si uplatňuje vo výške 100.000,-€. Navrhovateľ v konaní nepredložil žiadne
dôkazy, ktorými by preukazoval dôvodnosť ním uplatnených nárokov. Samotnú lekársku správu, ktorú

predložil v konaní nepovažuje odporca v II. rade za dôkaz, pretože ak navrhovateľ utrpel škodu na
zdraví mal si tieto nároky uplatňovať spôsobom ustanoveným v § 444 OZ ako aj v súlade so zákonom
č.437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Svedkyňa P.. T. M., ktorá ako vyšetrovateľka dostala od nadriadeného na spracovanie spisový materiál

vo výpovedi pred súdom uviedla, že o danej veci má vedomosť, že išlo o spis, kde bol poskytnutý
kamerový záznam z bankomatu VÚB, a.s. na základe žiadosti, ktorú adresovali danej banke. Z banky bol
kamerový záznam poskytnutý a tento bol spolu s kriminalistickými pracovníkmi prezretý. Po jeho prezretí
usúdili, že je ho možné postúpiť na stotožnenie možného páchateľa v rámci médií nakoľko sa im toto
neporadilo v rámci operatívnej pátracej činnosti. Záznam bol poskytnutý tlačovému odboru Krajského

riaditeľstva PZ s otázkou či je ho možné zverejniť do médií. Odpoveď bol áno a preto spracovala
žiadosť a spolu s kamerovým záznamom na CD nosiči ho predložila na zverejnenie. Po určitom čase
bola oslovená už nevie kým, že kamerový záznam nie je správny, nakoľko je tam podľa vyjadrenia banky
posun o jednu hodinu, čo v pôvodnom prípise záznamu uvedené nebolo. Následne kontaktovala právne
oddelenie banky, kde sa jej vyjadrili, že došlo ku chybe dodávateľa záznamu a posun je jedna hodina.

V zmysle záznamu VÚB, a.s. túto skutočnosť oznámila tlačovému odboru KR PZ, aby bol záznam
stiahnutý z médií. Svedkyňa záznam založila do spisu a vec sa začala riešiť telefonátmi medzi VÚB, a.s.
a navrhovateľom. Svedkyňa sa navrhovateľovi ospravedlnila, vysvetlila mu ako došlo ku chybe, pričom
navrhovateľ sa mal vyjadriť že uvedené zobral na vedomie s tým, že chyba sa stane. Svedkyňa ďalej
uviedla, že ona si nevšimla, že na snímke z kamery a na súbore sú rozdielne časy.

Svedok K. S., ktorému bol navrhovateľ doporučený ako záujemca o pracovnú pozíciu vo výpovedi pred
súdom uviedol, že navrhovateľa mu odporučil jeho švagor, nakoľko v tom období hľadali obchodných
zástupcov.Následnesasvedokstretolsnavrhovateľomadohodlisa,ženavrhovateľazamestná.Zhrubaza tri dni mu volal švagor, že navrhovateľa prijať nemá, pretože vykráda automaty s nejakými cudzími
kartami. Z tohto dôvodu navrhovateľa do zamestnania neprijal. Navrhovateľ bol za ním a povedal mu , že
to nie je pravda a že ho od toho aj očistili. Svedok ho aj napriek tomu prijať nechcel, nakoľko pracujú so

širokým spektrom ľudí a mal z toho obavu. Navrhovateľ mal u svedka pracovať ako obchodný zástupca.
Svedok podniká v oblasti export- import zeleniny.

Súd vykonal ako dôkaz prehratie CD nosičov na ktorých sú zachytené fotografie z kamery pred vchodom
do pobočky VÚB banky na Kazanskej ulici, ktorá zachytáva aj priestor , kde je umiestnený bankomat.

Polícii boli zároveň poskytnuté aj vnútrobankové zábery ( fotky) z bankomatu na Komárnickej ulici v
Bratislave- tieto polícii doručené neboli.

Z lekárskej správy vystavenej dňa 20.06.2012 Z.. T. X. vyplýva, že navrhovateľ bol na psychiatrickom
vyšetrení. Zo správy okrem iného vyplýva, že navrhovateľ nemôže spávať, má pocity strachu a neistoty,
obáv, úzkosti bez suicidálnych myšlienok a tendencií, pozornosť centrovaná na udalosť obvinenia.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa čl. 19 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) každý má právo na zachovanie ľudskej

dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

Podľa § 11 OZ fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej
cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 12 ods. 1, 2, 3 OZ písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a
zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo
použiť len s jej privolením. Privolenie nie je potrebné, ak sa vyhotovia alebo použijú písomnosti osobnej
povahy, podobizne, obrazové snímky, zvukové alebo obrazové a zvukové záznamy na úradné účely na
základe zákona. Podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia

fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely a pre
tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s
oprávnenými záujmami fyzickej osoby.

Podľa § 13 ods. 1 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených

zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo
dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 OZ pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická

osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 OZ výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Na základe vyššie uvedených ustanovení § 11
a § 13 Občianskeho zákonníka, ak dôjde k zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby, môže sa táto

domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov, aby boli odstránené následky týchto zásahov,
ďalej aby je bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie a v prípade ak by bol zistený zásah (v podobe
zníženia dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti) a sú splnené aj všetky ďalšie zákonom stanovené
predpoklady (§ 13 ods. 2 OZ), aby bola tejto osobe priznaná za účelom účinného zmiernenia následkov
zásahu aj náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 16 OZ kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá
za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

Podľa § 420 ods.1,2 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti
tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto
zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.Podľa § 442 ods.1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa §101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie
odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 106 ods.1,2 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za

tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej
škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

V prejednávanej veci vzniesol proti navrhovateľom uplatneným peňažným nárokom odporca v II. rade
námietku premlčania. Vo svojej námietke uviedol, že navrhovateľ podal návrh na súd dňa 09. 01. 2013,
avšak žaloba smerovala iba voči odporcovi v I. rade. Odporca v II. rade bol ako odporca označený až

písomným podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 26. 01. 2015.Týmto podaním požiadal o pripustenie
vstupu ďalšieho účastníka na strane odporcu do konania, avšak samotný petit neupravil. K úprave petitu
došlo až na pojednávaní nariadenom na 06. 11. 2015, čo znamená, že až v tento deň si navrhovateľ
uplatnil voči odporcovi v II. rade svoje práva, ktoré mu mali vzniknúť zásahom do jeho osobnostných
práv. Keďže odporca v II. rade považuje za začiatok plynutia premlčacej doby deň 13. 06. 2012 ( kedy

došlo k odvysielaniu reportáže so zábermi podobizne navrhovateľa) k uplynutiu premlčacej doby došlo
podľa odporcu v II. rade dňa 13. 06. 2015. V konaní bolo nesporne preukázané a na túto skutočnosť
poukázal sám navrhovateľ, že dňa 06. 08. 2012 zaslal navrhovateľ Ministerstvu vnútra SR žiadosť o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Z vyššie uvedeného je teda
zrejmé, že si u odporcu uplatnil aj nárok na náhradu škody, ktorú však na súde voči odporcovi v II. rade

uplatnil až na pojednávaní nariadenom na 06. 11. 2015. Je preto nesporné, že voči odporcovi v II. rade si
navrhovateľ uplatnil svoje peňažné nároky po uplynutí trojročnej premlčacej doby, ktorá márne uplynula
najneskôr dňa 06. 08. 2015.

I. Určenie pôvodcu neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáha v zmysle súdom pripustenej zmeny petitu Uznesením zo
dňa 06. 11. 2015 určenia, že žalovaný v I. rade je pôvodcom neoprávneného zásahu do práva na
ochranu osobnosti žalobcu na základe udalosti zo dňa 13. 06. 2012 tým, že poskytol obrazové snímky
zobrazujúce žalobcu na CD nosiči s dvoma rozdielnymi časovými údajmi, pričom neuviedol, ktorý z

uvádzaných časov je správny orgánu policajného zboru. Žalovaný v II. rade ako zástupca orgánu
policajného zboru je pôvodcom neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu na
základe udalosti zo dňa 13. 06. 2012 tým, že nepožiadal žalovaného v I. rade o informáciu, ktorý z
uvádzanýchčasovnaposkytnutomCDnosičijesprávnyanazákladetohonesprávnevyhodnotilžalobcu
ako páchateľa trestnej činnosti. Predmetné obrazové snímky boli následne médiami zverejnené, čím

žalovaný v I. a II. rade spôsobili závažný zásah do práva na ochranu osobnosti žalobcu.

Ako teda vyplýva z vyššie uvedeného znenia petitu, navrhovateľ sa domáha určenia pôvodcu
neoprávneného zásahu do jeho osobnostných práv. Pre navrhovateľa to v konaní pred súdom znamená
nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu

na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne
vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: odporcom je popieraná
existencia (neexistencia) práva, či právneho pomeru navrhovateľa, teda je tu stav, že právo resp. právny
vzťah medzi účastníkmi konania je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty
medziúčastníkmi);existujeohrozenieprávačiprávnehovzťahu,resp.stavneistotyprávnehopostavenia

navrhovateľa, ktorý nemožno odstrániť inak len určovacím výrokom; a je tu potreba odstránenia tejto
neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu.

Zákon považuje za procesne prípustný len taký návrh, ak na požadovanom určení je naliehavý právny
záujem. Cieľom určovacieho návrhu je vydanie rozsudku, výrok ktorého odstraňuje navrhovateľovu

neistotu určením, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je. Zákon pre procesnú prípustnosť
určovacieho návrhu teda predpokladá jednak existenciu stavu neistoty navrhovateľa v tom, či tu ten-
ktorý právny vzťah alebo právo je alebo nie je, zároveň ale tiež preukázanie, že uvedenú neistotu je
nielen možné, ale aj potrebné odstrániť a to práve navrhovaným určovacím výrokom súdu. Splnenímpodmienky preukázania naliehavého právneho záujmu navrhovateľ súdu preukazuje svoje právo
domáhať sa na súde touto procesnou formou (určovacím návrhom), ochrany svojho práva. Súd má
len v takom prípade povinnosť o právnom vzťahu alebo o existencii, či neexistencii práva rozhodnúť (a

je oprávnený tak urobiť iba v tomto prípade). Otázka naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení je otázkou procesnej prípustnosti určovacieho návrhu, ktorá musí byť uspokojivo vyriešená skôr,
než súd vec posúdi po hmotno-právnej stránke. Pokiaľ súd vyhovuje návrhu o určenie, či tu právo alebo
právny vzťah je alebo nie je, musí vždy v odôvodnení svojho rozhodnutia s poukazom na konkrétne
skutkové okolnosti vysvetliť, v čom spočíva naliehavý právny záujem navrhovateľa a ako bol tento

záujem v konaní preukázaný. Ak sa však návrh zamieta pre nedostatok naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení, obmedzí sa v odôvodnení zamietajúceho rozhodnutia len na otázky spojené
s aplikáciou § 80 písm. c) O. s. p.; v takom prípade je totiž vylúčené, aby návrh preskúmal aj z vecnej
stránky (z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku), takže nie je namieste vysvetľovať vecnú
stránku návrhu a odôvodňovať svoj názor na ňu.

Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu
určovacieho návrhu. K tomu, či tu existuje naliehavý právny záujem na určení, sa prihliada z úradnej
povinnosti,pričomnanedostatoktohtopredpokladuurčovacejžalobymusísúdprihliadaťvktoromkoľvek
štádiu konania.
Čo sa týka prvého nároku navrhovateľom uplatneného návrhu, ktorým je určenie pôvodcu

neoprávneného zásahu do osobnostných práv navrhovateľa podľa názoru súdu na takomto určení nie
je naliehavý právny záujem predpokladaný ustanovením § 80 písm. c) O. s. p.. Súd zastáva názor, že
určovacou žalobou v zmysle § 80 písm. c) O. s. p. sa nemožno domáhať určenia právnej skutočnosti.
Na tomto mieste súd poukazuje na rozhodnutie NS SR 4Cdo 231/06 podľa ktorého určovacou žalobou v
zmysle § 80 písm. c) O. s. p. nie sú žaloby, predmetom ktorých je určenie existencie právnej skutočnosti.

Naliehavý právny záujem nie je daný ani vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplne vyriešenie
obsahu spornosti daného práva.
O určovaciu žalobu ide vtedy, ak sa žalobca domáha, aby súd autoritatívne vyslovil, že tu je určitý
právny vzťah alebo právo ( kladný určovací návrh) alebo že tu právny vzťah alebo právo nie je ( záporný
určovací vzťah). Poskytuje sa ňou ochrana právnemu postaveniu žalobcu spravidla predtým, než dôjde

k porušeniu právneho vzťahu alebo práva; nie tam, kde právo bolo porušené. Plní preventívnu funkciu.
V danom prípade súd dospel k záveru, že návrh nebol podaný dôvodne. V zmysle vyššie uvedeného
sa súd v prvom rade zaoberal otázkou, či navrhovateľ má naliehavý právny záujem na určení pôvodcu
neoprávneného zásahu do jeho práva na ochranu osobnosti. Samotné určenie pôvodcu neoprávneného
zásahu do práva na ochranu osobnosti totiž nevyjasňuje právne postavenie navrhovateľa. Súd

vzhľadom na neexistenciu naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na požadovanom určení návrh
navrhovateľa zamietol.
II. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
Navrhovateľ sa okrem určenia pôvodcu neoprávneného zásahu do jeho osobnostných práv domáha
aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. V tejto časti navrhovateľom uplatneného nároku sa musel

súd ako s prejudiciálnou otázkou vysporiadať s otázkou či došlo k zásahu do jeho osobnostných práv
alebo nie.
Na základe vyššie citovaných ustanovení § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka, ak dôjde k zásahu do
osobnostných práv fyzickej osoby, môže sa táto domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov,
aby boli odstránené následky týchto zásahov, ďalej aby jej bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie

a v prípade ak by bol zistený zásah (v podobe zníženia dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti) a sú
splnenéajvšetkyďalšiezákonomstanovenépredpoklady(§13ods.2OZ),abybolatejtoosobepriznaná
za účelom účinného zmiernenia následkov zásahu aj náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch.

K zásahu do osobnostných práv určitej fyzickej osoby môže dôjsť predovšetkým nepravdivými alebo

pravdu skresľujúcimi tvrdeniami, avšak aj tvrdeniami pravdivými, no tiež prezentovaním kritiky určitého
správania tejto osoby. Pre posúdenie dôvodnosti podaného návrhu je však potrebné rozlišovať, či
ide o skutkové tvrdenia, alebo hodnotiace úsudky (kritiku), čo možno usudzovať predovšetkým z
obsahu návrhu, resp. z rozhodujúcich skutočností, od ktorých navrhovateľ odvodzuje uplatnené nároky.
Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je vždy existencia závažnej ujmy.

Neoprávnenosť zásahu predpokladaná § 16 OZ je základným predpokladom vzniku nároku na ochranu
podľa § 13 OZ. Za neoprávnený zásah nemožno považovať zásah do osobnostnej sféry, ak ide
o okolnosti vylučujúce protiprávnosť konania. Medzi tieto okolnosti patrí napr. výkon práva, plnenie
povinnosti, svojpomoc, nutná obrana alebo krajná núdza. Osobitným prípadom dovoleného zásahusú zákonné licencie upravené v § 12 ods. 2 a 3 OZ. Z vyššie opísaného skutkového stavu je
zrejmé, že v danej veci boli použité záznamy z bankomatov na ktorých bola zachytená podobizeň
navrhovateľa v trestnom konaní v súvislosti s vyšetrovaním trestného činu. Vyšetrovateľka postupovala

pri objasňované prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku v súlade s
príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku ako aj v súlade s ustanoveniami zákona o Policajnom
zbore. Podstatnou je taktiež skutočnosť, že bezprostredne po tom ako bolo zistené, že došlo k omylu boli
podniknuté kroky k tomu, aby boli zverejnené informácie ohľadom obrazových záznamov navrhovateľa
uvedené na pravú mieru.

Je nesporné, že v dňa 13. 06. 2012 boli v médiách odvysielané reportáže vo vyššie uvedenom
doslovnom znení, v ktorých bol navrhovateľ označený za osobu, ktorá mala z motorového vozidla
ukradnúť platobnú kartu z ktorej následne vyberal peňažné prostriedky z bankomatov. V tejto súvislosti
bola zverejnená aj podobizeň navrhovateľa zachytená priemyselnými kamerami. Táto skutočnosť medzi
účastníkmi sporná nebola. Taktiež nebola sporná skutočnosť, že deň po odvysielaní predmetných
reportáži bolo odporcom v I. rade zistené, že kamerový záznam zo dňa 07.04.2012 poskytnutý orgánom

činným v trestnom konaní bol nesprávne posunutý o jednu hodinu voči času uvedenému vo výpise
použitiaodcudzenejplatobnejkarty,čospôsobilonesprávnuidentifikáciumožnéhopáchateľa.Vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti je dôvodné predpokladať, že predmetné mylné zverejnenie podobizne
navrhovateľa ako možného páchateľa trestného činu zasiahlo do osobnostných práv navrhovateľa
resp. bolo spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv navrhovateľa. V konaní taktiež nebola sporná

skutočnosť, že po tom ako bolo zistené, že došlo k omylu bola v zákonom stanovenej osem dňovej
lehote odvysielaná oprava TV JOJ a taktiež boli odstránené archívne zábery na internetovej stránke,
ktorej prevádzkovateľom je spoločnosť MAC TV s.r.o.

Navrhovateľ v konaní uviedol, že zverejnením jeho podobizne ako aj šírením nepravdivých informácií

v súvislosti s trestným činom došlo k strate jeho sebavedomia, strate dôvery v ľudí ako aj k stavom
úzkosti. Navrhovateľ má problémy s koncentráciou a sústredením sa na dlhodobejšie ciele. Svoje
tvrdenia v konaní preukazoval správou z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 20. 06. 2012 vyhotovenej
psychiatričkou Z.. X.. Iné dôkazy preukazujúce tvrdenia navrhovateľa o existencii závažnej ujmy
navrhovateľ súdu nepredložil a ani ich neoznačil.

V prejednávanej veci vzniesol proti navrhovateľom uplatneným nárokom odporca v II. rade námietku
premlčania. Vo svojej námietke uviedol, že navrhovateľ podal návrh na súd dňa 09. 01. 2013 avšak
žalobasmerovalaibavočiodporcovivI.rade.OdporcavII.radebolakoodporcaoznačenýažpísomným
podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 26. 01. 2015.Týmto podaním požiadal o pripustenie vstupu

ďalšieho účastníka do konania, avšak samotný petit neupravil. K úprave petitu došlo až na pojednávaní
nariadenom na 06. 11. 2015, čo znamená až v tento deň si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi v II.
rade svoje práva, ktoré mu mali vzniknúť zásahom do jeho osobnostných práv. Keďže odporca v II. rade
považuje za začiatok plynutia premlčacej doby deň 13. 06. 2012 ( kedy došlo k odvysielaniu reportáže
so zábermi podobizne navrhovateľa) k uplynutiu premlčacej doby došlo dňa 13. 06. 2015.

V zmysle ust. § 120 ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné
dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z citovaného
ustanovenia vyplývajú základné práva a povinnosti účastníkov občianskeho súdneho konania, ktorým je

tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých účastník odvodzuje svoje právo alebo povinnosť protistrany a označiť
dôkazy, ktorými chce účastník konania preukázať pravdivosť ním tvrdených skutočností. Povinnosť tvrdiť
skutkové okolnosti je elementárnou povinnosťou účastníka konania, a to najmä navrhovateľa. Povinnosť
tvrdenia je úzko spojená s dôkazným bremenom.

Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na označenie dôkazov preukazujúcich pravdivosť skutkových
tvrdení, pričom splnenie tejto povinnosti nie je možné od účastníka konania vynucovať. Jej nesplnenie
má spravidla významné dôsledky pre rozhodnutie vo veci samej. Neunesenie dôkazného bremena totiž
znamená neúspešnosť účastníka v spore.

Ako je už vyššie uvedené navrhovateľ si podaným návrhom uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch, konkrétne vo výške 100.000,-€. Podľa názoru súdu však v konaní nepreukázal relevantným
spôsobom svoje tvrdenia, ktorými by preukázal existenciu závažnej ujmy, zníženie jeho dôstojnosti alebo
vážnosti v spoločnosti.S poukazom na vyššie uvedené súd aj tento navrhovateľom uplatnený nárok zamietol z dôvodu
neunesenia dôkazného bremena.

Okrajovo súd v súvislosti s týmto nárokom žalobcu uvádza, že žalobný petit je tak ako sa ho domáha
navrhovateľ nevykonateľný. Podľa takéhoto výroku súdneho rozhodnutia by nebolo možné nariadenie
a uskutočnenie výkonu rozhodnutia. Ak je žalovaných viac subjektov, musí žalobný petit jednoznačne a
presne vymedziť čoho sa od ktorého odporcu domáha resp. či majú byť odporcovia zaviazaný spoločne
a nerozdielne. Nie je možné aby navrhovateľ ponechal na posúdení súdu skutočnosť, v akej výške a či

vôbec budú jednotliví odporcovia zaviazaný na úhradu nakoľko takto formulovaný petit by bol v rozpore
s ustanovením § 153 ods.2 O. s. p.

III. Nárok na náhradu ušlého zisku

Navrhovateľ si podanou žalobou uplatnil nárok na náhradu ušlého zisku vo výške 5.000,-€, ktorý mal

pozostávať z ušlej mzdy. Odôvodnil to tým, že sa dňa 11.06.2012 uchádzal o pracovnú pozíciu v
spoločnostiLUNYS,s.r.o.,kdemalzastávaťpozíciuobchodnéhomanažérasdohodnutouhruboumzdou
vo výške 2.500,-€ ako aj inými benefitmi ako boli služobné motorové vozidlo, služobný telefón a počítač.
V konaní bol na preukázanie týchto tvrdení vypočutý svedok K. S., ktorý je podľa výpisu z Obchodného
registra SR vedúcim odštepného závodu spoločnosti LUNYS, s.r.o.. Z výpovede svedka nevyplynulo, že

navrhovateľ mal byť zamestnaný v uvedenej obchodnej spoločnosti na trvalý pracovný pomer. Svedok
vo výpovedi pred súdom uviedol, že mal záujem s navrhovateľom uzatvoriť dohodu o obchodnom
zastúpení, keď uviedol, že navrhovateľ bude sumy fakturovať a bude za seba platiť všetky odvody. Pre
posúdenie uplatneného nároku je taktiež významná skutočnosť, že ak by mal navrhovateľ v rozhodnom
období vykonávať pre spoločnosť LUNYS s.r.o. činnosť obchodného zástupcu musel by mať v tom čase

živnostenské oprávnenie. Táto skutočnosť v konaní preukázaná nebola.

Ušlý zisk predstavuje to, čo poškodenému ušlo v dôsledku spôsobenia škody; inak povedané v dôsledku
spôsobenia škody nedošlo k zväčšeniu resp. rozmnoženiu majetku, hoci sa to pri predpokladanej
činnosti dalo očakávať.

Ako je už vyššie uvedené, navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by došlo k zmenšeniu jeho majetku,
alebo straty očakávaného výnosu. Z výpovede svedka ako aj z tvrdení navrhovateľa možno usúdiť, že
išloibaopredpokladanývýnosnavrhovateľa,nejdevšakovýnos,ktorýmbynavrhovateľmoholdôsledku
pravidelného behu vecí očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku

konania škodcu.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd aj tento žalobcom uplatnený nárok ako nedôvodný
zamietol. Navrhovateľ aj v tomto prípade neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods.1 O. s. p. Nakoľko si v konaní úspešní

odporcovia náhradu trov konania neuplatnili a žiadne trovy im v konaní nevznikli, súd im náhradu trov
konania proti neúspešnému navrhovateľovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava II, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,potrebné
na zistenie rozhodujúcich ; skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.