Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 15, 2021

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 13T/7/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8821010040
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2021:8821010040.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v trestnej veci proti

obžalovanému W. X., Q.. XX.X.XXXX T. T. Q. W., W. U. D. XXX, K.. T. Q. W., t.č. ÚVV Košice, Floriánska
18 pre zločin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b)
Trestného zákona a iné na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16. septembra 2021 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný W. X., Q.. XX.X.XXXX T. T. Q. W., W. U. D. XXX, K.. T. Q. W., t.č. Ústav na výkon väzby
Košice, Floriánska 18

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

bod 1.

dňa 01.07.2020 v čase medzi 19.00 hod. až 21.30 hod. na pozemku a dvore rodinného domu č. XXX
v obci D., K.. T. Q. W. fyzicky napadol svojho brata J. X. a to tak, že najprv mu hanlivo nadával, hovoril
mu, že je tam bodrel, následne sa rozbehol a rukami ho chytil okolo krku a hodil ho na zem, kde ho

ešte päsťami svojich rúk udieral do hlavy a krčnej chrbtice, kde po tomto incidente sa J. X. na vyzvanie
matky G. X. spolu so svojim bratom H. X. vzdiali z dvora do sadu, aby sa obžalovaný ukľudnil, kde počas
toho ako sa oni rozprávali v sade, obžalovaný na dvore domu rozbíjal sklá a rozhadzoval, čo našiel na
dvore a asi po pol hodine rozbíjania vecí na dvore, sa obžalovaný vybral smerom k nim do sadu, kde
po ceste vytrhol od paradajok drevený kolík o dĺžke 170 cm a priemere 32 mm, zaháňal sa ním okolo
seba a počas toho, ako sa jeho matka bránila a dala si ruky pred hlavu, túto jedným úderom zasiahol
do oboch rúk, následne J. X. palicu zachytil, zahodil ju a obaja s obžalovaným spadli na zem, kde spolu
zápasili, kde počas toho ho obžalovaný držal rukami pod krkom, udieral ho päsťami do hlavy do zadnej

časti, načo ho J. X. v sebaobrane uhryzol do nosa a tváre, následkom čoho ho obžalovaný pustil a ušiel
preč smerom do obce, čím takto spôsobil svojmu bratovi J. X., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. Q. X, X. XXXX/A,
XXX XX Č., K.. R. - T., Č. N. zranenia vyžadujúce si lekárske ošetrenie a to pomliaždenie s odreninou za
ľavou ušnicou, pomliaždenie ľavej strany krku, pomliaždenie s odreninou pravého stehna, pomliaždenie
s odreninou ľavého lýtka, pomliaždenie chrbta pravého chodidla, podhlavičkovú zlomeninu základného
článku II. prsta pravého chodidla s dobou liečenia v rozmedzí 5 až 6 týždňov, do 40 dní, a svojej matke G.
X., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. D. XXX, K.. T. Q. W. zranenia vyžadujúce si lekárske ošetrenie a to otvorenú

trieštivú zlomeninu V. záprstnej kosti s posunom úlomkov, zlomeninu strednej tretiny IV. záprstnej kosti
s posunom úlomkov, zlomeninu posledného článku V. prsta a tržnú ranku ľavého predlaktia s dobou
liečenia v trvaní 6-9 týždňov;

bod 2.

dňa 18.10.2020 v čase o 14.30 hod. sa na terase rodinného domu s popisným číslom XXX v obci D., K.

T. Q. W. po predchádzajúcich slovných nezhodách vyhrážal svojim bratom Z.. Ľ. X., Q.. XX.XX.XXXX,
W. U. J. XXXX/XX, T. Q. W. a J. X., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. Q. X X. XXXX/A, Č., K.. R. - T., Č.P. N., W.Č. U. D. XXX, K., T. Q. W., že im poláme ruky, nohy, hlavy, že ich zabije a hlavy rozbije o železný gril,
čím tak týmito slovami vzbudil u menovaných dôvodnú obavu o ich život a zdravie

t e d a

v bode 1.

dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, v úmysle spôsobiť
inému ťažkú ujmu na zdraví, pričom k dokonaniu činu nedošlo, konanie smerovalo voči chránenej osobe
- blízkej osobe

inému úmyselne ublížil na zdraví a taký čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe

v bode 2.
inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej
osobe - blízkej osobe

t ý m s p á c h a l

v bode 1.
zločin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu v zmysle § 14 ods. 1 Trestného zákona
k § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods.2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139
ods. 1 písm. c) Trestného zákona

v bode 2.

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na
§ 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona

z a t o m u u k l a d á

podľa § 155 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona § 38 ods. 2 Trestného
zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. a), ods. 3
písm. d) Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere

4 ( štyri ) roky nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona ochranné liečenie protialkoholické ambulantnou formou.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenej
spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35 937
874 škodu v sume 221,38 eur a Sociálnej poisťovni, pobočka Trebišov, so sídlom M. R. Štefánika 178,

075 01 Trebišov, IČO: 30 807 484 škodu v sume 579,80 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou podala na obžalovaného W. X. obžalobu pre
skutok uvedený vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2. pri uvedenej právnej kvalifikácii a pod bodom
1., ktorý po právnej stránke kvalifikovala ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm.

b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa §14 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že obžalovaný dňa 01.07.2020 v čase medzi
19.00 hod. až 21.30 hod. na pozemku a dvore rodinného domu č. XXX T. K. D., K.. T. Q. W. fyzicky
napadol svojho brata J. X. a to tak, že najprv mu hanlivo nadával, hovoril mu, že je tam bodrel, následne

sa rozbehol a rukami ho chytil okolo krku a hodil ho na zem, kde ho ešte päsťami svojich rúk udieral
do hlavy a krčnej chrbtice, kde po tomto incidente sa J. X. na vyzvanie matky G. X. spolu so svojim
bratom H. X. vzdiali z dvora do sadu, aby sa obvinený ukľudnil, kde počas toho ako sa oni rozprávali
v sade, K. W. X. na dvore domu rozbíjal sklá a rozhadzoval, čo našiel na dvore a asi po pol hodine
rozbíjania vecí na dvore, sa obvinený vybral smerom k nim do sadu, kde po ceste vytrhol od paradajok

drevený kolík, s ktorým prišiel k nim a chcel ním udrieť J. X., kde v tom mu zabránila matka G. X., ktorá
skočila medzi nich a úder, ktorý obvinený smeroval na brata J. zasiahol jeho matku G. X. do oboch rúk,
následne J. X. palicu zachytil a obaja s bratom spadli na zem, kde spolu zápasili, kde počas toho ho
W. X. držal rukami pod krkom, udieral ho päsťami do hlavy do zadnej časti, načo ho J. X. v sebaobrane
uhryzol do nosa a tváre, následkom čoho ho obvinený pustil a ušiel preč smerom do obce, čím takto
spôsobil svojmu bratovi J. X., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. Q. X X. XXXX/A, XXX XX Č., K.. R. - T., Č. N.

zranenia vyžadujúce si lekárske ošetrenie a to pomliaždenie s odreninou za ľavou ušnicou, pomliaždenie
ľavej strany krku, pomliaždenie s odreninou pravého stehna, pomliaždenie s odreninou ľavého lýtka,
pomliaždenie chrbta pravého chodidla, podhlavičkovú zlomeninu základného článku II. prsta pravého
chodidla s dobou liečenia v rozmedzí 5 až 6 týždňov, do 40 dní, a svojej matke G. X., Q.. XX.XX.XXXX,
W. U. D.T. XXX, K.. T. Q. W. zranenia vyžadujúce si lekárske ošetrenie a to otvorenú trieštivú zlomeninu

V. záprstnej kosti s posunom úlomkov, zlomeninu strednej tretiny IV. záprstnej kosti s posunom úlomkov,
zlomeninu posledného článku V. prsta a tržnú ranku ľavého predlaktia s dobou liečenia v trvaní 6-9
týždňov.

Obžalovaný po poučení podľa § 257 Trestného poriadku vyhlásil, že je nevinný zo spáchania oboch

skutkov.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výpoveďami svedkov - poškodených G. X., Z.. J. X.
G. Ľ. X., svedkov D. X., J. Y. G. J. Y., oboznámením sa so znaleckými posudkami z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie chirurgia a jeho doplnkom, a z odvetvia psychiatria, z odboru psychológia,

zápisnicou o ohliadke miesta činu a fotodokumentáciou, fotografiami predloženými poškodeným Z..
J. X., lekárskymi správami, správami Sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne, zamestnávateľa
obžalovaného, záznamom o dychovej skúške, listom vlastníctva, odpisom z registra trestov, správou
Obce D., Ústavu na výkon väzby Košice, odpisom z evidencie priestupkov a zistil tento skutkový stav.

Obžalovaný W. X. na hlavom pojednávaní odmietol vypovedať, preto súd prečítal zápisnice o jeho
výsluchu z prípravného konania, kde vypovedal, že od júna 2020 bol evidovaný na úrade práce a až
do nástupu do väzby poberal sociálne dávky v hmotnej núdzi. Bol liečený na psychiatrii a to pred troma
rokmi. K požívaniu alkoholu uviedol, že tento požíva skôr pravidelne a to pivo, niekedy aj tvrdý alkohol,
pričom odkedy sa rozviedol a stratil zamestnanie, tak bol doma a popíjal pivo. Uviedol, že po rozvode

prišiel bývať k svojej matke do D., s čím matka, ktorá je vlastníkom domu, súhlasila. Spolu v dome
s nimi býval aj jeho brat H., ktorý je postihnutý a brat J., ktorý sa tam zdržiava od februára 2020. Ku
skutku zo dňa 01.07. uviedol, že v ten deň prišiel z Vranova, kúpil si pivo, aj Tatranský čaj, ktorý chcel
vyskúšať, a ponúkol toto aj bratovi J.. Obaja pracovali vonku na dvore, vypili možno 5-6 štamperlíkov
Tatranského čaju a tiež pili pivá. Takto pracovali od tretej popoludní do večera. Potom uviedol, že od

istej doby má okno, že nevie čo sa dialo, až si uvedomil, že spolu s bratom J. sú v sade, navzájom sa
naťahujú a cítil, že mu brat zahryzol do ucha, do nosa, a taktiež mal neskôr ranu na ľavej strane čela.
Teda, keď si uvedomil, že ho brat zahryzol, tak sa od brata vytiahol, vykĺzol a utekal smerom po poľnej
ceste do dediny. Zavolal prostredníctvom ľudí políciu, že ho napadol brat, ktorá aj prišla, následne ho
vzali do Vranova na oddelenie, vypočuli ho a pustili domov. Nebol na žiadne ošetrenie a až na druhý deň

sa od svojej bývalej manželky dozvedel, čo spravil svojej mame. Ale ako povedal, on si nič nepamätá.
Opätovne uviedol, že si nepamätá obdobie od večera ako s bratom pili až potom ako sa ocitol v sade
a tam sa prebral. K zraneniam svojej matky uviedol, že tieto mala na jednej ruke, na chrbte dlane a na
predlaktí, s čím ju vozil k lekárovi na kontrolu. O zranení v oblasti tváre a sánky nevedel a uviedol, že
na ošetrenie chodil s matkou iba ku chirurgovi, na ošetrenie u zubára s ňou nebol.

Tiež sa vyjadril ku svojmu vzťahu so súrodencami. Uviedol, že s bratom H. vychádza celkom dobre,
no s bratom J. nevychádza dobre od času, kedy došlo ku skutku 01.07.2020. Pokiaľ sa týka ostatných
súrodencov, s týmito vychádza celkom v pohode, len im vyčítal, že nechodia pomáhať mame k domu.K spolužitiu ešte uviedol, že inkaso za dom platila mama, pričom on pomohol občasným nákupom, ale
tiež kúpil napr. práčku a mikrovlnku, či digestor a mame daroval aj televízor. K prípadným konfliktom s
bratmi uviedol, že prvý bol ten 01.07.2020 a že hádky sú o tom, že padnú nejaké vulgarizmy, nadávky,

ale nič viac. Ku skutku zo dňa 18.10.2020 vypovedal, že nie je to úplne pravda, lebo svojím bratom sa
nevyhrážal. Pripustil, že medzi nimi došlo k slovnej výmene názorov, lebo brat Ľ. mu hovoril, že u mamy
skončil, že on nebude mať nič proti ich mame. Ľ. pritom rozhadzoval rukami, akoby ho chcel udrieť a
on mu povedal, že ak tak urobí, že zavolá na neho políciu. Ako sa takto hádali, vyšli spolu na dvor, kde
prišiel aj brat J., kedy ho už obaja bratia začali provokovať, že on má stále niečo proti ich matke, že jej

predtým fyzicky ublížil. Až na polícii zistil, že bratia uviedli, že sa im mal vyhrážať, ale pokiaľ sa týka
náradia, tak on len opravil násady a náradie prebrúsil. Pri tej hádke bol len on, brat Ľ. a J., on tam matku
nikde nevidel. Potvrdil teda, že aj v tento deň vypil možno 5-6 pív. Ku skutočnosti, že ho bratia mali zložiť
k zemi uviedol, že to nie je pravda, veď nebol ani špinavý, je to ich výmysel. K tvrdeniu brata J., že pred
ním musel utekať a skrývať sa s mamou a H. na pôjde uviedol, že brat J. si na tom pôjde robí izbu, tak
tam chodí, lebo si ju prerába. Mama za ním riadne chodila, takže nie je pravda, aby sa pred ním skrývala.

Svedkyňa - poškodená G. X., matka obžalovaného vypovedala, že dňa 1.7.2020 bola so synom H. na
družstve, kedy syn J. stál pri sečkárni a videla, že má vypité. Syn W., obžalovaný, kosil, pričom keď
prišiel s kosačkou, začala hádka, hádali sa J. s W., pričom obaja aj J. aj W. mali vypité. Pre ukľudnenie
situácie W. zostal na dvore a ona spolu s J. a synom H., ktorý je postihnutý, odišli do sadu. W. zostal

na dvore. Možno bolo vtedy okolo 21.00 hod., keďže z družstva chodieva okolo 19.30 hod. a ešte boli
aj na dvore. Keď prišli do sadu, bol už večer, nebolo ani veľmi vidno, ale nebola ešte ani tma. Všetci si
tam posadali v sade, lebo nečakali, žeby tam W. prišiel. Ale prišiel, išiel s palicou, bol to taký kolík od
paradajok, palica mohla mať tak 1,5,metra, nebola hrubá, no nechcel ju udrieť. Bála sa, aby neudrel H.,
ktorý stál za ňou, tak ruky nastavila pred seba. Kričala na W.Š. nechaj tak, no on ju nevnímal, mal vypité,

obidvaja pili tatranský čaj. W. nevedel, koho udrel, na to hodil palicu a ona kričala, že ju bolí ruka. W. nie
je vinný, to ona chránila synov, J. kdesi tam bol na zemi, sedel, lebo si nemysleli, že W. príde za nimi
do sadu. Teda dostala jeden úder po pravej ruke, po malíčku a ďalšom prste, len po tej pravej ruke ju
udrel tiekla jej krv, keď chcela zabrániť úderu, tak zdvihla ruky na úroveň hlavy, ruky mala dlaňou k tvári.
Keď ju W. udrel, mohol byť tak meter od nej, nemohol vidieť, že tam stojí. W. s J. sa potom naťahovali

a sa kusali, lebo Tomáš mal pokusané ucho. Potom sa W. zobral a išiel smerom na družstvo. Prišli tam
aj susedia Y., lebo počuli krik, povedal im, že ju W. udrel. J. Y. jej potom obviazal ruku, zavolali bývalú
nevestu, bývalú manželku obžalovaného, D. X., ktorá ju odviezla na ošetrenie. Tam, keďže nechcela,
aby k niečomu prišlo, tak povedala, že ju ošípané s válovom udreli do ruky. Potom cez noc zostala u
nevesty D.. Keď ráno prišla s D. po veci do D. a keď D. povedala W. čo urobil, tak ten hovoril, že si nič

nepamätá. Ona s tou zlomeninou nemala problémy, aj s ňou okopávala a po mesiaci išla aj do roboty.

Ku skutku zo dňa 18.10.2020 uviedla, že deň predtým, v sobotu večer mal W. vypité. Na druhý deň, v
nedeľu, potom prišiel Ľ., vošiel do kuchyne, ani sa k nej neozval. W. si predtým zobral fašírky a odišiel do
pivnice a potom do svojej izby a potom Ľ. povedal W., že vypadne. W. asi vyšiel na verandu a Ľ.I. stále

hovoril, že vypadni, počula to, no nevedela koho chrániť a H. také hádanie nerobí dobre. Začala hovoriť,
že nikto nevypadne, no vtedy pribehol aj J., oni už bola na W. dvaja, že prečo mi nedá pokoj. Nie je
pravda, žeby mal W. nejaký krompáč, on jej predtým poopravoval všetky vidly, krompáče, motyky, lebo to
nemala v poriadku. Keď už tam boli J. a Ľ. a W. sám, tak zobrala H. a oni dvaja išli do sadu, lebo nemohla
dopustiť, aby to H. videl. Nechce ani, aby H. vedel, že W. je v base, preto mu hovorí, že je v robote.

Svedkyňa sa vyjadrila k okolnostiam spolužitia v spoločnej domácnosti so synmi H., J. a W., ale aj ku
vzťahom rodičovským a súrodeneckým. Bývali s H. a J., keď k ním prišiel bývať J., to bolo pred jej 80-
tymi narodeninami, no potom bola korona a J. zostal v D.. Synovia J. a Ľ.I. žiadali, aby zrušila W. trvalý
pobyt, že ak tak neurobí, môže prísť aj exekútor. To, žeby jej mal W. brať peniaze, trýzniť ju, nie je pravda,

aj keď má svoju povahu, vždy všetko porobil, pomáhal jej, vozieval ju na kontroly. Uviedla, že je pravda,
že si vypil, po krčmách nechodil, nikdy za neho nehanbila. Keď mal vypité, najlepšie bolo, keď aj s H.
odišli preč, W. pohundral, pozhasínal svetlá a išiel spať.

Uviedla tiež, že ťažko znáša skutočnosť, že jedno z jej detí, syn W., je vo väzbe, to celé konania na

súde, že nemôže kvôli tomu v noci spávať, že syn W., obžalovaný, trpí, ona chcela, aby sa všetci v
rodine zmierili, syn Ľ. jej vyčíta, že zničila celú X. rodinu. Ona každému zo svojich detí pomôže, chová
hydinu, má záhumienky, no W. sa hneval, že deti jej nechodia pomáhať a keď ich to odkázal, tak sa
urazili. No ona ešte vládze robiť, snaží sa robiť, aby zabudla na problémy, len chce mať pokoj a aby sadeti zmierili, bojí sa, že všetci budú proti nej. Dcéry ju sledujú, či sa stará o J., pritom je to dospelý chlap.
Ak mu vytkne, napr., že si zamyká veci, tak jej odpovie, že aj W. to robil. Má veľa starosti so synom H.
a oni jej ešte pridávajú s týmto súdom. Keď išla na súd, tak syna H. nezobral žiaden zo súrodencov,

ale bývala nevesta D..

Svedok - poškodený Z.. Ľ. X., brat obžalovaného vypovedal, že prišiel v októbri, bola to nedeľa. Volal
mu deň predtým brat J., to bolo niekedy večer, že obžalovaný vyvádza, rozbíja nejaké veci. Povedal
mu, že nemôže prísť, tak prišiel niekedy poobede v nedeľu. Chcel sa porozprávať s obžalovaným, že

čo zasa vyvádza. Keď prišiel, išiel pozdraviť mamu, asi bola na dvore alebo v kuchyni, bol tam aj J. a
mama sa pýtala, že na čo prišiel. Pýtal sa jej, kde je obžalovaný, no zbadal ho, že ide po dvore, on išiel
z pivnice do svojej izby, tak na neho zakričal, nech ma počká, že chce s ním rozprávať. On na neho
nereagoval, tak išiel za ním až do tej jeho izby. Ešte raz sa ho opýtal, či nechce s ním rozprávať o tom,
čo včera vyvádzal a potom si on zobral cigarety, niečo mu odvrkol, hovoril mu nech počká, že s ním chce
rozprávať, na čo mu obžalovaný povedal, že nemá o čom s ním rozprávať a potom ešte dodal, že ,,ty

kokot vyjebaný vranovský, choď do pi.“ Obžalovaný išiel pred ním, z garáže si zobral plechovkové pivo
a on išiel za ním. Chcel som sa s ním porozprávať. Mama tam vtedy ešte niekde bola, asi niekde vzadu
na dvore. W. sa pýtal vtedy mamy, že čo robil včera, ako keby od nej chcel aliby. Nebolo to dobre, lebo
mama povedala bratovi H., aby sa obliekal a chcela ísť na družstvo do roboty. Vtedy, keď sa obžalovaný
mamy pýtal, tak ona už bola za bránkou, za hospodárskou budovou. Vtedy mama povedala: tak pozri

sa hore do sadu, že čo si tam robil. On jej na to povedal, že nech ide do piči. Potom on reagoval na
neho tak, že čo si dovoľuje k mame. Je pravda, že mama ďalej išla smerom hore sadom, obžalovaný mu
vtedy pripadal akoby bloknutý. Od hospodárskej budovy išli na dvor, obžalovaný pil pivo. J. bol niekde
za ním tiež pri hospodárskej budove a potom sa premiestnil s nimi na dvor. Tam hovoril obžalovanému,
že či to už neskončí, to jeho správanie, lebo to nebolo prvýkrát. Keby to bolo prvýkrát, tak by si možno

povedali svoje a tým by sa to skončilo, ale toto nebolo prvýkrát. On tam stál, po jeho pravej strane bol
J. a obžalovaný bol oproti ním. Obžalovaný zaútočil na J. a to ľavou rukou, udrel ho niekde do hlavy,
asi na pravé ucho. Oni sa potom chytili navzájom, to bolo hneď v tej chvíli. Obžalovanému vypadol
telefón a ešte mu hovoril, že nech volá políciu z jeho telefónu, on sa ešte čudoval, čo obžalovaný chce
volať políciu. Povedal mu, nech si volá sám. Obžalovaný teda nevolal políciu, on hovoril J., nech zavolá

políciu. Potom keď J. zavolal políciu, tak obžalovaný mu rovno do očí povedal, či vie, čo je to čierna
mágia, že bude mať polámané ruky, nohy, hlavu. J. stál vedľa po jeho ľavej strane. Obžalovaný sa otočil
aj na neho a povedal mu to isté. Vtedy mu povedal, že skončil a bol presvedčený, že bude svedčiť proti
nemu o všetkom, čo sa stalo nielen v ten deň, ale aj za to obdobie od júla, teda aj za rok 2020, prípadne
aj za čas odkedy je obžalovaný v D.. Lebo mal za to, že obžalovaný si nevedel priznať a uvedomiť, že

za ten čas, od júla, minimálne 12x sa rozprával takto s mamou. J. mu tiež rozprával, že boli niekde na
pôjde alebo na záhrade, lebo obžalovaný znova vystrájal. Od toho incidentu v júli sa to stalo viackrát a to
len v roku 2020, pričom sa to stupňovalo, už sa to dialo potom takmer každý týždeň. Reč s ním nebola.
Aj keď chodili minimálne kvôli covidu, už to, že v júli napadol mamu bolo zlé a on si potom dovoľoval aj
do toho októbra. To bolo všeobecne o tom jeho správaní v rodine známe, to nebolo len kvôli tej jednej

nedeli. Jemu sa jednalo o ochranu matky pred obžalovaným. Situácia bola podobná a stupňovala sa
za posledný rok veľmi. Vtedy keď vulgárne vynadal matke, tak potom ako keby sa blokol, bol akoby
mimo, roztržitý a vtedy povedal, že im všetkým porozbíja hlavy o ten gril, čo tam stál. Vyhrážal sa, že
mi rozbije ruky, nohy, hlavu. V tom čase zabitie nebolo. Bol maximálne pobúrený a bral to tak, že končí
nejaká hranica, lebo už predtým riešili správanie obžalovaného, aj volali políciu, asi trikrát, ale mama

to nechcela riešiť. Bola volaná aj sanitka a vtedy zobrali obžalovaného do Michaloviec na psychiatriu.
Obžalovaný prišiel k mame po svojom rozvode, mama ho prijala, možno bol frustrovaný tou situáciou,
do ktorej sa dostal po rozvode, pričom už aj pred rozvodom pil. Predtým počas manželstva možno 7
rokov vôbec nepil, možno ten rozvod spôsobil, že prišiel do D. a znova pil a z toho vznikali také situácie,
keď niečo chytil a rozbil. Keď bol triezvy, tak s nimi ani nekomunikoval, on je taký typ a aj mama stále

hovorila, že mu dohovorí. Keď mal vypité, tak bol nebezpečný, na čo siahol, to porozbíjal. Väčšinou v
piatok či v sobotu čakal, že už niekto z D. zavolá, že je tam problém, boli tam potom porozbíjané skrinky,
napríklad rozbil aj ohrádku na kvety, či stromčeky, ktoré predtým posadil. Toho 18.10.2020 určite mal
požité alkoholické nápoje, aj keď nedá sa povedať, že by bol opitý. A ešte pil aj to pivo. Ale to ešte nebol
v takom stave, ako keď inokedy vyvádzal. Pred týmto skutkom 18.10.2020 sa priamo jemu nevyhrážal.

Hnevalo ho, že ohrozoval mamu a ostatných, čo tam žili. Keď obžalovaného brali policajti, potreboval
topánky a keď mu ich J. priniesol, tak ešte na neho obžalovaný kričal, že sa dotýka jeho veci. Oblečené
mal vtedy maskáče a mikinu, ktoré mal aj na súde.Ku skutku zo dňa 1.7.2020 uviedol, že v ten večer volala sestra A., že sa niečo stalo. Keď prišiel, na
dvore bol sused, susedka Y., J. tam bol. Vraveli, že obžalovaný napadol mamu, o mame mu povedali,
že išla do nemocnice, že má niečo s rukou a že obžalovaný niekde zmizol. K tomu ako malo dôjsť k

napadnutiu matky uviedol, že dozvedel, že bola nejaká roztržka po tom, čo J. a obžalovaný pili na dvore,
že tam už mala vzniknúť a že W. už začal byť agresívny, tak preto mama H. a J. zobrala do sadu, aby
neboli pri obžalovanom, lebo jeho agresivita sa stupňovala, keď mu niečo niekto oponoval. Že vraj oni
išli na vrch sadu a že obžalovaný za nimi pribehol aj s palicou a že udrel mamu niekde po ľavej, pravej
ruke a ešte aj so zubami niečo mala, takže asi aj tam dostala ranu. V ďalšom uviedol, že obžalovaný

mal takú tendenciu sa pred víkendom napiť, zásobil sa alkoholom, pivom. Keď sa napil tak, že už mu
to ,,preplo“, tak začal rozbíjať čo mu prišlo. Keď mama mala prísť z roboty, aj s H., tak počkali v sade,
keď počuli, že sa niečo pri dome rozbíja, tak čakali kým nezhasne svetlo a až potom prišli do domu spať.
O týchto veciach mu hovorila aj mama. Ale keď jej navrhoval, aby to nejako riešili, tak stále povedala,
že ešte počkajme. Potom m už o tých veciach nerozprávala, preto lebo vedela, že on by to riešil ináč.

Svedok - poškodený Z.. J. X., brat obžalovaného vypovedal, že obom incidentom predchádzalo veľa
vecí. V D. u matky je od 7.3.2020. Toto, čo sa stalo 1.7. bolo zo strany obžalovaného vyvrcholením jeho
agresívneho správania. Celý jeho vzťah k rodine a k rodinným príslušníkom bol založený na tom, že sme
si všetci navzájom podľa možností pomáhali, aj v nepríjemných situáciách a zo strany obžalovaného
dochádzalo k tomu, že on bol alebo je pravdovravný vtedy, keď si vypije. Rodinných akcií, ktoré boli

príležitostné, sa nezúčastňoval a väčšinou utiekol do lesa. Jeho prítomnosť u mamy bola tŕňom v oku
obžalovaného, pretože prehodil niekoľkokrát poznámky, že jeho prítomnosť mu narušila plány. Čo sa
týka toho 1.7., cez deň si robil svoju prácu, to bola skôr pomoc na záhrade. Obžalovaný už bol doma,
pričom predtým bol zamestnaný, no ukončil pracovný pomer podľa neho preto, že na pracovisku pil.
Dopoludnia bol obžalovaný vo Vranove a potom popoludní si robil nejaké svoje veci v garáži.. Toho dňa

sme si robili každý svoju prácu, obžalovaný ponúkol aj jemu pivo, s tým že on pil plechovkové, vypil
som asi 2-3 politrové pivá, obžalovaný pil 1,5 litrové pivá. Ako sa blížil večer, tak sa mama s bratom H.
vrátili z práce, teda z družstva a spoločne si sadli cca o 20.30 hod. na lavičku pred hospodársku budovu,
rozprávali sa o rôznych veciach a v tom vyletel obžalovaný z garáže, začal vulgárne nadávať mame aj
jemu, nadával mu, že je kokot pražský, čurák, vyžírka a na mamu, že ona ho v tom podporuje, no a v

tom zobral pníky, ktoré boli narezané od čerešne, boli asi o priemere 30 cm a začal tieto pníky, ktoré
slúžili ako sedáky, hádzať smerom k mame a nemu. Jeden pník buchol mamu do pravej nohy, bolo to
podkolenie a lýtko, kde mala opuchlinu, dokonca jej to ošetroval, ale na lekárske ošetrenie s tým nebola,
aby neublížila obžalovanému. Keď hodil pník, ktorý buchol mamu, tak vyskočil, obžalovaný išiel k mne
a obidvaja sa strhli na zem. Bola to ako keby z jeho strany cieľavedomá akcia, lebo mala pokračovanie.

Nemalo to nijaké následky zdravotné, pretože na pokyn mamy on aj H. ako aj ona išli preč do sadu.
On s H. išli ako prví a mama krívajúc išla za nami, spoločne zostali stáť na konci záhrady, boli z toho
psychicky prekvapení, lebo to bola značná agresivita a boli to nielen vulgárne nadávky, ktoré sa dajú
prežiť, alebo bolo to už fyzické napadnutie, ktoré smerovalo možno nielen k mame, ale aj k nemu. Keď
stáli v sade pri kameňoch, počuli obžalovaného, jeho krik, búchanie, rinčanie skla, pretože všetko čo

bolo na dvore bolo porozbíjané a to tabule skla, ktoré boli pripravené na rekonštrukciu hospodárskej
budovy, bola prevrátená udiareň, boli prevrátené stoly, boli poničené konvice na vodu a vedrá. Toto
rinčanie počuli aj svedkovia, ktorí tam boli s nimi a to manželia Y.. Naraz mama cca po tých 15-20 min.
videla ako obžalovaný ide rýchlym krokom smerom k ním, možno nadával. Keď obžalovaný dorazil k
aleji paradajok, vytrhol prvý kolík od paradajky smerom od dvora, ten kolík mal možno 4-5 cm priemer,

výšku cca 180 cm a s tým kolíkom bežal ešte rýchlejším tempom okolo tej aleji smerom k ním. Rozostup
medzi kameňmi, kde stál on, H., mama a Y. a posledným kolíkom v tej aleji bol cca 4-5 metrov. Mama
keď to videla, vykročila prvá smerom k W.. On zaostal za ňou o krok až dva a obžalovaný silnými
švihmi začal búšiť na mamu tou palicou. Prvý uder smeroval na hlavu smerom na tvár a vybil mame
zubnú protézu, ktorá bola rozlomená a inštinktívne si mama bránila, svoju tvár. To jej chránenie bolo

obidvoma rukami, dala si ich pred tvár a dostala druhú ranu cez obe ruky. Tá druhá rana zasiahla pravú
ruku, jej chrbát a na ľavej zasiahla rana predlaktie. On obžalovanému v tom bránil, tak dostal palicou
po svojej pravej ruke, lebo sa mu ju snažil vytrhnúť svojou ľavou rukou, čo mu podarilo. Potom, keď
mu tú palicu vytrhol, tak sa obaja povalili na zem, do fazule. Nevie, v ten moment, kde skončila tá
palica, lebo ju zahodil. S obžalovaným sme zostali ako keby zakliesnení v sebe, obžalovaný ho chytil

pod krk, búšil ho a on ho v sebaobrane uhryzol asi do tváre, boli vtedy na zemi, ležali vo fazuli, keď v
tom momente sa obžalovaný uvoľnil, vyskočil, rozmazal si krv po celej tvári a bosý bežal smerom do
dediny po záhumienke. V tom susedia zobrali mamu. On išiel po ich pozemku dole k domu a zavolal
sestrám a bratovi Ľ., čo sa stalo, dorazili všetci traja do takej polhodiny. Potom videl od bránky, ako mamanastupovala do auta exmanželky obžalovaného a videl, že mama mala obviazané predlaktia oboch rúk,
bolo rozsvietené, tak videl krv, ale rozsah zranení nevedel. Bol z toho v šoku, lebo či brat alebo aj sestra
by mamu radi k lekárovi odviezli, preto za autom zamával, aby počkali. Ešte sestrám a bratovi ukázal čo

sastaloanáslednepotomodchádzalsbratomĽ.naošetrenie,lebomutieklakrvza ľavýmuchomaajna
krku mal nejaké poranenia a taktiež nemohol došľapovať na pravú nohu. Na urgentnom príjme doktorovi
povedal ako sa to skutočne stalo aj ohľadom mamy. Keď sa vrátil do D., obžalovaný mu povedal, že idú
pre neho policajti. Zo strany obžalovaného mal pocit, že sa správal tak ako keby nevedel, čo sa stalo,
ale podľa neho dobre vedel, čo sa dialo, stále hovoril, že sa na nič nepamätá, no s odstupom času 14

dní mu povedal, že ho to mrzí, aby mu prepáčil. Povedal mu, že všetko sa dá odpustiť, ale na niektoré
veci sa nedá zabudnúť a že všetko bude závisieť na obžalovanom ako to bude ďalej. Za obdobie od
1.7. do 18.10. sa však stalo ďalších 12 incidentov z jeho strany, všetky pod vplyvom alkoholu z jeho
strany a najhoršie bolo, že si to odniesli oni traja, mama, H. a on. Jeho agresivita stúpala, snažil sa nájsť
nejakú zámienku, aby s ním prišiel do konfliktu. Mama v tomto smere chránila jeho, H., aj seba. Strávili
to stále inak, buď išli na záhradu alebo do lesa, prečkali, kým sa obžalovaný vykričí a pôjde si ľahnúť.

Nebolo to zakaždým rovnaké. Jeho mama posielala aj na pôjd, aby sa tam zamkol a obžalovanému
sa neukazoval. Fyzicky na pôjde prespal tri incidenty obžalovaného, zbytok bolo už v miestnosti, ktorú
si rekonštruoval. Obžalovaný napríklad raz mamu veľmi vystrašil, z jeho strany nešlo už len o fyzické
napádanie ale aj o psychické, keď mame a H., aj jemu spôsoboval ujmu. Mama mu popisovala udalosti
zo života obžalovaného s jeho manželkou počas manželstva, povedala mu, že bola tyranizovaná od

ich otca a posledné tri roky od obžalovaného. K postoju matka k tejto záležitosti uviedol, že mama
nechcela ísť ani k zubárovi, ani na ošetrenie s nohou, aby neublížila viac obžalovanému. Pokiaľ sa týka
dôvodov agresivity obžalovaného uviedol, že domnieva, že obžalovaný ako keby nemohol stráviť to,
že nemal dobré vzťahy ani s nebohým otcom, ktorý ho vyhostil z domu. Príčinou mohol byť aj rozvod,
lebo počas manželstva niekoľkokrát exmanželka obžalovaného volala jeho súrodencov, aby s ním prišli

urobiť poriadok. Možno aj práca, že bol vyhodený z práce kvôli alkoholu.

Ku skutku zo dňa 18.10.2020 uviedol, že bolo to v nedeľu, pričom príčinou boli výtržnosti obžalovaného,
ktoré urobil ešte v sobotu 17.10., opätovne bol na jeho strane alkohol. Nikto mu ho neponúkal, on si
kupoval alkohol sám, aj pil sám. V tú sobotu porozbíjal veci na dvore, aj také, ktoré sám urobil, porozbíjal

nejaké konvice, polievačky. Mama zavelila a oni znova ustúpili, teda on, ona a H.. On vtedy 17.10. spal
pôjde a zavolal sestrám aj bratovi Ľ. čo sa stalo a chcel, aby prišiel a obžalovaného ukľudnil. Ráno mame
povedal, že považuje stav už za taký vážny, že odíde, že nevidí na W.K. žiadne zlepšenie počas doby čo
tam bol, obžalovaný neliečil sa. Mame povedal, že nech si obžalovaný pije, keď chce, ale nech nikoho
neuráža. On bol na povale, mama varila obed a prvému odniesla obžalovanému a vrátila sa s tým, že

tento obed odmietol. Na obed nešli a na povale som zostal nielen on ale aj mama a H. a na to prišiel
brat Ľ.. Išiel za obžalovaným, mali medzi sebou hlasnú slovnú výmenu. Keď ho obžalovaný zbadal, tak
zbehol po schodoch dole a rukou, päsťou, ho chcel buchnúť do tváre, no on sa uhol a vtedy on aj brat Ľ.
obžalovaného chytili a povalili na zem. Žiadna bitka tam nebola. Povedal, že zavolá políciu, aj zavolal a
obžalovaný vykrikoval, že aj on zavolá políciu, boli tam zo strany obžalovaného vulgarizmy, hovoril, že

pre každého má pripravené naostrené vidly. Keď ho pustili, tak obžalovaný povedal, že jemu aj bratovi
Ľ. rozbije hlavu o železný gril. S odstupom času žiadal Ľ., či sa môže napiť piva a vtedy obžalovaný
povedal, že tou plechovkou od piva mu rozbije hlavu. Vykrikoval: ,,zabijem vás, zabijem“. Adresoval tie
výkriky jemu a Ľ., lebo v tom čase tam boli oni dvaja. Do zavolania polície bola mama a H. v kuchyni,
ale potom prešli do hospodárskej budovy a predčasne odchádzali do práce na družstvo. Mama bola za

prvou bránou, ktorou je oddelená záhrada a obžalovaný keď to zbadal, tak povedal, že mama vidíte,
čo mi bratia robia. Mama mu povedala, čo asi obžalovaný nečakal, ty sa pozri, čo si ty urobil včera.
Obžalovaný na to reagoval tak, že mame vulgárne povedal, aby išla do piči. Došla polícia, mama už
bola na družstve, takže tie nadávky smerom k nemu už nepočula. Jednalo sa o útoky obžalovaného
najprv vo vzťahu k Ľ. a potom k nemu. Na otázku, ako vnímal vyhrážky zo strany obžalovaného uviedol,

že tie vyhrážky o rozbití hlavy alebo zabití už ináč vnímal ako predtým, keď mu obžalovaný nadával
napr. že je pražský čurák a mal už z toho už strach, lebo už vyhrážky o zabití boli v lete, keď bežal s
tým kolíkom po poli. Tiež čo sa týka zabitia, tak vykrikoval obžalovaný, že má pripravené vidly, pričom
keď raz kŕmil zvieratá, tak obžalovaný za jeho chrbtom stál s vidlami v ruke, tak to vnímal tak ako keby
stupňujúcu agresivitu.

V ďalšom svedok uviedol, že J.. Y. je lekárka H., on nemal nijaký dôvod sa k nej dostaviť, určite je aj
lekárkou mamy, je to psychiatrička. Mama sama mu rozprávala o tom, že vplyv W. na H. je zlý a že ak
by o tom vedela doktorka H., tak by sama podnikla v tomto nejaké kroky. Mama na vyšetrenie išla sbratom Ľ. a išli tam, aby pomohli mame po psychickej stránke. Doktorka aj mama vedeli, že vplyv W.
na H. je zlý. Uviedol tiež, že od leta do októbra bolo konanie obžalovaného vo vzťahu k matke napr. že
po mame vyžadoval, aby zberala perie, opilosť bola u obžalovaného na dennom poriadku, minimálne

raz do týždňa si nakupoval alkohol, ktorý sám vypil, v noci zbieral bahno a kričal, že odkiaľ je tam
blato, vadili mu návštevy jeho sestier a bratov, ktorým hovoril, že sú vyžierky. Všetko čo obžalovaný
robil, bolo ovplyvnené alkoholom. Mama a H. sa nemohli kľudne vyspať a nakoniec ani on. Ohľadom
otázky prispievania na spoločnú domácnosť v D. uviedol, že pomohol opraviť strechu, keď materiál
platila mama, ale prácu urobil on, aj všetky práce okolo domu robil sám. Prispieva každodenne tým, že

pomáha mame s kŕmením zvierat, zabezpečovaním dreva a hlavne nikdy neurážal mamu a keď tam je,
mama a aj brat môžu kľudne spať.

SvedkyňaD.X.,bývalámanželkaobžalovanéhovosvojejvýpovediuviedla,ženiekedyvečero21.-21.30
hod. presný čas nevedela, jej zavolala bývalá svokra, že stal sa problém, že sa obžalovaný a poškodený
J. X. pobili a že ona chránila J., aby ho obžalovaný nebuchol palicou a že nastavila ruky, tak jej to

povedala a že zranená je vlastne ona a či s ňou pôjde k lekárovi. Ona sadla do auta, išla do D. a volala
jej medzitým suseda, pani Y.Á., že bývalá svokra je u nich, teda aby prišla k nim. Poškodená X. tam bola
a mala rany na obidvoch rukách, dávali jej tam čistý uterák, rany jej umyla, išla domov sa prezliecť a
potom išli k lekárovi. Poškodená X. sa vrátila k susedom, nasadli do auta, zobrali aj H., na bránke stál
poškodený J. X., usmieval sa a im kýval, akoby odchádzali na výlet. Išli na chirurgiu a svokra povedala,

že nepovie, ako sa to stalo, lebo to nebolo úmyselné a povedala, že v chlieve sa poranila, keď kŕmila
prasatá. To vyšetrenie istý čas trvalo s tým, že nakoniec išla k ním aj spolu s H., teda išli k ním prespať.
Ráno poškodenú X. zaviezla do D., potrebovala sa prezliecť, lebo mali ísť na kontrolu. Keď prišli do D.,
bol tam obžalovaný, nevedel čo sa stalo, bol od krvi na tvári v oblasti ucha, ale nepamätá si, na ktorej
strane. Obžalovaný sa rozplakal, že nevie čo sa stalo, mame sa ospravedlňoval. Svokra sa prezliekla a

odišli k lekárovi. Kontakt s rodinou X. neudržiava, iba so svokrou, poškodenou X., ktorá je dva týždne
po rozvode s obžalovaným kontaktovala, či súhlasí, aby boli v kontakte a ona s tým súhlasila. S bývalou
svokrou má dobrý vzťah. K vzťahom medzi obžalovaným, jeho matkou a súrodencami uviedla, že tam
vzťahy neboli, oni medzi sebou vzťahy nemajú, oni sa k sebe nesprávajú ako súrodenci, mala taký
dojem. Ako keby niekto v rodine bol niečo a niekto nič. A kto sa vedel ich rodičom ako ,,líškať“, usmievať

sa, pritakávať, tak ten bol pre nich dobrý. Čo sa týka vzťahu obžalovaného a jeho matky, myslí, že
mali normálny vzťah. Stále, keď trebalo niečo pomôcť, tak pomáhal jedine on. Raz možno tam bol Ľ.,
pomáhal s drevom. Sestry keď prišli, tak na hostinu. Tak to bolo ešte, aj keď tam bývali s obžalovaným.
Okrem zranení na rukách poškodená X. nemala žiadne iné zranenia, komunikovala normálne, chodila
normálne, u nich aj jedla, aj pila. Poškodený J. X. keď im kýval, bol usmiaty a nevidela na ňom žiadne

zranenia. Keď so svokrou, poškodenou X. odchádzala k lekárovi, tak nikto iný tam nebol z jej detí, boli
tam len susedia Y.. K povahe obžalovaného uviedla, že veľký vplyv má na obžalovaného alkohol, keď
si vypije, je nervózny. Sám v povahe nemá, aby niekoho obviňoval, podvádzal, toto počas ich spolužitia
nezistila, keď môže, tak pomôže a veľmi ťažko znáša krivdu. Dôvodom ich rozvodu bol práve alkohol,
23 rokov spolu žili, spoznala aj obžalovaného, aj jeho rodinu.

Ku skutku zo dňa 1.7.2020 boli vypočutí ako svedkovia susedia rodiny X. a to J. Y. a J. Y.. J. Y.
vypovedal, že dňa 1.7.2020 sedeli vonku na lavičke s manželkou a počuli krik zo sadu alebo zo záhrady
od susedov X.. Prišli tam a obžalovaný s poškodeným J. X. sa tam naťahovali, on ich rozťahoval.
Potom obžalovaný odišiel ďalej a ich mama, poškodená X., prišla k ním domov. Následne prišla bývalá

manželka obžalovaného a zobrala poškodenú X. do nemocnice, lebo jej tiekla krv z ruky, no nevie z
ktorej. Obžalovaný a poškodený J. X. keď sa naťahovali, tak boli na zemi, bili sa. Bola už trochu tma ale
obaja boli už skrvavení. Zdalo sa mu, že obžalovaný bol skrvavený na uchu alebo na nose a poškodený
J. X. nevie presne, boli aj poškriabaní, lebo sa váľali po tráve a aj po niečom, čo tam mali posadené.
Poškodená X. sa držala za ruku, bola tam už trochu tma, ale keď prišla k ním domov, tak videli, že tam

mala krv. Bolo mu potom poškodeným J. X. povedané, že obžalovaný mal udrieť svoju mamu palicou
po ruke, ale to nechtiac. K tomu, prečo to, že oboch rozťahoval neuviedol v prípravnom konaní uviedol,
že nevie, či sa ho na to pýtali, no isto ich rozťahoval, obaja boli opití, aj keď nie na mol, ale bolo zrejmé,
že majú vypité. Oni ležali na zemi, obžalovaný bol na spodu a poškodený J. X. bol pri ňom. K spolužitiu
obžalovaného a ďalších jeho rodinných príslušníkov vypovedal, že poškodená X. má dve dcéry, ktoré

sú v W.Š.. Občas prídu na víkend. Obžalovaný niekedy vystrája, ale nemôže na neho povedať niečo
zlé, lebo keď potreboval niečo pomôcť, tak bol ochotný. Keď si vypil, tak vybuchol ako sopka, ale potom
sa schladil, bol na pokoji. Keď vystrájal a prišiel tam on, tak si dal povedať od neho, aby sa upokojil.
Problém je tam asi alkohol. Iné to bolo, kým bol obžalovaný pri mame sám s H., ale zmenilo sa to,keď prišiel brat J.Á.. Už to tam bolo napäté a asi tým to potom vyvrcholilo. Určite má aj obžalovaný
nejakú chybu. Nechcel by sa miešať do ich spolužitia, sú susedia, ale podľa neho nie je férové, čo
urobili obžalovanému. Možno ho treba potrestať, ale toto je už veľa. Na otázku o prípadnom napadnutí

poškodenej X. v minulosti uviedol, že skôr tam bol taký krik z jeho strany, kričanie, hundranie. Vtedy
väčšinou poškodená X. odišla do sadu a tam prečkali s H., kým sa W. schladí a bolo to. Nemyslí si, že
by tam išlo o nejaké týranie, veď tam spolu žijú, nikdy nič také nepozoroval. Poškodená X. teraz je taká
smutná, ako keby bez života. Aj keď boli niekedy s obžalovaným nejaké problémy, o deň - dva bol pokoj,
obžalovaný porobil a bolo všetko na pokoji.

J. Y. vypovedala, že dňa 1.7.2020 sedeli sme vonku vzadu za domom s manželom, kde majú lavičku. Bol
tam krik od susedov X.. Vyšli hore na záhradu, ona tam bola prvá, manžel prišiel neskôr a obžalovaný
odchádzal preč, utekal smerom do poľa po poľnej ceste. Poškodená X. si držala ruku, neviem už ktorú
a nevie čo sa tam stalo. Ona spolu so synom poškodenej zobrali poškodenú X. dole k ním. Chceli volať
záchranku, ale poškodená X. povedala, že zavolá bývalú nevestu D.. Ranu jej ošetrila a pani X. ju potom

zobrala do nemocnice. Pamätá si, že z tej rany poškodenej tiekla krv, bola to otvorená rana, umyla jej ju,
dala čistý uterák a potom sa už o poškodenú postarala pani X., ktorá je zdravotníčka. Medzitým prišiel
ešte jej manžel a išiel s poškodenou X. sa prezliecť k ním domov. Ona len zobrala veci, sadla do auta
a odišla s bývalou nevestou. Ako došlo k tomuto zraneniu uviedla, že poškodená X. hovorila, že spadla
dole pri chlieve. Ona nevidela, k čomu tam došlo, lebo tam sú kamene za záhradou susedov X., na to

miesto nevidela. Nevidela ani iné zranenia poškodenej X., poškodená nechcela o tom rozprávať, no bolo
vidno, že ju to bolí, aj plakala. Hore v sade bol aj poškodený J. X., pýtal od nich telefón, no oni ho pri
sebe nemali. Stalo sa to okolo 21.00 - 21.30 hod., už sa stmievalo. K spolužitiu v rodine X. uviedla, že
nemyslí si, žeby bolo ideálne, ale ani strašné, tak ako v každej rodine.

H.. S. A. a H.. Z. U. pri svojich výpovediach za poškodené strany uplatnili nároky na náhradu škody a to
titulom vyplatených nemocenských dávok ako aj nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť.

Zranenia spôsobené poškodeným G. X. a Z.. J. X. dňa 1.7. 2020 boli predmetom znaleckého skúmania
znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia, plastická chirurgia. J.. R.

T. podal znalecký posudok č. 097/20 zo dňa 21.8.2020 vo vzťahu k poškodenej G. X., pričom v závere
posudku uviedol, že poškodená G. X. utrpela otvorenú trieštivú zlomeninu V. záprstnej kosti s posunom
úlomkov, zlomeninu strednej tretiny IV. záprstnej kosti s posunom úlomkov, zlomeninu posledného
článku V. prsta a tržnú ranku ľavého predlaktia. Z medicínskeho hľadiska všetky poranenia znalec
zhodnotil ako stredne ťažké, s tým že pri hodnotení vychádzal zo skutočností, že poranenia si vyžiadali

jednoduchú liečbu, ale poškodenú na šesť týždňov obmedzili v bežnom spôsobe života, v samoobsluhe.
K mechanizmu vzniku zranení poškodenej G. X. znalec uviedol, že tržnezmliaždená rana pravej ruky,
zlomeniny záprstnej kostí a malíčka a tržná ranka ľavého predlaktia vznikli priamym pôsobením tupého
až tupohranného predmetu na poranené oblasti násilím silnej intenzity. K otázke či zranenia mohli byť
spôsobené tak ako uviedla poškodená pri lekárskom ošetrení dňa 2.7.2020 ( svine na ňu prevrhli válov )

uviedol, že poranenia mohli vzniknúť tak ako to poškodená udala vo svojej výpovedi a v ďalšej otázke
uviedol, že vyššie popísanému mechanizmu poranení zodpovedá úder palicou do pravej ruky a ľavého
predlaktia. V oboch prípadoch mechanizmu vzniku sa jedná o identický mechanizmus vzniku poranení
- pôsobenie násilia na poranené oblasti a znaleckým dokazovaním nie je možné jednoznačne stanoviť
mechanizmus vzniku poranení. Súčasne však uviedol, že viac pravdepodobný je mechanizmus úderu

palicou. V ďalšom znalec uviedol, že priemerná doba liečenia predmetných zlomenín záprstných kostí
sa v tomto konkrétnom prípade pohybuje v rozmedzí 6 až 9 týždňov, s čím koreluje doba PN. Priemerná
doba liečenia predmetných zlomením článkov prstov sa pohybuje v rozmedzí 4 až 6 týždňov a prednej
tržnej až tržnezmliaždenej rany v rozmedzí 7 až 10 dní. Poškodená sa liečila od 1.7.2020 do 18.8.2020,
PN nebola, ale dobu jej PN je možné stotožniť s dobou liečby, ktorú hodnotí ako primeranú druhu

rozsahu a závažnosti utrpených zlomenín kostí záprstnej kosti. Znalec tiež uviedol, že žiadne z poranení
poškodenej neohrozilo, ani nepoškodilo žiadny životne dôležitý orgán a poranenia trvalé následky
nezanechali. K obmedzeniu bežného spôsobu života poškodenej uviedol, že poranenia poškodenú
obmedzili v úchope pravou rukou, teda vo fyzickej aktivite a v starostlivosti o hygienu cca 5 až 6 týždňov.
Bola však obmedzene sebestačná.

Vo vzťahu k zraneniam poškodeného Z.. J. X. podal znalecký posudokč. 098/20 zo dňa 20.8.2020 ako aj doplnok vedený pod číslom 058D/21. Znalec v závere posudku
konštatoval, že poškodený J. X. utrpel pri fyzickom napadnutí pomliaždenie s odreninou za ľavou
ušnicou, pomliaždenie ľavej strany krku, pomliaždenie

s odreninou pravého stehna, pomliaždenie s odreninou ľavého lýtka, pomliaždenie chrbta pravého
chodidla a podhlavičkovú zlomeninu základného článku II. prsta pravého chodidla. Z medicínskeho
hľadiska poranenia hodnotil ako ľahké, pri ktorom hodnotení vychádzal zo skutočností, že poranenia
si vyžiadali jednoduchú liečbu a poškodeného minimálne obmedzili v bežnom spôsobe života pri
chôdzi. Pokiaľ sa týka mechanizmu vzniku zranení uviedol, že všetky pomliaždenia aj s odreninami

vznikli priamym pôsobením tupého až tupohranného predmetu na poranené oblasti násilím stredne
silnej intenzity. Zlomenina článku prsta chodidla vznikla pôsobením násilia v predozadnom smere na
prst, teda nepriamym mechanizmom. Popísanému mechanizmu vzniku poranení zodpovedajú stlačenie
krku a údery na ostatné miesta a náraz prsta na tvrdý predmet, najskôr pri páde na zem alebo pri
zakopnutí pri šarvátke. Poranenia poškodeného mohli vzniknúť tak ako to poškodený uviedol vo svojej
výpovedi a teda pôsobením fyzického násilia. Primeraná doba liečenia predmetných pomliaždení sa

pohybuje v rozmedzí 5 až 6 dní a podhlavičkovej zlomeniny základného článku II. prsta chodidla sa
v tomto konkrétnom prípade pohybuje v rozmedzí 5 až 6 týždňov, neprekročí dobu 40 dní, s čím
koreluje doba PN. Poškodený sa liečil od 1.7.2020 do 3.8.2020, ktorú dobu liečby poškodeného znalec
hodnotilakoprimeranúdruhurozsahuazávažnostiutrpenejzlomeninyprstachodidla.Žiadnezporanení
poškodeného neohrozilo ani nepoškodilo žiadny životne dôležitý orgán. Čo sa týka trvalých následkov,

pomliaždenia ich nezanechali a zlomenina prsta si vyžaduje rozcvičenie, ale trvalé následky znalec
nepredpokladal. K obmedzeniu obvyklého spôsobu života poškodeného znalec uviedol, že poškodený
bol mierne obmedzený pri fyzickej námahe niekoľko dní pre bolesti a asi mesiac pri chôdzi pri bolesti
prsta. V doplnku k tomuto posudku znalec uviedol, že niekedy sa stáva, že pri prvotnom RTG
vyšetrení najmä malých kĺbov sa pri úraze nezistí žiadna zlomenina. Poranenie sa ošetrí a lieči sa

ako pomliaždenie. Táto možnosť vyplýva zo skutočností, že v mieste poranenia býva značný opuch a
krvná podliatina, ktoré môžu prekryť na RTG slabo viditeľnú zlomeninu v zmysle praskliny, ktorá sa ani
nemusí na RTG znázorniť buď vôbec alebo ako tenká jemná čiarka. Po čase v dôsledku prebiehania
hojivých procesov sa v mieste zlomeniny - praskliny vytvára nové kostné tkanivo, čo sa prejaví miernym
zhrubnutím v mieste praskliny, ktoré je viditeľné na RTG snímke ako zhluk kostného tkaniva a klinicky

ako zhrubnutie. Ak nie je zaznamenané v zdravotnej dokumentácií iné ochorenie kĺbov ortopedického
alebo reumatologického charakteru a v anamnéze pacienta je údaj o poranení, tento stav sa hodnotí ex
post ako stav po zlomenine. Keďže v zdravotnej dokumentácií poškodeného sa nevyskytuje žiadny údaj
o inom ochorení kĺbov, stav znalec posúdil ako stav po podhlavičkovej zlomenine. Znalec tiež uviedol,
že po úraze sa pacient kontroluje a odporučí sa ďalšia liečba s tým, že súčasne pri prvej alebo druhej

kontrole sa robí RTG vyšetrenie poraneného miesta. U poškodeného Z.. X. to bolo až po mesiaci, teda
čiastočne zanedbal liečbu, kedy bolo vykonané RTG vyšetrenie s predmetným nálezom zhrubnutia kosti
II.prstaľavejnohy,deformáciaaopuchastavbolhodnotenýakostavpomožnejzhojenejpodhlavičkovej
zlomenine, s ktorým konštatovaním ošetrujúceho chirurga je podľa znalca potrebné súhlasiť.

Znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých R.. P. Č. bol pod číslom
27/2020 zo dňa 20.7.2020 vypracovaný znalecký posudok k osobe poškodenej G. X.. Znalec odpovedal
na otázky položené v uznesení o jeho pribratí. Na otázku, aby posúdil celkovú osobnostnú štruktúru
a intelektové schopnosti poškodenej uviedol, že sa jedná o osobnosť extrovertovane socializovanú,
emočne stabilnú s primeranou frustračnou toleranciou. V obranných mechanizmoch osobnosti prevláda

racionalita, dokáže sa prispôsobiť aj v situáciách, ktoré prežíva ako ohrozujúce. Osobnosť poškodenej
má dobrú sociálnu pozíciu, disponuje dobrou schopnosťou sebaovládania, ktorou reguluje svoje emócie,
odmieta priame prejavy agresivity a osobnosť je bez zistených známok psychotickej a organickej
symptomatológie. K aktuálnemu psychickému stavu poškodenej uviedol, že je bez zistených známok
patológie, psychický stav je priaznivý. Dôvodom, že vzniknutý úraz spôsobený obžalovaným nenarušil

jej aktuálny psychický stav, je zo strany poškodenej vyhodnotenie jeho správania nie ako úmyselný
čin ale ako nešťastnú náhodu. Znalec u poškodenej nezistil sklony ku konfabulácii a sugestibilite.
K otázke vzťahu poškodenej a obžalovaného pred skutkom a v čase spáchania skutku uviedol, že
tento je stabilne pozitívny. Poškodená si uvedomuje zvýšenú mieru impulzitivy obžalovaného, zvlášť
v situáciách po požití alkoholických nápojov, no voči jej osobe sa správal primerane. Poškodená

uviedla, že jej obžalovaný nikdy neublížil, práve naopak vnímala ho ako syna, ktorý ju bránil pred
agresívnymi atakmi smerovanými voči jej osobe od už zosnulého manžela. Taktiež znalec uviedol,
že v psychickom stave poškodenej nediagnostikoval zmeny, ktoré by boli v príčinnej súvislosti s
konaním obžalovaného, jeho konanie nemá negatívny dopad na jej ďalší psychický vývoj. Znalec tiežskonštatoval, že konaním obžalovaného nebolo poškodenej spôsobené psychické utrpenie a udalosť,
ktorá je predmetom vyšetrovania, vníma poškodená ako nešťastnú náhodu, ktorá sa nestala úmyselne
a teda konanie obžalovaného nepociťuje ako ťažké príkorie.

Ohľadom posúdenia duševného stavu obžalovaného bol vypracovaný znalecký posudok z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria.

Znalec J.. G. R. v znaleckom posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria č.

115/2020 zo dňa 27.8.2020 v spojení s doplnením č. 161/2020 zo dňa 7.12.2020 u obžalovaného
zistil syndróm závislosti od alkoholu - 3. vývojové štádium a emočne nestabilnú poruchu osobnosti -
impulzívny typ. K tvrdeniu obžalovaného, že si na skutok zo dňa 1.7.2020 nepamätá, lebo mal v uvedený
deň požitý alkohol, znalec uviedol, že množstvo požitého alkoholu nebolo nijako objektivizované.
Udávaná amnézia na skutok by mohla byť bežným palimpsestom po požití väčšieho množstva
alkoholu, znalec však nemôže vylúčiť ani účelovosť tvrdení obžalovaného o amnézií. Rozpoznávacie

schopnosti v čase spáchania skutku hodnotil znalec ako zachované v celom rozsahu. Pokiaľ sa týka
ovládacích schopností uviedol, že ak vezme do úvahy požitie alkoholu v kombinácií s povahovými črtami
obžalovaného, v ktorých sú sklony k impulzivite, je možné pripustiť zníženie ovládacích schopností ale
len nepodstatnou mierou. Obvinený teda v čase spáchania skutku mohol rozpoznať nebezpečenstvo
svojho konania pre spoločnosť a jeho schopnosť ovládať svoje konanie bola znížená nepodstatnou

mierou, pričom alkohol požíval sám, vedome a dobrovoľne a s dostatočnými skúsenosťami o vplyve
alkoholu na jeho psychiku. Obžalovaný chápe zmysel trestného konania a znalec u neho nezistil
chorobu či poruchu, pre ktorú by bolo potrebné zvážiť nariadenie ochrannej psychiatrickej liečby.
V triezvom stave pobyt obžalovaného na slobode nie je nebezpečný, no po požití alkoholu by
mohol byť prípadným nebezpečím v zmysle opakovania sa správania ako je to, za ktoré je stíhaný.

Keďže u obžalovaného zistil syndróm závislosti od alkoholu, odporúčal zvážiť nariadenie ochrannej
protialkoholickej liečby ambulantnou formou, v rámci ktorej si môže obžalovaný osvojiť aj iné vzorce
správania na predchádzanie konfliktov a zvládanie konfliktných situácií a môže užívať aj lieky na
tlmenie afektívneho náboja. V doplnku posudku znalec konštatuje, že obžalovaný bol opakovaným
aktérom násilnej trestnej činnosti, ktorá pramení v emočnej nestabilite a tendencii opätovne prepadať

užívaniu alkoholu. Uviedol, že pri emočne nestabilnej poruche osobnosti sa jedná o trvalú povahovú
charakteristiku, prejavujúcu sa sklonom k zvýšenej dráždivosti, výbušnosti, agresívnej reaktivite pri
frustrácií a v konfliktných situáciách. Aj keď sa jedná iba o dispozíciu k uvedenému konaniu, subjekt
s touto poruchou osobnosti, čo sa vzťahuje aj na obžalovaného, je schopný tieto prejavy kontrolovať
tak, aby sa nedopúšťal protispoločenského chovania. Ku skutku zo dňa 18.10.2020 znalec uviedol, že

k tomuto došlo po požití alkoholu, o čom svedčí aj výsledok dychovej skúšky, s tým že znalec hodnotí
rozpoznávacie schopnosti obžalovaného v čase spáchania skutku ako zachované v celom rozsahu
a pripustil možné zníženie ovládacích schopností, ale len nepodstatnou mierou, jednalo sa o bežné
odbrzdenie zábran po požití alkoholu. Znalec uviedol, že aktuálnym znaleckým vyšetrením ( 7.12.2020 )
nezistilzmenypsychickéhostavuobžalovanéhoatedahohodnotilzhodneakovužpodanomznaleckom

posudku č. 115/2020.

Svedok-poškodenýZ..J.X.podaldňa2.7.2020trestnéoznámeniapreskutokzodňa1.7.2020,vktorom
uviedol skutočnosti ohľadom samotného skutku, ale aj spolužitia v rodine a teda jeho, obžalovaného,
ich matky a brata H..

Zo zápisnice o ohliadke miesta činu súd zistil, že táto bola vykonaná ako dodatočná dňa 14.7.2020,
pričom miesto činu sa nachádzalo v obci D.Á., dvor rodinného domu
č.XXX,zaktorýmsanachádzasad,vktoromjevysadenázeleninaokreminéhoajparadajky,nazačiatku
ktorých je zlomený kolík. Za sadom na zemi v tráve bola hodená palica o dĺžke 170 cm a o priemere

32 mm. V spodnej časti je šnúrkou priviazaná vyschnutá paradajka. Z predmetnej fotodokumentácie,
konkrétne záber č. 9 je zrejmá skutočnosť o zlomení kolíka a fotografie č. 13, 14 a 15 obsahujú zábery
s mierkou na predmetný drevený kolík.

Z fotografii predložených do konania poškodeným J. X. súd zistil, že tieto zachytávali prevrátené stoly,

rozbité sklenené výplne, kropáč, prevrátené pníky a porozhadzované veci.

Zo záznamu o dychovej skúške obžalovaného zo dňa 18.10.2020 je zrejmé, že v čase o 17.11 hod. mu
bola namerané hodnota alkoholu v krvi 0,70 mg na liter vydychovaného vzduchu.ZlekárskychsprávVranovskejnemocnice,a.s.,súdzistil,žepoškodenýJ.X.bolvyšetrenýdňa2.7.2020,
pričom u neho bola zistená odrenina hlavy v oblasti za ľavou ušnicou, pomliaždenie ľavej dolnej časti

krku, odrenina pravého stehna a ľavého lýtka a pomliaždenie pravej nohy. Podľa správy poškodený o
pôvode a spôsobe zranení udal, že bol v noci napadnutý vlastným bratom, ktorý ho mal rukami držať pod
krkom, následne spolu padli na zem, držal ho a vykrúcal ho za nohu. Podľa zistení lekára zranenia boli
spôsobené údermi tupým predmetom ( rukou ), päsťou, stlačením rukou a udretím o drsnú podložku.
Predpokladaná doba liečenia a PN bola stanovená od 4 do 7 dní. Podľa správy z toho istého dňa

poškodená G. X. utrpela viaceré zlomeniny záprstných kostí, zlomeninu iného prsta ruky, horný článok
a bližšie neurčené otvorené rany iných častí zápästia ruky a predlaktia. O pôvode a spôsobe zranení
podľa správy poškodená ako pacientka udala, že svine na ňu prevrhli železný válov. Lekár uviedol, že
zranenia boli spôsobené prudkými údermi do oblasti pravej ruky a ľavého predlaktia. Predpokladaná
doba liečenia a PN bola stanovená od 4 do 6 týždňov. Spoločnosť VT dent, s.r.o., uviedla, že poškodená
G. X. bola na ich zubnej ambulancii ošetrená dňa 9.7.2020, dostavila sa na ošetrenie s poškodenou

hornou totálnou náhradou chrupu, avšak neuviedla, že by k poškodeniu došlo zavinením inou osobou.

J.. S. M., praktický lekár pre dospelých, uviedol, že poškodená G. X. je jeho pacientkou od roku 2010, že
za ten čas nebola nikdy na ošetrení alebo v liečbe v súvislosti so zranením po násilí, týraní, ublížení na
zdraví a ani pri iných vyšetreniach nezistil známky zlého zaobchádzania. Menovaná sa pri návštevách

nikdynezmieňovalaotom,žebyjejboloubližované,vdokumentáciimápsychiatrickýnálezzo7.12.2018
od J.. Q., v ktorom sa konštatuje, že poškodená udávala: ,,že syn pije a všetko rozbíja a odvtedy má
vysoký tlak“.

J.. W. Y., psychiatrička, uviedla, že G. X. je vedená v evidencii ambulancie od 30.04.2001, pričom

poškodená je bez psychofarmakologickej liečby, ktorú odmietla, nesúhlasila s hospitalizáciou na
psychiatrii a je liečená ambulantne. Tiež sa vyjadrila k osobe H. X., keď uviedla, že tento trpí mentálnou
retardáciou v pásme debility ťažkého stupňa ako aj psychotickou poruchou bez príznakov schizofrénie.
Od detstva zaostával vo vývoji, navštevoval osobitnú školu, nenaučil sa čítať a písať, vzhľadom k tomu
potrebuje dohľad a usmerňovanie. Tiež uviedla, že nie je vhodné, aby vypovedal ako svedok, nakoľko

je úzkostný a mohol by sa mu významne zhoršiť psychický stav.

Spoločnosť Agren, s.r.o. vo svojej správe uviedla, že si neuplatňuje nárok na náhradu škody.

Podľa výpisu listu vlastníctva č. XXX výlučným vlastníkom rodinného domu súpisné číslo XXX v

katastrálnom území D., okres T. Q. W. je G. X., pričom titulom nadobudnutia je darovacia zmluva a
dohoda o vzniku vecného bremena z 24.1.2018. V časti ťarchy je uvedené zriadenie vecného bremena
doživotného bývania a užívania nehnuteľností v prospech oprávneného H. X. a doživotné právo užívania
v prospech Z.. J. X..

Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. si titulom nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť
poškodenej G. X. uplatnila nárok na náhradu škody v sume 221,38 eur. Pokiaľ sa týka nákladov za
starostlivosť poskytnutú Z.. J. X. uviedli, že sa jedná o poistenca EU a teda náklady budú preúčtované
medzi príslušnými zdravotnými poisťovňami, preto im z tohto titulu náklady nevznikli.

Sociálna poisťovňa, pobočka Trebišov si z titulu vyplatenej nemocenskej dávky poškodenej G. X. za
obdobie od 12.7.2020 do 17.8.2020 uplatnila nárok na náhradu škody v sume 579,80 eur.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou v správe zo dňa 1.12.2020 uviedol, že
obžalovaný nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, vyradený bol dňa 18.10.2020 z dôvodu vzatia

do výkonu väzby a že obžalovaný poberal dávku pomoci hmotnej núdzi od 1.7.2020. Z priloženého
potvrdenia vyplýva, že obžalovaný bol naposledy evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie
od 1.7.2020 do 17.10.2020, tomu predchádzajúca evidencia bola od 11.8.2018 do 23.2.2020. Dávku
hmotnej núdzi za rok 2020 ako to vyplýva z príslušného potvrdenia poberal v sume 66,30 eur za mesiace
júl až október.

Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou oznámila, že menovaný nie je poberateľom dávky
v nezamestnanosti, ani dôchodkovej dávky, a že bol evidovaný v registri poistencov a sporiteľov ako
zamestnanec od 24.2.2020 do 30.06.2020 v spoločnosti SKAT, s.r.o., so sídlom Bardejovská Zábava.Spoločnosť SKAT, s.r.o., vo svojej správe uviedla, že obžalovaný bol v ich spoločnosti zamestnaný od
24.2.2020 do 30.6.2020, pričom pracovnú činnosť vykonával v zahraničí ( Nemecko a Česká republika ),

kde svoju prácu vykonával profesionálne a svedomito. V kolektíve s ním neboli žiadne problémy a
vedel sa začleniť do kolektívu. Pracovná činnosť spoločnosti bola u obžalovaného ukončená dohodou
o skončení pracovného pomeru. K svojej práce doložili mzdový list zamestnanca, predmetnú pracovnú
zmluvu ako aj dohodu o skončení pracovného pomeru zo dňa 29.6.2020, podľa ktorej pracovný pomer
medzi obžalovaným a uvedenou spoločnosťou skončil dohodou ku dňu 30.6.2020 a to bez uvedenia

dôvodu.

Obec D. vo svojej správe oznámila, že obžalovaný je rozvedený, že má jedného dospelého syna, že so
svojou rodinou žil a býval vo T. Q. W. a po rozvode v roku 2018 sa prisťahoval k svojej matke do D.. Tiež
uviedli, že po požití väčšieho množstva alkoholických nápojov má sklon k výtržnostiam, no jeho konanie
nebolo prejednávané komisiou verejného poriadku a v obci sa na verejnosti nedopustil priestupku.

Obžalovaný nemá doposiaľ záznam v registri trestov a v evidencii priestupkov má evidované dva
priestupky, v jednom prípade sa jedná o priestupok proti verejnému poriadku, ktorého sa mal dopustiť
dňa 2.7.2020 o 00.15 hod., keď neuposlúchol výzvu verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci a v
druhom prípade sa jednalo o priestupok na úseku cestnej dopravy v súvislosti s prekročením najvyššej

povolenej rýchlosti.

Ústav na výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody Košice oznámil, že obžalovaný sa počas výkonu
väzby správa slušne a disciplinovane, úlohy a nariadenia vyplývajúce z ústavného poriadku plní a
režim dňa dodržiava. Formácia obžalovaného v podmienkach štandardného režimu väzby prebieha

v žiaducom sociálnom smere. Disciplinárny trest ani disciplinárna odmena mu zatiaľ uložené neboli.
Záverom uviedli, že obžalovaný nie je pracovne zaradený a sociálne kontakty udržiava prostredníctvom
korešpondencie a telefonickými hovormi bez návštev v ústave.

Prokurátorka v záverečnej reči ku skutku zo dňa 1.7.2020 s poukazom na závery doplnku znaleckého

posudku vypracovaného znalcom J.. T., uviedla, že má za to, že je potrebné skutok v bode 1. obžaloby
vo vzťahu k poškodenému Z.. J.Q. X. kvalifikovať aj ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156
ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) TZ. Navrhla uložiť
mu úhrnný nepodmienečný trest na dolnej hranici trestnej sadzby so zaradením pre jeho výkon do
ústavu s minimálnym stupňom stráženia, taktiež vzhľadom na závery znaleckého posudku uložiť mu

aj protialkoholické liečenie ambulantnou formou a povinnosť nahradiť škody poisťovniam. Ku skutku
zo dňa 1.7.2020 poukázala na vyjadrenie obžalovaného, že si na okolnosti skutku nepamätá, že si
pamätá až uhryznutie do nosa a ucha poškodeným J. X., v ktorej súvislosti poukázala na záver znalca
- psychiatra, že sa môže jednať o bežný palimpsest po požití väčšieho množstva alkoholu, ale znalec
nevylúčil ani účelovosť tvrdenia obžalovaného o amnézii. To, že v ten deň mal obžalovaný požité

alkoholickénápoje,jezrejmézjehovýsluchuakoajvýsluchuJ.X.,nakoľkovtendeňpožívalialkoholické
nápoje spoločne. Svedok J. X. uviedol, že medzi ním a obžalovaným došlo k hádke, kde obžalovaný
začal hádzať drevené pníky smerom, kde stál pošk. J. X., pošk. G. X. a brat obžalovaného H., kedy
matka, poškodená G. X. zobrala svojho syna H. a zároveň aj J. smerom do sadu, aby predišli ďalšiemu
konfliktu, chcela ochrániť, nakoľko krik zo strany obžalovaného nepôsobil dobre na jeho zdravotný stav.

Teda zobral ich do sadu, kde chceli vyčkať, avšak došlo k tomu, že obžalovaný prišiel na miesto k ním,
sama poškodená uviedla, že obžalovaný išiel s palicou, syn H. stál za ňou a poškodený J. niekde tam
ležal, bála sa, aby neudrel H. atak nastavila ruky a obžalovaný ju udrel. Poškodený J. vstal a začali sa
naťahovať aj sa kusali. Stalo sa to v letných mesiacoch cca o 21.00 hod., takže bolo ešte v tom čase
vidieť. Poškodená G. X. registrovala, že obžalovaný prichádza s tou palicou, je ťažko si myslieť, aby sa

obžalovaný zmýlil, berúc do úvahy výšku oboch poškodených, matky a syna a tak teda zaútočil na svoju
matku. V ďalšom poukázala na to, že keď išiel smerom k ním, tak už vybral palicu zo záhrady, ktorú
palicu možno považovať za zbraň. Odkázala aj na výpovede svedkov - manželov Y. a to nielen k tomuto
skutku, ale aj k tej skutočnosti, že krik bolo počuť od susedov X. aj v minulosti. V ďalšom poukázala na
lekárske správy a znalecký posudok z odvetvia zdravotníctva, kde znalec popísal zranenia, ktoré mali

utrpieť pošk. G. X. a pošk. J. X., pričom je popísaný aj mechanizmus ich zranenia ako aj dĺžka liečenia
či doba alebo spôsob akým mali byť obmedzovaní na obvyklom spôsobe života v dôsledku zranení
spôsobených obžalovaným. Ku skutku zo dňa 18.10.2020 uviedla, že tomuto predchádzalo už správanie
obžalovaného, ktoré nebolo v súlade so spoločenskými normami, kde to vyvrcholilo dňa 18.10.2020,kedy obžalovaný sa mal vyhrážať svojim bratom J. a Ľ., ktorí to potvrdili vo svojich výpovediach a teda
akým spôsobom došlo k vyhrážaniu a aké vyhrážky boli použité zo strany obžalovaného voči ním dvom,
pričom obžalovaný pripustil, že došlo k nejakej roztržke medzi ním a bratmi, ale vyhrážky voči nim

nepoužil.

Poškodená G. X. uviedla, že je XX ročnou matkou šiestich detí a musí chodiť po súdoch, ona synovi
odpustila, túto situáciu nezvláda, pričom príbuzní ju kritizujú za to čo robí, no ona si ničoho nie je vedomá,
nikomu nič nerobí, žiadne z detí z domu nevyháňa, obžalovaný jej porobil rúčky na vidlách a motykách,

aj keď vypil, porobil čo bolo treba, obžalovaný a syn J., obaja pili a všetko to takto dopadlo.

Poškodený Z.. J. X. poukázal v záverečnej reči na tú skutočnosť, že obžalovaný napadol dňa 1.7.2020
nielen jeho ale aj ich matku, pričom na oboch to zanechalo určité následky na zdraví. Taktiež sa vyjadril
ku skutku zo dňa 18.10.2020, ktoré vyhrážanie u neho zanechalo a spôsobilo vážnu obavu o jeho život
a zdravie a zanechalo určitú psychickú ujmu, pričom konania obžalovaného sa od 1.7.2020 stupňovalo,

obžalovaný si kupoval alkohol, vypil ho a opitý im vulgárne nadával, rozbíjal veci, rozsvecoval svetlá,
preto často museli prečkať mimo domu toto jeho správanie, resp. kým sa neupokojil, kedy sa od matky
dozvedel o vilomeninách obžalovaného a teda, že sa u neho nejednalo o jednorázové skratové konanie.
Poukázal na to, že obžalovaný je podľa neho dobrý herec a vôbec nie je taký dobrák, ako ho vykreslili
niektorí svedkovia, že je pomstychtivý, všetci sú vinníci, len on nie.

Obdobne sa vyjadril v záverečnej reči poškodený Z.. Ľ. X., keď uviedol, že čin obžalovaného je
neospravedlniteľný, poľutovaniahodný a obžalovaný by sa mal k tomu postaviť s pokorou zodpovedne
a hlavne chlapsky, no tento založil obhajobu na klamstvách a urážkach celej rodiny, poprel tvrdenia
obžalovaného, že k matke do D. chodili len na návštevy a hostiny, sám obžalovaný pred nasťahovaním

sa po rozvode do D. nebol na žiadnej spoločnej brigáde. Bolo len na obžalovanom, aby pokorne pripustil
a oľutoval, čo sa stalo, no on pokračoval v tom istom vyvádzaní a rozbíjaní.

Obhajca v záverečnej reči poukázal na výpoveď poškodenej G. X., ktorá uviedla, že vystrela ruky, aby
zabránila obžalovanému, aby udrel niektorého z bratov, že obžalovaný nevedel, koho udrel, že nikdy

predtým jej neublížil, netýral ju a nebral od nej peniaze. Znalec psychológ konštatoval, že udalosť,
ktorá je predmetom vyšetrovania, poškodená vníma ako nešťastnú náhodu a že konanie obžalovaného
nepociťovala ako ťažké príkorie. Znalec psychiater zasa konštatoval u poškodenej stav bez známok
patológie a priaznivý psychický stav, konaním obžalovaného nebolo poškodenej spôsobené psychické
utrpenie. Obžalovaný sa ku skutku zo dňa 1.7.2020 priznal, svoje konanie oľutoval. Ku skutku zo dňa

18.10.2020 uviedol, že z konania poškodených Z.. J. X. a Z.. Ľ. X. sa dá usudzovať, aký bol ich zámer
a teda vyprovokovať obžalovaného s výsledkom, aby obžalovaný z domu „vypadol“, skončil tam. Táto
skutočnosť je podľa neho zrejmá aj z toho, že sa nedalo prehliadnuť, s akým záujmom proces obaja
poškodení sledovali. Pričom je zjavné, že sa tu jedná o staré nevyriešené rodinné spory. Navrhol pri
ukladaní trestu prihliadať na to, že obžalovaný viedol až do uvedených skutkov riadny život, preto

navrholtrestodňatiaslobodyspodmienečnýmodkladomsprobačnýmdohľadomzasúčasnéhouloženia
primeraných obmedzení a povinnosti.

Obžalovaný v záverečnej reči uviedol, pokiaľ sa týka skutku zo dňa 1.7.2020, že z jeho strany tam nebol
žiaden úmysel, bola to nešťastná náhoda a takto sa vyjadrovala aj poškodená G. X., jeho matka. K

zraneniam poškodeného Z.. J. X. uviedol, že tento je voči nemu zaujatý a výpovede nie sú vierohodné,
sú klamlivé a zavádzajúce, najmä pokiaľ sa týka zranenia druhého prsta nohy, keď pôvodne na RTG
dňa 2.7.2020 takéto zlomenina nebola zistená, preto popiera, žeby mal poškodenému Z.. J. X. spôsobiť
zlomeniny. Ku skutku zo dňa 18.10.2020 uviedol, že v ten deň sa nikomu nevyhrážal a nikto ho nehodil
na zem, poškodení Z.. J. X. a Z.. Ľ. X. voči nemu slovne útočili, tvrdil poškodeným, že zavolá políciu len

aby ich zastrašil, aby na neho neútočili, vulgárne na nich nadával, ale nevyhrážal sa, obvinili ho, lebo
sa mu chcú pomstiť, lebo 1.7.2020 ublížil neúmyselne ich matke, sú zaujatí, chcú mu poškodiť, klamú,
zavádzajú a ich výpovede nie sú vierohodné. Okolnosti zo dňa 1.7.2020 si však nepamätá, nakoľko
konal v opitosti a nepríčetnosti, keď ublížil svojej matke, nešlo o plánovaný ani úmyselný útok, čo ho
veľmi mrzí a do konca života si to bude vyčítať, preto sa opäť ospravedlňuje svojej matke. Žiadal, aby

súd tieto skutočnosti zvážil pri ukladaní trestu, nakoľko nebol súdne trestaný, chce viesť riadny život a
zaradiť sa do spoločnosti, nájsť si prácu, prípadne aj nový domov.Vykonané dôkazy súd vyhodnotil jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti v zmysle ust. 2 ods. 12 Trestného
poriadku a na základe vykonaného dokazovania dospel k nižšie prezentovanému záveru.

Ako už súd vyššie uviedol, obžaloba bola na obžalovaného pre vyššie uvedený zločin ublíženia na
zdraví v štádiu pokusu a prečin nebezpečného vyhrážania, pričom v priebehu hlavného pojednávania
bol obžalovaný upozornený, že jeho konanie v bode 1. obžaloby môže súd posudzovať aj ako prečin
ublíženia na zdraví.

Zločinuublíženianazdravísapodľa§155ods.1Trestnéhozákonadopustí,ktoinémuúmyselnespôsobí
ťažkú ujmu na zdraví. Odňatím slobody na päť až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin
uvedený v odseku 1 na chránenej osobe ( § 155 ods. 2 písm. b) Trestného zákona ).

Prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí, kto inému úmyselne ublíži
na zdraví. Odňatím slobody na jeden rok až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v

odseku 1 na chránenej osobe ( § 156 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ).

Prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí, kto sa inému
vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť
dôvodnú obavu. Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin

uvedený v odseku 1 na chránenej osobe ( § 360 ods. 2 písm. b) Trestného zákona ).

Podľa § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona chránenou osobou sa rozumie blízka osoba. Blízkou
osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom pokolení ( rodič - otec a matka ) a mimo
iných aj súrodenec ( § 127 ods. 4 Trestného zákona ).

Pokus trestného činu je konanie, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu, ktorého sa
páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak k dokonaniu trestného činu nedošlo.

Objektívna stránka trestného činu je obligatórnym znakom každej skutkovej podstaty trestného činu,

pričom pozostáva z konania ( protiprávneho konania páchateľa ), následku a príčinného vzťahu medzi
konaním a následkom. Je v podstate definíciou toho - ktorého trestného činu, popisuje trestný čin a tým
ho zároveň aj odlišuje od ostatných trestných činov. Od subjektívnej stránky sa odlišuje tým, že popisuje
znaky, ktoré existujú v objektívnej realite, ktoré sú postrehnuteľné aj iným osobám ako páchateľovi a
ktoré menia určité vzťahy vo vonkajšom svete; naproti tomu subjektívna stránka popisuje okolnosti,

ktoré sú „vo vnútri“ páchateľa a nie sú postrehnuteľné inými osobami, avšak ktoré je možné zistiť
práve zo spôsobu spáchania trestného činu, t.j. najmä z konania páchateľa vo vonkajšom svete a ním
spôsobeného následku.

Konaním je vo všeobecnosti prejav vôle človeka vo vonkajšom svete. Na trestnoprávne relevantné

konanie sa vyžaduje, aby konanie vôľovo „patrilo“ subjektu a aby ho tento subjekt aj prejavil vo
vonkajšom svete. Je nevyhnutné, aby tento prejav vôle napĺňal znaky skutkovej podstaty ( objektívnej
stránky ) konkrétneho trestného činu.

Subjektívna stránka trestného činu podvodu zahŕňa znaky vnútorné, týkajúce sa psychiky páchateľa.

Najvýznamnejším z týchto psychických vzťahov páchateľa je zavinenie, ktoré je podmienkou trestnej
zodpovednosti pri všetkých trestných činoch, je obligatórnym znakom subjektívnej stránky trestného
činu. Zavinenie vyjadruje vnútorný psychický vzťah páchateľa k určitým skutočnostiam, ktoré zakladajú
trestný čin, vyjadruje psychický vzťah páchateľa k zamýšľanému následku, zavinenie je vybudované
na vedomostnej zložke a vôľovej zložke a musí sa vzťahovať na všetky skutočnosti, ktoré sú znakom

skutkovej podstaty trestného činu.

Pokiaľ sa týka trestného činu ublíženia na zdraví, toto ustanovenie chráni ľudské zdravie, teda normálne
funkcie ľudského tela, vrátane riadnej funkcie všetkých orgánov. Objektom tohto trestného činu je ľudské
zdravie a predmetom útoku je živý človek.

Za ublíženia na zdraví sa považuje porucha zdravia poškodeného, ktorá mu sťažuje obvyklý spôsob
života alebo výkon obvyklej činnosti po dobu okolo 7 dní, pričom pri posudzovaní sa vychádza zo
zhodnotenia všetkých okolností, hlavne povahy poruchy, akými príznakmi sa prejavovala, ktorý orgánalebo ktorá funkcia bola narušená, aká bola bolestivosť poranenia a ich intenzita, aké lekárske ošetrenie
si poranenie vyžiadalo a do akej miery porucha zdravia narušila obvyklý spôsob života poškodeného.

Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel smerujúci k spôsobeniu ublíženia na zdraví. Pre
naplnenie znakov subjektívnej stránky nepostačuje len zistenie, že páchateľ konal úmyselne, ale sa
musí preukázať, že jeho úmysle smeroval aj k spôsobenou ublíženia na zdraví tak, ako to vyžaduje ust.
§ 15 písm. a), resp. písm. b) Trestného zákona. V tejto súvislosti treba prihliadať najmä ma okolnosti,
za ktorých k útoku došlo, na jeho intenzitu, na to, či a aký predmet páchateľ k útoku použil a tiež na to,

aké nebezpečenstvo za daných okolností pre zdravie napadnutého hrozilo z útoku.

Ťažkou ujmou na zdraví sa rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je v
zmysle ods. 3 písm. i) § 155 Trestného zákona porucha zdravia trvajúca dlhší čas, pričom takouto
poruchou sa na účely tohto zákona rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne
aj pracovnú neschopnosť v trvaní najmenej 42 kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala

obvyklý spôsob života poškodeného.

Pokiaľ sa týka skutku v bode 1. súd na základe výsledkov dokazovania upravil skutkovú vetu pri
zachovaní totožnosti skutku, pre ktorý bola podaná obžaloba, keď do popisu skutku, resp. skutkovej vety
doplnil údaje o tom, akým kolíkom napadol obžalovaný svoju matku, poškodenú X. s tým, že taktiež

mal súd z vykonaného dokazovania za to, že nebolo preukázané, žeby ku skutku došlo tak, ako bolo
pôvodne uvedené v obžalobe a teda, že obžalovaný chcel udrieť poškodeného J. X. a v tom mu zabránila
poškodená G. X., ktorá mala skočiť medzi nich a úder mal zasiahnuť ju. Avšak z výpovedi na hlavnom
pojednávaní, kedy sa touto skutočnosťou v rámci výsluchov najmä R. G. X. a J. X., keďže obžalovaný
vypovedal, že si na tento skutok nepamätá, strany v konaní ale aj súd podrobne zaoberali a teda ako

k tomuto skutku došlo, kedy súd zistil, že samotná poškodená G. X. vypovedala, že v inkriminovanom
okamihu, keď obžalovaný išiel s palicou, syn H. stál za ňou a poškodený J. X. ležal na zemi, ona chránila
synov a vtedy ju obžalovaný udrel palicou, teda ak poškodený J. X. ležal na zemi, súd to vyhodnotil
tak, že nemohol na neho smerovať útok obžalovaného, ktorý po príchode na miesto sa zaháňal palicou,
aj samotný poškodený J. X. vypovedal, že mama, poškodená G. X., vykročila k obžalovanému, ktorý

začal búšiť palicou na matku, ktorá sa bránila a dala si ruky pred tvár, kedy ju obžalovaný zasiahol.
Vzhľadom na tieto skutkové závery súd upravil skutkovú vetu tak ako bol vyhlásený rozsudok s tým, že
tátoúpravanemeníničnaprávnejkvalifikáciiskutkukonania,ktoréhosadopustilvovzťahukpoškodenej
G. X.. Čo sa týka konania, ktorého sa obžalovaný v bode 1. dopustil vo vzťahu k poškodenému J. X., v
dôsledku výhrad zo strany obžalovaného, bolo už v konaní pred súdom nariadené doplnenie znaleckého

posudku týkajúce sa zranení spôsobených mu obžalovaným a to najmä vo vzťahu k podhlavičkovej
zlomenine základného článku II. prsta pravého chodidla. Ako je zrejmé z vyššie uvedeného, v obžalobe
bolo konanie obžalovaného pod bodom 1. kvalifikované len ako zločin ublíženia na zdraví v štádiu
pokusu, no súd obžalovaného upozornil, že toto konanie môže byť posudzované aj ako prečin ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Práve predmetné zranenie pokrývalo v

rámcizraneníspôsobenýchpoškodenémuJ.X.najdlhšiudobuliečenia.Podľapôvodnejlekárskejsprávy
ohľadom zranení poškodeného J. X. zo dňa 2.7.2020 toto zranenie nebolo konštatované, následne ho
znalec J.. R. T. konštatoval vo svojom posudku a v doplnení posudku sa vysporiadal s tým, prečo na
RTG snímku bezprostredne po skutku zlomenina zistená nebola ale až následne pri ďalšom ošetrení
a to dňa 3.8.2020, keď to vysvetlil podrobne ako je to uvedené vyššie, preto súd nemal pochybnosti

o tom, že takého zranenie bolo poškodenému obžalovaným spôsobené a to bez ohľadu na to, či
vyšetrenie vykonané dňa 3.8.2020 bolo kontrolou alebo novým ošetrením, bez pochýb bol zdravotný
stav poškodeného diagnostikovaný a k zraneniu došlo v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného
dňa 1.7.2020. Teda ešte raz súd uvádza, že konanie obžalovaného tak ako ho súd ustáli v bode 1.
rozsudku mal za preukázané najmä z výpovede poškodenej G. X., ktorá uviedla, že v ten deň mali

obaja, teda aj obžalovaný aj poškodený J. X., vypité, že potom čo došlo ku konfliktu na dvore rodinného
domu, tak spoločne so synom H. a poškodeným J. X. odišli do sadu, obžalovaný zostal na dvore sám,
nepredpokladali, že za nimi príde, no stalo sa tak, pričom prišiel aj s policou od paradajok, popísala ako
došlo k jej napadnutiu, keď stála od obžalovaného asi vo vzdialenosti jeden meter a keď si chránila tvár,
tak ju obžalovaný zasiahol palicou do rúk. V zhode s touto výpoveďou vyznieva aj výpoveď poškodeného

J. X., ktorý uviedol, že dňa 1.7.2020 bol už obžalovaný doma, lebo ukončil pracovný pomer, že obaja v
ten deň pili a to pivo ale aj tatranský čaj, pričom v čase okolo 20.30 hod. keď sedeli na dvore spolu s
mamou a bratom Jurajom, tak obžalovaný začal hádzať pníky, ktoré slúžili na sedenie, na čo oni traja
na pokyn matky odišli do sadu, no ešte počuli z dvora krik, búchanie a rinčanie skla. Tieto skutočnosti okonaníobžalovanéhonadvoresúzrejméajzfotodokumentáciepredloženejpoškodenýmJ.X.ateda,že
na dvore boli rozbité a rozhádzané veci, okolnosti o kriku a nadávkach vyplývajú aj z výpovede susedov,
manželov Y., ktorí to však nepovažovali za nič nezvyčajné, V ďalšom popísal správanie obžalovaného

potom, čo prišiel k ním na sad s palicou v ruke, ktorú vytrhol od paradajok, ako ňou švihmi začal búšiť na
matku, pričom uviedol, že mal tam byť ešte jeden úder, kedy mal matke vybiť z úst protézu, no toto sa v
ďalšom nepreukázalo, a ako mu potom palicu z ruky vytrhol, pričom aj on dostal palicou po pravej ruke a
následne po povalení na zem spolu zápasili, že obžalovaný ho chytil pod krk, búšil do neho, pričom on v
sebaobrane obžalovaného uhryzol, na čo tento ušiel a matku zobrali zo sadu susedia Y. a odišiel s nimi

aj brat H.. Aj svedkyňa J. Y.Á. potvrdila zranenia poškodenej G. X., ktorá jej mala povedať, že spadla pri
chlieve, rovnako aj svedok J. Y. potvrdil zranenia poškodenej G. X. a tiež uviedol, že poškodený J. X. aj
obžalovaný sa naťahovali na zemi, podľa jeho vyjadrenia ich mal od seba rozťahovať, aj keď poškodený
J. X. to poprel, no táto jediná okolnosť nemala vplyv na závery súdu. Po vyhodnotení všetkých týchto
dôkazov, najmä výpovedi, ale aj v kontexte ďalších dôkazov, nepochybne vyplýva záver, že obžalovaný
sa konania kladenému mu za vinu v bode 1. dopustil, pričom pokiaľ sa týka samotných zranení, tieto boli

objektivizované aj lekárskymi správami podanými bezprostredne po ich vzniku, bez ohľadu na pôvodne
iný poškodenou G. X. uvedený mechanizmus a teda prevrátenia válova na ruky, keď následne vrátane
výpovede pred súdom potvrdila napadnutie obžalovaným a znaleckými posudkami vrátene doplnenia,
ktoré popísali mechanizmus vzniku jednotlivých zranení tak poškodenej G. X. ako aj poškodeného J.
X.. Aj keď znalec pripustil aj mechanizmus vzniku zranení poškodenej G. X. aj pôvodne ňou udaný pri

lekárskom vyšetrení, tak výpovede svedkov poškodených ale aj obžalovaného nepochybne podľa súdu
preukazujú, že tieto boli spôsobené obžalovaným. Aj keď z výpovede poškodenej G. X. aj zo znaleckého
posudku vyplynulo, že bola obmedzená v obvyklom spôsobe života len po dobu 5-6 týždňov, poškodená
dokonca uviedla, že mohla aj pracovať
( okopávať druhou rukou ) a že ukončila práceneschopnosť, mal súd za to, že samotné posúdenie

konania obžalovaného z právneho hľadiska je výlučne v kompetencii súdu a súd mal za preukázané,
že konanie obžalovaného, keď drevenou kolíkom, palicou útočil na orgán životne dôležitý - hlavu, keď
sama poškodená uviedla, že si chránila hlavu, naplnilo v štádiu pokusu zákonné znaky zločinu ublíženia
na zdraví, s tým, že toto smerovalo zo strany obžalovaného voči chránenej osobe a to blízkej osobe
( príbuzný v priamom rade ), matke, preto obžalovaného uznal za vinného zo zločinu ublíženia na zdraví

v štádiu pokusu a berúc do úvahy aj zranenia spôsobené poškodenému J. X. aj z prečinu ublíženia na
zdraví, ktorého sa taktiež dopustil voči chránenej osobe- blízkej osobe ( súrodenec ), brat.

Obžalovaný namietal, že sa nejednalo vo vzťahu k matke o úmyselné konanie. Súd však má za to, že
obžalovaný konal vo vzťahu k pokusu ťažkej ujmy v nepriamom úmysle podľa § 15 písm. b) Trestného

zákona ( vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že
ho spôsobí, bol s tým uzrozumený ), keď na také uzrozumenie možno podľa súdu usudzovať najmä z
povahy použitej zbrane - palica a zo spôsobu vykonania útoku ako aj z toho, proti ktorej časti tela útok
smeroval.

Pokiaľ sa týka obžalovaným udávanej amnézie ( strata pamäti, neschopnosť rozpamätať sa ) na skutok -
pokus ťažkej ujmy súd poukazuje v tejto súvislosti na posudok J.. G. R., psychiatra, ktorý konštatoval, že
udávaná amnézia by mohla byť bežným palimpsestom ( zlyhanie pamäte ) po požití väčšieho množstva
alkoholu, pričom súčasne znalec uviedol, že nemôže vylúčiť ani účelovosť tvrdení obžalovaného o
amnézii. Podľa názoru súdu vplyv na toto tvrdenie obžalovaného môže mať najmä skutočnosť, že

obžalovaný sa mal dopustiť konania vo vzťahu ku svojej matke, keď práve osoba matky je asi každému
človeku jedným z najbližších osôb v jeho živote, ako osoba ktorá vychováva, pomáha, je často ústrednou
osobou rodinného života, v tomto prípade aj osobou, ktorá obžalovanému po rozvode manželstva
poskytla bývanie, keďže pravdepodobne si ho iným spôsobom zabezpečiť nevedel, pričom z prejavu
obžalovaného na pojednávaniach možno dôvodiť, že konanie, ktorého sa práve voči takejto osobe

dopustil, skutočne ľutuje, opakovane žiadal matku o odpustenie aj so slzami v očiach.

Pri prečine nebezpečného vyhrážania je nevyhnutné posudzovať všetky okolnosti konkrétneho prípadu,
správanie páchateľa a obete pred spáchaním a po spáchaní činu nevynímajúc. Na vyvodenie trestnej
zodpovednosti za predmetný prečin sa obligatórne nevyžaduje reálne fyzické spôsobenie ujmy tam

predpokladanej, avšak musí ísť o vyhrážky alebo iné konanie takej intenzity a „kvality“, že dôvodne
vzbudzujú obavu o život ( zdravie ) iného, pretože reálne hrozí, že dôjde bezprostredne k ich
uskutočneniu. Či je vyhrážanie spôsobilé vzbudiť v inom vzbudiť dôvodnú obavu, je nutné posúdiť
do zreteľom ku všetkým konkrétnym okolnostiam prípadu, najmä k povahe vyhrážky, k fyzickým acharakterovým vlastnostiam páchateľa v porovnaní s povahovými vlastnosťami poškdoeného, k ich
vzájomnému vzťahu a podobne.

K bodu 2. a teda ku skutku zo dňa 18.10.2020 súd poukazuje na výpoveď poškodených J. a Ľ. X.,
ktorí zhodne vo svojich výpovediach popísali ako ku skutku došlo s tým, že tomuto predchádzalo
správanie obžalovaného v deň predtým, keď poškodený Ľ. X. sa na základe výzvy brata J. dostavil v
inkriminovaný deň v popoludňajších hodinách do D., k svojej matke a bratom. Podľa jeho výpovede chcel
obžalovanému dohovoriť, nakoľko sa nejednalo ( v deň predtým ) o prvé jeho takéto správanie, chcel

mu dohovoriť a aj mu dohováral, že toto jeho správanie musí skončiť. Počas toho ako sa premiestnili
na dvor, pričom matka aj s bratom H. odišli na družstvo, obžalovaný napadol poškodeného J.Q. X.,
zaútočil na neho, udrel ho do ľavého ucha, na čo sa pochytili, obžalovaný chcel volať políciu a vtedy
mu hovoril o čiernej mágii ako aj poškodenému J. X. a tiež povedal, že všetkým porozbíja hlavy o gril,
že im rozbije ruky, nohy, hlavu. Obžalovaný mal vypité, pričom predtým sa mu nevyhrážal, boli tam
len vulgárne nadávky. Tieto skutočnosti potvrdil vo svojej výpovedi aj poškodený J. X., uviedol tiež, že

obžalovaný vykrikoval zabije vás, pričo on mal z toho strach, lebo vyhrážky o zabití boli už v lete, preto to
vnímal ako stupňujúcu agresivitu zo strany obžalovaného. Obžalovaný spáchanie tohto skutku poprel,
uviedol, že práve brat Ľ. bol na neho agresívny, začal sa vyhrážať, že čo si dovoľuje k mame, že sa neho
brat rozmachoval, ale nebuchol ho. Potom, keď prišli na dvor na neho slovne útočil aj brat J., obaja na
neho vulgárne nadávali a preto aj on im vulgárne nadával, ale slová o zabití, rozbíjaní o železný gril či

vilách nepovedal, iba sa hádali a vulgárne si nadávali. Hádali sa často aj predtým kvôli majetkom. Súd
však obžalovanému neveril. Ku skutku došlo po prvom skutku zo dňa 1.7.2020, podľa výpovedi svedkov,
najmä poškodeného J. X., malo dôjsť aj k ďalším atakom zo strany obžalovaného voči nemu ale aj ich
matke, pričom aj podľa záverov znalca v konfliktných či pre obžalovaného frustrujúcich situáciách u neho
zistil sklony k reaktívnej agresivite potencovanej požitím alkoholu. K obave poškodených súd poukazuje

na už uvedené, že sa nejednalo zo strany obžalovaného o ojedinelé konanie, poškodený J. X. ale aj
poškodená G. X. uviedli, že obžalovaný sa dopúšťal minimálnej obdobného konania, keď pod vplyvom
alkoholukričal,vulgárnenadával,rozbíjalveci,čoriešilinajmäodchodomčiuždoinýchčastídomualebo
záhrady a akýmsi vyčkaním na ukľudnenie obžalovaného, resp. na to, aby išiel spať. Konflikty v rodine
potvrdil aj svedok J. Y., ktorý uviedol, že v prípade popísaného správania obžalovaného tomuto viackrát

dohováral, že obžalovaný si dal od neho povedať a potom bol pokoj. Preto mal súd za preukázané, že
obžalovaný sa prečinu dopustil.

Súd odmietol vykonať dokazovanie navrhované poškodenými a to výsluchom A. N. a X. Š.X., ktoré
navrhovali vypočuť k osobe obžalovaného a spolužitiu v dome X., nakoľko mal za to, že dostatočne pre

rozhodnutie súdu sa k tejto veci vyjadrili obžalovaný a poškodená G. X. a poškodení Z.. J. X. a Z.. Ľ. X.,
ale aj svedkyňa D. X. a susedia Y., taktiež boli tieto skutočnosti predmetom znaleckého dokazovania či
znalca z odboru psychológia ale aj z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria. Taktiež súd
nepovažoval za potrebné vypočuť príslušníkov PZ z Pohotovostnej motorovej jednotky, nakoľko títo sa
na miesto činu dostavili až po skutku a J.. Y., ktorá je ošetrujúcou lekárkou H. X..

K zásadám ukladania trestu súd uvádza.

Trestnoprávna náuka popisuje a rozoznáva viacero účelov trestných sankcií, najmä účel smerujúci k
uloženiu zaslúženého trestu ale aj účel zameriavajúci sa na dôsledky trestu. Medzi takéto patrí napríklad

odstrašenie ( teda individuálna a generálna prevencia ), rehabilitácia páchateľa v zmysle jeho výchovy,
nápravy, jeho spoločenská izolácia ( teda znemožnenie, zabránenie mu páchať ďalšiu trestnú činnosť,
reštitúcia ( teda obnova , náprava narušených, poškodených vzťahov medzi páchateľom a obeťou a
celou spoločnosťou). V moderných systémoch justície sa tieto účely obvykle vzájomne kombinujú. Pri
ukladaní trestu je potrebné zohľadniť jednak potrebu spravodlivého postihu v reakcii na protispoločenské

konanie páchateľa, ako aj potrebu zabezpečenia bezpečnosti občanov a majetku pred nebezpečnými
páchateľmi, dosiahnutie prevýchovy páchateľa ( pokiaľ je možná ) ako aj zjednať nápravu po spáchanom
čine. No pri ukladaní trestu v konkrétnom prípade však rozličné účely môže byť vo vzájomnom konflikte.
Trestný zákon v ust. § 34 neurčuje hierarchiu tam uvedených účelov trestu a ani z ďalších ustanovení
Trestného zákona nevyplýva, žeby u určitých skupín trestu bolo potrebné primárne sledovať alebo

zohľadňovať konkrétny účel trestu a preto za takejto situácie je potrebné nájsť ospravedlnenie pre
zásah do základných práv a slobôd jednotlivcov pri výkone trestnej justície interpretáciou princípov a
základných zásad pre ukladanie trestov.V súvislosti s otázkami a skutočnosťami týkajúcimi sa ukladania trestu súd dáva do pozornosti nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky P. ÚS 106/2011, v ktorom Ústavný súd vyjadril svoje stanoviská a
názory k právnej problematike trestania, charakterizujúc pojem trestu a význam trestných sadzieb, účel

trestu v teórii trestného práva hmotného, zásadu primeranosti trestu k trestnému činu, za ktorý je trest
ukladaný, individualizáciu trestu ako prostriedok dosiahnutia primeranosti trestu.

Pokiaľ sa týka požiadavky primeranosti trestu, túto požiadavku dohovor priamo nezakotvuje, judikatúra
ESĽP však uplatňuje princíp proporcionality vyžadujúci požiadavku zachovania spravodlivej rovnováhy

medzi všeobecnými záujmami spoločnosti a garanciami základných práv jednotlivcov, resp. požiadavku
proporcionálnosti medzi zásahom do práva a sledovaným cieľom, pričom nevyhnutnosť rešpektovania
tohto princípu zdôrazňuje aj pri zásahoch do práv chránených dohovorom majúcich podobu trestných
sankcií.

Vychádzajúc z trestnoprávnej úpravy trest je najostrejším z prostriedkov štátneho donútenia, ktoré

používa štát pri plnení svojich funkcií. Z ustanovenia § 31 Trestného zákona jednoznačne vyplýva,
že trest je následkom trestného činu. Ukladanie konkrétneho trestu páchateľovi teda musí byť v
príčinnej súvislosti so spáchaním konkrétneho trestného činu páchateľom. Inak povedané, nevyhnutnou
podmienkou a predpokladom uloženia konkrétneho trestu páchateľovi je spáchanie konkrétneho
trestného činu páchateľom. Charakteristickým znakom trestu je, že sa ním spôsobuje ujma, ktorá

spočíva vo výraznom zásahu do práv páchateľa, pričom jednoznačne najciteľnejší zásah predstavuje
zásah do jeho osobnej slobody.

Podľa ust. § 34 Trestného zákona je účelom trestu ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestnej činnosti,
pričomtátoochranasarealizujeformoutrestnejrepresie,individuálnejprevencieagenerálnejprevencie.

Úlohou trestu v boji proti kriminalite je prispieť k udržaniu kriminality v určitých hraniciach a podľa
možnosti i k jej postupnému obmedzovaniu.

Orientácia trestnoprávnej ochrany na ochranu osobnosti človeka, jeho dôstojnosti a jeho práv a slobôd
vytvára dostatočný priestor na rozvoj ľudskej osobnosti a na fungovanie jedinca v spoločnosti. V tomto

smere je potrebné vychádzať zo zásady, že „bez slobody jednotlivca neexistuje sloboda spoločnosti“.
S tým súvisí aj zásada uplatňovaná v trestnom práve a to zásada humanizmu, ktorá zahrňuje nielen
ochranu páchateľa, jeho resocializácie, či sociálnej integrácie, výkon trestu a ochranných opatrení, ale
aj ochranu spoločnosti vrátane humanitných ideálov a hodnôt, ako aj ochranu potencionálnych obetí
pred trestnými činmi. Trest realizuje svoje poslanie - ochrana spoločnosti niekoľkými funkciami, ako sú

represia
( zabránenie páchateľovi páchať ďalej trestnú činnosť ), resocializácia páchateľov trestných činov a
výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Aj keď represia a výchova sú z hľadiska účelu
trestu veľmi dôležité, nie sú cieľom samy osebe, ale sú to prostriedky na dosiahnutie cieľa konečného,
ktorým je ochrana spoločnosti pred kriminalitou.

Pre trest je charakteristické, že je s ním spojené negatívne hodnotenie činu a osoby páchateľa a že
sa ukladá v závislosti od závažnosti činu vyjadrenej stupňom jeho spoločenskej nebezpečnosti, ktorá
je rozhodujúca pre stanovenie druhu trestu a jeho výmery, pričom jeho prioritný účel sa dosahuje
predovšetkým ukladaním trestov a ich výkonom.

Vychádzajúc zo zásady humanity treba dodržať princíp úmernosti represie, aby táto neprekročila mieru
nevyhnutnú pre splnenie účelu trestu. K naplneniu účelu trestu prispieva aj jeho preventívne pôsobenie,
keď hrozba trestu formulovaného v trestnom kódexe odrádza verejnosť od páchania trestnej činnosti,
pričom intenzita tejto prevencie rastie so zvyšovaním vedomia verejnosti o neodvratnosti a spravodlivosti

trestov.

Predpokladom účinnej ochrany spoločnosti, teda účinnosti generálnej a individuálnej prevencie, je
adekvátnosť trestov za spáchaný trestný čin. Teoretické východiská penológie
( náuka o treste ) poukazujú na potrebu zvoliť optimálnu mieru represie, keďže ani príliš mierny,

ani príliš prísny trest podľa nej nepôsobia výchovne, ale demoralizujúco, zároveň varujú pred tzv.
exemplárnym trestaním spočívajúcom v tom, že sa konkrétna prísnosť trestu neodôvodňuje hľadiskom
individuálnej prevencie, ale potrebou odstrašiť verejnosť ustanovením prehnane prísnych trestov, kde
je zintenzívnením represie potlačený moment prevencie.Funkciu ochrany plní trest jednak voči páchateľovi trestného činu, voči ktorému sa prejavuje moment
represie ( zabránenie páchaniu trestnej činnosti ) a individuálnej prevencie ( výchova k riadnemu

životu ), jednak voči ďalším jednotlivcom, potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje moment
generálnej prevencie ( výchovné pôsobenie trestov na ostatných členov spoločnosti ).

Moderné humanistické teórie zaoberajúce sa účelom trestu a trestného práva vôbec, sú založené na
myšlienke, že trestné konanie má sledovať rovnako preventívny a resocializačný cieľ, má totiž prispieť

k polepšeniu a náprave páchateľa. Cieľom trestného konania má byť dosiahnutie toho, aby obvinený
páchateľ zaujal ku spáchaniu trestného činu sebakritický a kajúcny postoj, ktorý sľubuje možnosť
nápravy. Považuje sa za spravodlivé, aby bol vážne mienený sebakritický a kajúcny postoj „odmenený“
miernejší trestom.

Obsahom vykonávaného trestu je určitá ujma na inak chránených základných právach a slobodách

páchateľa ( napr. na osobnej slobode, na majetku, na cti a pod. ). Ujma nie je cieľom trestu, je iba
nevyhnutným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu. V trestnom zákonodarstve právneho štátu nie
je trest sám osobe účelom, nepredstavuje odplatu za spáchaný trestný čin.

V prípade, ak bude trest, resp. odplata obsiahnutá v treste, prísnejšia ako bezprávie spôsobené trestným

činom, nedôjde len k negácii tohto bezprávia, ale zároveň uloženým trestom vznikne nové bezprávie -
bezprávie voči neprimerane potrestanému páchateľovi trestného činu. Trest ako najzávažnejší zásah
štátu do základných ľudských práv páchateľa nesmie byť ukladaný mechanicky, bez zváženia všetkých
okolností konkrétneho prípadu a pomerov páchateľa. Z požiadavky primeranosti trestu jednoznačne
vyplýva zákaz akéhokoľvek exemplárneho trestania. Trestnú represiu je preto nutné uplatňovať len v

nevyhnutnej miere. Trest nesmie byť prejavom neprimeraného inštitucionalizovaného násilia spoločnosti
voči jednotlivcovi.

Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konanie, by
mal nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť a nie ešte viac rozmnožiť. Neprimeraný trest

nemožno považovať za spravodlivý, spravodlivým je vždy len primeraný trest. Neprimerane prísne ( ale
samozrejmeineprimeranemierne)trestypôsobiaškodlivonapáchateľaispoločnosť.Uverejnostimôžu
neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom či ohroziť jej dôveru v spravodlivé rozhodovanie súdu či
jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísny tresty vedú k zatrpknutosti, pretože
takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé. Páchateľ je súdom odsudzovaný

za nespravodlivosť ( bezprávie ), ktoré trestným činom spáchal a preto má právo očakávať spravodlivosť
zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutným predpokladom dosiahnutia výchovných
účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu
ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k
takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Odstrašujúco má pôsobiť

neodvrátiteľnosť trestu, nie jeho prísnosť.

V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,
ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je
prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom prípade

stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.

Medzi skutočnosti, na ktoré by v záujme individualizácie trestu mal súd pri určovaní druhu trestu a
jeho výmery prihliadať, patria napr. spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, miera zavinenia,
pohnútka,priťažujúceokolnosti,poľahčujúceokolnosti,osobapáchateľa,pomerypáchateľa(majetkové,

osobné, rodinné pomery, zdravotný stav páchateľa a jeho rodiny ) či možnosť jeho nápravy.

Tak ako pri rozhodovaní o vine i pri rozhodovaní o treste sa vnútorné presvedčenie súdu vytvára na
základe logického úsudku, na zodpovednom a starostlivom zhodnotení každej z jednotlivých okolností
prípadu individuálne i v ich vzájomných súvislostiach a v súhrne. Len dôsledné a dôkladné poznanie

veci a všetkých okolností prípadu umožňuje, aby súd v zmysle zásad voľného uváženia, objektívnosti a
diferencovanosti rozhodol o spravodlivej výmere konkrétneho trestu.Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácie tak núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho
prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupu súdu pri rozhodovaní o treste.

Je totiž neospravedlniteľné, aby právo páchateľa na primeraný trest zodpovedajúci jeho trestnému činu
bolo obetované kolektívnemu spoločenskému záujmu bezpečnosti, pričom zahraničné kriminologické
a penologické výskumy navyše celkom presvedčivo preukazujú, že neprimerané sprísňovanie trestnej
represie, ktoré obvykle predstavuje produkt emocionálnej a populistickej trestnej politiky, neprispieva
k dosiahnutiu žiadneho pozitívneho výsledku v podobe zníženej kriminality, ale jeho jediným

preukázateľným efektom sú chronicky preplnené väznice a rastúci index väzenskej populácie.

Týmito vyššie uvedenými zásadami, závermi, stanoviskami za súčasného uplatnenia sudcovskej
individualizácie trestu, primeranosti, adekvátnosti trestu za spáchaný trestný čin, ale aj požiadavky, že
neprimeraný trest pôsobí škodlivo nielen na páchateľa ale aj na spoločnosť sa súd riadil. Súdu zostáva
veriť, že aj ohľadom osoby obžalovaného sa možno stotožniť s myšlienkou, že každý z nás je viac, než

najhoršia vec, ktorú sme kedy urobili a že keď niekto zoberie niečo, čo mu nepatrí, nie je len zlodej, že
keď niekto klame, nie je len klamár a teda, že aj pri ukladaní trestu a dosiahnutia jeho účelu je potrebné
chrániť aj túto druhú časť v každom z nás ako súčasť ľudskej dôstojnosti a preto pri rozhodovaní o treste
obžalovanému vzhliadol súd aj túto druhú časť a náležite zohľadnil všetky relevantné okolnosti.

Obžalovaný J. X. nebol doposiaľ súdne trestaný. Priestupkovo bol postihnutý dvakrát, pričom vzhľadom
na charakter trestnej činnosti, preto ktoré ho uznal vinným, na tieto postihnutia súd neprihliadal a priznal
mu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona a teda, že viedol pred spáchaním
trestného činu riadny život. Pokiaľ sa týka poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona,
súd ju obžalovanému nepriznal, nakoľko ku skutku pod bodom 2. sa obžalovaný nepriznal a jeho

spáchanie poprel, no skutočnosť o tom, že spáchal skutok pod bodom 1. a tento oľutoval, súd zohľadnil
pri ukladaní trestu, jeho výmery.

Pokiaľ sa týka priťažujúcich okolností, súd ukladal úhrnný trest, nakoľko odsudzoval obžalovaného za
viac trestných činov a teda aj postupom podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona, preto priznal priťažujúcu

okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona.

Teda súd ukladal trest pri rovnováhe poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa
§ 38 ods. 2 Trestného zákona.

V zmysle zásad pre ukladanie trestov podľa ods. 5 písm. c) § 34 Trestného zákona pri určovaní druhu
trestuajehovýmerysúdprihliadnepripokusetrestnéhočinuajnato,doakejmierysakonaniepáchateľa
priblížilo k dokonaniu trestného činu, ako aj na okolnosti a na dôvody, pre ktoré k dokonaniu trestného
činu nedošlo.

Podľa § 14 ods. 2 Trestného zákona pokus trestného činu je trestný podľa trestnej sadzby ustanovenej
na dokonaný trestný čin.

Tak ako to vyplýva z výroku o treste, súd postupoval aj podľa § 39 Trestného zákona, ktorý pojednáva o
mimoriadnom znížení trestu a tak v zmysle ust. ods. 2 písm. a) súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu

trestnej sadzby ustanovenej zákonom aj vtedy, ako odsudzuje páchateľa za prípravu alebo za pokus
trestného činu a ak vzhľadom na povahu a závažnosť prípravy alebo pokusu má súd za to, že použitie
trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na ochranu
spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.

V zmysle § 39 ods. 3 písm. d) Trestného zákona pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú
sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto
zákona dolná hranica trestnej sadzby odňatia slobody aspoň päť rokov.

Za zločin ublíženia na zdraví, z ktorého bol obžalovaný uznaný vinným, možno uložiť trest odňatia

slobody vo výmere päť až dvanásť rokov. Za prečin ublíženia na zdraví, z ktorého bol taktiež uznaný
vinným na ods. 2 je trestná sadzba trestu odňatia slobody jeden až tri roky a za prečin nebezpečného
vyhrážania na ods. 2 je trestná sadzba šesť mesiacov až tri roky. Úhrnný trest súd ukladal za tri trestné
činy a to podľa tohto ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný a tedaza zločin v štádiu pokusu, keď pokus je trestný podľa trestnej sadzby ustanovenej na dokonaný trestný
čin, teda pri trestnej sadzbe päť až dvanásť rokov.

Súd musel pristúpiť aj k úprave hornej hranice trestnej sadzby to postupom podľa § 41 ods. 2 Trestného
zákona, po úprava hornej hranice trestnej sadzby, teda zvýšenie hornej hranice o jednu tretinu, teda o
1/3 z výmery 144 mesiacov, čo predstavuje 48 mesiacov a potom zvýšená horná hranica predstavuje
192 mesiacov, t. j. 16 rokov.

Takto súd mal ukladať trest v rámci trestnej sadzby 5 až 16 rokov.

Ako už bolo uvedené vyššie, súd mal zato, že sú splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu
a berúc do úvahy uvedené o výmerách trestov a možnosti znížiť trest uložil trest vo výmere 4 roky
nepodmienečne, keď prihliadol na v ďalšom uvedené skutočnosti, nakoľko ukladanie trestu aj na samej
dolnej hranici vo výmere 5 rokov by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a súd má za to, že na

ochranu spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.

Neprehliadnuteľným aj pre súd v tomto konaní boli rodinné a súrodenecké vzťahy v rodine obžalovaného
a poškodených vrátane ďalších súrodencov. Obžalovaný pochádza zo šiestich detí. K matke sa
nasťahoval po rozvode, pričom pôvodne žili v Davidove len traja, on, brat Juraj, zdravotne postihnutý a

matka. Od februára 2020 žil už v spoločnej domácnosti aj brat Marián.

Matka obžalovaného aj pri svojich výpovediach aj tak ako vyplynulo zo znaleckého posudku považovala
konanie, ktoré je obžalovanému kladené za vinu vo vzťahu k nej za nešťastnú náhodu, akoby hľadala
ospravedlnenie tohto jeho konania, znalec konštatoval jej pozitívny vzťah k synovi, obžalovanému,

aj keď si uvedomuje jeho zvýšenú mieru impulzivity, no vnímala ho práve ako syna, ktorý ju chránil
pred agresívnymi atakmi už jej nebohého manžela. Aj na hlavných pojednávaniach nielen verbálne
deklarovala, že ju celú situácia mrzí, že veľmi ťažko znáša to, že je obžalovaný trestne stíhaný a že je
vo väzbe, udržiavala s ním počas väzby aj kontakt, najmä telefonicky. Opakovane zdôrazňovala, že
aj keď mal obžalovaný nejaké chyby, či si vypil, že vždy jej pomáhal, porobil čo bolo treba a že mal aj

dobrý vzťah s bratom Jurajom.

Nie všetko však zrejme v realite zodpovedalo tvrdenému poškodenou, prípadne obžalovaným. Na tomto
vnímaní sa však môže podpisovať tá skutočnosť, že obžalovaný je stíhaný a vo väzbe, preto niektoré
skutočnosti, či konanie obžalovaného, môže poškodená s odstupom času bagatelizovať, zľahčovať, či

pripisovať im menej závažný priebeh či dosah, aký mali v tom konkrétnom čase, berúc do úvahy, že
u poškodenej G. X. sa jedná podľa znalca psychológa o osobu, u ktorej v obranných mechanizmoch
prevláda racionalita, že sa dokáže prispôsobiť situáciám, ktoré prežíva ako ohrozujúce.

Pokiaľ sa týka súrodencov obžalovaného, tento im mal často vyčítať, že matku len využívajú, no nie

sú ochotní jej pomáhať. Konkrétne čo sa týka poškodeného J. X., ich súrodenecký vzťah v ostatnom
období bol zrejme poznačený tým, že potom čo sa do D. nasťahoval obžalovaný, od februára 2020
sa tam dlhodobo zdržiaval aj poškodený a teda boli v každodennom kontakte, pričom ich predstavy
spolužitia v rodinnom dome ich matky boli zjavne diametrálne odlišné. Ako uviedol poškodený J. X., bolo
to zaužívané zo strany matky a brata H. a určitý čas aj jeho, že v záujme predchádzania konfliktom radšej

matka so synom H. odišla na nejaké miesto, kde prečkali „ vyčíňanie“ obžalovaného, čo bolo asi v súlade
aj s jej povahou ( znalec uviedol, že sa dokázala prispôsobiť situácii ), no syn J. to od určitého času
nebol ochotný akceptovať a vnímal toto správanie obžalovaného tak, že matke ubližuje. O tomto potom
informoval aj ostatných súrodencov, vrátane poškodeného Ľ. X., ktorý tiež obžalovanému jeho správanie
vyčítal, aj v inkriminovaný deň 18.10.2020 mal prísť do D. so zámerom, dohovoriť obžalovanému. Každý

sa snažil prezentovať ako ten lepší z ich dvojice, syn W. aj J., pričom matka vo svojej podstate neuviedla
na žiadneho z nich nič zlé, no zrejmé to, že obžalovaný je vo väzbe pripisuje za vinu synovi J., sama to
pociťuje ako krivdu. To, že správanie obžalovaného nebolo vždy v súlade so spoločenskými normami
však vyplýva aj z výpovedi susedov Y., najmä z výpovede J. Y., ktorý vypovedal, že mu bol v takýchto
situáciách viackrát dohovoriť. Aj prípadné súrodenecké či rodinné nezhody, problémy, iné predstavy o

tom, kto by sa mal ako správať nie sú ospravedlnením žiadneho protiprávneho konania, no ako už bolo
uvedené vyššie, súd na nich do určitej miery prihliadal pri určovaní výmery trestu.V ďalšom bral súd do úvahy, že obžalovaný žil riadnym spôsobom života, dopustil sa len jedného
priestupku na úseku dopravy a jedného priestupku v súvislosti so skutkom zo dňa 1.7.2020, teda dňa
2.7.2020, kedy neuposlúchol výzvu verejného činiteľa, policajta, pred pohostinstvom v obci D. v čase

o 0.15 hod.

Do úvahy bral súd aj hodnotenie ústavu na výkon väzby, ktorú obžalovaný ku dňu vyhlásenia rozsudku
vykonával takmer 11 mesiacov, je nepochybné, že aj táto doba strávená vo výkone väzby mala na neho
výchovný účel, vedel sa prispôsobiť a dodržiavať pravidlá, normy, rešpektovať podmienky väzby.

Pokiaľ sa týka zaradenia do ústavu na výkon trestu odňatia slobody, keďže obžalovaný doposiaľ nebol
súdne trestaný a teda v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone
trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, súd ho zaradil do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

K uloženému ochrannému opatreniu súd uvádza.

Ochranné liečenie je jedno z najvýznamnejších a najdôležitejších druhov ochranných opatrení. Osoby,
ktorým sa takéto ochranné liečenie ukladá, sú najmä tie, ktoré spáchali protiprávny čin, ale pre
nepríčetnosť ich nemožno trestne stíhať, páchatelia, ktorí v čase spáchania trestného činu boli v

stave zmenšenej príčetnosti a páchatelia, ktorí sa oddávajú zneužívaniu návykových látok ako sú
alkohol, drogy, ostatné látky, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú psychiku človeka alebo jeho ovládacie a
rozpoznávacie schopnosti, a trestný čin spáchali pod ich vplyvom alebo v súvislosti s ich užívaním.

Význam ochranného liečenia je v záujme spoločnosti na ochranu pred takýmito osobami a má veľký

význam aj pre samotné osoby z hľadiska kladného dopadu liečenia na ich ďalší život.

Ochranné liečenie je jedným z druhov ochranných opatrení, ktoré patria medzi prostriedky slúžiace na
dosiahnutie účelu Trestného zákona. Jeho účelom je rovnako ako pri treste zaistiť ochranu spoločnosti,
ale špecifickým spôsobom.

Súd postupom podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, keďže obžalovaný sa dopustil skutkov pod
vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním a vzhľadom na závery znaleckého dokazovania
z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, v zmysle záverov ktorého obžalovaný trpí syndrómom
závislosti od alkoholu v 3. vývojovom štádiu a emočne nestabilnou poruchou osobnosti - impulzívny

typ, pričom znalec navrhol nariadenie ochrannej protialkoholickej liečby ambulantnou formou, rozhodol
o uložení ochranného opatrenia - liečenia ako aj berúc vyššie uvedené v posudku o tejto liečbe.

Poškodení G. X., Z.. J. X. G. Z.. Ľ. X. nárok na náhradu škody neuplatnili, preto súd osobitným výrokom
nerozhodoval.

Sociálna poisťovňa uplatnila nárok na náhradu škody za vyplatené nemocenské dávky poškodenej
G. X. z dôvodu práceneschopnosti a Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť poškodenej G. X., keďže poškodený Z.. J. X. bol poistencom českej zdravotnej poisťovne,
preto súd pri súčasnom závere o vine obžalovaného, v dôsledku ktorého konania bola škoda spôsobená,

zaviazal ho náhradu tejto škody.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde

Vranov nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe

poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku ozhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť
aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo
rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení

rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.