Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, September 20, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 30S/116/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5021200326
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Brniaková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5021200326.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny
Brniakovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a Mgr. Silvie Tisovej (sudkyne spravodajkyne) v
právnej veci žalobcu: RNDr. S. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom M. XX. XXXXX D., K. republika
H., adresa na doručovanie: S. 0, XXXXX C., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v
Žiline, so sídlom Kuzmányho 26, 012 23 Žilina, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného KRPZ-

ZA-OKAP-30-005/2021-S zo dňa 10.3.2021, takto

r o z h o d o l :

Žalobu o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 6.4.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 7.4.2021 domáhal

preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného KRPZ-ZA-OKAP-30-005/2021-S
zo dňa 10.3.2021 s tým, aby žalovanému bolo prikázané žiadané informácie poskytnúť. V odôvodnení
žaloby žalobca poukázal na skutočnosť, že uvedeným rozhodnutím žalovaný bez náležitého vysvetlenia
a odôvodnenia odmietol žalobcovi poskytnúť informácie, o ktoré žiadosťou na základe zákona č.
211/2000 Z. z. žiadal. Podľa žalobcu mu bolo odopreté právo na informácie a žalovaný mu odmietol
poskytnúť verejné informácie protiprávne.

2. Vec bola uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/62/2021-41 zo dňa 26.5.2021 postúpená
Krajskému súdu v Žiline ako správnemu súdu miestne príslušnému.

3. Krajský súd v Žiline vyhodnotil žalobu ako správnu žalobu podľa § 177 a nasl. Zákona č. 162/2015 Z.
z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP). Pri určení subjektu žalovaného

správny súd vychádzal zo zásady iura novit curia (súd pozná právo). Za žalovaného ustálil Krajské
riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, ktorý správny orgán vydal napadnuté rozhodnutie, napriek tomu,
že žalobca za žalovaného označil policajného prezidenta - Ing. Petra Kovaříka a PZ MV Pribinova
2, Bratislava. Pri uvedenom postupe správny súd vychádzal z ust. § 180 ods. 1 SSP, podľa ktorého:
Žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom
fyzická alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným

je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

4. Rozhodnutím KRPZ-ZA-OKAP-30-005/2021-S zo dňa 10.3.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)
žalovaný podľa § 17 ods. 1, § 18 ods. 2 podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k
informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o slobodnom prístupe k
informáciám“) a podľa § 32, § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších

predpisov v celom rozsahu nevyhovel žiadosti žalobcu, v ktorej požadoval sprístupnenie nasledovných
informácii - identifikovať mená, vzájomný príbuzenský pomer a zastávanú verejnú funkciu rodinnýchpríslušníkov mjr. Ing. Z., ktorých podľa jej vyjadrenia žalobca opakovane napádal z rasovej diskriminácie
a uplatňovania politiky apartheidu, ďalej udalosti, počas ktorých k údajnému ohováraniu došlo, alebo
listiny, ku ktorým sa údajné ohováranie viaže. Nesprístupnenie požadovanej informácie bolo správnym

orgánom odôvodnené tak, že tieto podliehajú obmedzeniu sprístupnenia podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona
o slobodnom prístupe k informáciám z dôvodu ochrany osobných údajov v súvislosti so zákonom č.
18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
5. Keďže rozhodnutie napadnuté správnou žalobou, ktoré bolo aj prílohou žaloby, je rozhodnutím

správneho orgánu prvého stupňa a žalobca k správnej žalobe nepripojil vyhotovenie rozhodnutia orgánu
verejnej správy vydané po podaní riadneho opravného prostriedku, správny súd požiadal žalovaného
o informáciu, či bolo voči tomuto rozhodnutiu, v súlade s poskytnutým poučením, podané odvolanie.
Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline oznámilo správnemu súdu dňa 26.8.2021, že neeviduje
odvolanie proti napadnutému rozhodnutiu; rozhodnutie je právoplatné.

6. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

7. Podľa § 7 písm. a) SSP správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej
správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal

všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať
všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto
nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená,
8. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné

podmienky").

9. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

10. Správny súdny poriadok v § 7 obsahuje výpočet vecí, ktoré sú vylúčené z prieskumu zákonnosti
správnych súdov. Dôvody pre vyňatie vecí uvedených v § 7 SSP zo súdneho prieskumu zákonnosti sú
predovšetkým procesného charakteru; ide najmä o aplikáciu zásady subsidiarity súdneho prieskumu
a negáciu tých verejnosprávnych vecí, pri ktorých nie je daný priamy dotyk na subjektívnych právach
účastníkov konania alebo sú spojené s inými než právnymi odbornými otázkami.

11. Medzi typické prejavy zásady subsidiarity správneho súdnictva, založenej na preferencii
odstránenia nezákonnosti prostriedkami administratívneho práva pred súdnym prieskumom zákonnosti,
patrí povinnosť vyčerpať riadny opravný prostriedok. Riadnym opravným prostriedkom sa rozumie
opravný prostriedok, ktorý sa podáva proti neprávoplatnému rozhodnutiu. Subjektom, ktorý má

povinnosť vyčerpať riadny opravný prostriedok, je vždy fyzická alebo právnická osoba ako účastník
administratívneho konania alebo zainteresovaná verejnosť, ak má v administratívnom konaní
oprávnenie na podanie riadneho opravného prostriedku. Vyčerpanie riadneho opravného prostriedku
v administratívnom konaní je teda procesnou podmienkou preskúmateľnosti konkrétneho správneho
rozhodnutia v správnom súdnictve, nesplnenie ktorej vedie k odmietnutiu žaloby ako neprípustnej podľa

§ 98 ods. 1 písm. g) SSP.

12. Skúmanie procesných podmienok, za splnenia ktorých správny súd môže konať, sa riadi zásadou
oficiality a správny súd k nemu pristupuje z úradnej povinnosti, a to nielen k momentu začatia konania,
ale počas celého konania.

13. Pri skúmaní podmienky vyčerpania riadneho opravného prostriedku bola pre pomery prejednávanej
veci relevantná úprava týkajúca sa rozhodnutí a opravných prostriedkov v administratívnom konaní
podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám.
14. Podľa § 18 ods. 2 veta prvá Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ak povinná osoba žiadosti

nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie.

15. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, proti rozhodnutiu povinnej osoby
o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutiaalebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej
osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.

16. Podľa § 19 ods. 2 veta prvá Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, o odvolaní proti
rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala
rozhodnúť.

17. Podľa § 19 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, odvolací orgán rozhodne o odvolaní

do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne,
predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za
deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia

18. Z citovaných ustanovení zákona o slobodnom prístupe k informáciám vyplýva, že voči rozhodnutiu,
ktorým sa aspoň sčasti nevyhovelo žiadosti o poskytnutie informácii, je riadny opravný prostriedok

(odvolanie) prípustný. O odvolaní rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo
mala rozhodnúť. Prípadné nevydanie rozhodnutia o odvolaní v zákonom stanovenej lehote má za
následok tzv. fiktívne rozhodnutie, ktorým sa odvolanie zamieta a napadnuté rozhodnutie potvrdzuje.
19. V danej veci sa preto správny súd, pri skúmaní podmienky vyčerpania riadneho opravného
prostriedku zaoberal tým, či došlo k vyčerpaniu riadneho opravného prostriedku a k meritórnemu

prejednaniu odvolania voči napadnutému rozhodnutiu odvolacím orgánom, prípadne, či márne
neuplynula lehota na rozhodnutie o odvolaní.
20. Z vyjadrenia žalovaného mal správny súd preukázané, že žalobca voči napadnutému rozhodnutiu,
ktoré je rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa, napriek riadnemu poučeniu o tejto možnosti,
vôbec nepodal odvolanie a napadnuté rozhodnutie tak nadobudlo právoplatnosť.

21. Žaloba smeruje teda proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom súdneho prieskumu na
základe správnej žaloby, pretože pred jeho právoplatnosťou účastník konania nevyčerpal riadny opravný
prostriedok, ktorého použitie umožňuje osobitný predpis. V nadväznosti na to správny súd podľa § 98
ods. 1 písm. g) SSP v spojení s § 7 písm. a) SSP žalobu ako neprípustnú odmietol.

22. Podľa § 170 písm. a) SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov
konania, ak žaloba bola odmietnutá
23. O náhrade trov konania rozhodol správny súd v súlade s citovaným ustanovením SSP tak, že
žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania nepriznal, pretože žaloba bola odmietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho
doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo
konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným

Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostaljeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému správnemu súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej
len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť

len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.