Decision was made at the court Okresný súd Prievidza
Judgement was issued by JUDr. Marián Dunčko
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Zmeňujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/14/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3620010217
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Dunčko
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3620010217.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a sudcov JUDr.
Beáty Javorkovej a JUDr. Ondreja Samaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 03. marca 2022
prejednal odvolanie obžalovaného
L. Y.,
nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom L. U., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu
odňatia slobody Ilava v inej veci, na verejnom zasadnutí prítomného,
ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1T/81/2020 zo dňa 20.12.2021 a takto
jednomyseľne
r o z h o d o l :
Podľa § 321 ods. 1 písm. b), c), d), ods. 2 Tr. por. zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom výroku o
uloženom súhrnnom treste odňatia slobody a o zrušení skoršieho rozsudku a vo výroku o ochrannom
liečení.
Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. sa vec v časti rozhodnutia o ochrannom liečení vracia súdu prvého stupňa,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol (§ 289 ods. 2 Tr. por. per analogiam).
Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný L. Y. pri nezmenenom výroku o vine v rozsudku súdu prvého
stupňa odsudzuje podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. s použitím §§ 36 písm. l), n), 37 písm. m), 38 ods. 3 a 43
Tr. zák. k ďalšiemu trestu odňatia slobody na 4 (štyri) mesiace nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa obžalovaný zaraďuje na výkon uloženého trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Výrok o náhrade škody v rozsudku súdu prvého stupňa zostáva týmto zrušením nedotknutý.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný L. Y. uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212
ods. 1 písm. g), ods. 2 písm. b) Tr. zák., pretože dňa 05.10.2020 v čase asi o 16:40 hod. v U., na ul. M.
č. XXXX/XX, v priestoroch predajne Lidl, pod vplyvom alkoholu odcudzil 1 kus fľaše 0,71 Castelgy Dry
Gin tým spôsobom, že si uvedený tovar v priestoroch predajne vložil pod bundu a následne prešiel cez
pokladničnú zónu bez zaplatenia odcudzeného tovaru, pričom za pokladničnou zónou bol prichytený
pracovníkom SBS, čím svojim konaním spôsobil spoločnosti LIDL Slovenská republika v.o.s., so sídlom
Bratislava škodu vo výške 5,99 €, a to napriek tomu, že bol dňa 03.03.2020, Obvodným oddelením
PZ Partizánske postihnutý blokovou pokutou v sume 20 €, č. bloku na pokutu nezaplatenú na mieste13031032, za spáchanie drobnej krádeže - priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 Zák. č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, a čin spáchal, hoci bol dňa 12.02.2018 trestným
rozkazom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 3T/176/2017, právoplatným dňa 15.11.2018, odsúdený
za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona v znení účinnom do
31.07.2019.
Bol za to odsúdený podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. s použitím §§ 36 písm. l), n), 37 písm. h), m), 38 ods.
2, 41 ods. 1 a 42 ods. 1 Tr. zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody na 6 mesiacov nepodmienečne,
na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. bol zrušený výrok o treste uložený obžalovanému za skutok v bode 2/ rozsudku
Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1T/15/2020 zo dňa 28.12.2020 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Trenčíne sp. zn. 2To/12/2021 zo dňa 28.10.2021, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. mu bolo uložené aj ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou
formou.
Napokon podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bola poškodená spoločnosť Lidl Slovenská republika, v.o.s., IČO:
35793783, so sídlom Ružinovská 1E, 821 02 Bratislava odkázaná s nárokom na náhradu škody na
civilný proces.
Tento rozsudok ale nenadobudol právoplatnosť, pretože voči nemu podal v zákonnej lehote obžalovaný
odvolanie, ktoré zahlásil do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po jeho vyhlásení. V písomných
dôvodoch odvolania aj prostredníctvom obhajcu konkretizoval, že odvolaním napáda výroky o treste
a o ochrannom liečení. Namietal neprimeranú prísnosť uloženého trestu vzhľadom na príliš nízku
závažnosť jeho konania, pričom by bolo možné uvažovať aj o tom, že by sa mu súhrnný trest nemusel
ani ukladať. Stíhaný skutok by mohol byť aj súčasťou pokračovacieho trestného činu, pre ktorý už
bol odsúdený predchádzajúcim rozsudkom. K uloženému ochrannému liečeniu uviedol, že v ÚVTOS
Leopoldov absolvoval ochranné protitoxikomanické liečenie uložené mu v inej trestnej veci (pripojil aj
uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 10Nt/9/2021 zo dňa 02.11.2021), a preto nevidí dôvod na to,
aby vykonával opätovne to isté ochranné liečenie. Navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 320 ods. 1 písm.
c) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a jeho trestné stíhanie zastavil. Alternatívne navrhol, aby odvolací
súd po zrušení napadnutého rozsudku rozhodol o upustení od uloženia súhrnného trestu a neukladal
mu už ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní:
· prítomný prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné
podľa § 319 Tr. por.,
· obhajca obžalovaného sa pridržiaval písomných dôvodov odvolania a aj konečného návrhu v nich
uvedeného,
· obžalovaný súhlasil s tým, čo uviedol jeho obhajca; dodal, že svoje konanie ľutuje, mrzí ho to a vo
výkone trestu sa správa slušne.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Tr. por. na verejnom zasadnutí preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku (teda o treste a o ochrannom liečení), ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je
čiastočne dôvodné aj z iných ako ním uvádzaných dôvodov.
Podrobným preskúmaním veci odvolací súd konkrétne zistil chybu v napadnutom výroku o uložení
ochranného liečenia, pretože súd prvého stupňa sa dostatočne nevysporiadal so všetkými okolnosťami
významnými pre také rozhodnutie - § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por., pričom vznikli aj pochybnosti o
správnosti skutkových zistení tohto výroku, v dôsledku ktorých treba konanie v tejto časti doplniť o nové
dôkazy, na základe ktorých môže nastať zmena v samom rozhodnutí súdu - § 321 ods. 1 písm. c) Tr.
por. Napokon odvolací súd zistil porušenie ustanovení Trestného zákona v prípade napadnutého výroku
o treste - § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por.*** K procesnému postupu a k výroku o vine ***
Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna
chyba a odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371
ods. 1 Tr. por.
Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr. por. prijal vyhlásenie
obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
*** K napadnutému výroku o treste ***
Podstata odvolania obžalovaného smerujúceho voči výroku o treste spočívala v tom, že súd prvého
stupňa mu uložil neprimerane prísny trest.
Odvolací súd v prvom rade uvádza, že súd prvého stupňa uloženie súhrnného trestu odôvodnil tak,
že obžalovaný spáchal skutok skôr, ako bol pre iný jeho trestný čin vyhlásený odsudzujúci rozsudok
Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1T/15/2020 zo dňa 28.12.2020 (pre skutok v bode 2/ tohto
rozsudku). Takýto záver súdu prvého stupňa odvolací súd nepovažuje za nesprávny. Odvolací súd totiž
zistil, že súd prvého stupňa porušil ustanovenia Trestného zákona o ukladaní súhrnného trestu.
Podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom
prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa
zásad na uloženie úhrnného trestu.
Súhrnný trest sa uloží iba pri viacčinnom súbehu trestných činov, a to len vtedy, ak páchateľ bol za
časť retrospektívne sa zbiehajúcej trestnej činnosti už skôr právoplatne odsúdený a ak možno na takéto
odsúdenie prihliadať. Súd teda páchateľa odsudzuje na súhrnný trest za trestný čin, ktorý spáchal
skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin. Súhrnný
trest nastupuje namiesto úhrnného trestu, ktorý by bol inak páchateľovi uložený, ak by sa o všetkých
zbiehajúcich trestných činoch rozhodovalo v spoločnom konaní.
Pod pojmom „odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin“ sa v zmysle § 42 ods. 1 Tr. zák. rozumie
prvý odsudzujúci rozsudok za iný trestný čin bez ohľadu na to, že v riadnom či mimoriadnom opravnom
konaní bol zrušený, pokiaľ sa toto opravné konanie skončilo právoplatným odsúdením páchateľa.
Rovnakú povahu ako odsudzujúci rozsudok má aj trestný rozkaz. Účinky spojené s vyhlásením rozsudku
nastávajú až doručením trestného rozkazu obvinenému (obžalovanému).
Odvolací súd na verejnom zasadnutí totiž doplnil dokazovanie, keď oboznámil ním vyžiadaný a pripojený
spis Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1T/78/2019. Z jeho obsahu následne zistil, že súbeh trestných
činov (skutkov) spáchaných obžalovaných v prejednávanej veci (dňa 05.10.2020), ako aj v trestnej veci
Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1T/15/2020 (skutok 2/ spáchal od 24.10.2019 do 11.11.2019),
bol prerušený doručením trestného rozkazu Okresného súdu Partizánske vo veci vedenej pod sp. zn.
1T/78/2019 obžalovanému, čo sa udialo dňa 09.01.2020, ktorý síce nenadobudol právoplatnosť, avšak
toto trestné konanie sa skončilo napokon právoplatným odsúdením obžalovaného.
V prejednávanej veci preto neboli splnené podmienky na ukladanie súhrnného trestu podľa § 42 Tr.
zák., pretože skutok (trestný čin) spáchal obžalovaný až po doručení tohto trestného rozkazu. Z tohto
pohľadu odvolací súd musel vyhodnotiť ako nedôvodnú námietku obžalovaného o možnosti rozhodnutia
o upustení od uloženia súhrnného trestu (§ 44 Tr. zák.).
Pokiaľ ide o ďalšiu odvolaciu námietku obžalovaného, že skutok v prejednávanej veci by mohol
byť súčasťou pokračovacieho trestného činu (krádeže), pre ktorý bol odsúdený predchádzajúcim (v
odvolaní ale bližšie nešpecifikovaným) rozsudkom, k tomu odvolací súd uvádza, že z hľadiska „definície“
pokračovacieho trestného činu (§ 122 ods. 10 Tr. zák.) pre takýto záver s poukazom na posledné
odsúdenia obžalovaného Okresným súdom Partizánske pod sp. zn. 1T/78/2019 a 1T/15/2020 nebola
splnená najmä objektívna súvislosť v čase, keď obžalovaný skutky spáchané v týchto veciach spáchalv dňoch 04.06.2019 a 21.07.2019, teda „časový rozdiel“ medzi nimi a skutkom v prejednávanej veci je
viac ako 14 mesiacov.
Odvolací súd napokon dospel k záveru, že vzhľadom k osobe obžalovaného a jeho predchádzajúcej
súdnej trestnosti (v minulosti už bol opakovane súdne trestaný pre trestný čin krádeže, viackrát mu
boli uložené aj nepodmienečné tresty odňatia slobody a posledný takýto trest pred spáchaním skutku
vykonal iba dňa 11.01.2020) a priestupkovej postihnuteľnosti (trikrát aj za drobné krádeže) považoval
uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody u obžalovanému za nevyhnutné na splnenie účelu
trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák.
Keďže obžalovaný aktuálne vykonáva trest odňatia slobody uložený mu v inej trestnej veci, boli splnené
zákonné podmienky na ukladanie nepodmienečného trestu odňatia slobody ako ďalšieho trestu podľa
§ 43 Tr. zák., pretože bol ukladaný za trestný čin, ktorý spáchal predtým, než bol takýto trest rovnakého
druhu uložený skorším rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1T/15/2020 zo dňa 28.12.2020
vykonaný.
Z pohľadu ustanovenia § 322 ods. 3 Tr. por. a výroku o treste napadnutého rozsudku, keďže odvolanie
podal iba obžalovaný, prichádzalo do úvahy ukladanie tohto ďalšieho trestu maximálne vo výmere 4
mesiace(súdprvéhostupňamuuložilsúhrnnýtrestodňatiaslobodyna6mesiacovprisúčasnomzrušení
iného trestu odňatia slobody na 2 mesiace) aj napriek tomu, že dolná hranica upravenej trestnej sadzby
trestu odňatia slobody s prihliadnutím na dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. n), l) Tr. zák. a
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., ako ich správne u obžalovaného „zohľadnil“ aj súd
prvého stupňa, zostala na 6 mesiacoch (§ 38 ods. 3 Tr. zák.). Do úvahy pre nesplnenie zákonných
podmienok na ukladanie súhrnného trestu už ale neprichádzalo priznanie ďalšej priťažujúcej okolnosti
podľa § 37 písm. h) Tr. zák., t.j. že obžalovaný spáchal viac trestných činov.
Odvolací súd preto s prihliadnutím na vyššie uvedené uložil obžalovanému ďalší trest odňatia slobody
na 4 mesiace nepodmienečne, ktorá výmera zohľadňuje napokon aj zásadu ukladania ďalšieho
trestu, podľa ktorej nesmie tento trest spolu s doteraz nevykonanou časťou trestu uloženého skorším
rozsudkom prevyšovať najvyššiu výmeru dovolenú týmto zákonom pre tento druh trestu, t.j. dobu
dvadsiatich piatich rokov.
Takýto trest považoval odvolací súd vzhľadom k zásadám ukladania trestov (§ 34 ods. 1, 3 a 4 Tr. zák.)
a aj vzhľadom na absenciu odvolania prokurátora podaného v neprospech obžalovaného za primeraný,
zákonný, spravodlivý a schopný splniť svoj prevýchovný účel. Tento trest nepochybne zabezpečí
ochranu spoločnosti tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, a vytvorí podmienky na jeho
prevýchovu k tomu, aby viedol riadny život. Zároveň takýto trest vyjadruje napokon aj jeho morálne
odsúdenie spoločnosťou.
Zaradenie obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia, ako tak rozhodol už aj súd prvého stupňa, je dané tým, že pred spáchaním trestného
činu už bol obžalovaný vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin. Iné zaradenie
obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody sa odvolaciemu súdu nejavilo ako dôvodné (§ 48 ods.
4 Tr. zák.).
*** K napadnutému výroku o ochrannom liečení ***
Napokon vo vzťahu k ďalšej odvolacej námietke obžalovaného o nezákonnosti (lepšie povedané
„nadbytočnosti“) výroku o uložení ochranného liečenia odvolací súd na verejnom zasadnutí doplnil
dokazovanie tak, že oboznámil ním vyžiadaný a pripojený spis Okresného súdu Trnava sp. zn.
10Nt/9/2021.
Z obsahu oboznámeného spisu odvolací súd zistil, že po tom, čo bol v prejednávanej veci vypracovaný
znalecký psychiatrický posudok MUDr. F. P. č. 68/2020 (vypracovaný bol k 28.10.2020, pričom od
06.10.2020 sa obžalovaný nepretržite nachádza vo výkone trestu odňatia slobody), ktorý bol na hlavnom
pojednávaní oboznámený prečítaním jeho podstatnej časti, obžalovaný vykonával od 29.06.2021
ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou uložené mu vo veci Okresného súduPartizánske pod sp. zn. 2T/52/2015, z výkonu ktorého bol prepustený uznesením Okresného súdu
Trnava sp. zn. 10Nt/9/2021 zo dňa 02.11.2021, právoplatným dňa 19.11.2021.
Súd prvého stupňa sa napriek vedomosti, že obžalovaný takéto ochranné liečenie už vykonal,
dostatočnenevysporiadalstoutookolnosťouvýznamnouprerozhodnutieouloženíochrannéholiečenia.
Doterajšie skutkové zistenia súdu prvého stupňa považuje odvolací súd za nedostatočné, pričom po
vykonaní ďalších dôkazov by mohlo dôjsť k zmene rozhodnutia o ochrannom liečení.
***
Z takto rozvedených dôvodov odvolací súd čiastočne zrušil napadnutý rozsudok, a to:
· z dôvodu podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. v celom výroku o uloženom súhrnnom treste odňatia
slobody a o zrušení skoršieho rozsudku, a
· z dôvodov podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. aj vo výroku o ochrannom liečení,
pričom výrok o náhrade škody v napadnutom rozsudku zostal týmto zrušením nedotknutý.
Pokiaľ ide o výrok o treste, odvolací súd sám rozhodol podľa § 322 ods. 3 Tr. por. o uložení ďalšieho
trestu obžalovanému a o spôsobe jeho výkonu, pretože nové rozhodnutie o treste bolo možné urobiť na
podklade skutkového stavu, ktorý bol doplnený ešte dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.
Naopak v prípade výroku o ochrannom liečení podľa § 322 ods. 1 Tr. por. odvolací súd vec v tejto časti
vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, pretože doplnenie
konania odvolacím súdom by bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami.
Po vrátení veci v tejto časti bude úlohou súdu prvého stupňa postupovať analogicky v zmysle
ustanovenia § 289 ods. 2 Tr. por. a doplniť dokazovanie opätovným pribratím znalca MUDr. F. P. do
trestného konania na podanie dodatku k jeho znaleckému posudku v tom smere, či tento zotrváva na
svojich záveroch čo do uloženia ochranného liečenia, keď obžalovaný totožné ochranné liečenie (v
ambulantnej forme) po vypracovaní jeho znaleckého posudku už vykonal (na tento účel súd prvého
stupňa poskytne znalcovi aj potrebné údaje a informácie, najmä lekársku správu ÚVTOS Leopoldov z
výkonu ochranného liečenia).
Súd prvého stupňa bude tiež povinný vykonať aj ďalšie dôkazy, ak v konaní vyvstane takáto potreba. Až
následne bude môcť opätovne rozhodnúť o ochrannom liečení v súlade s právnym názorom odvolacieho
súdu (§ 327 ods. 1 Tr. por.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.