Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 21, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/178/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213200480
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1213200480.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek
senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci žalobcu: M. D., H. XX. X.
XXXX, R. S. E. XXXX/X, C. zastúpený Exovan, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom: Longobardská
1301/27, Bratislava, IČO: 43 907 342 (predtým Advokátska kancelária - Andrea DUONGOVÁ &
PARTNERS s.r.o.) proti žalovaným: 1) Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom: Mlynské Nivy 1,

Bratislava, IČO: 31 320 155, 2) Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR, so sídlom: Pribinova 2,
Bratislava, IČO: 00 151 866, o ochranu osobnosti, náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch a náhradu
škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č. k. 16C/10/2013 - 153 zo dňa
1.4.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd späťvzatie žaloby vo výške istiny 120,12 eur vo výroku o náhrade škody p r i p ú
š ť a, rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č. k. 16C/10/2013 - 153 zo dňa 1.4.2016 v tejto časti z
r u š u j e a konanie v tejto časti z a s t a v u j e.

II. V zostávajúcej časti výroku o náhrade škody rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č. k.
16C/10/2013 - 153 zo dňa 1.4.2016 p o t v r d z u j e .

III. V časti určovacieho výroku o ochranu osobnosti a výroku o náhrade nemajetkovej ujmy rozsudok
Okresného súdu Bratislava II, č. k. 16C/10/2013 - 153 zo dňa 1.4.2016 z r u š u j e a vec

v tomto rozsahu v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

IV. Žalovaní 1/ a 2/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo veci náhrady
škody v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava II (ďalej aj súd prvej inštancie) rozsudkom č. k. 16C/10/2013- 153 zo dňa
1.4.2016 zamietol žalobu žalobcu, ktorou žiadal určenie, že žalovaný 1/ je pôvodcom neoprávneného
zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu na základe udalosti zo dňa 13. 6. 2012 tým, že

poskytol obrazové snímky zobrazujúce žalobcu na CD nosiči s dvoma rozdielnymi časovými údajmi,
pričom orgánu policajného zboru neuviedol, ktorý z uvádzaných časov je správny, a že žalovaný 2/ ako
zástupca orgánu policajného zboru je pôvodcom neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti
žalobcu na základe udalosti zo dňa 13.6.2012 tým, že nepožiadal žalovaného 1/ o informáciu, ktorý z
uvádzanýchčasovnaposkytnutomCDnosičijesprávnyanazákladetohonesprávnevyhodnotilžalobcu
ako páchateľa trestnej činnosti. Predmetné obrazové snímky boli následne médiami zverejnené, čím

žalovaní 1/ a 2/ spôsobili závažný zásah do práva na ochranu osobnosti žalobcu. Ďalej od žalovaných 1/
a 2/ žiadal náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 100.000,- eur a náhradu škody 5. 000,-eur, vpomere určenej súdom podľa vyhodnotenej miery zavinenia a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku. Žalovaným 1/ a 2/ súd prvej inštancie nepriznal náhradu trov konania.

2.Žalobca pôvodnesmerovalžalobuzodňa9.1.2013lenvočižalovanému1/.Žalovaný2/sastalstranou
sporu až na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave, č. k. 4Co/221/2015 - 124 zo dňa 28.5.2015,
ktorým zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie č. k. 16C/10/2013 - 117 zo dňa 30.1.2015 a pripustil
vstup žalovaného 2/ do tohto konania a to na základe podania žalobcu zo dňa 26.1.2015.

3. Vykonaným dokazovaním zistený skutkový stav súd prvej inštancie po právnej stránke posúdil podľa
§ 80 písmeno c/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj OSP), článku 19
zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky, § 11, § 12 odsek 1,2,3, § 13 odsek 1,2,3, §
16, § 101, § 106 odsek 1,2, § 420 odsek 1,2, § 442 odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka (ďalej aj OZ) a dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Skutkovo súd prvej inštancie
ustálil, že dňa 7. 4. 2012 začala vyšetrovateľka Okresného riaditeľstva PZ Bratislava I, podľa § 199

ods. l Trestného zákona trestné stíhanie za prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného
prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty v zmysle § 219 ods. l Trestného zákona.
Podľa dovtedy zistených skutočností mal neznámy páchateľ v čase od 10:10 hod. do 18:15 hod.
dňa 7. 4. 2012 v Bratislave na Štedrej ulici odcudziť z motorového vozidla kreditnú úverovú kartu,
vydanú k účtu poškodeného vo Všeobecnej úverovej banke, a.s. (ďalej aj VÚB, a.s.) spolu s kartou

QUATRO, pričom s týmito kartami dňa 7.4.2012 v čase od 12:07 hod. do 16:00 hod. vykonal 9 úspešných
výberov.Nazákladezistenýchskutočnostívyšetrovateľpolicajnéhozboru dňa8.4.2012cestouOkresnej
prokuratúry Bratislava II zaslal do VÚB, a.s. - žalovanému 1/, žiadosť o poskytnutie výpisu z účtu na
preverenie oznámených skutočností. V odpovedi zo dňa 30.5.2012 žalovaný 1/ označil bankomaty, z
ktorých boli vykonané výbery alebo pokusy o výber a oznámil aj to, že v Bratislave na Komárnickej 3 a

na Kazanskej 41 sú kamerové záznamy dokumentujúce inkriminované transakcie. Tieto záznamy zaslal
dňa 31.5.2012 žalovanému 2/. Na základe žiadosti vyšetrovateľa policajného zboru zo dňa 11.6.2012 za
účelom stotožnenia osoby páchateľa odvysielala dňa 13.6.2012 televízia JOJ (ďalej aj TV JOJ) v rámci
programu „Noviny o 12:00 “, približne v 15. minúte programu reportáž pod názvom „ Ukradol karty“,
v znení „Zrejme potreboval peniaze. Šiel na to teda svojsky. Do oka padli mladému mužovi cudzie

kreditky. Rozhodol sa teda, že si z nich čo to vezme a vybielil tak niekoľko účtov. Neznámeho mladého
muža, ktorý vystriedal hneď niekoľko bankomatov hľadajú policajti a aj náš kolega Valér Ferko“. „Okrem
tohto bankomatu za mnou, navštívil mladý muž, ktorého Vám ukážeme o malú chvíľu na záberoch,
hneď niekoľko ďalších bankomatov v Bratislave. Na tom by nebolo nič zvláštne, ak by mladík vyberal
peniaze z účtov svojou platobnou kartou. Tú však zrejme ukradol tento mladý muž, na ktorého sa

práve pozeráte z auta odparkovaného pred jedným z rodinných domov v Bratislave. Následne na to
vyberal peniaze, kde sa dalo. No a nebál sa využiť ani terminály v obchodných centrách, kde bolo
množstvo ľudí. Celkovo tak z účtov vybral viac ako dvetisíc štyristo eur. Použil dokonca aj viacero
platobnýchkariet,ktorétaktiežzrejmeukradol.Terazpoňompátrajúpolicajti,noavprípade,žestemuža
na záberoch spoznali, kontaktujte prosím políciu na bezplatnom telefónnom čísle stopäťdesiatosem,

prípadne osobne na ktoromkoľvek oddelení. Aj vy tak môžete dopomôcť k tomu, aby ho okamžite
vypátrali.“ V ten istý deň TV JOJ v rámci programu KRIMI, približne v 20. minúte programu odvysielala
reportáž pod názvom „ Prilepšil si...“, v znení „Zrejme potreboval peniaze a išiel na to svojsky. Mladému
mužovi do oka padli cudzie platobné karty. Rozhodol sa, že si z nich prilepší a tak vybielil niekoľko
účtov. Drzí zlodej nezaváhal po krádeži platobných kariet ani na chvíľu a ihneď sa pustil do výberu.

Okrem tohto bankomatu na Herlianskej ulici, navštívil aj ďalšie v iných častiach Bratislavy. Peniažky
sa mu síce len tak sypali, mal však ale skutočnú smolu. Zrejme netušil, že ho kvalitne nasnímala
priemyselná kamera. Pozeráte sa do tváre približne dvadsaťpäť ročnému mužovi , ktorý z účtov vyberal
peniaze, ktoré mu nepatria. Dal si naozaj poriadnu námahu, vystriedal totiž niekoľko bankomatov na
troch uliciach. Následne na to navštívil centrá, kde ho mohol ktokoľvek chytiť. Odcudzenú platobnú kartu

mal neoprávnene použiť na výbery z terminálu umiestnených v priestoroch dvoch spoločností. Platobné
karty podľa polície ukradol pravdepodobne z auta, ktoré stálo zaparkované pred jedným z bratislavských
rodinných domov. Na krádež ani výbery z účtov ale údajne nebol sám. Tento na krátko ostrihaný mladík
mal podľa všetkého i dámsku spoločnosť. Jeho zrejme komplicka ale bola o niečo šikovnejšia a tak
ju kamera nezachytila tak, ako tohto mladého muža.“ Následne žalovaný 1/ žalovanému 2/ oznámil,

že kamerový záznam z bankomatu na Kazanskej 41 v Bratislave, zo dňa 7.4.2012 v čase od 16:00
hodiny bol voči času, uvedenému vo výpise použitia odcudzenej platobnej karty neprávne posunutý o
jednu hodinu a teda osoba, ktorá bola zverejnená nie je páchateľom nedovolenej transakcie. Dňa 7.
8. 2012 vyšetrovateľ policajného zboru predmetné trestné stíhanie prerušil, pretože sa nepodarilo zistiťskutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči konkrétnej osobe. Listom zo dňa 25. 6. 2012
si žalobca voči vysielateľovi TV JOJ uplatnil právo na opravu podľa § 21 zákona č. 308/2000 Z. z.
o vysielaní a retransmisii a dňa 2.8.2012 mu zaslal predžalobnú výzvu. Pokusy o zmier boli zaslané

dňa 25.6.2012 aj SITA - Slovenská tlačová agentúra a.s. a spoločnosti MARKÍZA - SLOVAKIA, spol.
sr.o. Dňa 6.8.2012 doručil žalobca Ministerstvu vnútra SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody a nemajetkovej ujmy.

4. Žalobca v konaní tvrdil, že zverejnenie jeho podobizne v médiách v súvislosti s krádežou peňazí z

kreditnej karty značne zasiahlo do jeho psychiky, keď po tomto zverejnení je jeho sebavedomie nulové,
má problémy s dôverou voči ľuďom, problémy s koncentráciou a sústredením sa na dlhodobejšie ciele.
Ťažko sa mu jedná s ľuďmi keď nevie, či o predmetnom incidente vedia lebo nie. Napriek tomu, že bola
odvysielaná oprava, necíti sa ako osoba, ktorú by vnímali ako dôveryhodnú. V príčinnej súvislosti s
konaním žalovaných 1/a 2/ došlo k neoprávnenému zásahu do jeho osobnostných práv, vzniku škody v
podobe ušlého zisku a taktiež k nákladom na bránenie svojich práv pred súdom. Poukázal na to, že v

danej veci stoja proti sebe žalobca, muž s kedysi zdravým sebavedomím a na druhej strane bohatá
spoločnosť poskytujúca bankové služby. Nemajetková ujma, ktorá mu vznikla je výsledkom ľahostajnosti
a zanedbania vážnosti možných ničivých následkov. Dňa 11.6.2012 sa uchádzal o prácu v spoločnosti
LUNYS, s.r.o., kde mal zastávať pozíciu obchodného manažéra s dohodnutou hrubou mzdou vo výške
2500,- eur, ako aj inými benefitmi v podobe poskytnutia služobného motorového vozidla, služobného

telefónu a počítača, ktoré miesto z dôvodu odvysielanej reportáže nezískal.

5. Súd prvej inštancie nevyhovel určovaciemu návrhu žalobcu, že žalovaní sú pôvodcami
neoprávneného zásahu do jeho práva na ochranu osobnosti spôsobeného konkretizovaným konaním,
z dôvodu, že netvrdil a nepreukázal skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho

záujmu na požadovanom určení, ako jednej z podmienok na to, aby bolo možné žalobe meritórne
vyhovieť. Uviedol, že naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi a to,
že žalovaný popiera existenciu (neexistenciu) práva, či právneho pomeru žalobcu, teda je daný
stav, že právo, respektíve právny vzťah medzi stranami konania je sporný (existencia aktuálneho
stavu objektívnej právnej neistoty medzi stranami konania); ďalej že existuje ohrozenie práva, či

právneho vzťahu, respektíve stavu neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť
inak len určovacím výrokom; a nakoniec, že je daná potreba odstránenia tejto neistoty, respektíve
ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Zákon považuje za procesné prípustný len taký návrh, ak na
požadovanomurčeníjenaliehavýprávnyzáujem.Cieľomurčovaciehonávrhujevydanierozsudku,výrok
ktorého odstraňuje žalobcovu neistotu určením, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je. Zákon pre

procesnú prípustnosť určovacieho návrhu teda predpokladá jednak existenciu stavu neistoty žalobcu v
tom, či tu ten-ktorý právny vzťah alebo právo je alebo nie je, zároveň ale tiež preukázanie, že uvedenú
neistotu je nielen možné, ale aj potrebné odstrániť, a to práve navrhovaným určovacím výrokom súdu.
Splnením podmienky preukázania naliehavého právneho záujmu žalobca súdu preukazuje svoje právo
domáhať sa na súde touto procesnou formou (určovacím návrhom) ochrany svojho práva. Súd má len

v takom prípade povinnosť o právnom vzťahu alebo o existencii, či neexistencii práva rozhodnúť (a
je oprávnený tak urobiť iba v tomto prípade). Otázka naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení je otázkou procesnej prípustnosti určovacieho návrhu, ktorá musí byť uspokojivo vyriešená skôr,
než súd vec posúdi po hmotno-právnej stránke. Pokiaľ súd vyhovuje návrhu o určenie, či tu právo alebo
právny vzťah je alebo nie je, musí vždy v odôvodnení svojho rozhodnutia s poukazom na konkrétne

skutkové okolnosti vysvetliť, v čom spočíva naliehavý právny záujem žalobcu a ako bol tento záujem
v konaní preukázaný. Ak sa však návrh zamieta pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení, obmedzí sa v odôvodnení zamietajúceho rozhodnutia len na otázky spojené s
aplikáciou § 80 písm. c) OSP, v takom prípade je totiž vylúčené, aby návrh preskúmal aj z vecnej
stránky (z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku), takže nie je namieste vysvetľovať vecnú

stránku návrhu a odôvodňovať názor na ňu. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu
v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu. K tomu, či tu existuje naliehavý
právny záujem na určení, sa prihliada z úradnej povinnosti, pričom na nedostatok tohto predpokladu
určovacej žaloby musí súd prihliadať v ktoromkoľvek štádiu konania. O určovaciu žalobu ide vtedy, ak
sa žalobca domáha, aby súd autoritatívne vyslovil, že tu je určitý právny vzťah alebo právo (kladný

určovací návrh), alebo že tu právny vzťah alebo právo nie je (záporný určovací vzťah). Poskytuje sa ňou
ochrana právnemu postaveniu žalobcu spravidla predtým, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo
práva; nie tam, kde právo bolo porušené. Plní preventívnu funkciu. V súdenej veci súd prvej inštancie
dospelkzáveru,žeurčeniepôvodcuneoprávnenéhozásahudoprávanaochranuosobnostinevyjasňujeprávne postavenie žalobcu, a preto z dôvodu neexistencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na
požadovanom určení zamietol.

6.Ďalejsúdprvejinštancieuviedol,žepredpokladomvznikunárokunaochranuosobnosti podľa§13OZ
je neoprávnenosť zásahu predpokladaná § 16 OZ. Za neoprávnený zásah nemožno považovať zásah
do osobnostnej sféry, ak ide o okolnosti vylučujúce protiprávnosť konania. Medzi tieto okolnosti patrí
napríklad výkon práva, plnenie povinnosti, svojpomoc, nutná obrana alebo krajná núdza. Osobitným
prípadom dovoleného zásahu sú zákonné licencie upravené v § 12 ods. 2 a 3 OZ. Súd prvej inštancie

poukázalnato,ževdanejveci bolipoužitézáznamyzbankomatovnaktorýchbolazachytenápodobizeň
žalobcu v trestnom konaní v súvislosti s vyšetrovaním trestného činu. Vyšetrovateľka postupovala
pri objasňované prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku v súlade s
príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku, ako aj v súlade s ustanoveniami zákona o Policajnom
zbore. Podstatnou je taktiež skutočnosť, že bezprostredne po tom, ako bolo zistené, že došlo k omylu
boli podniknuté kroky k tomu, aby boli zverejnené informácie ohľadom obrazových záznamov žalobcu

uvedené na pravú mieru. Je dôvodným predpokladať, že mylné zverejnenie podobizne žalobcu, ako
možného páchateľa trestného činu zasiahlo do jeho osobnostných práv, respektíve bolo spôsobilé
zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu. Hneď po tom, ako bolo zistené, že došlo k omylu bola v
zákonom stanovenej osem dňovej lehote TV JOJ odvysielaná oprava a taktiež boli odstránené archívne
záberynainternetovejstránke,ktorejprevádzkovateľomjespoločnosťMACTVs.r.o..Súdprvejinštancie

ako dôvodnú vyhodnotil námietku premlčania prednesenú žalovaným 2/, keď ustálil, že žalovaný 2/ bol
ako strana sporu označený až podaním dňa 26.1.2015, ktorým žalobca požiadal o pripustenie jeho
vstupu do konania, avšak bez toho, aby tomuto úkonu prispôsobil žalobný petit. K úprave žalobného
petitu došlo až na pojednávaní na 6. 11. 2015, čo znamená, že až v tento deň si žalobca uplatnil
voči žalovanému 2/ nároky, ktoré mu mali vzniknúť zásahom do jeho osobnostných práv. Keďže

premlčacia doba začala plynúť 13.6.2012 (kedy došlo k odvysielaniu reportáže so zábermi podobizne
žalobcu) premlčacia doba uplynula dňom 13.6.2015. Samotný nárok na náhradu nemajetkovej ujmy
vo výške 100 .000,- eur vyhodnotil súd prvej inštancie ako nepreukázaný relevantným spôsobom, keď
žalobca nepreukázal jeho tvrdenia o existencii závažnej ujmy, znížení jeho dôstojnosti alebo vážnosti v
spoločnosti. Uviedol aj to, že žalobný petit je v znení, ako sa ho žalobca domáhal nevykonateľný. Podľa

takéhoto výroku súdneho rozhodnutia by nebolo možné nariadenie a uskutočnenie výkonu rozhodnutia.
Ak je žalovaných viac subjektov, musí žalobný petit jednoznačne a presne vymedziť, čoho sa od ktorého
zožalovaných domáha,respektívečimajúbyťžalovaní zaviazaníspoločneanerozdielne.Niejemožné,
aby žalobca ponechal na posúdenie súdu skutočnosť, v akej výške a či vôbec budú jednotliví žalovaní
zaviazaní na úhradu, nakoľko takto formulovaný petit by bol v rozpore s ustanovením § 153 ods. 2 OSP.

Súd prvej inštancie konštatoval, že nepreukázaným zostal aj žalobcom uplatnený nárok na náhradu
škody 5. 000,- eur, teda že žalobca nepreukázal zmenšenie jeho majetku, alebo straty očakávaného
výnosu. Podľa výpovede svedka K. S., vedúceho odštepného závodu spoločnosti LUNYS, s.r.o., mal byť
žalobca zamestnaný v označenej obchodnej spoločnosti na trvalý pracovný pomer, keď mal záujem so
žalobcom uzatvoriť dohodu o obchodnom zastúpení s tým, že žalobca bude sumy fakturovať a bude za

seba platiť všetky odvody. V konaní však nebolo preukázané, že by žalobca disponoval živnostenským
oprávnením, potrebným pre výkon činnosti obchodného zástupcu. Súd prvej inštancie uzavrel, že u
žalobcu išlo len o predpokladaný výnos, nie však o výnos, ktorým by v dôsledku pravidelného behu
vecí žalobca mohol očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania
škodcu.

7.Onáhradetrovkonaniasúdprvejinštancierozhodolpodľa§142odsek1OSPaúspešnýmžalovaným
náhradu trov konania nepriznal, pretože im žiadne trovy nevznikli.

8. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Súdu prvej inštancie vytýka, že jeho rozhodnutie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam, a že v konaní došlo k vadám podľa § 221 odsek 1 OSP. Uviedol,
že má na veci naliehavý právny záujem, pretože žalovaní 1/ a 2/ rade popierajú právnu zodpovednosť
voči jeho nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, ako i náhradu ušlého zisku. Výrokom súdu o kladnom
určovacomnávrhu,žetuprávnypomerexistuje,žalobca nadobudneistotu,atýmbyneprišlokohrozeniu

jeho práva na náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Súčasne predniesol, že pokiaľ sa odvolací súd
s touto jeho odvolacou argumentáciou nestotožní, berie v časti určenia pôvodcov neoprávneného
zásahu žalobu späť. Žalobca nesúhlasí ani s názorom súdu prvej inštancie, že jeho právo uplatnené
voči žalovanému 2/ je premlčané. Tvrdí, že žalobný petit proti žalovanému 2/ uplatnil podaním zo dňa19.2.2015 a poukázal aj na obsah uznesenia Krajského súdu v Bratislave, č.k. 4 Co/221/2015 - 124
zo dňa 28.5.2015, v ktorom odvolací súd skonštatoval, že: „Nie je síce pravdivé tvrdenie navrhovateľa
o tom, že v rámci tohto písomného procesného návrhu (návrh na pripustenie ďalšieho účastníka na

stranu odporcu) uplatnil aj svoje procesné právo na zmenu petitu návrhu na začatie konania, taktiež
však neobstojí záver súdu prvého stupňa, že nešpecifikoval, čoho sa proti navrhovanému odporcovi 2/
domáha, keď okruh skutkových okolností a aj uplatnený nárok je z obsahu daného písomného podania
jednoznačný a zrejmý. V súlade s uvedeným, preto úlohou súdu prvého stupňa bolo vyzvať navrhovateľa
na odstránenie vád návrhu na začatie konania spočívajúcich v jeho nezrozumiteľnosti postupom podľa

§ 43 ods. 1 OSP, t.j. vyzvať ho, aby v lehote, ktorú mu určí dal do súladu petit návrhu s okruhom
účastníkovnastraneodporcuasokruhomskutkovýchokolností,oktorésvojnárokopiera.Vnadväznosti
na uvedené je aktuálne potrebné dať do pozornosti súdu prvého stupňa obsah odvolania navrhovateľa
proti preskúmavanému uzneseniu, v rámci ktorého je takéto procesné oprávnenie navrhovateľa už
uplatnené. Žalobca namieta aj záver súdu prvej inštancie o tom, že nepreukázal existenciu závažnej
ujmy, zníženie jeho dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti, čím neuniesol dôkazné bremeno vo

vzťahu k nároku na nemajetkovú ujmu. Žalobca sa odvolal na dôkaz - správu o jeho psychickom
stave. Pokiaľ súd prvej inštancie hodnotil žalobný petit ako nevykonateľný, poukázal žalobca na jeho
podanie z 21.3.2016, ktorým mal byť predmetný nedostatok žalobného petitu odstránený, avšak súd
prvej inštancie na pojednávaní dňa 1.4.2016 jeho návrh na zmenu petitu zamietol. Namieta, že súd prvej
inštancie tak urobil bez toho, aby bol tento návrh doručený stranám sporu. Súd prvej inštancie najprv

o návrhu na pojednávaní rozhodol a až následne ho doručil žalovanému 1/ a žalovanému 2/ doručený
ani nebol, keďže na pojednávaní nebol prítomný. Žalobca rozporuje aj záver súdu prvej inštancie o
tom, že nepreukázal nárok na náhradu škody. Uviedol, že svedok K. S., konateľ spoločnosti LUNYS
spol. sr.o. je v tejto obchodnej spoločnosti jediným kompetentným na výber uchádzačov o pracovnú
pozíciu obchodný zástupca a jeho svedecká výpoveď nebola žiadnym spôsobom preverovaná, preto

nie je daný dôvod aby tento dôkaz bol hodnotený ako nedôveryhodný. Svedok bol povinný vypovedať
pravdu a nič nezamlčať. Naopak, jediným rozporom, ktorý z jeho svedeckej výpovede vyplynul bolo,
že žalobcovi ponúkol mzdu vo výške 2.500,- eur, avšak prácu pre spoločnosť mal žalobca vykonávať
prostredníctvom živnostenského oprávnenia. Ohlásenie živnosti trvá jeden deň a nie je prekážkou, že
v deň konania pohovoru spoločnosti ju žalobca nemal ohlásenú. Žalobca v tejto časti žalovaného

nároku upravil žalobný petit tak, že vo výške 120,121 eur (2 x 60,06 eur), čo je odvod za zdravotné
poistenie v minimálnej výške, vzal žalobu v tomto nároku späť. Žalobca na základe uvedeného navrhol
odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil ďalšie konanie.

8. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

Uviedol, že je prvoradou úlohou súdu pri určovacej žalobe skúmať existenciu naliehavého právneho
záujmu žalobcu. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná
žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže
dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude
musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj

naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej
veci vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je
alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesné vhodným nástrojom,
ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre
jeho usporiadanie). V súdenej veci, petit v znení požadovanom žalobcom by nemohol vytvoriť pevný

základ pre usporiadanie vzťahov strán sporu, a ako taký nespĺňa základnú požiadavku na vyhovenie
určovacej žalobe - naliehavosť právneho záujmu na určení pôvodcu neoprávneného zásahu do jeho
práva na ochranu osobnosti. Žalovaný 1/ poukázal na to, že on žiadnu osobu neoznačil ako podozrivú
alebo páchajúcu trestnú činnosť. Médiám neposkytol informácie, z ktorých by malo vyplývať hanlivé
a urážlivé označovanie žalobcu, ako sa to žalobca snažil v konaní preukázať. Aj keby nemajetková

ujma žalobcu bola značná a zakladala jeho nárok na nemajetkovú ujmu v peniazoch, žalovaný 1/
nemôže byť pôvodcom neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu, a teda ani
nemôže byť subjektom, voči ktorému si žalobca môže úspešne predmetný nárok uplatňovať, keď nemá
možnosť ovplyvniť obsah spravodajstva, ktoré tvoria masovokomunikačné médiá a teda za tento obsah
ani nemôže niesť zodpovednosť. Požiadavku žalobcu na náhradu ušlého zisku hodnotí žalovaný 1/

ako účelovú a umelo žalobcom vykonštruovanú. Žalovaný 1/ tvrdí, že je vysoko neštandardné, aby
sa študent v čase prípravy bakalárskej práce a náročnom štúdiu tesne pred bakalárskymi skúškami
uchádzal o lukratívnu a zrejme aj vysoko zodpovednú funkciu obchodného manažéra, ohodnotenú
mzdou vo výške 2 500,- eur a ďalšími benefitmi. Pozícia navyše nezodpovedá študijnému profiluuchádzača. Žalobca nepredložil akceptačný list ani žiadny hodnoverný dokument preukazujúci, že by
mal prisľúbenú predmetnú pracovnú pozíciu. Svedecká výpoveď konateľa spoločnosti LUNYS, s.r.o. sa
javí nekonzistentne, keď nevedel uviesť dôvod, prečo bol na inkriminovanú pozíciu prijatý uchádzač

s mesačným platom o 1.000,-eur nižším, ako deklaroval žalobca a zároveň nevedel uviesť žiadne
schopnosti a vlastnosti žalobcu, ktoré by odôvodňovali takýto rozdiel v ponúkanej mzde. Jeho tvrdenie,
že aký plat si uchádzač vypýta, taký mu na prvý rok dajú sa pri množstve uchádzačov o každé pracovné
miesto (navyše o takéto lukratívne) javí ako nedôveryhodné. Žalovaný 1/ zdôraznil, že aj keby naozaj
došlo na strane žalobcu k ušlému zisku, nie je daná príčinná súvislosť ušlého zisku žalobcu a konania

žalovaného 1/.

9.Ajžalovaný2/vovyjadreníkodvolaniužalobcunavrhol,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudokpotvrdil.
Uviedol, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami, dôkazmi a
tvrdeniami strán sporu, predmetný rozsudok vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci,
ktorý súd prvej inštancie správne právne posúdil a aplikoval príslušné právne normy. Žalovaný 2/

sa stotožnil s dôvodmi, ktoré viedli súd prvej inštancie k zamietnutí žaloby a pridŕžal sa jeho vecnej
argumentácie prednesenej v konaní.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho
poriadku. Dňom 1. júla 2016 bol Občiansky súdny poriadok zrušený a nahradil ho zákon č. 160/2015

Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj CSP). Podľa § 470 odsek 1 CSP, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. To znamená, že nová
právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (§ 470 odsek
1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok odvolania do 30.6.2016, pretože právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované.

11. Podľa §370odsek1,2a3 Civilnéhosporovéhoporiadku, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (odsek 1). Súd späťvzatie
žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí,

odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (odsek 2). Ak je žaloba vzatá späť
sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (odsek 3).

12. Ak vezme strana sporu svoju žalobu späť, ide o procesný úkon voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby
sa nekonalo a o veci meritórne nerozhodovalo. Jedná sa o dispozitívny úkon žalobcu. Právo disponovať

s predmetom konania prislúcha iba žalobcovi. V prejednávanej veci vzal žalobca počas odvolacieho
konania späť žalobu v rozsahu istiny 120,12 eur v časti nároku na náhradu škody. Žalovaní 1/ a 2/ s
čiastočnýmspäťvzatímžaloby nesúhlasnevyjadrili,pretoodvolacísúdpostupovalvzmysleustanovenia
§ 370 odseky 1, 2 a 3 CSP a v tejto časti pripustil späťvzatie žaloby, rozsudok súdu prvej inštancie v
danom rozsahu zrušil a konanie v tejto časti zastavil.

13. Z obsahu odvolania žalobcu vyplýva, že žalobca mieni vziať žalobu späť, ak by sa odvolací
súd nestotožnil s právnym zdôvodnením určovacej žaloby. Ak strana občianskeho súdneho konania
vezme žalobu späť, ale len podmienečne, súd tento úkon nemôže posudzovať ako úkon urobený bez
podmienky. Podmienenosť procesného úkonu, bráni tomu, aby takýto úkon vyvolal zamýšľané účinky,

preto odvolací súd na označený procesný úkon žalobcu neprihliadol.

14. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP). Vec
prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods.
1 CSP neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie,

nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.

15. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka má fyzická osoba právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

16. Podľa § 13 odsek 1,2 Občianskeho zákonníka má fyzická osoba právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie (odsek 1). Pokiaľ by sa nezdalopostačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť
fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch (odsek 2).

17. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si v danom konaní uplatňuje tri samostatné nároky, prvým
je nárok na určenie neoprávneného zásahu do práva žalobcu na ochranu jeho osobnosti, ktorý
mal spočívať v neoprávnenom zverejnení jeho podobizne bez vecného vzťahu k predmetu úradného
konania, druhým je náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch a tretím náhrada škody.

18. Občianskoprávne prostriedky ochrany osobnosti fyzickej osoby sú v ustanovení § 13 Občianskeho
zákonníka uvedené len príkladmo (použitý slovný výraz najmä), preto právna úprava podľa § 13
Občianskeho zákonníka nevylučuje, aby podľa okolnosti prípadu dotknutá fyzická osoba použila aj
iný občianskoprávny prostriedok, ktorým by bolo možné napraviť neoprávneným zásahom objektívne
hroziacu alebo už spôsobenú ujmu na osobnostných právach. Preto sú prípustné aj také žaloby,

ktorými žalobca žiada konštatovanie neoprávnenosti zásahu do práva na ochranu osobnosti, alebo
aj žaloby o určenie, že konkrétnym spôsobom bolo neoprávnene zasiahnuté do práva na ochranu
osobnosti žalobcu. (podporne pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo/265/2009). V
takomto prípade sa potom nejedná o žalobu na určenie podľa § 80 písmeno c) OSP a teda nie je
potrebné u takýchto žalôb preukazovať existenciu naliehavého právneho záujmu na určení, tak ako

to v čase rozhodovania súdu prvej inštancie predpokladal Občiansky súdny poriadok v ustanovení §
80 písm. c) (platný do 30.6.2016), podľa
ktorého návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, pričom účinky takejto žaloby zostali v
zmysle § 470 ods. 2 CSP zachované. Obdobnú úpravu prevzal v ustanovení § 137 písmeno d) aj

Civilný sporový poriadok ako procesný predpis platný od 1.7.2016. Zo žalobcom navrhnutého znenia
určovacieho petitu, jeho komplexného znenia, ktorým žiada, aby bolo určené, že žalovaný 1/ je
pôvodcom neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu na základe udalosti zo dňa
13.6.2012 tým, že poskytol obrazové snímky zobrazujúce žalobcu na CD nosiči s dvoma rozdielnymi
časovými údajmi, pričom orgánu policajného zboru neuviedol, ktorý z uvádzaných časov je správny, a

že žalovaný 2/, ako zástupca orgánu policajného zboru je pôvodcom neoprávneného zásahu do práva
na ochranu osobnosti žalobcu na základe udalosti zo dňa 13.6.2012 tým, že nepožiadal žalovaného
1/ o informáciu, ktorý z uvádzaných časov na poskytnutom CD nosiči je správny, a na základe toho
nesprávne vyhodnotil žalobcu ako páchateľa trestnej činnosti, a že predmetné obrazové snímky boli
následne médiami zverejnené, čím žalovaní 1/ a 2/ spôsobili závažný zásah do práva na ochranu

osobnosti žalobcu vyplýva, že žalobný petit v jeho podstate, určenej najmä poslednou vetou žalobného
petitu v tejto časti, smeruje k tomu, aby bolo určené, že pomenované konania žalovaných 1/ a 2/ sú
neoprávneným zásahom do práva žalobcu na ochranu jeho osobnosti. Je vecou žalobcu, aby si vybral
spôsob morálneho zadosťučinenia. Uvedené pre danú vec znamená, že pokiaľ súd prvej inštancie v
časti určovacieho návrhu dospel k názoru, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem, a preto

žalobu zamietol bez toho, aby predmetný žalobný petit meritórne prejednal, vec nesprávne, respektíve
predčasne právne posúdil.

19. Nie je možné súhlasiť ani so záverom súdu prvej inštancie, ktorým skonštatoval, že žalobca si voči
žalovanému 2/ právo na náhradu nemajetkovej ujmy uplatnil po uplynutí trojročnej premlčacej doby,

keď pretrhnutie plynutia premlčacej doby súd prvej inštancie odvodil od procesnej úpravy žalobného
petitu urobenej žalobcom na pojednávaní dňa 6.11.2015. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch podľa § 13 odsek 2 OZ je právom majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje vo všeobecnej
premlčacej dobe. Podľa § 100 odsek 1 OZ sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie prihliadne súd len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčanie je kvalifikované uplynutie
času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou premlčania. Pretrhnutie
plynutia premlčacej doby je podmienené uplatnením práva na súde. Návrh na vstup žalovaného 2/ do
tohto konania žalobca podal dňa 26.1.2015 (č. l. - 112). Pre okamih pretrhnutia plynutia premlčacej
doby nemá vplyv okolnosť, že tento návrh nebol procesne perfektným. Odstraňovanie vady podania

podliehalo pod právny režim ustanovenia § 43 odsek 1 OSP. Žalobca predmetný návrh doplnil
dňa 19.2.2015 (č. l. - 112), kedy jednoznačne označil čoho sa voči žalovanému domáha. Počiatok
plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby náhrady za nemateriálnu ujmu je podľa § 101 OZ
viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilého porušiť alebo ohroziťosobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo
k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv (uznesenie NS SR zo 17. 2. 2011, sp. zn. 5 Cdo
265/2009).V súdenej veci je týmto okamihom deň 14.6.2012, ktorý je prvým dňom nasledujúcim po tom,

ako bola dňa 13.6.2012 neoprávnené zverejnená podobizeň žalovaného. Keďže žalobca si svoje práva
voči žalovanému uplatnil na súde prvej inštancie podaním zo dňa 26.1.2015, stalo sa tak pred uplynutím
trojročnej premlčacej doby a dané právo žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy voči žalovanému 2/
potom nebolo premlčané. Námietka žalovaného 2/ v tejto časti žalobného návrhu nebola vznesená
dôvodne.

20. Podľa § 16 OZ, kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu,
zodpovedá za ňu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu. Z uvedeného
vyplýva, že v prípadoch keď neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti došlo na strane
postihnutej osoby zároveň k vzniku majetkovej ujmy, teda škody , nastupuje popri občianskoprávnej
zodpovednosti za nemajetkovú ujmu tiež občianskoprávna zodpovednosť za škodu. Táto zodpovednosť

za škodu sa v zmysle odkazu obsiahnutého v ustanovení § 16 OZ čo do podmienok vzniku,
zodpovednostného princípu, zbavenia sa zodpovednosti, rozsahu a spôsobu náhrady škody riadi
všeobecnými ustanoveniam Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu (§ 420 a nasledujúce
OZ). Právo na náhradu škody je majetkovým právom, ktoré podlieha premlčaniu. Vo vzťahu ku všetkým
právam na náhradu škody premlčaciu dobu upravuje § 106 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého

sa právo na náhradu škody premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o
tom, kto za ňu zodpovedá. (2) Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o
škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to
neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Pri práve na náhradu škody je teda stanovená dvojitá kombinovaná
premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Ich začiatok je stanovený samostatne; kým objektívna

premlčacia doba plynie od tzv. škodovej udalosti, subjektívna plynie odo dňa, kedy sa poškodený
dozvie o vzniknutej škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Ich vzájomný vzťah je taký, že sú od seba
nezávislé, čo do svojho priebehu, jeho začiatku i konca, a ak skončí priebeh jednej z nich, právo sa
premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu. Pre vzťah objektívnej a subjektívnej premlčacej doby platí
zásada, že lehota so subjektívne stanoveným začiatkom nemôže skončiť neskôr ako lehota s objektívne

určeným začiatkom, ale môže skončiť najneskoršie s ňou. Objektívna premlčacia doba týmto spôsobom
konzumuje subjektívnu premlčaciu dobu, ktorá uplynie najneskoršie spolu s objektívnou premlčacou
dobou.

21. Žalobca v konaní (v žalobe) uviedol, že nárok na náhradu škody v podobe ušlého zisku vo výške

5 000,- eur mal pozostávať z náhrady ušlej mzdy, ktorá mu bola prisľúbená na pohovore v obchodnej
spoločnosti LUNYS, s.r.o., IČO: 36 472 549, vedúcim odštepného závodu K. S., ktorý ho akceptoval
ako kandidáta na pracovnú pozíciu obchodný manažér na trvalý pracovný pomer s dohodnutou hrubou
mesačnou mzdou vo výške 2 500,- eur a inými benefitmi. Pracovný pomer mal začať dňa 18.6.2012,
avšakbudúcizamestnávateľodpodpisupracovnejzmluvyupustil,pričomakodôvoduviedoluverejnenie

informácii o žalobcovi dňa 13.6.2012. Z uvedeného prednesu vyplýva, že žalobca už najneskôr dňa
18.6.2012 vedel o škode, ktorej náhradu žaluje. Zodpovednostný vzťah žalovaného 2/ mu bol známy
najneskôr dňom 6.8.2012, kedy požiadal Ministerstvo vnútra o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Žalobca žalobu voči žalovanému 2/ podal na súd dňa 19.1.2015,
teda v čase, kedy už uplynula dvojročná subjektívna premlčacia doba. Aj keď súd prvej inštancie vo

vzťahu k námietke žalovaného 2/ o premlčaní práva žalobcu na náhradu majetkovej škody vychádzal z
nesprávne ustálenej objektívnej premlčacej doby, je napadnuté rozhodnutie v tejto časti výroku vecne
správne, pretože právo žalobcu sa premlčalo v dvojročnej subjektívnej dobe a žalovaný 2/ potom v tejto
časti žaloby námietku premlčania vzniesol dôvodne.

22. Právna úprava zodpovednosti za škodu podľa § 420 OZ predpokladá porušenie právnej povinnosti
(§ 16 OZ), vznik škody, existenciu príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom
škody a nakoniec zavinenie. Všetky zákonné podmienky tejto zodpovednosti za škodu musia byť
splnené kumulatívne. Pri nesplnení čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne.
Predpoklad kumulatívneho splnenia uvedených podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z

podmienok, náhradu škody nie je možné priznať. Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady
škody (konkrétnu škodu, porušenie právnej povinnosti, ako aj existenciu príčinnej súvislosti) spočíva
na poškodenom, v preskúmavanej veci na žalobcovi. Vo vzťahu k nároku žalobcu na náhradu škody
súd prvej inštancie vyslovil, že tento nárok žalobca v časti podmienky vzniku škody nepreukázal.Povinnosťou žalobcu bolo vierohodne preukázať, že v dôsledku neoprávneného zverejnenia jeho
podobizne ako páchateľa trestnej činnosti nezískal zamestnanie u konkrétneho zamestnávateľa a v
dôsledku toho mu vznikla škoda spočívajúca vo výške mzdy, ktorú by u takéhoto zamestnávateľa

inak dosahoval. Žalobca v žalobe tvrdil a na opise rozhodujúcich skutočností zotrval aj vo svojej
výpovedi (č. l. 71 spisu), že od 18.6.2012 mal byť prijatý do trvalého pracovného pomeru v obchodnej
spoločnosti LUNYS, s.r.o., v pracovnej pozícii obchodný manažér. S týmto tvrdením však výpoveď
zástupcuspoločnostiLUNYS,s.r.o., svedkaK.S.nekorešponduje,keďtentouviedol,žežalobcamalpre
označenúspoločnosťvykonávaťčinnosťakoobchodnýzástupca,čojeprávnyinštitútobchodnéhopráva

založený na odlišných podmienkach ako pracovný pomer, čo je inštitút pracovného práva, a to vyvoláva
pochybnosti o pravdivosti skutkového deja, pretože výsledkom prijímacieho pohovoru mal byť jediný
nezameniteľný záver, o ktorom musel žalobca, ak mal pre spoločnosť LUNYS s.r.o. vykonávať činnosti,
vedieť. Hodnovernosť výpovede svedka oslabuje skutočnosť, že žalobca predmetnú pozíciu nezískal
cestou reakcie na verejné oznámenie o ponuke takejto činnosti, ale cez osobný kontakt (cez priateľa,
ktorý je švagrom K. S.), a nakoniec predmetnú pozíciu obsadila osoba za mesačnú odmenu 1. 500,-eur,

a to s odôvodnením svedka, že uchádzač o predmetnú pozíciu dostane takú odmenu, akú si vyžiada.
Žalobcainýdôkazvovzťahuktomutonárokunepredložil.Vobchodnomprostredíjebežným,ženárokna
odplatu z obchodného zastúpenia (provízia) sa viaže na výsledok (sprostredkovanie uzavierania zmlúv),
a preto podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie vo vzťahu k preukázaniu vzniku škody
(ušlého zisku) dospel pri vyhodnotení dôkaznej povinnosti žalobcu k správnemu záveru, že žalobca

vznik škody spočívajúci v tom, že nedosiahol zväčšenie majetkových hodnôt spoľahlivo a jednoznačne
nepreukázal. Z uvedeného potom pre danú vec vyplýva, že aj keď súd prvej inštancie vo vzťahu k tomuto
uplatnenému nároku nezodpovedal otázku zodpovednosti žalovaného 1/ (nárok voči žalovanému 2/
zamietol pre premlčanie), ako aj príčinnej súvislosti so vznikom žalobcom tvrdenej majetkovej škody,
už absencia preukázania vzniku škody postačuje k záveru o tom, že predmetný nárok nebolo možné

žalobcovi priznať.

23. Posledným nárokom, ktorý si žalobca v danom konaní uplatnil je nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.
zn. 3 Cdo/137/2008 ( R 53/2010). Podobizne, obrazové snímky fyzickej osoby sa môžu použiť len s

jej privolením (§ 12 odsek 1OZ). Privolenie nie je potrebné, ak sa použijú na úradné účely na základe
zákona(§12odsek2OZ).Dorámcavymedzeného ustanovenia§11až13Občianskehozákonníkapatrí
právo na súkromie zahŕňajúce širokú oblasť súkromia fyzickej osoby. Širokej škále prejavov a súčastí
súkromného života fyzickej osoby zodpovedá aj možnosť rozmanitých prejavov zásahov do súkromia
a ich dôsledkov na chránené osobnostné práva. Porušenie práva na súkromie je potrebné dôsledne

odlišovať od prípadov neoprávnených zásahov do práva na česť, dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti.
Medzi čiastkové práva tvoriace širšie koncipované právo na ochranu osobnosti, patrí tiež právo na
ochranu podobizne (obsahom ktorého je oprávnenie fyzickej osoby brániť sa proti neoprávnenému
použitiu podobizne). Rovnako právo na ochranu podoby a podobizne je potrebné odlišovať od porušenia
práva na česť a dôstojnosť. Ani zásah do týchto práv nemusí mať difamačné dôsledky. Pokiaľ je však

neoprávnené použitie podobizne zároveň difamujúce, treba vychádzať z toho, že všeobecné právo na
ochranu osobnosti bolo porušené v oboch smeroch (v oboch čiastkových právach). Zákon neposkytuje
ochranu akémukoľvek zásahu, ale len proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený, a ktorý je spôsobilý
privodiť ujmu fyzickej osobe. Pokiaľ došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv, má fyzická
osoba dotknutá zásahom právo domáhať sa na súde, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov,

odstránili následky neoprávnených zásahov, poskytlo primerané zadosťučinenie. Podaním žaloby
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch sleduje fyzická osoba priznanie materiálnej satisfakcie.
Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (ktorej sa žalobca v prejednávanej veci domáha) môže
súd podľa § 13 odsek 2 Občianskeho zákonníka priznať vtedy, ak by sa morálna satisfakcia nezdala
postačujúca, najmä ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v

spoločnosti. Zákon ustanovuje jedinú podmienku priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch,
ktorá je splnená vtedy, keď sa nemateriálne zadosťučinenie nezdá postačujúce. Pokiaľ sa v ďalšom texte
tohto ustanovenia uvádzajú slová „ najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej
osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti“, ide iba o príklad následku neoprávneného zásahu, v ktorom je
táto podmienka splnená. Dôsledkom každého neoprávneného zásahu do práv chránených ustanovením

§ 11 Občianskeho zákonníka je určitá ujma. Z hľadiska intenzity zásahu, okolností, za ktorých k nemu
došlo a stupňa negatívnych dôsledkov dopadu zásahu na chránené práva sa v praxi môžu vyskytnúť
ujmy,ktorésvojoupovahoualebostupňomzávažnostia/neopodstatňujúaninemateriálnuanimateriálnu
satisfakciu, b/ opodstatňujú (len) nemateriálnu satisfakciu, c/ opodstatňujú tak nemateriálnu, ako ajmateriálnu satisfakciu. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (t.j. materiálnej
satisfakcie) je vždy - v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu - existencia závažnej
ujmy. Za závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k

porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú.
Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú
ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii, prípadne spoločenskom postavení a pod.) vnímala
aj každá iná fyzická osoba. Pokiaľ dôjde k neoprávnenému zásahu do práva na česť a dôstojnosť, má
zásah závažné dôsledky vtedy, keď ním bola v značnej miere znížená dôstojnosť alebo vážnosť fyzickej

osoby v spoločnosti (viď znenie § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Aj v prípade niektorého zásahu
do práva na súkromie alebo do práva na podobizne alebo do práva na ochranu mena môže nastať
ten istý dôsledok (zníženie dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere); tento negatívny -
difamačný následok, ale nie je jediným právne akceptovateľným prejavom (jedinou právne relevantnou
formou prejavu) závažnosti ujmy spôsobenej fyzickej osobe na týchto chránených právach.

25. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca v konaní kládol dôraz nielen na ujmu v spoločenskom
živote, ale aj na zásah do jeho súkromia a súkromného života, keď podobizeň žalobcu bola zverejnená
televíznym vysielaním s takými údajmi (bol označený za osobu, ktorá mala z motorového vozidla
ukradnúť cudziu platobnú kartu, a z ktorej mal následne vyberať peňažné prostriedky z bankomatov),
ktoré veľkému počtu divákov umožnili urobiť si o žalobcovi negatívnu mienku, ako páchateľovi trestnej

činnosti, pričom zverejnenie podobizne nemalo vecný vzťah k predmetu úradného konania, pretože
kamerový záznam osoby žalobcu, ktorý použil vlastnú bankovú kartu v bankomate žalovaného 1/ časovo
nekorešpondoval s použitím ukradnutej platobnej karty v bankomate žalovaného 1/. Pri zásahu do
súkromia, ktorý bol neoprávnený, postačuje zistenie, že došlo k neoprávnenému zásahu do súkromia,
a vtedy nie je procesnou povinnosťou dotknutej osoby preukazovať, že neoprávnený zásah mal za

následok zníženie dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti (uznesenie NS SR, sp. zn. 3 Cdo/137/2008).
Z uvedeného potom pre danú vec vyplýva, že záver súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného
bremena žalobcom vo vzťahu k predmetnému nároku ) nie je v súlade s ustálenou súdnou praxou, a
vzhľadom na absenciu zodpovedania otázky osoby zodpovedného subjektu je predčasný.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku,
ktorým zamietol žalobu žalobcu v časti nároku na náhradu škody podľa § 387 odsek 1 CSP, ako vecne
správny potvrdil. V zostávajúcich výrokoch, ktorými bolo rozhodnuté o určovacom nároku žalobcu, o
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, ako aj v ďalších závislých výrokov o trovách konania, odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 odsek 1 písmeno c/ CSP zrušil a vec mu v tomto rozsahu

vrátil podľa § 391 odsek 1 CSP na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Bude úlohou súdu prvej inštancie
pri svojom ďalšom postupe zohľadniť názory odvolacieho súdu vyslovené v tomto odôvodnení a vecne
posúdiť skutočnosti rozhodujúce pre určenie, či došlo k zásahu do osobnostných práv žalobcu a podľa
výsledku rozhodnúť o žalobcom uplatnenom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Súd prvej inštancie
musí venovať pozornosť aj námietkam žalovaných vo vzťahu k ich vecnej pasívnej legitimácie, osobitne

k námietke žalovaného 2/ prednesenej v podaní zo dňa 23.2.2016 (č. l. - 140 spisu).

27. K záveru súdu prvej inštancie, že žalobcom formulovaný žalobný petit je voči žalovaným 1/ a 2/
nevykonateľný, odvolací súd prednáša, že takýto procesný stav primárne predpokladá postup súdu
spojený s odstránením vád podania v zmysle § 129 odsek 2 CSP (pôvodne § 43 odsek 1 OSP). Pokiaľ

žalobca na predmetný názor súdu prvej inštancie reagoval úpravou žalobného petitu predneseného v
odvolaní, treba poukázať na to, že žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 CSP). Zmena
žalobného petitu bude okolnosťou, s ktorou bude potrebné sa vysporiadať v ďalšom konaní.

28. O trovách odvolacieho konania vo vzťahu k žalobe o náhrade škody, ktoré konanie bolo čiastočne

zastavené, a vo vzťahu ktorému mali v zostávajúcej časti žalovaní 1/ a 2/ plný úspech rozhodol odvolací
súd analogicky podľa ustanovenia § 256 ods. 1, § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods.
1 CSP. V zmysle § 256 ods. 1 CSP ak
strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Odvolacie
konanie sa stalo z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom v danom predmete konania, ktorý

bol aj predmetom odvolania žalobcu, bezpredmetným. Tento procesný stav veci odôvodňuje právny
záver o plnom úspechu žalovaných 1/ a 2/ vo vzťahu k zastavenej časti konania v odvolacom konaní.
Vo zvyšnej časti žaloby o náhradu škody mali žalovaní 1/ a 2/ plný úspech. Preto im odvolací priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania o náhrade škody v rozsahu 100%. V zmysle § 262 odsek 2CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. Vo vzťahu ku žalobe o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy o nároku na náhradu trov
prvoinštančného, ako i tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo
veci (§ 396 ods. 3 CSP).

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v

nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).