Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 6, 2021

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 7P/184/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7818202285
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Dušáková
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2021:7818202285.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletú T. P.,
V.. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava, Šafárikova 112, 048 01 Rožňava, dieťaťa rodičov Ž. P., V..
XX.XX.XXXX, P. XXX XX R. XX a T. T., V.. XX.XX.XXXX, B. P. H. L. XXXX/X, I., na návrh matky, o úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletej, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a v ä z u j e otca maloletej T. T. , V.. XX.XX.XXXX prispievať na výživu maloletej T. P.,
V.. XX.XX.XXXX po 40,- Eur/mesačne od 01.08.2018, vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca do
rúk matky - do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 7P/1/2020 o
zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky.

II. Súd z a v ä z u j e otca maloletej zaplatiť nedoplatok na výživnom na maloletú za obdobie
od 01.08.2018 do 30.04.2021 v úhrnnej sume 1.295,- Eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku -

do rúk matky.

III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom konania vo veci je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.
Tunajší súd rozsudkom zo dňa 18.06.2018 zveril maloletú T. V.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti
matky (výrok I.). Otca zaviazal prispievať na výživu maloletej T. od 1.8.2018 minimálnym výživným vo

výške30%zosumyživotnéhominimanajednoneplnoleténezaopatrenédieťavždydo15.dňavmesiaci
vopred k rukám matky (výrok II.). Dlžné výživné 308,80 Eur za obdobie od 1.8.2018 do 30.6.2019 povolil
otcovi splácať v mesačných splátkach po 30 Eur spolu s bežným výživným pod hrozbou následku straty
výhody splátok (výrok III.) Zastavil konanie v ostanej časti (výrok IV.) a o trovách konania rozhodol tak,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok V.).
Proti tomuto rozsudku v časti výroku o dlžnom výživnom podal otec maloletej v zákonnej lehote
odvolanie. Namietal, že súd prvej inštancie nezistil správny skutkový stav a vec nesprávne právne

posúdil. Poprel tvrdenia matky o tom, že by sa o maloletú nijako nezaujímal a tvrdil, že chodil do
miesta jej bydliska aj za účasti svedkov, ale jej rodičia mu v styku s dcérou bránili. Ďalej poprel tvrdenie
matky, že maloletej neposkytuje žiadne finančné prostriedky a vecné dary a v tejto súvislosti uviedol,
že je dlhodobo nezamestnaný a preto na výživu maloletej pravidelne do rúk matky prispieval jeho otec.
Uviedol, že veľkou prekážkou styku bola aj jazyková bariéra, keďže matka a jej rodičia, s ktorými žije
v spoločnej domácnosti komunikujú len v maďarskom jazyku, preto maloletá nehovorí po slovensky a

on zasa neovláda maďarský jazyk. K odvolaniu priložil kópie potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Revúca z 25.4.2019 o tom, že nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a že od 30.5.2017 je
vedený ako uchádzač o zamestnanie s tým, že evidencia trvá.2. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že tento si vyživovaciu povinnosť naďalej neplní a
finančné prostriedky od jeho otca (2 x 100,- Eur) dostala ešte pred podaním návrhu, t.j. pred 1.8.2018,

pričom o určenie výživného za obdobie od narodenia maloletej nežiadala. Tvrdila, že otec chodil na
návštevy za maloletou pod vplyvom alkoholu a správal sa nevhodne, preto súhlasila s návštevami len
za jej prítomnosti a v mieste jej bydliska. Otec maloletú nevidel už viac ako rok. Zdôraznila, že otec
sa vyhovára na finančné ťažkosti, no prácu si pritom vôbec nehľadá a výhovorkou je aj to, že nemôže
dostať sociálnu dávku kvôli tomu, že ona poberá rodičovský príspevok.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť, pretože je v
záujme maloletého dieťaťa, aby bol otec zaviazaný povinnosťou prispievať na jeho výživu. Zotrval na
svojich písomných vyjadreniach podaných v priebehu konania a zdôraznil, že otec sa nepodieľal na
výchove a výžive maloletej rovnakou mierou ako matka, ktorá zabezpečuje jej starostlivosť za pomoci
svojich rodičov na veľmi dobrej úrovni. Konštatoval, že otec mal od augusta 2018 možnosť vyjadriť sa

k návrhu matky, ale sa nevyjadril a na nariadené pojednávania sa dostavil len raz, aj to pod vplyvom
alkoholu. Otec nepredložil súdu žiadne požadované doklady o svojich príjmoch, výdavkoch, ani iný
dôkaz o svojom zdravotnom stave.

4. Otec vo svojom odvolaní nesúhlasil s tým, aby bolo matke vyhovené ohľadom vyplatenia spätného

- dlžného výživného, nakoľko už matke vyplatil cca 2 000,- Eur. Tvrdenia matky označil za špekulácie
jej rodičov, keďže je pod ich nátlakom, čo mu aj sama niekoľkokrát povedala. Tvrdil, že matkini rodičia
ju niekoľkokrát dávali na psychiatriu, aby ju zbavili svojprávnosti, pretože si chceli prisvojiť maloletú
T.. Ďalej uviedol, že má pochybnosti o tom, či je maloletá skutočne jeho dcéra, pretože matka podľa
jeho vedomostí spávala v tej dobe aj s inými mužmi a otcovstvo podpísal pod nátlakom rodičov matky.

Navrhol, aby odvolací súd nevyhovel návrhu matky o zaplatenie dlžného výživného a zaviazal ho platiť
len bežné výživné.

5. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie dospel k záveru, že neboli splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na zmenu nielen v napadnutom výroku o dlžnom výživnom, ale aj

v nenapadnutom výroku o výživnom, preto ho podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP v uvedenej časti
zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností k mal. T., V.. XX.XX.XXXX. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody

otca predostreté v odvolaní bolo posúdiť vo vzťahu k výroku o dlžnom výživnom, či preskúmavané
rozhodnutie trpí skutkovými a právnymi vadami. Odvolací súd prekročil rozsah návrhu otca v odvolaní a
prejednal aj výrok o výživnom, ktorý nebol napadnutý odvolaním, nakoľko sa jedná o konanie vo veciach
starostlivostisúduomaloletých,notabeneokonanie,ktorémožnozačaťajbeznávrhuavtýchtoveciach
nie je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania (§ 65 CMP). Odvolaním nenapadnuté výroky I., IV. a V.

neboli predmetom odvolacieho prieskumu a nadobudli právoplatnosť.

7. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu konania dospel k
záveru, že súd prvej inštancie sa neriadil dôsledne § 35 a § 36 CMP, pretože nezistil všetky okolnosti
významné pre rozhodnutie o výživnom, dôsledne nevyhodnotil vykonané dokazovanie a obmedzil sa

len na všeobecnú konštatáciu zákonných podmienok určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu
a zhrnutie zisteného skutočného stavu bez toho, aby dôsledne vyhodnotil vykonané dôkazy, resp.
zdôvodnil, ktoré a z akého dôvodu pokladal za vierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní
rozhodnutia do úvahy, teda o ktoré z vykonaných dôkazov svoje skutkové závery oprel a akými
úvahami sa pri rozhodovaní o výživnom riadil. Vážnym nedostatkom odôvodnenia zakladajúcim vadu

nepreskúmateľnosti rozhodnutia bolo, že súd prvej inštancie napriek zisteniu, že otec maloletého dieťaťa
vo veku 39 rokov nie je zamestnaný, sa vôbec nezaoberal jeho možnosťami získať si adekvátne
zamestnanie zodpovedajúce jeho vzdelaniu a kvalifikácii, nota bene nevykonal dokazovanie z hľadiska
zásady potencionality príjmov a uspokojil sa iba s tvrdením, že otec je nezamestnaný z dôvodu
zhoršeného zdravotného stavu, ktorý v konaní nebol nijako preukázaný. V tejto súvislosti odvolací

súd poznamenal, že pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti povinného rodiča voči dieťaťu nie je
smerodajné, koľko si rodič prácou zarobí, alebo či vôbec pracuje. Oveľa väčšiu výpovednú hodnotu
má zistenie jeho potencionálnej životnej úrovne, ktorá je limitovaná okrem majetkových pomerov aj
jeho finančnými nárokmi na zabezpečenie a uspokojenie vlastných potrieb. Potencionálny príjem nieje to, čo povinný rodič skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj
vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež
situáciu na trhu práce. Súd prvej inštancie riadne a zákonne nevyhodnotil schopnosti a možnosti otca,

pretože sa obmedzil iba na posúdenie, že otec je nezamestnaný a nemá príjem bez toho, aby jeho
schopnosti a možnosti skúmal komplexne so zreteľom na jeho celkovú životnú úroveň. Zdôrazňuje, že
schopnosti a možnosti povinného rodiča nie sú definované iba jeho preukázaným príjmom, ale pre ich
komplexné posúdenie je vždy nevyhnutné vykonať dokazovanie vo všetkých relevantných aspektoch
ovplyvňujúcich schopnosti a možnosti povinného rodiča, teda okrem iného aj ohľadom jeho mesačných

výdavkov, ich účelu a charakteru.

8. Odvolací súd za ďalšiu nedostatočnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia považoval to, že nie
je možné zistiť úvahy súdu prvej inštancie vedúce k rozhodnutiu o povinnosti otca platiť výživné vo výške
30 % zo sumy životného minima na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa, čo bolo v čase rozhodnutia
súdu prvej inštancie 28,08 Eur mesačne. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, že by sa súd

skúmaním výdavkov maloletej vôbec zaoberal. V tejto súvislosti odvolací súd uviedol. že i keď je zrejmé,
že výdavky na stravu, hygienu, či odievanie nie je možné vždy konkrétne vyčísliť (najmä ak v tomto
smere nie sú špecifické požiadavky), je potrebné, aby z rozhodnutia, ktorým bola určená vyživovacia
povinnosť vyplýval aspoň minimálny rozsah súdom uznaných výdavkov na výživu oprávnenej osoby,
pričom v tomto smere je možné vychádzať i z verejných štatistík v danej oblasti (napr. Štatistického

úradu SR), či všeobecne známych skutočností (s prihliadnutím na životnú úroveň výživou povinnej i
oprávnenej osoby). Pokiaľ ide o preukázateľné výdavky (napr. poplatky za škôlku, za záujmové krúžky,
cestovné a pod.), tieto je zároveň potrebné konkretizovať a preukázať.

9. Pokiaľ ide o splatnosť dlžného výživného, odvolací súd poukázal na ustanovenie § 232 ods. 3 CSP,

v zmysle ktorého je zákonná lehota na plnenie tri dni od právoplatnosti rozsudku. Súd však môže v
odôvodnenýchprípadochurčiťdlhšiulehotu(prípadnepovoliťsplátky),aksúnatovzhľadomnaokolnosti
prípadu výnimočné dôvody. V rámci skúmania dôvodnosti takejto výhody však musí skúmať a odôvodniť,
či povolenie takejto výhody je vhodné so zreteľom na pomery toho, komu sa povinnosť ukladá, na
výšku prisúdeného nároku alebo na iné okolnosti prípadu a zároveň, či neprimerane neznevýhodní

povinného oproti oprávnenému. Zvláštnu pozornosť musí venovať povoleniu výhody povinnému v
prípade výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť a ktoré je okrem iného prednostnou
pohľadávkou so zreteľom na naliehavosť potreby, ktorej výživné slúži. Zároveň je potrebné zdôrazniť,
že ide o výživné, ktoré už malo byť uhradené, a ani matka dieťaťa pri uspokojovaní jeho potrieb nebola
zvýhodnená splátkami a musela tieto potreby uspokojovať postupne ako vznikali, pričom z hľadiska

účelu,ktorémuvýživnéslúži,jevhodné,abydlžnévýživnébolozaplatenévčonajkratšejlehote,prípadne
naraz, čo umožňuje lepšie využitie peňažných prostriedkov v prospech maloletého dieťaťa. Odvolací
súd konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, aké úvahy alebo výnimočné
okolnosti viedli konajúci súd k potrebe zvýhodňovať otca splátkami s poukazom na to, že plnenie
vyživovacej povinnosti je zákonnou povinnosťou, ktorá nevzniká rozhodnutím súdu, ale trvá počas celej

doby existencie právneho vzťahu rodič - dieťa s tým, že súd určuje len jej rozsah, ak nie je plnená
vôbec alebo v dostatočnom rozsahu, a to do doby, kým dieťa nenadobudne schopnosť živiť sa samé.
Pre úplnosť odvolací súd považoval za potrebné dodať, že rozsudky o výživnom sú vykonateľné ich
doručením (§ 44 CMP), čím zákonodarca opätovne zdôrazňuje prioritu plnenia výživného vo vzťahu k
iným záväzkom povinného.

10. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom a dlžnom
výživnom zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Po vrátení veci odvolací súd uložil súdu prvej inštancie dostatočne zistiť skutočný stav veci v
naznačenom smere, najmä posúdiť, či sú tu dôvody pre posúdenie schopností a možnosti otca maloletej
z hľadiska princípu potencionality príjmu alebo nie. Za predpokladu posúdenia zisteného skutkového
stavu v zmysle princípu potencionality, je potrebné potencionálny príjem povinného rodiča vyčísliť,
pretože potencionálny príjem nie je abstraktnou veličinou, ale má reálnu hodnotu, ktorú môže povinný

rodič získať na základe svojich skutočných schopností, možností a majetkových pomerov. Odvolací
súd v tejto súvislosti poznamenáva, že bez ohľadu na to, či súd prvej inštancie pri rozhodovaní o
výživnom vychádza z reálne zisteného príjmu alebo zistený skutkový stav posudzuje v zmysle princípu
potencionality, je vždy nevyhnutné príjem povinného rodiča vyčísliť, prípadne určiť rozpätie, v ktoromsa nachádza tak, aby jeho vyživovaciu povinnosť bolo možné posúdiť na základe jeho reálnych a
objektívnych schopností, možností a majetkových pomerov. Rovnako bude povinnosťou súdu prvej
inštancie dôsledne zistiť, z akých finančných prostriedkov si zabezpečuje otec svoje životné náklady,

aká je jeho skutočná životná úroveň a následne zistené skutkové okolnosti dôsledne vyhodnotiť v súlade
s úvahou, že eventuálne špekulatívne správanie povinného rodiča nemožno vyhodnotiť v neprospech
dieťaťa, ktoré je odkázané svojou výživou na rodičov, pretože nie je schopné samostatne sa živiť.
Rovnako je nevyhnutné riadne a zákonne posúdiť rozsah odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa.
Následne bude povinnosťou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť o výživnom, ako aj o dlžnom

výživnom a spôsobe jeho zaplatenia a svoje rozhodnutie odôvodniť tak, aby zodpovedalo požiadavkám,
vyplývajúcim z § 220 ods. 2 CSP.

12.SúdvintenciáchrozhodnutiaKrajskéhosúduvKošiciach pokračovalvkonaní,keďopätovnevypočul
matku maloletého dieťaťa, ako aj kolíznu opatrovníčku a vykonal dokazovanie aj pripojenými správami,
ktorésúsúčasťouspisu. Vsúvislostisotcommaloletejsúdpoukazujenatúskutočnosť,žeotecmaloletej

bol v konaní naďalej nečinný, nijako nepreukázal súdu svoje majetkové pomery, finančné nároky,
zdravotný stav, nevyjadril sa ani k samotnému návrhu matky, k plneniu si svojej vyživovacej povinnosti k
maloletej, ani k ostatným okolnostiam, súvisiacim s predmetnou vecou a to napriek opakovaným výzvam
zo strany súdu. Ignoroval aj samotnú účasť na pojednávaní a to od začiatku konania a nerealizované
bolo aj jeho predvedenie na pojednávanie, keďže sa nezdržiava v miere svojho trvalého bydliska, ale

údajne žije niekde v osade s terajšou svojou priateľkou. Súd s poukazom na ustanovenie § 31 CMP,
keď súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní, súd v konaní pokračoval bez prítomnosti otca
maloletej, s poukazom na jeho nečinnosť a pasivitu.

13. Matka maloletej vo svojej výpovedi v súvislosti s určením výšky výživného zo strany otca na maloletú

uviedla, že rozhodnutie ponecháva na zváženie súdu, následne sa domáhala výživného zo strany otca
aspoň vo výške 40,- Eur/mesačne a to aj spätne od podania návrhu, t. j. od 1. 8. 2018. Zdôraznila, že
s otcom dieťaťa sa o výživnom nerozprávala, ani sa ho nepýtala na dôvod, prečo výživné na maloletú
neplatí. Otec maloletej pri náhodnom stretnutí jej rozprával o svojej priateľke, o svojom dieťati, ktoré sa
malonarodiťvčasekeďsasnímonarozprávala,ktorédieťasaúdajnenarodilovmarci,ktorúskutočnosť

jej oznámili priatelia. Otec maloletej sa nezaujíma o maloletú dcéru, keďže teraz žije s terajšou priateľkou
v osade, rozprával jej o tom, že nemajú riadne bývanie, nemajú čo jesť. V súvislosti s výživným matka
maloletej uviedla, že otec maloletej uhradil v roku 2020 výživné na maloletú v celkovej sume 20,- Eur,
po 5,- Eur za mesiace marec, jún, august a október a za rok 2021 uhradil 5,- Eur. Okrem toho inak
na dieťa neprispel, dcéru nenavštevuje, pri výchove dieťaťa jej pomáhajú rodičia, ona sa len malou

mierou podieľa na výchove dcéry. Zvykne mame pomáhať v domácnosti, zvykne žehliť a prípadne urobí
v dome poriadok a tiež dokáže malú aj okúpať. K práci otca maloletej uviedla, že v minulosti pracoval
v Čechách, bolo to v období, keď aj ona tam pracovala, robili pri stroji. Nevedela však uviesť mesto v
Českej republike, kde pracovali, toho času podľa jej vedomostí otec maloletej nikde nepracuje, vzdelanie
nemá žiadne, má len ukončenú základnú školu, či ukončil strednú školu k tomu sa nevedela vyjadriť, ale

pracoval aj ako mechanik resp. autoopravár. Ani ona nie je zaradená do pracovného pomeru, pretože
má problémy so štítnou žľazou a má psychické problémy. K výdavkom maloletej uviedla, že jej treba
platiť hlavne za škôlku 12,- Eur mesačne, oblečenie, obuv, hygienické potreby a strava vychádza od
100,- až 200,- Eur mesačne. Dieťaťu však potrebné veci kupujú jej rodičia, hlavne oblečenie a jedlo. K
svojim príjmom uviedla, že poberá približne 34,- Eur mesačne. Otec dieťaťa dostáva 60,- Eur mesačne,

aj keď nechodí do práce a je nezamestnaný.

14. Kolízna opatrovníčka maloletého dieťaťa súhlasila s určením výživného po 40,- Eur mesačne zo
stranyotcaatood01.08.2018dobudúcna.Zdôraznila,žejepotrebnévychádzaťzjehopotencionálneho
príjmu, ktorý by mohol dosahovať, keby mal zamestnanie s prihliadnutím na jeho vek, vzdelanie a

zdravotný stav.

15. V zmysle ustanovenia § 78 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom
možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie
výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa

za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj
životných nákladov.16. V zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez

dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

17. V zmysle ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho
však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie

na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

18. V zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k
deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obidvaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a

možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti

a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.

19. Z prevedeného dokazovania vyplýva, že od podaného návrhu na úpravu výživného t. j. od r. 2018
doposiaľ sa len nepatrne zmenili pomery na strane maloletej, a ani na strane rodičov k väčším zmenám

pomerov nedošlo. Otec ani matka dieťaťa nikde nepracujú. Odôvodnené potreby maloletej sa zvýšili v
dôsledku jej rastu, dospievania a tiež aj návštevou škôlky. Na zvýšených potrebách maloletej sa majú
podieľaťobidvajarodičia,podľasvojichmajetkových,finančnýchazárobkovýchpomerov,sprihliadnutím
aj na ich ďalšie vyživovacie povinnosti. Matka maloletej si voči maloletej plní vyživovaciu povinnosť
aj svojou čiastočnou osobnou starostlivosťou o dieťa. Otec maloletej aj s prípadným prihliadnutím na

jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť a vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, s poukazom na vek
maloletej a jej odôvodnené potreby, súd určil výživné na maloletú zo strany otca od 1. 8. 2018, ako to
žiadala aj matka maloletej, pričom výšku výživného určil po 40,- Eur/mesačne, keď súd vychádzal z jeho
potencionálneho príjmu a aj keď súdu nie sú úplne známe všetky majetkové schopnosti a možnosti otca
maloletej, hlavne pre jeho nečinnosť, neochotu, jeho ľahostajný a nezodpovedný prístup k vyživovacej

povinnosti dieťaťa je zrejmé, že má možnosť s ohľadom na dosiahnutý stupeň vzdelania v mieste
svojho bydliska sa zamestnať a vykonávať každodennú prácu, aby si mohol riadne plniť vyživovaciu
povinnosť voči maloletému dieťaťu, aby si tým zabezpečil pravidelný mesačný príjem na zabezpečenie
nevyhnutných potrieb dieťaťa. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd pri princípe potencionality
v tomto prípade vychádzal z jeho potencionálnych príjmov, ktoré povinný - otec maloletej by mohol

mať s poukazom na svoj produktívny vek, t. j, 42 rokov, zdravotný stav, schopnosti. Taktiež súd zistil
ponuky na trhu práce vzhľadom na dosiahnutý stupeň vzdelania povinného otca, v okrese Revúca, v
mieste trvalého bydliska otca, z ktorého vyplynulo z internetového sprievodcu na trhu práce Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny, že ponuky na trhu práce s ohľadom na dosiahnutý stupeň vzdelania u otca
maloletej, sú v profesii údržbár - Y. X. s.r.o., skladník - H.. A., s.r.o., skladník - X. T. Y. s.r.o. iné, s

mesačným príjmom od 500,- až 750,- Eur brutto, teda je v schopnostiach a možnostiach otca reálne
sa zamestnať a zabezpečiť si takú pracovnú pozíciu, a tomu zodpovedajúce mzdové ohodnotenie, aby
plnenie vyživovacej povinnosti vo vzťahu k maloletému dieťaťu nebolo ohrozené. Keďže otcovi maloletej
sa narodilo druhé dieťa, sám sa slobodne a dobrovoľne rozhodol mať druhé dieťa, je teda na ňom ako
rodičovi, aby si zhodnotil, či má prostriedky na to, aby toto dieťa aj živil, nakoľko narodenie ďalšieho

dieťaťa nemôže byť na úkor ostatných detí (dieťaťa). Preto súd rozhodol tak, že zaviazal otca maloletej
k vyživovacej povinnosti na maloletú minimálne sumou po 40,- Eur mesačne, počnúc od 01. 08. 2018,
vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca do rúk matky do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej
na tunajšom súde pod sp. zn. 7P/1/2020 o zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti starej
matky. Takto stanovené výživné zodpovedá zmeneným pomerom u maloletého dieťaťa a je v súlade aj

s odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa s prihliadnutím na finančné pomery otca maloletej.

20. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.08.2018 do 30.04.2021 v celkovej výške 1 295,- Eur súd
zaviazal zaplatiť otca maloletej v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, keď súd nepovolil otcovimaloletej splácať dlžné výživné v mesačných splátkach s poukazom na tú skutočnosť, že predmetné
výživné už malo byť uhradené, matka dieťaťa pri uspokojovaní potrieb dieťaťa nebola zvýhodnená v
splátkach a potreby dieťaťa uspokojovala postupne, ako vznikali za pomoci svojich rodičov a z hľadiska

účelu, ktorému výživné slúži, je vhodné, aby dlžné výživné bolo zaplatené čo v najkratšej lehote, resp.
naraz, čo umožňuje lepšie využitie peňažných prostriedkov v prospech maloletého dieťaťa. Súd mal za
to, že povolenie splátok dlžného výživného nie je vhodné, keďže výhody povinného, t. j. otca maloletej
nemôžu byť na úkor plnenia si vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu, ktoré nie je schopné
samé sa živiť a ktoré je okrem iného prednostnou pohľadávkou so zreteľom na naliehavosť potreby,

ktorej výživné slúži. Súd z vyššie uvedených dôvodov rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

21. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Rožňava v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach § 127 ods. 1/ CSP uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že v zmysle ust. § 365 ods. 1 až 3 CSP len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.