Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/280/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7818202285
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7818202285.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek
senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Diany Chlebovič Solčányovej vo veci starostlivosti súdu
o maloletú T. P. nar. XX.XX.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Rožňava dieťaťa rodičov O. P. nar. X.X.XXXX bývajúcej v R. č.d. XX a T. T. nar. XX.X.XXXX
bývajúceho na ul. H. L. v I. t.č. na X.. ul. č. XXX v Y. v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a

povinností k maloletému dieťaťu o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Rožňava z 18.6.2019
č.k. 7P/184/2018 - 120 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výrokoch II. a III. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Vo zvyšnej časti ostáva rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril mal. T. nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti
matky (výrok I.). Otca zaviazal prispievať na výživu mal. T. od X.X.XXXX minimálnym výživným vo výške
30 % zo sumy životného minima na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky (výrok II.). Dlžné výživné 308,80 Eur za obdobie od 1.8.2018 do 30.6.2019 povolil
otcovi splácať v mesačných splátkach po 30 Eur spolu s bežným výživným pod hrozbou následku straty

výhody splátok (výrok III.) Zastavil konanie v ostanej časti (výrok IV.) a o trovách konania rozhodol tak,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok V.).

2. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o dlžnom výživnom podal otec v zákonnej lehote odvolanie.
Namietal, že súd prvej inštancie nezistil správny skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. Poprel
tvrdenia matky o tom, že by sa o maloletú nijako nezaujímal a tvrdil, že chodil do miesta jej bydliska

aj za účasti svedkov, ale jej rodičia mu v styku s dcérou bránili. Ďalej poprel tvrdenie matky, že
maloletej neposkytuje žiadne finančné prostriedky a vecné dary a v tejto súvislosti uviedol, že keďže je
dlhodobo nezamestnaný, na výživu maloletej pravidelne do rúk matky prispieval jeho otec. Uviedol, že
veľkou prekážkou styku bola aj jazyková bariéra, keďže matka a jej rodičia, s ktorými žije v spoločnej
domácnosti komunikujú len v maďarskom jazyku, preto maloletá nehovorí po slovensky a on zasa
neovláda maďarský jazyk. Tvrdil, že na rozdiel od matky nemohol poberať dávku v hmotnej núdzi, preto

malzato,žefinančnéprostriedkyzatridsaťmesiacovvovýške1890Eurbudú,,riešiťvýživné“akonajúci
súd túto skutočnosť zohľadní vo svojom rozhodnutí. K odvolaniu priložil kópie potvrdenia Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Revúca z 25.4.2019 o tom, že nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a že
od 30.5.2017 je vedený ako uchádzač o zamestnanie s tým, že evidencia trvá.

3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že tento si vyživovaciu povinnosť naďalej neplní a

finančné prostriedky od jeho otca (2 x 100 Eur) dostala ešte pred podaním návrhu, t.j. pred 1.8.2018,
pričom o určenie výživného za obdobie od narodenia maloletej nežiadala. Tvrdila, že otec chodil nanávštevy za maloletou pod vplyvom alkoholu a správal sa nevhodne, preto súhlasila s návštevami len
za jej prítomnosti a v mieste jej bydliska. Otec maloletú nevidel už viac ako rok. Zdôraznila, že otec
sa vyhovára na finančné ťažkosti, no prácu si pritom vôbec nehľadá a výhovorkou je aj to, že nemôže

dostať sociálnu dávku kvôli tomu, že ona poberá rodičovský príspevok.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne
správny, pretože je v záujme mal. dieťaťa, aby bol otec zaviazaný povinnosťou prispievať na jeho
výživu. Zotrval na svojich písomných vyjadreniach podaných v priebehu konania a zdôraznil, že otec sa

nepodieľal na výchove a výžive maloletej rovnakou mierou ako matka, ktorá zabezpečuje jej starostlivosť
za pomoci svojich rodičov na veľmi dobre úrovni. Konštatoval, že otec mal od augusta 2018 možnosť
vyjadriť sa k návrhu matky v plnom rozsahu, ale na nariadené pojednávania sa dostavil len raz, aj to pod
vplyvom alkoholu. Otec nepredložil súdu žiadne požadované doklady o svojich príjmoch, výdavkoch a
zdravotnom stave.

5. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka zotrvala na svojich predchádzajúcich
vyjadreniach.

6. Otec v odvolacej replike zotrval na svojich odvolacích dôvodoch a nesúhlasil s tým, aby bolo
matke vyhovené ohľadom vyplatenia spätného výživného (zrejme mal na mysli dlžné výživné, pozn.

odvolacieho súdu), nakoľko už matky vyplatil cca. 2000 Eur. Tvrdenia matky označil za špekulácie
jej rodičov, pod ktorých je nátlakom, čo mu aj sama niekoľkokrát povedala. Tvrdil, že matkini rodičia
ju niekoľkokrát dávali na psychiatriu, aby ju zbavili svojprávnosti, pretože si chceli prisvojiť mal. T..
Ďalej uviedol, že má pochybnosti o tom, či je maloletá skutočne jeho dcéra, pretože matka podľa jeho
vedomostí spávala v tej dobe aj s inými mužmi a otcovstvo podpísal pod nátlakom rodičov matky.

Navrhol, aby odvolací súd nevyhovel návrhu matky so spätným výživným (zrejme mal na mysli dlžné
výživné, pozn. odvolacieho súdu) a zaviazal ho platiť len bežné výživné.

7. Ďalšie vyjadrenia zo strany účastníkov neboli podané.

8. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zákona č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

9. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

11. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

12. Podľa § 391 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je povinný uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

13. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo
podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom v § 66 CMP
a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na zmenu nielen v napadnutom
výroku o dlžnom výživnom, ale aj nenapadnutom výroku o výživnom, preto ho podľa § 389 ods. 1 písm.

b) a c) CSP v tejto časti zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností k mal. Sofii nar. 19.10.2016. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvodyotca predostreté v odvolaní bolo posúdiť vo vzťahu k výroku o dlžnom výživnom, či preskúmavané
rozhodnutie trpí skutkovými a právnymi vadami. Odvolací súd prekročil rozsah návrhu otca v odvolaní a
prejednal aj výrok o výživnom, ktorý nebol napadnutý odvolaním, nakoľko sa jedná o konanie vo veciach

starostlivostisúduomaloletých,notabeneokonanie,ktorémožnozačaťajbeznávrhuavtýchtoveciach
nie je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania (§ 65 CMP). Odvolaním nenapadnuté výroky I., IV. a V.
neboli predmetom odvolacieho prieskumu a nadobudli právoplatnosť.

15. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu konania dospel

k záveru, že súd prvej inštancie sa neriadil dôsledne § 35 a § 36 CMP, pretože nezistil všetky okolnosti
významné pre rozhodnutie o výživnom, dôsledne nevyhodnotil vykonané dokazovanie a obmedzil sa
len na všeobecnú konštatáciu zákonných podmienok určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu
a zhrnutie zisteného skutočného stavu bez toho, aby dôsledne vyhodnotil vykonané dôkazy, resp.
zdôvodnil, ktoré a z akého dôvodu pokladal za vierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní
rozhodnutia do úvahy, teda o ktoré z vykonaných dôkazov svoje skutkové závery oprel a akými

úvahami sa pri rozhodovaní o výživnom riadil. Vážnym nedostatkom odôvodnenia zakladajúcim vadu
nepreskúmateľnosti rozhodnutia je, že súd prvej inštancie napriek zisteniu, že otec mal. dieťaťa vo veku
39 rokov nie je zamestnaný, sa vôbec nezaoberal jeho možnosťami získať si adekvátne zamestnanie
zodpovedajúce jeho vzdelaniu a kvalifikácii, nota bene nevykonal dokazovanie z hľadiska zásady
potencionality príjmov a uspokojil sa iba s tvrdením, že otec je nezamestnaný z dôvodu zhoršeného

zdravotnéhostavu,ktorývkonanínebolnijakopreukázaný.Vtejtosúvislostiodvolacísúdpoznamenáva,
že pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti povinného rodiča voči dieťaťu nie je smerodajné, koľko
si rodič prácou zarobí, alebo či vôbec pracuje. Oveľa väčšiu výpovednú hodnotu má zistenie jeho
potencionálnej životnej úrovne, ktorá je limitovaná okrem majetkových pomerov aj jeho finančnými
nárokmi na zabezpečenie a uspokojenie vlastných potrieb. Potencionálny príjem nie je to, čo povinný

rodič skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav,
kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce.
Súd prvej inštancie riadne a zákonne nevyhodnotil schopnosti a možnosti otca, pretože sa obmedzil
iba na posúdenie, že otec je nezamestnaný a nemá príjem bez toho, aby jeho schopnosti a možnosti
skúmal komplexne so zreteľom na jeho celkovú životnú úroveň. Zdôrazňuje, že schopnosti a možnosti

povinného rodiča nie sú definované iba jeho preukázaným príjmom, ale pre ich komplexné posúdenie je
vždy nevyhnutné vykonať dokazovanie vo všetkých relevantných aspektoch ovplyvňujúcich schopnosti
a možnosti povinného rodiča, teda okrem iného aj ohľadom jeho mesačných výdavkov, ich účelu a
charakteru.

16. Ďalšou nedostatočnosťou odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je to, že z neho nie je možné
zistiť úvahy súdu prvej inštancie vedúce k rozhodnutiu o povinnosti otca platiť výživné vo výške 30 %
zo sumy životného minima na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa, čo bolo v čase rozhodnutia súdu
prvej inštancie 28,08 Eur mesačne. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, že by sa súd
skúmaním výdavkov maloletej vôbec zaoberal. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že i keď je zrejmé,

že výdavky na stravu, hygienu či odievanie nie je možné vždy konkrétne vyčísliť (najmä ak v tomto
smere nie sú špecifické požiadavky), je potrebné, aby z rozhodnutia, ktorým bola určená vyživovacia
povinnosť vyplýval aspoň minimálny rozsah súdom uznaných výdavkov na výživu oprávnenej osoby,
pričom v tomto smere je možné vychádzať i z verejných štatistík v danej oblasti (napr. Štatistického
úradu SR), či všeobecne známych skutočností (s prihliadnutím na životnú úroveň výživou povinnej i

oprávnenej osoby). Pokiaľ ide o preukázateľné výdavky (napr. poplatky za škôlku, za záujmové krúžky,
cestovné a pod.), tieto je zároveň potrebné konkretizovať a preukázať.

17.Odvolacísúddospelkzáveru,žeztaktovykonanéhodokazovaniaanizozistenéhoskutkovéhostavu
niejemožnévyhodnotiťaposúdiťschopnosti,možnostiamajetkovépomeryotcavovzájomnejsúvislosti

s odôvodnenými potrebami maloletej, v dôsledku čoho nie je zachované ani právo dieťaťa podieľať sa na
životnej úrovni svojich rodičov, nakoľko životná úroveň povinného rodiča nie je zrejmá, teda závery súdu
prvej inštancie o rozhodujúcich skutočnostiach sú nezrozumiteľné a nedostatky odôvodnenia zakladajú
vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

18. Pokiaľ ide o splatnosť dlžného výživného, odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 232 ods. 3 CSP,
v zmysle ktorého je zákonná lehota na plnenie tri dni od právoplatnosti rozsudku. Súd však môže v
odôvodnenýchprípadochurčiťdlhšiulehotu(prípadnepovoliťsplátky),aksúnatovzhľadomnaokolnosti
prípadu výnimočné dôvody. V rámci skúmania dôvodnosti takejto výhody však musí skúmať a odôvodniť,či povolenie takejto výhody je vhodné so zreteľom na pomery toho, komu sa povinnosť ukladá, na
výšku prisúdeného nároku alebo na iné okolnosti prípadu a zároveň, či neprimerane neznevýhodní
povinného oproti oprávnenému. Zvláštnu pozornosť musí venovať povoleniu výhody povinnému v

prípade výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť a ktoré je okrem iného prednostnou
pohľadávkou so zreteľom na naliehavosť potreby, ktorej výživné slúži. Zároveň je potrebné zdôrazniť,
že ide o výživné, ktoré už malo byť uhradené, a ani matka dieťaťa pri uspokojovaní jeho potrieb nebola
zvýhodnená splátkami a musela tieto potreby uspokojovať postupne ako vznikali, pričom z hľadiska
účelu,ktorémuvýživnéslúži,jevhodné,abydlžnévýživnébolozaplatenévčonajkratšejlehote,prípadne

naraz, čo umožňuje lepšie využitie peňažných prostriedkov v prospech maloletého dieťaťa. Odvolací
súd konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, aké úvahy alebo výnimočné
okolnosti viedli konajúci súd k potrebe zvýhodňovať otca splátkami s poukazom na to, že plnenie
vyživovacej povinnosti je zákonnou povinnosťou, ktorá nevzniká rozhodnutím súdu, ale trvá počas celej
doby existencie právneho vzťahu rodič - dieťa s tým, že súd určuje len jej rozsah, ak nie je plnená vôbec
alebo v dostatočnom rozsahu, a to doby, kým dieťa nenadobudne schopnosť živiť sa samé. Pre úplnosť

je potrebné dodať, že rozsudky o výživnom sú vykonateľné ich doručením (§ 44 CMP), čím zákonodarca
opätovne zdôrazňuje prioritu plnenia výživného vo vzťahu k iným záväzkom povinného.

19. V súhrne vzhľadom na uvádzané sa tak vec vo vzťahu k výrokom II. a III. dostala do takej polohy, v
ktorej by náprava pochybení súdu prvej inštancie vyžadovala takú mieru ingerencie odvolacieho súdu,

ktorá by v skutočnosti mala za následok aj nahrádzanie činnosti súdu prvej inštancie (úlohou odvolacích
súdov napriek preneseniu na ne určitých činností vyžadovaných skôr od súdov prvej inštancie je totiž
stále prieskum správnosti rozhodnutí súdov prvej inštancie s prípadným doplnením dokazovania a nie
vykonávanie základného dokazovania).

20. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom a dlžnom
výživnom zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

21. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie dostatočne zistiť skutočný stav veci v naznačenom

smere, najmä posúdiť, či sú tu dôvody pre posúdenie schopností a možnosti otca z hľadiska princípu
potencionalitypríjmualebonie.Zapredpokladuposúdeniazistenéhoskutkovéhostavuvzmysleprincípu
potencionality, je potrebné potencionálny príjem povinného rodiča vyčísliť, pretože potencionálny príjem
nie je abstraktnou veličinou, ale má reálnu hodnotu, ktorú môže povinný rodič získať na základe
svojich skutočných schopností, možností a majetkových pomerov. Odvolací súd v tejto súvislosti

poznamenáva, že bez ohľadu na to, či súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výživnom vychádza z
reálne zisteného príjmu alebo zistený skutkový stav posudzuje v zmysle princípu potencionality, je vždy
nevyhnutné príjem povinného rodiča vyčísliť, prípadne určiť rozpätie, v ktorom sa nachádza tak, aby
jeho vyživovaciu povinnosť bolo možné posúdiť na základe jeho reálnych a objektívnych schopností,
možností a majetkových pomerov. Rovnako bude povinnosťou súdu prvej inštancie dôsledne zistiť, z

akých finančných prostriedkov si zabezpečuje otec svoje životné náklady, aká jeho skutočná životná
úroveň a následne zistené skutkové okolnosti dôsledne vyhodnotiť v súlade s úvahou, že eventuálne
špekulatívne správanie povinného rodiča nemožno vyhodnotiť v neprospech dieťaťa, ktoré je odkázané
svojou výživou na rodičov, pretože nie je schopné samostatne sa živiť. Rovnako je nevyhnutné riadne
a zákonne posúdiť rozsah odôvodnených potrieb mal. dieťaťa. Následne bude povinnosťou súdu prvej

inštancie opätovne rozhodnúť o výživnom, ako aj o dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia a svoje
rozhodnutie odôvodniť tak, aby zodpovedalo požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods. 2 CSP, teda aby
jeho závery boli logicky správne, presvedčivé a spätne preskúmateľné.

22. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je
prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v

rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpenýadvokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).